Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 29P/56/2024 z 21. 10. 2024 Citácia: rozsudok Okresného súdu Prievidza z 21. októbra 2024, sp. zn. 29P/56/2024, ECLI:SK:OSPD:2024:3824202863.4 Okresný súd Prievidza | 29P/56/2024 | ECLI:SK:OSPD:2024:3824202863.4 | 2024-10-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Výchovné opatrenia Citované ustanovenia: § 180 CSP, § 37 ods. 1 ZoR, § 37 ods. 2 písm. d) ZoR, § 37 ods. 7 ZoR, § 37 ods. 8 ZoR, § 52 CMP, § 55 CMP, § 57 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/12a6106c-961e-4580-bc43-4cb2e8c8a640 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2024:3824202863.4 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Prievidza 29P/56/2024 3824202863 21. 10. 2024 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2024:3824202863.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 29P/56/2024 Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúce v domácnosti s matkou, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, deti rodičov D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. H. I. XXXX/X a J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., B. XXX/X, v konaní o výchovnom opatrení, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske, takto rozhodol: 29P/56/2024 I. Súd zrušuje výchovné opatrenie nariadené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.10.2023 č.k. 29P/1/2023-91. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 29P/56/2024 (1) Súd začal dňa 02.08.2024 ex offo konanie o výchovnom opatrení nad maloletými deťmi B. a ich rodičmi. Vychádzal pritom z toho, že zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a TENENET o.z. Senec vyplývalo, že doteraz uložené výchovné opatrenie si nesplnilo svoj účel, deti sa s otcom odmietajú stretávať a otec ich od decembra 2023 nekontaktoval, výchovné opatrenie sa javí ako neúčelné a zbytočné. (2) Matka maloletých detí sa k veci písomne nevyjadrila. Otec maloletých detí v e-mailovom podaní doručenom súdu dňa 21.10.2024 uviedol, že sa stotožňuje so závermi, že výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel, pričom uviedol dôvody, pre ktoré účel podľa neho nesplnilo a poukázal na pretrvávajúcu konfliktnú komunikáciu medzi ním a matkou maloletých detí. (3) Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 21.10.2024, pričom pojednávanie sa uskutočnilo podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) bez prítomnosti otca maloletých detí, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa neustanovil, pričom nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. (4) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 3, výpis z Registra obyvateľov Slovenskej republiky na č.l. 6, záverečná správa z výchovného opatrenia na č.l. 8 a oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 29P/1/2023, z toho najmä rozsudok na č.l. 91a zistil z nich pre potreby rozhodnutia vo veci nasledujúci skutkový stav. (5) Prvé stretnutie na základe nariadeného výchovného opatrenia sa uskutočnilo dňa 13.11.2023. Bol vytvorený plán sociálnej práce, ktorého súčasťou je aj plán výkonu výchovného opatrenia. Rodičia mali možnosť vyjadriť sa, v čom vidia najväčší problém v aktuálnej situácii. Rodičia pomenúvali aktuálne problémy, ich zdroj a nesprávne postupy však vidia u druhého rodiča a k zlepšeniu komunikácie medzi nimi nedošlo. Situácia sa opätovne zhoršila natoľko, že otec deti od vianočných sviatkov 2023 nenavštevuje a nekontaktuje. Otec podľa vlastného vyjadrenia prerušil snahy o kontakt s deťmi z dôvodu zlého vplyvu situácie na jeho fyzické a psychické zdravie. Návštevy detí chce obnoviť až keď bude zdravotne opäť v poriadku. Rozhodol sa tak z dôvodu, že deti boli vystavované počas jeho návštevy stresu, je presvedčený, že je pre ne nevyhnutný najmä pokoj a stabilita. Matka uviedla, že deti sú pokojné, absenciu otca zvládajú, zakázali jej rozprávať o otcovi. Vyhovuje im pokoj, ktorý nastal po ukončení jeho návštev. S deťmi sa nekontaktujú a nenavštevujú ich ani starí rodičia z otcovej strany. S deťmi bol zrealizovaný pohovor, pri ktorom potvrdili spokojnosť a aktuálnou situáciou. Maloletý A. uviedol, že nemá záujem sa s otcom kontaktovať, má ho dlhodobo zablokovaného v mobilnom telefóne aj na sociálnych sieťach. Jeho postoj sa v poslednom období nezmenil, otec mu nechýba. Deťom sa okrem konfliktov nepáčili niektoré reakcie otca. V marci, kedy mal A. narodeniny, mu otec nezablahoželal. Maloletý C. potvrdil, že s otcom nie je v kontakte, nemá ho zablokovaného v mobilnom telefóne, len v Messengeri. Otec mu nezavolá ani nenapíše. Maloletej A. otec kúpil v marci darček, ale poslal ho po svojom bratovi a matka ho odmietla prevziať. Situácia je už dlhšiu dobu nezmenená, otec prerušil kontakt s deťmi z dôvodu, že je pre neho psychicky náročné tráviť čas s deťmi v domácnosti matky. Matke vyhovuje, že otec deti nekontaktuje a nechce na tom nič meniť. Nariadené výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel, kontakt otca s deťmi je prerušený, čo však zjavne vyhovuje rodičom i deťom, ktoré nejavia známky nespokojnosti či strádania z neprítomnosti otca. (č.l. 3) Otec maloletých detí je ženatý, trvalý pobyt má v F., podľa registra obyvateľov má len maloleté deti A., C. a A. B.. (č.l. 6) Počas realizácie výchovného opatrenia otec prezentoval záujem stretávať sa s deťmi podľa súdneho rozhodnutia, problémom bolo podľa neho, že deti neboli pripravené na styk, nakoľko s ním nechceli odísť do F.. Styk prebiehal v domácnosti matky, kde otec trávil čas s dcérou alebo C. a A. vzal mimo domácnosť matky. Matka ako dôvod, prečo deti nechcú ísť s otcom uvádza správanie otca k deťom. Maloletý A. vníma otca ako prísneho, často muselo byť podľa neho, hneval sa na neho, že mu nezablahoželal k narodeninám. Vinu za situáciu pripisuje otcovi, uviedol, že rozvodom sa situácia zlepšila, čo prinieslo pozitívne zmeny v jeho prežívaní. Maloletý C. uviedol, že keď sa s otcom boli bicyklovať, stále ho na niečo upozorňoval, napomínal. V poslednej dobe sa otec neozval, keď mal meniny alebo narodeniny. Otcovi napísal, aby sa mu neozýval, nechcel pokračovať v komunikácii. Synovia uviedli, že s otcom neboli v kontakte od decembra 2023, na aktuálnej situácii nechcú nič meniť, vinia z nej otca. Maloletá A. uviedla, že chcela, aby sa s ňou otec počas návštev hral dlhšie. Darček k narodeninám od otca má odložený v izbe, ešte ho neotvorila. Matka uviedla, že otec deti nekontaktoval od decembra 2023, ona nevidí dôvod, prečo by ho mala kontaktovať. Vždy chcela, aby im dal pokoj a teraz ho majú. Je na otca nahnevaná kvôli súdnemu konaniu, v ktorom od nej žiada financie. Bola poučená o spôsobe komunikácie s otcom. Otec mal predstavu o príprave detí na stretnutie s ním, hnevalo ho, že sa stretnutia realizovali v domácnosti matky. Pôsobilo to na neho psychicky náročne. Vnímal nevhodné správanie matky i detí voči nemu, prekážali mu matkine slovné útoky. Obidvom rodičom boli vysvetlené pravidlá komunikácie, otcovi bolo vysvetlené, že je potrebné dať deťom najavo lásku, usmiať sa na ne, porozprávať sa s nimi, ako sa majú, čo majú nové, ako sa im darí. Od decembra 2023 otec deti ani matku nekontaktoval a nenavštívil, svoju neprítomnosť vopred neospravedlnil, uviedol, že sa psychicky necítil byť pripravený ísť do domácnosti matky a stráviť čas s deťmi, pripustil, že nie je vhodné deti nútiť do stretnutia s ním. Uložené výchovné opatrenie si nesplnilo svoj účel, z objednaných 40 hodín výkonu práce s rodinou bolo vyčerpaných celých 40 hodín. (č.l. 8) (6) Výchovné opatrenie nad maloletými deťmi B. a ich rodičmi bolo nariadené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.10.2023 č.k. 29P/1/2023-91, pričom im bola uložená povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u špecializovaného subjektu TENENET o.z. Senec, za účelom zlepšenia vzťahu otca a maloletých detí a zefektívnenia vzájomnej komunikácie rodičov maloletých detí v záujme maloletých detí a za účelom odstránenia konfliktov v komunikácii rodičov, ako aj v komunikácii detí s otcom, pričom konečným cieľom výchovného opatrenia bolo obnoviť v najväčšom možnom rozsahu stretávanie otca s maloletými deťmi a ich vzájomnú komunikáciu. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci už predtým (na začiatku roku 2023) absolvovali výchovné opatrenie spočívajúce v odbornom poradenstve, ktoré si svoj účel nesplnilo. Výchovné opatrenie nariadené v konaní 29P/1/2023 bolo už ďalšie v poradí. (spis tunajšieho súdu sp. zn. 29P/1/2023) (7) Súd nevykonal dokazovanie výsluchom otca a maloletých detí, hoci vykonanie takého dôkazu navrhla na pojednávaní prokurátorka, pretože vykonanie výsluchov nepovažoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci. Predmetom tohto konania je len zhodnotenie účinnosti doteraz uloženého výchovného opatrenia a posúdenie, či je dôvodné nariadiť iné výchovné opatrenie. Za účelom zistenia skutkového stavu pre posúdenie predmetu konania postačí vychádzať z vykonaných listinných dôkazov. Tie umožňujú vyvodiť jednoznačný skutkový záver. Akékoľvek ďalšie dokazovanie na preukázanie tejto skutočnosti by bolo nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Okrem toho, maloleté deti mali možnosť vyjadriť sa k veci prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ich názory na vec sú súdu známe a správa kolízneho opatrovníka bola vykonaná ako listinný dôkaz. Rovnako mal otec možnosť vyjadriť sa k veci, ktorú aj využil a jeho písomné vyjadrenie bolo na pojednávaní oboznámené. Súd prihliadal aj na vyjadrenie zástupcu kolízneho opatrovníka, podľa ktorého iné výchovné opatrenie ako to, ktoré bolo nariadené, už nepripadá do úvahy z dôvodu psychického nastavenia detí i otca. Dôvod na sledovanie maloletých detí do budúcna nevidia, pretože deti si na situáciu zvykli a sú s ňou stotožnené. Nejde o výnimočnú rodinu, ktorá by bola po rozvode v podobných negatívnych vzájomných vzťahoch. (8) Pri rozhodovaní súd aplikoval nasledujúce právne predpisy: (9) Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. (10) Podľa § 37 ods. 1 ZR nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. (11) Podľa § 37 ods. 2 písm. d) ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. (12) Podľa § 37 ods. 7 ZR súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. (13) Podľa § 37 ods. 8 ZR súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia. (14) Súd zhodnotil vykonávanie nariadeného výchovného opatrenia, najmä zhodnotil splnenie jeho účelu. Z vykonaného dokazovania je možné celkom jednoznačne vyvodiť záver, že účel sledovaný výchovným opatrením sa naplniť nepodarilo. Ani psychologické poradenstvo poskytnuté už opakovane rodičom a maloletým deťom neprinieslo žiadúcu zmenu vo vzťahoch rodičov maloletých detí a maloletých detí a ich otca. Maloleté deti si na absenciu otca vo svojich životoch zvykli a prispôsobili sa jej. Ani jeden z rodičov napriek dvom výchovným opatreniam neustúpil zo svojich pozícií a zo svojho prístupu tak, že by sa zlepšili ich vzájomné vzťahy či obnovil vzťah detí s otcom. Matka odmieta aktívne participovať na znovuvytvorení a upevňovaní kontaktov otca s maloletými deťmi a otec na ďalšie pokusy o stretnutia s deťmi rezignoval. Za takýchto okolností nemá zmysel vo výchovnom opatrení spočívajúcom v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu pokračovať. Psychologické poradenstvo už dvakrát zlyhalo a žiadne iné výchovné opatrenie, ktorého uloženie umožňuje Zákon o rodine, nie je spôsobilé maloletým deťom pomôcť. Súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že maloleté deti v súčasnosti majú zabezpečenú riadnu starostlivosť, žijú v stabilnom prostredí a nebolo u nich zistené žiadne ohrozenie, ktoré by si vyžadovalo zásah súdu do súčasného stavu. Preto súd nariadené výchovné opatrenie v celom rozsahu zrušil. (15) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (16) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. (17) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (18) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách ani zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: 29P/56/2024 Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.