{"guid": "d5e71648-40d2-47b1-a8ca-69d2997c0272:b91dc9f2-a9ba-41dc-8acd-f314d584fec0", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2025:3823201944.3", "spisova_znacka": "14C/65/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14C/65/2024 z 23. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prievidza z 23. apríla 2025, sp. zn. 14C/65/2024, ECLI:SK:OSPD:2025:3823201944.3", "identifikacne_cislo": "3823201944", "sud": {"guid": "sud_122", "nazov": "Okresný súd Prievidza", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-prievidza"}, "sudca": "JUDr. Beáta Gešvantnerová", "sudca_id": 2629, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-gesvantnerova-2629", "datum_vydania": "2025-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "16Co/43/2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "1ea45e97-e5a7-4e4e-a530-c6dfb9e1dfcd:df75e62c-de34-4115-aa36-0085387bd44f", "datum": "2025-11-25", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "nazov": "§ 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/88", "nazov": "predpis č. 88/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/88", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/88-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/315#paragraf-103"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b91dc9f2-a9ba-41dc-8acd-f314d584fec0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:3823201944.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2025:3823201944.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2025:3823201944.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prievidza\n14C/65/2024\n3823201944\n23. 04. 2025\nJUDr. Beata Gešvantnerová\nECLI:SK:OSPD:2025:3823201944.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prievidza sudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci žalobcu: A. A., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., právne zastúpený: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s\nr.o., so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, IČO: 50 595 652, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene\nktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866,\no určenie nemajetkovej ujmy, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 800,-eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1.Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu 29.5.2023 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy\n6349,47 eur s prísl. V žalobe poukázal, že je príslušníkom hasičského a záchranného zboru. Vykonáva\nštátnu službu v služobnom pomere podľa zákona č. 315/2001 Z, z. o Hasičskom a záchrannom zbore,\n(ďalej len zákona o HaZZ ) aktuálne v hodnosti nrtm. vo funkcii technik strojník Okresného riaditeľstva\nHasičského a záchranného zboru v Prievidzi Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru\nv Trenčíne. Celý svoj profesijný život pracuje v zbore. Pri výkone tejto činnosti mu vznikla škoda tým,\nže dlhodobo je nútený pracovať nad rámec týždenného pracovného času v dôsledku porušenia práva\nEurópskej únie, resp. jej aktu, konkrétne Smernice 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo\n4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej len „Smernica”). Táto\nSmernica bola žalovaným nesprávne implementovaná, resp. nebola v časti implementovaná vôbec\ndo právneho poriadku Slovenskej republiky. Týmto postupom mu vznikla škoda porušením únijného\npráva žalovaným ako členským štátom Európskej únie spočívajúca v nemajetkovej ujme. Poukázal na\nčlánok 6. písm. b) Smernice. Jeho týždenný pracovný das značne presahuje 40-hodinový služobný\nčas ako to ustanovuje § 85 ods. 2 zákona o HaZZ, ale aj maximálne prípustný týždenný pracovný\nčas v dĺžke 48 hodín tak ako to ustanovuje článok 6, písm. b) Smernice. Oslovil predžalobnou výzvou\nžalovaného, aby uspokojil jeho nárok mimosúdne. Žalovaný nárok odmietol. Právomoc súdu je daná v\nzmysle § 25 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v spojení s § 3 CSP. Nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej\nujmy prerokoval s Ministerstvom vnútra SR aj oznámil Ministerstvu financií SR, aj keď to nebolo nutné\nvzhľadom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, konkrétne rozhodnutie vo veci C-118/08 Transportes\nUrbanos y Servicios Generales SAL. V rozhodnutí je uvedené, že ide o nárok na náhradu škody, ktorá\nvznikla pri implementácii pravidla únijného práva do slovenského právneho poriadku. Týmto došlo k\nporušeniu práva žalobcu na garantovaný 48 hodinový týždňový pracovnú čas garantovaný Smernicou a\n\njej článkom 6 písm. b.) s následným vznikom práva na jeho právnu ochranu pred vnútroštátnym súdnym\norgánom členského štátu.\nPoukázal na rozsudok ESD vo veci G. Fus c-429/09 bod 35. Okrem toho Súdny dvor tiež rozhodol, že\nčlánok 6 písm. b) smernice 2003/88 má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu\npriamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi (rozsudky Pfeiffer a i., body 103 až 106, ako aj Fus,\nbody 56 až 59). Táto judikatúra ESD potvrdzuje, že o nároku na náhradu škody spôsobenej porušením\núnijného práva jednotlivcom rozhoduje Súdny orgán členského štátu a nie jeho zamestnávateľ. Ide o\nprávo na súdne uplatnenie nároku na náhradu škody priznanej priamo únijným právom, preto by bola\nv rozpore s únijným právom aplikácia právnej úpravy zákona č. 514/2003 a 15 a 16 tohto zákona.\nMiestnu príslušnosť tunajšieho Okresného súdu Prievidza odvodil od § 19 CSP v dôsledku toho, že\nškoda - nemajetková ujma vznikla v mieste výkonu služobnej činnosti, ktorým je Hasičská stanica v\nmeste Prievidza, kde nastala skutočnosť ktorá zakladá uplatnený nárok na náhradu škody a ktorá sa\nnachádza v obvode Okresného súdu Prievidza. Žalovaná je Slovenská republika, za ktorú koná v zmysle\n135 ods. 2 CSP Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky s poukazom na 11 písm. c) zákona č. 575/2001\n0 organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky je ústredným orgánom štátnej správy pre Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor.\nArgumentoval, že jeho týždenný pracovný čas ako príslušníka HaZZ SR je rozvrhnutý nerovnomerne\npodľa 86 zákona o HaZZ, a to tak, že jeho týždenný pracovný čas sa skladá zo 17 hodinových pracovných\nzmien (výkon služby), po ktorých nasleduje 7-hodinová služobná pohotovosť na pracovisku, celkovo tak\nv rámci jednej pracovnej zmeny strávi na pracovisku minimálne 24 hodín. Výkon služobnej pohotovosti\nje rozdelený na aktívnu časť služobnej pohotovosti (práca nadčas) a na neaktívnu časť pracovnej\npohotovosti. Takýto spôsob rozvrhnutia služobného času sa uplatňuje dlhoročne, teda aj viac rokov\npredtým ako je žalované obdobie. Služobné pohotovosti sú určované na čas nočných hodín. Ak počas\nslužobnej pohotovosti dôjde k vyhláseniu poplachu a sú vyslaní na zásah, mení sa služobná pohotovosť\nna prácu nadčas (aktívna časť služobnej pohotovosti). Na stanici sa striedajú 3 zmeny, každý tretí deň\nodslúži každá zmena 24 hodín a následne majú príslušníci v tejto zmene 2 dni voľno. Ide o nerovnomerné\nrozvrhnutie pracovného času, ktorého čas pripadá na služobnú pohotovosť podľa § 86 ods. 2 v spojení\ns § 92 zákona o HaZZ, mesačne odslúži každá hasičská zmena 10 pracovných zmien, pričom každý\ntretí mesiac je to až 11 zmien, čo je v priemere 10,4 zmeny mesačne. V službe teda strávi bežne 240\naž 264 hodín mesačne. Do tohto nie sú zahrnuté hodiny nadčasov. Pri siedmich hodinách pracovnej\npohotovosti x 10 zmien za mesiac ide o minimálne 70 hodín pracovnej pohotovosti, čo ročne znamená\naj 840 hodín pracovnej pohotovosti, V žalovanom období od marca 2020 do februára 2023 v zmysle\npriloženej tabuľky odpracoval 1973,6 hodín nadčasov, pričom z tohto existuje aktívna časť pracovnej\npohotovosti a pracovná pohotovosť.\nPočas pracovnej pohotovosti, a to aj v jej neaktívnej časti, sa musí zdržiavať na pracovisku, nemôže sa\nz neho vzdialiť, musí byť vždy pripravený na výkon zásahu. Ak je vyhlásený výjazd, musí sa vykonať\ndo jednej minúty od vyhlásenia. V skutočnosti napriek tomu, že čas pracovnej pohotovosti tvorí jej\nneaktívnu časť, aj tento časový úsek je povinný nevyhnutne tráviť na pracovisku, byť okamžite pripravený\nna výkon zásahu. Napriek tomu sa mu však neaktívna časť pracovnej pohotovosti nezapočítava do\nfondu pracovného času, čo znamená, že v jednom mesiaci napriek tomu, že odpracuje napríklad 230\nhodín, do fondu pracovného času sa mu započítava len 160 hodín. Presný prehľad za každý jednotlivý\nmesiac vyplýva z priloženej tabuľky a výplatných listín. Jeho týždenný pracovný čas značne presahuje\n40-hodinový služobný čas ako to ustanovuje § 85 ods. 2 zákona o HaZZ, ale aj maximálne prípustný\ntýždenný pracovný das v dĺžke 48 hodín tak ako to ustanovuje článok 6, písm. b) Smernice. Tiež poukázal\nna rozsudok Súdneho dvora C-106/77 zo dňa 9.3.1978 vo veci Simmenthal, na rozsudok Súdneho\ndvora C-243/09 zo dňa 25.11.2010 vo veci Günter Fuß, na rozsudok Súdneho dvora C-397/01 zo dňa\n5.10.2004 vo veci D. E. a rozsudok Súdneho dvora C-14/04 zo dňa 1.12.2005 vo veci Abelkader Dellas\na na rozsudok Súdneho dvora C-518/15 zo dňa 21.02.2018 vo veci Ville de Nivelles. Poukázal na §§\n85 - 93 ZHaZZ.\nV týchto ustanoveniach sú definované pojmy ako je nerovnomerné rozvrhnutie služobného času,\nprestávky v štátnej službe, vymedzený pojem nepretržitý odpočinok medzi služobnými dňami, dĺžka\ntohto odpočinku medzi služobnými dňami, dĺžka nepretržitého odpočinku v týždni, dni služobného\npokoja, štátna služba nadčas, služobná pohotovosť. Ani z jedného ustanovenia zákona nevyplýva, že\nby služobná pohotovosť v mieste výkonu služby bola považovaná za súčasť ich služobného času,\n\npričom v skutočnosti sa tento čas služobnej pohotovosti nezapočítava do pracovného času. Toto bolo\naj opakovane judikované. Keďže zákon o HaZZ nepovažuje služobnú pohotovosť hasičov za súčasť\nich služobného času, tak v tomto spočíva rozpor zákona o HaZZ s komunitárnym právom, konkrétne\ns ustanoveniami Smernice a judikatúrou Súdneho dvora a spôsobuje, že služobný pracovný čas\nspolu so služobnou pohotovosťou na pracovisku presahuje 48 hodín týždenne. Služobná pohotovosť\nmu je pravidelne nariaďovaná a podľa vnútroštátnej právnej úpravy sa nepovažuje za súčasť jeho\nslužobného pracovného času, ako to kogentne upravuje Smernica. Vnútroštátna úprava v zákone o\nHaZZ je v rozpore s článkom 6. písm. b) Smernice a v tejto časti Smernica nebola jednoznačne správne\nimplementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky. Porušenie práva únie je dôsledkom\nzákonodarného a legislatívneho procesu. Od žalovaného obdobia marca 2020 do februára 2023\nodpracoval priemerne pracovný služobný čas v trvaní približne 55 hodín týždenne. Je nepochybné,\nže tým došlo k porušeniu práva upraveného v Smernici. Presný počet pracovného služobného času\nza každý jednotlivý mesiac tohto obdobia vyplýva z priloženej tabuľky. Tým, že odpracuje mesačne\npribližne 222 hodín, je daná príčinná súvislosť medzi porušením únijného práva, konkrétne článku 6.\npísmena b) Smernice a škodou, ktorá vznikla v tom, že v skutočnosti mal odpracovať len 48 hodín\npočas týždenného pracovného času. Nemajetková ujma spočíva v porušovaní jeho osobnostných práv\nspočívajúcich v ochrane zdravia, psychickej a telesnej integrity, nedostatku primeraj doby na odpočinok,\nako aj v porušení práva na súkromie a rodinný život, a to v príčinnej súvislosti s tým, že musí odpracovať\nreálne viac ako je v zmysle Smernice dovolené. Jeho práca je zodpovedná, v podstate v nej nasadzuje\nživot, zdravie, ohrozuje tým svoje súkromie ako aj rodinu a je dôvodné, prečo existuje rigidne upravená\npracovná doba v Smernici. Na regeneráciu ako aj na rodinný život, zachovanie psychického zdravia,\npotrebuje dostatočný odpočinok po práci, čo za situácie, že mu je sústavne nariaďovaný dlhší pracovný\nslužobný čas, nie je možné. Prichádza o čas, ktorý by mohol stráviť s rodinou, priateľmi alebo sa venovať\nsvojim záľubám. Nad ustanovený pracovný čas v 48 hodín sústavne pracuje až 55 hodín. Poukázal na\nčl.40,19 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky.\nÚčel Smernice upravuje, že pracovníkom spoločenstva musí byť poskytnutý minimálne denný, týždenný\na ročný čas odpočinku a primerané prestávky v práci. Je preto tiež potrebné zaviesť maximálnu\nhranicu týždenného pracovného času. Primeraný odpočinok podľa Smernice znamená, že má nárok\nna pravidelný čas odpočinku vyjadrený v jednotkách času, ktorý je dostatočne dlhý a nepretržitý, aby\nsa zabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobí\núraz sebe, kolegom alebo iným osobám a že si ani krátkodobo ani dlhodobo nepoškodí zdravie.\nĎalej poukázal na článok 19. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý má právo na ochranu\npred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.” Ak pracuje viac ako upravuje\nSmernica, jednoznačne dochádza k porušeniu všetkých vyššie uvedených práv. Služobná pohotovosť\nje platená vo výške 15 % zo sumy príslušnej časti služobného platu, pri nariadenej služobnej pohotovosti\nje mu uhrádzaná odmena vo výške 50 % z príslušnej časti služobného platu, ktoré vyplývajú z § 122 ods.\n1, resp. ods. 2 zákona o HaZZ. Výšku náhrady škody, ktorá mu je spôsobená je možné najbližšie určiť\npráve podľa S 122 zákona o HaZZ. Takto to napokon bolo judikované už aj v množstve (minimálne v 26)\nrozhodnutiach odvolacích súdoch SR. Hodiny, ktoré odpracoval nad maximálne priemerný týždenný\npracovný čas je možné analogicky posúdiť ako odpracovanie mimo rozvrhnutého služobného času.\nPráve pri takomto rozvrhnutí dochádza k porušeniu jeho práv v čase výkonu pohotovosti.\nPrimeranou náhradou nemajetkovej ujmy - škody je v tomto prípade rozdiel medzi peňažnou náhradou\nuvedenou v § 122 ods. 1 zákona o HaZZ a peňažnou náhradou uvedenou v 122 ods. 2 písm. a)\nzákona o HaZZ. § 122 ods. 1 zákona o HaZZ, určuje 15 %-tnú alebo 30 %-tnú peňažnú náhradu počas\npracovnej pohotovosti a v prípade jej odpracovania 50%-tnú peňažnú náhradu z prináležiacej hodinovej\nodmeny za príslušný kalendárny mesiac. Takto je podľa žalobcu možné určiť aj výšku nemajetkovej ujmy\nv prípade odpracovanej služobnej pohotovosti. Určil ju ako súčin počtu odpracovaných hodín pracovnej\npohotovosti podľa § 92 ods. 1 zákona o HaZZ za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho\nroku a sumy zodpovedajúcej 15 %-tám peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný\nkalendárny mesiac príslušného kalendárneho roka. Ide o rozdiel medzi 35 %-tnou náhradou a 50\n%-tnou náhradou odmeny, čo predstavuje v prípade neaktívnej časti služobnej pohotovosti sumu\n6175,38 eur za žalované obdobie. V prípade odpracovanej služobnej pohotovosti nemajetkovú ujmu\nza príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roka v čase pracovného pokoja určil ako\nsúčin odpracovaných hodín v čase pracovného pokoja a sume zodpovedajúcej 30 %-tám peňažnej\nnáhrady z prináležiacej hodinovej sadzby za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho\nroka. Ide o rozdiel medzi 20 %-tnou náhradou a 50 %-tnou náhradou odmeny v prípade nariadenej\n\nneaktívnej služobnej pohotovosti, čo predstavuje v prípade aktívnej časti služobnej pohotovosti sumu\n174,09 eur za žalované obdobie. Primeraná náhrada škody predstavuje rozdiel medzi výškou náhrady\npri nariadenej služobnej pohotovosti a výškou náhrady za určenú služobnú pohotovosť, t.j. vo výške 35\n% a 20 % zo sumy, ktorá je príslušnou časťou služobného platu. Uplatnil si nárok na náhradu škody\nspolu vo výške 6349,47 eur (za obdobie marca 2020 do februára 2023 vrátane). Je v súlade s vyššie\nuvedenou judikatúrou Súdneho dvora, je primeraná a zodpovedá aj rozsahu priznaného odškodnenia\nv judikovaných rozhodnutiach odvolacích súdov Slovenskej republiky. Na úhradu čiastky 6084,83 (za\nobdobie od decembra 2019 do novembra 2022 vrátane) žalovaného vyzval dňa 9.1.2023 a tento mu\nodmietol zaplatiť. Uplatňuje si voči žalovanému aj príslušenstvo, t. j. úrok z omeškania vo výške 7,5 %\nročne zo sumy 6084,83 eur od dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky uvedenej v predžalobnej\nvýzve (predžalobná výzva doručená dňa 10.1.2023, lehota splatnosti 30 dní, t.j. od 10.2.2023). Výška\ntohto úroku z omeškania je stanovená v nariadení vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z. z. v znení\nnariadenia č.20/2013 Z. z. v § 3, a je 0 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba\nEurópskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal dôvodnosť žalobcovho nároku a neprimeranosť\nuplatňovanej výšky nemajetkovej ujmy, pričom poukázal na rozhodovaciu prax slovenských súdov a\npriemernú výšku priznanej nemajetkovej ujmy 1.000,- až 2.500,- eur. Žalovaný mal za to, že pokiaľ\nsi uplatnil žalobca nárok podľa zákona č. 514/2003 Z. z., žalobca nesplnil podmienku na riadne\nuplatnenie nároku v podobe predbežného prerokovania nároku príslušným orgánom a takisto, že v\nzmysle príslušného zákona neboli splnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu. Podľa žalovaného\nnebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu pri transpozícii smernice, žalovanému\nboli všetky mzdové náležitosti vyplatené a chýba príčinná súvislosť medzi neexistujúcim nesprávnym\núradným postupom a neexistujúcou škodou. Pôsobnosť smernice 2003/88/EHS nespadá na osobu\nžalobcu a okruh jeho činností, nakoľko podľa názoru žalovaného sa smernica nevzťahuje na príslušníkov\nhasičského zboru vykonávajúcich zásahovú činnosť, pretože ju možno subsumovať pod negatívne\nvymedzenie pôsobnosti Smernice 89/391/EHS v čl. 2 ods.2. Úlohy príslušníkov Hasičského zboru možno\nzaradiť pod pojem „osobitné činnosti služieb civilnej ochrany“. Žalovaný mal za to, že nie je vo veci\npasívne vecne legitimovaným, pretože žalobu pre netransponovanie môže podať Európska komisia\nna Súdny dvor EÚ a fyzická osoba, ktorá tým bola priamo dotknutá na vnútroštátny súd členského\nštátu EÚ. Žalobca mal v prípade, že mu zamestnávateľ určoval pohotovosť nad smernicou povolený\nlimit, na túto skutočnosť upozorniť svojho nadriadeného a žiadať, aby mu táto nebola určovaná z\ndôvodov, ktoré uvádza v žalobe. Ďalej žalovaný namietal premlčanie predmetného nároku s poukazom\nna to, že k podaniu žaloby došlo 29.5.2023 a žalobca si uplatňuje nároky za časové obdobie od\nmarca 2020 do februára 2023. Minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia rovnako ako\nuplatnenie odchýlky v zmysle smernice 2003/88/ES boli riadne transponované do zákona o HaZZ.\nŽalobca v sledovaných referenčných obdobiach od 3/2020 do februára 2023 neprekročil smernicou\nurčený maximálny týždenný pracovný čas. Priložil tabuľku podľa ktorej v referenčnom období od marca\n2020 do júna 2020 mal žalobca priemerný pracovný čas 47 hodín a 5 minút, v následných referenčných\nobdobiach do februára 2023 priemerný týždenný čas nedosahoval 48 hodín. Poukázal na to, že za\nvýkon štátnej služby vrátane služobnej pohotovosti bol žalobcovi riadne a včas vyplatený služobný\npríjem. Namietal spôsob výpočtu priemerného týždenného pracovného času počas žalovaného obdobia\nzo strany žalobcu, keďže ten pri svojich výpočtoch stanovil dlhšie referenčné obdobie (12 mesiacov),\nčo je v rozpore so smernicou. Poukázal na čl. 16 písm. b) Smernice podľa ktorého členské štáty\nmôžu ustanoviť pre uplatňovanie článku 16 písm. b) Smernice - maximálny týždenný pracovný čas\nreferenčné obdobie nepresahujúce 4 mesiace. Doby platenej ročnej dovolenky priznanej v súlade s čl.\n7 a doby práceneschopnosti sa nezahŕňajú alebo sú pri výpočte neutrálne. Teda do maximálneho času\npre účely dodržiavania maximálneho týždenného času určeného smernicou nemožno zarátavať čas,\nkedy žalobca čerpá náhradné voľno, dovolenku, dodatkovú dovolenku, PN-ku, OČR-ku, lekára, otcovskú\ndovolenku, alebo je na rekondičnom pobyte, pretože počas tohto času žalobca nepracuje podľa pokynov\nzamestnávateľa ani nevykonáva činnosti vyplývajúce z jeho popisu služobných činností. Žalobcom\npredkladaná tabuľka vychádza z fondu pracovného času, a teda do pracovného času započítava aj\nčas odpočinku v zmysle článku 2 ods. 2 Smernice (ide najmä o dni ako dovolenka, voľno za sviatok,\ndodatková dovolenka, sprevádzanie rodinného príslušníka, návšteva lekárskeho zariadenia, voľno z\ndôvodu všeobecnej občianskej povinnosti, voľno vyplývajúce z kolektívnej zmluvy). Nerovnomerné\nrozvrhnutie služobného času na Okresnom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Prievidzi,\nHasičská stanica v Prievidzi vychádza z organizácie výkonu štátnej služby na 3 smeny, ktoré sa\nstriedajú po 24 hodinách služobného dňa – spolu výkon štátnej služby v trvaní 17 hodín (v roku 2020\n\na 2021), resp. 16 hodín v r.2022 a bezprostredne nasledujúcej služobnej pohotovosti na pracovisku\nv trvaní 7 hodín (v roku 2020 a 2021, resp. 8 hodín v roku 2022) tak, aby nasledovala doba 48\nhodín odpočinku. Poukázal, že žalobca neprejavil snahu odvrátiť, obmedziť, alebo dosiahnuť upustenie\nod zásahu do jeho osobnostnej integrity zo strany služobného úradu. Nenamietal rozvrh služobného\nčasu. Pri vzniku služobného pomeru žalobca akceptoval všetky podmienky, ktoré sa vzťahujú na výkon\nštátnej služby príslušníka Hasičského a záchranného zboru. Namietal, že žalobca neuvádza konkrétne\nskutočnosti, čím a aká škoda mu bola spôsobená. Tabuľku priloženú ako prílohu k žalobe podľa tvrdení\nžalovaného nemožno považovať za dôkaz, ktorý by preukazoval výšku nemajetkovej ujmy, nakoľko\nvýpočet žalobcu je mätúci a predstavuje skôr výpočet odškodnenia náhrady škody formou doplatku\npríjmu a maskuje mzdové nároky. Výška nemajetkovej ujmy je zjavne neprimeraná a to aj s porovnaním\nvýšky náhrad, ktorá je priznávaná obetiam trestných činov, ktorých ujma je v porovnaní s údajnou\nujmou žalobcu neporovnateľne vyššia. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/185/2011 ustáliť\nomeškanie žalovaného je možné až po rozhodnutí súdu a uplynutím paričnej lehoty na plnenie, a preto\núroky z omeškania žalobcovi nepatria. Namietal aj miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Prievidza.\nOkresný súd Prievidza vec postúpil Mestskému súdu Bratislava IV, po nesúhlase tohto súdu o miestnej\npríslušnosti rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením 4NcC/19/2024 tak, že nesúhlas tohto súdu\ns postúpením je dôvodný a na konanie je miestne príslušný Okresný súd Prievidza.\n3. Žalobca vo vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach, poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných\nveciach, že nárok je daný a žalovaný je vo veci pasívne legitimovaný.\n4. Žalovaný sa tiež v plnej miere pridržiaval písomného vyjadrenia, poukázal, že v zmysle praxe\nv obdobných prípadoch ES jednoznačne stanovil tri podmienky, kedy možno priznať náhradu avšak\nza ich kumulatívneho splnenia. Členské štáty sú povinné implementovať smernicu, je potrebné ju\nposudzovať v zmysle článku 6, kde sa priznávajú sociálne práva pracovníkom, na ktorých sa smernica\nvzťahuje. Je nevyhnutné v tomto prípade aj aplikovanie článku 16, 17 odsek 3 písm. b -3 a článku\n19. Smernica je správne transponovaná do nášho právneho poriadku. Tvrdená nemajetková ujma\nzodpovedá mzdovým nárokom za čas pracovnej pohotovosti, pričom žalobca požaduje doplatenie\nrozdielu medzi aktívnou a neaktívnou časťou služby. Nemajetková ujma nie je ekvivalentom straty\nzárobku a nemôže byť určovaná takýmto matematickým výpočtom. Preto je potrebné už len z nedostatku\npasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietnuť. Žalovaný považuje za nevyhnutné preukázať, aká ujma\nvznikla v prípade žalobcom tvrdeného zásahu do jeho osobnostných práv, aby preukázal závažnosť ním\ntvrdenej ujmy a príčinnú súvislosť. V judikatúre v podobných veciach je zdôrazňované, že je potrebné\nindividualizovať nároky, posudzovať osobité nároky každého posudzovaného hasiča ( rozhodnutie\nNS SR 7Cdo/29/2021). Žalobca však žiadny konkrétny a dostatočne závažný zásah do svojich\nosobnostných práv nepreukázal, ide o nesplnenie procesnej povinnosti podľa § 132 odsek 2 CSP\nv spojení s § 167 a § 153. Občiansky zákonník považuje za potrebné individualizovať podmienky zásahu\ndo osobnostných práv a špecifikovať následok a jeho závažnosť. Musí preto znášať aj nepriaznivé\nnásledky, keďže sa dostane do stavu núdze dôkazov, na to poukazuje nález ÚS I US 24/2019.\nPredložil výpočet priemerného týždenného pracovného času žalobcu v 6 mesačných referenčných\nobdobiach v zmysle smernice, v tomto prípade ani v jednom z ref. období nedošlo k prekročeniu\npriemerného týždenného pracovného času. Predložil plachty služieb, kde sú uvedené všetky dni,\nza ktoré prináleží žalobcovi plat, prehľad plánu, kde sú konkretizované jednotlivé dni služby žalobcu.\nIde podľa neho o evidentný mzdový nárok žalobcu, ktorý kamufluje za nemajetkovú ujmu a žalobca\nneuniesol bremeno tvrdenia a na neho nadväzujúce dôkazné bremená. Právny zástupca žalobcu\nk tomu uviedol, že máj a tento prehľad preukazujú, že bolo odslúžených 248 hodín, čo je prekročenie\ntýždenného pracovného času 48 hodín v každom týždni. Už samotné prekračovanie smernicou\nurčeného týždenného pracovného času v dlhom období a v takom rozsahu, je spôsobilé zasiahnuť do\njeho práva na súkromie.\n5. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že pracuje ako hasič v Prievidzi na riaditeľstve\nhasičského zboru. Žalobu podal za posledné tri roky, ale predchádzali tomu rok,y od kedy je v štátnej\nslužbe, kedy bola situácia rovnaká. Napríklad nočná pohotovosť bývala 6 hodín, teraz je 8 hodín. Pri\nkvantifikovaní nemajetkovej ujmy vychádzali len zo základnej mzdy, nie je pravda, že to uplatnili ako\nmzdový nárok, inak by tam museli započítať fakt, že išlo o prácu v noci a iné náležitosti. Žiada odstránenie\nprotiprávneho stavu, a teda aby mal týždenný pracovný čas 48 hodín, a aby sa nestalo ako v máji 2020\nodrobil 248 hodín, v 5/2021 201 hodín, v 8/2021 210 hodín. Je pravda, do referenčného obdobia sa\nzarátavajú aj dovolenky a dovolenka je výkon služby, ktorá sa nemôže odrátavať. Bol tým postihnutý on a\n\njeho rodina. Ten výpočet je len informatívne číslo, ktoré museli predložiť, aby mohli vo veci začať konať.\nPokiaľ sa používa smernica od roku 2008, on pracuje v zbore od roku 2006, takže 19 rokov. 17 rokov sa\nvo veci nič nedialo. Žiada od zamestnávateľa, teda MV SR, urobiť také kroky v systéme, ktoré vytvoria\npriestor pre to, aby napr. odrobil fond pracovného času za daný mesiac, ktorý stanovuje zákon a nie aby\nsa stávali situácie ako v máji 2020, kedy odrobil 248 hodín. Poznal princípy smernice od roku 2008 ako\nlaik a upozorňovali na to počas 17 rokov. Až na základe žalôb sa začína niečo meniť, vie to z vyjadrení\nprezidenta hasičského zboru. To, že odpracuje 210 hodín za mesiac má vplyv na jeho rodinný život. Má\nmanželku, tri deti - syn 16, syn 14 a dcéra 10 rokov. Vychovávajú ich najlepšie ako vedia. Rodina, hlavne\ndeti potrebujú čas, výchovu, otca. Keď odpracuje 248 hodín za mesiac a nie príklad 160 hodín, čo je\nfond pracovného času, tak mu ten čas, tých 80 – 90 hodín chýba pre manželku a deti. Oproti „denným\nhasičom“ odpracuje určite viac hodín, keď má 10 smien, odpracuje 240 hodín. Stávalo sa, že mal na konci\nreferenčného obdobia málo hodín, napr. chýbalo mu 8 hodín. V takom prípade ešte chodil do služby,\nškolenia a pod. Keď bol napr. na Lešti - (školenie), tak keď tam bol 4 dni, dostal rozrátaný služobný čas\nza tie štyri dni 4x7 alebo 8 hodín. Fyzicky je tam 24 hodín denne od pondelka do štvrtku. Priebežne sa\nna takýto pracovný čas sťažoval, nadriadený mu odpovedal, že je to v štádiu riešenia. Následkom tohto\npociťuje určité zhoršenie spánku za 19 rokov takejto služby. Poslednou zdravotnou prehliadkou prešiel,\nnepýtali sa ho na duševné zdravie. Vznikajú z takéhoto pracovného času určité trenia v rodine s deťmi\naj s manželkou. Pokiaľ je v pohotovosti 24 hodín, potom sú hasiči na telefóne doma – existuje systém\nzvolávania v prípade väčšej udalosti, čo trvá 48 hodín, potom nasleduje opätovne smena 24 hodinová.\nJe teda 48 hodín na telefóne a k dispozícii. Čas, ktorý tam trávi nad 24 hodín im preplácajú ako nadčas.\nV nočnej pohotovosti sa počíta pracovný čas od výjazdu po skončenie výjazdu ako výkon služby. Má\ndobrý psychický stav. Pri nástupe do HZZ bol oboznámený s podmienkami výkonu služby. Zvyšuje si\nneustále kvalifikáciu, o zmenách v predpisoch je informovaný. S platom je spokojný, s odrobenými\nhodinami je nespokojný. Nikdy nebol sankcionovaný za nenastúpenie do služby, určite sa vyskytla takáto\nsituácia za 19 rokov. Pri určovaní základu nároku vychádzal zo základu mzdy a počtu prekročených\nhodín. Bola to len úvaha.\n6. Na pojednávaní zástupca žalobcu poukázal, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že\nklient pracuje ako zamestnanec žalovaného, je mu nariaďovaný taký pracovný čas, že v pravidelných\nobdobiach prekračuje týždenný pracovný čas ustanovený smernicou. Táto skutková okolnosť bola\npreukázaná a zistená, vyplýva z dôkazov, ktoré predložil žalobca ale aj žalovaný. Po právnej stránke\nje toto možné len z dôvodu, že došlo k nesprávnej implementácii smernice, zákon č. 315/2001 Z.z.\no hasičskom a záchrannom zbore (zákon o HaZZ), umožňuje vytvárať referenčné obdobia a priemerovať\nskutočne odpracovaný čas žalobcu. To potom vytvára dojem, že žalobca nepracuje viac, ako upravuje\nsmernica. Táto skutočnosť má za dôsledok, že klient nemá dostatok času na svoju sebarealizáciu,\nsvoje súkromie a porušuje sa tým základný princíp na súkromie, rodinný život, odpočinok garantovaný\nnie len právnym poriadkom SR ale aj medzinárodným dohovorom o ochrane základný práv a slobôd,\nktorý vychádza z dohovoru OSN o základných ľudských právach. Žalobca viac ako 17 rokov pracuje\npre žalovaného, a minimálne od roku 2003 tento stav trvá, preto v zmysle judikatúry kvantifikoval svoj\nnárok ako je uvedený v žalobe. a túto žiada, aby mu bola poskytnutá ako kompenzácia za takúto\nujmu. V skutočnosti toto odškodnenie nemajetkovej ujmy nezohľadňuje len obdobie, od kedy môže byť\nnárok premlčaný, ale nemajetková ujma má byť aj finančnou satisfakciou za túto ujmu, ktorá mu bola\nspôsobená.\n7. Zástupca žalovaného uviedol, že čo sa týka transponovania smernice a právneho poriadku SR, táto\nbola transponovaná správne a treba smernicu vykladať ako celok a nie len účelovo vytrhávať článok 6\npísm. b ale treba posudzovať najmä článok 2, 16, 17, 19, ... K referenčným obdobiam uviedol, že tieto sú\nvyjadrené v par. 86 ods. 1 zákona o HAZZ a to 6 mesačná. Transpozícia smernice môže byť obsiahnutá\nvo viacerých vnútroštátnych legislatívnych aktoch napr. zákonník práce. Ttranspozícia nemusí byť\nvykonaná v jednom legislatívnom akte. Smernica 2003/88 nevyžaduje, aby zakotvenie referenčného\nobdobia bolo realizované tak, že by muselo byť v texte právneho predpisu výslovne označené za\nreferenčné obdobie slúžiace na posúdenie zachovania priemeru maximálneho týždenného pracovného\nčasu. Je preto postačujúce pre potreby implementácie, že v § 86 ods. 1 je zakotvené že služobný čas sa\nrozvrhuje na obdobie 6 mesiacov. Implementácia smernice sa nemusí vykonávať len prostredníctvom\nzákonov a iných predpisov, ale postačuje na to prijatie správnych opatrení či kolektívnych zmlúv. Na\nzavedenie výnimiek nie sú potrebné ani výslovne opatrenia podľa súdneho dvora je však nevyhnutné,\naby bola zachovaná právna istota. Poukázal na rozsudok ESD ACCARDO C-227/09 konkrétne bod\n55. Žalobca neprekročil priemerný týždenný 48-hodinový služobný čas – pracovný čas ani v jednom\n\nsledovanom referenčnom období. Zároveň je potrebné pri posudzovaní priemerného týždenného\npracovného času žalobcu brať na zreteľ, že sa jedná o nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas. Žalobca\nneuniesol bremeno tvrdenia, v koreláte s dôkazným bremenom, pričom sa z dôvodu pasivity dostal\ndo tzv. stavu non liquet, (nález ÚS I ÚS/24/2019). Tvrdená nemajetková ujma mala byť vysoko\nkonkretizovaná individualizovaná, s popísaním konkrétneho následku už v žalobe, resp. v replike.\nV tomto prípade sa nejedná o nemajetkovú ujmu, ale o mzdový resp. pracovno-právny nárok, ktorý je\nlen kamuflovaný za nemajetkovú ujmu, o čom svedčí samotná argumentácia, výpočet žalovanej sumy\na napokon to preukázal aj výsluch žalobcu. Na tomto mieste poukázal na § 124 CSP. ESD stanovil\nv prípade nemajetkovej ujmy tri podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, musí dôjsť k vzniku\nujmy, táto musí byť dostatočne závažná a musí existovať príčinná súvislosť medzi prvou a druhou\npodmienkou. Sám právny zástupca žalobcu uznal existenciu referenčných období a to konkrétne\nv otázke, či sa stáva, že na konci referenčného obdobia mali málo hodín. Žalobca nie je sankcionovaný\nza odmietnutie byť stiahnutý do služby, zvyšuje si svoju kvalifikáciu a je oboznámený s podmienkami\nvýkonu služby. Žalobca vykonáva prácu hasiča 17 rokov a je uzrozumený s tým, že práca v HAZZ má\nsvoje špecifiká a nároky, vyžaduje od každého hasiča plné nasadenie v prípade zásahu a skutočnosť,\nže túto prácu vykonáva dlhodobo preukazuje, že pracovnému režimu hasičov sa podrobuje dobrovoľne,\npričom nemá záujem zmeniť svoje zamestnanie, o čom svedčí aj skutočnosť, že si zvyšuje svoju\nkvalifikáciu. Žalobca svoje subjektívne pocity a tvrdenia žiadnym spôsobom dôkazne nepodložil, pričom\nuvádzal len svoje osobné pocity. Jedná sa o netvrdené a nepreukázané zásahy do osobnej sféry žalobcu,\nale naopak do sféry pracovno-právnej. Novela prijatá v 10/2024 je len precizovaním už platnej právnej\núpravy, o čom svedčí aj dôvodová správa k predmetnej novele.\n8. Súd sa ďalej oboznámil s oboznámil s listinnými dôkazmi, najmä: s tabuľkou č.l.9, s výplatnými\npáskami č.l. 10-20, predžalobnou výzvou č.l. 22, stanoviskom k výzve č.l. 24, smernicou EP a rady\n2003/88/ES, rozsudkami súdneho dvora C-118/08, C 106/77, rozsudok súdneho dvora C-243/09,\nrozsudok súdneho dvora C-14/04, rozsudok súdneho dvora C-397/01 až C-403/01, rozsudok súdneho\ndvora C-518/15, vyjadrením žalovaného, s výpočtom priemerného týždenného služobného času v\nsledovaných referenčných obdobiach č.l. 165, replikou žalobcu č.l. 188, a zistil nasledovný skutkový stav:\n9. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd bral pri posudzovaní nároku do úvahy obdobie od\n29.5.2020 nakoľko žaloba bola v tejto veci podaná 29.5. 2023, teda súd bral do úvahy nepremlčané\nobdobie od 30.5.2020 do konca žalovaného obdobia - februára 2023. Žalobca pracuje ako hasič\nvo funkcii technik - strojník. V nepremlčanom období od 30.5.2020 do februára 2023 odpracoval\nreálne za jednotlivé mesiace žalovaného obdobia (podľa prehľadu odpracovaných hodín na výplatných\npáskach s prirátaním v každom mesiaci odpracovanej pohotovosti na pracovisku - podľa výplatných\nlistín predložených žalobcom): za mesiac 6/2020 bolo skutočne odpracovaných 167 hodín plus 49\nhodín pohotovosti na pracovisku, spolu 216 hodín, za mesiac 7/2020 odpracovaných 102,25 hodín\nplus 41,75 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 144 hodín, za mesiac 8/2020 odpracovaných\n142,92 hodín, plus 54,58 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 197,5 hodín, za mesiac 9/2020 103\nhodín odpracovaných plus 35 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 138 hodín, za mesiac 10/2020\nodpracovaných 157,12 hodín plus 62,39 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 219,51 hodín, za\nmesiac 11/2020 odpracovaných 170 hodín plus 63 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 233 hodín, za\nmesiac 12/2020 odpracovaných 148 hodín plus 56 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 204 hodín,\nza 1/2021 odpracovaných 119,75 hodín plus 14+48,25 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu teda 182\nhodín, za mesiac 2/2021 162,25 hodín odpracovaných plus 63 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu\n225,25 hodín, za mesiac 3/2021 odpracovaných 153 hodín plus 63 hodín pohotovosti na pracovisku,\nspolu 216 hodín, za mesiac 4/2021 odpracovaných 111 hodín plus 49 hodín pohotovosti na pracovisku,\nspolu 160 hodín, za mesiac 5/2021 odpracovaných 148,25 hodín plus 7+52,75 hodín pohotovosti\nna pracovisku, spolu 208 hodín, za mesiac 6/2021 odpracovaných 89,15 hodín plus 33,85 hodín\npohotovosti na pracovisku, spolu 123 hodín, za mesiac 7/2021 odpracovaných 102,67 hodín plus 34,33\nhodín pohotovosti na pracovisku, spolu 137 hodín, za mesiac 8/2021 odpracovaných 136 hodín plus 56\nhodín pohotovosti na pracovisku, spolu 192 hodín, za mesiac 9/2021 odpracovaných 120 hodín plus\n49 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 169 hodín, za mesiac 10/2021 odpracovaných 122,40 hodín\nplus 45,6 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 168 hodín, za mesiac 11/2021 odpracovaných 112,08\nhodín plus 49 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 161,08 hodín, za mesiac 12/2021 odpracovaných\n136 hodín plus 49 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 185 hodín, za mesiac 1/2022 odpracovaných\n112 hodín plus 3,64+56 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 171,64 hodín, za mesiac 2/2022\n\nodpracovaných 145,37 hodín plus 70,63 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 216 hodín, za mesiac\n3/2022 odpracovaných 149,01 hodín plus 58,99 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 208 hodín, za\nmesiac 4/2022 odpracovaných 145,97 hodín plus 70,53 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 216,5\nhodín, za mesiac 5/2022 odpracovaných 152,48 hodín plus 64 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu\n216,48 hodín, za mesiac 6/2022 odpracovaných 56,6 hodín plus 24 hodín pohotovosti na pracovisku,\nspolu 80,6 hodín, za mesiac 7/2022 odpracovaných 80 hodín plus 40 hodín pohotovosti na pracovisku,\nspolu 120 hodín, za mesiac 8/2022 odpracovaných 144 hodín plus 72 hodín pohotovosti na pracovisku,\nspolu 216 hodín, za mesiac 9/2022 odpracovaných 144 hodín plus 72 hodín pohotovosti na pracovisku,\nspolu 216 hodín, za mesiac 10/2022 odpracovaných 128 hodín plus 64 hodín pohotovosti na pracovisku,\nspolu 192. hodín, za mesiac 11/2022 odpracovaných 129,5 hodín plus 54,5hodín pohotovosti na\npracovisku, spolu 184 hodín, za mesiac 12/2022 odpracovaných 144 hodín plus 64 hodín pohotovosti\nna pracovisku, spolu 208 hodín za mesiac 1/2023 odpracovaných 128 hodín plus 0,5+64 hodín\npohotovosti na pracovisku, spolu 192,5 hodín a za mesiac 2/2023 odpracovaných 112 hodín plus\n56 hodín pohotovosti na pracovisku, spolu 168 hodín. Jeho týždenný pracovný čas sa skladá zo\n16 hodinového výkonu služby, po ktorom nasleduje 8 hodinová služobná pohotovosť na pracovisku\n(predtým to bol 17 hodinový výkon služby + 7 hodinová pracovná pohotovosť na pracovisku). Služobná\npohotovosť je určovaná na čas nočných hodín. Ak je počas pohotovosti vyslaný na zásah, mení sa\nslužobná pohotovosť na prácu nadčas. Jedna\nsmena teda trvá 24 hodín. Potom nasleduje 48 hodín odpočinku. Počas 48 hodinovej doby odpočinku (s\nvýnimkou 8 hodín bezprostredne nasledujúcich po služobnej zmene) musí byť k dispozícii na telefóne\npre prípad, že bude potrebné dostaviť sa do služby. Na hasičskej stanici sa striedajú 3 zmeny, pričom\nkaždá odslúži 10 zmien mesačne, každý tretí mesiac až 11 zmien. Mesačne je to teda minimálne 240\nodpracovaných hodín (vrátane služobnej pohotovosti), pričom evidovaný je pracovný čas v rozsahu 160\nhodín, keďže služobná pohotovosť sa žalobcovi nezapočítava do pracovného času. Žalobcovi sa preto\nstáva, že na konci referenčného obdobia musí ešte nejaké hodiny odpracovať, aj keď v skutočnosti\nstrávil výkonom služby oveľa viac času.\n10. Pokiaľ žalovaný predložil do spisu plán služieb s vysvetlivkami, z nich vyplýva, že v tabuľke sú\nuvádzané ako prvá hodnota z - počet skutočne odslúžených hodín v mesiaci – napr.122 hodín za\nmesiac (za 6 mesiacov 732 hodín). Po zistení skutočne odslúžených hodín v mesiaci ktoré sčítavajú\nv 6 mesačných referenčných obdobiach sa určia dni, ktoré v zmysle smernice neutralizujú nad rámec\nsmernice – 5 dní napríklad dovolenky, práceneschopnosti a pod.., následne pre výpočty pracujú už\nlen s 25 dňami ako započítanými dňami teda bez PN a dovolenky. Pre výpočet priemerného počtu\nskutočne odslúžených hodín za týždeň použijú len započítané dni - 25 krát 6 mesiacov je 150, ktoré\nvydelia počtom dní v týždni (7) a vyjde počet týždňov v referenčnom období, 21,429. Počet skutočne\nodslúžených hodín 732 vydelia počtom týždňov v referenčnom období teda číslom 21,429 a výsledok je\n34,159 hodín za týždeň, teda neprekročenie 48 hodinového pracovného času. Plány služieb od 5/2020\ndo 4/2023 zobrazujú v danom období len plánovaný počet hodín výkonu služieb, pohotovostí, označenie\nsviatkov. Za podstatný údaj súd považoval reálne odpracované hodiny v službe a pracovnej pohotovosti\nna pracovisku, ktorá nesporne nebola započítavaná do pracovného času žalovaného.\n11. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,\nktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy\npreniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty\nEurópskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie\nprávne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády\npodľa čl. 120 ods. 2.\n12. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súdy prejednávajú a rozhodujú\nsúkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú\niné orgány.\n13. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003\no niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej aj ako smernica, či smernica 2003/88\n\nES), smernica ustanovuje minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu\npracovného času.\nPodľa čl. 1 ods. 2 smernice 2003/88/ES, táto smernica sa vzťahuje na : a) minimálne doby denného\nodpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný\npracovný čas a b) určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce.\nPodľa čl. 1 ods. 3 smernice 2003/88/ES, táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné\na súkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14, 17, 18 a\n19 tejto smernice.\nPodľa čl. 2 ods. 1 a 2 smernice 2003/88/ES, na účely tejto smernice „pracovný čas“ je akýkoľvek\nčas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo\npovinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou a „čas odpočinku“ je akýkoľvek\nčas, ktorý nie je pracovným časom.\nPodľa čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie\ntoho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov priemerný pracovný čas pre\nkaždé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n14. Podľa § 85 ods. 1 a 2 zákona o HaZZ (o hasičskom a záchranárskom zbore), služobný čas príslušníka\nje časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.\nSlužobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času príslušníka\nmožno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.\nPodľa § 86 ods. 1 a 2 zákona o HaZZ, služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne.\nNerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov. Pri\nnerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia\nako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej\nslužobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\nPodľa § 91 ods. 1, 2 a 3 zákona o HaZZ, štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec\nurčeného služobného času. Štátna služba nadčas sa môže písomne nariadiť v naliehavom záujme\nštátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja; ak ju nie je možné vopred písomne nariadiť, nariadi\nsa ústne a po jej skončení sa bezodkladne o tom urobí písomný záznam. Nepretržitý odpočinok medzi\ndvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín. V kalendárnom roku\nmožno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.\nPodľa § 92 ods. 1 zákona o HaZZ, služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej\nslužbe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej\nslužby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.\nPodľa § 92 ods. 2 zákona o HaZZ, na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad v\nodôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času\na) v mieste vykonávania štátnej služby, b) v mieste pobytu alebo na inom dohodnutom mieste, c) s\nmožnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.\nPodľa § 103 ods. 5 zákona o HaZZ, príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto\nzákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a\nza pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.\nPodľa § 122 ods. 1 zákona o HaZZ, ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 1 určená služobná pohotovosť,\npatrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť\njeho služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.\nPodľa § 122 ods. 3 zákona o HaZZ, náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za\nčas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je\nštátnou službou nadčas.\n\n15. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na\nochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,\nsvojho mena a prejavov osobnej povahy.\nPodľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených\nzásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo\ndané primerané zadosťučinenie.\nPodľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,\nže bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická\nosoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nPodľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej\nujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n16. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej\n(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,\nnemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\nPodľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a\nplynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\nPodľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným\nzákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im\nnajbližšie.\n17. V konaní sa súd prvotne zaoberal otázkou právomoci súdov Slovenskej republiky konať v danej\nveci. Žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch s poukazom na\nporušenie práva EÚ vyplývajúce primárne z čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, konkrétne nesplnenie\npovinnosti štátu zabezpečiť dodržiavanie a neprekračovanie maximálneho priemerného pracovného\nčasu 48 hodín pre každé obdobie 7 dní vrátane nadčasov. Žalobca mal za to, že daná smernica\nsa vzťahuje i na žalobcu ako príslušníka Hasičského a záchranného zboru. Spor o náhradu škody\nspôsobenej jednotlivcovi porušením práva EÚ v dôsledku nesprávneho prebratia, resp. uplatňovania\nsmernice vo vnútroštátnom právnom poriadku je nutné zaradiť medzi súkromnoprávne spory a z\njudikatúry Súdneho dvora EÚ jednoznačne vyplýva, že spory o náhrady škody spôsobenej porušením\npráva EÚ medzi jednotlivcom a štátom majú rozhodovať príslušné vnútroštátne súdy. Súdny dvor vo veci\nC-429/09 rozhodol, že predmetná smernica má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré\nmôžu uplatniť priamo v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Právomoc súdu na konanie a rozhodovanie\nv prejednávanej veci je daná s poukazom na § 3 CSP, keďže neexistuje žiadny iný orgán disponujúci\nkompetenciou zverenou ústavnými normami, resp. zákonom na rozhodnutie o práve žalobcu na náhradu\nškody voči štátu z titulu porušenia práva EÚ. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná Slovenská\nrepublika neprevzala, resp. nesprávne prevzala do svojej právnej úpravy čl. 6 písm. b) smernice\n2003/88/ES vo vzťahu k úprave pracovného času hasičov v rámci zákona o HaZZ. Vzťah úniového\na vnútroštátneho práva sa riadi zásadou prednosti a súčasne zásadou priameho účinku, ktoré sú\npovinné rešpektovať aj vnútroštátne súdy. V zmysle uvedeného je súd viazaný medzinárodnoprávnymi\nzáväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnym zákonom.\n18. Námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prievidza bola vyriešená uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 4NcC/19/2024, ktorý určil, že miestne príslušným súdom na prejednanie a\nrozhodnutie sporu je Okresný súd Prievidza.\n19. Súd sa nestotožnil s námietkou o zmätočnosti žaloby. Predmet konania bol zrejmý aj Krajskému\nsúdu v Bratislave, ktorý rozhodoval o miestnej príslušnosti súdu.\n20. Pri posudzovaní namietanej pasívnej vecnej legitimácie vychádzal súd z toho, že podľa čl. 288\nZmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená,\navšak voľbu foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Podľa čl. 29 smernice 2003/88/ES táto\nsmernica je adresovaná členským štátom a žalovaný ako členský štát a adresát smernice 2003/88/ES\n\nje zodpovedný za prijatie všetkých opatrení legislatívnej aj faktickej povahy s cieľom dosiahnutia účelu\nsmernice, pričom v prípade nesplnenia tejto povinnosti je štát zodpovedný aj za nesprávnu aplikáciu\nsmernice 2003/88/ES, pokiaľ k nesprávnej aplikácii smernice došlo v dôsledku jej nesprávneho prebratia\ndo právneho poriadku. Pokiaľ smernica 2003/88/ES je určená žalovanému/štátu, ktorý zodpovedá za jej\nsprávne prebratie, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym prebratím smernice 2003/88/ES\ndo právneho poriadku je pasívne vecne legitimovaný žalovaný. Takýto záver je v súlade s rozsudkom vo\nveci C-429/09 Fuß v bode 45 a 46, v ktorom Súdny dvor EÚ pripomenul, že podľa ustálenej judikatúry\nzásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené jednotlivcom porušením práva Únie, ktoré sú mu\npripísateľné, je súčasťou systému zmlúv, na ktorých je Únia založená, pričom daná povinnosť platí v\nprípade každého porušenia práva Únie členským štátom, a to bez ohľadu na verejný orgán, ktorý sa tohto\nporušenia dopustil, a bez ohľadu na to, aký verejný orgán má podľa práva dotknutého členského štátu v\nzásade povinnosť túto škodu nahradiť. Tiež rozhodol, že čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES má priamy\núčinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi\nsúdmi. Pasívna vecná legitimácia v tomto spore svedčí štátu - Slovenskej republike, v mene ktorej koná\nMinisterstvo vnútra SR ako ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého spadá aj Hasičský a\nzáchranný zbor (§ 11 písm. c) zákona č. 575/2001 Z.z.), ktorého príslušníkom bol žalobca v rozhodnom\nobdobí.\n21. Pokiaľ žalovaný namietal, že smernica 2003/88 ES sa nevzťahuje na žalobcu, súd poukazuje\nna rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-397/01 až C 403/01 z 5.10.2004 Pfeiffer a in. a\nuznesenie Súdneho dvora vo veci C-52/04 zo 14.7.2005 Personalrat der Feuerwehr Hamburg. Smernica\nv článku 1 ods. 3 určuje svoj rozsah pôsobnosti na všetky odvetvia činností, verejné i súkromné, pričom\nvýslovne odkazuje na článok 2 smernice 89/391/EHS, ktorá sa uplatňuje na „všetky odvetvia činnosti a\nto verejné aj súkromné“, ku ktorým okrem iného patria všeobecne uvedené činnosti služieb. Nevylučuje\nz jej pôsobnosti služby civilnej ochrany ako také, ale len „určité osobitné činnosti“ týchto služieb, ak\ncharakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti odporujú použitiu ustanovení tejto smernice. Výnimky\nz pôsobnosti uvedené v čl. 2 ods. 2 v prvom pododseku smernice 89/391/EHS je potrebné s ohľadom\nna cieľ smernice (ktorým je podpora zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci)\nvykladať zužujúco. Uvedená výnimka bola prijatá len na účel zabezpečiť riadne fungovanie služieb\nnevyhnutných na ochranu verejnej bezpečnosti, zdravia a poriadku, ak nastane osobitne vážna situácia\nalebo situácia osobitného rozsahu - napríklad katastrofa - pre ktorú je typické, že nie je možné rozvrhnúť\npracovný čas pre zásahové a záchranné tímy (rozsudok v spojených veciach C-397/01 až C-403/01\nPfeiffer). Súd sa stotožňuje so záverom vo veci C-52/04, v ktorom Súdny dvor uviedol, že smernica\n89/391/EHS sa musí uplatňovať na činnosti hasičskej služby, aj keď tieto činnosti zásahové sily v\nteréne vykonávajú bez ohľadu na to, či sú zamerané na boj proti požiarom alebo poskytnutie pomoci\niným spôsobom, ak sú vykonávané za obvyklých podmienok v súlade s poslaním, ktoré bolo zverené\npríslušnej službe, a to aj vtedy, keď zásahy, ktoré môžu byť spojené s týmito činnosťami, sú vzhľadom\nna svoju povahu nepredvídateľné a môžu vystaviť pracovníkov, ktorí ich vykonávajú, určitému riziku,\npokiaľ ide o ich bezpečnosť a/alebo zdravie. Teda na činnosti zásahových síl verejnej hasičskej služby\nsa nevzťahuje výnimka uvedená v čl. 2 ods. 2 prvého pododseku smernice 89/391/EHS, ale tieto činnosti\nnaopak patria do pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ sú vykonávané za obvyklých podmienok. Podľa\nrozsudku vo veci C-518/15 Súdny dvor EÚ dospel k záveru, že na uvedené činnosti hasičského zboru,\npokiaľ sú vykonávané za obvyklých podmienok v súlade s poslaním zvereným príslušnej službe, sa má\nuplatniť aj smernica 2003/88/ES. V konaní žiadnou zo strán sporu nebolo tvrdené a preukázané, že by\nv rozhodnom období výkon práce žalobcu, vrátane služobnej pohotovosti, zahŕňal výkon takej činnosti,\nktorá by sa vymykala obvyklým podmienkam a bolo by ju možné považovať za osobitne vážnu situáciu\nalebo situáciu osobitného rozsahu (dosahujúcu intenzitu katastrofy), kedy by nebolo možné rozvrhnúť\npracovný čas pre zásahové a záchranné tímy.\n22. Vnútroštátna právna úprava v podobe zákona o HaZZ a na ňu nadväzujúca aplikačná prax musí\nrešpektovať požiadavku vyplývajúcu z čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES pretože čl. 6 písm. b)\nsmernice 2003/88/ES predstavuje v rozsahu, v akom ukladá členským štátom maximálnu hranicu\npriemerného týždenného pracovného času, ktorá musí byť ako minimálna požiadavka priznaná\nkaždému pracovníkovi, dôležité pravidlo sociálneho práva Únie, ktoré nemožno podrobiť akejkoľvek\npodmienke alebo akémukoľvek obmedzeniu, a ktoré jednotlivcom priznáva práva, ktorých sa môžu\ndovolávať priamo pred vnútroštátnymi súdmi (C-429/09 Fuß). Súdny dvor vo viacerých svojich\nrozhodnutiach ako napr. C-397/01 Pfeiffer a C-437/05 Vorel opakovane zdôrazňoval, že čas pracovnej\npohotovosti na pracovisku je potrebné v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného\n\nalebo týždenného pracovného času a pracovná pohotovosť vykonávaná pracovníkom v režime fyzickej\nprítomnosti v zariadení zamestnávateľa sa považuje ako celok za pracovný čas nezávisle od toho,\nakú prácu skutočne pracovník vykonáva. Osobitne v prípade hasičov Súdny dvor potvrdil, že pracovný\nčas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník\nfyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu pracovný čas a nesmie prekročiť maximálny\ntýždenný pracovný čas ustanovený smernicou 2003/88/ES (C-429/09, C-52/04). Súd tu poukazuje na\nrozsudok Súdneho dvora C-303/98 (Simap), uznesenie Súdneho dvora C-241/99 a rozsudok Súdneho\ndvora C-151/02 (Jaeger). Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej\npohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku,\nje súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle smernice 2003/88/ES a teda, že tento pojem bráni\nvnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej priemerný týždenný pracovný čas, ktorý vzhľadom na to, že\nzahŕňa takéto obdobia pracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby, prekračuje maximálnu týždennú\nhranicu upravenú v článku 6 písm. b) uvedenej smernice. Súdny dvor napr. rozsudku C-397/01 až\nC-403/01 (spojené veci Pfeiffer) potvrdil uvedenú judikatúru týkajúcu sa období pracovnej pohotovosti,\nktoré odpracovali pracovníci spadajúci do oblasti civilnej obrany. Keďže Súdny dvor navyše zastáva\nnázor, že táto otázka, súvisiaca s pojmom „pracovný čas“ v zmysle smernice 2003/88/ES neponecháva\npriestor na akékoľvek rozumné pochybnosti, prijal s prihliadnutím na vyššie spomenutú judikatúru\nuznesenie C-52/04 (Personalrat der Feuerwehr Hamburg), v ktorom rozhodol, že činnosti vykonávané\nzásahovými službami verejnej hasičskej služby - okrem prípadu výnimočných okolností - patria do\nrozsahu pôsobnosti smernice 2003/88, takže článok 6 písm. b) tejto smernice v zásade bráni prekročeniu\n48-hodinovej hranice stanovenej pre maximálny týždenný pracovný čas vrátane zásahových služieb.\nNakoľko žalobca musí byť počas výkonu služobnej pohotovosti k dispozícii zamestnávateľovi na\npracovisku, je potrebné celý čas služobnej pohotovosti započítať do pracovného času žalobcu, a teda\nbez vplyvu na porušenie čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES je preto aj skutočnosť, že za pracovnú\npohotovosť je žalobcovi vyplácaná náhrada. Naša právna úprava obsiahnutá v zákone č. 315/2001\nZ.z. o Hasičskom a záchrannom zbore upravuje podmienky výkonu štátnej služby so zameraním okrem\niného na pojmy týždenný služobný čas, nerovnomerné rozvrhnutie služobného času, štátna služba\nnadčas, služobná pohotovosť. Podľa prílohy č. 4 bod 6 zákona o HaZZ bola do znenia zákona\nprebratá smernica 2003/88/ES. Z ustanovení zákona však nevyplýva, že by služobná pohotovosť\nhasičov v mieste výkonu služby bola považovaná za súčasť ich služobného času, a práve v tom spočíva\nrozpor slovenskej právnej úpravy s právom EÚ. Vnútroštátna právna úprava v podobe zákona o HaZZ\numožňuje rozvrhnúť príslušníkovi zboru nerovnomerný pracovný čas, avšak takýto pracovný čas nesmie\npresiahnuť maximálnu hranicu stanovenú smernicou v zmysle čl. 6 písm. b). Neaktívnu časť služobnej\npohotovosti zákon explicitne nezaraďuje do výkonu štátnej služby, práve naopak, z ust. § 86 zákona\no HaZZ pri nerovnomernom rozvrhnutí služobného času vyplýva, že zákon rozlišuje medzi dĺžkou\nvykonávania štátnej služby a na ňu nadväzujúcou služobnou pohotovosťou v mieste vykonávania štátnej\nslužby. Rozlíšenie je zreteľné aj z ohodnotenia výkonu štátnej služby a výkonu služobnej pohotovosti v\n§ 103 ods. 5 zákona, keď zákon rozlišuje služobný príjem na jednej strane, ktorého zložky sú uvedené\nv § 103 ods. 1, vrátane napr. platu za štátnu službu nadčas a na druhej strane peňažnú náhradu\nza služobnú pohotovosť v štátnej službe ako osobitný mzdový nárok upravený v § 122 zákona, kde\nsa uvádza na jednej strane neaktívna časť služobnej pohotovosti (a to vrátane určenej služobnej\npohotovosti na pracovisku v zmysle § 92 ods. 1 zákona), za ktorú patrí príslušníkovi náhrada za služobnú\npohotovosť, a na druhej strane výkon štátnej služby, ku ktorému dôjde počas trvania pohotovosti, za\nktorý už uvedená náhrada príslušníkovi nepatrí, ale patrí mu služobný príjem (konkrétne jeho zložka\n- plat za štátnu službu nadčas). Na základe uvedeného je teda zrejmé, že zákon rozlišuje na jednej\nstrane výkon štátnej služby, ktorý sa započítava do služobného času v zmysle § 85 ods. 1 a na druhej\nstrane neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, kde len v prípade, že sa zmení na aktívnu časť (napríklad\nvýjazd hasičov), sa potom považuje takto vykonaná práca za súčasť výkonu štátnej služby a potom sa\nzarátava ako služobný čas. Smernica 2003/88/ES neumožňuje, aby členské štáty ponechali v platnosti\nalebo prijali inú definíciu pojmu „pracovný čas“, ako túto definíciu uvádza samotná smernica. Súdny\ndvor vo svojej judikatúre zdôraznil, že rozlišovanie je binárne: buď je určitý čas pracovným časom, alebo\nnie je. Normotvorca teda nepovažoval za vhodné stanoviť nijakú ďalšiu kategóriu, ktorá by umožňovala\nurčité rozlišovanie. Súdny dvor už viackrát rozhodol, že členské štáty nemôžu jednostranne určiť rozsah\npôsobnosti článku 6 písm. b) smernice tak, že uplatnenie tohto nároku pracovníkov na to, aby priemerný\ntýždenný pracovný čas nepresahoval túto maximálnu hranicu, budú viazať na nejakú podmienku, alebo\nho určitým spôsobom obmedzia. Na základe uvedeného možno konštatovať, že Slovenská republika\nneprijala opatrenie nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby nebola prekročená maximálna hranica\npriemerného týždenného pracovného času určená v čl. 6 písm. b) smernice.\n\n23. V danom spore si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanému za obdobie\nod marca 2020 do februára 2023, pričom súdom bolo vzhľadom na vznesenú námietku premlčania\nzohľadňované nepremlčané obdobie troch rokov spätne od podania žaloby, teda od 29.5.2020 do\nfebruára 2023. Súd mal dokazovaním za preukázané, že v rozhodnom období mal žalobca rozvrhnutý\npracovný čas nerovnomerne tak, že týždenný pracovný čas pozostával zo 16 hodinovej pracovnej\nzmeny ako výkon služby a na ňu nadväzovala 8 hodinová služobná pohotovosť na pracovisku, t.j.\nna pracovisku žalobca strávil sústavne 24 hodín. Výkon služobnej pohotovosti bol rozdelený na\naktívnu časť služobnej pohotovosti, ktorá bola odmeňovaná ako nadčasová práca a neaktívnu časť\nslužobnej pohotovosti. V posudzovanom období súd zobral v nepremlčanom období do úvahy údaje\no odpracovaných hodinách a hodinách pracovnej pohotovosti na pracovisku ktoré mal k dispozícii,\nteda údaje o mesačných odpracovaných hodinách a hodinách pracovnej pohotovosti na pracovisku,\nuvedené v predložených výplatných páskach, pričom postupoval podľa čl. . 2 ods. 1 a 2 smernice\n2003/88/ES, na účely tejto smernice „pracovný čas“ je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje\npodľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi\nprávnymi predpismi a/alebo praxou a „čas odpočinku“ je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom.\nTakýto postup podľa názoru súdu zodpovedá potrebe posúdenia súladu uplatňovania Smernice pri\nrozvrhu pracovného času žalobcu. V tomto smere sa súd stotožnil s námietkou žalovaného že fond\npracovného času uvedený vo výplatných listinách sa nestotožňuje s pracovným časom v zmysle čl.\n2 Smernice, ako to tvrdil žalobca. Pri dodržaní obmedzenia vyplývajúceho z čl. 6 písm. b) smernice\n2003/88/ES, teda maximálneho týždenného pracovného času 48 hodín, na uvedené rozhodné mesiace\npripadá maximálny pracovný čas v mesiaci ktorý má 31 dní: 31:7 je 4,43 krát 48, teda 212,64\nhodín za štyri týždne. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca v posudzovanom období po zohľadnení\nslužobného pracovného času a služobnej pohotovosti realizoval výkon práce v rozsahu v jednotlivých\nmesiacoch, pričom v mesiacoch jún 2020, kedy odpracoval pracovný čas celkom 216 hodín, v októbri\n2020, kedy odpracoval 219,51 hodín, v novembri 2020 kedy odpracoval 233 hodín, vo februári 2021,\nkedy odpracoval 225,25 hodín, v marci 2021 kedy odpracoval 216 hodín, vo februári 2022 kedy\nodpracoval 216 hodín za mesiac, v apríli 2022, kedy odpracoval 216,5 hodín, v máji 2022 kedy\nodpracoval 216,48 hodín. V týchto ôsmich mesiacoch mal súd za preukázané, že došlo nepochybne\nk prekročeniu maximálneho týždenného počtu hodín naviac oproti maximálnemu prípustnému času za\nkaždých nasledujúcich 7 dní vyplývajúcemu zo smernice. Súd sa nezaoberal uvádzanými referenčnými\nobdobiami pre posudzovanie priemerného odpracovaného času, pretože bez ohľadu na referenčné\nobdobie, dĺžka maximálneho pracovného času nemôže byť prekročená, ako to vyplýva z čl. 6 písm.\nb) smernice 2003/88/ES. Ak nie je dodržiavaná, takýmto porušovaním práva EÚ dochádza k zásahom\ndo sféry jeho oprávnených záujmov. Článok 6 písm. b) smernice 2003/88/ES priznáva pracovníkom\nprávo na priemerný týždenný pracovný čas, vrátane nadčasov v rozsahu 48 hodín. Toto ustanovenie\nsmernice má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní\npred vnútroštátnymi súdmi. Ustanovenie článku 6 písm. b) smernice 2003/88/ES nebolo do právneho\nporiadku Slovenskej republiky prebraté správne, pretože umožňuje, aby priemerný týždenný pracovný\nčas žalobcu, vrátane nadčasov presiahol 48 hodín, keď do pracovného času sa v rozpore s čl. 2 ods.\n1 smernice žalobcovi nezapočítaval čas služobnej pohotovosti na pracovisku. V konaní bolo listinnými\ndokladmi a výpoveďou žalobcu preukázané, že za obdobie troch rokov spätne od podania žaloby na\nsúd dochádzalo k tomu, že priemerný týždenný služobný čas žalobcu presahoval hranicu 48 hodín.\nNebolo sporným, že služobná pohotovosť sa žalobcovi do pracovného času nezapočítavala. Členské\nštáty nemôžu jednostranne určiť rozsah pôsobnosti článku 6 písm. b) smernice tak, že nárok pracovníkov\nna to, aby priemerný týždenný pracovný čas nepresahoval túto maximálnu hranicu, budú viazať na\nnejakú podmienku, alebo ho určitým spôsobom obmedzia. Súdny dvor opakovane konštatoval, že pojem\npracovný čas treba definovať podľa objektívnych vlastností s odkazom na systém a účel smernice,\nktorým je zlepšenie životných a pracovných podmienok pracovníkov. Aj pokiaľ by sa vychádzalo z\nreferenčných období tak ako ich vo svojom vyjadrení k žalobe uvádzala žalovaná, tak aj v tomto prípade\nnajmenej v referenčnom období marec - jún 2020, ktorý čiastočne spadá do rozhodného obdobia, bol\nmaximálny pracovný čas žalobcu viac ako 48 hodín.\n24. Ohľadom námietky žalovaného, že stanovený limit týždenného pracovného času mal byť počítaný\naj pre jednotlivé referenčné obdobia a nielen každých 7 dní, súd poukazuje na rozsudok Súdneho\ndvora EÚ vo veci C-254/18, z ktorého vyplýva, že čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES nebráni\nvnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely výpočtu priemerného týždenného pracovného času\n\nstanovuje aj v rámci určitých referenčných období výpočet priemerného pracovného času, ak táto úprava\nobsahuje mechanizmy, ktoré umožňujú zabezpečiť, že priemerný maximálny pracovný čas v rozsahu\n48 hodín bude rešpektovaný počas každého obdobia 6 mesiacov zapadajúceho do rámca 2 po sebe\nnasledujúcich pevných referenčných období. Zákon o HaZZ zbore však neupravuje mechanizmy, ktoré\nby zabezpečili, že priemerný pracovný čas v rozsahu 48 hodín bude rešpektovaný počas stanovených\n6 mesačných referenčných období, preto pri výpočte priemerného pracovného času a jeho prekročenia\nnemožno vychádzať z referenčných období v trvaní 6 mesiacov, ako to požadoval žalovaný a je možné\nvychádzať len z čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, a teda priemerný pracovný čas počítať len za každé\nobdobie 7 dní vrátane nadčasov. Z tohto dôvodu súd neakceptoval výpočet priemerného týždenného\nslužobného času v sledovaných 6-mesačných referenčných obdobiach, ktorý predložil žalovaný a ktorý\nmal poprieť správnosť žalobcom vykázanej evidencie odpracovaného času. V danej súvislosti súd\npoukazuje na rozsudok Súdneho dvor EÚ vo veci C-429/09 Fuß, podľa ktorého referenčné obdobia\nupravené v čl. 16 až 19 smernice 2003/88/ES na uplatnenie čl. 6 písm. b) tejto smernice na účely\nstanovenia týždenného priemerného pracovného času, aj keď tieto ustanovenia majú v tejto súvislosti\npriamy účinok, vo veci samej nemôžu byť relevantné, keďže je nesporné, že všetky dotknuté referenčné\nobdobia uplynuli, pokiaľ ide o obdobie uvedené v návrhu, ktorý vo veci samej uviedol žalobca. Z vyššie\nuvedeného má súd za to, že u žalobcu cieľ smernice 2003/88/ES nebol dodržaný a v danom smere\nžalovaný ako členský štát a adresát smernice 2003/88/ES je zodpovedný za prijatie všetkých opatrení\nlegislatívnej aj faktickej povahy s cieľom dosiahnutia účelu smernice. Štát je zodpovedný nielen za\nneimplementáciu, ale aj za nesprávnu aplikáciu smernice 2003/88/ES, pokiaľ k nesprávnej aplikácii\nsmernice došlo v dôsledku jej nesprávneho prebratia do právneho poriadku. Na základe opísaného\nskutkového stavu podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásada zodpovednosti štátu za škody\nspôsobené jednotlivcom porušením práva Únie, ktoré sú mu pripísateľné, je súčasťou systému zmlúv,\nna ktorých je Únia založená (rozsudky C-6/90 a C-9/90 Francovich a i., C-46/93 a C-48/93 Brasserie\ndu pecheur a Factortame), čím poškodení jednotlivci majú právo na náhradu, za súčasne splnených\ntroch podmienok:Cieľom porušenej právnej normy Únie je priznať jednotlivcom práva a porušenie je\ndostatočne závažné, existencia škody a medzi týmto porušením a škodou spôsobenou poškodeným\njednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť (rozsudok C-118/08).\n25. V konaní mal súd za preukázané, že u žalobcu došlo k porušeniu čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES\ntým, že právna úprava v zákone o HaZZ a na ňu nadväzujúca aplikačná prax nerešpektuje maximálny\npriemerný prípustný pracovný čas 48 hodín týždenne (bod 23). Článok 6 písm. b) smernice 2003/88/\nES predstavuje právnu normu Únie, ktorá jednotlivcom priznáva práva okrem iného judikovaných aj\nv rozsudku C-429/09 a nedodržanie požiadaviek upravených v uvedenom článku počas dotknutého\nobdobia je zjavným porušením judikatúry Súdneho dvora EÚ, a preto sa musí považovať za dostatočne\nzávažné porušenie práva Únie.\n26. Škodou je vo všeobecnosti akákoľvek ujma v majetkovej sfére poškodeného resp. nemajetkovou\nujmou je vo všeobecnosti ujma v nemajetkovej sfére poškodeného vyjadriteľná v peniazoch a\nnapraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, v prípade nemajetkovej ujmy za predpokladu, že ju\nnemožno uspokojiť inak. Súd aplikoval ustanovenia slovenského právneho poriadku o nároku na\nnáhradu nemajetkovej ujmy priznávanej fyzickým osobám v prípade zásahu do ich osobnostných práv\nv zmysle § 13 v spojení s § 11 OZ a pri určení výšky náhrady prihliadal na kritéria stanovené zákonom,\nako aj súdmi v obdobných prejednávaných veciach. So zreteľom na povahu osobnostného práva, ktoré\nbolo v danom prípade porušené, ako právo na ochranu zdravia, právo na odpočinok a právo na\nsúkromie a rodinný život a jeho okolnosti nemožno v danom prípade podmieňovať možnosť uplatnenia\npeňažnej satisfakcie požadovaním následku, ktorým by bolo zníženie dôstojnosti, resp. vážnosti žalobcu\nv spoločnosti v zmysle § 13 ods. 2 OZ. Peňažná satisfakcia zásadne prichádza do úvahy tam, kde by\nsa satisfakcia podľa § 13 ods. 1 OZ nejavila ako postačujúca. Vychádzajúc z povahy porušeného práva\na okolností, za ktorých k porušeniu došlo (žalovaný ako členský štát EÚ neprijal opatrenia nevyhnutné\nna zabezpečenie požiadavky, aby u žalobcu nebola prekročená maximálna hranica priemerného\ntýždenného pracovného času podľa čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES) je dôvodný záver, že žaloba\nna upustenie od neoprávneného zásahu ani žaloba na odstránenie trvajúcich následkov nie je namieste\nvzhľadom na subjekt zodpovednosti za neoprávnený zásah (štát). Rovnako neprichádza do úvahy ani\nmorálna satisfakcia, ktorou sa podľa súdnej praxe rozumie predovšetkým ospravedlnenie, odvolanie\nvýrokov a podobne. Aj z formulácie § 13 ods. 2 OZ vyplýva, že zníženie dôstojnosti a vážnosti fyzickej\nosoby v spoločnosti je len príkladom, kedy fyzickej osobe môže vzniknúť právo na náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch.\n\n27. Súd mal preukázané i splnenie podmienky priamej príčinnej súvislosti medzi porušením práva EÚ\na škodou spôsobenou žalobcovi. V prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť k tomu, že uplatnená\nškoda vychádza z právnych predpisov a judikatúry EÚ a tento termín je nutné vykladať autonómne\nv zmysle európskeho práva. V príčinnej súvislosti s porušením práva EÚ zo strany žalovaného došlo\nu žalobcu k vzniku nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do jeho práva na ochranu zdravia a\npráva na odpočinok, pretože účelom stanovenia maximálneho týždenného pracovného času bolo\npodľa odôvodnenia smernice 2003/88/ES zabezpečenie potreby odpočinku, aby žalobca v dôsledku\nvyčerpania alebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobil úraz sebe, spolupracovníkom, či\niným osobám, a aby si krátkodobo alebo dlhodobo nepoškodil zdravie. Súčasne súd dospel aj k záveru\no zásahu do práva žalobcu na súkromie a rodinný život (čl. 19 ods. 2 Ústavy SR), pretože žalobca musel\nreálne odpracovať viac, ako bol povinný v zmysle smernice 2003/88/ES, a tým na úkor svojich blízkych\nmusel tráviť čas v práci a prichádzal o čas, ktorý by mohol venovať rodine, deťom, priateľom, záľubám,\nresp. iným aktivitám, ktoré nesúvisia s jeho pracovným zaradením. Z vykonaného dokazovania mal\nsúd za preukázané, že v dôsledku pracovného zaťaženia žalobcu mu neostával dostatok času, ktorý\nby mohol venovať rodine, záľubám a pod. Žalobca vo výpovedi uviedol, že v HZZ robí od roku 2006,\nrobí v Prievidzi. Robí každý mesiac 10-11 smien po 24 hodín. Má obmedzené množstvo voľného času,\nneustála dosiahnuteľnosť prostredníctvom telefónu, pohotovosť na pracovisku mu spôsobujú problémy\nso spánkom. Pri nástupe do HZZ bol oboznámený so všetkými skutočnosťami - ako je práca, rozvrh\nslužieb, nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, plat a celkové podmienky k príslušnosti k úradu.\nNa poslednej lekárskej prehliadke u posudkového lekára bol hodnotený tak, že nemá žiadne zdravotné\nproblémy.\n28. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný počas neaktívnej časti služobnej pohotovosti na\npracovisku musí byť ihneď pripravený na výjazd. Počas pohotovosti sa nenachádza s rodinou, a\nteda je oddelený od svojho vlastného sociálneho, súkromného prostredia, rodinných a spoločenských\nväzieb a jeho možnosť organizovať si svoj súkromný čas a program, venovať sa svojim vlastným\npotrebám je z týchto dôvodov fakticky vylúčená. Zvýšené nároky sú na neho kladené aj počas doby\nodpočinku, keď musí byť dostupný na telefóne pre prípad nevyhnutnej potreby jeho výkonu služby,\nčo obmedzuje slobodu jeho pohybu a organizovania si vlastného programu. Súd sa nestotožnil s\nnámietkami žalovanej, že žalobcovi vykonávaním pohotovosti ujma nevzniká, pretože pokiaľ nie je\nnariadený služobný zásah, môže žalobca odpočívať alebo sa venovať inej činnosti a že pri nariadenej\nslužobnej pohotovosti je v mieste vykonávania štátnej služby určený, resp. vymedzený priestor na\nodpočinok (spánok) zamestnanca a teda, sa od neho nevyžaduje aktívna činnosť, že žalobca nemusí\nbyť bdelý a aktívny počas celej dĺžky trvania služobnej pohotovosti.\n29. Žalovaný poukazoval aj na to, že žalobca neupozornil svojho zamestnávateľa na porušovanie\njeho práv, pričom takáto požiadavka je v priamom rozpore okrem iného s rozsudkom Súdneho dvora\nC-429/09, podľa ktorého právo EÚ bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá by podriaďovala právo\npracovníka na náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES zo\nstrany dotknutého členského štátu podmienke, aby o dodržovanie tohto ustanovenia najprv požiadal\nsvojho zamestnávateľa, čo by bolo jednoznačne v rozpore so zásadou efektivity práva EÚ, keďže výkon\npráv priznaných jednotlivcom priamo uplatniteľnými ustanoveniami práva EÚ by bol znemožnený alebo\nnadmerne sťažený, ak by sa od žalobcov ako slabšej strany v pracovnoprávnych vzťahoch vyžadovalo\nnajprv uplatniť svoje práva voči zamestnávateľovi.\n30. Nárok žalobcu (ako poškodeného) na náhradu škody je nárokom sui generis, ktorý má svoj základ v\nzáväzkoch žalovaného voči EÚ a nie v zákone č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci. Preto nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že žalobca mal povinnosť vyzvať\nna prerokovanie svojho nároku príslušný orgán štátu a mal preukázať predchádzajúce konštatovanie\nnesprávneho úradného postupu pri transpozícii príslušnej smernice. Zákon č. 514/2003 Z. z. možno v\ndanom prípade použiť iba analogicky (keďže neexistuje osobitný vnútroštátny predpis, ktorý by explicitne\nstanovoval podmienky vzniku takéhoto nároku a konania o ňom), pričom jeho použitie nemôže viesť k\nobmedzeniu hmotnoprávnych oprávnení založených úniovým právom.\n31. K námietke premlčania uplatneného nároku súd konštatuje, že porušením práva EÚ zo strany\nžalovaného vznikla žalobcovi ujma, ktorú súd analogicky posúdil podľa § 11 a nasl. OZ, vzťahujúcich sa\nna ochranu osobnosti. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právo majetkovej povahy,\n\nktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ a začiatok plynutia\npremlčacej doby pri náhrade za nemateriálnu ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému\nzásahu do osobnostných práv fyzickej osoby. K ujme na právach žalobcu pritom dochádzalo vo vyššie\nuvedených mesiacoch, kedy nebol dodržaný limit pracovného času podľa čl. 6 písm. b) smernice\n2003/88/ES. Súd má za to, že s poukazom na dátum podania žaloby (29.5.2023) je premlčaný nárok\nžalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahov do jeho osobnostných práv, ku ktorým\ndošlo pred 29.5.2020, čo sa odrazilo aj v tom, že súd v konaní skúmal dôvodnosť žalovaného nároku\nv rozhodnom období, po 29.5.2020.\n32. Účelom a zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je zmierniť nepriaznivý následok\nneoprávneného zásahu. Peňažná satisfakcia za neoprávnený zásah do osobnosti sa určuje odhadom, je\nzávislá od úvahy súdu, nemožno ju vyjadriť presným matematickým výpočtom vzhľadom na špecifickosť\nneoprávneného zásahu do nemajetkovej sféry - osobnosti jednotlivca. Výška náhrady nemajetkovej\nujmy vyjadrená v peniazoch nie je svojvoľná, ale je určovaná základnými kritériami, a to predovšetkým\nzávažnosťou vzniku nemajetkovej ujmy, ako i okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Za\nzávažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu\npráva došlo, intenzitu zásahu, trvanie takéhoto zásahu alebo dopady a dôsledky považuje za ujmu\nznačnú. Pritom nie sú rozhodujúce subjektívne pocity, ale objektívne kritériá, teda to, či by predmetnú\nujmu takto v danom mieste a čase vnímala i každá iná fyzická osoba. Súd sa nestotožnil so spôsobom\nvyčíslenia výšky nemajetkovej ujmy uvedeným v žalobe. Súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy\nzohľadnil, že žalobca je dlhoročným príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, vykonáva fyzicky i\npsychicky náročnú prácu a bol preukázaný zásah do osobnosti žalobcu spôsobený tým, že v rozhodnom\nobdobí pracoval priemerne viac ako 48 hodín týždenne, keďže v rozpore s čl. 2 ods. 1 smernice 2003/88/\nES mu odpracované hodiny určenej služobnej pohotovosti neboli započítané do odpracovaného času,\na to všetko v dôsledku zanedbania povinnosti žalovaného riadne transponovať smernicu do relevantnej\nvnútroštátnej právnej úpravy. V dôsledku porušovania práva EÚ nebol na strane žalobcu vytváraný\ndostatočný priestor na odpočinok, záľuby, sebarealizáciu, dochádzalo k zásahu do jeho práva na\nsúkromie a rodinný život, keď, ako už bolo uvedené vyššie, mal obmedzenú možnosť udržiavať, rozvíjať\npriateľské, resp. rodinné vzťahy a venovať sa svojim záľubám v záujme zlepšenia kvality života a zdravia.\nK takýmto zásahom pritom dochádzalo u žalobcu dlhodobo a opakovane. Aj v čase odpočinku bol nútený\nprispôsobovať svoj program tomu, že v prípade potreby sa na vyzvanie musí dostaviť do služby. Z\nvýpovede žalobcu vyplynulo, že sa túto situáciu snažil riešiť aj u kompetentných osôb, avšak k zmene\nnedošlo a žalovaný doposiaľ nepristúpil k zmene, ktorá aby viedla k ukončeniu zásahov do osobnostných\npráv hasičov.\n33. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že za primeranú satisfakciu vzniknutej nemajetkovej\nujmy je možné považovať sumu 800 eur vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a následky vyššie\nuvedených konkrétnych zásahov do osobnostnej sféry žalobcu, ako to súd vyššie opísal. Z dokazovania\nnevyplynula taká intenzita, resp. trvanie negatívnych zásahov do osobnostných práv žalobcu, v dôsledku\nktorých by došlo k takému narušeniu medziľudských vzťahov, rodinného života, že by to odôvodňovalo\npriznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo vyššom rozsahu. Súd pri rozhodovaní o výške náhrady\nnemajetkovej ujmy zohľadnil zvýšenú mieru fyzického a psychického vypätia, ktorá je s týmto druhom\nslužobnej činnosti nepochybne spojená a ovplyvňuje zdravotný stav (vrátane psychiky) v prípadoch\npreukázaného mesačného prekročenia maximálneho týždenného pracovného času. Keďže žalobca\nžiadal priznať vyššiu náhradu nemajetkovej ujmy, súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.\n34. Úroky z omeškania súd žalobcovi nepriznal s prihliadnutím na rozhodnutie NS SR sp. zn.\n6Cdo/185/2011, podľa ktorého v prípade nemajetkovej ujmy vzniká povinnosť túto uhradiť až dňom\nprávoplatného rozhodnutia príslušného súdu, a teda povinný sa môže dostať do omeškania až v prípade\nnesplnenia súdom uloženej povinnosti. Žalovaný by sa dostal do omeškania až momentom, keby by\nsúdom priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy nezaplatil žalobcovi riadne a včas. Rozhodnutie o\npovinnosti zaplatiť nemajetkovú ujmu v peniazoch má konštitutívne účinky, a preto sa pred uplynutím\nparičnej lehoty určenej súdnym rozhodnutím žalovaný nemôže dostať do omeškania. Z uvedených\ndôvodov súd žalobcovi úrok z omeškania nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol.\n35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo\nveci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP,\n\nteda podľa zásady úspechu. Žalobca bol v konaní úspešný čo do základu uplatneného nároku. Pri\nuplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy závisela výška plnenia od úvahy súdu. Nejde o\nprocesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná iba časť uplatneného nároku, pretože ho nemožno\nzaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku konania založeného na úvahe súdu. Pri\nrozhodovaní o konkrétnej výške náhrady trov konania (po právoplatnosti tohto rozsudku) bude súd pri\nurčení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzať z výšky súdom priznaného plnenia.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský\nsúd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí\nobsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,\nspisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom\nrozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne\n( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami\nuvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať\nnávrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku\na Exekučného poriadku.", "vazby": {"stav": {"sz": "16Co/43/2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "1ea45e97-e5a7-4e4e-a530-c6dfb9e1dfcd:df75e62c-de34-4115-aa36-0085387bd44f", "datum": "2025-11-25", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}