{"guid": "b5f3d0be-50ca-46bd-a647-d1dfcd86dc46:88e7bb2e-dc86-4bd9-a9a4-23cb7cc09640", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2025:3820202599.30", "spisova_znacka": "18C/15/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 18C/15/2020 z 12. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prievidza z 12. júna 2025, sp. zn. 18C/15/2020, ECLI:SK:OSPD:2025:3820202599.30", "identifikacne_cislo": "3820202599", "sud": {"guid": "sud_122", "nazov": "Okresný súd Prievidza", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-prievidza"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kotríková", "sudca_id": 2360, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kotrikova-2360", "datum_vydania": "2025-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájomná zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "nazov": "§ 126 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-126.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-126"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-7b.odsek-1", "nazov": "§ 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-7b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-7b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-9.odsek-7", "nazov": "§ 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-9.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-9.odsek-8", "nazov": "§ 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-9.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-121.odsek-1", "nazov": "§ 121 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-121.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-1", "nazov": "§ 121 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-2", "nazov": "§ 121 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-121.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-121"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-126", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-2", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-7b", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-9", "/SK/ZZ/1990/116#paragraf-121", "/SK/ZZ/1990/116#paragraf-1", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-121", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/88e7bb2e-dc86-4bd9-a9a4-23cb7cc09640", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:3820202599.30", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2025:3820202599.30", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2025:3820202599.30/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prievidza\n18C/15/2020\n3820202599\n12. 06. 2025\nJUDr. Zuzana Kotríková\nECLI:SK:OSPD:2025:3820202599.30\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu: Spoločenstvo A. B. C. D.\nE. “F. G.“, G. G. F. H. XX/X, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Martin Dianiška,\nLL.M., advokát, so sídlom Stoličková 4, Banská Bystrica, IČO: 45 016 071 proti žalovanému: I. J. K.\n– L. ( do 18.07.2023 I. J. K. - F.), s miestom podnikania M. XXX/XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX,\nprávne zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát, so sídlom Nám. Sv. Anny 15/25, Trenčín, o vypratanie\nnehnuteľnosti takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou, podanou na Okresný súd Prievidza dňa 11.06.2020 domáhal proti žalovanému\nvypratania nehnuteľnosti a to priestorov v spoločných častiach a spoločných zariadeniach nehnuteľností,\nktoré sú zapísané v LV č. XXXX k.ú. E. vo vchode č. XX a to sušiareň o výmere 20,44m2, práčovňu\nvo výške 16,15m2 a nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX k.ú. E. vo vchode č. XX a to: sušiareň\nvo výmere 20,44m2, práčovňu vo výmere 16,15m2 v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku\na náhrady trov tohto konania. Žalobu odôvodnil tým, že Mariánske spoločenstvo vlastníkov bytov a\nnebytových priestorov č.s. XXX,XXX,XXX na F. ulici v E. vzniklo na základe zmluvy o spoločenstve\nzo dňa 08.09.2000. Na valnom zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 28.04.2001\nbolo schválené uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným ako nájomcom s tým, že spoločenstvo ako\nprenajímateľ dá do prenájmu nájomcovi spoločné priestory vo vchode č. XX - sušiareň o výmere 20,44m2\na práčovňu vo výške 16,15m2 vo vchode č. XX - sušiareň vo výmere 73,18m2. Predmet nájmu bol určený\ntak, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi objekt za účelom zriadenia administratívnych priestorov a\nposkytovania obchodných služieb. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú 30 rokov a účinnosť\nnadobudla dňom podpísania 21.06.2004. Napriek tomu, že nájomnou zmluvou bolo vymedzené, že\nnebytové priestory sa budú používať ako administratívne priestory a na poskytovanie obchodných\nslužieb, žalovaný predmetné nebytové priestory prerobil na byt a vo vchode č. XX je zo sušiarne a\npráčovne o výmere 30,10 m2 vytvorený byt, ktorý na základe nájomnej zmluvy žalovaný prenajal L.\nM., nar. XX.XX.XXXX, tento priestor bol od apríla 2018 obývaný a využívaný ako byt menovanou. V\npriestoroch vo vchode č. XX bola prerúbaná priečka medzi sušiarňou a práčovňou, je tam vytvorený\njednoizbový byt, ktorý pozostáva z obývačky, kuchyne, kúpeľne a sú tam vybudované aj radiátory.\nL. M. platila žalovanému nájomné vo výške 300,- eur mesačne. Žalobca listom z 06.12.2019 vyzval\nžalovaného na dodržiavanie nájomnej zmluvy z 21.06.2004. Na podnet žalobcu Mestský úrad Prievidza,\nodbor stavebného poriadku prešetril výstavbu bytovej jednotky vo vchode č. XX a konštatoval, že\npredmetné priestory boli prerobené na bytovú jednotku, podnájomníčka potvrdila, že priestory sú jej\nprenajímané ako bytová jednotka a platí aj nájomné vo výške 300,- eur. Mestský úrad Prievidza ďalej\nzistil, že ďalšia bytová jednotka na F. H. O. XX nie je zapísaná a ani nedošlo k žiadnej zmene, ktorú by\n\nžalobca odsúhlasil, zároveň bolo konštatované, že nájomcom tejto bytovej jednotky je žalovaný. Podľa\nnázoru mestského úradu je nájomná zmluva z XX.XX.XXXX dlhodobo porušovaná. Listom advokátskej\nkancelárie z 01.03.2020 bola v súlade s § 9 ods. 2 písm. a) zák.č. 116/1990 Zb. nájomná zmluva z\nXX.XX.XXXX vypovedaná a to pred uplynutím lehoty vzhľadom na to, že predmetné nebytové priestory\nboli užívané v rozpore s nájomnou zmluvou, nájomná zmluva bola vypovedaná k 31.03.2020 s tým, že v\ntomto termíne žalovaný predmetné nebytové priestory vyprace a uvedie do pôvodného stavu. Žalovaný\nna tento list nereagoval, koná protiprávne a porušuje ústavné právo vlastníka - prenajímateľa podľa čl.\n20 Ústavy a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vôbec na odstúpenie od nájomnej zmluvy\nnereaguje, nemieni predmetné nebytové priestory vypratať a užíva ich naďalej. Žalobca je nútený sa\ndomáhať svojho práva podaním žaloby na vypratanie nehnuteľností.\n2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním z 18.07.2020, doručeným do sporu dňa 21.07.2020.\nNesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko nikdy Zmluvu o nájme nebytových priestorov z 21.06.2004\nneporušil. Uvedené priestory sú dva a to na F. vo vchode č. XX a na F. vo vchode č. XX. Obidva\npriestory boli prerobené so súhlasom žalobcu, pričom v čase podpisu nájomnej zmluvy bol štatutárom\n( predsedom) žalobcu otec žalovaného J. K., ktorý na stavebných úpravách vykonával aj stavebný\ndozor. O prebiehajúcich stavebných úpravách a konečnom prerobení nebytových priestorov vedeli aj\nčlenovia orgánov žalobcu a jednotliví majitelia bytov, ktorú sú spoluvlastníkmi predmetných priestorov.\nDo decembra 2019 t.j. za celých 15 rokov nemal nikto žiadne námietky k uvedenej rekonštrukcii\npriestorov a k ich využívaniu, pričom tieto priestory navštevujú aj niektorí majitelia bytov. Priestory vo\nvchode č. XX, ktoré žalobca považuje za nelegálnu stavbu, nakoľko mali byť prerobené na byt, nikdy\nneboli prerábané na byt za účelom bývania, ale iba ako nebytové priestory kancelárie a obchodné\nvyužitie. Od roku 2004 do apríla roku 2018 tieto priestory vo vchode č. XX boli používané výhradne ako\nkancelárske priestory. V apríli r. 2018 boli nebytové priestory prenajaté do krátkodobého nájmu pani L.\nM. spoločnosťou L. P., s.r.o. ktorá mala tieto priestory v tom čase prenajaté od žalovaného. Žalovaný\ndal nebytové priestory do prenájmu firme L. P., s.r.o. podľa bodu 1.4 Nájomnej zmluvy z XX.XX.XXXX,\nv ktorom bola priamo v zmluve dohodnutá možnosť dať priestory do prenájmu tretej osobe. L. P., s.r.o.\nprenajala tieto priestory vo vchode č. XX pani M. na krátkodobé bývanie ako poskytovanie obchodných\nslužieb, nakoľko hlavnou činnosťou tejto spoločnosti je prenájom nehnuteľností. V žiadnom prípade\nneprenajala L. P., s.r.o. tieto nebytové priestory vo vchode č. XX ako bytové, pretože nikdy neboli\nprerobené na byt, neboli skolaudované na byt a ani zmena účelu využívania stavby nebola nikdy urobená\nz nebytových na bytové. Je pravdou, že priestory obsahujú radiátory, umývadlo, WC, kuchynskú linku\na aj sprchu, čo ale obsahuje väčšina kancelárskych priestorov. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by\nnejaký zákon zakazoval, aby súčasťou kancelárskych priestorov nemohli byť umývadlo, WC, kuchynská\nlinka či sprcha. Toto tiež nebolo v nájomnej zmluve z 21.06.2004 zakázané a nikto to ani viac ako 15\nrokov po tom, čo mal o uvedenom vedomosť žalobca, nenamietal. Po výzve žalobcu zo dňa 06.12.2019\nžalovaný okamžite zabezpečil ukončenie Nájomnej zmluvy s p. M., s dodržaním výpovednej lehoty z\ndôvodu, aby sa žalovaný vyhol podozreniam a následným nepríjemnostiam z možného nedodržiavania\nnájomnej zmluvy, čím žalovaný považoval výzvu žalobcu na vybavenú. Priestory sú prázdne a nikým\nnevyužívané, čo žalovaný aj oznámil p. F. pri náhodnom stretnutí. V priestoroch bývala rozvedená matka\ns jej synom a uvedené priestory sú dodnes zhodnotené o niekoľko desiatok tisíc eur.\n3. V replike zo dňa 04.08.2020, doručenej do sporu 06.08.2020 žalobca tvrdil, že v bode 1.1. nájomnej\nzmluvy z 21.06.2004 je jasne uvedené, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi objekt za účelom\nzriadenia administratívnych priestorov a poskytovania obchodných služieb. Je preukázané, že žalovaný\nvo vchode č. XX zo sušiarne a práčovne vytvoril jednoizbový byt, ktorý pozostáva z obývačky, kuchyne,\nkúpeľne ( sprchový kút a umývadlo), WC a zabudoval tam aj radiátory. Je bez akýchkoľvek pochybností,\nže od apríla 2018 prenajal tento byt na základe nájomnej zmluvy o prenájme bytu L. M., ktorá tento byt\nužívala až do 06.12.2019. Z nájomnej zmluvy a z výpovede L. M. je zrejmé, že platila nájomné 300,eur mesačne. Nedošlo k žiadnej zmene, ktorú by odsúhlasil žalobca. Došlo zo strany žalovaného k\nporušeniu nájomnej zmluvy , preto prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu, uzavretú na určitý\nčas pred uplynutím tohto času, ak nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou. Je právne\nirelevantné, že po výzve žalobcu žalovaný okamžite zabezpečil ukončenie nájomnej zmluvy s p. M. a\ntým on považoval celú záležitosť za vybavenú. Nebytové priestory sú prázdne a nikým neužívané, ale\nrozhodujúca skutočnosť je tá, že od apríla 2018 do 06.12.2019 bol tento priestor prenajímaný ako bytový\npriestor a čom svedčia priložené dôkazy. Členovia orgánov žalobcu ani jednotliví majitelia bytov nevedeli\no tom, že predmetné nebytové priestory vo vchode č. XX sú prerábané na bytové priestory, nikto ich o\ntom neinformoval a to, že v prenajatých priestoroch v minulosti prebiehali stavebné úpravy nesúviselo\n\ns prerábaním na byt, ale jednalo sa o úpravu administratívnych a obchodných priestorov, tieto tvrdenia\nžalovaného sú účelové, pretože všetky dôkazy svedčia o tom, že priestory určené na administratívne a\nobchodné užívanie boli prerobené na jednoizbový byt a vzápätí prenajaté. Jednalo sa o čiernu prerábku\nna byt a tieto priestory boli potom prenajímané ako byt. Žalobca na podanom návrhu trvá.\n4. V duplike zo dňa 10.09.2020, doručenej do sporu v tej istý deň, žalovaný poprel skutkové tvrdenia\no tom, že užíval predmetný byt v rozpore so zmluvou ako aj o tom, že prenajaté priestory nájomca\nprerobil na jednoizbový byt, pričom sa jednalo o čiernu stavbu a vzápätí prenajal. Žalovaný popiera\naj dôvodnosť skončenia nájomného vzťahu z dôvodu výpovede, ktorú mu oznámil právny zástupca\nžalobcu listom z 01.03.2020. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení o tom, že prenajaté priestory\nboli prerobené na byt neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa\n21.06.2004 prenechal prenajímateľ nájomcovi do užívania predmetné priestory na účel zriadenia\nadministratívnych priestorov a poskytovania obchodných služieb. Prenajímateľ dal nájomcovi súhlas\ns tým, že môže dať prenajaté priestory do podnájmu tretej osobe. Prenajímateľ taktiež súhlasil s\nvykonávaním stavebných úprav prenechaných priestorov v celkovej sume 400.000,- Sk. V čl. VI. bod 6.1\nnájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že po ukončení nájmu má nájomca po vydokladovaní investovanej\nsumy 400.000,- Sk do nebytových priestorov prednostné právo na odkúpenie alebo pokračovanie nájmu\nnebytových priestorov. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú 30 rokov. Ukončenie zmluvy\nvýpoveďou, výpovedné dôvody ani dĺžka výpovednej lehoty neboli v nájomnej zmluve dohodnuté. Po\nuzavretí nájomnej zmluvy so súhlasom prenajímateľa vykonal nájomca na predmete nájmu zmeny v\nsúhrne označené ako Zmena stavby, tieto zmeny boli vykonané na základe stavebného povolenia,\nktoré vydal stavebný úrad Mesto Prievidza dňa 15.10.2004 pod č. : X.X.X-XX-XXXXX-XXXX.Po\nukončení stavebných úprav bola zmena stavby stavebným úradom skolaudovaná v kolaudačnom\nrozhodnutí pod č. X.X.X-XX-XXX.XXXX. Po vykonaní zmien stavby nájomca užíval priestory v súlade\ns dohodnutým účelom užívania - administratívne priestory a poskytovanie obchodných služieb. Pri\nuzatváraní nájomnej zmluvy zmluvné strany pod pojmom ,,poskytovanie obchodných služieb“ chápali\npoužívanie priestorov v súlade s obchodnou činnosťou nájomcu, ktorú vykonáva v súlade so zákonom,\nnajmä na základe živnostenského oprávnenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Ústne bolo medzi\nzmluvnými stranami prisľúbené len to, že prenechané priestory nebudú použité na zriadenie prevádzky\npohostinstva. Zákonná úprava aj ekonomická teória pod pojmom ,,obchodné služby“ chápe okrem\niného aj prenajímanie nehnuteľností a poskytovanie služieb spojených s dočasným bývaním. Z úplného\nvýpisu zo živnostenského registra nájomcu vyplýva, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy mal nájomca\nregistrovanú obchodnú činnosť - sprostredkovanie prenájmu nehnuteľnosti ( položka 7), ubytovacie\nslužby ( položka 16 ) a prenájom nehnuteľností ( položka 21). Nájomca bol preto na základe dohodnutého\núčelu užívania - obchodné služby, príslušnej zákonnej úpravy a živnostenského oprávnenia oprávnený\nužívať poskytnuté priestory aj na účel - poskytovanie obchodných služieb spojených s dočasným\nubytovaním resp. bývaním. Žalovaný súhlasí s tým, že poskytovanie takýchto obchodných služieb má\nbyť uskutočňované v priestoroch určených resp. schválených na tento účel príslušným stavebným\núradom. Porušenie takejto povinnosti však môže byť považované na porušenie stavebného zákona,\nnie však za porušenie povinností nájomcu, dohodnutých v predmetnej nájomnej zmluve. Pokiaľ tak\nžalovaný ako nájomca poskytol časť priestorov do dočasného užívania tretej osobe na účel dočasného\nubytovania, resp. bývania, považoval to nájomca za poskytovanie obchodných služieb v súlade s\nnájomnou zmluvou a nedošlo tým k užívaniu priestorov v rozpore so zmluvou. Na písomný podnet\nžalobcu zo dňa 06.12.2019 nájomca z dôvodu zachovania dobrých vzťahov s prenajímateľom a\nodstránenia akýchkoľvek pochybností o užívaní priestorov v súlade so zmluvou okamžite zabezpečil\nukončenie ich užívania treťou osobou. Listom z 01.03.2020 právny zástupca prenajímateľa oznámil\nnájomcovi, že na základe § 9 ods. 2 písm. a) zák.č. 116/1990 Zb. z dôvodu užívania nebytových\npriestorov v rozpore so zmluvou. Žalobca žalovanému ďalej oznámil, že nájomnú zmluvu vypovedáva k\n31.03.2020 s tým, že v tomto termíne majú byť vypratané aj prenajaté priestory a uvedené do pôvodného\nstavu. Podľa § 12 zák.č. 116/1990 Zb. je výpovedná lehota tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak a\npočíta sa od prvého dňa mesiaca, nasledujúceho po doručení výpovede. V nájomnej zmluve nebola\ndohodnutá iná dĺžka výpovednej lehoty a preto by v prípade platnosti danej výpovede mohol skončiť\nnájom priestorov najskôr dňom 30.06.2020, a pokiaľ žalobca podal žalobu na súd dňa 11.06.2020, žaloba\nbola z uvedeného dôvodu podaná neoprávnene. Žalobca je právnickou osobou, založenou podľa zák.č.\n182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom v zmysle uvedenej právnej úpravy\nv niektorých veciach koná v mene vlastníkov bytov a v niektorých veciach koná vo svojom mene a\nto prostredníctvom svojich orgánov, ktorými sú predseda a zhromaždenie. Žalovaný preto vzhľadom\nna právne postavenie žalobcu na odstránenie akýchkoľvek pochybností o aktívnej legitimácii žalobcu\n\na oprávnenosti predsedu spoločenstva konať v tejto veci za spoločenstvo alebo za vlastníkov bytov\na nebytových priestorov v bytovom dome požaduje za potrebné oboznámiť sa s obsahom zmluvy\no spoločenstve, stanov a obsahom zápisnice zo zhromaždenia, na ktorom bola prerokovaná otázka\nukončenia nájmu so žalovaným a otázka podania žaloby na vypratanie nehnuteľnosti. Žalovaný má tiež\npochybnosti o vykonateľnosti žalobného petitu, považuje žalobu za nedôvodnú a navrhuje súdu, aby\nju zamietol.\n5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 18C/15/2020-185 zo dňa 01.10.2021, proti ktorému podal\nžalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa\n07.12.2022, č.k. 19Co/45/2022-212 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie\nzrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že za danej situácie\npostup súdu prvej inštancie, ktorým v konaní o vypratanie nehnuteľnosti rozhodol o zamietnutí žaloby z\ndôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nemožno považovať za vecne správny, pretože\nod účinnosti novely zákona č. 283/2018 Z.z. (od 01.11.2018) je zastupovanie vlastníkov spoločenstvom\na správcom jednotné. Pri právnych úkonoch (typicky uzatváranie zmlúv s tretími osobami) správca a\nspoločenstvo koná navonok ako priamy zástupca vlastníkov. Pri zastupovaní a konaní pred súdom\nvoči tretím osobám či samotným vlastníkom koná správca a spoločenstvo v zmysle § 9 ods. 7 zákona\nč. 182/1993 Z. z. vo vlastnom mene a na účet vlastníkov ako nepriamy zástupca, a teda správca a\nspoločenstvo majú v konaní vecnú legitimáciu. V ďalšom konaní súd druhej inštancie uložil súdu prvej\ninštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby\na vo svojom rozhodnutí dať odpovede na\nvšetky podstatné námietky.\n6. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd nariadil viaceré súdne pojednávania,\nna ktorých vykonal dokazovanie a to jednak prednesmi právnych zástupcov oboch sporových strán,\nvyjadrením žalovaného ( v čase kedy ešte nemal právneho zástupcu), výsluchmi svedkov p. Q. C., p. J.\nK. st. a oboznámením s listinnými dôkazmi, ktoré tvorili obsah súdneho spisu a to najmä: č.l. 1 žaloba\nz 10.03.2020, č.l. 4 nájomná zmluva z 21.06.2004,č.l.7 výpoveď z nájomnej zmluvy z 1.3.2020,č.l. 10\nvýzva na dodržiavanie nájomnej zmluvy z 6.12.2019,č.l. 11 oznámenie o zápise zmien zapisovaných\nskutočností do registra,č.l.12 výpis zo živnostenského registra na žalovaného z 10.3.2020,č.l. 14 výpis\nz LV č. XXXX,č.l.17 výpis z LV č. XXXX, č.l. 20 zmluva o krátkodobom nájme bytu s nájomcom L.\nM. prvé 3 strany ,č.l. 23 podnet na prešetrenie výstavby bytovej jednotky podaný na Mests. Úrad\nPrievidza 24.1.2020,č.l. 34 výpis zo Živnostenského registra na žalovaného z 8.7.2020,č.l. 39 vyjadrenie\nžalovaného k žalobe z 18.7.2020,č.l. 45 Replika z 4.8.2020,č.l. 53 Duplika z 10.9.2020,č.l. 58 výpis\nz ŽR žalovaného z 10.9.2020,č.l. 63 výpoveď z nájomnej zmluvy z 1.3.2020,č.l. 95 odpoveď Mesta\nPrievidza ako stavebného úradu že označený dôkaz – spis č. XXX-XX-XXX-XXXX nebol nájdený, č.l.\n161 plnomocenstvo na zastupovanie udelené J. R.,č.l. 179 zápisnica z pojednávania dňa 1.10.2021\n( prepis zvukového záznamu ),č.l. 185 rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 1.10.2021,č.l. 193\nodvolanie žalobcu voči rozsudku, č.l. 212 uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo 07.12.2022,č.l.\n220 návrh žalobcu na výsluch svedkov, č.l. 233 výpis zo ŽR na žalovaného z 3.3.2023,č.l. 262\nzápisnica o pojednávaní dňa 6.9.2023,č.l. 265 uznesenie zo dňa 14.6.2023,č.l. 273 vyjadrenie žalobcu\nzo 16.8.2023,č.l. 275 výpis zo Živnostenského registra na žalovaného zo 16.8.2023,č.l. 278 Zmluva\no spoločenstve vlastníkov bytu a nebytových priestorov z 19.10.2016, č.l. 284 dôvodová správa k zák.č.\n283/2018 Z.z.,č.l. 290 -292 hlasovanie vlastníkov bytov a nebyt. priestorov k súhlasu s pokračovaním\nv spore, č.l. Zmluva o krátkodobom nájme bytu s p. M. v plnom znení z 6.4.2018, uzavretú L. P. s.r.o. a p.\nL. M., č.l. 302 -306 fotografie z nebytového priestoru vo vchode č. 11,č.l. 314 zápisnica o pojednávaní\n25.8.2023,č.l. 318 zápisnica o pojednávaní 06.09.2023 ( prepis zvukového záznamu),č.l. 332 pôdorys\nvchodov 11,13 a 15 bytového domu,č.l. 333 predžalobná výzva žalovaného vlastníkom bytov a nebyt.\npriestorov z 23.12.2020,č.l. 339 vyjadrenie k predžalobnej výzve od p. B. S. z 15.1.2021,č.l. 340 sms od\nI. T. z 30.12.2020 žalovanému ,č.l. 341 vyjadrenie žalobcu z 25.9.2023 s otázkami na znalca z odboru\nstavebníctvo,č.l. 362 uznesenie o zložení preddavku na trovy znaleckého dokazovania z 15.11.2023,č.l.\n368 uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania zo 7.12.2023,č.l. 74 - náhradný obal zo dňa\n28.3.2024 o nariadenie obhliadky na mieste samom, č.l. 88 - zápisnica z obhliadky zo dňa 21.5.2024,č.l.\n90 až 106 náhradný obal fotodokumentácia z obhliadky,č.l. 375 znalecký posudok č. 35/2024 I.\nG. P.,č.l. 404 uznesenie o priznaní znaleckej odmeny z 23.7.2024,č.l. 411 sťažnosť žalovaného\nproti uzneseniu o priznaní znaleckej odmeny z 26.8.2024,č.l. 412 uznesenie o zamietnutí sťažnosti\nz 26.8.2024,č.l. 413 vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku, zmena petitu žaloby z 3.9.2024,č.l. 414\nžiadosť žalovaného o poskytnutie lehoty do 30.11.2024 na predloženie kontrolného ZP od I. M.,č.l. 415\nkolaudačné rozhodnutie z 24.6.2005,č.l. 416 oznámenie o udelení plnomocenstva J. U. z 10.9.2024,č.l.\n\n417 splnomocnenie JUDr. Legerskému z 9.9.2024, č.l. 421 uznesenie o pripustení zmeny žaloby\nz 16.09.2024,č.l. 431 vyjadrenie žalovaného z 11.10.2024,č.l. 439 žiadosť žalovaného o predĺženie\nlehoty na predloženie súkromného ZP z 5.12.2024 ( do 31.1.2025),č.l. 469 Dodatok č. 1 k Nájomnej\nzmluve o nájme nebytových priestorov z 26.7.2004,č.l. 470 výpis z registra na žalobcu z 5.3.2025,č.l. 472\noznámenie žalovaného z 7.3.2025,č.l.512 a 513 zápisy zo zasadnutí žalobcu, spis Stavebného úradu\nPrievidza č. 243 -01-12629-2004 a ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. 18C/15/2020. Návrhy\nžalobcu na ďalšie dokazovanie výsluchom štatutára žalobcu, výsluchom prvého právneho zástupcu\nžalobcu F. V., výsluchom svedkov p. G. a p. W. súd zamietol s poukazom na sudcovskú koncentráciu\nkonania a hospodárnosť konania, kedy mal za to, že vykonanie takýchto dôkazov by nemohlo privodiť\niné rozhodnutie v merite veci a zmeniť skutkový stav natoľko, že by to v čase zamietavého uznesenia\nk vykonaniu dôkazov mohlo vyvolať iné meritórne rozhodnutie.\n7.Vykonaným dokazovaním, s prihliadnutím k obsahu vyjadrení strán sporu v ich písomných\nvyjadreniach a na pojednávaní, súd zistil tento skutkový stav:\n8.Dňa 28.4.2004 bolo schválené uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným ako nájomcom s tým, že\nžalobca ako prenajímateľ dá do prenájmu nájomcovi spoločné priestory vo vchode č. XX sušiareň vo\nvýmere 20,44 m2 a práčovňu vo výmere 16,15 m2 a vo vchode č. XX sušiareň vo výmere 73,18 m2\ntak, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi objekt za účelom zriadenia administratívnych priestorov a\nposkytovania obchodných služieb, na základe čoho bola uzavretá nájomná zmluva zo dňa 21.6.2004\nna dobu určitú 30 rokov, pričom táto zmluva nadobudla účinnosť dňom podpísania 21.6.2004. Výška\nnájomného za nebytové priestory bola dohodnutá vo výške 300.000,- Sk po celú dobu trvania nájomného\nvzťahu. Nájomné bolo vyplatené dňa 21.06.2004, čo prenajímateľ potvrdil podpisom na tejto zmluve.\n9.Listom advokátskej kancelárie A. V., D. G. O. XX, E. zo dňa 1.3.2020 bola na základe týchto skutočností\npodľa § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb. vypovedaná nájomná zmluva zo dňa XX.X.XXXX, ktorá\nbola uzavretá na dobu určitú 30 rokov, pred uplynutím tejto doby, vzhľadom na to, že predmetné nebytové\npriestory boli užívané v rozpore s nájomnou zmluvou, ktorá bola vypovedaná ku dňu 31.3.2020 s tým, že\nv tomto termíne žalovaný priestory vyprace a uvedie do pôvodného stavu, na čo žalovaný nereagoval.\n10.Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.07.2024 vypracovaného súdnym znalcom I. G. P.\nna návrh znaleckého dokazovania žalobcom ku vchodu bytového domu s.č. XXXXX znalec uviedol, že\npodľa projektovej dokumentácie/statického posudku vyhotoveného Ind. G. A. – G. pred rekonštrukciou\nspoločných priestorov, spoločné priestory X. nadzemného podlažia ( prízemie) boli využívané na svoj\núčel t.j. napríklad ako sušiareň, práčovňa, pivničné priestory, chodba, schodište a pod.. Znalec ďalej\nuviedol, že v priestoroch bývalej sušiarne a práčovne vchodu č. XX bytového domu s.č. XXXXX došlo\nk stavebným úpravách aj k dispozičným zmenám, v priestoroch bývalej sušiarne a práčovne bola\nvybudovaná bytová jednotka, ktorá spĺňa definíciu bytovej jednotky/bytu podľa § 43b zák.č. 50/1976\nZb. Stavebný zákon. Stavebné povolenie na stavbu ,,Zmena užívania časti bytového domu F. H. XXXX E.“ vydané Mestom Prievidza č. X.X.X.-XX-XXXXX-XXXX zo dňa 15.10.2004 bolo iba v rozsahu\nvybúrania dverných otvorov a opravy povrchov. Ostatné stavebné úpravy a zmena účelu užívania\nspoločných priestorov boli zrealizované bez právneho /administratívneho základu. Ku vchodu č. XX,\nbytového domu s.č. XXXXX, znalec uviedol, že časť, ktorá je v pôvodnej projektovej dokumentácii\noznačená ako sušiareň a práčovňa a nachádza sa v západnej časti traktu je využívaná pravdepodobne\nmajiteľmi bytov ako pivničné priestory, vo východnej časti traktu sa nachádzajú priestory, ktoré sa v čase\nobhliadky využívali na administratívu/kancelárie s príslušenstvom. Znalec zistil, že vo vchode č. XX\ndošlo aj k dispozičným zmenám. V priestoroch bývalej sušiarne a práčovne ( západná časť traktu)\nboli vybudované ,,pivničné kobky“ t.j. odkladacie priestory pivníc, ktoré podľa vyjadrenia žalujúceho\nžalovaný nevyužíva, využívajú ich majitelia bytov. V bývalých pivničných priestoroch ( východná časť\ntraktu) sú vybudované nebytové priestory, ktoré ale len čiastočne spĺňajú definíciu nebytových priestorov\nv zmysle zák.č. 182/1993 Z.z. pretože k uvedeným zmenám stavebný úrad vydal iba rozhodnutie\no stavebnom povolení, avšak nie rozhodnutie o kolaudácii. Stavebné povolenie na stavbu ,,Zmena\nužívania časti bytového domu F. H. XX-XX E.“ vydané Mestom Prievidza č. X.X.X.-XX-XXXXX-XXXX\nzo dňa 15.10.2004 bolo len v rozsahu vybúrania dverného otvoru v časti bývalých pivničných priestorov\na opravy povrchov v časti bývalej sušiarne a práčovne. Ostatné stavebné úpravy a zmena účelu užívania\npivničných priestorov boli zrealizované bez právneho/ administratívneho základu. V stavebnom povolení\nboli rozhodnuté o povolení zmeny účelu užívania priestorov sušiarne a práčovne( západná časť traktu)\na nie pivničných priestorov ( východná časť traktu).Zo zistených a predložených dokumentov vyplýva,\n\nže stavebný úrad vydal stavebné povolenie na rekonštrukciu aj tých priestorov vo vchode č. XX, na ktoré\nnemá žalovaný uzatvorenú nájomnú zmluvu.\n11.Z kolaudačného rozhodnutia Mesta Prievidza č. X.X.X.-XX-XXXX-XXXX zo dňa 24.06.2005 je zrejmé,\nže stavebný úrad ním povolil užívanie stavby ,,Zmena užívania časti bytového domu na F. H.XX/-XX\nA. E.“, pričom stavba obsahuje vybúranie dverných otvorov a priečok, opravu povrchov a zmenu užívania\npivničných priestorov sušiarne a práčovne na kancelárie.\n12.Z obsahu predloženej listiny - Dodatku č. 1 ku nájomnej zmluve o nájme nebytových priestorov\nzo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi prenajímateľom ( žalobca) a nájomcom ( žalovaným) na č.l.\n469 spisu vyplýva, že dňa 25.06.2004 bola predsedovi F. spoločenstva vlastníkov bytov doručená\nžiadosť v písomnej forme väčšiny vlastníkov bytov vo vchode O. XX, ktorí požiadali o zmenu miestna\nprenajatých priestorov vo vchode č. XX, ako dôvod uviedli, že vstup do prenajatých priestorov, ktorý\nmal byť vybudovaný z opačnej strany od hlavnej cesty by vyrušoval obyvateľov vo vchode O. XX,\nžiadosť sa týkala iba prenajatých priestorov vo vchode č. XX pozostávajúcich zo sušiarne 20,44m2\na práčovne 16,15m2, spolu vo výmere 36,59m2. Podľa bodu 1.3 na valnom zhromaždení vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov bolo schválené dňa 12.07.2004, že priestory prenajaté vo vchode č. XX,\npozostávajúce zo sušiarne 20,44m2 a práčovne 16,15m2 spolu vo výmere 36,69m2 sa zamieňajú za\nspoločné priestory vo vchode č. XX vo výmere 63,75m2 skladajúce sa z 8 pivničných kobiek a chodby\npričom 3 z nich nájomca užívateľom vyplatil a 5 užívateľom nájomca vybuduje nové pivničné kobky\nv priestoroch práčovne a sušiarne vo vchode č. 15.\n13.Z obsahu spisu Mesta Prievidza ako stavebného úradu č. X.X.X.-XX-XXXXX-XXXX súd z Verejnej\nvyhlášky z 23.09.2004 - Oznámenia o začatí stavebného konania a zmeny užívania stavby a upustenie\nod ústneho konania zistil, že stavebník I. J. K., F. H. XX/X, E., nájomca spoločných nebytových priestorov\n– pivničných priestorov vchodu č. XX a sušiarne a práčovne vchodu č. XX na F. H. A. E., ktoré sú\nvlastníctvom ,,F. spoločenstva“ bytov a nebytových priestorov podal dňa 21.09.2004 na tunajšom úrade\nžiadosť o stavebné povolenie a o zmenu užívania stavby z vchodov XX. a XX. Zo Stavebného povolenia\n(verejná vyhláška vyvesená 15.10.2004) bolo zistené, že stavebný úrad Mesto Prievidza k zmene stavby:\nzmena užívania časti bytového domu F. H. XX-XX E. túto povoľuje. Zo statického posudku stavebných\núprav pivničných priestorov vchodu č. XX a sušiarne a práčovne vchodu č. XX I. G. A. – G., Q. XXX, B.\nvyplýva, že zámerom objednávateľa a predmetom statického posudku sú stavebné úpravy pivničných\npriestorov vchodu č. XX bytového domu a priestorov sušiarne a práčovne vchodu č. XX bytového domu\nna ul. F. A. E. na účelom vytvorenia nových priestorov pre podnikanie.\n14.Právny zástupca žalobcu v podaní z 16.08.2023 v spore uviedol, že otázku aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu považuje za vyriešenú rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne uznesením z 07.12.2022.\nUpravil označenie žalovaného tak, že žalovaným je I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, (žalobcovi naposledy\nznámym) bytom F. O. XXX/XX, J., podnikajúci ako I. J. K. - L., so sídlom M. XXX/XX, XXXXX N.. Predseda\nrozhoduje o všetkých záležitostiach spoločenstva, ak nie sú zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo\nstanovami zverené inému orgánu spoločenstva (ust. § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov a čl. 4 ods. 4. zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov). Uvedené pravidlo platí aj pred proces v „otázke ukončenia nájmu so žalovaným a otázka\npodania žaloby na vypratanie nehnuteľnosti“. Predseda spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov konal v tejto veci, pretože ide o záležitosť spoločenstva, ktorá nie je zákonom ani zmluvou\no spoločenstve (stanovami) zverené inému orgánu spoločenstva. Ust. § 14b ods. 1 písm. p) zákona č.\n182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom a účinnom od 01.11.2018 je\nzhodné s obsahom zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa (čl. 7. ods.\n14. písm. n), v zmysle ktorých vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia\nnadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú\no nájme a výpožičke spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení\ndomu a príslušenstva. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že pôvodnú Nájomnú zmluvu zo dňa\n21.06.2004 (ďalej aj ako „nájomná zmluva“) podpísal za žalobcu otec žalovaného J. K., ktorý bol v\ntom čase predsedom spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov a za žalovaného samotný\nžalovaný I. J. K., t.j. syn štatutárneho zástupcu žalobcu, kde títo dojednali nájomné za spoločné priestory\nvo vchode č. XX - sušiareň 20,44 m2 a práčovňa 16,15 m2 a vo vchode č. XX sušiareň 20,44 m2\na práčovňa 16,15 m2, tzn. spolu v celkovej výmere 73,18 m2 na dobu nájmu 30 rokov v celkovej\nvýške 400.000,- Sk, t.j. 13.277,57 EUR. Výška nájomného za celý predmet nájmu tak predstavuje sumu\n\n442,59 EUR ročne, t.j. 36,88 EUR mesačne za štyri miestnosti o výmere 73,18 m2 (!). Vzhľadom k\ntomu, že predseda spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov J. K. a žalovaný I. J. K. boli\na sú blízkymi osobami, žalobca má vzhľadom k dojednanej výške nájomného dôvodné pochybnosti\no úmysle konajúcich osôb, o dodržaní povinností pri správe cudzieho majetku a v rovine civilného\npráva o súlade Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX s dobrými mravmi. Blízky príbuzenský vzťah\nkonajúcich osôb a neobvykle nízka výška dojednaného nájomného podľa žalobcu zakladá rozpor\nuvedeného právneho úkonu s dobrými mravmi a teda aj absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu\nv zmysle § 39 Občianskeho zákonníka s dopadom na skutkový stav v čase rozhodovania súdu, kedy\npodľa názoru žalobcu žalovaný nie je nájomcom predmetných nebytových priestorov a tieto zadržuje\nvo svojej dispozícii bez právneho dôvodu. K skutkovým okolnostiam výpovede nájomnej zmluvy zo dňa\n01.03.2020 žalobca dopĺňa, že predmetné nebytové priestory boli žalovanému prenechané „za účelom\nzriadenia administratívnych priestorov a poskytovania obchodných služieb“ (čl. I. ods. 1.1 nájomnej\nzmluvy) a žalovaný sa „zaviazal“ „ uvedené priestory a zariadenie v čl. I. bod 1.1. tejto zmluvy využívať\nlen pre účely uvedené v tomto článku “ (čl. I. ods. 1.3 nájomnej zmluvy). Žalovaného argumentácia na\nobranu voči podanej žalobe je nekonzistentná (vyjadrenie zo dňa 18.07.2020). Na jednej strane tvrdí, že\ntieto priestory nikdy neboli prerábané na byt, na druhej strane priznáva že „V apríli roku 2018 boli tieto\nnebytové priestory prenajaté do krátkodobého nájmu pani L. M. spoločnosťou L. P., s.r.o., ktorá mala\ntieto priestory v tom čase prenajaté odo mňa. Ja som dal nebytové priestory do prenájmu firme L. P.,\ns.r.o. podľa bodu 14 Nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, kde bola možnosť dať priestory do prenájmu\ntretej osobe priamo zmluvne dohodnutá. L. P., s.r.o. prenajala tieto priestory vo vchode č. XX pani M. na\nkrátkodobé bývanie ako poskytovanie obchodných služieb, nakoľko hlavnou činnosťou tejto spoločnosti\nje prenájom nehnuteľnosti. “ Žalobca sa vyjadruje k užívaniu predmetných priestorov na bývanie akoby\nbolo takéto užívanie predmetu nájmu prostredníctvom podnájomcu mimo jeho kontrolu a akoby s tým\nnemal nič spoločné. V prílohe tohto podania žalobca súdu predkladá úplný výpis z obchodného registra\nSR spoločnosti L. N., s. r. o., ktorá v období od 10.03.2012 do: 09.09.2020 vystupovala pod obchodným\nmenom L. P., s.r.o.. Jedná sa o obchodnú spoločnosť sídliacu v danom čase na rovnakej adrese ako je\nadresa bydliska / miesta podnikania žalovaného, ovládanú blízkymi osobami žalovaného a žalovaným\nosobne, kedy pri uzavieraní Zmluvy o krátkodobom nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX s nájomcom - L.\nM. konal za túto spoločnosť ako prenajímateľa žalovaný z pozície splnomocnenca a v ktorej je žalovaný\nod 10.09.2020 prokuristom. Pokiaľ je argumentácia žalovaného založená na tvrdení, že on nájomnú\nzmluvu neporušil, pretože dal predmetné priestory do podnájmu a podnájomca tieto priestory prenechal\ndo užívania p. L. M. do krátkodobého nájmu, potom sa jedná o konštrukciu zneužívajúcu právo, ktorá\nnepožíva právnu ochranu. Žalobca poukazuje na to, že samotný žalovaný priestory vp vchode č. XX\nprenajaté p. L. M. prostredníctvom spoločnosti L. P., s.r.o. označuje ako „byt na prízemí bytového domu\nna ulici F. X A. E.“; napriek rôznemu označeniu vchodu bytového domu X-XX medzi stranami sporu\nnie je pochybnosť o totožnosti predmetného nebytového priestoru. V prílohe tohto podania žalobca\nsúdu predkladá aj fotodokumentáciu z interiéru predmetného priestoru, z ktorej vyplýva charakter bytu.\nPokiaľ žalovaný vyjadril pochybnosť o vykonateľnosti žalobného petitu, s tým, že k tejto otázke bude\nmožné zaujať bližšie stanovisko až po oboznámení sa s dokumentáciou stavebného a kolaudačného\nrozhodnutia, potom žalobca uvádza, že žalovaný užíva nebytové priestory a spoločné časti doma nad\nrámce rozsahu uvedeného v nájomnej zmluve. Žalovaný zabral a pripojil k „prenajatým“ priestorom aj\nďalšie spoločné časti domu (napr. chodby). Keďže žalovaný vykonal stavebné úpravy majúce vplyv na\nvýmeru a dispozíciu predmetných nebytových priestorov / spoločných častí bytového domu, do ktorých\nžalobca nemá fyzický prístup, nemožno od žalobcu žiadať, aby tieto časti spoločných častí bytového\ndomu opísal právne perfektným spôsobom s vplyvom na vykonateľnosť žalobného petitu. Žalovaný\ntieto priestory aj v čase podania tohto vyjadrenie neoprávnenie fyzicky zadržiava. Podaním z 3.9.2024,\noznačeným ako vyjadrenie k znaleckému posudku č. XX/XXXX (vypracovanému súdnym znalcom I. G.\nP. na základe uznesenie konajúceho súdu zo dňa 07.12.2023, sp. zn. 18C/15/2020-368) a úprava petitu.\nŽalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol, že so znaleckým posudkom sa\noboznámil a so všetkými zisteniami a závermi súdneho znalca uvedenými v znaleckom posudku súhlasí.\nZávery znaleckého posudku zodpovedajú presvedčeniu žalobcu, ktoré bolo dôvodom podania žaloby.\nZároveň upravil petit žaloby s cieľom dosiahnuť jeho vykonateľnosť v exekučnom konaní, kedy navrhoval\nzmenený petit:\n,,1. Žalovaný je povinný vypratať spoločné časti v prízemí vchodu č. XX bytového domu súp. č. XXXXX\nH. F., E., postaveného na parcele „ C“ KN č. XXXX/XX, zapísaného Okresným úradom Prievidza na\nliste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec E., okres E. v rozsahu vyplývajúcom z prílohy\nč. 7 znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.07.2024 vypracovaného súdnym znalcom I. G. P. a s\n\ndispozíciou a výmerou jednotlivých miestností vyplývajúcou z prílohy č. 4 znaleckého posudku č. XX/\nXXXX zo dňa 17.07.2024 vypracovaného súdnym znalcom I. G. P..\n2. Žalovaný je povinný vypratať spoločné časti v prízemí vchodu č. XX obytnej budovy súp. č. XXXXX,\nH. F., E., postavenej na parcele „C“ KN č. XXXX/X, zapísanej Okresným úradom Prievidza na liste\nvlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec E., okres E. v rozsahu vyplývajúcom z prílohy č.\n7 znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.07.2024 vypracovaného súdnym znalcom I. G. P. a s\ndispozíciou a výmerou jednotlivých miestností vyplývajúcou z prílohy č. 6 znaleckého posudku č. XX/\nXXXX zo dňa 17.07.2024 vypracovaného súdnym znalcom I. G. P..\n3. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“\n15.Súd o navrhnutej zmene žaloby rozhodol uznesením č.k. 18C/15/2020 – 421 zo dňa 16.09.20242,\nkedy zmenu žaloby pripustil.\n16.Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní z 11.10.2024, označenom ako\ndoplnenie skutkových a právnych tvrdení žalovaného k uplatnenému nároku žalobcu uviedol, že žalobca\nsa podanou žalobou v zmysle jej poslednej zmeny pripustenej uznesením súdu č. 18C/15/2020-421\nzo dňa 16.9.2024 domáha uloženia povinnosti žalovanému vypratať jednak spoločné časti v prízemí\nvchodu č. XX bytového domu súp. č. XXXXX D. H. F. A. E., postaveného na pozemku CKN pare. č.\nXXXX/XX v rozsahu vyplývajúcom z Prílohy č. 7 znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.7.2024\nznalca I. G. P. a s dispozíciou a výmerou jednotlivých miestností vyplývajúcou z Prílohy č. 4 tohto\nznaleckého posudku a jednak spoločné časti v prízemí vchodu č. XX obytnej budovy súp. č. XXXXX\nD. H. F. A. E., postavenej na CKN pare. č. XXXX/X v rozsahu vyplývajúcom z Prílohy č. 7 znaleckého\nposudku č. XX/XXXX zo dňa 17.7.2024 znalca I. G. P. a s dispozíciou a výmerou jednotlivých miestností\nvyplývajúcou z Prílohy č. 6 tohto znaleckého posudku. Takto uplatnený nárok žalobca odvodzuje od\nrozhodujúcich skutkových a právnych tvrdení, podľa ktorých bolo na zhromaždení vlastníkov bytov\na nebytových priestorov dňa 28.4.2004 schválené uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným ako\nnájomcom s tým, že žalobca ako prenajímateľ dá do prenájmu nájomcovi spoločné priestory vo vchode č.\nXX sušiareň vo výmere 20,44 m2 a práčovňu vo výmere 16,15 m2 a vo vchode č. XX sušiareň vo výmere\n73,18 m2 tak, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi objekt za účelom zriadenia administratívnych\npriestorov a poskytovania obchodných služieb, na základe čoho bola uzavretá nájomná zmluva zo\ndňa 21.6.2004 na dobu určitú 30 rokov, pričom táto nadobudla účinnosť dňom podpísania 21.6.2004.\nĎalej žalobca argumentuje tým, že napriek tomu, že nájomnou zmluvou bolo vymedzené, že tieto\nnebytové priestory sa budú používať ako administratívne priestory a na poskytovanie obchodných\nslužieb, tak žalovaný tieto prerobil na byt tak, že vo vchode č. XX je zo sušiarne a práčovne o výmere\n30,10 m2 vytvorený byt, ktorý mal potom žalovaný prenajať inej osobe. V nadväznosti na uvedené\nžalobca argumentuje tým, že listom zo dňa 6.12.2019 vyzval žalovaného na dodržiavanie nájomnej\nzmluvy, že na základe podnetu žalobcu Mestský úrad Prievidza, odbor stavebného poriadku prešetril\nvýstavbu bytovej jednotky vo vchode č. XX a skonštatoval, že predmetné priestory boli prerobené na\nbytovú jednotku, ktorá nie je zapísaná a ani nedošlo k žiadnej zmene, ktorú by žalobca odsúhlasil\na že listom advokátskej kancelárie zo dňa 1.3.2020 bola na základe týchto skutočností podľa § 9\nods. 2 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb. vypovedaná nájomná zmluva zo dňa 21.6.2004, ktorá bola\nuzavretá na dobu určitú 30 rokov, pred uplynutím tejto doby, vzhľadom na to, že predmetné nebytové\npriestory boli užívané v rozpore s nájomnou zmluvou, ktorá bola vypovedaná ku dňu 31.3.2020 s\ntým, že v tomto termíne žalovaný priestory vyprace a uvedie do pôvodného stavu, na čo žalovaný\nnereagoval. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na vypratanie takýchto priestorov žalobca poukázal aj\nna čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 126 ods. 1 Obč. zák. Žalovaný v rámci obrany proti\nuplatnenému nároku žalobcu namietal, že stavebnou činnosťou, ktorú vykonal v priestoroch, ktoré\nsú predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 21.6.2004, túto zmluvu neporušil, pretože takúto stavebnú\nčinnosť uskutočnil so súhlasom žalobcu ako prenajímateľa a priestory užíval v súlade so zmluvou. Súd\npôvodne žalobu zamietol na základe záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore o\nuplatnenom nároku, avšak takéto rozhodnutie bolo zrušené odvolacím súdom a vec vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, keď odvolací súd v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dospel k\nopačnému záveru a konštatoval, že pri zastupovaní a konaní pred súdom voči tretím osobám alebo\nsamotným vlastníkom koná správca a spoločenstvo v zmysle § 9 ods. 7 zák. č. 182/1993 Z. z. (v žnem\núčinnom od 1.11.2018) vo vlastnom mene a na účet vlastníkov ako nepriamy zástupca, a teda správca\na spoločenstvo majú v konaní vecnú legitimáciu a nakoľko žalobca ako spoločenstvo sa podanou\nžalobou domáha vypratania nehnuteľnosti proti žalovanému, ktorému boli nehnuteľnosti zo strany\nžalobcu prenajaté, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie predmetného hmotnoprávneho\nnároku.Po zrušení predchádzajúceho rozsudku o zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej\nvecnej legitimácie žalobcu a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, bolo vykonané ďalšie\n\ndokazovanie vrátane znaleckého dokazovania za účelom popisu priestorov a ich stavu a rozsahu v\nnich vykonaných stavebných úprav, ktorých vypratania sa žalobca podanou žalobou domáha, pričom na\nzáklade výsledkov takto vykonaného znaleckého dokazovania došlo zo strany žalobcu ku zmene žaloby\ndo tej podoby, ako bola pripustená vyššie uvedeným uznesením súdu zo dňa 16.9.2024.Žalovaný za\ntakéhoto skutkového stavu veci, ako vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania, považuje za potrebné\npoukázať na ďalšie podstatné skutočnosti pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorými sa\ndoposiaľ súd nezaoberal a ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti nároku podľa žalovaného rozhodujúce.\nTieto skutočnosti sa týkajú jednak posúdenia oprávnenosti osoby, ktorá vyhotovila a podpísala výpoveď\nz nájomnej zmluvy zo dňa 21.6.2004, danej žalovanému zo strany žalobcu listom advokátskej kancelárie\nzo dňa 1.3.2020 (ďalej len „výpoveď z nájomnej zmluvy“), konať za žalobcu a jednak posúdenia platnosti\nvýpovede z nájomnej zmluvy, a to tak z hľadiska jej súladnosti s ustanoveniami zák.č. 116/1990 Zb.\na ustanoveniami Obč. zák., ako aj z hľadiska dodržania postupu pri daní tejto výpovede v zmysle\nustanovení zák. č. 182/1993 Z.z.. Pokiaľ ide o posúdenie oprávnenosti osoby, ktorá vyhotovila a\npodpísala výpoveď z nájomnej zmluvy, tak podľa právneho názoru žalovaného bola výpoveď vyhotovená\na podpísaná osobou, ktorá vôbec nebola na takýto právny úkon oprávnená vzhľadom na ďalej uvedené\nskutočnosti. Výpoveď z nájomnej zmluvy má v záhlaví uvedené “Advokátska kancelária A. V., D. G.\nO. XX, XXX XX E.“ a pod jej textom je pečiatka tejto advokátskej kancelárie uvedenej v záhlaví\ntakejto listiny. Bez ohľadu na to, že pri takejto pečiatke nie je obsiahnutý na výpovedi z nájomnej\nzmluvy (na čl. 7 súdneho spisu) žiaden podpis, tak takéto splnomocnenie vzhľadom na jeho obsah\nvôbec nemohlo oprávňovať advokáta, ktorý výpoveď z nájomnej zmluvy vyhotovil, na zastupovanie\nžalobcu pri takomto právnom úkone. Z obsahu plnomocenstva (na čl. 9 súdneho spisu) vyplýva, že\nSpoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov - F. spoločenstvo v zastúpení J. E., splnomocnilo\nadvokáta F. A. V., so sídlom advokátskej kancelárie v E., D. G. O. XX, aby zastupoval spoločenstvo\nvo veci neplatnosti nájomnej zmluvy (bez akéhokoľvek identifikovania akejkoľvek nájomnej zmluvy,\nči už časovým údajom o jej uzavretí, predmetom nájmu alebo osobou nájomcu), aby splnomocniteľa\nobhajoval a vo všetkých právnych veciach zastupoval, vykonával všetky úkony, prijímal doručované\npísomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzatváral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov,\npodával opravne prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie\npotvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy,\nto všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Za takto\nvymedzeným rozsahom oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa jc výslovne uvedené, že\ntoto splnomocnenie dáva splnomocniteľ v rozsahu „prác“ (správne malo byť zrejme uvedené „práv“)\na povinností podľa Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku. Žiadne iné oprávnenie\nsplnomocnenca konať za splnomocniteľa z tohto plnomocenstva nevyplýva. Takéto plnomocenstvo malo\nbyť žalobcom udelené advokátovi a advokátom prijaté dňa 3.2.2018 alebo 3.2.2020, keďže dátum na\ntomto je upravovaný. Z obsahu takéhoto plnomocenstva podľa žalovaného celkom jednoznačne vyplýva,\nže sa jedná o typické procesné plnomocenstvo udelené advokátovi podľa ustanovení § 89 a násl. CSP\n(aj keď v texte predmetného plnomocenstva sa uvádza Občiansky súdny poriadok, ktorý bol zrušený\ns účinnosťou k 30.6.2016, čo môže tiež skutočný čas vyhotovenia plnomocenstva spochybňovať).\nTakéto procesné plnomocenstvo je udeľované vždy podľa ustanovení procesných predpisov (ktorými\nsú § 90 Civilného sporového poriadku a predtým § 28 Občianskeho súdneho poriadku, § 39 Trestného\nporiadku, § 17 Správneho poriadku a podobne) a oprávňuje splnomocnenca, aby splnomocniteľa\nzastupoval v procesnom konám a vykonával v jeho mene práva vyplývajúce splnomocniteľovi z\njeho procesného postavenia. Takéto procesné plnomocenstvo však neoprávňuje splnomocnenca na\nvykonávanie právnych úkonov podľa hmotného práva v mene splnomocniteľa. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky k otázke rozdielu medzi procesným plnomocenstvom a plnomocenstvom k právnym úkonom\npodľa hmotného práva uviedol, že zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene,\nzo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému a zastúpenie vzniká aj na základe\ndohody o plnomocenstve v zmysle § 22 ods. 1 a § 23 Obč. zák. V plnomocenstve, ktoré splnomocniteľ\nudeľuje splnomocnencovi za účelom jeho zastúpenia pri hmotnoprávnom úkone, sa musí uviesť\nrozsah splnomocnencovho oprávnenia, pričom, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej\nforme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne (§ 31 ods. 1 Obč. zák.). Ak splnomocnenec koná\nv mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo\nsplnomocniteľovi (§ 32 ods. 2 Obč. zák.). Pre vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať\nza splnomocniteľa vo vzťahu k tretím osobám, nie je dohoda o plnomocenstve právne významná a\nrozhodujúci je rozsah oprávnenia uvedený v plnej moci, ktorá je právnym úkonom splnomocniteľa,\nktorým sa dáva tretím osobám najavo, že splnomocnenec je oprávnený zastupovať splnomocniteľa v\nrozsahu v plnej moci uvedenom. Od takéhoto plnomocenstva podľa § 31 Obč. zák. treba odlišovať\n\nprocesné plnomocenstvo udelené podľa § 24 a násl. O. s. p. (kde bol posudzovaný právny stav\npred nadobudnutím účinnosti CSP), ktoré účastník konania udeľuje zástupcovi na zastupovanie v\nobčianskom súdnom konaní a ktoré sa udeľuje v písomnej forme alebo ústne do zápisnice buď pre celé\nkonanie, alebo len pre určité úkony v konaní. Možno teda udeliť všeobecné plnomocenstvo oprávňujúce\nzástupcu na všetky úkony, ktoré môže v konaní účastník urobiť (spravidla sa udeľuje advokátovi) alebo\nplnomocenstvo oprávňujúce zástupcu konať len v rozsahu jedného úkonu alebo určitého druhu úkonov.\nPri interpretácii obsahu plnomocenstva treba prihliadať na zmysel použitých slov a predovšetkým na to,\nčo chcela konajúca osoba použitými slovami vyjadriť. Vychádzajúc z takéhoto hodnotenia rozdielu medzi\nprocesným plnomocenstvom a plnomocenstvom na hmotnoprávne úkony, je z obsahu plnomocenstva\nudeleného žalobcom advokátovi s vymedzením predmetu splnomocnenia „neplatnosť nájomnej zmluvy“\ncelkom zrejmé, že ide o typické procesné plnomocenstvo na zastupovanie splnomocniteľa v konaní\no neplatnosť nájomnej zmluvy, čomu plne nasvedčuje aj gramatický výklad obsahu predmetného\nplnomocenstva, v ktorom sú použité slovné spojenia „prijímal doručované písomnosti, podával opravné\nprostriedky a vzdával sa ich“ a ďalšie a tiež výslovné konštatovanie, že „splnomocnenie dávam v\nrozsahu práv a povinností podľa Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku“, teda podľa\nprocesných predpisov. Na základe týchto skutočností potom možno podľa žalovaného jednoznačne\ndospieť k záveru, že plnomocenstvo udelené žalobcom advokátovi F. A. V., či už zo dňa 3.2.2018 alebo\n3.2.2020, vôbec neoprávňovalo tohto advokáta na vykonanie akýchkoľvek hmotnoprávnych úkonov za\nžalobcu a teda ani na podanie výpovede z nájomnej zmluvy, pretože nešlo o plnomocenstvo v zmysle\n§ 22 a násl. Obč. zák. Je nepochybné, že výpoveď z nájomnej zmluvy je typický hmotnoprávny úkon\nv zmysle § 34 Obč. zák., keďže ide o úkon, ktorý smeruje k zániku práv a povinností z nájomnej\nzmluvy. Toto je základná skutočnosť, pre ktorú nemožno považovať advokáta F. A. V., ktorý vyhotovil\na žalovanému zaslal výpoveď z nájomnej zmluvy, za osobu oprávnenú vykonať za žalobcu takýto\nhmotnoprávny úkon. Len pre úplnosť žalobca poukazuje aj na celkom nedostatočné vymedzenie veci, ku\nktorej žalobca takéto splnomocnenie advokátovi udelil, keď zastupovanie vo veci „neplatnosti nájomnej\nzmluvy“ bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych skutočností, z ktorých by vyplývalo, o akú nájomnú\nzmluvu, z akého dňa, s akým predmetom nájmu alebo s akým nájomcom by sa malo jednať, ide o celkom\nneurčité vymedzenie toho, k čomu vlastne mal žalobca advokáta splnomocniť (k akému konkrétnemu\nkonaniu) a teda aj z tohto ďalšieho dôvodu by na základe takéhoto plnomocenstva nebolo možné\ndospieť k záveru o oprávnení splnomocnenca konať za splnomocniteľa - žalobcu v rozsahu podania\nvýpovede z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 21.6.2004. Napokon tiež\nlen pre úplnosť žalobca poukazuje aj na absenciu podpisu splnomocnenca (advokáta) na samotnej\nvýpovedi z nájomnej zmluvy (na tej, ktorá sa nachádza na čl. 7 súdneho spisu), ktorého absencia by\nznamenala aj nedostatok predpísanej (písomnej) právnej formy takéhoto právneho úkonu (v zmysle §\n9 ods. 2 ZoNPNP, podľa ktorého bola výpoveď daná). Preto podľa žalobcu už z týchto podstatných\ndôvodov, ktorými sa zatiaľ súd nezaoberal, nemohlo vôbec výpoveďou z nájomnej zmluvy dôjsť k\nzániku právneho vzťahu z nájomnej zmluvy zo dňa 21.6.2004 a preto už z tohto dôvodu nemôže byť\nžalobcom uplatňovaný nárok na vypratanie príslušných priestorov odvodzovaný od takejto výpovede,\nopodstatnený a právne podložený.Pokiaľ ide o posúdenie platnosti výpovede z nájomnej zmluvy, z\nhľadiska ustanovení zák. č. 116/1990 Zb. a ustanovení Obč. zák., žalovaný poukazuje na tieto podstatné\nskutočnosti. Z obsahu výpovede z nájomnej zmluvy podľa listu Advokátskej kancelárie F. A. V., E.,\nD. G. O. XX zo dňa 1.3.2020 vyplýva, že žalovanému bola daná výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa\nXX.X.XXXX (ďalej len „nájomná zmluva“) podľa § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb., pretože\nžalovaný prenajaté nebytové priestory užíva ako byt, ktorý prenajíma tretej osobe. Podľa žalovaného\nje takto podaná výpoveď absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom, ktorý\nnemohol vyvolať predpokladané právne následky zániku právneho vzťahu z nájomnej zmluvy. Z obsahu\nnájomnej zmluvy a napokon aj tvrdení žalobcu v podanej žalobe, ktoré neboli žalovaným rozporované,\njednoznačne vyplýva, že predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy boli spoločné priestory jednak vo\nvchode č. XX bytového domu súp. č. XXXXX D. H. F. A. E. a jednak vo vchode č. XX obytnej budovy\nsúp. č. XXXXX D. H. F. A. E.. Obe tieto budovy mali v čase vzniku nájomnej zmluvy a majú aj doposiaľ\ncharakter bytového domu v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. (ďalej len „BytZ“). Priestory v\ntakýchto bytových domoch, ktoré sú predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy, predstavujú nepochybne\nspoločné priestory domov. Z ustanovenia § 1 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb. (ďalej len „ZoNPNP“) vyplýva,\nže tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré\npodľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie s tým, že nebytovými\npriestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď sa\nv nájomnej zmluve konštatuje, že táto bola uzatvorená v zmysle zák. č. 116/1990 Zb. a že na právne\nvzťahy, ktoré nie sú touto zmluvou upravené, sa vzťahujú príslušné ustanovenia tohto právneho predpisu\n\na Občianskeho zákonníka, tak v skutočnosti nebolo a nie je možné právny vzťah z tejto nájomnej\nzmluvy vôbec posudzovať podľa ZoNPNP jednak z dôvodu, že tento zákon sa vzťahuje na nebytové\npriestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností určené podľa rozhodnutia stavebného úradu\nna iné účely ako na bývanie, čo predmet nájmu podľa nájomnej zmluvy nespĺňa a jednak z dôvodu,\nže tento zákon výslovne z nebytových priestorov vylučuje spoločné priestory domu. V tomto smere\nje potrebné poukázať aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci č.\nM Cdo 251/2002, v zmysle ktorých je pre posúdenie charakteru priestoru ako nebytového priestoru\nrozhodujúce ich stavebné určenie a nie zmluvné určenie (zmluvne dojednaný spôsob ich užívania).\nKeďže ustanovenie § 1 ZoNPNP je nepochybne kogentnou právnou normou, tak charakter predmetu\nnájmu podľa nájomnej zmluvy úplne vylučuje aplikáciu jeho ustanovení na právny vzťah prenajímateľa\na nájomcu založený nájomnou zmluvou a tento právny vzťah je možné posudzovať potom len podľa\nvšeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve § 663 - § 684. To znamená,\nže ani skončenie nájomného pomeru založeného nájomnou zmluvou nie je možné posudzovať podľa\nustanovení ZoNPNP. Ak teda za takéhoto stavu veci žalobca odvodzuje žalobou uplatnený nárok na\nvypratanie príslušných priestorov od výpovede z nájomnej zmluvy podľa listu advokátskej kancelárie\nzo dňa 1.3.2020, ktorá bola daná žalovanému podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZoNPNP a ktorá je absolútne\nneplatným právnym úkonom pri správnom právnom posúdení veci, tak žalobou uplatnený nárok nemá\nžiaden právny základ. Pri správnom právnom posúdení veci a v rámci toho možnosti skončenia\nnájomného pomeru dohodnutého na dobu určitú, nemôže takáto výpoveď zo zmluvy o nájme vôbec\nobstáť a nemôže mať za následok zánik nájomného pomeru. Z ustanovenia § 676 ods. 1 Obč. zák.\nvyplýva, že nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s\nnájomcom inak. Z ustanovenia § 677 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na\nneurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou a z odseku 2 tohto\nustanovenia vyplýva, že ak osobitný zákon neustanovuje inak, tak nájomnú zmluvu možno pri nájmoch\nnehnuteľností vypovedať v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.\nŽiadna iná úprava skončenia nájmu v Občianskom zákonníku nie je obsiahnutá, čo znamená, že pri\nsprávnom právnom posúdení nájomného pomeru v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom\nako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, zanikne nájomný pomer až uplynutím dohodnutej\ndoby nájmu, teda dňom 21.6.2034. Tejto skutočnosti napokon zodpovedá aj dojednanie obsiahnuté\nv čl. VIII. bod 8.1. nájomnej zmluvy, podľa ktorého nájom končí uplynutím dohodnutej doby nájmu\nalebo písomnou dohodou zmluvných strán. Preto výpoveď z nájomnej zmluvy, daná žalobcom podľa\nustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) ZoNPNP, nemohla mať za následok zánik právneho vzťahu založeného\nnájomnou zmluvou a keďže tento právny vzťah doposiaľ žiadnym iným právne prípustným spôsobom\n(uplynutím doby nájmu alebo dohodou zmluvných strán o skončení nájmu) nezanikol, tak už z tohto\npodstatného dôvodu nemôže byť žalobou uplatnený nárok na vypratanie priestorov tvoriacich predmet\nnájmu vôbec opodstatnený. Len pre úplnosť žalobca v tejto časti poukazuje aj na to, že odhliadnuc\nod všetkých vyššie uvedených skutočností by sa uplatnený výpovedný dôvod vo výpovedi z nájomnej\nzmluvy vzhľadom na jeho odôvodnenie vo výpovedi, mohol vzťahovať len na priestor v prízemí vchodu č.\nXX bytového domu súp. č. XXXXX D. H. F. A. E. a teda nie na celý predmet nájmu. Pokiaľ ide o posúdenie\nplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, z hľadiska dodržania postupu pri daní tejto výpovede v zmysle\nustanovení zák. č. 182/1993 Z. z., žalovaný poukazuje na tieto podstatné skutočnosti. Z ustanovenia\n§ 14 ods. 1 BytZ vyplýva, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť\nzúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré\nsa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových\npriestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku a z odseku 2 tohto\nustanovenia vyplýva, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa prijímajú na\nschôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním, pričom na účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu\nvlastníkov považuje aj zhromaždenie. V nadväznosti na to z ustanovenia § 14b ods. 1 písm. p) BytZ\nvyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou\nhlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o nájme a výpožičke\nspoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva.\nPodľa žalobcu z takejto právnej úpravy vyplýva, že o nájme spoločných častí domu, tak ako sú tieto\npredmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy posudzovanej v tomto konaní, rozhodujú vlastníci bytov a\nnebytových priestorov v dome nadpolovičnou väčšinou hlasov, pričom rozhodovaním o nájme treba\nnepochybne rozumieť tak rozhodovanie o vzniku nájmu, teda o prenechaní spoločnej časti domu do\nnájmu inej osobe, ako aj rozhodovanie o ukončení takéhoto nájmu spoločnej časti domu. Takáto zákonná\núprava plne korešponduje s právnym vzťahom k spoločnej časti domu, ktorá je v zmysle ustanovení\n§ 13 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 BytZ predmetom akcesorického podielového spoluvlastníctva\n\nvšetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a preto je len vecou ich rozhodnutia, či takúto\nspoločnú časť domu prenechajú do nájmu inej osobe, za akých podmienok apo akú dobu a či takéto\nprenechanie spoločnej časti domu do nájmu inej osobe bude ukončené a akým spôsobom. Vo vzťahu k\nposudzovanej výpovedi z nájomnej zmluvy v tejto veci to potom znamená, že žalobca ako spoločenstvo\nv zmysle § 7 a nasl. BytZ nemohol vypovedať nájomnú zmluvu sám z vlastného rozhodnutia (poveriť\ntým advokáta), ale mohol tak urobiť len na základe (predchádzajúceho) rozhodnutia vlastníkov bytov\na nebytových priestorov v dome, a to nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a\nnebytových priestorov v dome (v tomto prípade vlastníkov bytov a nebytových priestorov v domoch súp.\nč. 10552 a 10713, v ktorých sa spoločné priestory, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy nachádzajú).\nSprávnosť takéhoto výkladu uvedených ustanovení BytZ potvrdzujú aj právne závery vyplývajúce z\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 2Cob/229/2013 zo dňa 3.6.2014, kde tento súd posudzoval\nsituáciu, kedy výpoveď z nájmu spoločných priestorov bola daná právnou zástupkyňou správcu bytového\ndomu bez predchádzajúceho rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uviedol s\npoukazom na § 8b ods. 1 BytZ (tam vo vzťahu k správcovi) a § 14 ods. 1 a 2 BytZ a tiež príslušnú časť\nzmluvy o výkone správy, že správca nemôže vo svojom mene rozhodovať o veciach, o ktorých môžu\nrozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome a v rámci toho nemôže dať ani výpoveď\nz nájomnej zmluvy, predmetom ktorej boli spoločné priestory v dome. Podľa zmluvy o spoločenstve\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým bolo založené spoločenstvo žalobcu v zmysle čl. IV.\nbod 12 písm. e) do výlučnej pôsobnosti zhromaždenia vlastníkov patrí rozhodovať o spôsobe správy\nspoločných častí a zariadení domu. Pod správu spoločných častí a zariadení domu nepochybne patrí\naj nájom spoločných častí domu inej osobe, čo potom znamená, že rozhodnúť o ukončení takéhoto\nnájmu, môže len zhromaždenie vlastníkov a spoločenstvo samotné bez takéhoto predchádzajúceho\nrozhodnutia nemôže takéto (neexistujúce rozhodnutie zhromaždenia) realizovať. To znamená, že ak by\nspoločenstvo splnomocnilo advokáta na podanie výpovede z nájomnej zmluvy bez toho, aby o takomto\npostupe predtým rozhodlo zhromaždenie vlastníkov, tak takáto výpoveď by aj z tohto dôvodu bola\nneplatná, pretože by išlo o výpoveď danú neoprávneným subjektom a teda aj z tohto ďalšieho dôvodu\nby takáto výpoveď nemohla mať za následok skončenie právneho vzťahu založeného medzi žalobcom\na žalovaným nájomnou zmluvou. Na podstate tejto veci nič nemení záver odvolacieho súdu vyslovený\nv rozhodnutí o zrušení prvého rozsudku v tejto veci, podľa ktorého je žalobca ako spoločenstvo aktívne\nvecne legitimovaný na uplatnenie predmetného hmotnoprávneho nároku na vypratanie príslušných\nspoločných častí domu v zmysle § 9 ods. 7 BytZ na súde vo vlastnom mene a na účet vlastníkov\nako nepriamy zástupca v súdnom konaní o takomto nároku. Tu sa totiž jedná už o otázku legitimácie\nsubjektu na uplatnenie nároku na vypratanie v súdnom konaní, ktorá však nesúvisí s otázkou subjektu\noprávneného rozhodnúť o ukončení nájmu spoločnej časti domu, o ktorej môžu rozhodnúť len vlastníci\nbytov a nebytových priestorov v dome a nie spoločenstvo. Na základe všetkých troch vyššie uvedených\nskutočností, a to každej z nich samostatne, je výpoveď z nájmu, od ktorej žalobca odvodzuje uplatnený\nnárok na vypratanie príslušných priestorov, jednak nulitným (neexistujúcim) právnym úkonom a jednak\nprávnym úkonom od začiatku absolútne neplatným a nájomný pomer založený nájomnou zmluvou zo\ndňa 21.6.2004 naďalej trvá a preto je žalobou uplatnený nárok na vypratanie spoločných priestorov\ntak, ako sú tieto vymedzené v uznesení súdu, ktorým bola pripustená zmena žaloby, v celom rozsahu\nnedôvodný.\n17.Žalovaný pred súdom o.i. uviedol, že je pravdou, že časť priestorov bola okrem nájmu od žalobcu\nodkúpená a časť priestorov bola odkúpená od jednotlivých vlastníkov. Tvrdil, že k zámene došlo, už si to\nale presne nepamätá. Myslí si, že priestory vo vchode č. XX bytového domu užíva na základe nájomnej\nzmluvy, lebo inak by tie priestory neprerábal a nerobil by zboku vchod.\n18.Svedok Q. C. vo svojej výpovedi pred súdom o.i. vypovedal, že žalovaný resp. jeho otec p. K. st.\nto urobili inak, ako podľa zmluvy, keď vymenili priestory sušiarne a práčovne, v ktorých urobili druhé\npivnice, a tie ich akože od nich odkúpili, pričom na katastri nič neprebehlo. Ľudí, ktorých sa toto týkalo\non sám aj opakovane vyzýval, aby si tento stav dali do poriadku, keďže oni sú naďalej vlastníci priestoru,\nktorý žalovaný užíva a naďalej tie metre štvorcové spadajú pod byt, z ktorého vlastníci platia aj výmer\ndo fondu opráv. Vyzýval vlastníkov bytov v čase keď bol predsedom spoločenstva na každom valnom\nzhromaždení, aby si to vo vlastnom záujme dali na poriadok.\n19.Svedok J. K. st. súdu o.i. uviedol, že spoločenstvo odsúhlasilo vo vchode č. XX a č. XX prenájom,\navšak po pripomienkach rešpektoval a tie priestory sa premiestnili na druhú stranu, išlo o cca 8 pivníc,\npričom 3 z nich syn ( žalovaný) odkúpil a dal im peniaze a do práčovne a sušiarne musel dať syn\nvybudovať pivnice.\n\n20.Právny zástupca žalobcu k predloženému Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve z XX.XX.XXXX poukázal\nna to, že prvá strana dodatku je v úplne inej kvalite ako strana druhá, z čoho sa javí, ako keby to\nbolo z dvoch rôznych dokumentov, pričom z obsahu dodatku vyplýva, že bol vyhotovený v dvoch\nexemplároch, pričom 1 mal byť odovzdaný žalovaný, ktorý však do momentu jeho predloženia súdu\nnielenže tento predtým nepredložil, ale ani nikdy predtým nespomenul takú okolnosť, že bol Dodatok č.\n1 uzavretý. Ak by Dodatok č. 1 bol dňa 26.07.2004 skutočne vyhotovený, žalovaný by ním disponoval,\nresp. minimálne by to bol doteraz v spore uviedol. Nič z toho neurobil, čo zásadným spôsobom\nspôchybňuje existenciu tohto dokumentu. Svedok, ktorý ho predložil uviedol, že originálom tejto listiny\nnedisponuje, žalobca takúto jeho pochybnú fotokópiu spochybňuje nielen s ohľadom na osobu svedka,\nktorý túto predkladá ale aj s ohľadom na jej obsahové a formálne náležitosti. Zotrval na podanom\nžalobnom návrhu v zmysle jeho modifikácie z 03.09.2024 a žiadal, aby súd žalobe vyhovel a priznal\nžalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k nájomnej zmluve z 21.06.2004 sa vyjadroval aj\nsvedok C. tak, že túto jednotliví členovia spoločenstva alebo vlastníci bytových a nebytových priestorov\nneschvaľovali, neodsúhlasovali, túto ani dokonca nevideli. Pokiaľ má byť rozhodujúcou otázkou, či\npriestory, ktoré sú predmetom nájmu, sú spoločnými priestormi alebo nebytovými priestormi, poukázal\nna to, že táto zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 116/1990 Zb., formulácie v nej použité definujú tieto\npriestory ako nebytové, z čoho jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán podriadiť ich nájomný vzťah\nrežimu nájmu nebytových priestorov podľa tohto zákona a pokiaľ výsledkom dokazovania v tomto konaní\nje, že sa nejedná o nebytové priestory, ale spoločné, táto nájomná zmluva je absolútne neplatná z dôvodu\nabsencie vôle zmluvných strán podriadiť túto zmluvu pod režim iný ako Zákon 116/1990 Zb. Pokiaľ\nby táto zmluva bola platným právnym úkonom, sú tam vymedzené priestory ako sušiareň a práčovňa\nvo vchode č. XX, XX, a to aj je presne vymedzený účel, na čo sa tieto priestory môžu využívať.\nZo znaleckého posudku, z predloženej fotodokumentácie z ohliadky na mieste samom vyplynulo, že\npriestory vo vchode č. XX žalovaný užíval na iný než dojednaný účel a priestory vo vchode č. XX\nžalovaný užíval iné, než boli dojednané v nájomnej zmluve. Vo vzťahu k Dodatku k nájomnej zmluve,\nktorý má pochádzať z XX.XX.XXXX žalobca pravosť tohto dodatku poprel, pretože nebola predložená\noriginálna listina tohto dodatku, naviac vôbec ním žalobca nedisponuje, ako by mal. Tento dokument\nje na prvý pohľad pofidérnej kvality, kde nie je vylúčené, že prvá strana pochádza z iného dokumentu\nako strana druhá. Tento dokument obsahuje aj pochybný obsah, pretože na základe neho malo dôjsť\nk zámene priestorov a k zvýšeniu výmery bez toho, aby došlo zároveň k ekvivalentnému zvýšeniu\nnájmu, ktoré ostalo vo výške 13,83 eur na m2 za celý priestor mesačne. Tento dodatok mal byť uzavretý\nmedzi svedkom - otcom žalovaného, v tom čase predsedom spoločenstva , ktorý podľa žalobcu má\nosobný záujem na úspechu žalovaného v tomto spore, tento dokument odkazuje na existujúcu žiadosť\nvlastníkov z 12.07.2004, tento dôkaz nebol súdu v tomto konaní predložený, ani vykonaný. Žalobca\no takejto žiadosti , ktorá by mala odvodňovať uzavretie takéhoto dodatku, nevie. Ani z výsluchu svedka\nC. nevyplynulo, že by bolo došlo k hlasovaniu o rozšírení nájmu v rozsahu, ktorý má vyplývať z tohto\ndodatku. Napokon vo vzťahu k tomuto dodatku podľa jeho obsahu samotný žalovaný mal touto listinou\ndisponovať už 20 rokov od jeho uzavretia t.j. od roku 2004, pričom do konania bol predložený až na\nsamotnom závere dokazovania, a to tak, že bol predložený zo strany svedka. Po tom, ako opakovane\nsúd vyzýval strany na predloženie všetkých relevantných dokladov a dôkazov. Tento dodatok žalovaný\nprezentuje ako kľúčový dôkaz, ktorý mal svedčiť o tom, že ním zaberané priestory vo vchode č. XX\nsú predmetom nájmu. Pokiaľ by to tak aj bolo, nepochybne by samotný žalovaný aspoň uviedol od\nzačiatku tohto sporu, že akýto dodatok k zmluve uzavretý bol, alebo by ho bol predložil, čo sa však vôbec\nnestalo. V kontexte takéhoto správania žalovaného potom existujú dôvodné pochybnosti o existencii\ntakéhoto dodatku a o pravosti predloženej fotokópie takejto listiny. Pokiaľ ide o dôkaz – zápisnica zo\nzhromaždenia vlastníkov z 27.01.2005, ktorá bola predložená na poslednom pojednávaní v marci 2025,\ntam taktiež žalobca spochybňuje pravosť tejto listiny, lebo originál predložený nebol. V dokumentácii\nžalobcu sa takáto listina nenachádza. Navyše však aj z obsahu tejto listiny, ktorá bola predložená\nžalovaným, vôbec nevyplýva, že by na takomto zasadnutí bol odsúhlasený predaj alebo prenájom\nnebytového priestoru vo vchode č. XX. Na tretej strane tejto zápisnice, kde sa rekapitulujú výsledky\nhlasovania, kde je z dvoch predchádzajúcich hlasovaní uvedené, koľko ľudí hlasovalo za odpredaj pani\nM. alebo X., avšak v časti zápisnice, kde mal byť odsúhlasený predaj žalovanému, absentuje uvedenie,\nči prítomní hlasovali za alebo proti odpredaju nebytového priestoru. K výsluchu svedka p. K. st. zástupca\nžalobcu uviedol, že jeho vyjadrenia boli v rozpore s výsluchom svedka C., ktorý bol vypočutý v tomto\nkonaní skôr, pričom treba zdôrazniť blízky príbuzenský vzťah tohto svedka so žalovaným a poukázať\nna súvislosti, týkajúce sa nakladania a odplaty, ktorú tieto dve blízke osoby v nájomnej zmluve resp.\nnimi tvrdenom dodatku dojednali, kde nájomné je extrémne nízke vzhľadom na dĺžku nájmu, ktorá je\nextrémne dlhá 30 rokov, čo z tohto úkonu robí úkon odporujúci dobrým mravom. Pokiaľ ide o výpoveď\n\nz nájomnej zmluvy, ktorá bola doručená žalovanému, je rozporovaná skutočnosť, či doručená výpoveď\nbola podpísaná právnym zástupcom žalobcu alebo nebola. Pričom žalobca objektívne nie je schopný\npreukázať, aká listina bola vložená do obálky s výpoveďou, či listina advokátom bola alebo nebola\npodpísaná. K žalobe bola predložená len listina, ktorú odovzdal tento advokát klientovi a ktorá nie\nje totožná s listinou, ktorá bola odoslaná žalovanému. Je nanajvýš nepravdepodobné, aby advokát\nF. V. s dlhoročnou praxou po tom, čo prevezme zastúpenie klienta, vo veci by opomenul základnú\nnáležitosť písomného právneho úkonu, ktorou je podpis konajúcej osoby. Pričom ani predchádzajúci\nprávny zástupca žalovaného, ani samotný žalovaný až do prevzatia právneho zastúpenia J. U. toto nikdy\nnespochybnili, čiže 4 roky počas trvania súdneho sporu, že by výpoveď doručená žalovanému nebola\npodpísaná. Pokiaľ by to tak aj bolo, je pravdepodobné, že by túto námietku vzniesli. Naopak, podanej\nžalobe žalovaný vytýka len to, že bola podaná predčasne, a to predtým, než mala uplynúť výpovedná\ndoba z takto doručenej výpovede. To, že obsahom splnomocnenia a skutočnou vôľou advokáta aj\nklienta bolo vykonanie hmotnoprávnych ako aj procesných úkonov voči žalovanému, bez pochybnosti\nvyplýva z následného dlhoročného a nespochybneného konania všetkých strán sporu. Pokiaľ ide\no formuláciu danej výpovede, nebytové priestory vo vzťahu ktorým bola podaná výpoveď, sú totožnými\npriestormi, ktoré podľa výsledkov dokazovania užíva žalovaný a že samotný žalovaný vykonal úkony\nv administratívnom resp. stavebnom konaní, ktorých cieľom bolo zmeniť charakter týchto priestorov zo\nspoločných na nebytové. Pokiaľ by teda nájomná zmluva bola platná, jednalo by sa o nájom nebytových\npriestorov a pokiaľ by výpoveď bola daná z nájmu podľa zákona o nájme nebytových priestorov,\nbola daná správne a túto nemožno posudzovať v zmysle Občianskeho zákonníka o zániku nájmu\nvšeobecne. Pokiaľ ide o oprávnenie štatutárneho zástupcu žalobcu pána E. konať za spoločenstvo\naj po uplynutí funkčného obdobia z roku 2020, podľa obsahu odbornej právnickej literatúry, napr.\nkomentáre k Zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov od spoločnosti P. B., podľa ktorého\naj v období plynúcom od skončenia funkčného obdobia predsedu do zvolenia ďalšieho predsedu, musí\nbyť spoločenstvo funkčné, musí byť schopné vstupovať do právnych vzťahov, plniť existujúce záväzky\na pod.. V období, ktoré prezentuje žalovaná strana ako právne vákuum, sa jednalo o obdobie šírenia\nnákazy Covid 19, kde väčšina obyvateľov bytového domu sa nechceli zúčastňovať žiadnych schôdzí\nz dôvodu ich vyššieho veku a následne, keď bolo možné vykonať schôdzu, bol zvolený opäť do funkcie\npán E.. V konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, že by oprávnenie konať bolo kýmkoľvek, dokonca\nani samotným žalovaným namietané, z čoho jednoznačne vyplýva, že na základe rozhodnutia orgánov\nspoločenstva oprávnenie konať pánovi E. nezaniklo, a ani neprešlo na žiadnu inú osobu. V konaní je\nnepochybné, že vlastníkom predmetných nebytových priestorov je práve žalobca, že tieto užíva žalovaný\na máme za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ich užíva neoprávnene.\n21.Právny zástupca žalovaného v ústnych prednesoch zostal konzistentný v tvrdeniach uvádzaných ním\ndo sporu v písomných podaniach. V záverečnom stanovisku zástupca žalovaného uviedol, že, žalobca\nuplatnil podanou žalobou nárok na vypratanie nehnuteľnosti, ktorý bol v zmysle poslednej zmeny žaloby\npripustenej uznesením súdu č. 18C/15/2020-421 zo dňa 16.9.2024 upravený podľa záverov znaleckého\nposudku znalca I. G. P. č. XX/XXXX zo dňa 17.7.2024 tak, že žalobca sa domáha uloženia povinnosti\nžalovanému vypratať jednak spoločné časti v prízemí vchodu č. XX bytového domu súp. č. XXXXX D.\nH. F. A. E. postaveného na pozemku CKN pare. č. XXXX/XX v rozsahu vyplývajúcom z Prílohy č. 4\nuvedeného znaleckého posudku a jednak spoločné časti v prízemí vchodu č. XX obytnej budovy súp.\nč. XXXXX D. H. F. A. E. postavenej na CKN pare. č. XXXX/X v rozsahu vyplývajúcom z Prílohy č. 7\nuvedeného znaleckého posudku. Žalobca založil uplatnený nárok na skutkových a právnych tvrdeniach,\npodľa ktorých bolo na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 28.4.2004 schválené\nuzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným ako nájomcom s tým, že žalobca ako prenajímateľ dá do\nprenájmu nájomcovi spoločné priestory vo vchode č. XX sušiareň vo výmere 20,44 m2 a práčovňu vo\nvýmere 16,15 m2 a vo vchode č. XX sušiareň vo výmere 73,18 m2 tak, že prenajímateľ prenecháva\nnájomcovi objekt za účelom zriadenia administratívnych priestorov a poskytovania obchodných služieb,\nna základe čoho bola uzavretá nájomná zmluva zo dňa 21.6.2004 na dobu určitú 30 rokov, pričom\ntáto nadobudla účinnosť dňom podpísania 21.6.2004. Ďalej žalobca uviedol, že napriek tomu, že\nnájomnou zmluvou bolo vymedzené, že tieto nebytové priestory sa budú používať ako administratívne\npriestory a na poskytovanie obchodných služieb, tak žalovaný tieto prerobil na byt tak, že vo vchode\nč. XX je zo sušiarne a práčovne o výmere 30,10 m2 vytvorený byt, ktorý žalovaný prenajal inej\nosobe. Ďalej žalobca uviedol, že na základe toho potom listom zo dňa 6.12.2019 vyzval žalovaného\nna dodržiavanie nájomnej zmluvy a následne listom advokátskej kancelárie zo dňa 1.3.2020 bola na\nzáklade uvedených skutočností podľa § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb. vypovedaná nájomná\nzmluva zo dňa 21.6.2004, ktorá bola uzavretá na dobu určitú 30 rokov, pred uplynutím tejto doby z\n\ndôvodu, že predmetné nebytové priestory boli užívané v rozpore s nájomnou zmluvou. Z hľadiska\nprávneho odôvodnenia uplatneného nároku žalobca poukázal aj na čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a § 126 ods. 1 Obč. zák. Osobitne vo vzťahu k spoločným priestorom vo vchode č. XX žalobca\npotom v priebehu konania po vykonaní znaleckého dokazovania poukázal aj na to, že žalovaný užíva\niné priestory (vo východnej časti traktu), než ako boli predmetom nájomnej zmluvy (v západnej časti\ntraktu) a že teda takéto priestory, ktoré neboli predmetom nájomnej zmluvy, užíva bez právneho dôvodu.\nVykonaným dokazovaním nebola dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu preukázaná, a to v celom\nrozsahu. Prvou zásadnou otázkou, ktorú je potrebné vyriešiť vo vzťahu k obom predmetom nájmu,\nteda spoločným priestorom vo vchode č. XX a spoločným priestorom vo vchode č. XX, je otázka, či na\nzáklade výpovede žalobcu z nájomnej zmluvy danej žalovanému listom advokáta F. A. V. zo dňa 1.3.2020\nmohlo dôjsť k zániku nájomnej zmluvy zo dňa 21.6.2004, prípadne jej časti alebo k tomuto zániku dôjsť\nnemohlo. Existujú štyri samostatné dôvody spôsobujúce absolútnu neplatnosť predmetnej výpovede z\nnájmu pre jej rozpor so zákonom. Prvým dôvodom absolútnej neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy je\nnedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy pre takýto právny úkon. Žalobca predložil na dôkaz\njeho tvrdenia o zániku nájomného pomeru v dôsledku výpovede z nájomnej zmluvy listinu obsiahnutú\nna č. 1. 7 súdneho spisu, na ktorej je v záhlaví uvedené “Advokátska kancelária A. V., D. G. O. XX,\nXXX XX E.“ a na konci pod textom je obsiahnutá pečiatka tejto advokátskej kancelárie, pri ktorej nie\nje obsiahnutý žiaden podpis. Z obsahu textu v takejto listine vyplýva, že ide o výpoveď z nájomnej\nzmluvy danú podľa § 9 ods. 2 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb. a zároveň je z tohto textu zrejmé, že je v\nňom opakovane uvádzané, že ide o výpoveď z nájmu nebytových priestorov, ktoré má nájomca užívať\nv rozpore so zmluvou o nájme, pretože tieto priestory sú užívané ako byt prenajímaný tretej osobe.\nVychádzajúc z týchto nesporných skutočností vyplývajúcich z takéhoto listinného dôkazu predloženého\nžalobcom je potom zrejmé, že pre posúdenie platnosti predmetnej výpovede z nájomnej zmluvy z\nhľadiska dodržania právnej formy takéhoto právneho úkonu sú relevantné jednak ustanovenia zák. č.\n116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoNPNP“) a jednak ustanovenia Občianskeho\nzákonníka (ďalej len „Obč. zák.“). Z ustanovenia § 3 ods. 3 veta prvá ZoNPNP vyplýva, že zmluva\nmusí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného\na spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Z\nustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) ZoNPNP vyplýva, že prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu\nuzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou.\nZ ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom\nalebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z ustanovenia §\n40 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.\nZ ustanovenia § 40 ods. 3 časť vety pred bodkočiarkou Obč. zák. vyplýva, že písomný právny úkon je\nplatný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Z kontextu týchto zákonných ustanovení potom jednoznačne\nvyplýva, že podmienkou platnosti predmetnej výpovede z nájomnej zmluvy danej žalovanému podľa\nustanovení ZoNPNP by z hľadiska dodržania zákonom predpísanej formy pre takýto právny úkon bola\npísomná forma tohto právneho úkonu. Z výpovede z nájomnej zmluvy predloženej na dôkaz žalobcom\njednoznačne vyplýva, že táto nie je žiadnou osobou a teda nikým podpísaná a preto takýto právny\núkon vôbec nemožno považovať za právny úkon vykonaný v písomnej forme. Už táto skutočnosť potom\nspôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, a to bez ohľadu na to, či by bola táto výpoveď\na vôbec samotný nájomný vzťah, ktorý mal byť takouto výpoveďou skončený, posudzované podľa\nustanovení ZoNPNP alebo podľa ustanovení Obč. zák. tak, ako bude ďalej uvedené. Aj v prípade\nposúdenia výpovede z nájomnej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka by sa totiž písomná\nforma takéhoto právneho úkonu pod sankciou jeho neplatnosti, vyžadovala v zmysle § 40 ods. 2\nObč. zák., keďže je nepochybné, že nájomná zmluva bola uzavretá písomne a preto aj jej zrušenie\nby bolo možné vykonať iba písomne. Druhým dôvodom absolútnej neplatnosti výpovede z nájomnej\nzmluvy je to, že osoba, ktorá mala túto výpoveď podľa jej obsahu v zastúpení žalobcu uskutočniť,\nvôbec nebola na takýto právny úkon oprávnená. Žalobca na dôkaz oprávnenosti takejto osoby na\ntakýto právny úkon predložil splnomocnenie (listinu obsiahnutú na č. 1. 9 súdneho spisu), kde ide\no plnomocenstvo, z obsahu ktorého vyplýva, že Spoločenstvo A. B. C. D. E. - F. G. v zastúpení J.\nE., splnomocnilo advokáta F. A. V., G. G. C. K. A. E., D. G. O. XX, aby zastupoval spoločenstvo\nvo veci neplatnosti nájomnej zmluvy (bez akéhokoľvek identifikovania akejkoľvek nájomnej zmluvy,\nči už časovým údajom ojej uzavretí, predmetom nájmu alebo osobou nájomcu), aby splnomocniteľa\nobhajoval a vo všetkých právnych veciach zastupoval, vykonával všetky úkony, prijímal doručované\npísomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzatváral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov,\npodával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie\npotvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy,\n\nto všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Za takto\nvymedzeným rozsahom oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa je výslovne uvedené, že\ntoto splnomocnenie dáva splnomocniteľ v rozsahu „prác“ (správne malo byť zrejme uvedené „práv“)\na povinností podľa Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku. Žiadne iné oprávnenie\nsplnomocnenca konať za splnomocniteľa z tohto plnomocenstva nevyplýva. Takéto plnomocenstvo malo\nbyť žalobcom udelené advokátovi a advokátom prijaté dňa 3.2.2018 alebo 3.2.2020, keďže dátum na\ntomto je upravovaný. Z obsahu takéhoto plnomocenstva podľa žalovaného celkom jednoznačne vyplýva,\nže sa jedná o typické procesné plnomocenstvo udelené advokátovi podľa ustanovení § 89 a násl. CSP\n(aj keď v texte predmetného plnomocenstva sa uvádza Občiansky súdny poriadok, ktorý bol zrušený\ns účinnosťou k 30.6.2016, čo môže tiež skutočný čas vyhotovenia plnomocenstva spochybňovať).\nTakéto procesné plnomocenstvo je udeľované vždy podľa ustanovení procesných predpisov (ktorými\nsú § 90 Civilného sporového poriadku a predtým § 28 Občianskeho súdneho poriadku, §39 Trestného\nporiadku, § 17 Správneho poriadku a podobne) a oprávňuje splnomocnenca, aby splnomocniteľa\nzastupoval v procesnom konaní a vykonával v jeho mene práva vyplývajúce splnomocniteľovi z\njeho procesného postavenia. Takéto procesné plnomocenstvo však neoprávňuje splnomocnenca na\nvykonávanie právnych úkonov podľa hmotného práva v mene splnomocniteľa. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky k otázke rozdielu medzi procesným plnomocenstvom a plnomocenstvom k právnym úkonom\npodľa hmotného práva uviedol, že zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene,\nzo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému a zastúpenie vzniká aj na základe\ndohody o plnomocenstve v zmysle § 22 ods. 1 a § 23 Obč. zák. V plnomocenstve, ktoré splnomocniteľ\nudeľuje splnomocnencovi za účelom jeho zastúpenia pri hmotnoprávnom úkone, sa musí uviesť\nrozsah splnomocnencovho oprávnenia, pričom, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej\nforme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne (§31 ods. 1 Obč. zák.). Ak splnomocnenec koná v\nmene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo\nsplnomocniteľovi (§ 32 ods. 2 Obč. zák.). Pre vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať\nza splnomocniteľa vo vzťahu k tretím osobám, nie je dohoda o plnomocenstve právne významná a\nrozhodujúci je rozsah oprávnenia uvedený v plnej moci, ktorá je právnym úkonom splnomocniteľa,\nktorým sa dáva tretím osobám najavo, že splnomocnenec je oprávnený zastupovať splnomocniteľa v\nrozsahu v plnej moci uvedenom. Od takéhoto plnomocenstva podľa § 31 Obč. zák. treba odlišovať\nprocesné plnomocenstvo udelené podľa § 24 a násl. O. s. p. (kde bol posudzovaný právny stav\npred nadobudnutím účinnosti CSP), ktoré účastník konania udeľuje zástupcovi na zastupovanie v\nobčianskom súdnom konaní a ktoré sa udeľuje v písomnej forme alebo ústne do zápisnice buď pre celé\nkonanie, alebo len pre určité úkony v konaní. Možno teda udeliť všeobecné plnomocenstvo oprávňujúce\nzástupcu na všetky úkony, ktoré môže v konaní účastník urobiť (spravidla sa udeľuje advokátovi) alebo\nplnomocenstvo oprávňujúce zástupcu konať len v rozsahu jedného úkonu alebo určitého druhu úkonov.\nPri interpretácii obsahu plnomocenstva treba prihliadať na zmysel použitých slov a predovšetkým na to,\nčo chcela konajúca osoba použitými slovami vyjadriť. Vychádzajúc z takéhoto hodnotenia rozdielu medzi\nprocesným plnomocenstvom a plnomocenstvom na hmotnoprávne úkony, je z obsahu plnomocenstva\nudeleného žalobcom advokátovi s vymedzením predmetu splnomocnenia „neplatnosť nájomnej zmluvy“\ncelkom zrejmé, že ide o typické procesné plnomocenstvo na zastupovanie splnomocniteľa v konaní\no neplatnosť nájomnej zmluvy, čomu plne nasvedčuje aj gramatický výklad obsahu predmetného\nplnomocenstva, v ktorom sú použité slovné spojenia „prijímal doručované písomnosti, podával opravné\nprostriedky a vzdával sa ich“ a ďalšie a tiež výslovné konštatovanie, že „splnomocnenie dávam v\nrozsahu práv a povinností podľa Trestného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku“, teda podľa\nprocesných predpisov. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že plnomocenstvo udelené žalobcom\nadvokátovi F. A. V., či už zo dňa 3.2.2018 alebo 3.2.2020, vôbec neoprávňovalo tohto advokáta na\nvykonanie akýchkoľvek hmotnoprávnych úkonov za žalobcu a teda ani na podanie výpovede z nájomnej\nzmluvy, pretože nešlo o plnomocenstvo v zmysle § 22 a násl. Občianskeho zákonníka. Je nepochybné,\nže výpoveď z nájomnej zmluvy je typický hmotnoprávny úkon v zmysle § 34 Obč. zák., keďže ide o\núkon, ktorý smeruje k zániku práv a povinností z nájomnej zmluvy. Toto je základný dôvod, pre ktorý\nnemožno považovať advokáta F. A. V., ktorý vyhotovil a žalovanému zaslal výpoveď z nájomnej zmluvy,\nza osobu oprávnenú vykonať za žalobcu takýto hmotnoprávny úkon. Popri tom je potrebné poukázať aj\nna celkom nedostatočné vymedzenie veci, ku ktorej žalobca takéto splnomocnenie advokátovi udelil, keď\nzastupovanie vo veci „neplatnosti nájomnej zmluvy“ bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych skutočností,\nz ktorých by vyplývalo, o akú nájomnú zmluvu, z akého dňa, s akým predmetom nájmu alebo s\nakým nájomcom by sa malo jednať, ide o celkom neurčité vymedzenie toho, k čomu vlastne mal\nžalobca advokáta splnomocniť (k akému konkrétnemu konaniu) a teda aj z tohto ďalšieho dôvodu by\nna základe takéhoto splnomocnenia nebolo možné dospieť k záveru o oprávnení splnomocnenca konať\n\nza splnomocniteľa - žalobcu v rozsahu podania výpovede z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom\na žalovaným zo dňa 21.6.2004 s následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Tretím dôvodom\nabsolútnej neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy je jej ďalší rozpor so zákonom. Z obsahu výpovede z\nnájomnej zmluvy vyplýva, že žalovanému bola daná výpoveď z nájomnej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.\na) ZoNPNP, pretože žalovaný prenajaté nebytové priestory užíva ako byt, ktorý prenajíma tretej osobe.\nZ obsahu nájomnej zmluvy, ako aj nesporných tvrdení strán sporu v konaní vyplýva, že predmetom\nnájmu podľa nájomnej zmluvy boli spoločné priestory jednak vo vchode č. XX bytového domu súp.\nč. XXXXX D. H. F. A. E. a jednak vo vchode č. XX obytnej budovy súp. č. XXXXX D. H. F. A. E..\nObe tieto budovy mali v čase vzniku nájomnej zmluvy a majú aj doposiaľ charakter bytového domu v\nzmysle § 2 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „BytZ“). Priestory v\ntakýchto bytových domoch, ktoré sú predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy, predstavujú nepochybne\nspoločné priestory domov. Z ustanovenia § 1 písm. a) ZoNPNP vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje na\nnebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného\núradu sú určené na iné účely ako na bývanie s tým, že nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu\nani spoločné priestory domu. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď sa v nájomnej zmluve konštatuje, že\ntáto bola uzatvorená v zmysle zák. č. 116/1990 Zb. a že na právne vzťahy, ktoré nie sú touto zmluvou\nupravené, sa vzťahujú príslušné ustanovenia tohto právneho predpisu a Občianskeho zákonníka, tak\nv skutočnosti nebolo a nie je možné právny vzťah z tejto nájomnej zmluvy vôbec posudzovať podľa\nZoNPNP jednak z dôvodu, že tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti\nalebo súbory miestností určené podľa rozhodnutia stavebného úradu na iné účely ako na bývanie, čo\npredmet nájmu podľa nájomnej zmluvy v čase jej vzniku nespĺňal a jednak z dôvodu, že tento zákon\nvýslovne z nebytových priestorov vylučuje spoločné priestory domu, ktoré boli predmetom nájmu podľa\nnájomnej zmluvy. V tomto smere poukazujem aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR vo veci č. MCdo 251/2002, v zmysle ktorých je pre posúdenie charakteru priestoru ako\nnebytového priestoru rozhodujúce jeho stavebné určenie a nie zmluvné určenie (zmluvne dojednaný\nspôsob užívania). Keďže ustanovenie § 1 ZoNPNP je nepochybne kogentnou právnou normou, tak\ncharakter predmetu nájmu podľa nájomnej zmluvy v tejto veci úplne vylučuje aplikáciu jeho ustanovení\nna právny vzťah prenajímateľa a nájomcu založený touto nájomnou zmluvou a tento právny vzťah\nje možné posudzovať potom len podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o nájomnej\nzmluve § 663 - § 684. To znamená, že ani skončenie nájomného pomeru založeného nájomnou\nzmluvou nie je možné posudzovať podľa ustanovení ZoNPNP, čo znamená, že výpoveď z nájomnej\nzmluvy, ktorá bola daná žalovanému podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZoNPNP je aj z tohto ďalšieho dôvodu\nabsolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák. V tejto\nsúvislosti zároveň uvádzam, že pri správnom právnom posúdení veci z hľadiska možnosti skončenia\nnájomného pomeru dohodnutého na dobu určitú, nemohla takáto výpoveď zo zmluvy o nájme ani pri\njej posúdení podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (teraz bez ohľadu na absenciu predpísanej\nprávnej formy) mať za následok zánik nájomného pomeru. Z ustanovenia § 676 ods. 1 Obč. zák.\nvyplýva, že nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s\nnájomcom inak. Z ustanovenia § 677 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na\nneurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Keďže žiadna\niná úprava skončenia nájmu v Obč. zák. nie je obsiahnutá, znamená to, že pri správnom právnom\nposúdení nájomného pomeru v zmysle nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom\na žalovaným ako nájomcom, takýto nájomný pomer zanikne až uplynutím dohodnutej doby nájmu,\nteda dňom 21.6.2034. Tejto skutočnosti napokon zodpovedá aj dojednanie obsiahnuté v čl. VIII. bod\n8.1. nájomnej zmluvy, podľa ktorého nájom končí uplynutím dohodnutej doby nájmu alebo písomnou\ndohodou zmluvných strán. Preto aj z tohto ďalšieho dôvodu je výpoveď z nájomnej zmluvy absolútne\nneplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom, keďže ani pri posúdení nájomného vzťahu\nzaloženého nájomnou zmluvou a tejto výpovede podľa ustanovení Občianskeho zákonníka nebolo\nmožné zo strany prenajímateľa dať platnú výpoveď z nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú,\npretože možnosť skončenia nájomného pomeru výpoveďou je zákonom daná v ustanovení § 677 ods. 1\nObč. zák. len pri nájomnej zmluve dojednanej na neurčitú dobu. Štvrtým dôvodom absolútnej neplatnosti\nvýpovede z nájomnej zmluvy je nedodržanie postupu v zmysle ustanovení BytZ. Z ustanovenia §\n14 ods. 1 BytZ vyplýva, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť\nzúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré\nsa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových\npriestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku a z odseku 2 tohto\nustanovenia vyplýva, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa prijímajú na\nschôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním, pričom na účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu\n\nvlastníkov považuje aj zhromaždenie. V nadväznosti na to z ustanovenia § 14b ods. 1 písm. p) BytZ\nvyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou\nhlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o nájme a výpožičke\nspoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva.\nPodľa žalobcu z takejto právnej úpravy vyplýva, že o nájme spoločných častí domu, tak ako sú tieto\npredmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy posudzovanej v tomto konaní, rozhodujú vlastníci bytov a\nnebytových priestorov v dome nadpolovičnou väčšinou hlasov, pričom rozhodovaním o nájme treba\nnepochybne rozumieť tak rozhodovanie o vzniku nájmu, teda o prenechaní spoločnej časti domu do\nnájmu inej osobe, ako aj rozhodovanie o ukončení takéhoto nájmu spoločnej časti domu. Takáto zákonná\núprava plne korešponduje správnym vzťahom k spoločnej časti domu, ktorá je v zmysle ustanovení\n§ 13 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 BytZ predmetom akcesorického podielového spoluvlastníctva\nvšetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a preto je len vecou ich rozhodnutia, či\ntakúto spoločnú časť domu prenechajú do nájmu inej osobe, za akých podmienok a po akú dobu a či\ntakéto prenechanie spoločnej časti domu do nájmu inej osobe bude ukončené a akým spôsobom. Z\nuvedeného potom vyplýva, že žalobca ako spoločenstvo v zmysle § 7 a nasl. BytZ nemohol vypovedať\nnájomnú zmluvu sám z vlastného rozhodnutia (poveriť tým advokáta), ale mohol tak urobiť len na základe\n(predchádzajúceho) rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a to nadpolovičnou\nväčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (v tomto prípade vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v domoch súp. č. XXXXX a XXXXX, v ktorých sa spoločné priestory,\nktoré boli predmetom nájomnej zmluvy nachádzajú). Správnosť takéhoto výkladu uvedených ustanovení\nBytZ potvrdzujú aj právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. 2Cob/229/2013\nzo dňa 3.6.2014, kde tento súd posudzoval situáciu, kedy výpoveď z nájmu spoločných priestorov\nbola daná právnou zástupkyňou správcu bytového domu bez predchádzajúceho rozhodnutia vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v dome a uviedol s poukazom na § 8b ods. 1 BytZ (tam vo vzťahu k\nsprávcovi) a § 14 ods. 1 a 2 BytZ a tiež príslušnú časť zmluvy o výkone správy, že správca nemôže\nvo svojom mene rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových\npriestorov v dome a v rámci toho nemôže dať ani výpoveď z nájomnej zmluvy, predmetom ktorej boli\nspoločné priestory v dome. Podľa zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov,\nktorým bolo založené spoločenstvo žalobcu v zmysle čl. IV. bod 12 písm. e) do výlučnej pôsobnosti\nzhromaždenia vlastníkov patrí rozhodovať o spôsobe správy spoločných častí a zariadení domu. Pod\nsprávu spoločných častí a zariadení domu nepochybne patrí aj nájom spoločných častí domu inej\nosobe, čo potom znamená, že rozhodnúť o ukončení takéhoto nájmu, môže len zhromaždenie vlastníkov\na spoločenstvo samotné bez takéhoto predchádzajúceho rozhodnutia nemôže takéto (neexistujúce\nrozhodnutie zhromaždenia) realizovať. To znamená, že ak by spoločenstvo splnomocnilo advokáta na\npodanie výpovede z nájomnej zmluvy (čo sa však s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tiež\nnestalo) bez toho, aby o takomto postupe predtým rozhodlo zhromaždenie vlastníkov, tak takáto výpoveď\nby aj z tohto dôvodu bola neplatná, pretože by išlo o výpoveď danú neoprávneným subjektom a teda\naj z tohto ďalšieho dôvodu by takáto výpoveď nemohla mať za následok skončenie právneho vzťahu\nzaloženého medzi žalobcom a žalovaným nájomnou zmluvou. Na podstate tejto veci nič nemení záver\nodvolacieho súdu vyslovený v rozhodnutí o zrušení prvého rozsudku v tejto veci, podľa ktorého je žalobca\nako spoločenstvo aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie predmetného hmotnoprávneho nároku na\nvypratanie príslušných spoločných častí domu v zmysle § 9 ods. 7 BytZ na súde vo vlastnom mene a\nna účet vlastníkov ako nepriamy zástupca v súdnom konaní o takomto nároku. Tu sa totiž jedná už o\notázku legitimácie subjektu na uplatnenie nároku na vypratanie v súdnom konaní, ktorá však nesúvisí\ns otázkou subjektu oprávneného rozhodnúť o ukončení nájmu spoločnej časti domu, o ktorej môžu\nrozhodnúť len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome a nie samotné spoločenstvo. Preto aj z\ntohto ďalšieho dôvodu je výpoveď z nájomnej zmluvy absolútne neplatným právnym úkonom pre jej\nrozpor so zákonom. Z vyššie uvedených skutočností potom vyplýva, že existujú viaceré samostatné\ndôvody majúce za následok absolútnu neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy a teda jej nulitnosť,\nčo znamená, že v prípade existencie čo i len jedného z takto tvrdených dôvodov neplatnosti, nemohla\ntáto výpoveď mať za následok zánik nájomného pomeru založeného nájomnou zmluvou a keďže doba\nnájmu dohodnutá v nájomnej zmluve ešte neuplynula, nemôže byť na strane žalobcu žiaden dôvod na\nuplatnenie nároku na vypratanie nehnuteľnosti v zmysle podanej žaloby.Vo vzťahu k výpovedi z nájomnej\nzmluvy je potrebné pre úplnosť poukázať aj na to, že aj bez ohľadu na existenciu viacerých dôvodov jej\nabsolútnej neplatnosti, by sa táto vzhľadom na jej obsah týkajúci sa uplatneného výpovedného dôvodu\n(užívanie v rozpore s nájomnou zmluvou z dôvodu, že priestory sú užívané ako byt prenajímaný tretej\nosobe) mohla vzťahovať len na priestor vo vchode č. XX a nie na celý predmet nájmu podľa nájomnej\nzmluvy. Osobitná situácia je pri priestore vo vchode č. XX, kde z vykonaného dokazovania vyplynulo,\n\nže žalovaný fakticky užíva východnú časť traktu, kde sa jedná o bývalé pivničné priestory, v ktorých\nboli žalovaným vybudované nebytové priestory na základe rozhodnutia stavebného úradu o stavebnom\npovolení a fakticky neužíva západnú časť traktu, kde sa jedná o priestory bývalej sušiarne a práčovne, v\nktorých boli vybudované odkladacie priestory pivníc (pivničné kobky), ktoré využívajú vlastníci bytov. Pre\nposúdenie nároku na vypratanie takýchto priestorov po zmene žaloby vykonanej na základe výsledkov\nznaleckého dokazovania je potrebné ustáliť či existuje na strane žalovaného platný právny dôvod na\nužívanie takýchto priestorov alebo či takýto dôvod neexistuje. Je nesporné, že predmetom nájmu podľa\npôvodnej nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX bola vo vchode č. XX sušiareň a práčovňa, teda západná\nčasť traktu a že túto žalovaný aktuálne neužíva a užívajú ju vlastníci bytov. Z výsluchu svedka J. K. na\npojednávaní dňa 5.3.2025 vyplynulo, že v priebehu trvania nájomného pomeru došlo ku zmene nájomnej\nzmluvy zo dňa XX.X.XXXX v časti predmetu nájmu vo vchode č. XX tak, že priestory pozostávajúce zo\nsušiarne a práčovne sa zamenili za priestory pozostávajúce z pivničných kobiek a chodby, pričom tento\nsvedok v rámci svojej svedeckej výpovede na dôkaz takejto skutočnosti predložil aj kópiu dodatku č. 1 zo\ndňa 26.7.2004 k nájomnej zmluve, z ktorého uvedená skutočnosť vyplýva. V zmysle tohto dodatku č. 1 k\nnájomnej zmluve bola dňa 25.6.2004 predsedovi F. G. A. B. doručená v písomnej forme žiadosť väčšiny\nvlastníkov bytov vo vchode O. XX, ktorí požiadali o zmenu miesta prenajatých priestorov a ako dôvod\nuviedli, že vstup do prenajatých priestorov, ktorý mal byť vybudovaný z opačnej strany od hlavnej cesty by\nvyrušoval obyvateľov vo vchode č. XX a ďalej z tohto vyplýva, že na valnom zhromaždení bolo schválené\ndňa 12.7.2004, že priestory prenajaté vo vchode č. XX pozostávajúce zo sušiarne a práčovne sa\nzamieňajú za spoločné priestory vo vchode č. XX skladajúce sa z osem pivničných kobiek a chodby a že\nsúčasťou tejto zámeny je nezmenený nájom vo výške 300.000,- Sk po celú dobu za prenajaté nebytové\npriestory s povinnosťou nájomcu vybudovať vchod cez obvodový múr vchodu č. 15 od Základnej školy F.\na tiež sa dohodnúť na vysporiadaní osem pivničných kobiek s ich užívateľmi vo vchode č. XX, z ktorých\n3 užívateľom pivničné kobky nájomca vyplatí a 5 užívateľom nájomca vybuduje nové pivničné kobky v\npriestoroch práčovne a sušiarne vo vchode č. XX. Originál takéhoto dodatku č. 1 k nájomnej zmluve by\nsa podľa vyjadrenia svedka mal nachádzať v dokumentoch žalobcu. Žalobca síce v rámci vyjadrenia\nk výpovedi tohto svedka spochybnil hodnovernosť takejto listiny a keďže žalovaný aktuálne originálom\ntakejto listiny nedisponuje, tak posúdiť hodnovernosť takéhoto dôkazného prostriedku je možné len na\nzáklade ďalších súvisiacich skutočností. Medzi tieto patrí nespochybniteľná skutočnosť, že žalovaný\nsplnil svoj záväzok vyplývajúci pre neho z takéhoto dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, keď priestory bývalej\nsušiarne a práčovne boli prebudované na pivničné kobky, ktoré sú využívané ako odkladacie priestory pivnice vlastníkmi bytov a žalovaný tieto neužíva. Zároveň je zrejmé, že stavebný úrad vydal stavebné\npovolenie na rekonštrukciu priestorov vo vchode č. XX, ktoré žalovaný na základe dodatku č. 1 k\nnájomnej zmluve získal do nájmu a že žalovaný na svoje náklady tieto priestory zrekonštruoval a v týchto\nvybudoval kancelárske priestory so zázemím tak, ako je to konštatované aj v znaleckom posudku. Ďalej\nje nespochybniteľnou skutočnosťou, že žalovaný od vykonania takejto rekonštrukcie a prestavby týchto\npriestorov tieto dlhodobo v rámci svojej podnikateľskej činnosti využíva a že do podania predmetnej\nžaloby ich takto nerušene užíval po dobu viac ako 15 rokov. Napokon riadnemu uzavretiu dodatku č. 1 k\nnájomnej zmluve nasvedčuje aj obsah zápisnice z valného zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov „Mariánska spoločnosť“ konaného dňa 27.1.2005, z obsahu ktorej vyplýva, že na tomto\nvalnom zhromaždení bol prejednávaný aj odpredaj nebytového priestoru vo vchode č. 15, ktorý vznikol\npremiestnením a kúpou pivničných priestorov od vlastníkov bytov a že tento návrh bol prejednaný aj na\nschôdzi predstavenstva dňa 8.1.2005. Súhrn týchto skutočností týkajúcich sa faktického stavu užívania\npriestorov vo vchode č. 15 žalovaným, ktoré sú nesporné, potom opodstatňuje záver o hodnovernosti\ndodatku č. 1 k nájomnej zmluve ako listinného dôkazu na preukázanie tej skutočnosti, že došlo ku zmene\nčasti predmetu nájmu podľa pôvodnej nájomnej zmluvy, a to predmetu nájmu vo vchode č. XX. Ak by\naj napriek týmto skutočnostiam súd nepovažoval Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve za dostatočný dôkaz\nna preukázanie toho, že žalovaným aktuálne užívané priestory vo vchode č. 15, teda vo východnej časti\ntraktu, sú predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX v spojení s dodatkom č. 1 zo\ndňa 26.7.2004, tak ohľadom týchto priestorov by vznikol žalovanému nájomný pomer na základe inej\nskutočnosti, a to konkludentne uzavretej samostatnej nájomnej zmluvy, kde pri takomto predmete nájmu,\nktorým neboli nebytové priestory, ale spoločné priestory domu, postačovala na vznik nájomnej zmluvy aj\ntakáto forma právneho úkonu, pretože z ustanovení Obč. zák. o nájomnej zmluve nevyplýva povinnosť\nuzavretia takejto zmluvy v písomnej forme pod sankciou neplatnosti zmluvy pri nedodržaní písomnej\nformy. Je nespornou skutočnosťou, že žalovaný spoločné priestory vo vchode č. XX vo východnej časti\ntraktu užíva najmenej od roku 2005 sústavne až doposiaľ a že tieto zásadným spôsobom prerobil po\nvstupe do ich užívania a že prinajmenej do začiatku roku 2020 neboli zo strany žalobcu proti takémuto\nužívaniu predmetných priestorov žalovaným podniknuté žiadne kroky smerujúce k znemožneniu či\n\nukončeniu ich užívania a že aj samotná neplatná výpoveď z marca 2020 z nájomnej zmluvy zo dňa\n21.6.2004 smerovala k ukončeniu nájomného pomeru týkajúceho sa predmetu nájomnej zmluvy, čo by\nvo vchode č. XX predstavovalo západnú časť traktu, ktorú však žalovaný po dohode o zmene predmetu\nnájmu v tejto časti už najmenej od roku 2005 vôbec neužíva a ktorú v súlade s takouto dohodou prerobil\nna pivničné priestory vyššie uvedeným spôsobom, ktoré sú užívané vlastníkmi bytov. Súhrn týchto\nskutočností by potom nepochybne vytváral predpoklad pre záver o existencii nájomnej zmluvy uzavretej\nkonkludentnou formou na predmetné priestory vo východnej časti traktu vo vchode č. XX, a to všetko\nza predpokladu, že by súd nemal za preukázané, že ku zmene predmetu nájmu v tejto časti, teda vo\nvchode č. XX došlo na základe písomného dodatku č. 1 zo dňa 26.7.2004 k nájomnej zmluve zo dňa\nXX.X.XXXX, ktorý na dôkaz predložil v rámci svojej svedeckej výpovede svedok J. K.. To znamená, že ani\npri priestoroch vo vchode č. XX, ktoré fakticky žalovaný užíva, by nešlo o priestory užívané bez právneho\ndôvodu a teda ani u týchto priestorov nemôže byť uplatnený nárok žalobcu opodstatnený, keďže\nžalobcom nebol tvrdený a ani preukázaný žiaden zákonom prípustný spôsob skončenia nájomného\npomeru k týmto priestorom, okrem neplatnej výpovede, ktorá sa týchto priestorov, ale ani priestorov v\nzápadnej časti traktu vo vchode č. XX, netýkala. Na základe vyššie uvedených skutočností je potom\nžaloba žalobcu o vypratanie nehnuteľnosti v celom rozsahu nedôvodná a bez akéhokoľvek právneho\nzákladu, ktorý by opodstatňoval uložiť žalovanému povinnosť navrhovanú žalobcom v takejto žalobe.\nOsobitne a len pre úplnosť argumentácie strany žalovaného poukazujem aj na procesnú zmätočnosť\nv postupe súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu v tejto veci, keď z obsahu spisuje zrejmé, že\nodvolanie proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci, ktorým bola žaloba zamietnutá,\nbolo podané žalobcom cestou právneho zástupcu, ktorému pred podaním takéhoto odvolania vôbec\nnebolo udelené splnomocnenie na zastupovanie žalobcu osobou oprávnenou konať za žalobcu. Právny\nzástupca žalobcu, ktorý v zastúpení žalobcu podal odvolanie proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie\nv tejto veci, prevzal zastupovanie žalobcu v priebehu konania po predchádzajúcom právnom zástupcovi\nžalobcu, ktorým bol F. A. V., pričom sa tak stalo pred pojednávaním konaným na súde prvej inštancie\ndňa 1.10.2021, na ktorom došlo k vyhláseniu zamietavého rozsudku a takéto splnomocnenie bolo\npodpísané za žalobcu J. E. v postavení predsedu spoločenstva. Z verejne dostupných údajov týkajúcich\nsa žalobcu, a to z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov je možné zistiť, že\nF. G. A. bytov od 15.11.2020 až do 20.1.2022 nemalo do funkcie predsedu spoločenstva ustanovenú\nžiadnu osobu a u J. E. došlo ku zániku funkcie predsedu spoločenstva dňom 14.11.2020 a k opätovnému\nvzniku tejto funkcie až dňom 20.1.2022. Z týchto verejne dostupných údajov tak vyplýva, že odvolanie\nžalobcu proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané prostredníctvom právneho zástupcu\nžalobcu, ktorý nemal na takýto procesný úkon riadne a platné splnomocnenie udelené žalobcom, teda\nsplnomocnenie podpísané osobou oprávnenou konať za žalobcu. Pritom odvolací súd práve na základe\ntakéhoto v podstate nulitného odvolania zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie v tejto veci. Ide o\nzmätočný procesný postup, keď je úradnou povinnosťou súdu v každom štádiu konania skúmať splnenie\npodmienok. K vyjadreniu žalobcu, že vlastníkom predmetných nebytových priestorov je žalobca. Toto\nnie je pravdivé a správne vyjadrenie, pretože jednak žiadne nebytové priestory, ktoré by boli evidované\nv katastri neexistujú a stále ide o priestory, predstavujúce spoločné časti a zariadenia predmetného\ndomu z hľadiska spôsobu zápisu predmetného domu v katastri nehnuteľností. Druhá skutočnosť je\npoukaz žalobcu na údajnú rozpornosť posudzovanej nájomnej zmluvy s dobrými mravmi s ohľadom na\ndojednanú výšku nájmu a dobu nájmu. V takomto vyjadrení však absentuje skutočnosť, že žalovaný\nako nájomca sa zaviazal vykonať na vlastné náklady investície do bytového domu, čo aj uskutočnil\na s ohľadom na túto skutočnosť bola dojednaná výška nájmu ako aj spôsob zaplatenia, ktorý bol tiež\nna prospech žalobcu. Tým, že súd prvej inštancie ani odvolací súd takto nepostupovali, tak takýmto\npostupom zaťažili konanie vadou, ktorá je na ujmu strany žalovaného. Aj keď táto skutočnosť a hlavne jej\nnásledok už nie sú v konaní reparovateľné, považoval som za potrebné na tieto poukázať. Na základe\nvšetkých vyššie uvedených skutočností preto navrhujem, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a\nzároveň žalovanému priznal právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.\n22.Podľa Čl.8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú\npovinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,\na to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.\n23.Podľa § 60 CSP stranami sporu sú žalobca a žalovaný.\n24.Podľa Čl.20 veta prvá a druhá Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých\nvlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\n\n25.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho\nvlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju\nneprávom zadržuje.\n26.V prvom rade sa konajúci súd opäť musel po vykonanom dokazovaní zaoberať aj otázkou vecnej\nlegitimácie strán sporu. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiaden z\núčastníkov konania nenamieta. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného\npráva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je\nimanentnou súčasťou každého súdneho konania a nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo\npasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu meritórnym rozhodnutím (porovnaj rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4 Cdo 53/2001 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 49/2001, resp. rozhodnutia NS\nSR sp. zn. 1 Cdo 99/2012, 2 Cdo 283/2013, 3 Cdo 201/2007). Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia,\nktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a niekedy aj procesného\npráva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vyjadruje postavenie\núčastníka v hmotnoprávnom vzťahu. V aktívnej vecnej legitimácii ide o nositeľa oprávnení, v pasívnej\nvecnej legitimácii ide o nositeľa povinností. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. V konaní\nsa musí dokázať, že žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a že žalovaný je nositeľom\nhmotnoprávnej povinnosti. Vecná legitimácia musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku. Otázku, kto\nje aktívne a pasívne vecne legitimovaný musí súd riešiť vždy medzi prvými. Ak návrh podá osoba, ktorá\ntvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Ak je\nnávrh podaný proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania,\nide o nedostatok pasívnej legitimácie.\n27.Základným predpokladom úspešnosti žaloby o vypratanie nehnuteľnosti je preukázanie vlastníckeho\npráva žalobcu k nehnuteľnosti, ako aj neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalovanou stranou. Podľa\n§ 126 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do\njeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Citované ustanovenie upravuje nárok vlastníka na\nsúdnu ochranu za predpokladu, že iná osoba neoprávnene t.j. bez právneho dôvodu zadržiava vec,\npatriacu žalobcovi, ako vlastníkovi a súčasne ju odmieta vydať. Žalobca v spore musí preukázať aj\npasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, teda musí preukázať, že sa žalovaný bez právneho dôvodu aj\nv predmetnej nehnuteľnosti, patriacej žalobcovi, vypratania ktorej sa domáha, zdržiava a tým hrubo\nzasahuje do jeho vlastníckeho práva. Úspešnosť žaloby o vypratanie závisí na preukázaní dvoch\nzákonných predpokladov: 1.preukázanie vlastníctva žalobcu k vypratávanej nehnuteľnosti t.j. aktívnej\nvecnej legitimácie žalobcu a 2.preukázanie skutočnosti, že žalovaný ju užíva neoprávnene t.j. pasívnej\nvecnej legitimácie žalovaného.\n28.O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom\nhmotnoprávneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré\nv konaní ide. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne\npostavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva\nprocesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.\n29.A.) K nároku o vypratanie spoločných častí v prízemí vchodu č. XX obytnej budovy súp. č. XXXXX\nD. H. F. A. E., postavenej na CKN parc. č. XXXX/X v rozsahu vyplývajúcom z Prílohy č. 7 znaleckého\nposudku č. XX/XXXX zo dňa 17.7.2024 znalca I. G. P. a s dispozíciou a výmerou jednotlivých miestností\nvyplývajúcou z Prílohy č. 6 tohto znaleckého posudku.\n30.Podľa § 2 ods. 1 písm. e) a f) zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je:\ne) nebytovým priestorom miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú kolaudačným osvedčením\nstavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu\nani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu,\nf) podlahovou plochou plocha všetkých miestností bytu alebo nebytového priestoru bez plochy balkónu,\nlodžie a terasy, okrem terasy, ktorá nie je spoločnou časťou domu; do podlahovej plochy bytu sa\nzapočítava aj plocha miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu.\n31.Podľa § 7b ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (1) Spoločenstvo\nmôže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a\nnebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem\n\núhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo\ndodávateľovi (ďalej len \"úhrady za plnenia\"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí\nz príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou\nčinnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže\nnadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v\nmene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu,\npríslušenstvo a priľahlý pozemok.\n32.Podľa § 9 ods. 7 a 8 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (7) Spoločenstvo\na správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a\nnebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na\núčet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci;\ntoto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže\nrozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov v dome.\n(8) Spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v dome,\na) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo\nnebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo\nzákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome,\nb) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového\npriestoru v dome.\n33.Podľa čl. 9 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzatvorenej v zmysle\nzák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zo dňa 19.10.2016 Spoločenstvo\nzastupuje v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov\na) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo\nnebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo\nzákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru\nb) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového\npriestoru v dome.\n34.Podľa § 1 zák.č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov tento zákon sa vzťahuje\na) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia\nstavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo\nbytu ani spoločné priestory domu;\n35.Podľa § 121 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria\nvlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. (2) Príslušenstvom\nbytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.\n36.Vychádzajúc z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu, ktorého právnym názorom je\nsúd viazaný, účelom občianskoprávneho inštitútu zastúpenia je v zmysle § 22 Občianskeho zákonníka,\naby za toho, kto nie je spôsobilý k právnym úkonom, robil právne úkony ustanovený zástupca alebo\naby zástupca robil právne úkony za toho, kto síce k právnym úkonom spôsobilý je, avšak právne\núkony z nejakého dôvodu nemôže robiť. Pri zastúpení robí právne úkony za zastúpeného navonok, t.\nj. voči tretím osobám, zástupca. Rozlišuje sa zastúpenie priame a zastúpenie nepriame. Ďalej krajský\nsúd uviedol, že ak právne úkony robí zástupca v mene zastúpeného a na jeho účet, vznikajú práva\na povinnosti priamo zastúpenému, nie zástupcovi; medzi zástupcom a treťou osobou žiadne práva\na povinnosti nevznikajú. Ide o tzv. zastúpenie priame. Od priameho zástupcu treba odlišovať tzv.\nnepriameho zástupcu, ktorý uskutočňuje právny úkon svojím menom, avšak na cudzí účet. V zmysle ust.\n§ 7b ods. 1, 2 a 6 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločenstvo vykonáva správu domu už len v mene a na účet\nvlastníkov. Do účinnosti novely bytového zákona č. 283/2018 Z. z. konal správca v právnych vzťahoch\nako priamy zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov a spoločenstvo vystupovalo vždy ako\nnepriamy zástupca vlastníkov. Od účinnosti novely zákona č. 283/2018 (od 01.11.2018) je zastupovanie\nvlastníkov spoločenstvom a správcom jednotné. Pri právnych úkonoch (typicky uzatváranie zmlúv s\ntretími osobami) správca a spoločenstvo koná navonok ako priamy zástupca vlastníkov. Pri zastupovaní\n\na konaní pred súdom voči tretím osobám či samotným vlastníkom koná správca a spoločenstvo v zmysle\n§ 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. vo vlastnom mene a na účet vlastníkov ako nepriamy zástupca.\nUvedenou novelou zákona bol zavedený zmiešaný typ zákonného zastúpenia s osobitnou úpravou\npriameho zákonného zastúpenia (v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov) pri správe\ndomu a nepriameho zákonného zastúpenia (správca koná vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov\na nebytových priestorov) v konaniach pred súdom a inými orgánmi verejnej moci. Pre súd je právny názor\nsúdu druhej inštancie vyslovený v jeho uznesení č.k. 19Co/45/2022-212 zo dňa 07.12.2022 záväzný\n( § 391 ods. 2 CSP). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa podanou žalobou\n( po pripustení jej zmeny v zmysle záverov znaleckého posudku) domáha vypratania nehnuteľností\nvo vchode č. XX bytového domu s.č. XXXXX, ktoré nie sú nebytovými priestormi ani spoločnými\npriestormi vlastníkov bytov a nebytových priestorov (nespĺňajú definíciu nebytových priestorov v zmysle\nzák.č. 182/1993 Z.z., pretože k uvedeným stavebným a dispozičným zmenám stavebný úrad vydal iba\nrozhodnutie o stavebnom povolení, avšak nie rozhodnutie o kolaudácii, v ktorom by bolo stavebným\núradom osvedčené a určené, že tieto priestory slúžia na iné účely ako na bývanie). Ide o príslušenstvo\nbytov, pivničné priestory - pivničné kobky ( východná časť traktu podľa znaleckého posudku č. XX/\nXXXX). Žalovaný tieto priestory neoprávnene užíva (keďže zo strany žalobcu tieto neboli zahrnuté do\npredmetu nájmu v nájomnej zmluve z 21.6.2004 a dôkazné bremeno k spornej platnosti Dodatku č. 1 zo\ndňa 26.07.2004 žalovaný neuniesol ani nebol preukázaný iný titul, ktorý by žalovaného k ich užívaniu\noprávňoval), avšak ako priestory v osobnom vlastníctve cca 8 bližšie nezidentifikovaných vlastníkov\nbytov v bytovom dome s.č. XXXXX z celkovo 15-tich bytov v bytovom dome ( podľa LV č. XXXX na\nčl.14 spisu).\n37.Pivnica ( pivničná kobka) je príslušenstvom bytu, ktoré sa započítava aj do podlahovej plochy bytu\na je osobným vlastníctvom vlastníka bytu. Nejedná sa tak o nebytový priestor ( čo vylučuje § 1 písm.\na) zák.č. 116/1990 Z.z.), ale ani o spoločné priestory bytového domu. Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zák. č.\n182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov podlahovou plochou bytu je plocha všetkých\nmiestností bytu alebo nebytového priestoru bez plochy balkónu, lodžie a terasy, okrem terasy, ktorá\nnie je spoločnou časťou domu; do podlahovej plochy bytu sa započítava aj plocha miestností, ktoré\ntvoria príslušenstvo bytu. V zmysle § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka pod pojem príslušenstvom bytu\nsú zahrnuté vedľajšie miestnosti a priestory, určené na to, aby sa s bytom užívali, pivnica tak patrí do\npríslušenstva bytu, ide o vedľajší priestor, ktorý sa užíva s bytom. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6MCdo 47/2012 vyplýva, že príslušenstvom bytu sú jednak miestnosti, ktoré sa nachádzajú v byte\n( miestnosti, ktoré nemožno považovať za obytné, avšak s bytom súvisiace, napr. predsieň, komory,\nšpajze, WC, kúpeľne) a priestory, ktoré sa nachádzajú mimo bytu a sú určené vlastníkom domu na to, aby\nboli s bytom trvale užívané napr. pivnica, dreváreň, kôlňa. Žalobca tak nie je aktívne vecne legitimovaný\nna podanie uplatneného hmotnoprávneho nároku čo do vypratania priestorov v prízemí vchodu č.\nXX obytnej budovy, súp.č. XXXXX, ulica F., E. v rozsahu vyplývajúcom z prílohy č. 7 znaleckého\nposudku č. XX/XXXX zo dňa 17.07.2024. Záver odvolacieho súdu vyslovený v rozhodnutí o zrušení\nprvého rozsudku v tejto veci, podľa ktorého je žalobca ako spoločenstvo aktívne vecne legitimovaný\nna uplatnenie predmetného hmotnoprávneho nároku na vypratanie príslušných spoločných častí domu\nv zmysle § 9 ods. 7 BytZ na súde vo vlastnom mene a na účet vlastníkov ako nepriamy zástupca\nv súdnom konaní o takomto nároku sa odvíjal od kvalifikácie priestorov k vyprataniu ako spoločných\nčastí domu. Po vykonanom dokazovaní však nemožno krajským súdom už vyslovené aplikovať na stav,\nkedy sa vo vchode č. XX bytového domu s.č. XXXXX nejedná o spoločné priestory bytového domu ale\no 8 pivničných kobiek, ktoré boli následne prerobené na kancelárske a administratívne priestory, nikdy\nneboli v stavebnom či administratívnom konaní prekvalifikované inak a ktoré tak naďalej z právneho\nhľadiska tvoria príslušenstvo bytu (aj čo do výmery toho ktorého bytu). Z vykonaného dokazovania\nnajmä znaleckého ale aj zo svedeckým výpovedí mal súd za preukázané, že priestory v prízemí vchodu\nč. XX obytnej budovy súp. č. XXXXX D. H. F. A. E., postavenej na CKN pare. č. XXXX/X v rozsahu\nvyplývajúcom z Prílohy č. 7 znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.7.2024 znalca I. G. P. a s\ndispozíciou a výmerou jednotlivých miestností vyplývajúcou z Prílohy č. 6 tohto znaleckého posudku,\nvypratania ktorých sa žalobca domáha, nie sú spoločnými priestormi, ale sú to pivnice ( pivničné kobky),\nvo vlastníctve niektorých v spore bližšie nezidentifikovaných vlastníkov bytov v predmetnom bytovom\ndome. Nepredstavujú nebytový priestor, ktorý bol daný do nájmu žalovanému nájomnou zmluvou zo\ndňa XX.X.XXXX na dobu určitú 30 rokov, ale ide o príslušenstvo bytu, ktorý žalovaný užíva bez právneho\ndôvodu, zabraté žalovaným na základe akejsi tvrdenej, ale ničím nepreukázanej výmeny. Predmetné\npriestory nie sú ani v zmysle vydaného kolaudačného rozhodnutia Mesta Prievidza ako stavebného\núradu kvalifikované ako nebytové priestory. Súd má za to, že sa tak nejedná o prípad, kedy za danej\n\nsituácie môže žalobca ako zástupca ( priamy či nepriamy) vlastníkov bytov a nebytových priestorov\npodať žalobu o vypratanie priestorov v osobnom vlastníctve niektorých vlastníkov bytov v bytovom dome,\npretože aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o ich vypratanie majú len samotní vlastníci bytov,\nktorých pivničné kobky žalovaný aktuálne užíva bez právneho dôvodu. Priestory, ktoré žalovaný vo\nvchode č. XX bytového domu neoprávnene užíva (keďže nebolo preukázané, že k nim má uzavretú\nnájomnú zmluvu resp. nebolo preukázané, že by ich žalovaný vlastnil, pričom aj samotný zástupca\nžalovaného súdu ku vchodu č.XX bytového domu uviedol, že je možné že ide o užívanie bez právneho\ndôvodu), stoja v priestoroch pivníc niekoľkých majiteľov bytov a nebytových priestorov obytnej budovy\nsúp. č. XXXXX D. H. F. A. E., postavenej na CKN pare. č. XXXX/X, ktorí sa ako vlastníci tohto priestoru\nmôžu žalobou domáhať ich vypratania ak žalovaný zasahuje do ich práv tým, že bez právneho titulu\nužíva ich pivnice v predmetnej obytnej budove, ktoré sú ako príslušenstvo ich bytu ich vlastníctvom.\nSúd ešte dodáva, že ak aj žalovaný v spore tvrdil, že na ich užívanie má právny dôvod na základe\nDodatku č.1 zo dňa 26.07.2004, tento listinný dôkaz bol zo strany žalobcu zospornený ako kompilát\nresp. listina, s ktorou sa v jej texte manipulovalo a pravosť tejto listiny namietol. Súdu bola predložená\nfotokópia Dodatku č. 1, pričom pri vizuálnom porovnaní voľným okom strany 1 a strany 2 tejto listiny\nsa javí, že by sa mohlo jednať o listinu vyhotovenú z dvoch rôznych písomností. Pričom ani samotný\nžalovaný sa o tomto Dodatku nikdy nezmienil, až do momentu výsluchu jeho otca ako svedka, ktorý\ntúto listinu predložil súdu na pojednávaní dňa 5.3.2025. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu\nSR sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020, v zmysle ktorého každá strana nesie dôkazné bremeno\ntýkajúce sa tých skutkových predpokladov, ktorú sú pre ňu priaznivé z pohľadu právnej normy, ktorej\núčinkov sa v sporovom súdnom konaní domáha. Vo všeobecnosti platí, že ak strana poprie pravosť\nlistiny, leží dôkazné bremeno týkajúce sa pravosti na tej strane, ktorá zo skutočností v listine uvedených\nvyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. K Dodatku č.1.zo dňa 26.07.2004 ako listine, ktorej\npravosť bola sporná tak žalovaný ako strana sporu, ktorá z nej v spore vyvodzovala pre seba priaznivé\nprávne následky neuniesol dôkazné bremeno a jej pravosť nijako nepreukázal, jej spornosť neodstránil.\n38.Súd tak dospel k záveru, že žalobca aktívnu vecnú legitimáciu na podanie uplatneného\nhmotnoprávneho nároku čo do vypratania bývalých pivničných priestorov ( 8 pivničných kobiek) v prízemí\nvchodu č. XX obytnej budovy, súp.č. XXXXX, ulica F., E. v rozsahu vyplývajúcom z prílohy č. 7\nznaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.07.2024 nemá. S poukazom na všetko k nároku pod\npísmenom A) už uvedené súd žalobu v časti nároku o vypratanie priestorov vo vchode č. XX z dôvodu\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o ich vypratanie zamietol.\n39.Z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že ak sa zamieta žaloba pre nedostatok\nvecnej legitimácie, je vylúčené, aby sa súd súčasne zaoberal žalobou vo veci samej. Odvolací súd\nsa k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu na podanie žaloby o vypratanie nebytových priestorov vyjadril\na uviedol svoj právny názor, avšak po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie bol súdom\nnásledne zistený iný skutkový stav a to aj v dôsledku znaleckého dokazovania a výsluchu navrhnutých\nsvedkov, čo malo vplyv na opätovné riešenie a zodpovedanie otázky aktívnej vecnej legitimácie\nvzhľadom na charakter priestorov, vypratania ktorých sa žalobca domáhal. Poučenie o vecnej legitimácii\nby bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania, ale také poučenie by\npodľa názoru súdu presiahlo jeho poučovaciu povinnosť a bolo by tak v rozpore so zásadou rovnosti\núčastníkov konania ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 197/2010).\n40. B.) K nároku o vypratanie spoločných častí v prízemí vchodu č. XX bytového domu súp. č. XXXXX\nD. H. F. A. E., postaveného na pozemku CKN pare. č. XXXX/XX v rozsahu vyplývajúcom z Prílohy č. 7\nznaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.7.2024 znalca I. G. P. a s dispozíciou a výmerou jednotlivých\nmiestností vyplývajúcou z Prílohy č. 4 tohto znaleckého posudku.\n41.Podľa § 2 ods. 1 písm. e) a f) zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je:\ne) nebytovým priestorom miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú kolaudačným osvedčením\nstavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu\nani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu,\nf) podlahovou plochou plocha všetkých miestností bytu alebo nebytového priestoru bez plochy balkónu,\nlodžie a terasy, okrem terasy, ktorá nie je spoločnou časťou domu; do podlahovej plochy bytu sa\nzapočítava aj plocha miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu.\n\n42.Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.07.2024 vypracovaného súdnym znalcom I. G. P.\nna návrh znaleckého dokazovania žalobcom ku vchodu bytového domu s.č. XXXXX znalec uviedol, že\npodľa projektovej dokumentácie/statického posudku vyhotoveného Ind. G. A. – G. pred rekonštrukciou\nspoločných priestorov, spoločné priestory 1. nadzemného podlažia ( prízemie) boli využívané na svoj\núčel t.j. napríklad ako sušiareň, práčovňa, pivničné priestory, chodba, schodište a pod.. Znalec ďalej\nuviedol, že v priestoroch bývalej sušiarne a práčovne vchodu č. XX bytového domu s.č. XXXXX došlo\nk stavebným úpravách aj k dispozičným zmenám, v priestoroch bývalej sušiarne a práčovne bola\nvybudovaná bytová jednotka, ktorá spĺňa definíciu bytovej jednotky/bytu podľa § 43b zák.č. 50/1976 Zb.\nStavebný zákon. Stavebné povolenie na stavbu ,,Zmena užívania časti bytového domu F. H. XX-XX E.“\nvydané Mestom Prievidza č. X.X.X.-XX-XXXXX-XXXX zo dňa 15.10.2004 bolo iba v rozsahu vybúrania\ndverných otvorov a opravy povrchov. Ostatné stavebné úpravy a zmena účelu užívania spoločných\npriestorov boli zrealizované bez právneho /administratívneho základu.\n43.Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s procesnou obranou žalovaného vo vzťahu k predmetným\npriestorom vo vchode č. XX bytového domu, kedy žalovaný tvrdil, že z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva,\nže predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy boli spoločné priestory vo vchode č. XX bytového domu\nsúp. č. XXXXX D. H. F. A. E.. Obe tieto budovy (aj budova súp. č. XXXXX na ul. F. A. E.) mali v\nčase vzniku nájomnej zmluvy a majú aj doposiaľ charakter bytového domu v zmysle § 2 ods. 2 zák.\nč. 182/1993 Z. z.. Priestory vo vchode č. XX sú spoločnými priestormi bytových domov, čo je zrejmé\naj zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 17.7.2024 znalca I. P.. Z ustanovenia § 1 písm. a) zák.\nč. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov vyplýva, že tento zákon sa vzťahuje na\nnebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného\núradu sú určené na iné účely ako na bývanie s tým, že nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu\nani spoločné priestory domu. Z uvedeného je zrejmé, že aj keď sa v nájomnej zmluve konštatuje, že\ntáto bola uzatvorená v zmysle zák. č. 116/1990 Zb. a že na právne vzťahy, ktoré nie sú touto zmluvou\nupravené, sa vzťahujú príslušné ustanovenia tohto právneho predpisu a Občianskeho zákonníka, tak\nv skutočnosti nebolo a nie je možné právny vzťah z tejto nájomnej zmluvy vôbec posudzovať podľa\nzákona o nájme a podnájme nebytových priestorov jednak z dôvodu, že tento zákon sa vzťahuje na\nnebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností určené podľa rozhodnutia stavebného\núradu na iné účely ako na bývanie, čo predmet nájmu podľa nájomnej zmluvy nespĺňa a jednak z\ndôvodu, že tento zákon výslovne z nebytových priestorov vylučuje spoločné priestory domu. Priestory\nvo vchode č. XX bytového domu s.č. XXXXX, vypratania ktorých sa žalobca domáha nespĺňajú definíciu\nnebytových priestorov v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z. pretože k uvedeným zmenám stavebný úrad vydal\niba rozhodnutie o stavebnom povolení, absentuje však rozhodnutie o kolaudácii, v ktorom by bolo\nstavebným úradom osvedčené a určené, že tieto priestory slúžia na iné účely ako na bývanie. Charakter\npredmetu nájmu podľa nájomnej zmluvy preto úplne vylučuje aplikáciu jeho ustanovení na právny vzťah\nprenajímateľa a nájomcu založený nájomnou zmluvou a tento právny vzťah je možné posudzovať\nlen podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Ak sa teda žalobca\npodanou žalobou domáha vypratania príslušných priestorov na základe právneho úkonu - výpovede\nz nájomnej zmluvy zo dňa 1.3.2020, ktorá bola daná žalovanému podľa § 9 ods. 2 písm. a) Zákona\no nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorú výpoveď zákon nepripúšťa, tak žalobe ani v tejto časti\nnemožno vyhovieť. Výpoveď ako možnosť skončenia nájomného pomeru k priestorom vo vchode č.\nXX dohodnutého na dobu určitú ( 30 rokov) tak nemôže mať za následok zánik nájomného pomeru. Z\nustanovenia § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú\nsa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Z ustanovenia § 677 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka vyplýva, že zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode\nprenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou a z odseku 2 tohto ustanovenia vyplýva, že ak osobitný zákon\nneustanovuje inak, tak nájomnú zmluvu možno pri nájmoch nehnuteľností vypovedať v trojmesačnej\nlehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote. Žiadna iná úprava skončenia nájmu v\nObčianskom zákonníku nie je obsiahnutá. Preto výpoveď z nájomnej zmluvy, daná žalobcom podľa\nustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, nemala za následok\nzánik právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou a keďže tento právny vzťah doposiaľ žiadnym\niným právne prípustným spôsobom (uplynutím doby nájmu alebo dohodou zmluvných strán o skončení\nnájmu) nezanikol, súd žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.\n44.S poukazom na uvedené, kedy súd dospel k záveru, že vo vzťahu k priestorom vo vchode č. XX\nchýba žalobcovi aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby o vypratanie priestorov pivničných kobiek\nvo vlastníctve niekoľkých vlastníkov bytov a vo vzťahu k priestorom vo vchode č. 11 nebolo možné\n\nplatne vypovedať nájomnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX uzavretú na dobu 30 rokov, pretože išlo o nájom\nspoločných priestorov, na ktoré sa zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov\nnevzťahuje a ktorý nájomný vzťah nemožno ukončiť ani výpoveďou podľa § 677 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, keďže zrušiť nájomnú zmluvu výpoveďou možno len zmluvu dojednanú na neurčitú dobu, čo\nnie je tento prípad. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol a nezaoberal sa ďalej ani zospornenou\noprávnenosťou osoby, ktorá vyhotovila a podpísala výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX,\ndanej žalovanému zo strany žalobcu listom advokátskej kancelárie zo dňa 1.3.2020 či zospornenou\nplatnosťou výpovede z nájomnej zmluvy z hľadiska dodržania postupu pri daní tejto výpovede v zmysle\nustanovení zák. č. 182/1993 Z.z..\n45.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy súd prizná strane náhradu trov\nkonania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, preto mu\npatrí nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. O nároku súd rozhodol podľa § 262 ods.\n1 CSP, o konkrétnej výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 262 ods.\n2 CSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne\nna Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.\nPodľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP\"), v odvolaní sa popri\nvšeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo\nnesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne\nalebo neúplne zistil skutočný stav veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym\nuplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:38455d0e-0120-482d-9483-058f8f771da3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 552, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.24.2019.1"}, {"guid": "59276c50-d8f9-4354-96b2-ec76195f0dfe:5c57efec-ac51-4f51-8b79-59066499eb43", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1512203787.1", "spisova_znacka": "2Cob/229/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/229/2013 z 2. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-06-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1512203787.1"}], "citovane_v": []}