Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-6T/37/2021 z 6. 6. 2024 Citácia: rozsudok Okresného súdu Prievidza z 6. júna 2024, sp. zn. BN-6T/37/2021, ECLI:SK:OSPD:2024:3221010153.9 Okresný súd Prievidza | BN-6T/37/2021 | ECLI:SK:OSPD:2024:3221010153.9 | 2024-06-06 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Život a zdravie, Iné práva a slobody Citované ustanovenia: § 364 ods. 1 TZ, § 41 ods. 1 TZ, § 37 TZ, § 38 ods. 2 TZ, § 38 ods. 4 TZ, § 49 ods. 1 písm. a) TZ, § 50 ods. 1 TZ, § 287 ods. 1 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8209baee-5af7-42dd-9932-c099600d5e29 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2024:3221010153.9 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Prievidza BN-6T/37/2021 3221010153 06. 06. 2024 Mgr. Alexandra Čerňanská Pindejová ECLI:SK:OSPD:2024:3221010153.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudkyňou Mgr. Alexandrou Čerňanskou Pindejovou v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. júna 2024 v Bánovciach nad Bebravou, takto rozhodol: Obžalovaný A. B. narodený XX. XXXXXXXXX XXXX v C. D. C., trvale bytom E. F. XXX je vinný , že dňa 08.03.2021 v čase okolo 10.05 hod. v Bánovciach nad Bebravou, ulica F. XXXX/XX, na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného G. A. tým spôsobom, že po predchádzajúcej vzájomnej slovnej výmene poškodeného najskôr schytil za pravú ruku a následne udrel päsťou do oblasti pravej sánky, na ktorý úder poškodený reagoval úderom päsťou do tváre obvineného, ktorý ho ďalej napádal tak, že ho oboma rukami sotil do hornej časti tela a zároveň ho podkopol, v dôsledku čoho poškodený spadol smerom dozadu na chrbát, pričom ako sa poškodený snažil stlmiť pád a zachytiť sa ľavou rukou o zem si zlomil prst na ľavej ruke, ako sa snažil poškodený postaviť obvinený ho úmyselne zasiahol kolenom do zadnej vlasovej časti hlavy, čím spôsobil poškodenému zlomeninu stredného článku IV. prsta ľavej ruky bez posunu úlomkov, pomliaždenie spánkovej oblasti a tváre v oblasti sánky vpravo, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní od 08.03.2021 do 09.04.2021 spolu s práceneschopnosťou počas celej doby liečby teda - inému úmyselne ublížil na zdraví, - dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Za to sa odsudzuje podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 37 písmeno h) Trestného zákona, aplikáciou § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 8 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, škodu vo výške 679,80 € (slovom šesťstosedemdesiatdeväť eur osemdesiat centov) titulom bolestného. odôvodnenie: Dňa 11.10.2021 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou k Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou (teraz už Okresný súd Prievidza) na obžalovaného A. B. obžalobu č.k. Pv 66/21/3301-29 zo dňa 07.10.2021, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že: dňa 08.03.2021 v čase okolo 10.05 hod. v C. D. C., ulica F. XXXX/XX, na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol poškodeného G. A. tým spôsobom, že po predchádzajúcej vzájomnej slovnej výmene poškodeného najskôr schytil za pravú ruku a následne udrel päsťou do oblasti pravej sánky, na ktorý úder poškodený reagoval úderom päsťou do tváre obvineného, ktorý ho ďalej napádal tak, že ho oboma rukami sotil do hornej časti tela a zároveň ho podkopol, v dôsledku čoho poškodený spadol smerom dozadu na chrbát, pričom ako sa poškodený snažil stlmiť pád a zachytiť sa ľavou rukou o zem si zlomil prst na ľavej ruke, ako sa snažil poškodený postaviť obvinený ho úmyselne zasiahol kolenom do zadnej vlasovej časti hlavy, čím spôsobil poškodenému zlomeninu stredného článku IV. prsta ľavej ruky bez posunu úlomkov, pomliaždenie spánkovej oblasti a tváre v oblasti sánky vpravo, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní od 08.03.2021 do 09.04.2021 spolu s práceneschopnosťou počas celej doby liečby. Po vrátení veci Krajským súdom v Trenčíne súd doplnil dokazovanie v zmysle návrhov procesných strán a vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného a oboznámením listín zo spisu. Obžalovaný na nariadenom hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby prokurátorom a po zákonnom poučení obžalovaného podľa § 34 Trestného poriadku, § 36 Trestného poriadku, § 40 Trestného poriadku, v zmysle § 121 Trestného poriadku a tiež po zákonnom poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku, sa vyjadril tak, že nechce urobiť vyhlásenie. Na hlavných pojednávaniach vykonaných v predmetnej trestnej veci súd na základe návrhov a súhlasu procesných strán vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného, výsluchom svedkyne I. B., oboznámením záverov odborného vyjadrenia č. 14/2021 vypracovaného znalcom E. E. D. a dodatku k odbornému vyjadreniu, oboznámením listín zo spisu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní súvisle bez kladenia otázok uviedol, že samotný incident sa nestal spôsobom ako mu je obžalobou kladené za vinu. Celý incident bol následkom stretnutia zo dňa 07.03.2021, keď potom ako mu maloletá dcéra uviedla, že obžalovaný bude jej druhý tatino, obžalovaný kontaktoval matku maloletej, dohodol si s ňou stretnutie s tým, že ju požiadal, aby bol stretnutia prítomný aj jej nový priateľ. Obžalovaný chcel, aby si prebrali pravidlá ako budú ďalej fungovať, nakoľko veci, ktoré mu popisovala maloletá dcéra sa mu nepáčili. Pri stretnutí obžalovaný matke maloletej (svedkyni I. B.) a poškodenému vyslovil svoje požiadavky, ohľadne spávania s jeho maloletou dcérou a ohľadom výchovy maloletej, ktoré podľa názoru obžalovaného prináležia obžalovanému ako otcovi maloletej. Obžalovaný uviedol, že rozhovor prebehol v kľudnej atmosfére, bez vyhrážok, bez kriku. S matkou maloletej sa dohodol, avšak prístup poškodeného bol arogantný. Po rozhovore obžalovaný z bytu odišiel. Dňa 08.03.2021, teda v deň incidentu obžalovaný ráno telefonoval s matkou maloletej (svedkyňou I. B.), ktorá obžalovanému uviedla, že je všetko v poriadku. Obžalovaný si vyžiadal k telefónu aj maloletú dcéru, ktorá obžalovanému oznámila, že poškodený G. A. u nich spal. S uvedeným obžalovaný konfrontoval matku maloletej s tým, že prízvukoval, že sa dohodli inak. Obžalovaný uviedol, že nie je pravdou, že poškodený a svedkyňa I. B. o jeho príchode na miesto incidentu nevedeli a že obžalovaný prišiel bez ohlásenia. Obžalovaný uviedol, že svedkyni počas telefonického rozhovoru viackrát povedal, že ak bude treba, v kľudnej atmosfére si môžu veci opäť prebrať a že si neželá, aby sa tieto veci opakovali. Obžalovaný ďalej uviedol, že auto zaparkoval na ulici, kde videl prichádzať poškodeného, aj svoju maloletú dcéru. Obžalovaný uviedol, že pristúpil k dcére a v momente, kedy mal maloletú dcéru v objatí a boli v podrepe, pristúpil k ním poškodený a chytil maloletú za ruku a uviedol niečo v tom zmysle, že ,,ideme“. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodený potom chytil ľavú ruku obžalovaného, dával ju dole z objatia dcéry. Svedkyňa stála približne meter dva od nich. Ako poškodený chytil obžalovaného za ruku, obžalovaný sa postavil a povedal poškodenému, či nerozumel, na čom sa včera dohodli. Obžalovaný mu to povedal s kľudom a bez akýchkoľvek urážok. Obžalovaný uviedol, že nie je pravdou to, čo uvádzali svedkyňa a poškodený, že obžalovaný sa mal po príchode vyhrážať a kričať. Obžalovaný ďalej uviedol, že potom ako sa postavil a povedal poškodenému, či nerozumel na čom sa dohodli, poškodený obžalovaného udrel a obžalovaný mu úder vrátil. Obžalovaný uviedol, že poškodeného držal ľavou rukou za jeho pravú a poškodený ho udrel pravou rukou, udrel ho päsťou do tváre. Na to mu obžalovaný úder vrátil. Poškodený udrel obžalovaného niekde do oblasti tváre, do lícnej kosti. Potom sa začali naťahovať za oblečenie, nenaháňali sa. Obžalovaný uviedol, že bolo zrejmé, že poškodený ho chce udrieť zas, a to bol aj dôvod prečo sa držali za oblečenie. Potom ako sa naťahovali, sa poškodený vyšmykol a spadol. Podľa vyjadrenia obžalovaného, tak incident aj skončil. Obžalovaný je presvedčený o tom, že svedkyňa musela úder poškodeného vidieť, nakoľko nemala dôvod odísť, pokiaľ sa maloletou dcérou hral. Na začiatku incidentu bol úder, nie slovná výmena. Pádom poškodeného sa incident skončil. Hneď na to išiel obžalovaný na políciu incident ohlásiť. Na základe návrhu prokurátora bola následne obžalovanému prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania (z dôvodu odstraňovania rozporov), a to v časti: ,,Ďalej sme sa chytili za bundy navzájom, kde sme sa naťahovali a pri tomto poškodený sa potkol alebo zle stupil a spadol pritom na zem. Ihneď sa postavil, padlo z jeho strany ešte niekoľko úderov ľavou aj jeho pravou rukou.“ pričom na základe dopytu prokurátora, aby sa k tomu vyjadril, obžalovaný uviedol, že to myslel tak, že nebola ďalšia bitka, vyhrážky, nadávky, pričom potom ešte útok pokračoval s minimálnou intenzitou. Úder poškodeného potom ako sa postavil zo zeme, smeroval na hlavu, bolo to päsťou. Na základe kladených otázok obžalovaný uviedol, že pri incidente zranenia neutrpel, cítil len ten prvý úder, zrejme najväčšej intenzity, na lekárske ošetrenie išiel na podnet policajtky. Okrem maloletej dcéry obžalovaného a svedkyne I. B. nikto iný bezprostredne pri incidente nebol. Svedkyňa I. B. stála od obžalovaného vo vzdialenosti možno meter. Keď čupel pri maloletej, svedkyňa prišla až pri nich. Potom prišiel poškodený, svedkyňa stála vpravo a poškodený vľavo od neho. Svedkyňa stála od obžalovaného maximálne meter na začiatku útoku, pričom obžalovaný si myslí, že sa pozerala na nich, pretože stáli blízko pri sebe. Obžalovaný uviedol, že v tom momente ako prišlo k pádu, vtedy tam svedkyňu už nevidel. V rámci obrany dal obžalovaný poškodenému jeden úder. Obžalovaný uviedol, že potom ako sa poškodený postavil z pádu a dal obžalovanému úder, obžalovaný mu ho už neopätoval, tam už k nejakým ranám, ktoré by stáli za zmienku nedošlo. Incident sa začal na chodníku a poškodený spadol na cestu. Pred incidentom, obžalovaný poškodeného nepoznal, prvýkrát ho videl 07.03.2021. Obžalovaný uviedol, že ani nevedel, že svedkyňa má priateľa. Obžalovaný ďalej uviedol, že svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že videla, že obžalovaný udrel poškodeného ako prvý, pričom si myslí, že svoje výpovede prispôsobili. Poškodený G. A. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení sám súvisle bez kladenia otázok uviedol, že sa to stalo dňa 08.03.2021, pred desiatou hodinou. Poškodený išiel spoločne so svedkyňou I. B. a maloletou I. B. z bytovky, išli smerom k autu poškodeného. V tom čase nebol nikto z nich informovaný o tom, že v okolí sa bude nachádzať obžalovaný. Nakoľko obžalovaný vyvolával od siedmej hodiny svedkyni I. B., tá si jeho číslo zablokovala, sms - ka ktorú jej poslal obžalovaný jej neprišla, e-mail si v danom momente nepozrela. Približne v polovici cesty k autu zazrela svedkyňa I. B. obžalovaného, počas jeho príchodu si poškodený odložil veci do auta a vrátil sa ku svedkyni a k maloletej. Pristúpil k ním obžalovaný, najskôr objal svoju maloletú dcéru, niečo jej hovoril, poškodený a svedkyňa na to nereagovali. Nemali záujem o komunikáciu s obžalovaným. Obžalovaný prehovoril na poškodeného, povedal mu, či si poškodený nepamätá na čom sa včera dohodli. Poškodený mu na to odvetil, že on sa s ním na ničom nedohodol. Následne chceli poškodený a svedkyňa od obžalovaného odísť, poškodený sa od obžalovaného otočil, obžalovaný ho v tom chytil za biceps pravej ruky, v prvom momente mal poškodený snahu sa od obžalovaného odtrhnúť a odísť. To sa mu nepodarilo, preto aj poškodený chytil obžalovaného za biceps, nepamätá si presne, ale asi pravej ruky. V tom obžalovaný poškodenému vrazil jeho ľavou rukou do pravej časti tváre poškodeného, následne mu poškodený úder opätoval pravou rukou. V tom čase stáli na chodníku, v blízkosti autobusovej zastávky. Následne obžalovaný poškodeného posotil, poškodený spadol z chodníka, stratil rovnováhu. Potackal sa dozadu smerom na cestu. Poškodený si myslel, že posotenie ustojí, bol naklonený na padanie na ľavú stranu jeho tela. Obžalovaný ho podkopol ľavou nohou, poškodený nekontrolovateľne padol na ľavú stranu jeho tela, pričom sa snažil pád stlmiť ľavou rukou. Následne sa skĺbil do klbka a obžalovaný ho kolenom udrel do záhlavia. Poškodený mal pocit, ako keby na sekundu stratil vedomie, v momente sa však postavil a snažil sa brániť. Vyhol som niekoľkým jeho úderom a niekoľko z nich opätoval naspäť. Táto fyzická potýčka sa skončila príchodom neznámej občianky, ktorá tvrdila, aby prestali, že zavolá políciu. Následne sa obžalovaný od poškodeného vzdialil a odišiel peši smerom ku kruhovému objazdu. Poškodený zostal na mieste činu, snažil sa nájsť nejakých svedkov, ktorí danú situáciu videli. Stretol známeho H. J., ktorý mu povedal, že danú situáciu nevidel a pomohol mu zavolať na políciu. Následne poškodený kontaktoval aj pár dôchodcov, ktorí sedeli pred činžiakmi, avšak tí tiež potvrdili, že danú situáciu nevideli. Ako poškodený čakal na príchod polície, prišla za poškodeným svedkyňa I. B. bez maloletej. Maloletú zaniesla k jej matke. Poškodený nevie, v ktorom momente jeho napadnutia svedkyňa odišla. Poškodený uviedol, že je presvedčený, že začiatok videla. Po príchode polície poškodený išiel spolu so svedkyňou na policajnú stanicu, kde stretli aj obžalovaného, poškodený išiel podať trestné oznámenie, trestné oznámenie bolo stručné, nakoľko poškodený nevedel, že treba už na začiatku presne popísať všetky detaily, pričom policajt mu povedal, že poškodený bude mať možnosť svoju výpoveď doplniť neskôr. Následne išiel na polikliniku v Bánovciach nad Bebravou, kde si dal vyšetriť prst na ľavej ruke a zasiahnuté oblasti hlavy. Iné zasiahnuté oblasti ho v danej chvíli neboleli, boleli ho až na druhý deň. Následne na základe kladených otázok poškodený uviedol, že skutok sa stal pri autobusovej zastávke na H., trvalo to 2 – 3 minúty. Prvotný úder obžalovaného, mu poškodený opätoval, a to do oblasti tváre, bol to úder päsťou. Následne obžalovaný posotil poškodeného z chodníka obidvomi rukami do hornej časti tela, do hrudníka. Vtedy mal poškodený tendenciu ísť dozadu, ustáť to nohami, robil kroky nohami, po posotení ruky vôbec nepoužil. Nepamätá si, v ktorej nohe mal pri posotení oporu, myslí si, že v pravej. Následne ho obžalovaný udrel do pravej nohy mierne nad členkom, z bočnej vonkajšej strany. Obžalovaný stál pred poškodeným. Poškodený uviedol, že najskôr padol na ľavú ruku, následne ho pretočilo na chrbát. Pri páde sa snažil zachytiť rukou, čo dokazuje aj oškretie na jeho dlani. Poškodený je pravák. Poškodený nevie povedať, kde sa nachádzala svedkyňa I. B. v čase, keď sa poškodený zdvihol zo zeme. Podľa názoru poškodeného obžalovaný tak konal preto, lebo chcel poškodeného zastrašiť, aby poškodený ukončil vzťah so svedkyňou I. B. v rannej fáze ich vzťahu, nakoľko od tejto svedkyne poškodený vie, že takto obžalovaný konal aj pri iných pokusoch svedkyne nájsť si partnera. Konkrétne prípady poškodený uviesť nevie, vie iba, že svedkyňa sedela raz v aute, s nejakým trenčianskym policajtom a obžalovaný sa ho snažil z auta vytiahnuť. Poškodený uviedol, že sa nepýtal svedkyne, či ona videla kto koho udrel ako prvý, nemali potrebu daný konflikt rozoberať, ich konverzácii o tomto skutku vždy predchádza konverzácia svedkyne s obžalovaným. V začiatočnej fáze ich vzťahu svedkyňa poškodenému povedala, že videla, že obžalovaný udrel prvý poškodeného a v neskoršej fáze to s ňou neriešil. Obžalovaný sa snažil svedkyňu viac krát ovplyvniť vyplakávaním alebo iným citovým vydieraním, čo následne viedlo k tomu, že svedkyňa mala tendenciu s poškodeným trestné konanie rozoberať a snažila sa poškodeného presvedčiť, aby to ukončil ešte pred fázou súdnych pojednávaní. Tak ako to urobila aj ona, keď ju obžalovaný v minulosti fyzicky napadol. Takéto napadnutie bolo polícii oznámené minimálne raz. Pred spáchaním skutku poškodený obžalovaného nepoznal, spoznal ho deň predtým. Dňa 07.03., v čase keď obžalovaný doniesol maloletú k svedkyni, poškodený sa nachádzal v byte svedkyne, spolu s matkou K. A.. Obžalovaný naliehal na stretnutie s poškodeným, poškodený o stretnutie nemal záujem, nakoľko už v tom čase vedel približnú charakteristiku povahy obžalovaného, od svedkyne I. B.. Obžalovaný pri stretnutí poškodenému nenadával v čase, keď sa tam nachádzala matka poškodeného, neskôr však s nadávkami alebo s inými vyhrážkami na ublíženie na zdraví nemal obžalovaný problém. Poškodený uviedol, že obžalovaný sa ho snažil v minulosti po skutku viackrát aj slovne vyprovokovať pri osobných stretnutiach, avšak poškodený na jeho slová nereagoval a k fyzickému kontaktu medzi nimi už nedošlo. S obžalovaným sa poškodený nestretáva. V aktuálnej dobe je zo strany obžalovaného vidieť zlepšenie v správaní, nakoľko už nemá potrebu rozprávať sa s poškodeným a provokovať ho. Po skutku sa s obžalovaným osamote nestretol ani raz, prítomná bola svedkyňa I. B., maloletá I. B.. Dňa 07.03.2021 sa obžalovaný mal záujem stretnúť z dôvodu správania poškodeného voči maloletej. Želaním obžalovaného bolo, aby poškodený v byte neprespával. Po skutku bol poškodený práceneschopný nad 30 dní. Ako zranenia poškodený uviedol bolesť chrbta, bolesť nohy, cca 3 dni, bolesť hlavy, možno o deň viac, a bolesť prsta, pri zmenách počasia pociťuje bolesť prsta stále. Zranenia nemali dopad na jeho bežný život. V súčasnosti je poškodený so svedkyňou zasnúbený, v septembri tohto roku majú v pláne sobáš. Na dnešnú výpoveď pre súdom sa poškodený špeciálne nepripravoval, nestretával sa so žiadnymi právnikmi, neriešil to ani so svedkyňou, dnes ráno si prečítal uznesenie Krajského súdu v Trenčíne. Rozsudok okresného súdu si čítal v čase, keď mu bol doručený. S E. A. sú vzdialení kamaráti, nie sú rodina. V čase, keď s ním komunikoval bol policajt. Nerozprával sa s ním o predmetnom incidente, písal si s ním, celú konverzáciu predložil. Nie je v žiadnom vzťahu k policajtovi J. J., či inému policajtovi. Netuší, prečo mu bolo pri úkonoch tykané. Poškodený uviedol, že si myslí, že svedkyňa I. B. v troch výpovediach uviedla, že nevidela kto koho udrel ako prvý, z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je, že svedkyňa nemala v minulosti žiadny záujem o samovoľné študovanie si zápisov z vyšetrovania, postupom času veľa vecí pozabúdala. Druhý dôvod je, že svedkyňa má záujem o to, aby jej dcéra vyrastala aj s biologickým otcom. Poškodený jej názor rešpektuje a aktuálne aj rozumie rodičovskému citu, nakoľko už aj on je otcom. Na otázku ako je možné že sa mal nechať udrieť ľavou rukou, keď uvádza, že ľavou rukou ho obžalovaný držal a potom ho pustil, mohol sa predsa vyhnúť, mal voľné pole, mohol manévrovať so svojim telom, poškodený uviedol, v čase keď sa vzájomne držali, poškodený nemal záujem a ani predstavu o tom, že by sa o pár sekúnd neskôr mohli začať biť agresívnejšie. Päsť zo strany obžalovaného ho prekvapila a následne päsť mu len opätoval, ale stále nemal záujem v bitke pokračovať. Svoje ohrozenie života si začal uvedomovať na 100 % až po páde na zem. Ranu mu opätoval v sebaobrane, reflexne. Poškodený uviedol, že od obžalovaného sa snažil ujsť, po jeho chytení za pravý biceps, čo sa mu však nepodarilo a obžalovaný ho pri sebe držal až po kým mu nevrazil prvú päsť. Po opätovaní úderu sa poškodený od obžalovaného vzdialil možno meter. Na otázku, či sa obžalovaný rozbehol proti poškodenému počas útoku, poškodený uviedol, že bolo to posotenie v smere krokov dopredu obžalovaného. Situáciu po jeho vztýčení sa zo zeme si úplne detailne nepamätá, nakoľko konal reflexne, nevie presne pomenovať oblasti, do ktorých ho obžalovaný zasiahol a do ktorých poškodený zasiahol obžalovaného. Nepamätá si ani to koľkokrát ho udrel. Poškodený si myslí, že keď niekto dostane taký úder do zadnej časti hlavy ako dostal on, tak si nemusí pamätať každé detaily. Predtým ako poškodený spadol si dali dva vzájomné údery, obžalovaný poškodenému a poškodený obžalovanému. Vzájomne sa držali len pred prvým úderom obžalovaného, 5 – 10 sekúnd, možno aj to je moc. Na otázku, prečo išiel najskôr podávať trestné oznámenie, keď bol v ohrození zdravia ako uvádza, poškodený uviedol, že v čase ako skončila bitka, poškodený nevedel, že má zlomenú ruku, nakoľko bol v ňom adrenalín. Čakal na príchod polície, ktorá ho sama naviedla, že má ísť najskôr vypovedať. Poškodený uviedol, že netvrdí, že posotenie je maličkosť, avšak v danom momente nevedel posúdiť, čo sú detaily a čo nie sú detaily, bol si vedomý len toho, že konflikt začal obžalovaný a to bolo jeho primárnym cieľom vypovedať na prvom výsluchu na polícii. Obžalovaného stretol na polícií. Nevedel čo tam obžalovaný robí. Myslel si, že podáva trestné oznámenie na poškodeného. Obžalovaného videl v budove polície, nevie kde presne. Poškodený poprel, že by išiel na políciu iba preto, lebo mal vedomosť, že tam išiel obžalovaný. Pri výpovediach, sedeli so svedkyňou v jednej miestnosti. Určite sa nikto z nich nesnažil ovplyvniť výpoveď druhého, jedine čo od neho svedkyňa žiadala v minulosti bolo to, aby poškodený stiahol trestné oznámenie, na základe naliehania obžalovaného. Poškodený nevidel sms-ky s vulgárnym obsahom, ktoré písala svedkyňa I. B. obžalovanému. K nahláseniu napadnutia zo strany obžalovaného svedkyne, poškodený uviedol, že od svedkyne I. B. má informáciu, že ona to hlásenie stiahla na základe naliehania otca obžalovaného. Poškodený nemá vedomosť o priestupkovom konaní, z ktorého má vyplývať, že oznámenie zo strany I. B. bolo odmietnuté. Poškodený uviedol, že počul pár telefonátov, kedy obžalovaný svedkyni nadával, pár telefonátov svedkyňa viedla s hlasitým odposluchom a pár správ mu svedkyňa aj ukázala. Je svedkom ich pravidelnej komunikácie, nakoľko býva so svedkyňou v jednom byte. V čase incidentu poškodený spával s maloletou v jednej posteli. Poškodený si nepamätá, že by sa po odchode obžalovaného z miesta činu rozprával o skutkovom deji so svedkyňou. Svedkyňa I. B. po zákonnom poučení uviedla, že s obžalovaným má spoločnú dcéru. Sama súvisle bez kladenia otázok uviedla, že čo si pamätá, bolo to tak, že boli doma s G. A. a chystali sa von. Obžalovaný jej niekoľkokrát volal, ale nezdvíhala a až po tej celej situácii si našla mail, že bude čakať dole. Išli spolu k autu, kde sa objavil obžalovaný, bolo to pri autobusovej zastávke. Následne obžalovaný povedal poškodenému, aby sa nechytal ich spoločnej dcéry. Svedkyňa obžalovanému povedala, aby to prestal robiť pred I. a že chcú odísť, aby ich nechal. Stále to pokračovalo v tom, aby sa nedotýkal jeho dcéry, že si to neželá. Maloletá stála pri autobusovej zastávke a oni sa tam začali doťahovať. Svedkyňa bola v šoku, lebo maloletá tam plakala celý čas na tej zastávke. Svedkyňa uviedla, že nevie kto komu prvý vylepil, maloletá tam plakala, svedkyňa ju zobrala na ruky a išla s ňou pri najbližší vchod, aby to nevidela. Keď sa otočila, videla, že už boli v sebe, že sa bili. Svedkyňa ich okríkla aby prestali. Ona len videla ako sa vzájomne bijú, naťahujú a fackajú sa. Keď stála pri vchode s malou na rukách, tak videla ako poškodený leží na zemi. Maloletú I. išla zaniesť k jej mame o činžiak ďalej a vrátila sa naspäť, tam už obžalovaný nasadal do auta, poškodený tam čakal, povedal jej, že ho bolí ruka. Išli k lekárovi, následne na políciu. Detaily nemôže rozoberať, lebo by klamala, povedala všetko, čo videla. Následne na základe kladených otázok uviedla, že sa jej niečo marí, že dňa 08.03.2021 spolu telefonovali ale bolo to ohľadom toho, čo deň predtým komunikovali, že si obžalovaný neželá, aby poškodený prespával v byte a že si neželá aby bol poškodený v kontakte s ich spoločnou dcérou. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný sa jej vždy vyhrážal tým, že bude tam, že príde. Po tom telefonáte jej obžalovaný volal ešte veľa rázy, zablokovala ho a obžalovaný jej napísal mail, ktorý si našla až po tom všetkom. Keď obžalovaný pristúpil prvýkrát k ním, stále hovoril, aby sa poškodený nedotýkal maloletej, že si to neželá, aby ju pustil, lebo maloletá držala poškodeného za ruku. Obžalovaný maloletej chytili ruku a odtrhol ju od poškodeného, aby ho nedržala. Následne maloletá odišla k autobusovej zastávke, začala tam plakať. Svedkyňa ju videla, medzitým povedala, aby prestali, aby to nerobili pred ňou a išla k maloletej. Keď ju vzala na ruky, vtedy sa tam oni začali biť. Svedkyňa uviedla, že vi, že keď poškodený držal jej dcéru, tak obžalovaný mu dal ruku preč, ale kto koho udrel ako prvý, to nevidela. Dialo sa to rýchlo, čo predchádzalo tomu, ako sa poškodený dostal na zem svedkyňa nevie, to nevidela, ona ho videla už iba na zemi ako sa zdvíhal zo zeme. Počas toho ako sa poškodený dvíhal zo zeme, svedkyňa nevidela zo strany obžalovaného úder na poškodeného. Uviedla, že tam dlho nestála, toto sa dialo na ulici L. a ona s malou utekala k mame. Kým bola svedkyňa prítomná, incident trval 5 minút. Obžalovaný a poškodený sa predtým nepoznali. Konflikt spočíval v tom, že obžalovaný sa chcel stretnúť so svedkyňou a poškodeným a vysvetliť poškodenému, že sa nebude stýkať s jeho dcérou. On do toho bytu prišiel, v tom čase tam bola aj mama poškodeného. Obžalovaný do toho bytu prišiel, išiel do izby za malou, tam s ňou bol asi 15 – 20 minút, oni čakali v obývačke. Poškodený bol na začiatku ticho a obžalovaný začal rozprávať, že nech je to akokoľvek, že on si neželá, aby bola maloletá s ním (poškodeným) v byte, aby s ňou mal akýkoľvek kontakt, že si to proste neželá. Vyhrážky tam neboli, ale nebol to príjemný rozhovor. Z odborného vyjadrenia č. 14/2021 vypracovaného znalcom E. E. D. vyplynulo, že poškodený utrpel pri fyzickom napadnutí dňa 08.03.2021 tieto zranenia: pomliaždenie spánkovej oblasti a tváre v oblasti sánky vpravo, zlomeninu stredného článku IV. prsta ľavej ruky bez posunu úlomkov. Podľa výpovede poškodeného a charakteru jeho zranení boli tieto s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené úderom (údermi) rukou zovretou v päsť do oblasti sánky vpravo. Následkom úderu a sotenia poškodený spadol na chrbát. Pritom ako sa snažil stlmiť pád rukami, si poranil IV. prst ľavej ruky. Zlomenina stredného článku IV. prsta ľavej ruky mohla vzniknúť aj následkom úderu päsťou útočníka do jeho ruky, pri obrannom pohybe poškodeného. Zranenia, ktoré poškodený utrpel boli spôsobené násilím ako následok fyzického napadnutia. Pomliaždenie pravej spánkovej oblasti a oblasti sánky vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou úderom rukou zovretou v päsť alebo kopnutím kolenom útočníka, keď poškodený kľačal a rukami sa opieral o zem. Zlomenina stredného článku IV. prsta ľavej ruky vznikla najskôr pri páde poškodeného smerom dozadu, keď sa snažil stlmiť pád rukami. Poškodený bol opakovane vyšetrený na chirurgickej ambulancii. Pri prvotnom ošetrení mu bola na ľavú ruku a zápästie priložená sadrová fixácia, ktorá bola po týždni vymenená za fixačnú kovovú dlahu. Táto bola z ruky odstránená pri poslednej kontrole v chirurgickej ambulancii dňa 30.03.2021. Pomliaždenie spánkovej oblasti a sánky vpravo mu spôsobovalo bolesti po dobu 7 – 10 dní. Pre fixáciu ľavej ruky bol poškodený po dobu 3 – 4 týždňov obmedzený pri vykonávaní bežných životných úkonov, nebol odkázaný na pomoc inej osoby. Počas liečby nemohol vykonávať svoje povolanie, žiadnu fyzickú prácu, domáce práce ani šport po dobu 4 – 5 týždňov. Mohol jesť iba pravou rukou. Obmedzenie poškodeného v obvyklom spôsobe života trvalo po dobu 4 – 5 týždňov. Z medicínskeho hľadiska sa jednalo o ľahké zranenia. Zranenia si vyžiadali liečenie od 08.03.2021 do 09.04.2021. Pri hodnote bodu 22,66 € znalec určil výšku bolestného v sume 679,80 €. Z vypracovaného dodatku k odbornému vyjadreniu č. 24/2021 vyplynulo, že zlomenina stredného článku IV. prsta ľavej ruky, ktorú poškodený utrpel dňa 08.03.2021 vznikla s pravdepodobnosťou blízkej istote takým mechanizmom, ako to opísal poškodený vo svojej výpovedi, na ktorú znalec v dodatku aj odkazuje. Pri páde smerom dozadu človek reflexne dáva jednu alebo obe ruky za seba v snahe zmierniť pád na zadnú časť tela. Ruka je pritom otvorená v dlani, to znamená, že prsty sú vystreté. Keďže ohnutie smerom dozadu (k chrbtu ruky – extanzia) v zápästí je možné iba do 60 – 70 st., prvé sa podložky dotknú prsty alebo niektorý z prstov, až potom dopadne na podložku dlaň. Pri náraze koncom 4. prsta o podložku vznikla, prenesením kinetickej energie v pozdĺžnej osi prsta, zlomenina stredného článku IV. prsta a pri následnom dopade na dlaň vznikla odrenina dlane. Znalec uviedol, že nemá najmenší dôvod spochybňovať mechanizmus vzniku zranení ľavej ruky poškodeného tak ako uviedol poškodený vo svojej výpovedi. Znalec ďalej uviedol, že je veľmi nepravdepodobné, aby k takémuto typu zlomeniny stredného článku IV. prsta ľavej ruky poškodeného došlo pri údere vedenom poškodeným G. A. do hlavy, resp. do iných častí tela obžalovaného A. B. počas ich vzájomného napadnutia. Za predpokladu, že údery boli vedené rukou zovretou v päsť vznikla by tzv. boxerská zlomenina, jedná sa o zlomeninu dolného konca, najčastejšie 5. záprstnej kosti, ktorá vytvára kĺb s 5. prstom. Znalec opätovne skonštatoval, že zlomenina stredného článku IV. prsta ľavej ruky vznikla pri páde na ľavú ruku s narovnanými prstami, keď po sotení obžalovaným padal smerom dozadu. Je nepravdepodobné, aby takýto typ zlomeniny vznikol pri údere päsťou. Zo zápisnice o konfrontácií (ktorú súd oboznámil ako listinný dôkaz) na č.l. 122 – 126 vyplynulo, že dňa 22.04.2021 bol konfrontovaný obžalovaný v procesnom postavení svedka a poškodený. Poškodený po prečítaní svedeckej výpovede zo dňa 19.03.2021 uviedol: ,,Trvám na tom ako so už vypovedal vo svedeckej výpovedi a chcem aj doplniť skutočnosť, že pri tom ako ma B. skopol tak to bolo z chodníka na cestu, teda obaja sme stáli proti sebe na chodníku a zhodil ma rukami tak, že som spadol smerom na cestu. Ja som sa snažil ten pád stlmiť rukami a ako som sa zachytil o cestu som si musel zlomiť ten prst. Ja som si ho nezlomil počas mojich úderov B., nakoľko som ho udieral iba pravou rukou. Ja som si odfotil hneď po incidente resp. po ošetrení doma ľavú ruku, kde bolo vidno že mám na dlani odreninu.“ Následne obžalovaný po prečítaní jeho výpovede zo dňa 15.04.2021 uviedol: ,,Na týchto skutočnostiach si stále rovnako trvá, chcel by som ozrejmiť rozpor o ktorom som bol upovedomený aj to čo som teraz počul. Vo výpovedi bolo uvedené, že som poškodeného skopol oboma nohami a dnes uviedol, že som ho sotil z chodníka.“ Následne sa poškodený vyjadril: ,,Nehovorí pravdu stalo sa to tak ako som už uviedol ja. Ja si myslím, že trištvrte výpovede svedka B. je klamstvo, je to iba ním prikrášlené tak , aby z toho on nemal zle. Je zbytočné ďalej rozoberať to čom tam je klamstvo.“ Obžalovaný uviedol, že trvá na svojej výpovedi a doplnil: ,,Chcem sa spýtať či je v lekárskej správe uvedené aj zranenie nôh poškodeného, nakoľko som ho mal údajne nohami skopnúť. K celému incidentu by som chcel takisto uviesť, že spochybňujem výpoveď poškodeného aj svedeckú výpoveď I. B., nakoľko to beriem ako pomstu z ich strany za predošlé oznámenia na I. B. pri porušovaní rodičovských práv a povinností a takisto aj na aktuálne konanie prebiehajúce na UPSVaR Bánovce nad Bebravou. S I. som sa po incidente pravidelne stretával v jej byte, takmer každý deň, tento incident sme rozoberali a uviedla mi pri tom, že začiatok incidentu s poškodeným ona aj videla, dokonca sa vyjadrila že ona nechce, aby mal niekto z toho problém, že si je vedomá čo spôsobila a dokonca, že ak by bolo treba niečo zaplatiť, nejakú ujmu A., že ona to zaplatí. O incidente sme sa viackrát rozprávali a takého hovory sa diali medzi nami cca 5-6 krát, v byte alebo v meste. Informovala ma aj o priebehu práceneschopnosti poškodeného. Takýto jej kladný postoj zmenila asi pred týždňom, od tej doby so mnou nekomunikuje. Aj v minulosti mi spôsobila nepríjemnosti a privodila moje trestné stíhanie nepravdivými výpoveďami, bolo to v roku 2018, kde som bol obvinený z vyhrážania sa resp. týrania jej osoby. Tieto veci nakoniec neskončili ani len priestupkom voči občianskemu spolunažívaniu. Tieto moje tvrdenia o zámernom ubližovaní alebo jej pomste viem v prípade potreby doložiť komunikáciu s I., ktorú mám v mobile, teda cez SMS alebo komunikáciu cez Viber.“ Poškodený na to uviedol: ,,V lekárskej správe nebolo zranenie nôh uvedené, lebo sa jednalo iba o podkopnutie a bolesť nôh som v daný deň necítil, ale až na druhý deň. Chcem ešte dodať, že ja som vtedy prespával z nedele na pondelok u nej v byte a A. B. jej vyvolával už asi od 7 do 9 hodiny neustále, načo si následne ona zapla letový režim na mobile, aby jej nevyzváňal a v tom asi pred 10 hodinou pred incidentom jej napísal e-mail, v ktorom sa písalo, že ,,dohodli sme sa, že s Ivonkou spať nebude, počkám dole a ešte raz to vysvetlím“. Tu chcem spochybniť takú správu, teda jeho tvrdenie, lebo sme sa my dvaja medzi sebou na ničom nedohodli. Deň predtým teda 7.3.2021 som mu na také jeho reči povedal, že ja žiadny zákon neporušujem tým, že tam budem I. spať.“ Na čo obžalovaný uviedol: ,,Na ozrejmenie ako som už vypovedal minule pri rozhovore v byte I. som jasne popísal, že si neželám aby v prítomnosti mojej dcéry v tomto období niekto spal. Potom ako som z bytu odišiel som s I. volal o niekoľko hodín cca 20 minút, kde mi uviedla, že sa takéto veci v najbližšie dobe diať nebudú ostatné je už v mojej výpovedi.“ Zo záznamu o podaní vysvetlenia na č.l. 6 vyplynulo, že dňa 08.03.2021 sa na útvar Policajného zboru dostavila I. B., ktorá vo veci vedenej pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou č.: ORPZ-BN-OPDP2-83/2021-P, za účelom podania vysvetlenia k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu uviedla, že dňa 08.03.2021 sa nachádzala na sídlisku Dubnička v meste Bánovce nad Bebravou spolu so svojim priateľom G. A. a jej maloletou dcérou I.. Ako prechádzali po ulici L. v Bánovciach nad Bebravou, tak k ním pristúpil jej bývalý druh (obžalovaný), ktorý ako ich zbadal, pristúpil k jej priateľovi a začal po ňom kričať: ,,čo som ti včera povedal, že u nej spať nebudeš, že mu to hovorí posledný krát a keď neposlúchne, tak potom uvidí, čo mu urobí!“. Dcéra I. v tom chytila G. za ruku a ako to videl obžalovaný, tak ho chytil za ruku a druhou rukou ho udrel päsťou do oblasti tváre. Následne na to sa poškodený začal brániť. Útok obžalovaného trval asi tak 10 minút. Po útoku volal poškodený na políciu. Počas toho ako sa poškodený bránil fyzickému napadnutiu obžalovaným, tak mu bolo spôsobené zranenie, a to opuch prsta na ľavej ruke, opuch tváre, ktoré si vyžaduje lekárske ošetrenie. Z lekárskej správy na č.l. 7 vyplynulo, že poškodený bol dňa 08.03.2021 v čase o 12:32 hod. ošetrený na chirurgickej ambulancii Nemocnice AGEL Bánovce, v Bánovciach nad Bebravou, s diagnostickým záverom: Zlomenina iného prsta ruky, stredný článok a Povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, druh poranenia bližšie neurčený. Poškodený pri vyšetrení uviedol, že bol dnes napadnutý známou osobou, udrel ho do tváre, pri páde si narazil aj IV. Prst ľavej ruky, nebol v bezvedomí. Z e-mailového podania na č.l. 163 vyplynulo, že E. E. M. uviedol, že jeho nález je zapísaný podľa vyjadrenia pacienta, ako udal, že skutok prebehol. Pokiaľ by uviedol iné skutočnosti, tieto by do správy uviedol. Cielene podrobnosti vzniku pádu nezisťoval. Z lekárskej správy na č.l. 182 vyplynulo, že obžalovaný bol dňa 08.03.2021 v čase o 12:40 hod. ošetrený na chirurgickej ambulancii Nemocnice AGEL Bánovce, v Bánovciach nad Bebravou, s diagnostickým záverom: Povrchové poranenie inej časti hlavy, odrenina. Obžalovaný pri vyšetrení uviedol, že bol napadnutý inou osobou, udrel ho päsťou do tváre, nebol v bezvedomí, nezvracal. Z oboznámených fotografií na č.l. 94 – 95 vyplynulo, že osoba vyobrazená na fotografiách mala poranené prsty ľavej ruky, ktoré na fotografii boli ošetrené obväzovým materiálom, poranenú (odretú) dlaň ľavej ruky a pravú stranu tváre. Z výpisu na č.l. 78 vyplynulo, že dňa 07.03.2021 bolo realizovaných 7 odchádzajúcich hovorov na číslo XXXX XXX XXX (ktoré číslo používa I. B.) a dňa 08.03.2021 v čase o 09:08 hod. odchádzajúci hovor na číslo XXXX XXX XXX a následne v čase o 09:26 hod, o 09:26 hod., o 09:40 hod. na číslo XXXX XXX XXX odoslané SMS a MMS správy. Z oboznámenej komunikácie na č.l. 75 – 77 vyplynulo, že svedkyňa I. B. sa vyjadrovala vulgárnymi výrazmi adresovanými obžalovanému v zmysle, že ju využil, pozval ju na kávu a nahral. Obžalovaný v komunikácii okrem iného uvádza, že svedkyňa vedela, že si o tých veciach s niekým volá a radi sa (zrejme poškodený). Na čo mu svedkyňa uviedla, že to povedal obžalovaný. Obžalovaný uvádza, že všetko čo mu svedkyňa povedala, musí použiť, proti nemu (zrejme poškodenému), aby dal veci na správnu mieru, nakoľko mu hrozí väzenie. Obžalovaný uvádza, že koná tak (zrejme poškodený), aby obžalovanému uškodil. Svedkyňa I. B. opakovane používa vulgarizmy na adresu obžalovaného. Z komunikácie na č.l. 77 vyplynulo, že dňa 08. marca bola odoslaná sms-ka s obsahom: ,,Veď som prosil, aby s I. nespal...Počkám teda a vysvetlím mu ešte raz.“ Z oboznámenej komunikácie na č.l. 96 – 99 vyplynulo, že dňa 25.03. prebiehala komunikácia, kde jeden z komunikujúcich vystupoval pod meno N. O.. Z uvedenej komunikácie vyplýva, že komunikujúca osoba sa druhej osoby pýta, či nevie, či už súdny lekár riešil ten jeho prípad, lekár, ktorý má posúdiť zlomeninu prsta a zavinenie. Z komunikácie vyplýva, že osoba je práceneschopná, práceneschopnosť mu ešte neskončila, v stredu to bude 23 dní, pričom sa dopytuje, že ak by pokračoval v práceneschopnosti aj viac ako 21 dní, či by mohol mať niekto (zrejme obžalovaný) z toho väčšie problémy, s dodatkom, že by sa tomu chcel vyhnúť kvôli malej I.. Uvádza, že nevie čo má robiť nakoľko ho to ešte stále bolí a nevie si predstaviť ako by mal vykonávať prácu s poranením. Uviedol, že keby vedel, že mu (zrejme obžalovanému) nehrozí väzenie, aj keď bude dlhšie práceneschopný, tak by zostal kľudne ešte doma. Osoby spolu ďalej komunikovali o trestných sadzbách a ich úpravách z dôvodu pandemickej situácie. Z oboznámenej komunikácie na č.l. 243 – 253 vyplynulo, že medzi osobou vystupujúcou ako A. B. a osobou na druhej strany nestotožnenou (poškodeným označenou ako svedkyňa I. B.) prebiehala komunikácia v zmysle, aby prestal, aby ju prestal bombardovať a že nič nebude písať, že sa jej vyhrážať nebude a že neverí, že (niekto) povedal, že zákaz s I.. Z ďalšej komunikácie vyplynulo, že komunikujúca osoba (označená ako A. B.) uviedla, že chce, aby jeho dcéra vedela, vedľa akej špiny a hajzla bude vyrastať. O I. sa bude starať ako o najväčší poklad na svete, bude na ňu dohliadať, aby sa jej hajzel nedotkol, okrem iného tiež uviedol, že ich ľúbi rovnako a ospravedlnil sa. Z ďalšej komunikácie vyplýva, že komunikujúca osoba (označená ako A. B.) sa pýta druhej osoby (označenej ako I. B.), že či pôjdu na tú prokuratúru, na čo druhá osoba uviedla, že keď bude chcieť, pôjde sama. V ďalšej komunikácií je uvedené, že či to môže normálne zdvihnúť, prečo robí nervy a že mu všetko pošle aj s videami, a že na niečom sa predsa dohodli. V komunikácií, ktorá podľa uvedenia poškodeného sa mala konať medzi obžalovaným a poškodeným, je uvedené, že poškodený sa pýta obžalovaného z akého dôvodu vyvoláva jeho priateľke I. B. 200 – krát, obžalovaný uvádza, že volá matke svojho dieťaťa, o dôvody sa nemá starať. Zároveň uviedol, že mu pošle veci, čo sľúbil, pričom má za to, že o novinky pre neho nepôjde, keďže sa mu mala I. priznať, spávala s ním celú marodku, presný počet nevie. V záverečnej komunikácii je uvedené, že osoba komunikujúca (označená ako I. B.) s obžalovaným má toho dosť, nakoľko sa stále vypytuje, je nedeľa, I. mať nemá, končí komunikáciu, na čo obžalovaný uvádza: ,,Budem sa pozerať...Ak sa dotkne I. súdu sa nedožije“. Zo správy zamestnávateľa na č.l. 153 vyplynulo, že poškodený je od 01.08.2017 v pracovnom pomere so zamestnávateľom KMF s.r.o., Trenčianske Stankovce a od 01.01.2021 pracuje na pozícii technik kvality. Jeho náplň práce si vyžaduje prítomnosť na pracovisku, neumožňuje mu prácu z domu. Pri výkone práce využíva aj fyzickú silu pri kontrole a manipulácií dielov vyrábaných z plechu a pri analýze nezhôd. Z pripojeného spisu Okresného úradu Bánovce nad Bebravou č. P./XXXXXX vyplynulo, že pred Okresným úradom Bánovce nad Bebravou bolo pod uvedenou spisovou značkou vedené konanie pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť G. A. tak, že ,,dňa 08.03.2021 v čase asi o 10:00 hod. na ulici L. v Bánovciach nad Bebravou, po predchádzajúcej vzájomnej výmene názorov, mal fyzicky napadnúť A. B., a to tak, že ho mal udrieť päsťou pravej ruky do oblasti tváre, čím mu mal podľa lekárskej správy spôsobiť povrchové poranenia inej časti hlavy – odreninu“, ktoré konanie bolo rozhodnutím o priestupku Okresného úradu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13.05.2021 zastavené, z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Súčasťou spisu je výpoveď oznamovateľa A. B. (v ktorej uvádza, že G. A. ho napadol a udrel ako prvý, pričom on mu úder opätoval), výpoveď G. A. (v ktorej uviedol, že A. B. ho chytil za rameno a následne ho päsťou ľavej ruky udrel do oblasti tváre, na čo sa začal G. A. začal brániť), výpoveď svedka I. B. (v ktorej táto potvrdila, že A. B. napadol G. A. ako prvý, udrel ho päsťou ľavej ruky do oblasti tváre, na čo sa G. A. začal brániť). Z lekárskej správy zo dňa 08.03.2021 vyplynulo, že u obžalovaného bola určená diagnóza Povrchové poranenie inej časti hlavy: odrenina, objektívne - hematóm pod ľavým okom. Z aktuálnej lustrácie ZVJS na č.l. 369 vyplýva, že obžalovaný sa nenachádza v evidencii ZVJS. Z odpisu registra trestov na č.l. 191, ako aj z odpisu registra trestov (z prílohovej obálky na č.l. 287, III.), z aktuálnej lustrácie v registri trestov na č.l. 370, č.l. 395 vyplynulo, že obžalovaný bol jedenkrát súdne trestaný, a to v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3T/56/2014, pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý trestný čin mu bol uložený peňažný trest vo výške 700,-€, ktorý obžalovaný zaplatil dňa 12.08.2015, odsúdenie má obžalovaný t.č. zahladené. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 188 – 190, ako aj z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (z prílohovej obálky na č.l. 287, IV.), z aktuálnej lustrácie Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov na č.l. 371 – 380, č.l. 397 - 406 vyplýva, že obžalovaný sa dopustil 9-tich priestupkov, a to 8-krát priestupku na úseku cestnej premávky, za ktoré priestupky mu boli ukladané pokuty vo výške 10,-€ - 30,-€. Obžalovaný sa dopustil 1 priestupku v súvislosti s porušením pandemických opatrení, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10,-€. Z lustrácie v databáze súdov (z prílohovej obálky na č.l. 287, I.), z lustrácie GP SR (z prílohovej obálky na č.l. 287, II.), z aktuálnej lustrácie GP SR na č.l. 381, č.l. 396, z aktuálnej lustrácie v databáze súdov na č.l. 382, č.l. 407 vyplynulo, že proti obžalovanému okrem predmetného trestného konania, iné trestné konanie vedené nie je. Zo záznamu (ktorý bol zároveň už oboznámený ako súčasť pripojeného spisu Okresného úradu Bánovce nad Bebravou č. P./XXXXXX) na č.l. 181 vyplýva, že dňa 08.03.2021 podal oznámenie obžalovaný. V oznámení je okrem iného uvedené, že: ,,Keď ich stretol slušne vysvetlil G., že si to nepraje a či to zo včera nepochopil. Menovaný sa začal rozprávať s malinkou I. a G. ho ťahal od nej preč a došlo medzi nimi k potýčke, pričom ho G. udrel pravou rukou do oblasti tváre.“ Predmetom uvedeného trestného konania je skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tak, že dňa 08.03.2021 na mieste verejnosti prístupnom mal obžalovaný fyzicky napadnúť poškodeného tým spôsobom, že po predchádzajúcich slovných vyjadreniach adresovaných poškodenému mal poškodeného chytiť za pravú ruku a následne poškodeného udrieť do pravej časti tváre poškodeného, ktorý úder mal poškodený obžalovanému opätovať/vrátiť, pričom následne mal obžalovaný poškodeného sotiť a podkopnúť, v dôsledku čoho poškodený mal spadnúť na zem a utrpieť zranenie na prste ľavej ruky a následne mal obžalovaný udrieť poškodeného kolenom do hlavy. Rovnako ako v prípade všetkých trestných činov upravených Trestným zákonom, aj v tomto konkrétnom prípade pre vyvodenie trestnej zodpovednosti konkrétnej osoby musia byť naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, teda musí byť jednoznačne, a bez akýchkoľvek pochybností preukázané porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom – naplnenie objektu trestného činu, naplnenie objektívnej stránky trestného činu (konanie zo strany obžalovaného, spôsobenie trestnoprávne relevantného následku, pričom medzi konaním a spôsobeným následkom musí byť daná príčinná súvislosť), daný subjekt trestného činu a tiež naplnená subjektívna stránka trestného činu. Obžalovaný ako subjekt trestného činu v čase spáchania predmetného skutku napĺňal podmienky trestnej zodpovednosti, a to ako z pohľadu veku (keď obžalovaný v čase spáchania skutku dovŕšil vekovú hranicu relevantnú z hľadiska vzniku trestnoprávnej zodpovednosti), tak z pohľadu jeho duševného stavu (keď z vykonaného dokazovania nevyplynuli pochybnosti o príčetnosti obžalovaného v čase skutku). Objektom trestného činu výtržníctva je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je záujem na ochrane ľudského zdravia. Objektívna stránka trestného činu výtržníctva spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustil slovne alebo fyzicky, a to verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom. Napadnutím je nevyhnutné rozumieť fyzický alebo verbálny atak páchateľa na inú osobu. Objektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví spočíva v ublížení na zdraví, ktorého následkom je také poškodenie zdravia inej osoby, ktoré nedosahuje intenzity ťažkej ujmy na zdraví. Zákonodarca v rámci textácie dotknutej základnej skutkovej podstaty nezakomponoval do jej znenia, akým spôsobom má byť ublíženie na zdraví realizované. Z toho dôvodu je bez právneho významu, akým spôsobom páchateľ tento škodlivý následok vyvolá. Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti je relevantné výlučne to, že ublíženie na zdraví nastalo v priamej príčinnej súvislosti s úmyselným konaním páchateľa (existencia kauzálneho vzťahu medzi konaním a následkom). V prípade oboch trestných činov je pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti páchateľa potrebné preukázať úmyselné zavinenie (subjektívna stránka trestného činu). V danom prípade považuje súd za preukázané, že obžalovaný a svedkyňa I. B. majú spolu maloletú dcéru I. B., pričom v čase skutku svedkyňa I. B. a obžalovaný spolu nežili v spoločnej domácnosti. Z výsluchov všetkých vypočutých osôb vyplynulo, že svedkyňa I. B. mala v čase skutku nového priateľa – poškodeného G. A., ktorý ju v byte, v ktorom žije so svojou maloletou dcérou aj navštevoval. Obžalovaný, poškodený a tiež svedkyňa I. B. zhodne uviedli, že dňa 07.03.2021 sa obžalovaný stretol so svedkyňou I. B. a poškodeným, v byte svedkyne I. B., kde obžalovaný sa vyjadril tak, že si nepraje, aby poškodený trávil čas a spával v byte, kde žije jeho maloletá dcéra. Podľa názoru obžalovaného sa mal obžalovaný s poškodeným na tomto dohodnúť, čo poškodený v konaní následne poprel. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že obžalovaný sa dňa 08.03.2021 po predchádzajúcom telefonáte aj so svojou dcérou (od ktorej sa dozvedel, že poškodený u nich v byte spal) dostavil pred bytový dom (na miesto verejnosti prístupné), v ktorom býva svedkyňa I. B. aj so svojou maloletou dcérou I.. Obžalovaný po celú dobu trestného konania opakovane poukazuje na to, že poškodený a svedkyňa I. B. mali vedieť o tom, že obžalovaný sa pred bytový dom, v ktorom svedkyňa býva, dostaví. Súd preto s poukazom na opakované vyjadrenia obžalovaného považuje za potrebné poukázať na to, že z pohľadu naplnenie skutkovej podstaty žalovaných trestných činov, nie je skutočnosť, či poškodený a svedkyňa I. B. mali o tomto vedomosť, relevantná. Podstatné sú však okolnosti, ktoré nastali po príchode obžalovaného na miesto činu. Poškodený a svedkyňa I. B. zhodne uviedli, že obžalovaný pri príchode pred bytový dom sa vyjadroval a svoje vyjadrenia adresoval smerom k poškodenému. Poškodený uviedol, že obžalovaný sa ho dopytoval, či nerozumel, na čom sa včera dohodli (ktorú skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj sám obžalovaný), nakoľko obžalovaný nástojil na tom, aby poškodený netrávil čas v byte, v ktorom býva jeho maloletá dcéra. Svedkyňa I. B. zasa uviedla, že obžalovaný sa vyjadroval smerom k poškodenému spôsobom, aby nechytal jeho maloletú dcéru (maloletá v tom čase držala/chcela chytiť poškodeného za ruku). Z obsahu vyjadrení adresovaných poškodenému, v kontexte ďalších zo spisu vyplývajúcich skutočností (a to, že obžalovaný pred tým ako sa dostavil pred uvedený bytový dom, po telefonáte so svedkyňou I. B. a svojou maloletou dcérou, túto následne opakovane až ,,obťažujúco“ telefonicky (aj formou sms správ) kontaktoval, na čo svedkyňa I. B. telefón zablokovala), ako aj s poukazom na to, že po neúspešných pokusoch o kontakt so svedkyňou I. B. sa obžalovaný v podstate takmer ihneď, teda v krátkom čase dostavil pred bytový dom svedkyne I. B. (majúc záujem danú situáciu bez ohľadu na iné okamžite riešiť), možno podľa názoru súdu prijať záver o negatívnom emočnom ,,naladení“ obžalovaného v čase príchodu pred bytový dom I. B. (situáciu chcel riešiť ihneď, prekážalo mu, že poškodený bol v byte poškodenej, prekážalo mu, že poškodený chcel chytiť/chytil maloletú za ruku, použil slová smerom k poškodenému: ,,či nerozumel na čom sa dohodli“). Poškodený ako aj svedkyňa I. B. zhodne uviedli, že po slovných vyjadreniach obžalovaného adresovaných poškodenému, chceli spolu s maloletou z daného miesta odísť. Svedkyňa I. B. uviedla, že nechcela, aby maloletá I. bola svedkom uvedeného konfliktu, resp. aby videla a počula slovnú výmenu medzi obžalovaným a poškodeným. Vo vzájomnej a logickej súvislosti s vyššie uvedeným má súd ďalej vychádzajúc z vykonaného dokazovania (výsluchom poškodeného, oboznámením záznamu o podaní vysvetlenia na č.l. 6, oboznámením obsah spisu Okresného úradu Bánovce nad Bebravou č. P./XXXXXX) za preukázané, že obžalovaný pod vplyvom negatívnych emócií (keďže si prial, aby poškodený netrávil čas v byte s maloletou a jeho želanie nebolo naplnené) následne poškodeného chytil za ruku (z čoho sa poškodený snažil vymaniť) a následne ho udrel do pravej časti tváre, čomu sa poškodený bránil úderom adresovaným obžalovanému, následne nasledovalo posotenie, podkopnutie, pád poškodeného ako aj séria úderov a vzájomného naťahovania sa medzi obžalovaným a poškodeným, ktorú skutočnosť (súd tým má na mysli sériu úderov a vzájomného naťahovania) v podstate potvrdila aj svedkyňa I. B.. K zásadným otázkam z pohľadu naplnenia skutkovej podstaty žalovaných trestných činov, svedkyňa I. B. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že nevie kto koho udrel ako prvý, ona vzala maloletú, nakoľko plakala a odišla s ňou. Keď svedkyňa odchádzala k blízko stojacemu činžiaku, otočila sa a videla, že sa obžalovaný a poškodený sa bijú. Následne stála s maloletou pri vchode činžiaku, odkiaľ videla, že poškodený leží na zemi. Uviedla, že nevidela kto koho udrel ako prvý a ani nevidela ako sa poškodený ocitol na zemi. Ona videla už len to, ako poškodený na tej zemi leží a zdvíha sa zo zeme. Nevidela ani to, ako po páde mal obžalovaný udrieť poškodeného do hlavy. Výpoveď svedkyne I. B. pred súdom súd považuje v podstatných častiach (vyššie opísaných častiach – nevidela kto koho udrel ako prvý, nevidela ako sa poškodený ocitol na zemi, nevidela či obžalovaný po páde udrel poškodeného do hlavy) za účelovú, keď svedkyňa I. B. uviedla, že nevidela, kto koho udrel ako prvý, pričom z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že pri úkonoch v rámci vedeného priestupkového konania sa dvakrát (dňa 08.03.2021 o 10:45 hod., t.j. bezprostredne po skutku a dňa 07.04.2021 o 08:20 hod.) vyjadrila tak, že videla, že ako prvý udrel obžalovaný poškodeného. Následne už v začatom trestnom konaní rovnako ako na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevidela kto koho udrel ako prvý a po vznesení obvinenia svedkyňa odmietla vypovedať s odôvodnením, že obžalovaný je jej bývalý druh a otec ich spoločnej maloletej dcéry, pričom mu nechce svojou výpoveďou ublížiť a nechce, aby bol trestne stíhaný. V konaní pred súdom súdu najprv písomným podaním doručeným súdu dňa 03.10.2022 oznámila, že vypovedať nebude, nakoľko využíva svoje právo podľa § 130 odsek 2 Trestného poriadku, s poukazom na to, že má maloleté dieťa s obžalovaným i s poškodeným. Na hlavnom pojednávaní, po riadnom zákonnom poučení svedkyňa uviedla, že bude vypovedať, pričom podľa názoru súdu v podstatných veciach vypovedala tak, že v podstate ,,nič nevidela“. Z konania svedkyne tak má súd za to, že tak koná s ohľadom na záujmy svojich maloletých detí, keď z vedeného trestného konania vyplýva reálna hrozba uloženia trestu. V súvislosti s uvedeným súd považuje za potrebné na tomto mieste poukázať aj na tú skutočnosť, že obžalovaný opakovane v konaní uvádza, že poškodený a svedkyňa I. B. mu chcú svojimi výpoveďami uškodiť, tieto si prispôsobujú a poškodený sa má radiť o ďalšom postupe aj s príslušníkom policajného zboru. Uvedené tvrdenie obžalovaného je podľa názoru súdu vyvrátené nielen postupom svedkyne I. B. v priebehu konania (ktorá odmietla vypovedať v prípravnom konaní, súdu adresovala list s obsahom, že odmieta vypovedať a následne pred súdom vypovedala spôsobom ako bolo vyššie uvedené), ale aj postupom poškodeného (ktorý v konaní pred súdom pôvodne tiež odmietol vypovedať s poukazom na to, že má rád maloletú I. a nechce, aby trpela tým, že jej otec bude potrestaný), ale taktiež obsahom vyšetrovacieho spisu v časti zabezpečenej komunikácie na č.l. 96 – 99, z ktorej vyplýva, že poškodený sa radil za účelom, aby obžalovanému celú situáciu ešte nezhoršil. Obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu popiera. Na svoju obhajobu uvádza, že ako prvý udrel poškodený obžalovaného a následne obžalovaný udrel poškodeného, pričom svoje konanie odôvodňuje nutnou obranou, keďže musel chrániť svoju osobu a tiež osobu svojej maloletej dcéry. Obžalovaný uviedol, že potom ako sa postavil (bol s maloletou v podrepe v objatí), tak ho poškodený udrel, na čo mu obžalovaný úder vrátil. Obžalovaný uviedol, že poškodeného držal ľavou rukou za jeho pravú a poškodený ho udrel pravou rukou, udrel ho päsťou do tváre. Súdu nie je zrejmé a javí sa ako v logickom rozpore tvrdenie obžalovaného, že poškodený prvý udrel obžalovaného pravou rukou, keď obžalovaný zároveň uvádza, že on držal poškodeného svojou ľavou rukou za jeho pravú. Ďalej obžalovaný uviedol, že potom sa naťahovali, pričom podľa vyjadrenia obžalovaného sa poškodený šmykol a spadol. Popiera, že by mu zranenia na ruke spôsobil zavineným konaním, rovnako tak poprel, že by poškodeného kopol nohou do hlavy v čase, keď poškodený ležal/resp. zdvíhal sa zo zeme. Súd vychádzajúc zo všetkých dôkazov zabezpečených v konaní, hodnotiacich jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, má za to, že skutkový dej opísaný obžalovaným nezodpovedá skutočnému skutkovému deju a jeho výpoveď s poukazom aj na vzniknuté rozpory považuje za nevierohodnú. Obžalovaný sa nevedel riadne vyjadriť, resp. logicky súdu vysvetliť rozpor medzi svojimi výpoveďami, keď pred súdom najprv uviedol, že po páde poškodeného na zem, celý incident skončil, následne na základe návrhu pripustil, že tento pokračoval a uviedol, že poškodený mal na obžalovaného ešte útočiť päsťou. I napriek vyjadreniam obžalovaného a jeho rozsiahlej obhajobe (k podstatným veciam sa súd posudzujúc predmet obžaloby vyjadril), súd je toho názoru, že obžalovaný konal spôsobom ako mu je obžalobou kladené za vinu. Súd svoje závery opiera o zistené okolnosti predchádzajúce danému skutku, o skutočnosti vyplývajúce z výpovede poškodeného, ktorú výpoveď súd považuje v podstatných častiach za jednotnú, konzistentnú, logicky nadväzujúcu a tiež opisujúcu rozhodujúce okamihy skutku, ktoré sú podstatné pre náležite objasnenie skutku, ako aj z oboznámeného spisového materiálu. Neuniklo pozornosti súdu, že obžalovaný sa zúčastnil výsluchu poškodeného v prípravnom konaní, kládol poškodenému otázky na z jeho pohľadu podstatné a rozporné skutočnosti, avšak podľa názoru súdu poškodený aj na otázky obžalovaného odpovedal logicky a konzistentne s už urobenými vyjadreniami či zabezpečenými dôkazmi. Z výsluchu poškodeného (ktorého výpoveď súd považuje v podstatných častiach za jednotnú, konzistentnú, logicky nadväzujúcu a tiež opisujúcu rozhodujúce okamihy skutku) vyplynulo, že v deň skutku išli spolu so svedkyňou I. B. a s jej maloletou dcérou I. von, kráčali smerom k autu, stretli obžalovaného, ktorý sa po zvítaní sa s maloletou, vyjadroval vo vzťahu k poškodenému tak, či poškodený nerozumel tomu, na čom sa deň predtým obžalovaný a poškodený dohodli. Následne obžalovaný chytil poškodeného za pravú ruku a udrel poškodeného do pravej strany tváre jeho ľavou rukou. Poškodený úder obžalovanému opätoval, udrel ho pravou rukou, konal reflexne. Z výsluchu poškodeného ďalej vyplynulo, že obžalovaný ho následne sotil z chodníka, posotením rukami do oblasti hrudníka, poškodený sa potackal, obžalovaný ho podkopol nohou a poškodený spadol na zem/na cestu, v dôsledku čoho vzniklo poškodenému zranenie na prste jeho ľavej ruky. Počas toho ako bol poškodený na zemi, obžalovaný poškodeného kolenom udrel do hlavy. Skutočnosť, že obžalovaný spôsobil poškodenému zranenia na prste ľavej ruky vyplýva aj z odborného vyjadrenia a jeho dodatku, kde sa znalec vyjadril k priebehu vzniku zranenia, pričom uviedol, že zranenie nemohlo byť spôsobené v dôsledku úderu miereného na obžalovaného, nakoľko zranenie na ruke poškodeného by tak nastalo v inom rozsahu. Okrem toho poškodený je pravák a preto je logické, že ak by si poškodený mal uvedené zranenie spôsobiť úderom, udieral by pravou rukou a spôsobil by si ho na pravej ruke. Znalec podrobne opísal priebeh pádu a spôsob vzniku poranenia na prste ľavej ruky a dlani poškodeného, čo korešponduje so skutkovým dejom uvádzaným poškodeným. Zároveň sa znalec vyjadril aj k príčine vzniku pomliaždenia pravej spánkovej oblasti a oblasti sánky. Na základe vykonaného dokazovania, ktoré všetky dôkazy súd hodnotil jednotlivo ako i vo vzájomnom a logickom prepojení a súhrne, má súd za preukázané, že obžalovaný (ako subjekt trestného činu) vyššie opísaným konaním - fyzickým napadnutím poškodeného (úderom do pravej strany tváre poškodeného), ktorému predchádzali slovné vyjadrenia adresované poškodenému (v zmysle, či poškodený nerozumel tomu, na čom sa deň predtým dohodli a aby nechytal jeho dcéru) a ďalším fyzickým útokom (v zmysle posotenia do oblasti hrudníka, podkopnutia do nohy, ďalších úderov a naťahovania) smerujúcim voči poškodenému, v dôsledku ktorých boli poškodenému spôsobené zranenia (pomliaždenie spánkovej oblasti a tváre v oblasti sánky vpravo, zlomeninu stredného článku IV. prsta ľavej ruky bez posunu úlomkov), naplnil objektívnu stránku trestného činu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona (keďže bolo preukázané, že napadol iného na mieste verejnosti prístupnom – pred bytovým domom) v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona (keďže bolo preukázané, že údermi, sotením a podkopnutím spôsobil poškodenému zranenia vyplývajúce z odborného vyjadrenia, kvalifikované ako ublíženie na zdraví), čím porušil záujmy chránené Trestným zákonom (objekty trestných činov - záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok, záujem na ochrane ľudského zdravia), medzi konaním obžalovaného a spôsobenými následkami je daná príčinná súvislosť (vyššie opísaným konaním obžalovaného bolo zasiahnuté do práva poškodeného na pokojné občianske spolužitie a tiež do práva poškodeného na zdravie a spôsobené následky na zdraví poškodeného), pričom ako konanie obžalovaného, spôsobené následky a tiež príčinná súvislosť sú zahrnuté úmyslom obžalovaného, keď obžalovaný vedel, že svojim konaním môže spôsobiť porušenie záujmov chránených Trestným zákonom a toto porušenie za daných skutkových okolností (v negatívnom citovom rozpoložení vyvolaným tým, že poškodený spal v byte, kde žije jeho maloletá dcéra) aj spôsobiť chcel. Dôkaz, ktorý by uvedený záver súdu relevantne spochybňoval súdu predložený nebol. S poukazom na uvedené preto súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona. Následne po ustálení otázky viny, súd rozhodoval o druhu a výške trestu. Obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. V zmysle § 41 odsek 1 Trestného zákona súd ukladal trest vychádzajúc z trestnej sadzby určenej pre trestný čin prísnejšie trestný, t.j. vychádzajúc z trestnej sadzby určenej pre trestný čin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za ktorý trestný čin Trestný zákon stanoví trest odňatia slobody vo výmere až na 3 roky. Vzhľadom k tomu, že dolné hranice trestných sadzieb sú zákonom určené rozdielne, súd v zmysle § 41 odsek 1 Trestného zákona vychádzal z dolnej hranice vo výmere 6 mesiacov a rozpätie trestnej sadzby, v ktorej trest ukladá ustálil od 6 mesiacov do 3 rokov. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd aplikujúc § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadal najmä na spôsob spáchania skutku, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd postupujúc podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona zistil u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, a to, že obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov. Poľahčujúcu okolnosť nezistil súd žiadnu. S poukazom na prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi súd upravil trestnú sadzbu tak, že dolnú hranicu trestnej sadzby zvýšil o jednu tretinu. Trestná sadzba, v ktorej súd trest ukladá tak predstavuje 16 mesiacov až 3 roky. Následne súd určil konkrétnu výšku podmienečného trestu odňatia slobody (ako druhu trestu vzhľadom k všetkým okolnostiam prípadu vhodného, zákonného a nevyhnutného) vo výmere 16 mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov, ktorý trest a výška je podľa názoru súdu vzhľadom na charakter a spôsob páchania trestných činov, ich následok, zavinenie (vo forme priameho úmyslu ako najzávažnejšej formy zavinenia), ako i vzhľadom na okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa a možnosti jeho nápravy, a to, že: - osoba so sklonmi k páchaniu protiprávnej činnosti, nakoľko obžalovaný už bol v minulosti súdne trestaný, pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, odsúdenie má obžalovaný toho času už zahladené, v registri priestupkov má niekoľko zápisov, najmä za priestupky na úseku cestnej premávky, - vo výkone trestu odňatia slobody obžalovaný doposiaľ nebol, - je slobodný, má jedno maloleté dieťa a teda aj vyživovaciu povinnosť k nemu, dostatočná a zároveň zohľadňujúca všetky kritéria dané zákonom. Poškodený si v konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, pričom aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že žiada náhradu škody titulom bolestného v zmysle bodového ohodnotenia vypracovaného znalcom. Z odborného vyjadrenia vyplynulo, že znalec ohodnotil bolestné v sume 30 bodov, ktorému zodpovedá suma bolestného 679,80 €. V tomto rozsahu súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody. Pre úplnosť súd uvádza, že návrh obhajoby na vykonanie dokazovania rekonštrukciou odmietol, nakoľko má za to, že vzhľadom k doposiaľ vykonanému dokazovaniu sa uvedený návrh javí ako nadbytočný a neúčelný, keď okolnosti, ktoré rekonštrukciou možno zistiť, sú zistiteľné z obsahu doposiaľ zabezpečených a vykonaných dôkazov. Rovnako súd odmietol návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania doplnením znaleckého posudku zo strany znalca E. D. a jeho výsluchom a doplnením dokazovania znaleckým dokazovaním za účelom zodpovedania otázky mechaniky pádu, keď súd vzhľadom na rozsah a obsah doposiaľ zabezpečených dôkazov, ďalšie návrhy považuje za nadbytočné. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu ho treba doručiť a ak sa vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, jeho oznámením je až jeho doručenie. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.