Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15C/10/2024 z 24. 10. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prievidza z 24. októbra 2024, sp. zn. 15C/10/2024, ECLI:SK:OSPD:2024:3824201067.4
Okresný súd Prievidza | 15C/10/2024 | ECLI:SK:OSPD:2024:3824201067.4 | 2024-10-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ochrana osobnosti
Citované ustanovenia: § 11 OZ, § 13 ods. 1 OZ, § 13 ods. 2 OZ, § 13 ods. 3 OZ, § 255 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3664937f-c084-47fa-822c-68ad1667e3ef
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2024:3824201067.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
15C/10/2024
3824201067
24. 10. 2024
JUDr. Eva Kiššová
ECLI:SK:OSPD:2024:3824201067.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X. XXXX,
bytom C., D.. E. F. XX/XX, proti žalovanému: G. A. H., nar.XX.X. XXXX, trvale bytom C., D.. I. E. F.
XX/XX, zast. JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom so sídlom Prievidza, ul.G. Švéniho č. 6, o zaplatenie
5.000 eur a iné, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu
100 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobkyňa pôvodne aj so žalobcom B. J. K. žalobou zo dňa 22.2. 2024 a následne doplneniami
žaloby uplatnila voči žalovanému nárok z titulu ochrany osobnosti, a to 5.000,- eur za emocionálnu
ujmu na zdraví, ďalej 5.000,- eur za porušovanie jej práva na kľudný život a za hrubé urážky
motivované rasovou a etnickou neznášanlivosťou a ďalej žaluje žalovaného o zaplatenie 200.000,eur, ktoré je povinný zaplatiť B. J. K. ako finančnú škodu hypotekárneho úveru kvôli nevhodnému
správaniu a konaniu rodiny žalovaného. Žalovaný so svojou rodinou jej spôsobuje ujmu na zdraví,
zasahuje do jej cti a uráža ju slovnými útokmi a nadávkami, rasisticky ju uráža, narúša občianske
spolunažívanie, nepravdivo ju obviňuje, správa sa hrubo voči nej a jej rodine. V byte na adrese C.,
D.. I. E. F. XX/XX býva od apríla 2023, ide o byt, ktorý zakúpil jej švagor a ona tam býva s jej
priateľom B. K., s jeho dcérou I. a synom L. a taktiež ich spoločnou dcérou A. B.. Nad ich bytom býva
žalovaný, ktorý narúša ich pokojné bývanie, nepáči sa mu, že v dome bývajú cigáni, dostal za to aj
na priestupkovom konaní pokutu 50,- eur. Jeho dcéra si začala vodiť do bytu jej maloleté deti, a to
svoju päťročnú dcéru a jeden a pol ročného syna, deti tam chodia každý víkend a aj cez pracovné
dni a na prázdniny. V byte robia úmyselne obrovský hluk a rachot a krik, buchocú, skáču, hádžu loptu.
Žalovaný chce docieliť ich vysťahovať z bytu, pričom oni žijú slušne a nerobia hluk a tiež majú deti.
V byte žalovaného majú trampolínu a deti skáču ešte viac, pričom im už praská omietka na strope
a na stene, hluk začína skoro ráno a trvá do neskorých nočných hodín, neustále celé dni a oni nemajú
chvíľku pokoja. Jej deti sa nemôžu cez deň vyspať kvôli tomuto hluku, aj maloletý chlapec nemôže
večer zaspať a hneď ráno o piatej je už zobudený, bola kvôli nemu už aj na psychiatrii, taktiež dcéra vo
veku 12 rokov má upravený učebný proces, potrebuje kľud kvôli štúdiu, pričom takýto kľud nemá.
Žalovaný a jeho manželka sa nevedia o svoje vnúčence postarať, pričom ich dcéra necháva deti u nich
aj celý týždeň, deti pritom plačú za matkou. Situáciu riešila opakovane privolaním policajnej hliadky,
napríklad 16.2. 2024, boli to nahlásiť aj na kuratelu, že dcéra žalovaného sa osobne nestará o deti.
Rodina žalovaného ju terorizuje, kameruje, porušuje jej práva na súkromie. Žiada preto odškodné
5.000,- eur za emocionálnu a psychickú ujmu za porušovanie jej práv na súkromie a kľudného života jej
a jej maloletej dcéry a rodiny, žiada nahradenie finančnej školy 120.000,- eur za kúpu bytu, v ktorom

nemôžu pokojne bývať. Žiada pripojiť dôkazy o výjazdoch polície z porušovania zákona žalovaným,
žiada vypočuť nájomníka B. K..
2/ Na výzvu súdu žalobkyni, aby doplnila žalobu o označenie žalovaného a zrozumiteľne zdôvodnila
žalovaný nárok, pričom žalobkyňa následne podaním z 12.3.2024 uviedla, že dcéra žalovaného sa
ju snažila fyzicky napadnúť, musela zasahovať polícia. Stresy a strach z konania žalovaného a jeho
dcéry stále pretrvávajú. Na priestupkovom konaní sa žalovaný mal hrubo vyjadriť na ňu ako cigánku,
dostal opäť pokutu 90,- eur za svoje chovanie. Žalovaný sa snaží poštvať aj ostatných susedov proti
nim. Keď príde zasahovať mestská polícia žalovaný im odmieta otvoriť. Podal a na žalovaného aj
trestné oznámenie.
3/ Ďalším podaním z 13.3. 2024 žalobkyňa opísala konflikt zo dňa 12.3. 2024, kedy ju prenasledoval
s deťmi žalovaný, smial sa jej, deti mali z neho strach, pri vchode im bránil vstupu do domu, do
vestibulu a výťahu, nakoniec pán C., domovník odstrčil žalovaného. Incident bola nahlásiť na polícii
12.3.2024. Žalovaný ich stále zastrašuje, pričom aj ona je psychiatrickým pacientom, on to využíva
vo svoj prospech. Žiada vypočuť svedkov M. M., ktorý tento incident počul.
4/ Súd uznesením č.k. 15C/10/2024 – 68 zo dňa 24.4. 2024 zastavil konanie v časti nároku
žalobcu v 2/ rade, a to z dôvodu nezaplatenia vyrubeného súdneho poplatku. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 18.5. 2024. Na strane žalobcu zostala sporovou stranou len žalobkyňa A. B..
5/ Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. V písomných vyjadreniach uvádza, že je to
práve žalobkyňa, ktorá vytvára spory medzi jeho rodinou a ostatnými spoluobčanmi. Žiadal z OR
PZ vyžiadať podávané trestné oznámenia žalovanej, a taktiež zisťovať priestupkové konania voči
žalobkyni, pretože je notorická sťažovateľka. Poprel skutkové tvrdenia žalobkyni, že by dostal niekedy
pokutu 50,- eur. Dňa 16.2. 2024 prišla polícia a bola pustená do jeho bytu a kontrolovali či majú
trampolínu a hrajú kolky, nič nezistili, vyjadrenia žalobkyni o jeho vyjadreniach voči nej sú vymyslené,
jeho dcéra fyzicky nenapadla žalobkyňu, žiadnu pokutu 90,- eur neobdržal, vulgárne jej nenadával,
vnúčatá neschovávajú, nemajú deti celé týždne u nich, žiadneho zo susedov nesnaží poštvať proti
žalobkyni. Pán M. je notorický alkoholik a bordelár, vyjadrenie podpísané ním je podvrh. Incident z 12.3.
2024 sa vôbec nestal. Žiadnu policajnú hliadku na žalobkyňu neposlal, nikdy sa jej nevyhrážal smrťou,
on s nimi nekomunikuje. Dňa 7.12. 2023 žiadna hliadka nebola, prvýkrát boli 17.12. 2023. Na podporu
svojich tvrdení priložil potvrdenie MŠ K. K., N. XX o tom, že jeho vnučka O. mala v školskom
roku 2023/2024 dochádzku do škôlky v septembri 2023 15 dní, október 2023 16 dní, november
2023 17 dní, december 2023 12 dní, Január 2024 7 dní, február 2024 15 dní. Ďalej žalovaný
pripojil k podaniu osobný záznam incidentov, v ktorom chronologicky popísal vzájomné incidenty so
žalobkyňou. Žalobkyňa mala upozorňovať jeho dcéru o tom, že deti buchocú, dcéra uviedla, že aj
oni počujú ich deti, deti sa len hrajú s hračkami a loptou. Incident zo dňa 3.12. 2023, kedy mala
žalobkyňa upozorňovať jeho manželku na buchot vnúčat sa skončil na Okresnom úrade v Prievidzi
dňa 1.2. 2024 ako neopodstatnený. K incidentu z 18.12. 2023 bola polícia prešetrovať. Ďalej
opísal situáciu, keď mu žalobkyňa pri vchode nadávala vulgárne, pričom celý incident videl sused
z vchodu č. XX, ktorému musel vysvetľovať príčinu celého incidentu a chovania žalobkyne. Uvedené
bol nahlásiť na políciu 21.12. 2023. Ďalej popísal konfliktnú situáciu 24.12. 2023, kde žalobkyňa
oplzlo nadávala jeho dcére, aby si utíšila jej“panghartov“, nadávala jej „ty suka, rozbijem ti bríle, kurva
jedna...“ Dňa 25.12. 2023 prišla policajná hliadka na nahlásenie žalobkyne, že buchocú, situáciu
polícii vysvetlili, policajti chápali, vraj žalobkyňu poznajú. Dňa 25.12. 2023 išiel jeho zať pokojne riešiť
situáciu s partnerom žalobkyne, pričom žalobkyňa ho s krikom obvinila, že má v ruke nôž a že ich chce
zavraždiť, zabuchla dvere a vrieskala. Situáciu riešila aj polícia. Dcéra nakoniec odišla s vnúčatami
skôr. Dňa 26.12. 2023 zistili, že majú prepichnuté dve pneumatiky pričom predpokladá, že to urobila
žalobkyňa. V dňoch 5.1. – 8.1. 2024 mali u seba vnučku O., znovu prišla polícia, že skáču na
trampolíne, čo nebola pravda, deti v poobedných hodinách odišli. Dcéra prišla k nim na návštevu až
9.2. 2024 len na obed o 10.50 hodine, už o 11.20 prišla na zavolanie žalobkyni polícia, pričom v ten
deň prišla polícia ešte dvakrát, že buchocú a to napriek tomu, že boli s manželkou sami doma a ležali
na gauči. Maloletú vnučku mali aj dňa 14.2. 2024, pričom už 16.2. 2024 prišla polícia, na druhý
deň znovu prišla polícia. Dňa 8.3. 2024 bol na OÚ prerokovaný priestupok voči nemu zo dňa 2.2.
2024, kde sa žalobkyňa chovala vulgárne. V ďalšom opisuje ďalšie slovné konflikty so žalobkyňou,
preto dňa 13.3. 2024 podal na OP v Prievidzi trestné oznámenie, že ich psychicky týra, šikanuje, boja
sa, že ublíži jemu a jeho rodine. V ďalšom popísal vyjadrenia žalobkyni, kde ho urážala s tým, že

jeho dcéra nevie s kým má deti a podobne. Popísal ďalšie podnety žalobkyni, prerokovanie týchto
podnetov Okresným úradom v Prievidzi, pričom dňa 16.4. 2024 sa stal konflikt medzi žalobkyňou
a jeho právnym zástupcom JUDr. Babiakom, kde ho napadla.
6/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi, to
emailovou komunikáciou medzi J. K. a konateľom spoločnosti P. s.r.o., Domovým poriadkom P. s.r.o,
doplneniami žaloby, potvrdením OR PZ Prievidza z 11.3. 2024, z 12.3.2024, SMS komunikáciou
- č.l. 43 – 52, emailovým potvrdením Q. M. z 29.2. 2024, písomnými vyjadreniami žalovaného
spolu s prílohami,
správou OR PZ Prievidza z 22.7. 2024, písomným podaním žalobkyne z 1.8.
2024 spolu s prílohami - písomnou svedeckou výpoveďou B. J. K., lekárskymi správami, lekárskou
správou z psychologického vyšetrenia žalobkyne z 8.4. 2024, odpoveďou Okresného úradu Prievidza
z 2.9. 2024 spolu s prílohami ftc.rozhodnutí vydaných v priestupkových veciach, písomným vyjadrením
žalobkyne z 26.8. 2024 spolu s prílohami, písomným vyjadrením žalovaného z 16.9. 2024, potvrdením
B. C. z 16.10. 2024, potvrdením P. I. C. z 24.9. 2024, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
7/ OR PZ v Prievidzi správou z 22.7. 2024 oznámilo súdu, že polícia objasňovala v roku 2023 dva
priestupky pod sp. zn. ORPZ – PD – OPP3-552/2023 – P a OR PZ – PD – OPP3 – 577/20223 – P,
pričom oba spisy boli predložené na Okresný úrad Prievidza so správou objasňovania priestupku.
V roku 2024 bolo objasňovaných niekoľko priestupkov, pričom štyri z nich boli predložené na OÚ
Prievidza, dve z nich boli odložené. V roku 2024 boli vedené aj tri trestné veci pod ČVS ORP –
275/PD – PD - 2024 pre trestný čin ohovárania podľa § 373 ods. 1 TZ – vec bola odovzdaná na
priestupok, ČVS ORP - 280/PD- 2024 - pre trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 375/1a
Trestného zákona, odovzdané na priestupok, ČVS ORP – 282/PD - 2024 pre trestný čin nebezpečné
prenasledovanie podľa 360a/1a – odmietnuté, ČVS ORP - 366/PD - 2024 pre trestný čin ohovárania
podľa § 373/1 TZ – odmietnuté.
8/ Žalobkyňa v písomnom podaní z 1.8. 2024 oznamuje, že bola nútená opustiť ich byt, problémy
ďalej v byte pretrvávajú, brat priateľa B. J. K. sa nasťahoval do bytu a zažíva tie isté skúsenosti,
ktoré museli trpieť oni. Preto žiada, aby bol vypočutý. Priložila písomnú svedeckú výpoveď B. J. K.
z 1.8. 2024 a audionahrávky od 23.4. 2024 – 3.6. 2024 a taktiež psychiatrickú správu. Zo svedeckej
výpovede B. J. K. a jej doplnenia z 24.8. 2024, vyplýva opis konania žalovaného, vo svojom
byte robí hluk, musel volať políciu 3.6. 2024, pričom jeho dcéra tu necháva s mužom svoje deti, tieto
búchajú, robia hluk, podľa neho to robí žalovaný úmyselne. Bývanie v jeho byte je stresujúce, musí
počúvať každý deň rôzne zvuky, buchoty, buchot kladivom ...
9/ Ďalej žalobkyňa predložila lekársku správu na mal. L. K. z psychiatrického vyšetrenia z 13.3. 2024,
kde sa konštatuje diagnóza zmiešané poruchy správania a emócii, dieťa pri vyšetrení pokojnejšie,
usmievavé, v ďalšom popísaný objektívny stav, v popredí hyperkinetická symptomatika, mierne
celkové zaostávanie vo vývine, sťažené zaspávanie. Podľa otca afektívna úzkostná reakcia po
traumatizujúcom zážitku –narušené susedské vzťahy.
10/ Z lekárskej správy z psychologického vyšetrenia žalobkyne z 8.4. 2024, ktorú predložila do spisu
žalobkyňa ako listinný dôkaz, vyplýva záver, že u žalobkyni ide o ľahkú duševnú zaostalosť, stredné
pásmo, i v súčasnosti prítomná porucha správania, boli uvedené diagnózy psychiatrického pôvodu
(mentálna úroveň v pásme ľahkej duševnej zaostalosti, pokles výkonu vo všetkých subtestoch, zvlášť
v neverbálnych úlohách, spomalené psychomotorické tempo, slabá koncentrácia pozornosti, defektná
vizuomotorická koordináca, myslenie nepružné).
11/ Zo správy Okresného úradu Prievidza z 2.9. 2024 vyplýva, že v priestupkovej veci podozrivého
G. A. H. sp.č. OU – PD – OVVS-2024/014760 (sp. č. ORPZ ORP 275/PD – PD 2024) bolo vydané
opatrenie - odoženie veci - viď č.l. 120 spisu); priestupková vec podozrivá A. B. sp. č. OU
PD OVVS – 2024/013575 (sp. zn. ORPZ ORP 280/PD - č.l. 113 spisu) je v konaní – viď trestné
oznámenie podané žalovaným na OP Prievidza dňa 13.3. 2024 – viď č.l. 105 spisu, a odovzdanie
veci na prejednanie priestupku – viď uznesenie č.l. 111; priestupková vec sp. č. ORPZ 282/PD
– PD -2024 a ORPZ - ORP 366/PD – PD 2024 nebola úradu odovzdaná na prejednanie. Súdu boli
doručené ftc. rozhodnutí o zastavení konania obv. G. A. H. sp. č. OU – PD – OVVS - 2024/006693
– viď rozhodnutie č.l. 109 – 110 spisu, sp. č. OU – PD- OVVS- 2024/000949 – viď č.l. 106 – 107,
rozhodnutie o zastavení konania sp. č. OU – PD – OVVS – 2024/010562.

12/ Z ďalšieho podania žalobkyne z 26.8. 2024 vyplýva opäť rozsiahly opis svoj pohľad na správanie
žalovaného, opisuje priebeh priestupkových konaní, pokuty, ktoré dostal žalovaný za svoje rasistické
vyjadrenia, žalovaný ignoruje výzvy polície, žalovaný musí byť potrestaný, ona sa chce vrátiť
do bytu, pretože je to pre ňu finančne výhodnejšie ako bývanie v dome, kde má výdavky na bývanie
väčšie a nemôže jazdiť autom. U žalovaného stále po nociach plače bábätko. K podaniu pripojila opäť
písomnú svedeckú výpoveď B. J. K. a ftc. trestného oznámenia B. K. na žalovaného z 5.8. 2024,
ktoré bolo odovzdané na OR PZ Prievidza.
13/ Žalovaný v písomnom vyjadrení z 16.9. 2024 uvádza, že s pánom B. K. sa nerozprával, nestretol sa
s ním a nepozná ho, nezabraňoval mu vyjsť z vchodu, o žiadnom konflikte s chodcom nevie, nikdy nemal
žiadnu nehodu na aute, dňa 3.6. 2024 bola privolaná hliadka polície, vybavila to s políciou dcéra,
ktorá odchádzala do K. K. na parkovisku, obvinenia o búchaní kladivom, kvíliace zvuky, presúvanie
nábytku sú klamstvom B., incident z 12.3. 2024 sa stal inak ako tvrdí žalobkyňa.
14/ Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom zotrvala na podanej žalobe a opakovala svoje peňažné
nároky, ktorých sa domáha od žalovaného. Na žalovaného sa sťažujú len oni, lebo ich byt je pod bytom
žalovaného a len oni to počujú. Pán C. ako bývalý správca bol odvolaný, pretože klamal na polícii.
Ona sa s rodinou odsťahovala do E. v apríli 2024, lebo žalovaný a vnúčatá tam neustále behali od
rána 6.00 hodine do večera 21.30 hodine, mala z toho traumu, nevlastná dcéra sa nemohla kvôli
tomu učiť, niekoľkokrát za deň prišla policajná hliadka, privolávala ju ona alebo priateľ, volali aj štátnu
aj mestskú políciu, pričom žalovaný im neotvoril. Tvrdí, že obe deti boli v byte každý deň. Ona sa
chce do bytu vrátiť, jej syn chodí do škôlky, je autista a chodí do škôlky v C. a je pre ňu lepšie, keď by
bývala v C.. Ona sama je psychiatrický pacient, lieči sa na psychiatrii u B. P. už od detstva, má z tohto
traumu, bojí sa chodiť do bytu, je nervózna. V prostredí E., kde býva, je jej zle, je to v horách, nemá
tam s deťmi kde ísť, chce sa vrátiť do mesta. Nič nevyriešila ani polícia, na domovú schôdzu neprišla,
preto sa to tam neriešilo. Naďalej má traumu z bývania v byte, pokazili im aj celé Vianoce, skákali
na Štedrý večer. Ona pritom užíva silné lieky v dôsledku psychiatrickej liečby, musí veľa spať, keď
spí aj jej dieťa, pričom lieky nebrala, lebo to má na kľudový režim, potom si začala dávať dve naraz,
aby bola kľudná, potom išli s priateľom von, aby to nemuseli počúvať aj na 5 hodín. Bojí sa, že sa to
bude opakovať. V E. má kľud, ale nevyhovuje jej to bývanie. Pripúšťa chyby aj vo svojom správaní,
vo svojich reakciách, žalovaný má brať ohľad na to, že je psychiatrický pacient a má malé deti.
15/ Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nemá záujem sa súdiť so žalobkyňou, žalovaný nárok
nie je preukázaný. Nie je pravdou, že by boli deti celý rok ku nich, chodia raz za tri týždne, raz za
mesiac na víkend, niekedy si ich zoberú od piatku, vnuk mal dva roky a vnučka mala 6 rokov, chodí
do predškôlky v K. K.. Ako starí rodičia sa chcú tešiť z vnúčat, preto si ich zoberú. Cez Vianoce vnuk
akurát kolenačkoval, ešte nechodil, toto žalobkyni vadilo. On taktiež počuje, keď jej syn behá po byte,
alebo keď trieska dvermi, alebo keď im príde návšteva, nerieši to políciou. Sociálny úrad prešetroval
na podnet B. K. pomery u nich doma a dospel k záveru, že je všetko v poriadku, toto sa prešetrovalo aj
v K. K., kde žije dcéra so svojou rodinou usporiadaným životom. V byte nikdy trampolínu nemali. Nie
je pravdou, že sa dcéra o deti nestará, je na rodičovskej dovolenke. Keď majú vnuka v byte, snažia sa
ho napomínať aby bol ticho, napríklad vnučka sa strachuje keď jej napríklad padne knižka, že či zase
príde polícia. V noci deti spia, vnukovi robili len o druhej v noci mlieko, inak prespal do rána. Popiera,
že deti nabádajú, aby robili buchot, absolútne popiera tvrdenia B. K., že sú tam deti trikrát do týždňa
a že búcha na radiátoroch. Žalobkyňa sa jednoducho nevie adaptovať na bývanie v bytovom dome,
ide len o príležitostné návštevy vnúčat, ktorých sa nemieni vzdať. Bude sa snažiť do budúcna korigovať
správanie detí, ale keď sa napríklad chvíľu bláznia, trvá to chvíľu a potom to prestane. Na domovej
schôdzi sa toto nikdy neriešilo, každý to berie ako samozrejmú vec, že keď sú deti v byte tak nejaký
buchot je normálny. V dome bývajú aj iní občania rómskej národnosti, s ktorými vychádza dobre.
Poprel všetky tvrdenia B. K., že by ho mal skoro zraziť, ani jedno z priestupkových konaní neskončilo
tak, že by bol uznaný vinným z niečoho a nikdy mu nebola uložená pokuta.
16/ Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Objektom súčasnej ochrany osobnostných práv je jednak samotné fyzikum človeka, jeho súčasti
(život, zdravie, telesná integrita) a zložky (meno, česť, dôstojnosť, osobná sloboda), jeho vnútorný
svet (súkromie, psychika), taktiež jeho prejavy v rôznych podobách. Pokiaľ ide o ľudskú dôstojnosť,
túto možno chápať ako jednu zo základných prirodzených hodnôt ľudskej osobnosti vyjadrujúcej
nevyhnutnosť zachovávania elementárnej úcty k človeku ako rozumom nadanej živej bytosti, a to bez
ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo
sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej alebo etnickej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.
17/ Súd po vykonanom dokazovaní v predmetnej veci riadiac sa pravidlom zákonnej a sudcovskej
koncentrácie konania, keďže ide o sporovú vec, dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná,
a preto ju zamietol.
Súd vychádzal jednak z obsahu žaloby a všetkých písomných vyjadrení žalobkyne a podriadil žalovaný
nárok na plnenie v sumách 5.000,- eur za psychickú a emocionálnu ujmu na zdraví, 5.000,- eur za
porušenie práva na kľudný život a za hrubé urážky motivované rodovou a etnickou neznášanlivosťou
pod ochranu osobnosti žalobkyne v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom
z opakovaných tvrdení žalobkyne o zásahu do jej pokojného a ničím nerušeného života a bývania
v byte v C., R. D.. I. F. XX/XX, ktorý zásah jej má spôsobovať žalovaný tým, užíva svoj byt spôsobom,
ktorý ju obťažuje, narúša jej súkromie, žalovaný má v byte neustále svoje vnúčatá, ktoré robia hluk,
krik, búchajú, plačú a to trvá od rána 6.00 hodiny do večera 21.30 hodiny. V dôsledku uvedeného
má psychickú a emocionálnu ujmu na zdraví. Zároveň žiada odškodnenie za to, že hrubými urážkami
motivovanými rodovou a etnickou neznášanlivosťou zasahuje do jej cti, ľudskej dôstojnosti a tým
narúša jej kľudný život.
18/ Samotný zásah na vznik zodpovednosti pôvodcu zásahu do práv chránených ustanovením §
11 OZ nestačí. Pokiaľ sa má proti neoprávnenému zásahu poskytnúť občianskoprávna ochrana,
je potrebné, aby išlo o taký zásah, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť právo
chránené ustanovením § 11 OZ. Objektívna spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené
ustanovením § 11 OZ je ďalšia zložka zásahu nevyhnutná na to, aby právo na ochranu osobnosti mohlo
byť úspešne uplatnené.
Nie každý neoprávnený zásah, najmä do práva na ochranu občianskej cti, bude objektívne spôsobilý
túto náležitosť spĺňať. Bude záležať najmä na prostredí, v ktorom došlo k zásahu, na subjekte zásahu,
objekte zásahu, na jeho obsahu, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na ostatných
okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti postačí
zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ.
K takému zisteniu dôjde súd po posúdení všetkých okolností konkrétneho prípadu.
19/ Vychádzajúc z podstaty práva na ochranu osobnosti a nárokov, ktoré z porušenia tohto práva
vyplývajú, je nevyhnutné, aby subjekt ochrany nielen tvrdil, ale v sporovom konaní aj preukázal
existenciu tohto zásahu a jeho intenzitu, ktorý je spôsobilý privodiť ujmu na jednotlivých zložkách
osobnostného práva. Existenciu tohto zásahu, jeho intenzitu a skutočnosť, že ide o neoprávnený zásah
musí preukazovať žalobca domáhajúci sa súdnej ochrany. Podľa názoru súdu žalobkyňa takýto zásah
súdu nepreukázala. Vždy v konkrétnom prípade je nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného
porušenia základného práva na ochranu osobnosti (osobnostnej cti, dôstojnosti, práva na súkromie), a
to práve v kontexte s právom iného na zachovanie jeho práva taktiež na súkromie, ľudskú dôstojnosť,
a to so zreteľom na požiadavku proporcionality. Taktiež je potrebné preukázať, či príslušný zásah

bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j. aby tu existovala medzi nimi
príčinná súvislosť.
20/ Z vykonania vyplynulo, že medzi rodinou žalobkyne, ktorá v čase do apríla 2024 bývala v byte
v C., R. D. I. E. F. XX/XX a žalovaným ako jedným z obyvateľov bytu v C., R. D. I. E. F. XX/
XX dochádzalo približne od augusta 2023 z titulu bývania v ich bytoch k rozporom, konfliktom
a nezhodám, ktoré podľa vykonaného dokazovania vyvolávala skôr žalobkyňa a nie žalovaný.
Žalobkyňa tvrdila, že mala narušené pokojné bývanie v jej byte, čo by sa dalo subsumovať pod
narušenie súkromia, ktoré vyústilo až do zhoršenia jej psychického stavu, a to nielen jej ale aj jej
detí, resp. detí jej partnera. Keďže žalobkyňou je len ona sama, súd sa nemôže zaoberať porušením
osobnostných práv iných osôb, a to aj jej dieťaťa, resp. detí jej druha, pretože títo nie sú sporovými
stranami. Žalovaný účinne poprel jej tvrdenia o tom, že z jeho bytu sa šíri hluk, krik, buchot takej
intenzity, ktorý by znemožnil jej pokojné bývanie, poprel jednotlivo všetky skutkové tvrdenia v žalobe
a aj konkrétne tvrdenia o zásahu v konkrétnych dňoch, zasahovanie polície s výsledkom v jej prospech,
uloženie pokuty. Ani z jedného z priestupkových konaní a zadovážených rozhodnutí tak ako súd
uvádza prehľadne vyššie, nevyplynulo a teda nebolo objektívne preukázané tvrdenie žalobkyne, že by
v konkrétnych incidentoch boli pravdivé obvinenia žalobkyni o tom, že hrubo narušuje jej osobnostné
právo, napríklad v dôsledku hrubých a urážlivých vyjadrení na jej osobu. Všetky konania boli buď
zastavené, alebo podania odmietnuté, pričom ešte aj samotné prejednanie priestupku vyvoláva medzi
žalobkyňou a žalovaným ďalšie konflikty. V konaní nebolo preukázané, že jednak z bytu žalovaného
nad mieru primeranú a zodpovedajúcu aj požiadavke strpieť určité obmedzenia bývania v bytovom
dome, sa šíril taký hluk, krik a také rušivé zvuky, ktoré by znemožnili žalovanej bývať v byte. Už zo
samotnej skutočnosti, že byt, v ktorom bývala žalobkyňa je situovaný pod bytom žalovaného vyplýva,
že môže dochádzať k šíreniu a ozvenám zvukov z tohto bytu, avšak s týmto musela žalobkyňa pri
nasťahovaní sa do takto situovaného bytu rátať. Žalobkyňa skreslene a len podľa subjektívnych
predstáv uvádza, že takmer každý deň od rána do večera vnúčatá žalovaného robia hluk, krik, plačú,
pričom žalovaný preukázal, že jeho vnúčatá chodia do bytu len sporadicky, hrávajú sa aj na podlahe,
vnuk kolenačkuje, čo môže vyvolávať určité ozveny. Ani pri jednom zásahu polície nebolo preukázané,
že ide o skákanie na trampolíne, hru s kolkami, búchanie o radiátor a podobne ako tvrdí žalobkyňa. Toto
tvrdenie nebolo zo strany žalobkyne objektivizované okrem jej tvrdenia žiadnym iným dôkazom. Rušivé
bývanie žalovaným nebolo riešené ani správcom domu na domovej schôdzi, na ktorú sa žalobkyňa
nedostavila. Pokiaľ navrhovala vypočuť ako svedka B. J. K., súd tento výsluch nevykonal, pretože
jednak žalobkyňa doložila do spisu jeho písomnú svedeckú výpoveď a jednak preto, že ide o brata jej
druha, žalobkyňa býva v jeho byte, preto by mohol byť subjektívne motivovaný vypovedať v prospech
žalobkyne, rovnako aj prípadná výpoveď jej druha B. K.. Z emailovej korešpondencie medzi B. K.
a konateľom správcu bytového domu vyplýva, že správca z titulu domového poriadku a prípadného
porušenia povinností vlastníka bytu v zmysle čl. II. Domového poriadku, neriešil sťažnosti B. K.,
teda konanie žalovaného nebolo vyhodnotené ako neprimerané aktivity svojich rodinných príslušníkov
a návštev do tej miery, aby poškodzovali a ohrozovali záujmy ostatných vlastníkov a aby tieto riešili
všetci vlastníci bytov (tvrdenie, že na domovej schôdzi sa nič neriešilo).
21/ Podľa názoru súdu aj s ohľadom na psychiatrickú liečbu žalobkyne, jej nepriaznivý duševný stav už
z obdobia pred plnoletosťou, a s ohľadom na jej opakujúce sa tvrdenia o konaní rodiny žalovaného,
sa súdu javí, že ide len o subjektívne tvrdenie žalobkyne, výrazne zveličujúce (búchanie každý deň, od
rána do večera, a to aj v čase Vianoc, keď žalovaný bol so svojou manželkou v byte sám a pozerali
televízora podobne), zjavne nepravdivé (dcéra žalovaného odložila deti starým rodičom, nestará sa),
hrubo vulgárne (viď vyjadrenia o osobe dcéry žalovaného). Za tohto stavu, keď zásah žalovaného
v podobe rušivého a hlučného užívania jeho bytu v čase, keď má na návšteve vnukov, a to zásah takej
intenzity, ktorý by bol spôsobilý ohroziť alebo vyvolať narušenie práva na súkromný život žalobkyni
nebol preukázaný, preto súd nemôže žalobkyni priznať súdnu ochranu. Pokiaľ ide o potvrdenie –
emailová správa z 26.2. 2024 podpísaná osobou Q. M. o tom, že z bytu žalovaného v čase keď
má svoje vnúčatá sa šíri extrémny hluk a buchot, dochádza k rušeniu nočného kľudu, pričom práve
od rodiny na č.bytu XX nepočuť žiadny hluk a buchot, súd hodnotí tento dôkaz ako nevieryhodný
a neobjektívny už i s ohľadom na jeho formu. Súd nevykonal ani dôkaz priloženými audio záznamami
na USB kľúči, pretože takýto dôkaz nemôže poslúžiť k objektívnemu zisteniu veci.
22/ Taktiež z dokazovania nevyplynuli tvrdenia žalobkyni o tom, že žalovaný sa rasovo
motivovane hrubo, neúctivo a urážlivo vyjadruje na jej osobu, toto nebolo preukázané ani

v jednom z priestupkových konaní. Ide zrejme o vzájomné slovné incidenty, vyvolávané predovšetkým
žalobkyňou – viď i trestné oznámenie doručené OP v Prievidzi 13.3. 2024 (vyhrážky žalobkyni,
dcére vykrikovala, aby sa pri prvej zákrute zabila, že je pi..., že ju roztrhá, boja sa o svoje zdravie
a život, ich podnety o buchotaní vnúčat sú vymyslené, nadáva žalovanému, že je rasista, despota,
smrdí a podobne). Taktiež len príkladmo súd dáva do pozornosti rozhodnutie OU Prievidza, odbor
všeobecnej vnútornej správy z 1.2. 2024, kde bolo priestupkové konanie zastavené, pretože spáchanie
skutku nebolo preukázané, pričom malo ísť o obvinenie žalobkyne, že jej dňa 3.12. 2023 mal
povedať, že je cigánka a má sa vrátiť do Indie, pričom žalovaný jej tvrdenia poprel a popísal priebeh
incidentu úplne inak. Ani z tohto dôvodu nie je možné poskytnúť žalobkyni súdnu ochranu, pretože
žalobkyňa nepreukázala existenciu zásahu do jej osobnostných práv, keďže bývanie v bytovom
dome prirodzene so sebou prináša aj povinnosť strpieť zvuky šíriace sa so susedných bytov, pokiaľ
nie sú takej intenzity, že by prekračovali mieru prípustnú.
23/ Ďalším dôvodom nepriznania finančného odškodnenia žalobkyni je skutočnosť, že žalobkyňa
nepreukázala ani predpoklady pre splnenie peňažného zadosťučinenia v podobe žalovaných nárokov.
Súd pritom zvažoval aj to, či nemôže ísť u žalobkyni prípadne o nárok na náhradu škody na zdraví psychickom zdraví – viď § 16 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa nepreukázala vznik takejto škody,
a to konkrétne že práve opísaným spôsobom správania sa žalovaného jej vznikla psychická ujma,
teda v príčinnej súvislosti s jeho správaním. Žalobkyňa napriek poučeniu zo strany súdu o sudcovskej
a zákonnej koncentrácii konania vo výzve z 12.7. 2024 – viď č.l. 88, ktorú prevzala dňa 30.7. 2024
súdu nepredložila žiaden objektívny dôkaz o vzniku psychickej ujmy na jej strane práve v príčinnej
súvislosti s konaním žalovaného. Správa z psychologického vyšetrenia zameraného na mentálnu
úroveň žalobkyni takýmto dôkazom nie je. Súd preto použijúc sudcovskú koncentráciu konania, keď
žalobkyňa mala dostatok času predložiť relevantné dôkazy na svoje tvrdenia po vyjadrení žalovaného,
ďalšie navrhované dôkazy žalobkyni nepripustil, pretože by to znamenalo odročenie pojedávania
alebo ďalšie úkony - viď § 153 ods. 2 CSP.
24/ Úplne nedôvodným je žalovaný nárok žalobkyne o zaplatenie 200.000,- eur, ktoré má podľa
žalobkyne žalovaný zaplatiť jej švagrovi B. K. ako protihodnotu hypotekárneho úveru na kúpu bytu.
Súd sa týmto nárokom ani bližšie nezaoberal, pretože žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu na takýto
nárok, žalobkyni nemohla vzniknúť nijaká škoda z titulu hypotekárneho úveru jej švagra a v konaní
nemôže navrhovať ukladanie povinností na plnenie osobe, ktorá nie je účastníkom konania ako nositeľ
prípadného práva na náhradu škody.
25/ Žalovaný okrem toho na podporu svojich tvrdení predložil do spisu potvrdenie B. C. ako bývalého
predsedu SVB C. I. M. C., pričom je zároveň aj sused rodiny H., pričom tento uviedol, že rodina
žalovaného nie je konfliktná, nevyvolávala susedské spory a hádky, vystupuje slušne a úctivo. Taktiež
konateľ spoločnosti P. I.. C. vo svojom potvrdení z 24.9. 2024 potvrdzuje, že spoločnosť správcu
v predmetnom bytovom dome nemá žiadne podnety ani sťažnosti od vlastníkov, alebo nájomníkov
bytov vo vchode č. XX, ako aj ostatných vchodov uvedeného obytného domu voči osobe žalovaného
a jeho rodine. Na schôdzach sa nikdy neriešil žiadny podnet voči ich správaniu. Evidujú len podnety
vlastníka bytu č. XX B. J. K. vo forme mailovej komunikácie , pričom išlo o sťažnosti na hluk. Ani
uvedené však nepotvrdzuje tvrdenia žalobkyni o každodennom šírení hluku tak, ako ich popisuje vo
svojej žalobe.
26/ Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.
27/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP .V konaní bol úspešný žalovaný,
preto mu prináleží náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Súd nezistil žiadne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo možné žalovanému náhradu trov konania priznať v zmysle §
257 CSP. Súd viedol procesné strany aj k zmierlivému vyriešeniu veci, prezentoval svoj predbežný
právny názor, žalobkyňa však trvala na žalobe.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza. Odvolanie musí obsahovať

okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.