Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/46/2024 z 27. 11. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prievidza z 27. novembra 2024, sp. zn. 26T/46/2024, ECLI:SK:OSPD:2024:3824010629.5
Okresný súd Prievidza | 26T/46/2024 | ECLI:SK:OSPD:2024:3824010629.5 | 2024-11-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu
Citované ustanovenia: § 289 ods. 1 TZ, § 36 TZ, § 36 TZ, § 38 TZ, § 49 ods. 1 písm. a) TZ, § 50 ods. 1 TZ, § 61 ods. 1 TZ, § 61 ods. 2 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8032aea-a9ca-4063-89dd-ee9d36c01ff8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2024:3824010629.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
26T/46/2024
3824010629
27. 11. 2024
Mgr. Michal Vigaš
ECLI:SK:OSPD:2024:3824010629.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej
veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2024 takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom C. D. C., A. XXX/X
je vinný, že
dňa 19.01.2024 v čase približne o 17:16 hod. v Bánovciach nad Bebravou na ulici Janka Matušku
smerom na ulicu Školská riadil osobné motorové vozidlo zn. Seat Leon, ev. č. C. XXX E., kde
bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OR PZ Bánovce nad Bebravou, v rámci kontroly sa podrobil
dychovej skúške, ktorú vykonal s negatívnym výsledkom, nakoľko však javil známky požitia omamných a
psychotropných látok bol následne uvedenou hliadkou vyzvaný na podrobenie sa lekárskemu vyšetreniu
odberom krvi a iného biologického materiálu, ktorému sa dňa 19.01.2024 v čase od 17:25 hod.
dobrovoľne podrobil a z výsledkov laboratórnych vyšetrení toxikologicko-chemickej analýzy vykonanou
v Súdnolekárskom a patologicko anatomickom pracovisku Banská Bystrica bola v jemu odobratej vzorke
krvi zistená prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii 229 ng/ml, amfetamínu v koncentrácii 25 ng/ml
a 11-nor-delta-9-tetrahydrokanabinol-karboxylovej kyseliny v koncentrácii 15 ng/ml, pričom v zmysle
zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov sú metamfetamín a amfetamín zaradené do II. skupiny psychotropných látok, a
toto u neho vyvolalo stav porovnateľný so stavom ovplyvnenia po požití alkoholických nápojov v pásme
mierne nad 1 promile,
teda:
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l:
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.
z. v účinnom znení
Za

to sa odsudzuje:

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a §
50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. súd
u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Naproti tomu
súd podľa § 285 písm. b/ Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch,
trvale bytom C. D. C., A. XXX/X, pre skutok v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad
Bebravou, č.k. Pv 31/24/3301-82 zo dňa 04.10.2024 právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024
, na skutkovom základe, že v období od presne nezisteného času a dňa v mesiaci september 2022
až do 19.1.2024 na rôznych miestach najmä v okrese Bánovce nad Bebravou vyhľadával a sledoval
svoju bývalú manželku F. G. B., a to aj v mieste jej vtedajšieho bydliska na adrese A. XXX a na iných
miestach, sústavne, aj niekoľkokrát denne, proti jej vôli túto kontaktoval telefonicky a prostredníctvom
textových správ z telefónneho čísla XXXX XXX XXX ako aj z iných telefónnych čísel a žiadal od nej,
aby mu oznámila kde sa nachádza, s kým a čo robí, pričom jej vulgárne nadával a to napriek tomu,
že mu poškodená opakovane uvádzala, že s ním už nikdy nebude žiť a tvoriť pár, na čo poškodenú
citovo vydieral, že spácha samovraždu a bude za to môcť poškodená, následkom ktorého sústavného
obťažovania došlo aj k ukončeniu vzťahu poškodenej a jej vtedajším priateľom H. I., a ktoré konanie
sa vystupňovalo dňa 19.1.2024, kedy okolo 14:30 hodiny prišiel vozidlom Seat Leon bielej farby e.č. C.
pre poškodenú do práce na ulici Partizánska 73 v Bánovciach nad Bebravou, odkiaľ išli po spoločnú
dcéru do škôlky v Horných Našticiach, pričom obžalovaný následne jazdil na vozidle tak agresívne, že
poškodená chcela vystúpiť z vozidla, na čo sa s vozidlom vrátili do Bánoviec nad Bebravou, kde pri
objekte Strednej odbornej školy strojníckej na ul. Partizánska poškodenej povedal, aby si vystúpila z
vozidla, čo poškodená urobila a po tom ako sa o pár metrov vzdialila, opakovane ku nej prišiel s vozidlom
a celkovo 3x žiadal poškodenú, aby si vzala toto vozidlo, čo poškodená odmietala, na 4x zastavil vozidlo
pri poškodenej vystúpil z neho a kľúč od vozidla jej dal do ruky a keď si poškodená sadla za volant
vozidla, sadol si na sedadlo za poškodenú, načo mu poškodená uviedla, že s ním nikam nejde a keď
obžalovaný vystúpil z vozidla, poškodená odišla po dcéru do škôlky v Horných Našticiach, pričom keď sa
s dcérou vracala, obžalovaný ju na rovnakom mieste odkiaľ poškodená odišla na vozidle donútil zastaviť
vozidlo tak, že sa postavil do stredu jej jazdného pruhu, prišiel ku dverám vozidla, v čom poškodená z
miesta odišla po druhú dcéru do Základnej školy Komenského v Bánovciach nad Bebravou kde po asi
15 minútach prišiel na presne nezistenom bicykli za poškodenou a chcel ísť s poškodenou a s ich deťmi,
s čím poškodená nesúhlasila a zo strachu z obžalovaného odišla na Obvodné oddelenie Policajného
zboru Bánovce nad Bebravou, ktoré konanie u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie
a podstatným spôsobom zhoršilo kvalitu jej života, pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
V trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák. bola podaná Okresnou prokuratúrou Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. Pv 128/24/3301-13
na tunajší súd dňa 16.07.2024 obžaloba. Vo veci bol vydaný trestný rozkaz a po podanom odpore proti
trestnému rozkazu obvineným nariadené hlavné pojednávanie na deň 30.10.2024.
Dňa 04.10.2024 bola podaná na tunajšom súde proti totožnému obžalovanému Okresnou prokuratúrou
Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. Pv 31/24/3301-82 obžaloba pre prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., a je vedená pod sp. zn. 20T/58/2024.

Súd uznesením č.k. 26T/46/2024-92 z 30.10.2024 spojil veci na spoločné konanie. Po prednesení
obžalôb na hlavnom pojednávaní bolo na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k
meritu veci.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov H.
I., B. C., prečítal znalecký posudok z odvetvia psychiatria, podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol
prehratý obrazový záznam na optickom disku, ktorý zahŕňa textovú komunikáciu vo forme náhľadu
na obrazovku mobilného telefónu poškodenej, ostatné listinné dôkazy uvedené nižšie a zistil tento
skutkový stav rozhodný pre vec samu.
Pokiaľ ide o skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák., obžalovaný ku tomuto skutku urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.
por. Na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. odpovedal kladne (áno)
na všetkých päť položených otázok.
Pokiaľ ide o skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.
1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,
vyhlásil, že sa cíti byť nevinný podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Súd po vyhlásení obžalovaného, po zistení stanoviska prokurátora a obhajcu, uznesením prijal
vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. por. a podľa § 257 ods. 8 Tr. por., ďalej vykonal len dokazovanie čo
do výroku o vine ku skutku právne kvalifikovanému ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa §
360a ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.
zák. a dokazovanie k výroku o treste. Súd skutok, pre ktorý urobil obžalovaný vyhlásenie o vine, právne
kvalifikoval ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pretože
skutkový stav, ktorý bol zistený a vyhlásenie o vine odôvodňovalo túto právnu kvalifikáciu. Obžalovaný
porušil záujem štátu na riadnom výkone špecifických činností bez ohrozenia návykovými látkami. Konal
v úmysle priamom.
Obžalovaný žije v byte, je rozvedený, nemá priateľku, má výživné spolu 300,-€ na obe deti. Má aj nejakú
podlžnosť na výživnom, snaží sa to doplácať. On má firmu, ktorú však ruší a prechádza na živnosť.
Pracuje pri montáži regálov a plochých striech. Ku skutku kvalifikovanému ako ohrozenie pod vplyvom
návykovej látky uviedol, že musel dostať extázu asi tri dni pred skutkom, keby vedel o čo ide nedá si to.
Sem tam fajčí marihuanu. On pri práci potrebuje vodičské oprávnenie. Na hlavnom pojednávaní uviedol,
že nemal v pláne ubližovať poškodenej, ich vzťah bol toxický, ničili jeden druhého, on nevnímal, že
by ju prenasledoval, aj on bol veľakrát poškodenou kontaktovaný. On sa len dožadoval odpovedí, a
nemá pokoj, keď sa mu neodpovedá. Problémy začali krátko po nasťahovaní do domu, ktorý postavil
v roku 2020. Z práce, z montáží chodil neskoro, nemali ešte ani interiérové dvere, čo poškodenú
vyrušovalo, keď sa vracal neskoro. Písali si, rolu hralo ku koncu aj to, že nemal príjem asi pol roka. No
nevyzvedal, kde a s kým poškodená je, on sa zaujímal o deti. Keď nezdvíhala, viackrát po sebe volal a
písal správu. Potom na sebe aj pracoval, vyhľadal psychologickú poradňu, aby vedel ako reagovať, keď
poškodená sa odmlčala. On zvykol aj zavolať starej matke, keď nezdvíhala, aby volala naspäť. On sa
zmieril, po rozvode, že poškodená má priateľa, nevyčítal jej to, dával si na to pozor. No keď sa začali
vyťahovať staršie veci z ich vzťahu, aj on dačo povedal. On myslel, že budú na Vianoce 2022 spolu, no
neodpovedala mu celý deň, bol za svokrou a tá mu povedala, že išla preč s deťmi. Párkrát sa stalo, že
jej povedal, že spácha samovraždu, niekedy mal také pocity, boli totiž spolu od strednej školy. Problémy
nastali, lebo mal veľa práce, čo mu poškodená vyčítala, že sa nevenuje rodine. Nadávala mu pred ich
dcérou, on nezvykol reagovať, len ona to robila pred dieťaťom. On od strednej školy do svadby chodil na
montáže niekedy aj na polroka. V roku 2020 ho prvýkrát vyhodila z domu, spával potom aj u matky a aj
v kancelárii. Takto mu chodili aj správy, že sa nemusí dnes vracať. Na konci roka 2020 na pár mesiacov
odišiel, no potom sa vrátil. Druhú dcéru počali, v čase, keď bol vyhodený z domu, keď mala pár mesiacov,
tak sa vrátil. Chceli to dať do poriadku, no ku koncu roka sa to zas zhoršilo a išiel k matke. Potom sa v
ďalšom roku na jeho začiatku dali dokopy, dovolila mu doniesť si veci, aj keď boli rozvedení tak do roku
2024 žili spolu, sem tam nespal doma. Snažil sa tam žiť, doteraz tam má veci. Tvorili tak znovu pár aj
sa intímne stýkali, asi dvakrát za mesiac. Boli sem tam na výlete, boli aj na víkendovom. Boli spolu na
návštevách a to aj na Štefana 2023 (súd oboznámil dňa 30.10.2024 predložené fotografie na č.l. 93-94).
Posledný intímny styk mali medzi sviatkami na konci roku 2023. Mávali hádky, on zvykol radšej ustúpiť.
Pokiaľ išlo o fyzické potýčky, častejšie sa stalo, že on niečo od poškodenej schytal. Ruka mu ušla len

raz, keď ju udrel rukou do nosa, potom čo ho viackrát udrela po hlave. Raz on volal policajtov, lebo ho
nechcel pustiť do domu, vymkla ho, cez okno sa dostal dnu. Ona mu porozhadzovala veci, trochu ho
otrieskala a potom prišli policajti. Viackrát sa stalo, že prespal pred domom. Napríklad, keď si dal pivo,
alebo tvrdý alkohol, ani nechodil domov, lebo ho nechcela v takom stave pustiť, a prespal v aute alebo
kancelárii. Potom jej volal, alebo písal, ospravedlnil sa s tým, či môže prísť, niekedy mu zodvihla telefón
niekedy ho odbila. Takto sa to dialo pravidelne. On mal tendenciu čítať vzájomné správy, ale potom to
vymazal, ona tak nespravila hoci to po nej chcel, on sa už k správam nechcel vracať. Poškodená bývala
v dome, len asi týždeň bola u svoje matky kvôli plynu a raz preto, že o n tam bol v lete, potom však
prišla, keď odišiel on. On po nej nechcel peniaze za domácnosť. Kým sa mu darilo hradil ich, neplatil
asi len od leta 2023 keď mal problémy s prácou. Dôvod rozvodu, bolo že mal milenku bolo to vo roku
2021. Oni bývali asi 3-4 roky u svokry, kým sa nasťahovali do ich domu. Po tej záležitosti s lezením
domov cez okno sa snažili ako tak fungovať, vysťahovala ho, v zime a medzi sviatkami to jej už všetko
prekážalo. On volal poškodenej aj z iných čísiel, lebo ho mala zablokovaného, to bolo v roku 2022 a
niekedy aj v roku 2023, pár dní sa jej nevedel dovolať preto. On si teraz dáva záležať, aby s deťmi volal
denne. K Jankovmu Vŕšku uviedol, že on si tam chodí vyvetrať hlavu, nevie čo napadlo poškodenej si
to tak vyložiť, len jej raz povedal, že tam idú, no pri škole sa otočil.
Poškodená F. G. B. uviedla, že sa rozviedli v máji 2022, už v tom čase spolu nežili niekoľko rokov.
Ona mala od augusta alebo septembra 2022 do januára 2023 vzťah s H. I.. Keď sa to obžalovaný
dozvedel, tak čakával pri činžiaku, viackrát sa ju snažil kontaktovať. On chodil do domu, kde ona bývala
s deťmi. Jeho správanie bolo premenlivé, niekedy sa vedeli dohodnúť, išiel deti zaviesť do škôlky. Ona
od septembra 2023 nastúpila do práce, mali spoločné auto. Ako sa v januári 2023 rozišla s H. dala
obžalovanému znovu šancu, lebo tvrdil, že bude s nimi, a budú žiť ako rodiny, no nesplnil to, chodieval
po nociach preč, ona nevedela kam. S H. I. sa rozišla, lebo na ňu obžalovaný robil nátlak, že sa chce
vrátiť k rodine, otravoval aj jej mamu. Pritom on sa o deti zaujímal len v nevyhnutnej miere, nevedel
ani kedy majú krúžky. Od nej však vyzvedal, kde je, či je sama, niekedy volal, niekedy písal. Ak mu
nezdvihla telefón, prišiel osobne. Keď sa dali znovu dokopy, tak boli spolu aj na výlete, dala mu možnosť
aby dokázal, že bude otec rodiny, boli asi dvakrát na víkendovej dovolenke. No stále opakoval rovnaké
chyby, zostal u nich dve noci, potom bol preč, a znovu, nikdy nebol s nimi normálne. K alkoholu sa nevie
vyjadriť, keď pil tak domov nechodil. Vie, že užíval omamné látky kým mali deti, no potom mala už len
podozrenie, mala aj jednorazové testy, no on radšej sa pohádal a odišiel, ako by si mal testy spraviť. On
ju kontaktoval aj proti jej vôli, čakal pred prácou, chcel sa rozprávať. Mal viac telefónnych čísiel, ak ho
zablokovala, obviňoval ju, že mu bráni v styku s deťmi. Veľakrát, bol hovor skrz deti len zámienka aby sa
zaujímal o ňu. Po tom, čo mu dala druhú šancu, mávali aj pohlavný styk, asi raz do mesiaca, naposledy
v decembri 2023 po vianočnom večierku z jej práce. Počas manželstva mali ak fyzickú potýčku, robil jej
zle, ona ho udrela a on jej to vrátil a rozbil jej nos. V súčasnosti nemajú už žiadne vzťah, nechcú, aby to
malo vplyv na deti, riešia len kontakt s nimi. Ona si musela v práci odkladať telefón, lebo ju otravoval, no
nebola v práci napomenutá, ani ju nemusela zmeniť. Ona občas prespávala u matky. Ona chcela, aby
sa dom predal, no obžalovaný to nechcel, lebo postavil dom pre deti. Aby tam mohli vyrastať, preto ona
zostala v dome. Nijako nezmenila ani trávenie svojho času pre seba. Oni boli spolu od strednej školy až
do svadby. Problémy nastali keď začali žiť spolu v dome, predtým boli istý čas u jej matky. Ako začali
žiť spolu. Všetko zostalo na ňu, celé sa to pokazilo, obžalovaný začal podnikať no nevenoval sa jej ani
rodine, jedine zabezpečoval príjem. Keď sa pohádali veľakrát odišiel obžalovaný k mame. Ona by s ním
druhé dieťa nemala, keby vedela, že ju už v tom čase podvádza, mal milenku, ona sa to dozvedela, keď
bola v 3 mesiaci. On s ňou udržiaval vzťah aj keď sa narodilo druhé dieťa, v roku 2022 už s nimi nežil.
Posledné týždne pred skutkom z 19.01. sa veľa hádali, neboli ani na Vianoce spolu, naakumulovalo
sa to. Pokiaľ ide o ich hádky, navzájom si nadávali, a to aj vulgárne. On ju vždy vykresľoval ako tú
zlú, že mu berie deti. Stalo sa aj, že ho nechcela pustiť dnu, tak liezol oknom a volal policajtov. Ona
po skutku z 19-teho išla na políciu, lebo už chcela kľud, bála sa, že sa zrúti, nemôže 24 hodín denne
riešiť problémy obžalovaného. Ona na jeho vypisovanie niekedy reagoval a niekedy nie. Nie všetky
správy boli obťažujúce, napríklad, keď sa bavili o deťoch, ale keď ju urážal, alebo vyzvedal s kým je
tak ju to obťažovalo. Ona nechcela, aby išiel do väzby, no on nevedel pochopiť, že jej má dať pokoj.
V súčasnosti si deti odovzdávajú tak, že ich ona zavedie k matke, alebo aj sama odovzdá, obžalovaný
platí výživné sporadicky. Darovanie domu bolo viazané na to, že ona prevzala hypotéku. Obžalovaný
sa správal normálne len, keď sa správala podľa jeho predstáv, boli týždne keď bol pokoj, a týždne keď
ju bombardoval. Snažila sa vzťah niekoľkokrát ukončiť, no cez deti sa k nej zas dostal, že deťom berie
otca a podobne. Jej prekážalo, že sa nesprával ako jej sľúbil, keď mu dala šancu. Jeden deň ju miloval
potom ďalší nenávidel. Obžalovaný mal byt, býval v tom byte a ona v dome s deťmi, chodil za nimi. Oni

boli spolu s deťmi na oslave cez sviatky na Štefana u jeho kamaráta, ktorý oslavoval, s nimi ale domov
neprišiel. Ani na Silvestra nebol s nimi. Striedali si auto. Na Vianoce boli spolu asi hodinu, navečeral sa
a išiel preč. Aj po Štefanovi na druhý deň prišiel no išiel preč. Nechodil za nimi každý deň. Ku skutku z
19.01.2024 uviedla, že jej obžalovaný ráno povedal, že mu má doniesť auto, ona odmietla za ním chodiť
a ušla do práce. On jej potom volal a prišiel pre auto pred jej prácu, odovzdala mu kľúče. Celý deň jej
potom písal zas o vzťahu, tak to bola vždy, keď to chcela s ním skončiť. Okolo tretej mu volala aby prišiel
pre ňu a on s autom prišiel, aby mala ako ona ísť pre dcéru do Naštíc a potom pre druhú dcéru. Ako
sa pohli, povedal jej že idú na Jankov Vŕšok, ona mu na to, že či ju tam chce zabiť, on, že nie že ide
zabiť seba, aby vedela, čo spôsobila, pohádali sa ona chcela aby jej otvoril dvere, že vystúpi, aj zastavil
no rozbehol sa a išiel ako blázon a nebezpečne, ešte držala otvorené dvere, s tým, že ak auto rozbije
tak si to ona zaplatí. Ona ho aj udrela, a chcela aby dal nohu dole z plynu, šiel smerom do Bánovce, aj
100km/h cez dedinu, bála sa obiehal autá, hádali sa zas lebo ona s ním už nechcela byť, v Bánovciach
ako opakovala, že chce vystúpiť tak zastavil a vysadil ju pri ceste, že má z auta vypadnúť. Potom šiel
pomaly popri nej iné autá ho obiehali. Potom zastavil a dal jej auto, no sadol za ňu. Keď ona odmietla
ísť, vystúpil. Ona šla pre dcéru do Naštíc. Keď sa vracala, čakal ju na tom mieste postavil sa do stredu
cesty, že nech idú domov ako rodina, ona išla preč.
Svedok H. I. uviedol, že s poškodenou spolu chodili od konca augusta 2022 do januára 2023.
Obžalovaný v tom čase neustále otravoval, vyvolával, poškodená mala desiatky zmeškaných hovorov,
vyvrcholilo to sledovaním poškodenej. To mal sám obžalovaný svedkovi priznať. Na Silvestra sa vlámal
do vchodu, kde bol svedok v podnájme, a trávil Silvestra s poškodenou. Obžalovaný vtedy volal
poškodenej, istý čas aj jemu, no on ho zablokoval. Desiatky správ za večer. Obžalovaný na Silvestra
sa dostal cez vchodové dvere, potom keď volal poškodenej tá hovor zdvihla a tak počula jeho hlas z
vchodu. On vtedy obžalovaného nevidel. Poškodená mala z obžalovaného obavy. Chodil aj ku vchodu
za mamou poškodenej vyzvedať. Poškodená sa s ním na slušnej úrovni snažila komunikovať a to
ohľadom detí. Keď sa to zvrhlo, prerušila komunikáciu. Svedkovi povedala, že keď išla domov, že si
najal dvoch chalanov a tí dali vedieť obžalovanému, že ide domov v nočných hodinách. On si myslí, že
sa obžalovaný do vchodu vlámal, lebo prekonal magnetické dvere. Nevidel vylomené dvere. Dajú sa
násilím otvoriť. On nevidel ako ju niekto sledoval. Počula ho poškodená počúvala. On bol v obývačke.
Poškodená sa so svedkom rozišla, aby bol pokoj, že na to nemá nervy, bála sa aby niečo nevyviedol aj
svedkovi, tak to prezentovala svedkovi. On už po rozchode s ňou nekomunikoval, trucoval, nevedel, že
sa opäť s obžalovaným dala dokopy. Jeho ešte v januári 2023 kontaktoval obžalovaný a chcel, aby mu
svedok pomôže dať dokopy rodinu. Potom oveľa neskôr kontaktoval obžalovaného, lebo ho zahliadol
na nezvyklom mieste a myslel, že to nebola náhoda. Potom dostal od obžalovaného zloprajnú správu.
Svedkyňa B. C., matka poškodenej uviedla, hoc aj k obdobiu pred rozvodom aj po ňom, že incidentov
bolo veľmi veľa, keď dcéra niekam išla už aj volal pod oknami, vybuchoval, pýtal sa kde je, v noci, nad
ránom. Počas manželstva to bolo často. A po rozvode, keď poškodená niekam išla a zverila jej deti,
zakaždým takto to riešil. Aj dcére volal. Či už nieje doma a tak. Keď bol pokojný zdvihla a hovorila s ním,
keď vyklopával odpovedala a ak pokračoval ignorovala ho. Raz aj políciu volala, lebo sa dožadoval
J., no bol hlučný a nahnevaný, tak mu ju nechceli dať. Bol náladový. Od rozvodu ju takto kontaktoval
asi raz do mesiaca keď dcéra nechávala deti u nej. On nevydržal dlho s deťmi, odovzdal ich skôr ako
mal. Problémy vo vzťahu s poškodenou vnímala ako začali stavať dom a obžalovaný podnikať. Potom
si našiel inú ženu a jej dcéra bola v tom čase tehotná, vtedy to bolo najhoršie. On mohol všetko ale
jej dcéra nie. Bol žiarlivý. On predtým u svedkyne bývali štyri roky, keď mu niečo vadilo vedel aj na
týždeň odísť k jeho matke. Ona nevedela, že by opäť s dcérou nadviazali vzťah. Vie, že v dome niekedy
zostal, no dcéra jej to prezentovala tak, že to chce dcéra J.. Ona vedela, že dcéra má vzťah so svedkom
I., tiež že keď k nemu chodila, tak obžalovaný chodil k nej vybuchovať, aj kamarátov si zavolal, aby
sledovali kedy poškodená príde domov. Vie, že dcéra zaplatila nejaký pobyt, kde bola po rozvode aj
s obžalovaným a deťmi, zrejme chcela aby sa venoval deťom, dcéra vtedy nikoho nemala a bývala s
deťmi často sama, tak asi preto.
Podľa záverov prečítaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o. č. 83/2024 51a-51x (spis 20T/58/2024), že
u obžalovaného nebola zistená závislosť od akejkoľvek návykovej látky. Možno hovoriť o rizikovom
užívaní viacerých psychoaktívnych látok (v nedávnej dobe marihuana, extáza, alkohol) pôsobiacich
provokačne na prípadné poruchy správania a emócií. Netrpí duševnou chorobou v pravom zmysle
slova. Zo psychiatrického hľadiska nie je indikované žiadne ochranné liečenie. U obžalovaného alkohol

je schopný vystupňovať konfliktogénnosť, čoho si je vedomý, priznáva situačné užitie v súvislosti so
vzájomnými správami elektronickej komunikácie s poškodenou, predovšetkým v zmysle verbalizácie
samovražedných nápadov. O týchto prejavoch alkoholu na svoje správanie vie a je si toho vedomý.
Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. bol prehratý obrazový záznam na optickom disku, ktorý zahŕňa textovú
komunikáciu vo forme náhľadu na obrazovku mobilného telefónu poškodenej a zoznam hovorov
(IMG8565.mov, IMG8566.mov. Počas celej konverzácie sa vyskytujú podobné vyjadrenia, vzájomné
výčitky týkajúce sa vzťahu, správania, vulgarizmy (02.11.2023 18:20) sú používané poškodenou aj
obžalovaným. Zo zoznamu hovorov -november, december 2023, január 2024 je zreteľné, že obžalovaný
kontaktoval poškodenú nespočetnekrát, avšak je zrejme že išlo aj o často aj v tom istom dni o prijaté
hovory poškodenou, išlo o hovory najmä z tel. čísla obžalovaného ...043, cez ktoré prebiehala aj textová
komunikácia. Napríklad je obžalovanému vyčítané, že "hral niekoľko mesiacov divadlo" no výčitka
smeruje k tomu, že poškodenú opäť zrejme podvádza (02.11.2023 19:32)
Podľa konečného výsledkového listu na č.l. 58 (spis 20T/58/2024), bolo zistené z výsledku testu
moču z 19.01.2024 /vzorka odobratá o 17:20 hod./ pozitivita obžalovaného na prítomnosť amfetamínu,
metamfetamínu a cannabisu.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na č.l. 66-70 pre spáchaním skutku z 19.01.2024
má obžalovaný 17 priestupkov z toho 14 je proti pravidlám cestnej premávky, dva proti občianskemu
spolunažívaniu - 13.01.2023 a 10.01.2023 - verbálne napádanie poškodeného a jeden proti majetku dňa
01.12.2019 - rozbitie výplne dverí. Správa z mesta Bánovce nad Bebravou na č.l. 64B obsahuje záznam
o dopravnom priestupku z 28.04.2018.
Podľa lustrácie v registri obyvateľov má obžalovaný dve vyživovacie povinnosti a to k deťom nar. 2016
a 2021.
Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 71 sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.
Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti dospel súd k právnemu záveru, že skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, sa síce
stal pokiaľ ide o samotné konanie obžalovaného pri totožnosti skutku tak, ako sa mu kladie za vinu,
avšak toto konanie nie je trestným činom ani priestupkom. K právnej kvalifikácii skutku súd uvádza, že s
účinnosťou od 06.08.2024 došlo k vypusteniu znaku skutkovej podstaty prečinu podľa §360a Tr. zák. v
tom zmysle, že nie je jeho znakom dlhodobé prenasledovanie iného, ale "len" prenasledovanie, čo však
samo o sebe tiež vyžaduje istú dobu páchania trestnej činnosti, kde doba páchania trestného činu je
viazaná na intenzitu konania páchateľa vo vzťahu k poškodenému. V súvislosti s touto vecou však bolo
preukázané, že pre obžalovaného je priaznivejšia skutková podstata prečinu účinného do 05.08.2024,
pretože vyžaduje preukázanie páchania skutku dlhodobo, preto súd oslobodzujúci výrok naviazal na
právnu kvalifikáciu skutku podľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024.
Samotné konanie obžalovaného voči poškodenej nemožno izolovať na výpočet kontaktov a témy
kontaktovania len zo strany obžalovaného, toto obsahovo hodnotiť a v tomto prípade právne posúdiť
samostatne, nezávisle od vzťahu, vzájomnej interakcie, komunikácie obžalovaného s poškodenou.
Významné je obdobie, ktoré nieže je tak široko ohraničené ako v obžalobe, ale ešte širšie. Z dokazovania
vyplynulo, že spôsob spolužitia a vzájomnej komunikácie obžalovaného s poškodenou sa vymyká
tomu, čo možno považovať za vzťah založený na vzájomnej úcte, dôvere, rešpektovaní toho druhého
a slušnosti vo vyjadrovaní. Je potrebné odhodiť štandardné nahliadanie na vzťah dvoch partnerov, na
racionálne riešenie vzťahových problémov, na elementárnu slušnú vzájomnú komunikáciu. Až potom je
možné právne posúdiť konkrétne správanie obžalovaného k poškodenej.
Z dokazovania vyplynulo, že prokurátor dával obžalovanému za vinu nebezpečné prenasledovanie
poškodenej aj v dobe, keď ona sama mala záujem na spolužití s obžalovaným (chcela, aby už plnil jej
predstavy o partnerovi a otcovi detí), keď sa pravidelne intímne stýkali, príležitostne trávili čas s deťmi
na výletoch, či návštevách, čo bolo obdobie temer celého roka 2023. V tomto časovom období prakticky

neexistuje rozpor medzi tým čo vypovedal obžalovaný a čo poškodená, s tým jediným rozdielom, že
obžalovaného pohľad na ich vzťah a očakávania z neho boli iné ako u poškodenej.
Rozchod poškodenej s jej priateľom I. prezentovaný ako dôsledok prenasledovania obžalovaným
predchádzal práve opätovnému zblíženiu poškodenej s obžalovaným (druhej šanci)! Je potrebné uviesť,
že rozchod so svedkom I. sa udial už v období po rozvode poškodenej, s vedomím, že dôvodom rozvodu
bola nevera, za situácie, keď boli práva k starostlivosti o deti upravené. Len ťažko možno uveriť tomu,
že city poškodenej a svedka I. boli vážne a vzájomné, ak by sa taký vzťah rozpadol pre obťažovanie
expartnerom, ku ktorému by poškodená necítila nič iné len potrebu vyhýbať sa mu. Naopak skutočnosť,
že poškodená zakrátko obnovila vzťah s obžalovaným svedčí o tom, že išlo o prosté rozhodnutie
uprednostniť vzťah s obžalovaným, a že za to obžalovaný môže nie preto, že by poškodenú obťažoval,
ale že sa o ňu usiloval a poškodená chcela, aby obžalovaný na druhý pokus splnil jej predstavy o
partnerovi a otcovi detí.
Obžalovaný s poškodenou majú spoločné deti, s ktorými sa obžalovaný v tom čase stretával čo
vyžadovalo kontakt s poškodenou aj vzájomnú komunikáciu, zdieľali jedno motorové vozidlo (skutok z
19.01.2024). Obaja mali možnosti bývania oddelene, nik na tom druhom nebol závislý, mali spoločný
dom, no obžalovaný mal k dispozícii byt, a poškodená možnosť žiť aj u matky, kde sa tiež občas
zdržiavala. Ich vzájomný spôsob komunikácie bol pravidelne konfliktný, zahŕňal obojstranné hrubé
vulgárne osočovanie, samotná poškodená pripustila, že aj ona použila fyzické násilie, napr. úder
uštedrený obžalovanému počas jazdy dňa 19.01.2024. Obžalovaný si skutočne často krát vynucoval
komunikáciu o všemožných ich vzťahových problémoch, mal snahu kontrolovať poškodenú, je žiarlivý,
no nebolo preukázané, že by dlhodobo prenasledoval poškodenú spôsobom uvedeným v skutkovej
vete daného prečinu v situácii, keď poškodená sama nemala o kontakt s ním záujem (tým súd nemyslí
situačné nezhody a odmetanie komunikácie /ignorovanie z trucu či ako trest/ po hádke a pod.).
Poškodená sa cítila byť prenasledovaná poškodeným, no paradoxne jej prekážalo, či bola sklamaná z
toho, že obžalovaný s nimi netrávil dosť času cez Vianoce 2023, alebo netrávil Silvester. Prekážalo jej,
že býva s nimi doma tak málo, ako to bolo pred rozvodom. Z obsahu ich komunikácie už z obdobia z
novembra 2023 a neskôr vyplýva, že poškodená nerobila nič na zabránenie komunikácie s obžalovaným,
ten ju síce často kontaktoval no z toho istého telefónneho čísla, kde hovory preberala. Súdu sa tak
javila dôvodne obžaloba ako súhrn negatívnych skúseností poškodenej s obžalovaným a sklamaní z
neho počas obdobia ich rozchodu, opätovného spolužitia (spolužitia v širšom zmysle, nie nevyhnutne v
zmysle súžitia dennodenne pod jednou strechou). Obžalovaného predstava o tom sa evidentne líšila
od predstavy poškodenej, ktorá však nejavila nijakú skutočnú snahu ukončiť kontakt s obžalovaným,
resp. obmedziť ho na také minimum, ktoré by vyžadovala len starostlivosť o ich deti. Ak takého obdobie
bolo, tak bolo krátkodobé, nebolo ho možné ani časovo rozlíšiť od obdobia, kedy kontakt a komunikáciu
s obžalovaným akceptovala či dokonca očakávala.
Trestný čin nebezpečného prenasledovania predpokladá osobu páchateľa, ktorý negatívne spôsobom
uvedeným v zákone vstupuje a zasahuje do života obete, ktorá logicky nemá záujem o kontakt
s ním. Nemožno na jednej strane prejavovať záujem o spoločnosť s obžalovaným, dokonca mať
očakávania od neho, že naplní predstavy o žiadanom partnerovi a otcovi rodiny, mať s ním intímny
pomer, na druhej strane vzťahové problémy, hádky, dožadovanie sa komunikácie o vzťahu, ktorý nik
nebol schopný ukončiť, a snahu o komunikáciu, ktorá neraz viedla ku komunikácii vzájomnej ba
obnoveniu spolužitia vydávať za prenasledovanie. Pokiaľ bola poškodená schopná sa s obžalovaným
rozísť a rozviesť, je len ťažko predstaviteľné, že len správanie obžalovaného, jeho obťažovanie, ako
ho ona chápe by jej bránilo sa s ním rozísť opäť a ďalej komunikovať len vecne o starostlivosti o
maloleté deti. Až výsluchmi na hlavnom pojednávaní bolo možné nahliadnuť na vzťah obžalovaného a
poškodenej podrobnejšie, zistiť, že v tomto prípade, slová a činy, ktoré by v inom vzťahu, pokiaľ by trvali
relevantnú dobu a neboli prekladané komunikáciou dobrovoľnou, mohli byť prejavom nebezpečného
prenasledovania, sú v tomto prípade prejavom vzťahu vo svojej podstate toxického, ktorý živia či v čase
skutku živili obaja, tak obžalovaný ako poškodená. Takéto konanie nie je ani priestupkom, mal by ho
riešiť odborník v inej oblasti, ako je trestné právo. Skutok z 19.01.2024, ako vyplynulo z dokazovania
bol opäť jedným z prejavov toxického spolužitia, ďalšou z radu hádok, kde obžalovaný ani len nevyslovil
hrozbu voči poškodenej, tá si vystavala svoje ohrozenie aj sama vyslovila domnienku, na ktorej sa
obžalovaný nijako nepodieľal. Z dokazovania vyplynulo, že vyslovenie formálne "hrozby samovraždou"
bolo zrejme obvyklou súčasťou slovníka obžalovaného, pokiaľ cítil frustráciu, pričom rovnako je zrejmé,
že poškodená dokázala pravidelne obžalovaného ignorovať, nezdvíhať telefón a pod. čo nesvedčí tomu,

že by sa cítila nejak týmito slovami obmedzovaná. Ako súd už uviedol vyššie, je potrebné upustiť od
izolovania slov a ich významu od kontextu a vzťahu týchto dvoch ľudí. Preto súd obžalovaného pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/,
písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného
zákona v znení účinnom do 05.08.2024, spod obžaloby oslobodil z dôvodu podľa § 285 písm. b/ Tr.
por., pretože skutok nie je trestným činom. Pre zjednodušenie odôvodnenia, ak jedna osoba druhej
päťdesiatkrát za deň telefonuje, môže ju obťažovať, avšak zrejme nie je obťažovaním ak volaný preberie
10 hovorov zo 40-tich do dňa, a komunikuje tobôž ak s touto osobu žije v škrípajúcom vzťahu. Je
obťažovaním ak osoba druhú chodí čakať pred miesto jej zamestnania, avšak nie ak je dôvodom, že
jej ide odovzdať auto na čom sa predtým dohodli. Je potenciálne ohrozením vyslovenie hrozby smrťou
druhej osobe, no nie ak si túto hrozbu vykonštruuje a vysloví sám poškodený, ako v tomto prípade.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v účinnom znení vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených
v ustanovení § 33a Tr. zák. a § 34 Tr. zák., pričom prihliadol aj a spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. Trestná sadzba
uvedená v osobitnej časti Trestného zákona pre tento prečin je od 06.08.2024 v rozpätí 0-1 rok odňatia
slobody.
Obžalovaný sa k trestnému činu priznal, oľutoval ho, urobil vyhlásenie o vine, splnil tak podmienky na
prihliadnutie k poľahčujúcim okolnostiam podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. Súd nezistil priťažujúcu
okolnosť. Súd považuje za najúčelnejšie ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom,
pretože tento druh trestu kladie dôraz na povinnosť obžalovaného viesť riadny život pod hrozbou
premeny trestu na nepodmienečný. Súd zohľadnil čas spáchania trestnej činnosti, teda čas, keď je ešte
pomerne hustá premávka na cestách, ako aj skutočnosť, že v onen deň poobede viedol motorové vozidlo
aj v súvislosti so skutkom, pre ktorý bola v tejto veci podaná druhá obžaloba, kde bola spolujazdkyňa aj
poškodená, a tá vypovedala o nebezpečnej jazde obžalovaného (obžalovaný uviedol, že drogy mal užiť
pred 19.01.2024). Súd tak určil primeraný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého
mu odložil na skúšobnú dobu 15 mesiacov. Takýto trest nevyčlení obžalovaného zo spoločnosti ani
neznemožní prácu a nesťaží vyživovaciu povinnosť. Súd však ako primeraný uložil aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 24 mesiacov, čo je adekvátne
závažnosti prečinu a okolnostiam páchania skutku. Pokiaľ súd dokazovaním ozrejmil všetky okolnosti
a priebeh poobedia dňa 19.01.2024, nemožno nijak zľahčovať okolnosti skutku, kedy obžalovaný
predstavoval riziko pre účastníkov cestnej premávky. Nižší, alebo žiaden trest zákazu činnosti by nemal
žiaden preventívny ani represívny účel. V tomto zmysle nemožno prihliadnuť ani na sťaženie možností
dopravy obžalovaného, pracovnú oblasť a pod., pretože trestný čin, pre ktorý bol uznaný vinným je
úmyselný, obžalovaný by si mal byť vedomý, aké môžu byť dôsledky vedenia vozidla pod vplyvom drogy.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.