{"guid": "38462b2f-3c45-428f-85ce-a29960aeca0f:a45529b2-95a2-4450-b100-02943e688ece", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2025:3824205594.2", "spisova_znacka": "14C/67/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14C/67/2024 z 28. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prievidza z 28. januára 2025, sp. zn. 14C/67/2024, ECLI:SK:OSPD:2025:3824205594.2", "identifikacne_cislo": "3824205594", "sud": {"guid": "sud_122", "nazov": "Okresný súd Prievidza", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-prievidza"}, "sudca": "Mgr. Štefan Fedor", "sudca_id": 2918, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-fedor-2918", "datum_vydania": "2025-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k hnuteľným veciam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/141", "nazov": "Občiansky zákonník (141/1950 Zb.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-1950"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a45529b2-95a2-4450-b100-02943e688ece", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:3824205594.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2025:3824205594.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2025:3824205594.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prievidza\n14C/67/2024\n3824205594\n28. 01. 2025\nMgr. Štefan Fedor\nECLI:SK:OSPD:2025:3824205594.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcov: v 1. rade: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. X, D., v 2. rade: E. B., narodený X.XX.XXXX, bytom E. E. XXX/X, F., v\n3. rade: A. G., narodená XX.X.XXXX, bytom H. XX, D. a vo 4. rade C. I., narodená XX.XX.XXXX,\nbytom C. X, D., všetci právne zastúpení JUDr. Jánom Kokindom, advokátom so sídlom M. Mišíka č. I.\n780/19A, Prievidza, proti žalovanému: Mesto Handlová, IČO: 00 318 094, so sídlom J. K. X, D., právne\nzastúpený JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom M. Mišíka I.2752/4A, Prievidza, o určenie, že\nnehnuteľnosti patria do dedičstva, takto\nrozhodol:\nI. Určuje, že nehnuteľnosť zapísaná v Katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Prievidza,\nkatastrálny odbor, na Liste vlastníctva číslo X pre Katastrálne územie C., Obec D., Okres F., a to:\npozemok parcelné číslo C-KN 84 o výmere 535 m2, druh pozemku: Záhrada, patrí do dedičstva po\nnebohej E. B., L. M., narodenej XX.X.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX.\nII. Žalobcom nepriznáva nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.10.2024 sa žalobkyňa v 1. rade domáhala, aby súd\nurčil, že nehnuteľnosť zapísaná na Liste vlastníctva číslo X pre Katastrálne územie C. - pozemok\nparcelné číslo C-KN 84 o výmere 535 m2, záhrada patrí do dedičstva po nebohej E. B., L. M., narodenej\nXX.X.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX.\n2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že je užívateľkou uvedenej nehnuteľnosti. Táto nehnuteľnosť bola\nzameraná dňa 10.12.1947 úradne oprávneným zememeračom a jednalo sa o časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely zapísanej vo vložke č. 98 parc. č. 86/1 záhrada o výmere 6319 m2 vo vlastníctve F.\nN. C. ako parcela č. 86/4 stavebný pozemok o výmere 533 m2. Táto nehnuteľnosť podľa snímky z\nkatastrálnej mapy je totožná s parcelou č. C KN 84 v Katastrálnom území C.. Uvedenú nehnuteľnosť pre\nstavebné účely získali nebohí svokrovci žalobkyne v 1. rade a to E. B. a jeho manželka E. B., rodená\nM.. Dňa 9.9.1947 bola prejednaná žiadosť svokra žalobkyne v 1. rade na zasadnutí C. J. B. B. C. o\nnadobudnutie stavebného pozemku o výmere 494 m2 pod podmienkou, že do 3 dní do pokladnice MNV\nv C. vyplatí 8,- Kčs za 1 m2. Uvedenú sumu svokor žalobkyne vo výške 3.978,- Kčs aj riadne zaplatil,\na to spolu za 497 m2. Vyplýva to z potvrdenia. Po splnení tejto podmienky bola nehnuteľnosť zameraná,\npričom jej výmera bola ustálená na 533 m2. Vzhľadom na túto skutočnosť svokor žalobkyne v 1. rade\ndňa 31.12.1947 za tento stavebný pozemok doplatil ešte 288,- Kčs, keďže sa pozemok zväčšil oproti\npôvodnej výmere o 36 m2. Od uvedeného obdobia nehnuteľnosť užívali nebohí svokrovci žalobkyne\nv 1. rade ako svoju vlastnú. Čo sa týka výstavby rodinného domu, stihli postaviť len pivnicu, ktorá sa na\nnehnuteľnosti doteraz nachádza, avšak rodinný dom na tomto pozemku postaviť nemohli, nakoľko došlo\nv uvedenej oblasti k zosuvu a stavať tam nebolo možné. Nehnuteľnosť užívali ako záhradu a to spolu\n\naž do smrti E. B., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Prebehlo po ňom dedičské konanie, vedené pod sp.zn.\nD/139/56 a majetok, ktorý bol predmetom dedičského konania dedili jeho pozostalá manželka E. B., L.\nM. a jeho vtedy maloleté deti, synovia E. a E.. V držbe nehnuteľností po smrti E. B. pokračovala naďalej\njeho pozostalá manželka E., rodená M.. Po dovŕšení plnoletosti detí spolu s matkou zostal gazdovať syn\nE., ktorý sa neskôr stal manželom žalobkyne v 1. rade. Spoločne užívali uvedenú záhradu so svokrou\nE., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX. Počas celej doby, od roku 1947 neboli žiadne pochybnosti o tom,\nže by táto nehnuteľnosť nebola vo vlastníctve svokrovcov žalobkyne v 1. rade a za celé obdobie až do\nroku 2021 za túto nehnuteľnosť riadne platili daň z nehnuteľnosti. Dobromyseľná držba začala ešte v\nroku 1947 a to nebohým E. B. s manželkou E. a od roku 1956 naďalej v tejto držbe po smrti manžela\npokračovala jeho manželka. Po jej smrti túto nehnuteľnosť užívala pokojne a nerušene žalobkyňa v 1.\nrade so svojim manželom. V roku 2021 boli žalobkyňa v 1. rade a jej manžel vyzvaní C. D. k uzavretiu\nnájomnej zmluvy k predmetnej nehnuteľnosti. Až na základe tejto výzvy zistili, že nehnuteľnosť nie je\nvo vlastníctve manžela žalobkyne v 1. rade ani jeho predchodcov. Manžel žalobkyne v 1. rade E. B.\nzomrel dňa XX.XX.XXXX. Jeho dedičmi zo zákona sú žalobkyňa v 1. rade ako pozostalá manželka a\ndve spoločné deti: A. G., nar. XX.XX.XXXX a C. I., nar. XX.XX.XXXX.\n3. Súd doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol,\nže nespochybňuje žalobcom predložené listinné dôkazy. Je pravdou, že žalobkyňa v 1. rade a žalovaný\nuskutočnili vzájomné rokovania, avšak nebolo, ani nie je v právomoci žalovaného aby posúdil splnenie\npodmienok vydržania. Splnenie podmienok vydržania, je potrebné posúdiť súdom ako predbežnú otázku\npred rozhodnutím o podanej žalobe. Je potrebné posúdiť či držiteľ, právny predchodca žalobkyne v 1.\nrade mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol a či\njeho právny omyl (neregistrovanie vlastníckeho práva v tom čase planom registri) je ospravedlniteľný.\nŽalovaný má za to, že je potrebné dať do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym –\nvlastníckym.\n4. Dňa 13.1.2025 bol súdu doručený návrh žalobkyne na vstup E. B., A. G. a C. I. do konania na strane\nžalobcov. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že uvedené osoby sú všetci aktívne legitimovanými v konaní,\npretože sú dedičmi po poručiteľke E. B.. Noví žalobcovia súhlasili so svojim vstupom do konania. Súd\nvzhľadom na uvedené okolnosti pripustil vstup E. B., A. G. a C. I. ako žalobcov v 2. až. 4 rade do konania.\n5. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade\na listinnými dôkazmi.\n6. Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že sa vydala do C. v roku\n1973. Už vtedy jej svokra užívala predmetný pozemok. Svokra jej vtedy hovorila, že si ho odkúpili\nod obce. Odvtedy sa to užíva nepretržite. Do roku 2021 z pozemku platili aj dane. Od roku 2021 to\nmajú v nájme. Svokrovci chceli na tomto pozemku pôvodne stavať dom, avšak tam bol zosuv, preto je\npostavená iba pivnica. Vždy to užívali s tým, že je to ich. To, že zapísaným vlastníkom nehnuteľnosti je\nC. D. sa žalobkyňa v 1. rade dozvedela až v roku 2021. Na uvedenom pozemku je len pivnica, trávnatý\nporast a stromy.\n7. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: výpis z Listu vlastníctva číslo X-XXXXXXXXX\npre katastrálne územie D., plánik z aplikácie mapka č.l. 6, snímka z katastrálnej mapy č.l. 7,\nvýpis zo zasadnutia MNV v C. zo dňa 9.9.1947, potvrdenie zo dňa 9.9.1947, potvrdenie zo dňa\n31.12.1947, uznesenie Ľudového súdu zo dňa 14.2.1959, uznesenie o dedičstve č.k. D/1239/94-6 zo\ndňa 16.12.1994, uznesenie č.k. 7D/168/2021-23 zo dňa 19.4.2022, nájomná zmluva zo dňa 28.9.2021,\nčestné vyhlásenie žalobcu v 2. rade osvedčené 9.6.2022.\n8. Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, účinný od 1.1.1951 do\n31.3.1964 vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri\nroky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.\n9. Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964 kto\nnadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.\n\n10. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964 ak\nje držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom\noprávneným.\n11. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964\nv pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.\n12. Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964\nlehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu,\nnajneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu,\nuplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.\n13. Podľa § 566 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, účinný od 1.1.1951 do 31.3.1964\nto isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.\n14. Žalobcovia sa domáhali aby súd určil, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnej\npredchodkyni E. B., L. M.. Išlo o tzv. určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c/ Civilného\nsporového poriadku. V takomto prípade sa súd sa musel v prvom rade zaoberať otázkou, či žalobkyňa\nmá na tomto určení naliehavý právny záujem. Podľa názoru súdu, pri určení vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti, resp. v prípade už mŕtveho vlastníka a žaloby podávanej jeho nástupcami o určenie,\nže nehnuteľnosť patrí do dedičstva po vlastníkovi, je naliehavý právny záujem žalobcu daný vždy. Zo\nzápisu vo verejnom registri (ktorým je aj kataster nehnuteľností) totiž vyplýva, že tvrdené právo, v tomto\nprípade vlastnícke právo, patrí žalovanému, čo objektívne spôsobuje stav naliehavej právnej neistoty\na ten je možné odstrániť len určovacou žalobou.\n15. Zapísaným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností je v súčasnosti Mesto D..\nŽalobcovia však tvrdili, že ich právna predchodkyňa nadobudla predmetnú nehnuteľnosť vydržaním.\nPreto aby súd mohol dospieť k záveru, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, musel si ako predbežnú\notázku najprv vyriešiť to, či E. B., L. M. boli splnené všetky podmienky aby vydržala predmetnú\nnehnuteľnosť.\n16. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej\npo zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý\nvec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) musí\nbyť daná so zreteľom na všetky okolnosti. Vydržanie tak hojí najmä nedostatok nadobúdacieho titulu\nalebo jeho vady. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní\nobvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne nadobúdací titul vôbec nie je, no nadobúdateľ je so\nzreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu takýto titul je, stane sa nadobúdateľ oprávneným\ndržiteľom veci a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý\nfaktický stav so stavom právnym.\n17. Zo skutočností tvrdených žalobcom musí vyplývať, že sú splnené všetky štyri zákonom vyžadované\npredpoklady vydržania. V prvom rade je to spôsobilý predmet držby, t.j. predovšetkým vec v zmysle\nObčianskeho zákonníka. Druhým predpokladom je oprávnená držba. K tejto musí žalobca uviesť\nskutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Dobromyseľnosť sa hodnotí objektívne.\nRozhodujúce je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho\nprípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol\nmať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, že je jej vlastníkom. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa\ndržiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré u neho objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu\nvec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ môže v tomto prípade byť naďalej subjektívne\nv dobrej viere. Predmetom dokazovania nemôže byť dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie\nsubjektu, ale len skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých možno odvodiť presvedčenie nadobúdateľa\no dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo patrí. Tretím predpokladom je dĺžka doby držby stanovená\nzákonom, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého držiteľ veci odvodzuje svoju\ndobromyseľnosť. Posledným (štvrtým) predpokladom je nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej\ndoby držby muselo byť presvedčenie držiteľa o jeho dobromyseľnosti dôvodné. Z hmotnoprávneho\nhľadiska je však dôležité skúmať to, či držiteľ neprestal byť dobromyseľným, teda či nezistil neexistenciu\nprávneho dôvodu alebo jeho neplatnosť.\n\n18. Z dokazovania vyplynulo, že E. B. a jej manžel E. B. na základe uznesenia C. J. B. C. zo dňa\n16.9.1947 získali do vlastníctva nehnuteľnosť, ktorá tvorila časť pôvodnej pozemno-knižnej parcely\nzapísanej vo vložke č. 98 parc. č. 86/1 záhrada o výmere 6319 m2 vo vlastníctve F. N. C. ako parcela č.\n86/4 stavebný pozemok o výmere 533 m2. Pozemok bol v tom čase riadne zameraný. Táto nehnuteľnosť\nje totožná s aktuálne zapísanou parcelou č. C-KN 84 v katastrálnom území C.. Nehnuteľnosť mala slúžiť\nako stavebný pozemok. Za uvedenú nehnuteľnosť zaplatili manželia náhradu určenú uznesením MNV\nspolu 4.266 Kčs (8 Kčs za 1m2) v dňoch 9.9.1947 a 31.12.1947. Od uvedeného obdobia užívali E.\nB. a jej manžel E. B. túto nehnuteľnosť ako svoju vlastnú. Na nehnuteľnosti nakoniec nepostavili dom,\niba pivnicu, pretože došlo k zosuvu pôdy. E. B. zomrel dňa XX.X.XXXX. Predmetnú nehnuteľnosť ďalej\nužívala E. B., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX. Žalobcovia sú potomkovia E. B.. Žalobkyňa v 1. rade je\njej nevesta (manželka syna E. B. E.), žalobca v 2. rade je druhým synom E. B. a žalované v rade 3. a 4.\nsú dcéry žalobkyne v 1. rade a syna E. B. E., t.j. vnučky poručiteľky.\n19. Súd konštatuje, že mal za preukázaný splnenie prvého predpokladu vydržania. Predmetná\nnehnuteľnosť – pozemok je vo všeobecnosti spôsobilým premetom vydržania.\n20. V poradí druhým z vyššie spomenutých predpokladov vydržania je oprávnená držba. Oprávnená\ndržba znamená, že držiteľ nemá žiadne pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda\nzakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Tento omyl má podobu\npresvedčenia držiteľa, že mu svedčí právny titul na základe, ktorého je vlastníkom veci. Ako podmienka\nvydržania však nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je\npotrebné, aby bol držiteľ v dobrej viere „s prihliadnutím na všetky okolnosti“. Posúdenie toho, či je držiteľ\ns prihliadnutím na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len\nz hodnotenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti,\nza ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i na právny dôvod (nadobúdací „titul“), ktorý by\nmohol mať za následok vznik práva. To neznamená, že taký titul musí byť daný; postačí, že je držiteľ\nso zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej\nviere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného\npresvedčenia) samotného účastníka. Pre naplnenie dobrej viery nestačí, keď navrhovateľom tvrdené\nprávo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník nehnuteľnosti jeho výkonu\ninou osobou bránil, prípadne, že bolo vykonávané „od nepamäti“ napr. aj inými obyvateľmi obce a\npod. Nadobúdateľovo presvedčenie o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, že\nnekoná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim na toto presvedčenie, teda okolnosťami\nsvedčiacimi o poctivom nadobudnutí. Nadobúdateľ teda musí byť presvedčený o tom, že on alebo jeho\nprávny predchodca nadobudol v minulosti vec právne aprobovaným spôsobom, t.j. najmä kúpou alebo\ndarovaním.\n21. Ako už súd uviedol, presvedčenie nadobúdateľov o existencii nadobúdacieho titulu bolo oprávnené.\nE. B. a jej manžel E. uhradili stanovenú náhradu a pozemok im bol riadne zameraný a odovzdaný.\nUvedená okolnosť však nebola zapísaná v pozemkovej knihe. Držbu predmetnej nehnuteľnosti\nprávnou predchodkyňou žalobcov od roku 1947 považoval súd za dobromyseľnú a poctivú, a to aj\nnapriek uplatňovaniu tzv. intabulačného princípu podľa uhorského obyčajového práva (konštitutívny\ncharakter zápisov do pozemkovej knihy), keď nedostatok tejto podmienky ešte bez ďalšieho\nneznamená, že nemohli sporný pozemok držať dobromyseľne (sama skutočnosť, že držiteľ nie je v\nevidencii nehnuteľností zapísaný ako vlastník ešte neznamená nedostatok jeho dobromyseľnosti). Súd\nv tejto súvislosti poukazuje aj na aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu, rozhodnutie Veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13.\nmája 2024. V zmysle citovaného rozhodnutia je právny titul len jedným z dôkazov preukazujúcich\ndobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe\nnemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či\nza držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne\nišlo o dar ako bezodplatné plnenie“. Súd teda vzhľadom na uvedené okolnosti považoval za splnený aj\ndruhý predpoklad vydržania, ktorým je oprávnená držba veci.\n22. Tretím predpokladom vydržania je uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby, počas ktorej\nmá nadobúdateľ vec v dobromyseľnej držbe. K uchopeniu držby predmetnej nehnuteľnosti právnymi\npredchodcami žalobcov došlo v roku 1947, teda v období platnosti uhorského obyčajového práva\n\nna Slovensku do 31. decembra 1950 a následne počas platnosti zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky\nzákonník (tzv. „stredný Občiansky zákonník“) v období od 1. januára 1951 do 31. marca 1964. Obe\ncitované právne úpravy vydržanie pripúšťali. Nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním\nteda bolo možné aj počas účinnosti stredného Občianskeho zákonníka. Oprávnená držba nehnuteľnosti\nnadobúdateľom musela trvať najmenej desať rokov. Pokiaľ sa takáto lehota začala ešte pred účinnosťou\nstredného Občianskeho zákonníka, v zmysle prechodného ustanovenia v § 566 sa mohla skončiť až\nuplynutím desiatich rokov. Podľa názoru súdu právna predchodkyňa žalobcov nadobudla predmetný\npozemok vydržaním najneskôr k 31.12.1957, a to podľa ustanovenia § 566 ods. 1 časť vety za\nbodkočiarkou zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník.\n23. Z dokazovania vyplynulo, že E. B. ako právna predchodkyňa žalobcov bola oprávnenou držiteľkou\npredmetnej nehnuteľnosti počas celého uvedeného obdobia. Preto bol splanený aj tretí predpoklad\nvydržania.\n24. Štvrtým predpokladom je nepretržitosť držby predmetnej nehnuteľnosti ako predmetu vydržania. Aj\ns ohľadom na to, čo už súd uviedol, súd konštatuje, že právny predchodcovia žalobcov a aj žalobcovia\nsú držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti nepretržite od roku 1947 až dodnes.\n25. Súd preto konštatuje splnenie všetkých predpokladov vydržania u zosnulej právnej predchodkyne\nžalobcov. Preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a vo výroku rozsudku konštatoval, že uvedená\nnehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej E. B., L. M..\n26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov\nkonania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n28. Súd žalobe vyhovel a žalobcovia tak boli v spore plne úspešní. Preto by mali nárok na náhradu trov\nkonania voči žalovanému. Keďže na pojednávaní uviedli, že si trovy neuplatňujú, súd im náhradu trov\nkonania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.\nOdvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský\nsúd v Trenčíne.\nPodľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "7fd72622-8c1d-47b3-aeb0-4acc731e81aa:01466bd3-c873-4bcc-b94e-778c5aea0222", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4109899900.1", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 z 13. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-13", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4109899900.1"}], "citovane_v": []}