{"guid": "a4ba30df-6821-4cfa-b4ba-daca390bd069:262870cc-37b4-4773-97ef-69005f68ea79", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2024:3823201514.5", "spisova_znacka": "4C/16/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4C/16/2023 z 5. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prievidza z 5. septembra 2024, sp. zn. 4C/16/2023, ECLI:SK:OSPD:2024:3823201514.5", "identifikacne_cislo": "3823201514", "sud": {"guid": "sud_122", "nazov": "Okresný súd Prievidza", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-prievidza"}, "sudca": "JUDr. Beáta Gešvantnerová", "sudca_id": 2629, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-gesvantnerova-2629", "datum_vydania": "2024-09-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "8Co/24/2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "c2da4268-d15f-4109-9b57-ae25a3aa180a:67832356-0c3d-4f5b-bda3-a4247ec88759", "datum": "2025-05-28", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/262870cc-37b4-4773-97ef-69005f68ea79", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2024:3823201514.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2024:3823201514.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2024:3823201514.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prievidza\n4C/16/2023\n3823201514\n05. 09. 2024\nJUDr. Beata Gešvantnerová\nECLI:SK:OSPD:2024:3823201514.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobkyne: A. B.\nA., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. D., B. XXX, zast.: JUDr. Jana Bezáková, advokátka so sídlom\nPrievidza, Bakalárska 6, proti žalovaným: 1/ Československá obchodná banka, a. s., IČO: 36 854 140 so\nsídlom Bratislava, Žižkova 11, 2/ AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 46 141 341 so sídlom Bratislava,\nKopčianska 10, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., IČO: 47 255 498 so sídlom\nBratislava, Kopčianska 3/ E. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, 4/ E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B.\nXX, XXX XX G., A. H. D., zast.: JUDr. Katarína Galová, advokátka so sídlom Piešťany, E. Belluša 10,\no určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto\nrozhodol:\nI. Súd určuje, že dražba nehnuteľností:\n- parcela registra CKN č. XXX/X vo výmere 340 m2, druh pozemku záhrada,\n- parcela registra CKN I. XXX/X J. výmere 544 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,\n- rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra CKN I. XXX/X,\nzapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie B., obec C. D. D., K. L.,\nkonaná dňa 2.3.2023 dražobníkom obchodnou spoločnosťou AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ, s. r. o., IČO:\n46 141 341, sídlo M. XX, XXX XX B.\nje n e p l a t n á.\nII. Súd žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania od žalovaných 1/, 2/, 3/ 4/ ako povinných\nspoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou z 24.4.2023 doručenou tunajšiemu súdu domáhala určenia, že dražba\nnehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., konaná dňa 02.03.2023\nžalovaným 2/ ako dražobníkom je neplatná. Žalobu odôvodnila tak, že žalobkyňa a žalovaný 4/ uzatvorili\nmanželstvo dňa 16.03.2013 J. N. D. N.. Ich manželstvo bolo rozvedené Rozsudkom Kramatorského\nmestského súdu Doneckej oblasti, spisová značka: 234/20974/19, číslo konania: 2/234/1030/20,\nzo dňa 24.03.2020, právoplatného dňa 24.04.2020, v znení Opravného uznesenia Kramatorského\nmestského súdu Doneckej oblasti, spisová značka: 234/20974/19, číslo konania: 2430/234/49/20, zo\ndňa 18.06.2020, právoplatného dňa 06.07.2020. V zmysle § 148 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v znení neskorších predpisov spolu so zánikom manželstva zaniklo aj bezpodielové\nspoluvlastníctvo manželov.\nNehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., obec: C. D. D., okres:\nPrievidza:\n- parcela registra CKN I. XXX/X vo výmere 340 m2, druh pozemku záhrada,\n\n- parcela registra CKN I. XXX/X vo výmere 544 no, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - rodinný\ndom súp. č. XXX postavený na parcele registra CKN I. XXX/X, nadobudol žalovaný 4/ kúpnou zmluvou\nuzavretou dňa 25.03.2013, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 07.05.2013.\nEvidenčne bol ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaný len žalovaný 4/. Avšak,\nkúpna zmluva bola uzavretá za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 4/. Bez ohľadu na\nskutočnosť, že pri kúpe predmetných nehnuteľností v roku 2013 figuroval ako kupujúci len žalovaný\n4/, patria tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vzhľadom na režim ich\nnadobudnutia v kontexte s § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, podľa\nktorého je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo\nnadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, pričom nešlo o získanie veci dedičstvom, darom\nani o žiadnu inú z taxatívne stanovených výnimiek nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov.\nKúpu nehnuteľností financoval z úveru, ktorý mu poskytol žalovaný 1/. Úverovú zmluvu a následne\nzáložnú zmluvu na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č, 10, katastrálne územie: B., ktorou bolo\nzabezpečené plnenie z úverovej zmluvy, uzavrel žalovaný 1/ len so žalovaným 4/, a to i napriek tomu, že\nžalovaný 4/ bol už v čase uzavretia zmlúv ženatý, a teda nehnuteľnosti nadobudla do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov aj žalobkyňa. Ako dôkaz o tom predložila výpis z listu vlastníctva č. XX,\nkatastrálne územie: B., kúpnu zmluvu zo dňa 25.03.2013, rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností zo dňa 07.05.2013, Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa\n02.05.2013.\nVzhľadom k tomu, že evidenčne bol ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaný len\nžalovaný 4/, po rozvode manželstva so žalobkyňou sa cestou súdu domáhal, aby žalobkyňa uvedené\nnehnuteľnosti vypratala. Konanie bolo vedené na Okresnom Súde Prievidza pod sp. zn. 16C/7/2021.\nŽalobkyňa už v tomto konaní dôvodila, že tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, kedy žalovaný 4/ na základe námietok žalovanej (po vydaní neodkladného opatrenia\nsúdom) zobral svoj návrh v tomto konaní späť. Žalobkyňa sa cestou súdu domáha vyporiadania\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie je vedené na Okresnom Súde Prievidza pod SP.\nzn. 13C/3/2023. Informáciu o prebiehajúcom súdnom konaní dala žalobkyňa zapísať dňa 01.02.2023\nako informatívnu poznámku do katastra nehnuteľností na list vlastníctva č. XX, katastrálne územie:\nB.. O tom predložila ako dôkaz uznesenic Okresného súdu Prievidza, č.k. 1607/2021-100, zo dňa\n08.10.2021, uznesenie Okresného súdu Prievidza, č.k. 1607/2021-107, zo dňa 09.11.2021, žalobu o\nvyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 31.01.2023, návrh na zápis poznámky\nk nehnuteľnostiam o prebiehajúcom súdnom konaní zo dňa 01.02.2023\nNakladať s nehnuteľnosťami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného 4/ a žalobkyne\nmohol žalovaný 4/ len so súhlasom žalobkyne. Žalobkyňa záložnú zmluvu nepodpísala a nebola jej\núčastníkom. Vzhľadom k uvedenému, je žalobkyňa toho názoru, že zmluva o zriadení záložného\npráva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a žalovaným 4/ ako záložcom (ktorú\nžalovaný podpísal dňa 21.03.2013), predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.\nXX, katastrálne územie: B., je neplatná a záložné právo na základe tejto zmluvy nevzniklo. Preto sa\nžalobca 1/ na základe uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva nemohol domáhať výkonu záložného\npráva. Ako dôkaz o tom predložila zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 02.05.2013. Podľa\nžalobkyne boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, § 7 ods. 4 zákona 527/2002\nZ. z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého navrhovateľ dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú\npredkupné právo k predmetu dražby, alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby.\nŽalovaný 4/ vedel, že žalobkyňa si k nehnuteľnostiam uplatňuje titulom bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov vlastnícke právo. Napriek tomu sa so žalobkyňou pri výkone dobrovoľnej dražby nekonalo,\nneboli jej doručované oznámenia a listiny súvisiace s dražbou do vlastných rúk, v dôsledku čoho nemala\nvedomosť o dôvodoch a realizácii dražby. Aj keď vo februári 2023 poslala žalobkyni advokátka JUDr.\nGalová oznámenie, v ktorom ju informovala o prebiehajúcej dražbe, žalobkyňa tomuto oznámeniu\nneverila. JUDr. Galová bola advokátka jej bývalého manžela, žalovaného 4/. Myslela si, že sa jedná len\no vymyslené listiny, ktorými ju chce bývalý manžel donútiť, aby nehnuteľnosti vypratala a opustila ich.\nRovnako aj obhliadku nehnuteľností považovala žalobkyňa za fiktívnu. Žalobkyňa mala za to, že ak by\nsa skutočne jednalo o oficiálnu dražbu, dražobník by bol povinný s ňou komunikovať.\nDňa 02.03.2023 sa v popoludňajších hodinách za žalobkyňou dostavila JUDr. Galová s nejakými ďalšími\nosobami. Oznámili žalobkyni, že toho dňa 0 11:00 hod. prebehla dražba nehnuteľností a informovali ju,\nže vydražiteľom je žalovaný 3/.\n\nŽalovaný 2/ zaslal žalobkyni listiny o priebehu dražby až po vykonaní dražby, a to notársku zápisnicu\n- osvedčenie o vykonaní dražby. Túto žalobkyňa prevzala dňa 09.03.2023. Vzhľadom k uvedenému\nmá žalobkyňa za to, že dražba nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie:\nB., konaná dňa 02.03.2023 žalovaným 2/ ako dražobníkom je neplatná. O tom predložila ako dôkaz\nnotársku zápisnicu — osvedčenie o vykonaní a priebehu dražby zo dňa 02.03.2023.\n2. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe poukázal, že samotná skutočnosť, že žalobca nie je účastníkom\nzmluvy neznamená, že s jej uzatvorením neudelil súhlas. Súhlas jedného z manželov s právnym\núkonom v inej než bežnej veci môže byť vyjadrený písomne, ústne alebo aj konkludentne. Zákon preň\nnepredpisuje žiadnu formu. Forma súhlasu nemusí zodpovedať forme právneho úkonu, vo vzťahu ku\nktorému sa takýto súhlas udeľuje. Účastníkmi právneho úkonu nemusia byť obaja manželia, stačí ak\nprávny úkon uskutoční iba jeden z nich, podstatné je len to, aby druhý manžel vyslovil s takýmto\nprávnym úkonom súhlas. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho\nzákonníka spočíva v tom, že právny úkon, v prípade ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol,\nod začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho\nochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Relatívna neplatnosť\nprávneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. Dovolať sa\nrelatívnej neplatnosti právneho úkonu možno iba v rámci trojročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho\nzákonníka).\nAj v prípade, ak by súhlas s uzatvorením záložnej zmluvy v tomto prípade nebol daný, nemožno v tomto\nkonaní skúmať relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu, nakoľko sa jej Žalobca domáha po uplynutí\n3 – ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 02.05.2016, na základe čoho vznášame námietku\npremlčania. Je prinajmenšom absurdné, že sa Žalobca doposiaľ akýmkoľvek spôsobom nedomáhal\nneplatnosti tohto právneho úkonu a až v čase, kedy došlo k vydraženiu nehnuteľnosti, prvýkrát túto\nskutočnosť uvádza, dokonca ako dôvod, pre ktorý by mala byť dražba určená za neplatnú.\nVo vzťahu k neplatnosti dražby z dôvodu nekonania so žalobcom uviedol, že žalovaný v I. rade ako\nzáložný veriteľ ani dražobník počas celého dražobného procesu nedisponovali informáciou, že by\nnehnuteľnosť mala spadať do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poznámka o prebiehajúcom\nsúdnom konaní o vyporiadanie BSM bola do katastra zapísaná až tesne pred dražbou, o čom sa\ndražobník dozvedel len z listu vlastníctva deň pred dražbou. Žalovaný v IV. rade pri podpise záložnej\nzmluvy vyhlásil, že nehnuteľnosť vlastní vo výlučnom vlastníctve. Rovnako tak zo zápisu na katastri\nvyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je Žalovaný v IV. rade. Podľa ust. § 70 ods. 2\nkatastrálneho zákona sú údaje katastra v časti údajov o právach k nehnuteľnosti záväzné, kým sa\nnepreukáže opak. Zásadu záväznosti údajov uvedených na príslušnom liste vlastníctva treba vnímať v\nsúvislosti s tým, že tretie osoby často krát nemajú vedomosť o spornosti vlastníckeho alebo iného práva,\nčo platí aj v prípade Žalovaného v I. rade a Dražobníka, ktorí vychádzali z údajov, ktoré boli platné tak v\nčase uzatvorenia záložnej zmluvy ako aj v čase doručovania písomností v súvislosti s dražbou. V praxi\nsa často stáva, že aj po uzatvorení záložnej zmluvy dôjde k zmene vlastníckeho práva k zálohu a záložný\nveriteľ nemá ako určiť, či dané vlastnícke právo je alebo nie je sporné a preto musí vychádzať z údajov\nkatastrálneho operátu. Žalobca sa nemohol domnievať, že úkony smerujúce k dražbe boli len fiktívne.\nSkutočnosť, že nejde o fiktívne dokumenty predkladané zo strany žalovaného 4/ alebo jeho právneho\nzástupcu muselo byť žalobcovi zrejmé prinajmenšom na konaných obhliadkach so záujemcami, ktorých\nsa zúčastnil zamestnanec dražobníka ako aj záujemcovia a kde bolo samotné oznámenie o dražbe\nvyvesené aj na dverách nehnuteľnosti. Pri obhliadkach bol prítomný aj samotný žalobca, ktorý však nikdy\nneprezentoval namietané skutočnosti. Zároveň bolo oznámenie o dražbe registrované v Notárskom\ncentrálnom registri dražieb a v Obchodnom vestníku, ktoré sú verejne dostupné a z ktorých žalobca\nrovnako mohol dospieť k záveru, že ide o reálny výkon záložného práva. Aj napriek tomu však žalobca\npočas celého výkonu dražby, ako ani v preddražobnom procese, aj napriek vedomosti žalobcu o údajnom\nvlastníctve nehnuteľnosti v BSM, neadresoval dražobníkovi ani banke jediný dokument, kde by čo i len\nuviedol, že nehnuteľnosť spadá do BSM alebo že záložná zmluva bola uzatvorená bez jeho súhlasu.\nDražobník túto vedomosť nemohol mať, v žiadnom prípade nemožno očakávať, že by sa k tejto informácii\nvôbec mohol dopátrať (tobôž pri uzatvorení manželstva v zahraničí a medzi inými štátnymi príslušníkmi).\nV súvislosti s doručovaním písomností žalovaným 1/. a 2. rade je dôležité uviesť, že podľa ust. §\n145 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže bežné veci týkajúce sa spoločných vecí vybavovať každý\nz manželov. V tejto súvislosti zastávame názor, že pri doručovaní zásielok týkajúcich sa dražby\n\nnehnuteľnosti nie je potrebné v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov doručovať obom\ntýmto manželom, nakoľko ide o právny úkon týkajúci sa spoločnej veci. Obdobný názor zastáva aj\nKrajský súd v Košiciach, ktorý v uznesení, sp.zn. 3Co/43/2018 uviedol: „Odvolací súd zastáva názor,\nže doručovanie písomností, týkajúcich sa dobrovoľnej dražby nariadenej na záloh tvoriaci predmet\nBSM, je právnym úkonom, ktorý sa týka spoločnej veci. Pri takomto právnom úkone, vychádzajúc z\nprincípu solidárneho postavenia manželov, postačuje oboznámenie dražobníka o termíne dražby a o\nurčenej hodnote draženej nehnuteľnosti aj vo vzťahu iba k jednému z manželov (resp. bezpodielových\nspoluvlastníkov). Oboznámenie sa so skutočnosťami, ktoré spočívajú v plnení informačnej povinnosti\ndražobníka, nie je možné považovať za taký právny úkon vo vzťahu k spoločnej veci, kedy je potrebný\nsúhlas oboch manželov pod sankciou relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. S poukazom na\nvyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu je zrejmé, že skúmanie intenzity porušenia povinnosti\ndražobníka spočívajúcej v nedoručení písomnosti žalobkyni v 1. rade a následne posúdenie možnej\nneplatnosti dražby (po zistení kvalifikovanej ujmy na strane žalobkyne v 1. rade) je možné až vtedy, ak\ndražené nehnuteľnosti nepatrili do BSM žalobcov. v 1. a 2. rade...Na druhej strane je potrebné posúdiť\nintenzitu porušenia ustanovení ZoDD a význam a rozsah ujmy, ktorá mohla týmto porušením vzniknúť\npôvodným vlastníkom založenej nehnuteľnosti.“\nAj v duplike uviedol, že sám žalobca uvádza, že vedomosť o zahrnutí predmetu dražby do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov mal žalovaný 4/. Ak taj túto vedomosť niekto zo sporových\nstrán eventuálne mal, bol to Žalovaný 4/. rade. Žalovaný 1/. ako záložný veriteľ ani žalovaný 2/ ako\ndražobník túto vedomosť nemali a nikdy im oznámená nebola. V prípade, ak si žalovaný 4/ porušil nejakú\nz povinností súvisiacu s oznámením tejto skutočnosti žalovaným, ide o porušenie na strane alovaného\n4/, čo nemá akýkoľvek súvis s určením neplatnosti dražby. Neplatnosť dražby môže byť, v zmysle ust.\n§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ako „Zákon o DD“), určená z\ndôvodu porušenia ustanovení Zákona o DD, čo sa logicky vzťahuje na povinnosti dražobníka v súvislosti\ns výkonom dražby, nie na povinnosť bývalého vlastníka oznamovať skutočnosti záložnému veriteľovi.\nZároveň pre vyhovenie podanej žalobe musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením ustanovenia\nZoDD na strane Dražobníka a vznikom ujmy na strane žalobcu, čo v danom prípade rovnako tak nie\nje možné preukázať, nakoľko ide o porušenie povinností na strane bývalého vlastníka nehnuteľnosti.\nUvedené mohol napraviť samotný žalobca tým, že by sám túto skutočnosť oznámil. Nie je na mieste\nuvádzanie, že o dražbe vedomosť nemal, nakoľko bol minimálne prítomný obhliadok nehnuteľnosti, a\nteda účastný celého procesu dražby a preto ak chcel chrániť svoje práva, mohol toto počas celého\ndražobného procesu využiť, nakoľko mu boli známe subjekty vykonávajúce dražbu. Pri doručovaní\nzásielok týkajúcich sa dražby nehnuteľnosti nie je potrebné v prípade bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov doručovať obom týmto manželom.\n3. Žalovaný 1/ tiež vo vyjadrení k žalobe poukázal, že právne úkony postihnuté relatívnou neplatnosťou\nspôsobujú právne následky, pokiaľ sa osoba dotknutá ich neplatnosťou úspešne nedovolá ich\nneplatnosti. Chýbajúci súhlas manžela v nie bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí sankcionuje\nObčiansky zákonník relatívnou neplatnosťou, na ktorú súd neprihliada z úradnej povinnosti, ale musí sa\njej domáhať dotknutá osoba. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje v trojročnej premlčacej\ndobe, ktorá začína plynúť od momentu uskutočnenia právneho úkonu. V súlade s ust. § 101 OZ, pokiaľ\nnie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa\nprávo mohlo vykonať po prvý raz. Poukázal na zásadu materiálnej publicity katastra nehnuteľností.\n4. Žalovaný 4/ sa k žalobe vyjadril tak, že ako štátny občan SRN (cudzinec) nadobudol nehnuteľnosti na\núzemí SR do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 64.000,-eur. Kúpu nehnuteľností ako aj získanie úveru\n(vo výške 51.450,- eur) na kúpu zabezpečoval žalovaný ešte pred uzatvorením manželstva na konci\nroka 2022 výlučne sám. Dokončenie zmluvných procesov sa predĺžilo z dôvodu, že žalovaný 4/ žil v SRN\na kvôli vzdialenosti (medzi SK a SRN) a pracovnej vyťaženosti, k podpisu zmlúv došlo až po uzatvorení\nmanželstva medzi žalobkyňou a žalovaným 4/. K uzatvoreniu manželstva (nesporná skutočnosť) došlo\nmedzi žalovaným 4/ a žalobkyňou na Ukrajine dňa 16.03.2013. Žalobkyňa, ktorá má ukrajinské štátne\nobčianstvo sa v rozhodnom čase nenachádzala na území SR, nemala žiadne povolenie na pobyt na\núzemí SR, a nemala žiadne finančné prostriedky. V tom čase bola nezamestnaná. Nezamestnaná bola\naj počas celej doby trvania manželstva. Skutočnosti, že žalovaný 4/ kupuje nehnuteľnosti do výlučného\nvlastníctva a že tieto záležitosti vybavuje pred uzatvorením manželstva, zo svojich výlučných finančných\nprostriedkov nadobudnutých spred manželstva (a to aj pre budúce splácanie úveru), boli žalobkyni dobre\nznáme.\n\nK evidencii vlastníckeho práva výlučne na žalovaného 4/ a záložného práva v katastri nehnuteľnosti\nv prospech žalovaného 1/, došlo bezprostredne po uzatvorení manželstva medzi žalobkyňou a\nžalovaným 4/ (manželstvo uzatvorené 16.03.2013, zmluvy podpisoval žalovaný 4/ dňa 21.03.2013).\nŽalovaný 4/ k nepravdivým (aj nesprávnym) tvrdeniam žalobkyne o podpise záložnej zmluvy uviedol,\nže záložnú zmluvu so žalovaným 1/ nepodpisoval v postavení záložcu ako vlastníka nehnuteľnosti\n(teda týmto úkonom nenakladal so spoločným majetkom ako nesprávne tvrdí žalobkyňa), ale výlučne\nv postavení dlžníka. Zmluva o záložnom práve bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako záložným\nveriteľom a vtedajším výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – spoločnosťou AGAMA PLUS spol. s\nr.o. ako záložcom. Žalovaný 4/ vystupoval na zmluve iba ako dlžník. Zmluva bola podpísaná dňa\n02.05.2023 (podľa najneskôr uskutočneného podpisu - podpisu vtedajšieho vlastníka nehnuteľnosti\n– spoločnosťou AGAMA PLUS, s.r.o.). Ako ďalej z tejto zmluvy vyplýva, táto bola i. vyhotovená a\npodpísaná zo strany žalovaného 1/ (banky) už 05.03.2013, t. j. pred uzatvorením manželstva žalobkyne\nso žalovaným 4/. Žalovaný 4/ zmluvu podpísal iba pár dní po uzatvorení manželstva (21.03.2013).\nRovnako tak bola vyhotovená a podpísaná úverová zmluva medzi žalovaným 1/ a žalovaným 4/\n(účel – kúpa nehnuteľnosti). Žalovaný 1/ vyhotovil a podpísal úverovú zmluvu dňa 05.03.2013, a\nžalovaný 4/ ju podpísal dňa 21.03.2013. O tom svedčí záložná zmluva z 02.05.2023 (ŽV4 -1) a\nkúpna zmluva z 25.03.2023 (ŽV4-2) Po uzatvorení manželstva a po zaevidovaní záložného práva a\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam výlučne na žalovaného 4/ žalobkyňa nijako nenamietala voči\nzápisu vlastníckeho práva výlučne na žalovaného 4/ ani voči úverovej zmluve výlučne medzi žalovaným\n1/ a žalovaným 4/ ani voči záložnej zmluve a záložnému právu viaznucemu na nehnuteľnostiach,\npričom mala dostatočnú vedomosť o všetkých právnych úkonoch žalovaného 4/ a ich následkoch.\nDňa 02.09.2020 (cca 5 mesiacov po právoplatnom rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného 4/\n– 24.04.2020) adresoval žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyni list, ktorým\nžalobkyňu vyzval na vypratanie nehnuteľnosti do 02.11.2020. Žalovaný vo výzve poskytol žalobkyni 2\nmesiace na vypratanie nehnuteľnosti. Žalobkyni v liste zdôvodnil právne dôvody - výlučné vlastníctvo\nnehnuteľnosti žalovaného 4/, zánik rodinnoprávneho vzťahu so žalobkyňou právoplatnosťou rozvodu\nmanželstva (24.04.2020), ktorým zaniklo i odvodené právo žalobkyne na užívanie nehnuteľností vo\nvýlučnom vlastníctve žalovaného 4/. Žalovaný 4/ žalobkyni poukázal i na pohľadávku, ktorú voči nej v tom\nčase evidoval - vo výške 1.354,eur a upozornil ju na povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo\nku škodám na majetku. Žalovaný 4/ dodáva, že z manželstva sa stranám sporu nenarodilo žiadne\nspoločné dieťa. Žalobkyňa má z predchádzajúceho vzťahu dospelú dcéru, samostatne žijúcu, schopnú\nsa sama živiť. Teda žalobkyňa nemala v tom čase, a nemá doposiaľ, žiadnu vyživovaciu povinnosť voči\nmaloletému alebo nezaopatrenému dieťaťu. V čase adresovania výzvy, žalobkyňa užívala nehnuteľnosti\nbez toho, aby uhrádzala (mala záujem uhrádzať) náklady spojené s užívaním týchto nehnuteľností.\nTieto všetky (náklady) hradil žalovaný 4/ výlučne sám. Žalovaný 4/ nehnuteľnosti neužíval z dôvodu\ntrvalého pobytu na území SRN. Na území SR sa vôbec nezdržiaval, nespotrebovával energie spojené s\nužívaním nehnuteľností (vodu, plyn, elektrinu). Tieto spotrebúvala výlučne žalobkyňa, naviac bez záujmu\nplniť si základné povinnosti spojené užívaním nehnuteľností. Rovnako tak musel žalovaný splácať\núver žalovanému 1/ a ostatné náklady spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti (daň z nehnuteľnosti), o\nskutočnostiach ktorých žalobkyňa dobre vedela. O tom predložil dôkaz - predžalobnú výzvu právneho\nzástupcu žalovaného zo dňa 02.09.2020 (ŽV4- 3)\nPo doručení predžalobnej výzvy žalobkyni (9/2020) prebiehala medzi žalovaným 4/ a žalobkyňou (ich\nprávnymi zástupcami) komunikácia (do 3/2021), v rámci ktorej sa snažili o uzatvorenie mimosúdnej\ndohody. Žalobkyňa dobre poznala zámer žalovaného 4/, ktorý mal v úmysle predať nehnuteľnosti a\nvysporiadať úver voči žalovanému 1/ (banke) s ohľadom na skutočnosť, že okrem nehnuteľností a\núveru nemal žalovaný 4/ na Slovensku žiadne väzby. Právoplatnosťou rozvodu manželstva (24.04.2020)\nnemal žalovaný 4/ už ani žiadne osobné väzby a záväzky voči žalobkyni. Žalovaný 4/mal však v\nzáujme seriózne sa so žalobkyňou dohodnúť a ponúkal jej pokojné vysporiadanie vzájomných vzťahov\nnasledovným riešením:\n- z kúpnej ceny získanej z predaja nehnuteľností za trhovú cenu (podľa trhového dopytu) žalovaný 4/\nprednostne vysporiada (vyplatí) zostatok úveru žalovanému 1/;\n- zo zostatku kúpnej ceny sa odpočíta 30% nákladov spojených s predajom nehnuteľností, ktoré by\nvznikli a uhradil by žalovaný 4/ (výlučný vlastník) v súvislosti s ich predajom (napr. poplatky na kataster,\nodmena realitného makléra, poplatky za overenie a pod.)\n\n- zo zostatku kúpnej ceny sa odpočíta paušálna suma patriaca žalovanému 4/ vo výške 5.000,-eur (keď\nbolo nesporné, že žalovaný 4/ použil na kúpu nehnuteľnosti preukázateľne výlučné finančné prostriedky\nminimálne vo výške 12.550,-eur - viď čl. III bod 3.2 písm. a) a b) Kúpnej zmluvy).\n- Žalovaný 4/ by po predaji nehnuteľností vyplatil žalobkyni 1 zo zostatku kúpnej ceny po\nodpočítaní všetkých vyššie uvedených odpočítateľných položiek oproti povinnosti žalobkyne po predaji\nnehnuteľnosti tieto vypratať a umožniť novému vlastníkovi nehnuteľnosti ich nerušené užívanie a\ndispozíciu.\nŽalobkyňa takéto riešenie mimosúdnou dohodou bezdôvodne odmietla. Žalobkyňa bola v tom čase\nzastúpená právnym zástupcom. Právny zástupca žalobkyne dňa 10.03.2021 oznámil právnemu\nzástupcovi žalovaného 4/ emailom, že žalobkyňa nesúhlasí (bez vysvetlenia a rozumných dôvodov) s\nnavrhovanými podmienkami dohody. Že žalobkyni vysvetlil svoje stanovisko, návrh na ďalší postup a\nvysvetlil ďalší možný vývoj v riešení spornej záležitosti s poukázaním na podstatné právne skutočnosti, a\nže ukončil zastupovanie žalobkyne. O tom predložil ako dôkazy Email právneho zástupcu žalovaného 4/\nz 26.02.2021 (vrátane návrhu dohody o vysporiadaní vzájomných vzťahov) (ŽV4 – 4) a email právneho\nzástupcu žalobkyne z 10.03.2021 (ŽV4-5). Žalobkyňa tak bez rozumného dôvodu odmietla dohodu, ktorá\nbola na jej prospech (dostalo by sa jej viac než na čo mala nárok), na druhej strane však žalovanému 4/\nnenavrhla žiadne iné riešenie tak aby si „oprávnene“ zabezpečila bývanie a užívanie v nehnuteľnostiach\nza súčasného riadneho plnenia povinností vyplývajúcich z takéhoto vlastníctva a užívania bez zásahu\ndo práv žalovaného 4/. Toto konanie preto nemožno nijako inak kvalifikovať ako šikanózny výkon práv\nžalobkyne. Ak sažalobkyňa cítila byť bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, mohla navrhnúť\niný spôsob vyporiadania právnych vzťahov, ktorý by však spravodlivo a komplexne zohľadnil nielen\njej práva a nároky vyplývajúce z ňou tvrdeného BSM, ale i povinnosti a záväzky, ktoré žalobkyni z\ntakéhoto právneho vzťahu vyplývali. Táto šikanózna pasivita vo „výkone a ochrane práv“ žalobkyne\n(ktoré len tvrdila) prinútila žalovaného podať žalobu o vypratanie nehnuteľností. Súdne konanie bolo\nvedené na tunajšom súde pod č. k. 16C/7/2021, v ktorom žalobkyňa argumentovala, že nehnuteľnosti\npatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a preto odvodzuje svoje právo „užívania“\nod tohto vlastníckeho režimu. Pod argumentom údajného BSM žalobkyňa ďalej zneužívala situáciu a\nďalej užívala nehnuteľnosti, pričom\n- neprispievala žalovanému 4/ ani na úhradu splátok úveru (ak sa teda cítila byť spoluvlastníčkou\nnehnuteľností),\n- neuhrádzala náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti, ktoré užívala výlučne sama,\n- nepodala žiadny účinný zákonný prostriedok na ochranu a výkon svojich práv - vyporiadanie ňou\ntvrdeného BSM.\nNáklady s užívaním nehnuteľnosti naďalej platil žalovaný - ako zmluvný odberateľ - dodávateľom\nelektriny, plynu a vody. Tento stav žalobkyni vyhovoval. Marením uzatvorenia dohody, a tým že žalobkyňa\nbola pasívna a nepodala na ochranu „svojich“ práv žalobu o vyporiadanie BSM, a ďalej vedome\npoškodzovala žalovaného 4/, žalovaný 4/ zrušil zmluvy s dodávateľmi elektriky, plynu a vody (čo je\nprávo každého vlastníka). Žalobkyňa (tvrdiac, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností) tak mala možnosť sa\nstarať o nehnuteľnosti a požiadať dodávateľov o uzatvorenie zmluvy priamo s ňou ako spoluvlastníčkou.\nKeďže žalobkyňa ani za takejto situácie sama nepožiadala dodávateľov o nové pripojenie a poskytovanie\nslužieb s užívaním nehnuteľností (keď sa jedná o odplatné služby), a ani neprispievala žalovanému\n4/ na úhradu mesačných splátok úveru, žalovaný 4/ zobral žalobu o vypratanie dňa 03.11.2021 v\ncelom rozsahu späť. Späťvzatie žaloby bolo dispozičným právo žalobcu ako pána sporu, a nedošlo k\ntomu preto ako nepravdivo tvrdí žalobkyňa v žalobe, že „žalovaný 4 na základe námietok žalovanej\n(po vydaní neodkladného opatrenia súdom) zobral svoj návrh späť“. O tom svedčí listina - Späťvzatie\nžaloby žalovaným 4/ v súdnom konaní OS PD 16C/7/2021 (ŽV4-6). Listom zo dňa 07.06.2022 oznámil\nžalovaný 1/ (záložný veriteľ) žalovanému 4/, že pre neplatenie splátok úveru vyhlasuje mimoriadnu\nsplatnosť úveru. Listom zo dňa 06.10.2022 oznámil žalovaný 1/ žalovanému 4/, že pristupuje k\nvýkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Tieto skutočnosti boli riadne zaevidované v katastri\nnehnuteľnosti na LV č. XX OÚ L. (verejne dostupné), a o ktorých žalobkyňa dobre vedela, keďže\nju žalovaný 4/ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne informoval, že neplatí úver, že súhlasí s\ndražbou nehnuteľností, aby sa žalovaný 1/ uspokojil na svojej splatnej, záložným právom zabezpečenej,\npohľadávke predajom nehnuteľností na dražbe. Samotná žalobkyňa v bode V. žaloby o vyporiadanie\n\nBSM, potvrdila, že ju žalovaný 4/ o týchto skutočnostiach informoval. Aj napriek tomu žalobkyňa nič\nneurobila na ochranu svojich, nestále len žalobkyňou „tvrdených“ práv:\ni i. v období pred dražbou nepodala žalobu o vyporiadanie BSM (tú podala až 31.01.2023 na konci\ndražby), pričom už od 21.12.2021 bola zastúpená právnou zástupkyňou vo veci vyporiadania BSM\n(vyplýva to z plnej moci doloženej žalobkyňou k žalobe o vyporiadanie BSM zo dňa 31.01.2023;\ni ii. v dražobnom procese, ktorý začal v 2. polovici roka 2022:\nii a) žalovanému 1/ ani žalovanému 2/ neoznámila, že hoci je žalovaný 4/ evidovaný na LV č. XX ako\nvýlučný vlastník, považuje sa za bezpodielovú spoluvlastníčku dražených nehnuteľností titulom BSM a\nže žiada, aby jej boli doručované v rámci dražby všetky písomnosti týkajúce sa dražby;\niii b) neurobila žiadne úkony voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorými by sa snažila uspokojiť splatnú\npohľadávku žalovaného 1/ (záložného veriteľa), ktorá bola zabezpečená platným záložným právom k\nnehnuteľnostiam, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že patrili do BSM.\nAko dôkazy o týchto tvrdeniach predložili - Žalobu žalobkyne o vyporiadanie BSM z 31.01.2023 (ŽV4\n– 7) a plnú moc žalobkyne udelená jej právnej zástupkyni na vybavenie záležitosti vyporiadania BSM plná moc sa nachádza v súdnom spise 13C/3/2023 (ŽV4-8). Žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného\npráva dobrovoľnou dražbou riadne a v súlade so zákonom a záložnou zmluvou. Žalovaný 4/ súhlasí\ns vyjadreniami žalovaného 1/ (záložný veriteľ, navrhovateľ dražby) a žalovaného 2/ (dražobník) k\nžalobe žalobkyne, že títo v procese realizácie dobrovoľnej dražby neporušili žiadne ustanovenia ZoDD.\nŽalobkyňa hoci mala možnosť uplatňovať a domáhať sa ochrany ňou tvrdených (spolu)vlastníckych\npráv k nehnuteľnostiam a s tým nadväzujúcich práv (spolu)vlastníka na doručovanie písomností v\nrámci dražby už od zverejnenia poznámky na LV č. XX (P476/2022 – oznámenie o začatí výkonu\nzáložného práva dražbou a kto je záložným veriteľom), bez rozumného a ospravedlniteľného dôvodu\ntak žalobkyňa voči žalovanému 1/ (záložný veriteľ, navrhovateľ dražby), a ani žalovanému 2/ a napokon\nani voči žalovanému 4/ (včasným podaním žaloby o vyporiadanie BSM) neurobila. Žalovaný 4/ naviac\nzdôrazňuje, že práva (spolu)vlastníka sa mohla žalobkyňa domáhať voči žalovanému 1/ (záložnému\nveriteľovi) nielen od zaznačenia poznámky P476/2022 o začatí výkonu záložného práva na LV č. XX,\nale už od roku 2013, kedy bolo na LV č. XX zaevidované záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech\nžalovaného 1/ ako záložného veriteľa (viď časť C: Ťarchy na LV č. XX).\n5. Súd skúmal svoju právomoc vo veci konať, pretože žalobkyňa je štátnou príslušníčkou Ukrajinskej\nrepubliky ako nástupníckeho štátu po Zväze sovietskych socialistických republík. Žalovaný je občan\nNemeckej spolkovej republiky, ktorá je členským štátom Európskej únie.\nV zmysle čl. 37 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 95/1983, o Zmluve medzi Československou\nsocialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych\nvzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa spravuje\nprávnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej nehnuteľnosť leží. Na rozhodovanie vo veciach\ntýkajúcich sa nehnuteľnosti je daná právomoc justičných orgánov tejto zmluvnej strany. Podľa čl. 36\nods. 2/ tejto zmluvy forma právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom\nzmluvnej strany, na území ktorej je nehnuteľnosť. Podľa čl. 25 ods. 4 tejto zmluvy ak manželia, na ktorých\nsa vzťahuje ust. ods. 3 nemali spoločné bydlisko na území ani jednej zo zmluvných strán, použije sa\nprávny poriadok zmluvnej strany, na súde ktorej bol podaný návrh.\nPodľa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012\no právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach: článku 4 1. Ak nie\nje v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich\nštátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 2. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi\nčlenského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych\nobčanov tohto členského štátu.\nPodľa článku 5 1.tohto nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na\nsúdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.\nPodľa oddielu 6, článok 24 tohto nariadenia výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez\nohľadu na bydlisko účastníkov: 1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo\nnájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. Z tohto článku\n\nmožno vyvodiť, keďže žaloba o určenie neplatnosti dražby je osobitným konaním - určovacou žalobou\ndôsledkom ktorej je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je daná právomoc slovenského súdu\nPodľa článku 4 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna\n2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), Rozhodné právo pri absencii voľby: 1. Pokiaľ\nnedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté\nčlánky 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: ...c) zmluva, ktorej predmetom je\nvecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa\nnehnuteľnosť nachádza. 4. Ak podľa odsekov 1 alebo 2 nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa\nspravuje právnym poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu. (nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom\ndražby sa nachádza v okrese Prievidza, kde má obvyklý pobyt žalobkyňa).\nPodľa § 2 Zákona č.97/1963 o medzinárodnom práve súkromnom ustanovenia tohto zákona sa\npoužijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná\nalebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy a podľa § 5 tohto zákona vecné práva k\nnehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone alebo v osobitných predpisoch\nnie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec...\nPodľa § 20 Civilného sporového poriadku, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie\npríslušný výlučne súd,\na) v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej...\n6. Súd skúmal rozhodné právo pre posúdenie veci. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu\nžalobkyne, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je občianskoprávnym sporom v tomto\nprípade s cudzím prvkom. Na občianske právne vzťahy sa uplatňuje Nariadenie č.1215/2012 o\nprávomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Podľa čl. 1 ods.2\npísm.a) tohto nariadenia sa nariadenie neuplatňuje na osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických\nosôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného\npráva porovnateľné účinky ako manželský zväzok. Preto je potrebné použiť zákon č. 97/1963 o\nmedzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého § 37 ak nie je ustanovené inak,\nprávomoc slovenských súdov je daná ak osoba, proti ktorej smeruje návrh resp. žaloba má na území\nSlovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Teda je daná\nprávomoc slovenských súdov a podľa § 20 Civilného sporového poriadku namiesto všeobecného súdu\nje na konanie príslušný súd podľa písm. a) v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného\npráva k nej. Žaloba o určenie neplatnosti dražby je vo svojej podstate sporom týkajúcim sa vecného\npráva k nehnuteľnosti. Preto je príslušný okresný súd Prievidza. Rozhodným právom je potom právo\nSlovenskej republiky, pretože podľa § 5 Zákona č.97/1963 Zb.zák. o medzinárodnom práve súkromnom\na procesnom vecné práva k nehnuteľnostiam i k hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone\nalebo v osobitných predpisoch nie je ustanovené inak, právom miesta, kde je vec.\nAj podľa Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických\nrepublík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciachčl. 36 -37\nforma právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany\nna území ktorej je nehnuteľnosť. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa spravuje právnym poriadkom\nstrany na území ktorej nehnuteľnosť leží. Na rozhodovanie o veciach týkajúcich sa nehnuteľností je daná\nprávomoc justičných orgánov tejto zmluvnej strany, v danom prípade Slovenskej republiky.\nNa základe týchto ustanovení súd dospel k záveru, že má právomoc vo veci konať a rozhodným právom\nje právny poriadok Slovenskej republiky, pretože nehnuteľnosť, ku ktorej vecné právo je obsahom sporu,\nsa nachádza na území Slovenskej republiky\n7. Právni zástupcovia žalovaného 1 /a 4/ zotrvali na svojich vyjadreniach. Právny zástupca žalovaného\n2/ uviedol, že poznámka na LV o podaní žaloby o vyporiadanie BSM, v čase vykonávania úkonov\ndražobníka – znalecká ohliadka, vykonávanie úkonov o dražbe nebola na LV, táto bola zapísaná pár\ndní pred dražbou o čom svedčí aj dodatok k oznámeniu o dražbe. Zapísaná poznámka svedčí len\no podaní žaloby, nebola spochybnená hodnovernosť údajov katastra, ako to predpokladá katastrálny\nzákon. Žalobkyňa mohla v procese dražby podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým\n\nby zakázala záložnému veriteľovi vykonávať dražbu do času vyporiadania BSM, ale bola pasívna.\nŽalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, neoznačila porušenia, ktorých povinností sa dražobník dopustil\na v tejto súvislosti odkazujeme na rozhodnutie NS SR 6Cdo/66/2019 – citujem: k úspešnosti žaloby\na určenie neplatnosti dražby nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona.\nPredpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň\nžalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona\na vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. Žalovaný 3/ uviedol, že\nsi myslel, že ide o výlučné vlastníctvo žalovaného 4/, len preto sa zúčastnil dražby.\n8. Súd sa na pojednávaní oboznámil s rozhodnutím ukrajinského súdu čl. 9 – 15, s kúpnou zmluvou čl.\n17 – 19, s rozhodnutím čl. 19, 20, so zmluvou o zriadení záložného práva čl. 21 – 22, s uznesením čl. 23\n– 26, so žalobou čl. 27 – 29, s návrhom čl. 30 – 33, so zoznamom účastníkov dražby čl. 34, s oznámením\no dražbe čl. 35 – 36, s dodatkom čl. 37 – 38, s notárskou zápisnicou čl. 31 – 33, so späťvzatím žaloby\n16C/7/2021 čl. 163, s výzvou čl. 164, s podacím lístkom čl. 166, s mailovou komunikáciou čl. 167 – 169\ns navrhovanou dohodou o vyporiadaní práv a povinností, so zmluvou čl. 170 – 171, s kúpnou zmluvou\nčl. 178-179. s prílohami k vyjadreniu čl. 180, so správou čl. 222, so zmluvou čl. 223 – 227, so žalobou\no vypratanie čl. 172 – 174, so splnomocnením čl. 175, s výpisom z LV čl. 176 – 177. Z nich zistil tieto\nskutkové zistenia:\n9. Z vykonaného dokazovania – z listín predložených žalobkyňou, súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný\n4/ uzatvorili manželstvo dňa 16.03.2013 v N. D. N.. Ich manželstvo bolo rozvedené Rozsudkom\nKramatorského mestského súdu Doneckej oblasti, spisová značka: 234/20974/19, číslo konania:\n2/234/1030/20, zo dňa 24.03.2020, právoplatného dňa 24.04.2020, v znení Opravného uznesenia\nKramatorského mestského súdu Doneckej oblasti, spisová značka: 234/20974/19, číslo konania:\n2430/234/49/20, zo dňa 18.06.2020, právoplatného dňa 06.07.2020. V zmysle § 148 odsek 1 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov spolu so zánikom manželstva zaniklo\naj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.\n10. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., obec: C. D. D., okres:\nPrievidza:\n- parcela registra CKN I. XXX/X vo výmere 340 m2, druh pozemku záhrada,\n- parcela registra CKN I. XXX/X vo výmere 544 no, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, - rodinný\ndom súp. č. XXX postavený na parcele registra CKN I. XXX/X, nadobudol žalovaný 4/ kúpnou zmluvou\nuzavretou dňa 25.03.2013, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 07.05.2013.\n11. Evidenčne bol ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaný len žalovaný 4/.\nKúpna zmluva bola uzavretá za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného 4/. Pri kúpe predmetných\nnehnuteľností v roku 2013 vystupoval ako kupujúci len žalovaný 4/.\n12. Kúpu nehnuteľností žalovaný 4/ financoval z úveru, ktorý mu poskytol žalovaný 1/. Úverovú zmluvu\nz 21.3.2013 podpísal žalovaný 4/. Záložnú zmluvu z 21.3.2013 na nehnuteľnosti zapísané na liste\nvlastníctva č, 10, katastrálne územie: B., (predmet dražby) ktorou bolo zabezpečené plnenie z úverovej\nzmluvy, uzavrel žalovaný 1/ ako veriteľ, so spoločnosťou AGAMA PLUS spol. s.r.o. O. X L., v tom čase\nako predávajúcim a záložcom, ďalej so žalovaným 4/ ako dlžníkom. Tieto skutočnosti vyplývajú z kúpnej\nzmluvy zo dňa 25.03.2013, rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností\nzo dňa 07.05.2013, a zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 02.05.2013.\n13. Zo žaloby a späťvzatia žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16C/7/2021,\nsúd zistil, že sa žalovaný 4/, vedený ako výlučný vlastník nehnuteľností, po rozvode manželstva so\nžalobkyňou cestou súdu domáhal, aby žalobkyňa uvedené nehnuteľnosti vypratala. Žalobkyňa v tomto\nkonaní dôvodila, že tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy\nžalovaný 4/ na základe námietok žalovanej (po vydaní neodkladného opatrenia súdom) zobral svoj\nnávrh v tomto konaní späť. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z uznesenia Okresného súdu Prievidza, č.k.\n16C/7/2021-107.\n14. Žalobkyňa sa ďalej cestou súdu domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nKonanie je vedené na Okresnom Súde Prievidza pod SP. zn. 13C/3/2023. Informáciu o prebiehajúcom\nsúdnom konaní dala žalobkyňa zapísať dňa 01.02.2023 ako informatívnu poznámku do katastra\nnehnuteľností na list vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B.. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z\nuznesenia Okresného súdu Prievidza, č.k. 16C/7/2021-107, zo dňa 09.11.2021, zo žaloby o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 31.01.2023 a z návrhu na zápis poznámky k\n\nnehnuteľnostiam o prebiehajúcom súdnom konaní zo dňa 01.02.2023. Žalobkyňa záložnú zmluvu\nnepodpísala a nebola jej účastníkom.\n15. Žalovaný 4/ vedel, že žalobkyňa si k nehnuteľnostiam uplatňuje titulom bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov vlastnícke právo. Nebolo sporné, že napriek tomu sa so žalobkyňou pri\nvýkone dobrovoľnej dražby nekonalo, neboli jej doručované oznámenia a listiny súvisiace s dražbou\ndo vlastných rúk, v dôsledku čoho nemala vedomosť o dôvodoch a realizácii dražby. Vo februári 2023\nposlala žalobkyni advokátka JUDr. Galová - advokátka jej bývalého manžela oznámenie, v ktorom ju\ninformovala o prebiehajúcej dražbe. Žalobkyňa vedela o obhliadke nehnuteľností, podľa jej tvrdení ju\npovažovala za fiktívnu.\nDňa 02.03.2023 sa za žalobkyňou dostavila JUDr. Galová s ďalšími osobami. Oznámili žalobkyni, že\ntoho dňa 0 11:00 hod. prebehla dražba nehnuteľností a informovali ju, že vydražiteľom je žalovaný 3/.\n16. Žalovaný 2/ zaslal žalobkyni listiny o priebehu dražby po vykonaní dražby, a to notársku zápisnicu osvedčenie o vykonaní dražby. Túto žalobkyňa prevzala dňa 09.03.2023.\n17. Z notárskej zápisnice a osvedčenie o vykonaní a priebehu dražby zo dňa 09.3.2023, súd zistil,\nže v zápisnici, v časti práva a záväzky viaznuce na predmete dražby, je uvedené: poznamenáva sa\nsúdne konanie, v ktorom sa uplatňuje právo k nehnuteľnostiam – žaloba o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov vo veci 13C/3/2023 medzi žalobkyňou a žalovaným 4/. V dodatku z 1.3.2023\nk zverejneniu oznámenia o dražbe č.018/2023 je táto skutočnosť tiež poznamenaná. Dražba prebehla\n2.3.2023 ako prvá dražba, dražobníkom bola žalovaná 2/. Predmet dražby bol vydražený za 77 700 eur\nučastníkom dražby - žalovaným 3/. Zároveň z tejto zápisnice vyplýva, že žalobkyňa nebola účastníkom\ndražby.\n18. Z listín predložených žalovaným 1/ vyplýva, že úver ktorý bol poskytnutý žalovanému 4/ bol vyhlásený\n1.3.2022 za predčasne splatný. Výška dlhu predstavovala ku dňu dražby 2.3.2023 43169,5 eur.\n19. Tieto skutkové okolnosti súd posudzoval podľa ustanovení §§ 8 ods. 2, 12 ods.4, 5, 13a, 17, ods. 5\na), f), 17 ods.9, 21 ods.2 a 28 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom\nv čase konania dražby a ustanovení Občianskeho zákonníka:\nPodľa § 151bObčianskeho zákonníka:\n(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,\nrozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na\nhnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa\ntohto zákona.\n(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,\na záloh.\n(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka\nzabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.\nPodľa § 145 Občianskeho zákonníka\n(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je\npotrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.\n(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne\na nerozdielne.\nPodľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §\n49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,\nkto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať\nten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda\núčastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,\n\nje neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,\nneplatnosti dovolá.\nPodľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) je všetko, čo\nmôže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou\nvecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe\nalebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku\njednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému\nbola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)\nPodľa § 145 Občianskeho zákonníka:\n(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je\npotrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.\n(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne\na nerozdielne.\nPodľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n20. Podľa § 7 ods.1- 4 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách\n(1) Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len\n\"záložný veriteľ\"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného\nzákona. 9)\n(2) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je\nnavrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť\npohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).\n(3) Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list\nvlastníctva nie starší ako tri mesiace.\n(4) Navrhovateľ dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo\nktoré majú spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby.\nPodľa § 7 ods.1-4 Zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby,\nosoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len \"záložný veriteľ\"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená\nnavrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť,\nže predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne\nvyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa\ntohto zákona (§ 16 ods. 3). Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný\npredložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace. Navrhovateľ dražby je povinný označiť\nosoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel k\npredmetu dražbyNavrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné\nprávo (ďalej len \"záložný veriteľ\"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa\nosobitného zákona.\nPodľa § 8 ods.2 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (zákon o dobrovoľných dražbách),\ndražobník je povinný umožniť nazretie do písomností súvisiacich s dražbou navrhovateľovi dražby,\nvlastníkovi predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi dražby; to neplatí o údaji o znížení najnižšieho\npodania pred konaním dražby alebo opakovanej dražby.\nPodľa § 12 ods.4,5 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby\nzáložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, 11a) a to najneskôr 30\ndní pred dňom konania dražby. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní\n\nod doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu\npredmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa\nso vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby\nzaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový\nznalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia\nžiadosti od iného znalca.\nPodľa § 13a zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby, ako aj\nosoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť\ndražobníkovi na jeho žiadosť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe o stave predmetu dražby, ako aj o\nprávach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby.\nPodľa § 17 ods.5 písm. a) - f), ods.9 zákona 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (5) V lehotách\nustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe\na) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s\ndlžníkom záložného veriteľa,\nb) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné\nprávo zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, 14) v evidencii\npodľa osobitných zákonov 15) alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a\nnevyhnutných na nakladanie s ním,\nc) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia\nnavrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri\nnehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky,\ne) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci\noznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3),\n(9) Dražobník je povinný na žiadosť dlžníka alebo vlastníka predmetu dražby oznámiť výšku pohľadávky\ns vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Dražobník je oprávnený toto oznámenie neposkytnúť,\nak žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.\nPodľa § 21 ods. 2 (2) zákona o dobrovoľných dražbách prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej\nzmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá\nna svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti\ndražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti\ndražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom\nmá predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného\npredpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V\nprípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).\n21. Žalobkyňa bola toho názoru, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi žalovaným 1/ ako\nzáložným veriteľom a žalovaným 4/ ako záložcom (ktorú žalovaný podpísal dňa 21.03.2013), predmetom\nktorej sú nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: B., je neplatná a záložné\nprávo na základe tejto zmluvy nevzniklo. Preto sa žalobca 1/ na základe uvedenej zmluvy o zriadení\nzáložného práva nemohol domáhať výkonu záložného práva. Žalovaný 1/ dňa 31.5.2023 a žalovaný\n2/ 2.6.2023 vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatneniu dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy\nz dôvodu nesúhlasu žalobkyne. Pokiaľ teda žalobkyňa poukazovala na neplatnosť záložnej zmluvy, ide\npodľa § 40a Občianskeho zákonníka relatívne neplatný úkon, neplatnosti ktorého sa možno dovolať v\npremlčacej dobe troch rokov ( § 101 Občianskeho zákonníka), premlčanie namietli žalovaní 1/, 2/ a 4/.\nZmluva bola podpísaná v roku 2013, vklad bol povolený 7.5.2013, žaloba bola podaná 25.4.2023, teda\npo uplynutí premlčacej doby. Preto súd nepovažoval tento úkon za neplatný.\n22. Súd ako predbežnú otázku riešil či predmet dražby je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne\na žalovaného 4/. Žalovaní o tejto skutočnosti nepredniesli tvrdenia preukazujúce opak, okrem údajov\nzapísaných v katastri nehnuteľností. Bolo preukazné, že predmet dražby žalovaný 4/ kúpil (zmluva bola\n\nuzavretá 25.3.2013) po uzatvorení manželstva (16.3.2013). Žalovaný 4/ bol v čase uzavretia zmlúv už\nženatý a nehnuteľnosti boli nadobudnuté do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaného 4/.\nSúd sa stotožnil so záverom žalobkyne, že tieto nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka, pretože boli nadobudnuté počas trvania manželstva\nza prostriedky z úveru poskytnutého jednému z manželov –žalovanému 4) na základe úverovej zmluvy\na podľa citovaného ustanovenia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť\npredmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, pričom nešlo o\nzískanie veci dedičstvom, darom ani o žiadnu inú z taxatívne stanovených výnimiek nadobúdania vecí\ndo bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n23. Tiež mal ďalej za preukázané, že podkladom dražby bola spotrebiteľská zmluva, v ktorej žalovaný\n4/ vystupoval ako spotrebiteľ. Súd pri jej preskúmaní nezistil neprijateľné podmienky. Ďalej bolo\npreukázané že žalobkyňa ako spoluvlastníčka (Predmet dražby v bezpodielovom spoluvlastníctve)\nnebola navrhovateľom, účastníkom dražby a boli tak porušené jej práva korešpondujúce s povinnosťami\ndražobníka a dlžníka vyplývajúce z vyššie uvedených §§ 7 ods.1-4, 8 ods. 2, 12 ods.4, 5, 13a, 17,\nods. 5 a), f), 17 ods.9, 21 ods.2 a 28 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení\núčinnom v čase konania dražby, žalobkyňa nebola označená ako osoba so spoluvlastníckym vzťahom\nk predmetu dražby, nebolo jej umožnené nahliadnuť do písomností súvisiacich s dražbou, nebol jej\nzaslaný znalecký posudok a nemohla voči nemu podať námietky, nemala možnosť oznámiť dražobníkovi\nvšetky skutočnosti, ktoré sú jej známe o stave predmetu dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich\nna predmete dražby, možnosť zistiť výšku pohľadávky, dostať oznámenie o dražbe. Žalovaný 2/ jej zaslal\nlistiny o priebehu dražby až po vykonaní dražby. Tieto porušené ustanovenia zákona o dražbách sú\npodľa názoru súdu osobitnými oprávneniami spoluvlastníka predmetu dražby. Preto podľa názoru súdu\nide o také porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Vzhľadom\nna osobitnosť zákonnej úpravy v Zákone o dobrovoľných dražbách oproti úprave v Občianskom\nzákonníku, preto podľa názoru súdu nepostačuje zasielanie zásielok v konaní o dražbe len jednému zo\nspoluvlastníkov nehnuteľnosti ako to tvrdil žalovaný 1/ a 2/,( ktorý má podľa neho vyplývať zo solidárneho\npostavenia manželov a oboznámenie sa so skutočnosťami, ktoré spočívajú v informačnej povinnosti\ndražobníka nie je možné podľa neho považovať za taký úkon týkajúci sa spoločnej veci, kedy je potrebný\nsúhlas obidvoch manželov). V čase konania dražby už boli žalobkyňa a žalovaný 4/ rozvedení. Preto\nobjektívne porušenie týchto ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách v súhrne, súd považoval\nza také intenzívne porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré má za následok\nneplatnosť dobrovoľnej dražby. Je zrejmé, aj z notárskej zápisnice o dražbe a z oznámenia o dražbe, že\ndražobník, žalovaný 4/ vedeli o prebiehajúcom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, ktoré sa týka dražených nehnuteľností, o čom bola zapísaná aj poznámka v Liste vlastníctva\nv Katastri nehnuteľností ešte pred samotnou dražbou. Žalobkyňa v dôsledku toho nemala žiadne\nzákonné možnosti vyplývajúce zo Zákona o dobrovoľných dražbách ako ovplyvniť dražbu. Súd sa\nstotožňuje aj z názorom, že Zákon o dobrovoľných dražbách neobsahuje právnu úpravu, ktorá by\nvýslovne a ústavne konformne prelamovala zásadu Nemo plus iuris a umožňovala tak nadobudnutie\nnehnuteľnosti aj v prípade, že navrhovateľ dražby nebol ich vlastníkom. Žalobkyňa si uplatňuje nárok\nk sporným nehnuteľnostiam titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) cestou súdu.\nInformáciu o prebiehajúcom konaní dala žalobkyňa zapísať do Katastra nehnuteľností a v čase priebehu\ndražby bola táto poznámka k nehnuteľnostiam na predmetnom LV zapísaná. Osoba, ktorá tvrdí, že\njej prislúcha vlastnícke právo k predmetu dražby sa svojho vlastníckeho práva môže domáhať výlučne\nžalobou o neplatnosť dražby.\n24. Pokiaľ namietala právna zástupkyňa žalovaného 4/, že žalobkyňa nenavrhla označené dôkazy\nvykonať, súd s týmto tvrdením nesúhlasí, postačuje dôkazy k svojim tvrdeniam označiť a priložiť k žalobe\nso správnym predpokladom, že budú vykonané na pojednávaní. Tvrdenia o neoprávnenosti pobytu\nžalobkyne na území SR v čase konania dražby sú podľa názoru súdu irelevantné pre posúdenie veci.\n25. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že údaje katastra v časti údajov o právach k nehnuteľnosti sú podľa § 70\nods.2 katastrálneho zákona záväzné, kým sa nepreukáže opak, je nepochybné, že zápis vlastníckeho\npráva v čase dražby nasvedčoval vlastníctvu výlučne žalovaného 4/. Avšak 1.2.2023 dala žalobkyňa\nzapísať na list vlastníctva týkajúci sa predmetu dražby informatívnu poznámku, že uplatnila svoj nárok\nna vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súde. Podľa názoru súdu bol predmet\ndražby v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a napriek tomu s ňou dražobník nekonal, v rozpore\n\ns vyššie uvedenými povinnosťami, ktoré má vo vzťahu k spoluvlastníkom predmetu dražby, resp.\nk osobám uplatňujúcim svoje práva k predmetu dražby. Pokiaľ ďalej namietal, že nemohol mať vedomosť\no práve žalobkyne, je potrebné uviesť že pri dodržaní obvyklej miery opatrnosti, ktorú možno so zreteľom\nna okolnosti od každého vyžadovať, mohol dražobník od žalovaného 4/ zistiť okolnosti nadobudnutia\npredmetu dražby a objasniť si vlastnícke práva k nej. Úlohou súdu v tomto konaní nie je zistiť kto\nje zodpovedný za porušenia Zákona o dobrovoľných dražbách, ale objektívne zistiť, či boli porušené.\nPodstatný je záver, že boli porušené na ujmu žalobkyne.\n26. Pokiaľ poukazoval právny zástupca žalovaného 4/, že žalobkyňa odmietla mimosúdnu dohodu, že\nnenamietala zápis v katastri nehnuteľností, tieto skutočnosti nemožno podľa názoru súdu považovať za\nšikanózny výkon práva, ako to tvrdí právny zástupca žalovaného 4/, najmä ak sám žalovaný 4/ v konaní\no vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom by sa ako predbežná otázka riešilo vlastníctvo nehnuteľnosti,\nktorá bola predmetom dražby, zobral žalobu späť. V konaní ako vyplýva z predžalobnej výzvy\nz 2.9.2020 predloženej do konania žalovaným 4/, tvrdil, že je výlučným vlastníkom predmetu dražby.\nSúd nespochybňuje jeho právo na späťvzatie žaloby, avšak žaloba mohla vyriešiť spornosť v otázke\nvlastníctva predmetu dražby. Žalovaný 4/ nepostupoval zmysle § 7 ods.4 zákona o dobrovoľných\ndražbách a žalobkyňu ako osobu, ktorá má spoluvlastnícky vzťah k predmetu dražby. V kontexte\nso súdnymi konaniami o ktorých bol žalovaný 4/ uzrozumený, sa súdu javí konanie žalovaného\n4/ ako nedobromyseľné. Na tieto skutkové zistenia nemá žiadny vplyv, či považovala žalobkyňa\nobhliadku predmetu dražby za fiktívnu. Skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha vyporiadania predmetu\ndražby ako bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bola od zápisu informatívnej poznámky známa\ni dražobníkovi (list vlastníctva č. XX obec C. D. D., katastrálne územie B.).\n27. Ak právny zástupca žalovaného 2/ dôvodil, že nemôžme hovoriť o tom, že banka má nahradiť\nsúd, ktorý rozhoduje po vykonaní riadneho dokazovania a preukázanie skutočností o tom, či majetok\npatrí alebo nepatrí do BSM, tak, v podstate uznáva, že bol daný dôvod spochybnenia vlastníctva ako\nvyplývalo z údajov katastra a mal o tom rozhodnúť súd. Že sa takéto konanie začalo, vedeli v čase\ndražby všetci žalovaní.\nZ uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n28. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej\nžalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaných 1-4 ako nárok od\nžalovaných, ktorí tvorili v konaní nerozlučné spoločenstvo v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách,\npreto ich sú zaviazal k náhrade trov konania spoločne a nerozdielne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský\nsúd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí\nobsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,\nspisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom\nrozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne\n( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami\nuvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať\nnávrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku\na Exekučného poriadku.", "vazby": {"stav": {"sz": "8Co/24/2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "c2da4268-d15f-4109-9b57-ae25a3aa180a:67832356-0c3d-4f5b-bda3-a4247ec88759", "datum": "2025-05-28", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ebbd8a61-d35d-4c5a-9cf5-9c6d9da40e5b:bbf88626-e868-4b93-a236-c446e48c916e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8717208751.1", "spisova_znacka": "3Co/43/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/43/2018 z 6. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8717208751.1"}], "citovane_v": []}