Trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/65/2024 z 5. 12. 2024 Citácia: trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza z 5. decembra 2024, sp. zn. 26T/65/2024, ECLI:SK:OSPD:2024:3824010962.1 Okresný súd Prievidza | 26T/65/2024 | ECLI:SK:OSPD:2024:3824010962.1 | 2024-12-05 | Trestný rozkaz Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež Citované ustanovenia: TZ, § 207 ods. 2 TZ, § 38 ods. 2 TZ, § 37 TZ, § 49 ods. 1 písm. a) TZ, § 50 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d839084b-40b0-4c56-8adf-68fe2fb972ab Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2024:3824010962.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Prievidza 26T/65/2024 3824010962 05. 12. 2024 Mgr. Michal Vigaš ECLI:SK:OSPD:2024:3824010962.1 TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, dňa 05.12.2024, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, vydáva podľa § 353 ods. 1 Trestného poriadku, rozhodol: Obvinený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/XX je vinný, že hoci mu z ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojej dcéry F. B., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod č.k. 11C/33/2011-19 zo dňa 22.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2011 bol zaviazaný plnením výživného na dcéru F. B. mesačne sumou 50 € s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, následne mu bola vyživovacia povinnosť zvýšená rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 11Pc/7/2019-58 zo dňa 12.09.2019, právoplatným dňa 05.11.2019 zo sumy 50 € na sumu 150 € mesačne, s účinnosťou od 20.05.2019, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám dcéry F. B., plneniu tejto povinnosti sa v Partizánskom, v Spolkovej republike Nemecko a všade tam, kde sa zdržiaval, úmyselne vyhýbal v dobe od 18.02.2017 do 13.12.2017, od 16.02.2018 do 12.09.2018 od 24.10.2018 do 28.10.2018, od 01.10.2020 do 17.02.2021, s výnimkou období, za ktoré výživné uhradil, tým, že v dobe od 18.02.2017 do 13.12.2017 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde zamestnaný a ani nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, teda nemal vážny záujem o prácu, následne sa v dobe od 14.12.2017 do 15.02.2018 zaevidoval na príslušnom úrade v Spolkovej republike Nemecko ako nezamestnaný, od 16.12.2018 do 12.09.2018 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde zamestnaný a ani nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, teda nemal vážny záujem o prácu, následne sa v dobe od 13.09.2018 do 23.10.2018 zaevidoval na príslušnom úrade v Spolkovej republike Nemecko ako nezamestnaný, následne od 24.10.2018 do 28.10.2018 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde zamestnaný a ani nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, teda nemal vážny záujem o prácu, v dobe od 29.10.2018 do 13.03.2019 sa nachádzal vo výkone väzby v meste Nürnberg v Nemecku, následne sa v dobe od 14.03.2019 do 02.06.2019 zaevidoval na príslušnom úrade v Spolkovej republike Nemecko ako nezamestnaný, od 03.06.2019 do 31.10.2020 bol zamestnaný v spoločnosti Mark Weilermann Spedition Weilermann GmbH v Nürnbergu, následne v dobe od 01.11.2020 do 31.03.2021 poberal od Spolkového úradu pre prácu dávky v nezamestnanosti, v dobe od 18.02.2021 do 12.04.2021 bol hospitalizovaný v nemocnici v Nemecku Rosenheim, pričom na výžinom uhradil svojej dcére F. B. v mesiaci marec 2018 sumu vo výške 50 €, v mesiaci apríl 2018 sumu vo výške 50 €, v mesiaci jún 2018 sumu vo výške 50 €, v mesiaci júl 2018 sumu vo výške 50 €, v mesiaci august 2018 sumu vo výške 50 €, pričom v mesiaci február 2018 bola súdnym exekútorom poukázaná F. B. na bežnom výživnom suma 228 €, čím za obdobie od 18.02.2017 do 13.12.2017, od 16.02.2018 do 12.09.2018 , od 24.10.2018 do 28.10.2018, od 01.10.2020 do 17.02.2021 zostal dlhovať oprávnenej F. B. na výživnom sumu vo výške 1.272 €, teda: najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, č í m s p á c h a l: prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.) Za Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení to sa odsudzuje: Podľa § 207 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, § 37 písm. m/ Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Poučenie: Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie § 64. Proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody, môže poškodený podať odpor; ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná oprávnená osoba. Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote odpor, samosudca rozhodne podľa § 241 ods. 1 písm. j) o prijatí obžaloby a nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356. Proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie, môže zúčastnená osoba podať odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Ak zúčastnená osoba podala odpor a nie je dôvod na postup podľa odseku 3, prejedná samosudca návrh na uloženie ochranného opatrenia na verejnom zasadnutí. Ak samosudca po doručení odporu nenariadi hlavné pojednávanie z dôvodu, že odpor podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, odmietne odpor uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie, môže vziať podaný odpor späť len s jeho výslovným súhlasom. Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť podľa odseku 8, trestný rozkaz sa prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. Ak na hlavnom pojednávaní súd postupuje podľa § 255 ods. 3 a prokurátor neprednesie obžalobu, trestný rozkaz sa ruší vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste. Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku.