Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/738/2006 z 27. 2. 2025
Citácia: uznesenie Okresného súdu Prievidza z 27. februára 2025, sp. zn. 15Er/738/2006, ECLI:SK:OSPD:2025:3820201585.4
Okresný súd Prievidza | 15Er/738/2006 | ECLI:SK:OSPD:2025:3820201585.4 | 2025-02-27 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d893581-61ce-4f2b-9cd3-fd1e8be6ca28
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:3820201585.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
15Er/738/2006
3820201585
27. 02. 2025
JUDr. Eva Kiššová
ECLI:SK:OSPD:2025:3820201585.4

Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., IČO:
36854140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, proti povinným: 1./ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. D. XXXX/X, E. a 2./ B. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, F. G., dedičky po
nebohom povinnom: D. H., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, o vymoženie istiny 46,47 eur spolu s prísl.
pohľadávky, o sťažnosti súdnej exekútorky, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/738/2006-38
z 6.2.2025 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie z 24.2.2006 podaným v súlade s § 372m ods. 1,2 Občianskeho
súdneho poriadku sa pôvodný oprávnený Business Center, s.r.o., IČO: 31324363 domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie príslušenstva pohľadávky na základe exekučného titulu,
ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 1Ro/4559/1997-3
z 18.9.1997. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke JUDr. Ing. Zuzane
Dobrodenkovej, PhD. udelené dňa 27.12.2006.
2. Súd lustráciou Obchodného registra SR zistil, že pôvodne oprávnený - spoločnosť Bussines
Center,s.r.o., IČO: 31 324 363 zanikol zlúčením so spoločnosťou ČSOB Factoring a.s., IČO: 35 710
063, ktorá sa stala jej právnym nástupcom. Následne spoločnosť ČSOB Factoring a.s., IČO: 35 710
063 zanikla zlúčením so spoločnosťou Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140 dňa
1.7.2016,ktorá sa stala jej právnym nástupcom.
3. Uznesením č.k. 15Er/738/2006-38 z 6.2.2025 tunajší súd zrušil Upovedomenie o zastavení starej
exekúcie zo dňa 15.2.2020 vydané súdnou exekútorkou JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD.
4. Dňa 26.2.2025 súdna exekútorka doručila tunajšiemu súdu sťažnosť proti vyššie uvedenému
uzneseniu, ktorú odôvodnila tým, že súd nesprávne právne posúdil vec. Touto sťažnosťou napadnutým
uznesením, VSU súdnou exekútorkou vydané upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil. Keďže
týmto uznesením zasiahol do práva na trovy exekúcie súdnej exekútorky, oprávňuje ju táto právna
situácia, ktorú touto sťažnosťou napadnutým uznesením, VSU navodil, domáhať sa nápravy výrokov
tohto nesprávneho rozhodnutia. Výrok postavil VSU na právnej skutočnosti, že oprávnený, tak ako
som ho označila, nemá postavenie oprávneného v tomto exekučnom konaní. Uvedený záver nie je
správny a to z nasledovného dôvodu: Ak VSU vzhliadol okolnosť aplikovania § 92 ods.2 a 3 OSP na
tento prípad, tak potom nie je exekútor osobou oprávnenou na podanie návrhu na zmenu účastníka
konania, a teda nemôže ani konštatovať, že som ja ako exekútor nepostupovala správne. Z hľadiska
mechanizmu zmeny účastníka konania rozoznávame dve situácie, a to vždy od času , kedy bolo
začaté exekučné konanie , či pred alebo po 1.9.2005, kedy sa novelou exekučného poriadku zaviedla
povinnosť rozhodovať o zmene účastníka rozhodnutím súdu a nový účastník vstupoval do konania a až

po právoplatnosti rozhodnutia a zmene účastníka konania. Konanie začaté pred 31.8.2005 sa majú v
zmysle prechodných ustanovení § 238 ods.1 a 2 dokončiť podľa dovtedajších predpisov, kedy stačilo
preukázať prechod práva alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Procesným úkonom
právneho nástupcu B.C.CONSULT, s.r.o k takémuto stavu prišlo, pretože tento svojim podaním mne
ako exekútorovi preukázal svoje procesné nástupníctvo podaním zo dňa 10.9.200. Ďalej VSU prehliadol
úpravu § 37 ods.4 EP účinnú za čas od 1.9.2005 do 30.11.2006, podľa ktorej exekútor pokračuje vo
vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému sa len priloží originál alebo fotokópia
listiny preukazujúcej prechod práv a povinností. Toto znenie ustanovenia § 37 ods.4 je znením, ktorým
sa riadi tu posudzované exekučné konanie. Ďalej k argumentácii VSU o podpore jeho záverov
uznesením NS SR 4Cdo 251/2012 zo dňa 5.12.2012 treba podotknúť, že takéto rozhodnutie bolo
výsledkom rozhodovania o spore účastníkov konania, ktorému , či postupcovi alebo postupníkovi ,
prináleží postavenie účastníka konania na strane oprávneného. Išlo o spor z úspešného exekučného
konania, s vymoženým nárokom oprávneného. V tomto mnou vedenom exekučnom konaní, je zjavný
neúspech exekučného konania, pretože nastala tu okolnosť predvídaná z § 2 ods.1 písm. a./ a z § 3
ods.2 zák.č.233/2019 Z.z., a tento neúspech ex. konania je spojený s neochotou oprávneného znášať
paušálne trovy starej exekúcie. Ja som vec posudzovala k 10.9.2010, kedy mi právny nástupca po
dohode s právnym predchodcom doručil písomným podaním listiny týkajúce sa jeho nástupníctva,
aplikovala som § 37 ods.3 v znení do 31.8.2005 a § 37 ods.4 v znení od 1.9.2005 do 30.11.2006,
ktorými sa riadi toto konanie s poukazom na § 238 ods.1 a 2. Žiaden spor o účastníctvo tu nebol,
pôvodný oprávnený previedol aj svoj účet v banke určený na výťažky z exekúcií na nového oprávneného
a dokonca poskytoval aj súčinnosť pri odsúhlasovaní aktuálneho stavu jednotlivých exekúcií. Na
rozhodnutie o námietkach mnou označeného oprávneného je dostatočné využiť platnú a na toto
konanie účinnú právnu úpravu. Tak ako označil VSÚ oprávneného ČSOB a.s., označil tým subjekt,
ktorému ani neslúži vecné právo k pohľadávke, pretože toto právo ešte od predchodcu ČSOB a.s. bolo
prevedené na B.C.Consult s.r.o. Preto označiť za oprávneného účastníka konania subjekt, ktorý nemá
ani vecné právo k veci, t.j. k pohľadávke v ex. konaní, je právnym nezmyslom. V konečnom dôsledku
zrušenie Upovedomenia o zastavení je ďalším takýmto nezmyslom, pretože zastavenie exekúcie nastalo
zo zákona a ja som toto zastavenie deklarovala tak, ako si to vyžaduje osobitná právna úprava
zák. č. 233/2019 Z.z. Pričom tento osobitný zákon predpokladá zrušenie len v prípade, že by bolo
upovedomenie vydané v rozpore so zákonom a že by teda exekúcia ani účinkami tohto zákona nebola
zastavená. A takýto stav v tejto veci nenastal a preto použitie takéhoto výroku o zrušení upovedomenia
vydaného v súlade so zákonom považujem za právne nesprávne. Touto sťažnosťou sa domáham
výroku tak, ako uvádzam v predkladanej sťažnosti Na základe uvedených skutočností žiada o zrušenie
Uznesenia č. k. 15Er/738/2006-38 z 6.2.2025.
5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť.
6. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.
9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017, účastníkmi konania sú
oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva
tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uvádza, že súdna exekútorka nie je účastníkom exekučného
konania, s výnimkou, tej časti konania, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie. Je teda zrejmé, že
súdna exekútorka nemala právo podať sťažnosť proti uzneseniu, pretože nie je účastníkom exekučného
konania.

11. Súd zotrváva na záveroch napadnutého uznesenia, kde výrok v uznesení, ktorým súd zrušil
Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 6.2.2025 je vecne správny. Nakoľko súdna
exekútorka označila a doručovala predmetné Upovedomenie o zastavení starej exekúcie inému než
účastníkovi konania, konala tak v rozpore so zákonom č. 233/2019 Z.z.. Súdna exekútorka mala vydať
a doručiť predmetné Upovedomenie o zastavení starej exekúcie oprávnenému.
12. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že sťažnosť súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného
súdu Prievidza č.k. 15Er/738/2006-38 z 6.2.2025 bola podaná osobou, ktorá nie je oprávnená na jej
podanie, a preto súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
13. Nakoľko došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie ex lege v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019Z.z.,
t.j. uplynutím rozhodnej doby, súd uvádza, že súdna exekútorka by mala opätovne vypracovať
Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a doručiť ho súčasnému oprávnenému.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.