Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/26/2024 z 16. 9. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prievidza z 16. septembra 2024, sp. zn. 25T/26/2024, ECLI:SK:OSPD:2024:3824010440.1
Okresný súd Prievidza | 25T/26/2024 | ECLI:SK:OSPD:2024:3824010440.1 | 2024-09-16 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: § 216 ods. 1 TZ, § 216 ods. 2 písm. a) TZ, § 38 ods. 2 TZ, § 36 TZ, § 36 TZ, § 37 TZ, § 54 TZ, § 55 ods. 1 TZ, § 55 ods. 3 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b03b1082-1d5e-4286-a7f3-f9c2a3bf2ef9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2024:3824010440.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
25T/26/2024
3824010440
16. 09. 2024
Mgr. Radoslav Smatana, PhD.
ECLI:SK:OSPD:2024:3824010440.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
25T/26/2024

Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovanej A.
B. pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa
16.09.2024, takto
rozhodol:
Obžalovaná
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. A. C., trvale bytom C. A. C., D. A. XX/X, nezamestnaná, slobodná,
j e v i n n á, ž e :
v čase okolo 16:00 hodiny dňa 24.11.2023 si na parkovisku pri bytovom dome č. XXXX/XXX A. E. F.
G. C. A. C. originálnym kľúčom, ktorý si bez súhlasu vzala počas predchádzajúcej návštevy v domácnosti
poškodeného B. H., odomkla zaparkované motorové vozidlo značky Volkswagen Passat evidenčné č.
C., VIN: I. v hodnote 3500,- Eur patriace poškodenému a bez jeho súhlasu a vedomia na tomto vozidle
odišla do mesta A., odkiaľ sa dňa 24.11.2023 o 17:30 hodine s vozidlom vrátila a toto zaparkovala pri
bytovom dome č. XXXX/XXX A. E. F. G. C. A. C. a kľúč od vozidla vrátila, hoci bola rozsudkom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1T/66/2018-605 zo dňa 20.12.2018 právoplatným dňa 20.12.2018
odsúdená okrem iného aj za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa §
216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona,
teda:
zmocnila sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať a bola už za
taký čin odsúdená,
čímspáchala:
prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

rozhodol:
25T/26/2024

Podľa § 216 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/
Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona a § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce
vo výmere 180 (stoosemdesiat) hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaná povinná vykonať najneskôr do
jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaná povinná vykonávať osobne a
vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu.
odôvodnenie:
25T/26/2024

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podal dňa 15.05.2024 obžalobu na A. B. pod
č.k. Pv/19/24/3301-14 pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216
ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona účinného do 05.08.2024 na tom skutkovom základe,
že v čase okolo 16:00 hodiny dňa 24.11.2023 si na parkovisku pri bytovom dome č. XXXX/XXX A. E. F.
G. C. A. C. originálnym kľúčom, ktorý si bez súhlasu vzala počas predchádzajúcej návštevy v domácnosti
poškodeného B. H., odomkla zaparkované motorové vozidlo značky Volkswagen Passat evidenčné č.
C., VIN: I. v hodnote 3500,- Eur patriace poškodenému a bez jeho súhlasu a vedomia na tomto vozidle
odišla do mesta Nováky, odkiaľ sa dňa 24.11.2023 o 17:30 hodine s vozidlom vrátila a toto zaparkovala
pri bytovom dome č. 1607/106 na ulici Partizánska v Bánovciach nad Bebravou a kľúč od vozidla vrátila,
hoci bola rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1T/66/2018-605 zo dňa 20.12.2018
právoplatným dňa 20.12.2018 odsúdená okrem iného aj za prečin neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 16.09.2024, na ktorom prokurátor modifikoval
právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v obžalobe tak, že tento navrhol vzhľadom na § 2 ods. 1 Trestného
zákona kvalifikovať ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024, teda navrhol vypustiť z právnej
kvalifikácie skutku, že išlo o motorové vozidlo väčšej hodnoty a teda zároveň vypustiť aj ustanovenie
§ 216 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona. Obžalovaná po zákonnom poučení urobila v súlade s § 257
ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
a svoje konanie úprimne ľutuje. Nakoľko obžalovaná súhlasne (áno) zodpovedala na položené otázky
v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, súd so súhlasom prokurátora v zmysle

§ 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku jej vyhlásenie prijal, nakoľko na takýto postup boli splnené
zákonné podmienky, keďže prokurátor predniesol obžalobu, ktorú na hlavnom pojednávaní modifikoval
z hľadiska právnej kvalifikácie v zmysle Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pričom vyhlásenie
obžalovanej o vine za skutok jej obžalobou kladený za vinu v zmysle § 257 ods. 7 druhá veta Trestného
poriadku nebolo zmenou jej postoja, nakoľko táto sa ku skutku doznávala už v prípravnom konaní a dala
podnet na konanie o dohode o vine a treste. Zároveň súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaná priznala spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej, v zmysle § 269 Trestného
poriadku oboznámením listinných dôkazov, a to evidenčná karta vodiča obžalovanej z č.l. 23-25, správa
o povesti obžalovanej od mesta Bánovce nad Bebravou z č.l. 72, zápisnice o konaní dohody o vine a
treste z č.l. 83-84, lustrácia ZVJS z č.l. 104, odpis z RT z č.l. 105-106, lustrácia CESDaP z č.l. 107-112,
lustrácia GP SR z č.l. 113-118, lustrácia CDB z č.l. 119 a oboznámením podstatného obsahu pripojených
spisov Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-1T/66/2018 a sp. zn. PE-1T/49/2019.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania po právnej stránke konanie obžalovanej popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval (v zhode s modifikovaným návrhom prokurátora) ako prečin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona, keďže použitie Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 je pre obžalovanú priaznivejšie, pričom vinu obžalovanej za skutok
obžalobou jej kladený za vinu ustálil na základe ňou urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré
je neodvolateľné. V jej konaní išlo o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko
bolo preukázané, že obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie
chráneného záujmu.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že býva u svojich rodičov, mala odísť do Nemecka za
prácou. Mala ísť pracovať ako pomocná sila v kuchyni. Momentálne pracuje len brigádne. Na úrade
práce nie je evidovaná. Nepoberá žiadne sociálne dávky, nemá vyživovaciu povinnosť. Nevlastní žiadny
majetok. Neužíva alkohol ani iné návykové látky. Poškodenému sa ospravedlňovala písomne a aj ústne.
Súhlasila by s uložením trestu povinnej práce, nemá žiadne zdravotné problémy.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovanej súd zistil, že táto je slobodná,
nezamestnaná, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov
a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ päťkrát postihnutá
v priestupkovom konaní za priestupky na úseku dopravy. Z odpisu z registra trestov obžalovanej súd
zistil, že obžalovaná má evidovaných 5 záznamov, pričom celkovo bola doposiaľ dvakrát súdom trestaná
(dvakrát jej bol ukladaný súhrnný trest a v jednom prípade súd upustil od uloženia súhrnného trestu) za
rôznu trestnú činnosť, a to aj rovnakú, ako jej je aktuálne kladené za vinu, a to i nepodmienečným trestom
odňatia slobody. Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-1T/66/2018 vyplýva, že rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 1T/66/2018-605 zo dňa 20.12.2018, právoplatným dňa
20.12.2018 bola obžalovaná uznaná vinnou v bode 1/ z prečinu neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia
rozhodnutia, v bode 2/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona, v bode 3/ z prečinu neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1 Trestného zákona, v bode 4/ z prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v súbehu s prečinom
krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a v bode 5/ z prečinu neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona účinného v čase
vyhlásenia rozhodnutia a bola za to odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 42 mesiacov
za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení. Zároveň jej bolo uložené i ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a bolo tiež rozhodnuté o nárokoch na náhradu škody.
Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. PE-1T/49/2019 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu
Partizánske č.k. 1T/49/2019-133 zo dňa 30.10.2019, právoplatným dňa 15.11.2019 bola obžalovaná
uznaná vinnou zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona účinného do
31.07.2019 v spojení s § 138 písm. f/ Trestného zákona a bol jej za to uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom
v trvaní 43 mesiacov za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení a za súčasného

zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 1T/66/2018-605 zo
dňa 20.12.2018, právoplatným dňa 20.12.2018. Zároveň jej bolo uložené i ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou a bolo tiež rozhodnuté o nároku na náhradu škody. Z miesta bydliska nebola
bližšie hodnotená.
Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a
Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34
Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho
nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má
postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa
menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.
U obžalovanej súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznala
sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutovala) a v zmysle § 36 písm. n/ Trestného
zákona (napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) a jednu priťažujúcu okolnosť
v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bola už za trestný čin odsúdená). Vzhľadom na osobu
obžalovanej a na možnosti jej nápravy, ako aj na povahu a následok spáchaného trestného činu
a na postoj obžalovanej k spáchanej trestnej činnosti dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu
trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky ako i individuálnej, či generálnej prevencie, ale i zložky
výchovnej, bude postačujúci aj trest povinnej práce vo výmere 180 hodín, pričom obžalovaná vyjadrila
svoj súhlas s prípadným uložením trestu povinnej práce (i keď tento sa už podľa Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 obligatórne nevyžaduje), ktorý trest súd považuje za postačujúci a primeraný.
Pri jeho ukladaní súd zohľadnil vyhlásenie obžalovanej o vine za spáchaný skutok, čím stratila možnosť
napadnúť výrok o vine riadnym opravným prostriedkom, ktorú okolnosť premietol do uloženého trestu.
Taktiež súd prihliadol na celkový kritický postoj obžalovanej k trestnej činnosti kladenej jej za vinu
a na okolnosť, že obžalovaná sa už v prípravnom konaní doznávala k spáchanému skutku, ktorý
úprimne oľutovala a poškodenému sa ospravedlnila. Súd pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj
skutočnosť, že obžalovaná bola celkovo doposiaľ dvakrát súdom trestaná (dvakrát jej bol ukladaný
súhrnný trest a v jednom prípade súd upustil od uloženia súhrnného trestu) za rôznu trestnú činnosť, a to
i nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom v minulosti už bola odsúdená aj za trestnú činnosť
aktuálne jej kladenú za vinu. Prihliadol aj na priestupkovú minulosť obžalovanej, ktorá bola doposiaľ
päťkrát postihnutá za spáchanie priestupkov na úseku dopravy. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na
skutočnosť, že predmetného skutku sa obžalovaná dopustila počas plynutia skúšobnej doby v trestnej
veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. PE-1T/49/2019, ktorá okolnosť by síce sama o sebe
evokovala ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, avšak vzhľadom na závažnosť trestného
činu, jeho následok, ako aj na novú trestnú politiku vyjadrenú v novelizovanom Trestnom zákone
účinnom od 06.08.2024, kde sa kladie dôraz na využívanie prvkov restoratívnej justície a alternatívneho
trestania a s prihliadnutím na jednu zo zásad ukladania sankcií, že sankcie sa ukladajú s prihliadnutím
na povahu a závažnosť trestného činu a na osobu páchateľa a jeho pomery, má súd za to, že je
možné uložiť obžalovanej i alternatívny trest k trestu odňatia slobody v podobe trestu povinnej práce.
S ohľadom na vyššie uvedené má súd za to, že účel trestu je možné zabezpečiť aj trestom povinnej
práce v hornej polovici trestnej sadzby, z ktorého uložením obžalovaná vyjadrila súhlas, pričom tento
bude v dostatočnej miere plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie,
ako i zložku výchovnú. Trest povinnej práce je obžalovaná povinná vykonať najneskôr do jedného roka
od nariadenia jeho výkonu, osobne a vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
Poučenie:
25T/26/2024

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od
oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine
nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaná urobila vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).