{"guid": "84b6a412-0088-4d01-8036-7e2efc61bc20:8227f384-13cb-44b9-a60e-770eee5bf34c", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2025:3823218703.5", "spisova_znacka": "6C/15/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 6C/15/2024 z 23. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prievidza z 23. júna 2025, sp. zn. 6C/15/2024, ECLI:SK:OSPD:2025:3823218703.5", "identifikacne_cislo": "3823218703", "sud": {"guid": "sud_122", "nazov": "Okresný súd Prievidza", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-prievidza"}, "sudca": "JUDr. Miriam Kohútová, PhD.", "sudca_id": 2545, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-kohutova-phd-2545", "datum_vydania": "2025-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "19Co/74/2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "5ae7c82a-9ede-4c43-9633-ca076609f199:46386aa6-91fc-45c5-b655-71a5beb7f690", "datum": "2025-11-26", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-2", "nazov": "§ 85 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-85.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "nazov": "§ 86 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "nazov": "§ 86 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-86.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-1", "nazov": "§ 91 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-2", "nazov": "§ 91 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-3", "nazov": "§ 91 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-91.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-91"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "nazov": "§ 92 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-2", "nazov": "§ 92 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-92.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "nazov": "§ 103 ods. 5 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-103.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "nazov": "§ 122 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315/#paragraf-122.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/315-2001/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "nazov": "§ 853 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-853.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-853"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/315#paragraf-85", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-86", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-91", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-92", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-103", "/SK/ZZ/2001/315#paragraf-122", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-853", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8227f384-13cb-44b9-a60e-770eee5bf34c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:3823218703.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2025:3823218703.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2025:3823218703.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prievidza\n6C/15/2024\n3823218703\n23. 06. 2025\nJUDr. Miriam Kohútová, PhD.\nECLI:SK:OSPD:2025:3823218703.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom A., C. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r.o.,\nIČO: 50 595 652, so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo\nvnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o určenie nemajetkovej ujmy, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nII. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70,5 %.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 6.231,90 Eur spolu s\npríslušenstvom. Žalobca v konaní uviedol, že dlhodobo bol nútený pracovať ako hasič - záchranár nad\nrámec týždenného pracovného času 48 hodín v dôsledku porušenia práva EÚ, smernice 2003/88ES.\nV dôsledku porušenia únijného práva si žalobca uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy od pasívne\nvecne legitimovaného subjektu Slovenskej republiky. Nemajetkovú ujmu si žalobca určil ako súčin počtu\nodpracovaných hodín pracovnej pohotovosti podľa § 92 ods. 1 Zákona o Hasičskom zbore a sumy\nzodpovedajúcej 15 % peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný kalendárny\nmesiac daného roku.\n2. Žalovaný namietal dôvodnosť žalobcovho nároku a neprimeranosť uplatňovanej výšky nemajetkovej\nujmy, pričom poukázal na rozhodovaciu prax slovenských súdov a nimi priznávané sumy nemajetkových\nújm od 1.000,- Eur do 2.500,- Eur. Žalovaný mal za to, že pokiaľ si uplatnil žalobca nárok podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z., žalobca nesplnil podmienku na riadne uplatnenie nároku, a to predbežné\nprerokovanie nároku príslušným orgánom a takisto, že v zmysle príslušného zákona neboli splnené\npodmienky vzniku zodpovednosti štátu. Žalovaný mal za to, že smernica 2003/88/EHS nemá vymedzenú\npôsobnosť spadajúcu na osobu žalobcu a okruh jeho činností, nakoľko podľa názoru žalovaného sa\nsmernica nevzťahuje na príslušníkov hasičského zboru. Žalovaný mal za to, že nie je vo veci pasívne\nvecne legitimovaným. Navyše pokiaľ žalobca mal za to, že mu zamestnávateľ určoval pohotovosť nad\nsmernicou povolený limit, mal na túto skutočnosť upozorniť svojho nadriadeného a žiadať, aby mu táto\nnebola určovaná z dôvodov, ktoré uvádza v žalobe. Takisto žalovaný namietal premlčanie predmetného\nnároku. Žalovaný mal ďalej za to, že minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia rovnako ako\nuplatnenie odchýlky v zmysle smernice 2003/88/ES boli riadne transponované do zákona č. 315/2001\nZ. z. . Žalobca navyše neuvádza aká konkrétna škoda mu bola spôsobená, žalovaný mal za to, že\nneboli splnené všeobecné podmienky vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora. Tabuľku priloženú ako\n\nprílohu k žalobe podľa tvrdení žalovaného nemožno považovať za dôkaz, ktorý by preukazoval výšku\nnemajetkovej ujmy, nakoľko výpočet žalobcu je mätúci a maskuje mzdové nároky, a preto žalobcom\nuvádzaný výpočet nemajetkovej ujmy sa žalovanému javí ako špekulatívny. Výška nemajetkovej ujmy\nje zjavne neprimeraná a to aj s porovnaním výšky náhrad, ktorá je priznávaná obetiam trestných činov,\nktorých ujma je v porovnaní s údajnou ujmou žalobcu neporovnateľne vyššia. Čo sa týka úroku z\nomeškania mal žalovaný za to, že v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/185/2011 ustáliť omeškanie\nžalovaného je možné až po rozhodnutí súdu a uplynutím patričnej lehoty na plnenie. Takisto žalovaný\nnamietal miestnu nepríslušnosť.\n3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi ako žaloba s prílohami, pokus o zmier - predžalobná výzva,\nstanovisko žalovaného, podací lístok, výplatné pásky, vymenovanie do funkcie žalobcu, osvedčenie\no odbornej spôsobilosti, oznámenie o výške a zložení platu žalobcu, rozsudok KS Košice 5Co/163/2021,\nrozhodnutie KS Košice 9CoCsp/4/2020, rozsudok k rozlišovaniu pracovného času a služobného času\na doby odpočinku KS Prešov 15Co/6/2020, rozhodnutie 2CoPr/3/2019, rozsudok Súdneho dvora vo\nveci C-518/15, rozsudok Súdneho dvora vo veci C-243/09, smernica Európskeho parlamentu a rady\n2003/88/ES zo 4.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, rozsudok Súdneho\ndvora vo veci C-118/08, rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-397/01 až C-403/01, rozsudok\nSúdneho dvora vo veci 106/77, návrhy generálneho advokáta prednesené 12.7.2005,\nrozsudok\nSúdneho dvora vo veci C-14/04, žiadosť o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe, vyjadrenie\nk žalobe, upovedomenie o postúpení žaloby, postúpenie veci na MS Bratislava IV, nesúhlas MS\nBratislava IV s postúpením veci, uznesenie KS Bratislava z 31.1.2024, vyjadrenie právneho zástupcu\nžalobcu, vyjadrenie žalovaného s prílohami, výpočet priemerného týždenného služobného času žalobcu\nv sledovaných referenčných obdobiach, spolu s ďalšími pripojenými listinnými dôkazmi zistil nasledovný\nskutkový stav:\n4. Súd zistil, že žalobca pracoval u žalovaného ako hasič - záchranár v žalovanom období od apríla 2020\ndo marca 2023. Podľa prehľadu odpracovaných hodín predložených žalovaným súd zistil, že žalobca v\nrozhodnom období u žalovaného odpracoval 2.111,51 hodín nadčasov, pričom z toho existuje aktívna\nčasť pracovnej pohotovosti a pracovná pohotovosť. Podľa smernice 2003/88ES v zmysle článku 6 písm.\nb) priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmych dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\nESD vo veci C-429/09 rozhodol, že predmetná smernica má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom\npráva, ktoré môžu uplatniť priamo v konaní pred vnútroštátnymi súdmi.\n5. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n6. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou,\nktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy\npreniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty\nEurópskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie\nprávne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády\npodľa čl. 120 ods. 2.\n7. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,\nak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.\n8. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o\nniektorých aspektoch organizácie pracovného času, smernica ustanovuje minimálne požiadavky na\nbezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času.\n9. Podľa čl. 1 ods. 2 smernice 2003/88/ES, táto smernica sa vzťahuje na: a) minimálne doby denného\nodpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný\npracovný čas a b) určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce.\n10. Podľa čl. 1 ods. 3 smernice 2003/88/ES, táto smernica sa vzťahuje na všetky odvetvia činností,\nverejné a súkromné, v zmysle článku 2 smernice 89/391/EHS bez toho, aby boli dotknuté články 14,\n17, 18 a 19 tejto smernice.\n\n11. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 smernice 2003/88/ES, na účely tejto smernice „pracovný čas“ je akýkoľvek\nčas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo\npovinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou a „čas odpočinku“ je akýkoľvek\nčas, ktorý nie je pracovným časom.\n12. Podľa čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na\nzabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov priemerný\npracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí 48 hodín.\n13. Podľa § 85 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore, služobný čas\npríslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému\núradu. Služobný čas príslušníka je 40 hodín týždenne. Skrátenie týždenného služobného času\npríslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.\n14. Podľa § 86 ods. 1 a 2 zákona o HZ, služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne.\nNerovnomerne rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov. Pri\nnerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia\nako 18 hodín. Celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej\nslužobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac 24 hodín v služobnom dni.\n15. Podľa § 91 ods. 1, 2 a 3 zákona o HZ, štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec\nurčeného služobného času. Štátna služba nadčas sa môže písomne nariadiť v naliehavom záujme\nštátnej služby, a to aj na dni služobného pokoja; ak ju nie je možné vopred písomne nariadiť, nariadi\nsa ústne a po jej skončení sa bezodkladne o tom urobí písomný záznam. Nepretržitý odpočinok medzi\ndvoma služobnými dňami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín. V kalendárnom roku\nmožno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac 300 hodín.\n16. Podľa § 92 ods. 1 zákona o HZ, služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej\nslužbe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej\nslužby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času.\n17. Podľa § 92 ods. 2 zákona o HZ, na zabezpečenie nevyhnutných úloh môže služobný úrad v\nodôvodnených prípadoch nariadiť príslušníkovi služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutia služobného času\na) v mieste vykonávania štátnej služby, b) v mieste pobytu alebo na inom dohodnutom mieste, c) s\nmožnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.\n18. Podľa § 103 ods. 5 zákona o HZ, príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto\nzákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a\nza pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.\n19. Podľa § 122 ods. 1 zákona o HZ, ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. 1 určená služobná pohotovosť,\npatrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada 15 % zo sumy, ktorou je príslušná časť\njeho služobného platu, a 30 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.\n20. Podľa § 122 ods. 3 zákona o HZ, náhrada za služobnú pohotovosť podľa odsekov 1 a 2 nepatrí za\nčas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonaniu štátnej služby; takéto vykonávanie štátnej služby je\nštátnou službou nadčas.\n21. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na\nochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,\nsvojho mena a prejavov osobnej povahy.\n22. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených\nzásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo\ndané primerané zadosťučinenie.\n\n23. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,\nže bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická\nosoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n24. Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej\nujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n25. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej\n(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,\nnemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n26. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná\na plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n27. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani\niným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im\nnajbližšie.\n28. Čo sa týka namietaného nedostatku právomoci SR konať v danej veci, súd mal preukázané, že\nžalobca uplatňoval v konaní nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch s poukazom\nna porušenie práva EÚ vyplývajúce primárne z čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, konkrétne nesplnenie\npovinnosti štátu zabezpečiť dodržiavanie a neprekračovanie maximálneho priemerného pracovného\nčasu 48 hodín pre každé obdobie 7 dní vrátane nadčasov. Žalobca mal za to, že daná smernica\nsa vzťahuje i na žalobcu ako príslušníka Hasičského a záchranného zboru. Spor o náhradu škody\nspôsobenej jednotlivcovi porušením práva EÚ v dôsledku nesprávneho prebratia, resp. uplatňovania\nsmernice vo vnútroštátnom právnom poriadku je nutné zaradiť medzi súkromnoprávne spory a z\njudikatúry SDEÚ jednoznačne vyplýva, že spory o náhrady škody spôsobenej porušením práva EÚ\nmedzi jednotlivcom a štátom majú rozhodovať príslušné vnútroštátne súdy. ESD vo veci C-429/09\nrozhodol, že predmetná smernica má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu\nuplatniť priamo v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Právomoc súdu na konanie a rozhodovanie v\nprejednávanej veci je daná s poukazom na § 3 CSP, keďže neexistuje žiadny iný orgán disponujúci\nkompetenciou zverenou ústavnými normami, resp. zákonom na rozhodnutie o práve žalobcu na náhradu\nškody voči štátu z titulu porušenia práva EÚ. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná Slovenská\nrepublika neprevzala, resp. nesprávne prevzala do svojej právnej úpravy čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/\nES vo vzťahu k úprave pracovného času hasičov v rámci zákona č. 315/2001 Z.z. Vzťah úniového\na vnútroštátneho práva sa riadi zásadou prednosti a súčasne zásadou priameho účinku, ktoré sú\npovinné rešpektovať aj vnútroštátne súdy. V zmysle uvedeného je súd viazaný medzinárodnoprávnymi\nzáväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnym zákonom.\n29. Čo sa týka namietanej pasívnej vecnej legitimácie, má súd za to, že podľa čl. 288 Zmluvy o\nfungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, avšak voľba\nforiem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Podľa čl. 29 smernice 2003/88/ES táto smernica je\nadresovaná členským štátom a žalovaný ako členský štát a adresát smernice 2003/88/ES je zodpovedný\nza prijatie všetkých opatrení legislatívnej aj faktickej povahy s cieľom dosiahnutia účelu smernice, pričom\nv prípade nesplnenia tejto povinnosti je štát zodpovedný aj za nesprávnu aplikáciu smernice 2003/88/ES,\npokiaľ k nesprávnej aplikácii smernice došlo v dôsledku jej nesprávneho prebratia do právneho poriadku.\nSúd má potom za to, že pokiaľ smernica 2003/88/ES je určená žalovanému/štátu, ktorý zodpovedá za\njej správne prebratie, v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym prebratím smernice 2003/88/\nES do právneho poriadku je pasívne vecne legitimovaný žalovaný.\n30. Súd v danom smere poukazuje na ustálenú prax, kde v rozsudku vo veci C-429/09 Fuß v bode 45\na 46 ESD pripomenul, že podľa ustálenej judikatúry zásada zodpovednosti štátu za škody spôsobené\njednotlivcom porušením práva Únie, ktoré sú mu pripísateľné, je súčasťou systému zmlúv, na ktorých je\nÚnia založená, pričom daná povinnosť platí v prípade každého porušenia práva Únie členským štátom,\na to bez ohľadu na verejný orgán, ktorý sa tohto porušenia dopustil, a bez ohľadu na to, aký verejný\norgán má podľa práva dotknutého členského štátu v zásade povinnosť túto škodu nahradiť.\n\n31. V rozsudku C-429/09 bod 35 ako to je vyššie spomenuté súd tiež rozhodol, že čl. 6 písm. b) smernice\n2003/88/ES má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní\npred vnútroštátnymi súdmi. Teda súd má za to, že pasívna vecná legitimácia v tomto spore svedčí štátu\n- Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR ako ústredný orgán štátnej správy,\ndo pôsobnosti ktorého spadá aj Hasičský a záchranný zbor (§ 11 písm. c) zákona č. 575/2001 Z.z.),\nktorého príslušníkom bol žalobca v rozhodnom období. Navyše v zmysle zákona o hasičskom zbore\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky je súčasne garantom právnej úpravy vymedzenej v zákone o\nHasičskom a záchrannom zbore a predstavuje garanta riadnej transpozície smernice Európskej únie do\nslovenského právneho poriadku.\n32. Čo sa týka námietky žalovaného, že smernica 2003/88 ES sa nevzťahuje na žalobcu, súd v danom\nsmere uplatňoval výklad práva EÚ, ktorý podal Súdny dvor, kedy z jeho judikatúry vyplýva, že čl. 2\nods. 2 smernice 89/391/EHS nevylučuje z jej pôsobnosti služby civilnej ochrany ako také, ale len „určité\nosobitné činnosti“ týchto služieb, ak charakteristiky vlastné pre určité osobitné činnosti odporujú použitiu\nustanovení tejto smernice. Uvedená výnimka bola prijatá len na účel zabezpečiť riadne fungovanie\nslužieb nevyhnutných na ochranu verejnej bezpečnosti, zdravia a poriadku, ak nastane osobitne vážna\nsituácia alebo situácia osobitného rozsahu - napríklad katastrofa - pre ktorú je typické, že nie je možné\nrozvrhnúť pracovný čas pre zásahové a záchranné tímy (rozsudok v spojených veciach C-397/01 až\nC-403/01 Pfeiffer). Súd argumentuje obdobne ako vo veci C-52/04, podľa ktorej Súdny dvor uviedol, že\nsmernica 89/391/EHS sa musí uplatňovať na činnosti hasičskej služby, aj keď tieto činnosti zásahové sily\nv teréne vykonávajú bez ohľadu na to, či sú zamerané na boj proti požiarom alebo poskytnutie pomoci\niným spôsobom, ak sú vykonávané za obvyklých podmienok v súlade s poslaním, ktoré bolo zverené\npríslušnej službe, a to aj vtedy, keď zásahy, ktoré môžu byť spojené s týmito činnosťami, sú vzhľadom\nna svoju povahu nepredvídateľné a môžu vystaviť pracovníkov, ktorí ich vykonávajú, určitému riziku,\npokiaľ ide o ich bezpečnosť a/alebo zdravie. Súd má potom za to, že na činnosti zásahových síl verejnej\nhasičskej služby sa v zásade nevzťahuje výnimka uvedená v čl. 2 ods. 2 prvého pododseku smernice\n89/391/EHS, ale tieto činnosti naopak patria do pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ sú vykonávané za\nobvyklých podmienok. Podľa rozsudku SDEÚ vo veci C518/15 Súdny dvor dospel k záveru, že na\nuvedené činnosti hasičského zboru, pokiaľ sú vykonávané za obvyklých podmienok v súlade s poslaním\nzvereným príslušnej službe, sa má uplatniť aj smernica 2003/88/ES. V konaní žiadnou zo strán sporu\nnebolo tvrdené a preukázané, že by v rozhodnom období výkon práce žalobcu, vrátane služobnej\npohotovosti zahŕňal výkon takej činnosti, ktorá by sa vymykala obvyklým podmienkam a bolo by ju\nmožné považovať za osobitne vážnu situáciu alebo situáciu osobitného rozsahu (dosahujúcu intenzitu\nkatastrofy), kedy by nebolo možné rozvrhnúť pracovný čas pre zásahové a záchranné tímy.\n33. Čo sa týka spornosti otázky či vnútroštátna právna úprava v podobe zákona č. 315/2001 Z. z.\na na ňu nadväzujúca aplikačná prax rešpektuje požiadavku vyplývajúcu z čl. 6 písm. b) smernice\n2003/88/ES, je potrebné uviesť, že čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES predstavuje v rozsahu, v akom\nukladá členským štátom maximálnu hranicu priemerného týždenného pracovného času, ktorá musí byť\nako minimálna požiadavka priznaná každému pracovníkovi, dôležité pravidlo sociálneho práva Únie,\nktoré nemožno podrobiť akejkoľvek podmienke alebo akémukoľvek obmedzeniu, a ktoré jednotlivcom\npriznáva práva, ktorých sa môžu dovolávať priamo pred vnútroštátnymi súdmi (C-429/09 Fuß). Súdny\ndvor vo viacerých svojich rozhodnutiach ako napr. C-397/01 Pfeiffer a C-437/05 Vorel opakovane\nzdôrazňoval, že čas pracovnej pohotovosti na pracovisku je potrebné v celom rozsahu zahrnúť do\nvýpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného času a pracovná pohotovosť vykonávaná\npracovníkom v režime fyzickej prítomnosti v zariadení zamestnávateľa sa považuje ako celok za\npracovný čas nezávisle od toho, akú prácu skutočne pracovník vykonáva. Osobitne v prípade hasičov\nSúdny dvor potvrdil, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe,\npočas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu pracovný čas\na nesmie prekročiť maximálny týždenný pracovný čas ustanovený smernicou 2003/88/ES (C-429/09,\nC-52/04). Nakoľko žalobca musí byť počas výkonu služobnej pohotovosti k dispozícii zamestnávateľovi\nna pracovisku, súd má potom za to, že celý čas služobnej pohotovosti je potrebné započítať do\npracovného času žalobcu, a teda bez vplyvu na porušenie čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES je preto aj\nskutočnosť, že za pracovnú pohotovosť je žalobcovi vyplácaná náhrada. Naša právna úprava obsiahnutá\nv zákone č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore upravuje podmienky výkonu štátnej služby\nso zameraním okrem iného na pojmy týždenný služobný čas, nerovnomerné rozvrhnutie služobného\nčasu, štátna služba nadčas, služobná pohotovosť. Súd sa oboznámil s prílohou č. 4 k zákonu, v rámci\nktorej aj keď do znenia bola prebratá i časť smernice 2003/88/ES, avšak úprava zahrnutá v zákone\n\nč. 315/2001 Z.z. nie je v súlade s právom EÚ, konkrétne skutočne nemožno z právnej úpravy a z jej\npraktickej aplikácie dovodiť, že by služobná pohotovosť hasičov vykonávaná v mieste výkonu služby bola\npovažovaná za súčasť ich služobného času. Cieľ čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES (t.j. neprekročenie\npriemerného týždenného pracovného času pracovníka v rozsahu 48 hodín vrátane nadčasov) nebol v\nprípade zákona č. 315/2001 Z.z. naplnený. Vnútroštátna právna úprava v podobe zákona č. 315/2001\nZ.z. umožňuje rozvrhnúť príslušníkovi HaZZ nerovnomerný pracovný čas, avšak takýto pracovný čas\nnesmie presiahnuť maximálnu hranicu stanovenú smernicou v zmysle čl. 6 písm. b). Neaktívnu časť\nslužobnej pohotovosti zákon explicitne nezaraďuje do výkonu štátnej služby, práve naopak, z ust. § 86\nzákona č. 315/2001 Z.z. pri nerovnomernom rozvrhnutí služobného času vyplýva, že zákon rozlišuje\nmedzi dĺžkou vykonávania štátnej služby a na ňu nadväzujúcou služobnou pohotovosťou v mieste\nvykonávania štátnej služby. Rozlíšenie je zreteľné aj z ohodnotenia výkonu štátnej služby a výkonu\nslužobnej pohotovosti v § 103 ods. 5 zákona, keď zákon jednoznačne rozlišuje služobný príjem na jednej\nstrane, ktorého zložky sú uvedené v § 103 ods. 1, vrátane napr. platu za štátnu službu nadčas a na\ndruhej strane peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť v štátnej službe ako osobitný mzdový nárok\nupravený v § 122 zákona, kde sa uvádza na jednej strane neaktívna časť služobnej pohotovosti (a\nto vrátane určenej služobnej pohotovosti na pracovisku v zmysle § 92 ods. 1 zákona), za ktorú patrí\npríslušníkovi náhrada za služobnú pohotovosť, a na druhej strane výkon štátnej služby, ku ktorému dôjde\npočas trvania pohotovosti, za ktorý už uvedená náhrada príslušníkovi nepatrí, ale patrí mu služobný\npríjem (konkrétne jeho zložka - plat za štátnu službu nadčas). Na základe uvedeného je teda zrejmé, že\nzákon rozlišuje na jednej strane výkon štátnej služby, ktorý sa započítava do služobného času v zmysle\n§ 85 ods. 1 a na druhej strane neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, kde len v prípade, že sa zmení\nna aktívnu časť, teda v prípade výjazdu sa potom považuje takto vykonaná práca za súčasť výkonu\nštátnej služby a potom sa zarátava ako služobný čas, avšak na tomto mieste treba podčiarknuť, že\nzákon hovorí, že tento prípad sa považuje za prácu nadčas podľa § 122 ods. 3 predmetného zákona. Z\nustanovenia § 91 ods. 1 zákona potom vyplýva, že štátna služba ako nadčas je vykonávaná nad rámec\nurčeného služobného času ako ďalší služobný čas, ktorý sa započítava do týždenného služobného času\nv zmysle § 85 ods. 2, na rozdiel od samotnej neaktívnej časti služobnej pohotovosti. Súd má potom\nza to, že zákon o hasičskom zbore nie je v súlade so smernicou 2003/88/ES, je dokonca v rozpore\ns ňou, nakoľko zo služobného/pracovného času hasiča vyčleňuje neaktívnu časť určenej služobnej\npohotovosti, ktorú je pritom príslušník povinný tráviť na pracovisku. Zo znenia smernice 2003/88/ES\nje zrejmé, že tá neumožňuje, aby členské štáty ponechali v platnosti alebo prijali inú definíciu pojmu\n„pracovný čas“, ako túto definíciu uvádza samotná smernica.\n34. Čo sa týka rozhodného žalovaného obdobia, tak žaloba smerovala voči žalovanému za obdobie od\napríla 2020 do marca 2023, pričom súdom bolo zohľadňované obdobie troch rokov spätne od podania\nžaloby. Súd mal dokazovaním za preukázané, že v rozhodnom období mal žalobca rozvrhnutý pracovný\nčas nerovnomerne tak, že týždenný pracovný čas pozostával zo 17 hodinovej pracovnej zmeny ako\nvýkon služby a na ňu nadväzovala 7 hodinová služobná pohotovosť na pracovisku, t.j. na pracovisku\nžalobca strávil sústavne 24 h. Výkon služobnej pohotovosti bol rozdelený na aktívnu časť služobnej\npohotovosti, ktorá bola odmeňovaná ako nadčasová práca a neaktívnu časť služobnej pohotovosti.\nPosudzované obdobie tvorí 761 dní, čo predstavuje 108,71 týždňov. Pri dodržaní obmedzenia\nvyplývajúceho z čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES, teda maximálneho týždenného pracovného času 48\nhodín, na uvedené rozhodné obdobie pripadá maximálny pracovný čas 7.324,80 hodín (152,6 týždňov\nx 48 hod.). Z dokazovania vyplynulo, že žalobca v posudzovanom období po zohľadnení služobného\npracovného času a služobnej pohotovosti realizoval výkon práce v rozsahu 6.647,50 hodín, t.j. o 677,30\nhodín navyše oproti maximálnemu prípustnému času za dané obdobie vyplývajúcemu zo smernice,\nčo zodpovedá v priemere 4,4 hodiny týždenne navyše oproti stanovenému maximu (677,3 hodín :\n152,6 týždňov). Súd zdôrazňuje, že sa jedná o maximálny prípustný čas stanovený právom EÚ, ktoré\nmalo byť prebraté aj do slovenskej vnútroštátnej právnej úpravy. Žalobca pritom realizoval výkon práce\nnielen zjavne nad rámec zákonom určeného služobného času 40 hodín týždenne, ale aj nad rámec\nmaximálneho prípustného pracovného času 48 hodín týždenne vyplývajúceho zo smernice. Súd v\ntomto smere nevidel dôvod osobitne sa zaoberať žalovaným uvádzanými referenčnými obdobiami pre\nposudzovanie priemerného odpracovaného času, keďže rozhodné obdobie viac ako dvoch rokov, z\nktorého súd v tomto konaní vychádzal na základe predložených dokladov, je dostatočne dlhé na to, aby\nbolo možné konštatovať, že vo vzťahu k žalobcovi požiadavka vyplývajúca z čl. 6 písm. b) smernice\n2003/88/ES nie je dodržiavaná a takýmto porušovaním práva EÚ dochádza k zásahom do sféry jeho\noprávnených záujmov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný ničím konkrétnym vyššie uvedené skutočnosti\nnespochybnil, súd pri rozhodovaní z nich vychádzal. V danej súvislosti súd poukazuje na rozsudok\n\nSDEÚ vo veci C-429/09 Fuß, podľa ktorého referenčné obdobia upravené v čl. 16 až 19 smernice\n2003/88/ES na uplatnenie čl. 6 písm. b) tejto smernice na účely stanovenia týždenného priemerného\npracovného času, aj keď tieto ustanovenia majú v tejto súvislosti priamy účinok, vo veci samej nemôžu\nbyť relevantné, keďže, je nesporné, že všetky dotknuté referenčné obdobia uplynuli, pokiaľ ide o obdobie\nuvedené v návrhu, ktorý vo veci samej uviedol žalobca. Z vyššie uvedeného má súd za to, že u\nžalobcu cieľ smernice 2003/88/ES nebol dodržaný a v danom smere žalovaný ako členský štát a adresát\nsmernice 2003/88/ES je zodpovedný za prijatie všetkých opatrení legislatívnej aj faktickej povahy s\ncieľom dosiahnutia účelu smernice. V prípade nesplnenia tejto povinnosti je tak štát zodpovedný nielen\nza neimplementáciu, ale aj za nesprávnu aplikáciu smernice 2003/88/ES, pokiaľ k nesprávnej aplikácii\nsmernice došlo v dôsledku jej nesprávneho prebratia do právneho poriadku. Na základe opísaného\nskutkového stavu podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásada zodpovednosti štátu za škody\nspôsobené jednotlivcom porušením práva Únie, ktoré sú mu pripísateľné, je súčasťou systému zmlúv,\nna ktorých je Únia založená (rozsudky C-6/90 a C-9/90 Francovich a i., C-46/93 a C-48/93 Brasserie du\npecheur a Factortame), čím poškodení jednotlivci majú právo na náhradu, za súčasne splnených troch\npodmienok. Ad a) cieľom porušenej právnej normy Únie je priznať jednotlivcom práva, Ad b) porušenie\nje dostatočne závažné a Ad 3) medzi týmto porušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom\nexistuje priama príčinná súvislosť ( rozsudok C-118/08).\n35. Ad a) V konaní mal súd za preukázané, že u žalobcu došlo k porušeniu čl. 6 písm. b) smernice\n2003/88/ES tým, že právna úprava v zákone č. 315/2001 Z.z. a na ňu nadväzujúca aplikačná prax\nnerešpektuje maximálny priemerný prípustný pracovný čas 48 hodín týždenne. Článok 6 písm. b)\nsmernice 2003/88/ES predstavuje právnu normu Únie, ktorá jednotlivcom priznáva práva okrem iného\njudikovaných aj v rozsudku C-429/09 a nedodržanie požiadaviek upravených v uvedenom článku počas\ndotknutého obdobia je zjavným porušením judikatúry Súdneho dvora, a preto sa musí považovať za\ndostatočne závažné porušenie práva Únie.\n36. Ad b) Škodou je vo všeobecnosti akákoľvek ujma v majetkovej sfére poškodeného resp.\nnemajetkovou ujmou je vo všeobecnosti ujma v nemajetkovej sfére poškodeného vyjadriteľná\nv peniazoch a napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, v prípade nemajetkovej ujmy za\npredpokladu, že ju nemožno uspokojiť inak. Súd v zmysle zásad ekvivalencie a efektivity v danej\nveci aplikoval ustanovenia slovenského právneho poriadku o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\npriznávanej fyzickým osobám v prípade zásahu do ich osobnostných práv v zmysle § 13 v spojení s §\n11 OZ a pri určení výšky náhrady prihliadal na kritéria stanovené zákonom, ako aj súdmi v obdobných\nprejednávaných veciach. So zreteľom na povahu osobnostného práva, ktoré bolo v danom prípade\nporušené ako právo na ochranu zdravia, právo na odpočinok a právo na súkromie a rodinný život\na jeho okolnosti nemožno v danom prípade podmieňovať možnosť uplatnenia peňažnej satisfakcie\npožadovaním následku, ktorým by bolo zníženie dôstojnosti, resp. vážnosti žalobcu v spoločnosti v\nzmysle § 13 ods. 2 OZ. Peňažná satisfakcia zásadne prichádza do úvahy tam, kde by sa satisfakcia\npodľa § 13 ods. 1 OZ nejavila ako postačujúca. Vychádzajúc z povahy porušeného práva a okolností, za\nktorých k porušeniu došlo (žalovaný ako členský štát EÚ neprijal opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie\npožiadavky, aby u žalobcu nebola prekročená maximálna hranica priemerného týždenného pracovného\nčasu podľa čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES) je dôvodný záver, že žaloba na upustenie od\nneoprávneného zásahu ani žaloba na odstránenie trvajúcich následkov nie je namieste vzhľadom\nna subjekt zodpovednosti za neoprávnený zásah (štát). Rovnako neprichádza do úvahy ani morálna\nsatisfakcia, ktorou sa podľa súdnej praxe rozumie predovšetkým ospravedlnenie, odvolanie výrokov a\npodobne. Aj z formulácie § 13 ods. 2 OZ vyplýva, že zníženie dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v\nspoločnosti je len príkladom, kedy fyzickej osobe môže vzniknúť právo na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch.\n37. Ad c) Súd mal preukázané i splnenie podmienky priamej príčinnej súvislosti medzi porušením\npráva Európskej únie a škodou spôsobenou žalobcovi. V prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť\nk tomu, že uplatnená škoda vychádza z právnych predpisov a judikatúry EÚ a tento termín je nutné\nvykladať autonómne v zmysle európskeho práva. V príčinnej súvislosti s porušením práva EÚ zo strany\nžalovaného došlo u žalobcu k vzniku nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do jeho práva na ochranu\nzdravia a práva na odpočinok, pretože účelom stanovenia maximálneho týždenného pracovného času\nbolo podľa odôvodnenia smernice 2003/88/ES zabezpečenie potreby odpočinku, aby žalobca v dôsledku\nvyčerpania alebo iného nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobil úraz sebe ani spolupracovníkom\nalebo iným osobám, a aby si krátkodobo alebo dlhodobo nepoškodil zdravie. Súčasne súd dospel\n\naj k záveru o zásahu do práva žalobcu na súkromie a rodinný život (čl. 19 ods. 2 Ústavy SR),\npretože musel reálne odpracovať viac, ako bol povinný v zmysle smernice 2003/88/ES a tým na úkor\nsvojich blízkych musel tráviť čas v práci a prichádzal o čas, ktorý by mohol venovať rodine, priateľom,\nzáľubám, resp. iným aktivitám, ktoré nesúvisia s jeho pracovným zaradením. Z vykonaného dokazovania\nmal súd za preukázané, že v dôsledku pracovného zaťaženia žalobcu mu neostával dostatok času,\nktorý by mohol venovať rodine. Žalobca uviedol, že býva so svojimi rodičmi, ktorí majú 70 rokov,\ns partnerkou a ich 7 ročným synom v rodinnom dome. Navyše z výsluchu žalobcu vyplynulo, že v\ndôsledku nadčasov sa nemôže dostatočne venovať svojmu synovi a svojim rodičom napriek tomu, že\ns nimi žije v spoločnej domácnosti. Na rodičov musí dohliadať žalobcov brat, čo mu niekedy aj vyčíta.\nTakisto počas 48 hodinového odpočinku žalobca uviedol, že musí byť nepretržite dostupný na telefóne,\nkedy je pochopiteľné, že zamestnanec pociťuje istú zodpovednosť voči zamestnávateľovi a napätie. Ako\nsa vyjadril žalobca dajú im v tomto čase školenia.\n38. Súd poznamenáva, pokiaľ žalovaný polemizuje ohľadom činnosti žalobcu počas služobnej\npohotovosti, že pokiaľ nie je nariadený služobný zákrok, žalobca môže odpočívať alebo sa venovať inej\nčinnosti, tak súd mal preukázané výsluchom žalobcu, že pri nariadenej služobnej pohotovosti je v mieste\nvykonávania štátnej služby určený resp. vymedzený priestor na odpočinok, kde žalobca musí byť fyzicky\nprítomný a bez ohľadu na to, že nemusí byť „aktívny“ počas celej dĺžky trvania služobnej pohotovosti, a\nže má vytvorené podmienky na oddych, resp. spánok, musí byť plne k dispozícii a pripravený okamžite\nplniť svoje povinnosti. Žalobca sa tak počas pohotovosti nenachádza s rodinou, a teda je oddelený od\nsvojho vlastného sociálneho, súkromného prostredia, rodinných a spoločenských väzieb a jeho možnosť\norganizovať si svoj súkromný čas a program, venovať sa svojim vlastným potrebám je z týchto dôvodov\nfakticky vylúčená.\n39. Súd má, čo sa týka spochybňovania skutočnosti, že žalobca neupozornil svojho zamestnávateľa\nna porušovanie jeho práv, takáto požiadavka je v priamom rozpore okrem iného s rozsudkom Súdneho\ndvora C-429/09, podľa ktorého právo EÚ bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá by podriaďovala\nprávo pracovníka na náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/ES\nzo strany dotknutého členského štátu podmienke, aby o dodržovanie tohto ustanovenia najprv požiadal\nsvojho zamestnávateľa, čo by bolo jednoznačne v rozpore so zásadou efektivity práva EÚ, keďže výkon\npráv priznaných jednotlivcom priamo uplatniteľnými ustanoveniami práva EÚ by bol znemožnený alebo\nnadmerne sťažený, ak by sa od žalobcov ako slabšej strany v pracovnoprávnych vzťahoch vyžadovalo\nnajprv uplatniť svoje práva voči zamestnávateľovi.\n40. K námietke premlčania uplatneného nároku súd konštatuje, že porušením práva EÚ zo strany\nžalovaného vznikla žalobcovi ujma, ktorú súd analogicky posúdil podľa § 11 a nasl. OZ, vzťahujúcich sa\nna ochranu osobnosti. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právo majetkovej povahy,\nktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ a začiatok plynutia\npremlčacej doby pri náhrade za nemateriálnu ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému\nzásahu do osobnostných práv fyzickej osoby. K ujme na právach žalobcu pritom dochádzalo kontinuálne\npočas celého obdobia, kedy nebol dodržaný limit pracovného času podľa čl. 6 písm. b) smernice 2003/88/\nES, teda k premlčaniu celého uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže dôjsť jedným\nokamihom. Súd má za to, že s poukazom na dátum podania žaloby (18.07.2023) je premlčaný nárok\nžalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahov do jeho osobnostných práv, ku ktorým došlo\npred 18.07.2020, čo sa odrazilo aj v tom, že súd v konaní skúmal dôvodnosť žalovaného nároku v\nrozhodnom období, ktoré bolo po 18.07.2020.\n41. Čo sa týka samotnej nemajetkovej ujmy a jej výšky, má súd za to, že účelom a zmyslom náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch je zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu. Peňažná\nsatisfakcia za neoprávnený zásah do osobnosti sa určuje odhadom, je závislá od úvahy súdu, nemožno\nju vyjadriť presným matematickým výpočtom vzhľadom na špecifickosť neoprávneného zásahu do\nnemajetkovej sféry - osobnosti jednotlivca. Výška náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrená v peniazoch nie\nje svojvoľná, ale je určovaná základnými kritériami, a to predovšetkým závažnosťou vzniku nemajetkovej\nujmy, ako i okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu,\nktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu,\ntrvanie takéhoto zásahu alebo dopady a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom nie sú rozhodujúce\nsubjektívne pocity, ale objektívne kritériá, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase\nvnímala i každá iná fyzická osoba. Súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy zohľadnil, že žalobca\n\nje príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, vykonáva fyzicky i psychicky náročnú prácu a bol\npreukázaný zásah do osobnosti žalobcu spôsobený tým, že v rozhodnom období pracoval priemerne\nviac ako 48 hodín týždenne (a súčasne viac ako 40 hodín týždenne podľa § 85 ods. 2 zákona č. 315/2001\nZ.z.), keďže v rozpore s čl. 2 ods. 1 smernice 2003/88/ES mu odpracované hodiny určenej služobnej\npohotovosti neboli započítané do odpracovaného času, to všetko v dôsledku zanedbania povinnosti\nžalovaného štátu riadne transponovať smernicu do relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy. V dôsledku\nporušovania práva EÚ na strane žalobcu nebol vytváraný dostatočný priestor na odpočinok, oddych\na relax, dochádzalo k zásahu do jeho práva na súkromie a rodinný život, keď, ako už bolo uvedené\nvyššie, mal obmedzenú možnosť udržiavať, rozvíjať priateľské, resp. rodinné vzťahy a venovať sa svojím\nzáľubám v záujme zlepšenia kvality života a zdravia. K takýmto zásahom pritom dochádzalo u žalobcu\ndlhodobo a z výpovede žalobcu vyplýva, že aj naďalej dochádza.\n42. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že za primeranú výšku vzniknutej nemajetkovej ujmy\nje možné považovať sumu 2.000,- Eur vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a následky zásahov do\nosobnostnej sféry žalobcu ako to súd vyššie opísal. Takáto výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch je určená súdom aj s ohľadom na komparáciu s obdobnými právoplatnými prípadmi a\nvyplývajúcou tak zo súdnej praxe (napr. KS Košice sp. zn. 9CoCsp/4/2020, sp. zn. 9CoPr/1/2019, sp. zn.\n2Co/39/2021, sp. zn. 11Co/59/2021, OS Brezno sp. zn. 3C/15/2021, sp. zn. 2C/17/2021, OS Zvolen sp.\nzn. 18C/15/2021, OS Žiar nad Hronom sp. zn. 24C/23/2022, OS Rimavská Sobota sp. zn. 16C/15/2023,\natď.). Súd poznamenáva, že z dokazovania nevyplynula taká intenzita, resp. trvanie negatívnych\nzásahov do osobnostných práv žalobcu, v dôsledku ktorých by došlo k takému narušeniu medziľudských\nvzťahov, rodinného života, resp. jeho zdravotného stavu, že by to odôvodňovalo priznanie náhrady\nnemajetkovej ujmy vo vyššom rozsahu. Súd poznamenáva, že v danom prípade sa nejedná o vedúceho\nzamestnanca, ale o zaradenie žalobcu ako hasiča - záchranára, a teda za negatívny zásah do jeho\nsúkromia, práva na zdravie a na odpočinok je tak satisfakčnou suma nemajetkovej ujmy 2.000,Eur. Pokiaľ teda žiadal žalobca priznať vyššiu nemajetkovú ujmu, súd žalobu v prevyšujúcej časti\nnepovažoval za dôvodnú, a zamietol ju.\n43. Čo sa týka úrokov z omeškania súd tieto žalovanému nepriznal s odkazom na judikatúru NS SR sp.\nzn. 6Cdo/185/2011, podľa ktorého rozhodnutia má súd za to, že v prípade nemajetkovej ujmy vzniká\npovinnosť túto uhradiť až dňom právoplatného rozhodnutia príslušného súdu, a teda povinný sa môže\ndostať do omeškania až v prípade nesplnenia súdom uloženej povinnosti. V zmysle rozhodnutia NS SR\nsp. zn. 6Cdo/185/2011 má súd za to, že žalovaný by sa dostal do omeškania až momentom, keby súdom\npriznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy nezaplatil žalobcovi riadne a včas, teda prvý deň omeškania\nby nastal až dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súd poukazuje aj na\nobdobné rozhodnutia NS SR v danej veci sp. zn. 7M Cdo 16/2011, 6Cdo 185/2011, 1Cdo 15/1997. Súd\nmá potom za to, že rozhodnutie o povinnosti zaplatiť nemajetkovú ujmu v peniazoch má konštitutívne\núčinky, a preto sa pred uplynutím patričnej lehoty určenej súdnym rozhodnutím žalovaný nemôže dostať\ndo omeškania. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi úrok z omeškania nepriznal a žalobu v danej časti\nzamietol.\n44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP na základe zásady úspechu.\nPokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, výška plnenia, ktoré bolo žalobcovi\npriznané, závisela od úvahy súdu. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu\nSR sp. zn. I. ÚS 56/2017 zo záverov ktorého vyplýva, že ani úprava CSP nevylučuje osobitný režim\nposudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od\nznaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne ako podľa dovtedajšej\núpravy (§ 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Žalobca bol v konaní úspešný čo do základu\nuplatneného nároku a pokiaľ mu súd na základe vlastnej úvahy nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy v\ncelej uplatnenej výške a 6.231,90 Eur od 05.03.2023 do zaplatenia, nemožno to z procesného hľadiska\n\npovažovať za jeho neúspech v konaní. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania o zaplatenie nemajetkovej ujmy voči žalovanému v rozsahu 70,5 % s tým, že výška\nnemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu zdôvodnenej vyššie a čo sa týka úrokov z omeškania jednalo\nsa o neúspech v nepatrnej časti (7,5 % z 2.000,- Eur od 05.03.2023 do 23.6.2025 = 346,02 Eur, teda\núspech žalobcu bol 85,25 %, neúspech 14,75 % a celkový úspech žalobcu tak predstavuje 70,5 %). Pri\nrozhodovaní o konkrétnej výške náhrady trov konania bude súd vychádzať pri určení základnej sadzby\ntarifnej odmeny advokáta z výšky súdom priznaného plnenia. O konkrétnej výške náhrady trov konania\nbude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne\nna Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.\nPodľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP\"), v odvolaní sa popri\nvšeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh).\nPodľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym\nuplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {"stav": {"sz": "19Co/74/2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "guid": "5ae7c82a-9ede-4c43-9633-ca076609f199:46386aa6-91fc-45c5-b655-71a5beb7f690", "datum": "2025-11-26", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "98eb3344-325d-4873-9cb1-6429a2a3321e:88188d2c-9762-48a2-a7bb-5a218e7d1ff0", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/163/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/163/2021 z 14. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/98eb3344-325d-4873-9cb1-6429a2a3321e:88188d2c-9762-48a2-a7bb-5a218e7d1ff0"}, {"guid": "fb5e7637-b57c-42c0-bd59-73907de61ee8:229b5dde-1b1b-4593-8b4b-8dec04b8a975", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/39/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/39/2021 z 3. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-02-03", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fb5e7637-b57c-42c0-bd59-73907de61ee8:229b5dde-1b1b-4593-8b4b-8dec04b8a975"}], "citovane_v": []}