Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 29P/15/2025 z 2. 10. 2025 Citácia: rozsudok Okresného súdu Prievidza z 2. októbra 2025, sp. zn. 29P/15/2025, ECLI:SK:OSPD:2025:3825200707.7 Okresný súd Prievidza | 29P/15/2025 | ECLI:SK:OSPD:2025:3825200707.7 | 2025-10-02 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 36 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 5 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 65 ods. 1 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 76 ods. 1 ZoR, § 77 ods. 1 ZoR, § 52 CMP, § 55 CMP, § 57 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b43f487e-f2be-4756-9967-1fef52b4aa8c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:3825200707.7 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Prievidza 29P/15/2025 3825200707 02. 10. 2025 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2025:3825200707.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 29P/15/2025 Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. E., C. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Martinom Žaťkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Trenčianska cesta 603, evidovaným v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod číslom 8326 a G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., E. XXX/X, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto rozhodol: 29P/15/2025 I. Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. III. Styk otca s maloletou sa neupravuje. IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej za obdobie od 14.02.2025 do 14.04.2025 sumou 325 € mesačne a za obdobie od 15.04.2025 sumou 450 € mesačne, vždy do 15. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred, k rukám matky maloletej. V. Výživné, ktorého splatnosť nastala od 14.02.2025 do 02.10.2025 vo výške 2 500 € je otec povinný zaplatiť maloletej k rukám jej matky v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 75 € mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozhodnutia s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného splatného výživného. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 29P/15/2025 1. Matka maloletých detí sa podaným návrhom zo dňa 14.02.2025, ktorý doplnila písomným podaním doručeným súdu dňa 24.04.2025, domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B. tak, že bude zverená do jej osobnej starostlivosti, styk otca s ňou nebude upravený, otcovi bude určené výživné sumou 450 € mesačne, matka bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a žiadnemu z účastníkov nebude priznaný nárok na náhradu trov konania. 2. Návrh odôvodnila v zásade tým, že v júli 2023 zistila, že otec hráva automaty, požičiava si peniaze a kradne peniaze jej rodičov. Potom otec odišiel bývať k svojim rodičom do H., kde býval až do decembra 2023. Prisľúbil, že si vybaví zákaz účasti na hazardných hrách a vyhľadá psychologickú pomoc. Matka dovoľovala kvôli maloletej návštevy v jej domácnosti, i návštevy maloletej u otca. Po uplynutí dvoch mesiacov otec prestal prispievať na potreby maloletej. V priebehu roka 2023 zabezpečil spoločný byt, kam sa v decembri 2023 nasťahovali. Spočiatku sa opätovné spoločné bývanie javilo ako bezproblémové, v lete 2024 sa ale rodičia začali hádať kvôli financiám. Otec konflikty riešil často aj v prítomnosti maloletej. Otec platil len nájomné, do domácnosti neprispieval vôbec. V decembri 2024 otec vzal peniaze, ktoré odkladali pre maloletú. Pred Vianocami 2024 sa priznal, že nemá žiadne peniaze. V januári 2025 predal svoje auto, pričom minul aj celú výplatu a nemal žiadne peniaze. Matke pomohli jej rodičia. Otec po hádke odišiel bývať k svojim rodičom. Na výživu maloletej otec neprispieval vôbec, matka je na jej výchovu a starostlivosť o ňu sama. Otec všetky svoje zarobené peniaze míňal v investíciách na burze, nemal problém tak minúť celú svoju výplatu. Na výživu maloletej dlhodobo neprispieva. V texte návrhu uvádza, že sa domáha priznania výživného pre maloletú spätne od jej narodenia (v petite však takú skutočnosť neuvádza), pretože ju otec psychicky manipuloval a klamal o vyhľadaní psychologickej pomoci. Jej celkové mesačné príjmy sú 533,30 € a pozostávajú z rodičovského príspevku 473,30 € a prídavkov na maloletú 60 €. Otec je samostatne zárobkovo činná osoba. Pravidelné výdavky na maloletú vyčíslila ako náklady za stravu 150 € mesačne, oblečenie a obuv 150 € mesačne, drogériu 50 € mesačne, škôlku 72 € mesačne, životné poistenie 49 € mesačne, sporenie 50 € mesačne, lieky 25 € mesačne a krúžky 56 € mesačne. Svoje mesačné výdavky vyčíslila na byt 450 € mesačne, stravu 150 € mesačne, oblečenie a obuv 100 € mesačne, drogériu 50 € mesačne, telefón, internet a televíziu 95 € mesačne a pôžičku 89 € mesačne. S výdavkami jej pomáha jej rodina. 3. Ako dôkazy v návrhu označila potvrdenie o poberaní prídavkov na maloletú, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku na maloletú, doklad o príjme otca od jeho zamestnávateľa, výpis z účtu. 4. Súd ustanovil maloletej na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a nariadil na prejednanie veci pojednávanie na 07.08.2025. Predvolal naň oboch rodičov a kolízneho opatrovníka. Otcovi a kolíznemu opatrovníkovi doručil návrh na začatie konania a umožnil im vyjadriť sa k nemu. 5. Otec k návrhu vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.07.2025 uviedol, že navrhuje maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, neupraviť jeho styk s ňou, výživné určiť sumou 270 € mesačne od právoplatnosti rozsudku a nárok na zaplatenie nedoplatku na výživnom zamietnuť. Navrhol aj nepriznať žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení potvrdil, že prepadol hazardu a dostal sa do dlhov. Po narodení maloletej si vybavil živnosť a s hazardom prestal. V roku 2023 však hazardu opäť prepadol a vzal matkiným rodičom bez ich vedomia 1 300 €. On sa odsťahoval k svojim rodičom. Zapísal sa do registra osôb vylúčených z účasti na hazardných hrách. Vzťahy medzi ním a matkou maloletej sa začali zlepšovať. On mal dlhy, ktoré sa snažil splácať, neplatil teda sumu 500 € mesačne, na ktorej sa s matkou dohodli. V roku 2023 mal autonehodu, auto predal na náhradné diely. Splatil dlh svokrovcom a zabezpečil všetko na Vianoce a zabezpečil byt v E. F. E.. Nemal zákazky, preto bolo hospodárenie náročné. V lete 2024 zaplatil dovolenku v Chorvátsku a kúpil auto za 2 000 €. Matka bola na rodičovskej dovolenke, jeho priemerný zárobok bol 2 700 € v hrubom, z toho platil odvody 313 € mesačne, splácal spotrebný úver 158 €, nájomné 450 € a poistné 49 € mesačne. Po návrate z dovolenky investoval peniaze na burze, čo sa stalo jeho závislosťou. O peniaze prišiel. Nájomné naďalej platil, ale boli odkázaní na pomoc rodičov. Nepriaznivá situácia trvala do konca roku 2024, s matkou maloletej sa hádali. V januári 2025 sa rozišli. On začal pracovať u svokra, kde pracoval jeden mesiac, výplatu okrem sumy 200 € nedostal, zvyšok dal svokor matke na chod domácnosti. Vo februári 2025 poslal matke 200 € a odsťahoval sa k rodičom do H.. Vybavil si prácu v Nemecku, práce sa rozbehli až v máji 2025. Pracuje od pondelka do soboty, robí na živnosť. Žije u svojich rodičov v H., maloletú navštevuje a bráva si ju domov k rodičom, kde má svoju izbu. Matka platí podľa neho nájomné 350 € a zamestnala sa ako čašníčka. Suma za oblečenie a obuv 150 € mesačne mu nepríde primeraná, životné poistenie a sporenie nepovažuje za nevyhnutné výdavky a krúžky sú v sume 56 € za dva mesiace. On mal v januári 2025 príjem 200 €, vo februári 836,50 €, v marci a apríli nemal príjem, v máji mal príjem 220 € a v júni 2 970 €. Matke poslal v januári, februári, marci, máji a júni po 200 € a v júni aj daňový bonus 1070 €. On má výdavky na splátku úveru 163 €, za telefón 50 €, za úrazové poistenie 34 €, za stravu 250 €, za oblečenie 30 €, za bývanie 150 €, odvody 344 €, cestovné 100 € a drogériu a kozmetiku 20 €. V súčasnosti je v nepriaznivej finančnej situácii s nepravidelným príjmom. Po zastabilizovaní je ochotný platiť aj viac ako 270 € mesačne. 6. Ako dôkazy vo svojom podaní uviedol daňové priznanie za rok 2024, výpisy z účtu. 7. Otec požiadal písomne o zmenu termínu pojednávania z dôvodu, že sa pracovne zdržiava v Nemecku. Súd jeho žiadosti vyhovel a termín pojednávania zmenil na 02.10.2025. 8. Matka k vyjadreniu otca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že sa sama bez výraznej pomoci otca stará o maloletú. Zamestnala sa v kaviarni, kde si dokáže privyrobiť 500 €, aby dokázala vykryť mesačné náklady a náklady na maloletú. Otec minul peniaze na hazard a na burzové obchody. Sumy vo výške 200 € zo dňa 04.03.2025 a 400 € zo dňa 22.01.2025 poslali na účet matky rodičia otca. Suma 1070 € nie je výživné. Matka bude poberať rodičovský príspevok len do 31.12.2025. Momentálne hospodári so sumou približne 1 050 € mesačne a finančne jej pomáha aj jej matka. Otec matku citovo a psychicky vydieral. Od januára 2025 sa s maloletou stretáva len sporadicky. Pracuje v zahraničí. Matka mu v stretávaní s maloletou nebráni, fixná úprava styku by však nebola na prospech. Otec nemá predstavu, aké sú náklady na maloletú, ani len výživné, ktoré sám navrhol, neplatí riadne a načas. Podľa matky by bolo možné vzhľadom k príjmu otca podľa Metodiky pre určenie výživného na maloleté dieťa určiť výživné vo výške 427 až 711 € mesačne. Nevyhnutné náklady na maloletú matka modifikovala ako náklady na bývanie 350 € mesačne za 2 osoby, internet a televízia 36 € mesačne za dve osoby, strava 210 € mesačne (7 € x 30 dní), oblečenie 100 € mesačne, drogéria a hygiena 50 € mesačne, škôlka 72 € mesačne, z toho 47 € stravné a 25 € školné, poistné 13 € mesačne, sporenie 50 € mesačne, lieky, vitamíny a zdravotná starostlivosť 25 € mesačne, krúžky 30 € mesačne, voľnočasové aktivity a výlety 80 € mesačne a hračky 50 € mesačne. Okrem toho máva na maloletú aj mimoriadne výdavky. Otec sa s maloletou stretáva len sporadicky, okrem zaplatených súm sa inak na výžive ani výchove maloletej nepodieľal. Matka modifikovala návrh na priznanie výživného tak, že ho žiada od podania návrhu na súd. 9. Matka k svojmu vyjadreniu pripojila zmluvu o krátkodobom nájme bytu a výpisy z účtu. 10. Kolízny opatrovník odporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazať prispievať výživným s prihliadnutím na vek, opodstatnené potreby maloletej i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Stretávanie nežiadal upraviť súdnou cestou. 11. Vzhľadom k tomu, že konanie o výživnom na maloleté dieťa je typom konania, ktoré môže začať aj bez návrhu, súd o zmene návrhu matky na priznanie výživného (priznanie až od začatia konania) osobitným uznesením nerozhodoval. 12. Na pojednávaní dňa 02.10.2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vypočul oboch rodičov maloletej. Z vykonaného dokazovania súd pre potreby rozhodnutia vo veci zistil nasledujúci skutkový stav: 12.1. Rodný list na č.l. 4: maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX, jej rodičmi sú G. B. a C. D.. 12.2. Lustrácie na č.l. 14: podľa Registra obyvateľov SR je matka slobodná, má jediné maloleté dieťa, trvalý pobyt má v E. F. E.. V Sociálnej poisťovni nie je evidovaná ani ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, ani ako poberateľ dávok. Otec je v Registri obyvateľov evidovaný ako slobodný, má takisto jediné maloleté dieťa a trvalý pobyt v obci H., okres Prievidza. V Sociálnej poisťovni je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, nie je poberateľom žiadnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. 12.3. Výpis zo živnostenského registra na č.l. 15: otec maloletej je evidovaný od 20.01.2023 ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia s predmetmi podnikania prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. 12.4. Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 38, 41: matka nie je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a nepoberá kompenzácie súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím. Je poberateľkou rodičovského príspevku, ktorého výška je od januára 2025 482,30 € mesačne a prídavku na dieťa 60 € mesačne. Nepoberá opakovanú peňažnú sociálnu dávku, ani príspevok na bývanie. 12.5. Daňové priznanie na č.l. 47: otec v zdaňovacom roku 2024 vykázal príjmy 26 621,78 €, výdavky 17 035,84 € a daňovú povinnosť mal nulovú. 12.6. Daňové priznanie na č.l. 56: v zdaňovacom období roku 2023 mal otec príjmy 25 155,43 €, výdavky 15 971,03 € a nulovú daňovú povinnosť. 12.7. Potvrdenia o príjmoch a výdavkoch otca na č.l. 85 až 92: dňa 28.02.2025 bola na účet I. B. a G. B. (podľa Registra obyvateľov SR otcovi rodičia) zaplatená suma 836,50 €; dňa 19.05.2025 bola z účtu PAVER HOLDING s.r.o. vyplatená na účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX suma 220 €; dňa 23.06.2025 bola na rovnaký účet zaplatená rovnakým platiteľom suma 2 970 €; dňa 19.05.2025 bola na účet označený ako „C.“ zaplatená suma 200 €, dňa 23.06.2025 na účet označený ako „A.“ suma 1 070 €. Dňa 23.06.2025 bola na účet označený ako „C.“ zaplatená suma 200 €. Dňa 01.03.2025 bola z účtu rodičov otca zaplatená suma 237,02 € príjemcovi Sociálna poisťovňa. Z rovnakého účtu bola dňa 16.03.2025 zaplatená suma 34,48 € príjemcovi Uniqa poisťovňa. 12.8. Záznam zo stretnutia na č.l. 96: matka brigáduje v kaviarni s príjmom 400 až 500 € mesačne. Poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Má stredoškolské vzdelanie s výučným listom. Otec prispieva na výživu maloletej nepravidelne, s maloletou sa stretáva nepravidelne. Matka v stretávaní nebude brániť, maloletá u otca aj prespáva. 12.9. Zmluva o krátkodobom nájme bytu na č.l. 118: matka je nájomcom bytu, pričom hradí nájomné a poplatky spojené s užívaním bytu po 350 € mesačne. 12.10. Výpisy z účtu na č.l. 121 až 138: matka predložila výpisy za obdobie december 2024 až august 2025, z výpisov vyplýva, že kreditné a debetné operácie na účte sú približne vyrovnané, za obdobie, počas ktorého sa vedie toto konanie, mala na účte príjmy 1 389,09 € (február 2025), 1 618,36 € (marec 2025), 766,57 € (apríl 2025), 1 082,75 € (máj 2025), 1 294,26 € (jún 2025), 1 957,63 € (júl 2025), 1 230,67 € (august 2025). 12.11. Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 145,: matka žije s maloletou v trojizbovom prenajatom byte, kde hradí nájomné 450 € mesačne. Maloletá má v domácnosti riadne zázemie. Pracuje ak čašníčka v kaviarni s príjmom cca 500 € mesačne, poberá rodičovský príspevok 482 € a prídavok na dieťa 60 € mesačne. Maloletá bola v júli 2025 u otca na tri dni, matka nemá voči starostlivosti otca výhrady. Maloletá nemala problém ísť s otcom. So starostlivosťou o maloletú pomáhajú matkina matka a sestra. Otec do septembra 2025 zaslal na výživné 850 €. Matka s ním komunikuje, posiela mu informácie a fotografie. Matka má jedinú vyživovaciu povinnosť – k maloletej. Maloletá navštevuje materskú školu, navštevuje tanečný krúžok, zdravotný stav má dobrý. 12.12. Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza na č.l. 146: otec býva so svojimi rodičmi v dvojposchodovom rodinnom dome vo vlastníctve jeho rodičov. Maloletá má v domácnosti vlastné lôžko a dostatok priestoru na uspokojovanie svojich potrieb. Otec pracuje ako lešenár v Nemecku v nepravidelných turnusoch. Bytové pomery ani starostlivosť matky nenamietal. 12.13. Matka k veci uviedla, že otec spláca pôžičky, o ktorých ona nevedela. Chcela by pre dcéru zachovať štandard, ktorý má vďaka jej rodičom. Iné príjmy ani výdavky ako vyplýva z listinných dôkazov nemá, nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Mesačne prefajčí 50 €. V prenajatom byte býva len ona s maloletou. Zdravotné obmedzenia nemá, spláca pôžičku, ktorú vzala na zaplatenie depozitu na bývanie. Na jej majetok nie sú vedené exekúcie. Maloletá je s otcom v kontakte, majú spolu vytvorený vzťah. Výživné chodí nepravidelne. Dokopy od začatia konania otec zaplatil sumu 850 €. Sumu 1 070 € otec zaplatil na sporiaci účet maloletej, sumu neposlal matke, ale je na účte dcéry. Voľnočasové aktivity za 80 € sú výlety, ZOO, zábavné parky, keď má matka každý druhý víkend voľný. Naposledy boli v Ekoparku v Piešťanoch. Maloletá má krúžok tancovania, iné krúžky nemá. Matka jej kupuje vitamíny na imunitu. 12.14. Otec k veci uviedol, že je v zlej finančnej situácii, do ktorej sa dostal vlastným pričinením. Preto trávi dlhý čas v zahraničí. Pracuje ako lešenár v Nemecku, niekedy tam ostáva mesiac, niekedy dva. Je tam od apríla 2025. V januári pracoval u bývalého svokra, vo februári sa zamestnal vo firme, kde pracuje jeho otec, robil stavebné práce ako živnostník. V marci si hľadal prácu. Už od januára mal prisľúbenú prácu v Nemecku. Od júna do septembra zarobil – v júni 3 170 €, v júli 2310 €, v auguste 2 270 € v hrubom. Úver, ktorý spláca po 163 €, použil na kúpu auta. Suma 150 € je za bývanie u rodičov, z čoho je za bývanie 80 € a 70 € splátka pôžičky. Bývanie v Nemecku má zabezpečené. Nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní, nemá zmenenú pracovnú schopnosť, zdravotný stav má dobrý. Prefajčí okolo 80 €. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Okolo 300 € platí úvery, ktoré si vzal kvôli vlastnej hlúposti. Splácať bude do roku 2029. Bral ich v novembri 2024. Je pravda, že od začatia konania zaplatil na výživné 850 €. Bol by ochotný platiť 350 € mesačne. Je si vedomý, že výživné má prednosť pred inými nákladmi. Bol v omeškaní, lebo nemal príjem a narástli mu úroky. Keby nebol v takejto situácii, nemal by problém s výživným 450 €. Ak by bol v budúcnosti návrh na zvýšenie výživného, nemal by problém. Vie, že je aj možnosť sa dohodnúť. On má u seba pre maloletú dve tašky vecí, nejaké veci doniesol aj keď sa s matkou rozišli. On je v partii v práci jediný nemčinár. Práca mu v súčasnosti vyhovuje, v budúcnosti by mohol ostať na Slovensku ako prekladateľ. Keď mal nižšie príjmy, bolo to preto, lebo nebola týždeň práca. Keď je dobrý mesiac, môže mať aj väčší príjem. Očakáva, že časom bude mať lepší príjem. Výživné vo výške 450 € mesačne považuje za primerané pre maloletú. 13. Súd neskúmal podrobnejšie príjmy otca (napríklad účtovnými dokladmi), pretože bolo možné vychádzať z jeho vyjadrenia na pojednávaní, ktoré nebolo rozporované. Výška jeho príjmov teda vyplýva z iného dôkazu – z výpovede účastníka konania, ďalšie dokazovanie o tejto skutočnosti by bolo nadbytočné. 14. Pri rozhodovaní súd aplikoval nasledujúce právne predpisy: 14.1. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 14.2. Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 14.3. Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 14.4. Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 14.5. Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 14.6. Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 14.7. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 14.8. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 14.9. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14.10. Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 14.11. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 14.12. Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 14.13. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 15. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení a po aplikácii citovaných právnych predpisov dospel k nasledujúcim záverom. 16. Maloletá A. z dôvodu svojho veku nie je schopná samostatne sa živiť. Obaja rodičia k nej preto majú vyživovaciu povinnosť. Maloletá býva s matkou, otec s nimi v spoločnej domácnosti nebýva. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Matka a otec komunikujú o záležitostiach týkajúcich sa maloletej, na stretnutiach otca s ňou sa vedia dohodnúť a nežiadajú súd, aby o nich rozhodol. 17. V podstate sa obaja rodičia zhodli, že maloletá má byť zverená do osobnej starostlivosti matky. V tomto prípade vzhľadom k tomu, že otec pracuje v zahraničí a domov chodí len občas, iná forma starostlivosti do úvahy nepripadá. Preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. 18. Keďže majú obaja rodičia plnú spôsobilosť na právne úkony a nebol zistený žiaden dôvod pre obmedzenie niektorého z nich z výkonu ich rodičovských práv, súd oboch rodičov poveril zastupovaním maloletej a spravovaním jej majetku – bežné úkony týkajúce sa maloletej môže robiť každý z rodičov samostatne. V prípade, ak by sa na akejkoľvek dôležitej záležitosti týkajúcej sa maloletej v budúcnosti nevedeli dohodnúť, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd, aby o tejto záležitosti rozhodol. 19. Keďže styk otca, ktorému maloletá nebola zverená do starostlivosti, s maloletou účastníci upraviť nežiadali, súd v súlade s § 25 ods.2 ZR rozhodol tak, že styk otca s maloletou neupravil. 20. Rodičia sa nezhodli vo výške vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Otec uviedol, že je schopný prispievať výživným najviac vo výške 350 € mesačne (č.l. 151 – str. 3 výpovede), pripustil však, že výživné vo výške 450 € mesačne by nemal problém (za iných okolností) platiť a považuje ho za primerané pre maloletú. 21. Súd vychádzal pri rozhodovaní z toho, že je nepochybne v čase rozhodnutia v možnostiach otca platiť výživné najmenej vo výške 350 € mesačne. V súčasnosti však podľa názoru súdu možnostiam otca zodpovedá aj vyššie výživné. 22. V prvom rade si súd položil otázku, v akej výške by výživné zodpovedalo odôvodneným potrebám maloletej. Výživné má spotrebný charakter a má byť minuté na potreby dieťaťa v mesiaci, na ktorý je určené. Súd vychádzal z toho, že odôvodnené sú výdavky na bývanie (pomerná časť), na stravu, oblečenie, hygienu, drogériu, škôlku, krúžok. Za odôvodnený výdavok súd považoval aj výdavok na poistné (ak je otec poistený, nie je spravodlivé, aby maloletá túto výhodu nemala). Naopak, za nevyhnutný výdavok súd nepovažoval výdavok na sporenie pre maloletú. Sporenie je síce v jej prospech, ale v prípade sporenia nejde o okamžitú spotrebu prostriedkov maloletou. Súd pri posudzovaní výdavkov na maloletú vychádzal najmä z matkinej repliky, podporenej výpismi z jej účtu. Výdavky na bývanie pre maloletú sú vo výške 175 € mesačne (polovica nájomného), pri výdavkoch za stravu súd síce považoval za primerané stravné v matkou uvedenej výške 7 € denne, ale odpočítal náklady na stravu v škôlke 47 € mesačne, teda za primerané a odôvodnené náklady na stravu maloletej považoval sumu 163 € mesačne. Ďalej náklady na oblečenie 100 € mesačne – súd považuje túto sumu vzhľadom k veku maloletej (je vo veku, kedy deti rýchlo rastú) za primeranú, ak je v nej zahrnuté nielen ošatenie, ale aj obuv. Takisto náklady na hygienu a drogériu vo výške 50 € mesačne sa nejavia ako prehnané. Okrem toho má matka výdavky na škôlku 72 € mesačne a na poistné 13 € mesačne, čo sú jednoznačne dôvodné výdavky. Takisto sú dôvodné aj výdavky na vitamíny, starostlivosť a lieky počas ochorení vo výške 25 € mesačne a výdavky za krúžok 30 € mesačne. Už súčet týchto výdavkov je suma približne 600 € a to v nákladoch nie sú zahrnuté voľnočasové aktivity a hračky, čo sú tiež výdavky odôvodnené vzhľadom k veku maloletej. Akékoľvek výživné vo výške do 600 € mesačne tak v tomto prípade nebude v rozpore so zásadou spotrebného charakteru výživného a bude nebude nad rámec odôvodnených potrieb maloletej. 23. Preskúmaním pomerov rodičov ale súd dospel k záveru, že nie je v možnostiach otca platiť výživné až v takej vysokej sume. 24. Vyživovaciu povinnosť k maloletej majú obaja rodičia. Matka si ju plní v prevažnej miere svojou osobnou starostlivosťou o ňu. Tá je v podstate sústavná, otec sa s maloletou stretáva len počas svojich krátkych pobytov na Slovensku, inak je pracovne v zahraničí. Ani majetkové pomery matky neodôvodňujú, aby sa vo väčšej miere podieľala na hradení finančných potrieb maloletej. Jej príjem je podstatne nižší ako príjem otca a ak chce hradiť všetky odôvodnené potreby maloletej, musí si popri poberaní rodičovského príspevku ešte privyrábať. Je spravodlivé, aby väčšinu odôvodnených potrieb maloletej hradil otec. 25. Vzhľadom k tomu, že otec si vyživovaciu povinnosť počas trvania tohto konania plnil nepravidelne a v rôznych sumách, pričom už v čase začatia konania s maloletou v spoločnej domácnosti nebýval a všetky jej potreby musela zabezpečovať matka, je spravodlivé určiť výživné už od začatia tohto konania. Na spätné určenie výživného za skoršie obdobie pritom žiaden dôležitý dôvod zistený nebol, keďže matke nič nebránilo podať návrh na určenie výživného už skôr. 26. Súd skúmal pomery otca od začatia konania do vyhlásenia rozsudku vo veci. Jeho pomery počas tohto obdobia boli rôzne. Otec po celý čas býval u svojich rodičov, náklady súvisiace s bývaním mal minimálne. Počas tohto obdobia mal i nemal prácu a mal rôzne príjmy. Počas celého obdobia však bol samostatne zárobkovo činná osoba. Od apríla 2025 pracuje v Nemecku. Preto súd rozdelil obdobie, o ktorom rozhodoval, na dve časti – prvú časť – do odchodu do Nemecka a druhú časť po príchode do Nemecka. Za čas, kedy otec pracoval na Slovensku, bol objektívne schopný dosiahnuť menší príjem ako za obdobie, kedy pracoval v Nemecku. Ani v tomto období však súd nemôže vychádzať z toho, že jeho príjem pre účely výpočtu výživného bol nulový. Nulové príjmy znamenajú, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal príjmu – nemôže ísť na ťarchu maloletej, ak otec nepracoval (vediac, že od apríla nastúpi do práce v Nemecku). Aj v tomto období bol otec schopný dosiahnuť príjem najmenej 836,50 €, čo je príjem z mesiaca, kedy riadne pracoval, preto súd z tohto príjmu vychádzal ako z jeho potenciálneho príjmu pre účely určenia výživného. 27. Súd pri posúdení výdavkov otca vychádzal z toho, že do nástupcu do práce v Nemecku mal len minimálne osobné výdavky. Na splátky úverov pritom súd neprihliadal, pretože ide o výdavky, z ktorých v podstate maloletá nemá ani nemala žiaden úžitok a sú to neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba otec prevzal. Naopak, sumu, ktorú otec vynaložil na splátky úverov za toto obdobie, teda sumu 463 € mesačne súd pripočítal k potenciálnym príjmom otca (ak by tieto neprimerané majetkové riziká nehradil, bol by jeho príjem vyšší o túto sumu). V súhrne teda súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca v tomto období cca 1 300 € mesačne. Súd považuje za spravodlivé, aby sa otec, vzhľadom k tomu, že má len jedinú vyživovaciu povinnosť a počas tohto obdobia býval u rodičov, podieľal na plnení si svojej vyživovacej povinnosti k maloletej jednou štvrtinou z týchto potenciálnych príjmov, to je suma 325 € mesačne. 28. Splatnosť výživného bola určená na polovicu mesiaca (k 15. dňu v mesiaci vopred), vo vzťahu ku dňu splatnosti nebol medzi rodičmi žiaden spor. Nižšie výživné za obdobie, kedy otec ešte nepracoval v Nemecku, preto súd určil do 14.04.2025, teda do splatnosti prvého výživného po tom, čo začal pracovať v Nemecku. Keďže výživné je platené na mesiac vopred, výživné splatné 15.04.2025 na úhradu potrieb maloletej v mesiaci máj 2025 už súd určil vo vyššej výške, vychádzajúc z priemerných príjmov otca z práce v Nemecku, pričom aj tu súd vychádzal sčasti z potenciality príjmov otca. Otec mal v Nemecku príjem za štyri odrobené mesiace, pričom za toto obdobie bol jeho priemerný príjem 2 680 € mesačne v hrubom. Súd vychádza pri rozhodovaní z toho, že takýto príjem bol otec potenciálne schopný dosiahnuť aj za prvý mesiac, kedy už bol v Nemecku (aj keď ho v skutočnosti nedosiahol). Nemôže ísť na ťarchu maloletej, že otec sa v práci „rozbehol“ až v máji a prvý „plný“ príjem mal aj v júni za mesiac máj. Ak súd od tejto sumy odpočíta výdavky otca, ktoré v súvislosti s týmto príjmom musí zaplatiť (odvody 313 €), ostane suma 2 367 €. Ak by súd vychádzal z toho, že z tejto sumy otec zaplatí daň z príjmu 19%, ostane mu v čistom suma 1 917,27 €. Z tejto sumy súd považoval za primerané výživné vo výške 450 € mesačne. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť a ak zaplatí výživné v určenej výške, stále mu ostane 1 467,27 €, z ktorých môže uhrádzať všetky svoje ostatné potreby. Ostane mu teda dostatok prostriedkov na úhradu bežných výdavkov, dokonca táto suma prevyšuje celkové príjmy matky maloletej a je postačujúca dokonca aj na úhradu splátok úverov, ktoré otec platí (hoci súd konštatoval, že ide o neprimerané majetkové riziká). Je potrebné si uvedomiť, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami povinného rodiča a maloletá má právo podieľať sa na súčasných vyšších priemerných príjmoch svojho otca. Súdom určené výživné predstavuje 23,5% z aktuálnych priemerných čistých mesačných príjmov otca, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal, čo nie je vzhľadom k okolnostiam ani v rozpore s Metodikou určovania výživného pre maloleté deti zverejnenou Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Tá síce hovorí o výživnom v prípade dieťaťa predškolského veku vo výške 18% z čistého príjmu povinného rodiča, avšak ide len o údaj orientačný, s odporúčacím charakterom a v tomto prípade je potrebné prihliadať aj na v podstate minimálne výdavky otca na bývanie, minimálny rozsah stretávania sa s maloletou (z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti) a stanoviť výživné v o niečo vyššom pomere z príjmov otca. Aj ak by súd vychádzal z toho, že všetky otcom uvedené výdavky podľa jeho vyjadrenia (č.l. 74 spisu) vo výške 1 141 € mesačne sú dôvodné, bude v jeho možnostiach pri jeho súčasnom príjme v priemere 1 917,27 € mesačne platiť výživné 450 € mesačne, ostalo by mu tak stále ešte 326 € (už po úhrade stravy, bývania, splátky odvodov, splátky úveru a ďalších mesačných pravidelných výdavkov) v podstate ľubovoľne k dispozícii – teda aj na úhradu nie nevyhnutných výdavkov. Tu súd pripomína, že otec uviedol, že očakáva, že jeho príjmy sa budú ešte zvyšovať, tým mu ostane k dispozícii ešte väčšia suma. Aj na to súd prihliadal, keď sa priklonil k väčšiemu pomeru z jeho priemerných príjmov, ktorý určil ako výživné. Za obdobie od 15.04.2025 teda súd určil výživné na 450 € mesačne. Výživné bude splatné k 15. dňu v mesiaci, pričom sa platí na mesiac vopred a otec je povinný platiť ho k rukám matky, ktorá zabezpečuje z neho všetky odôvodnené potreby maloletej. 29. Za obdobie od 14.02.2025 do vyhlásenia rozsudku časť výživného už nadobudla splatnosť. Ide o výživné za 2 mesiace po 325 € a 6 mesiacov po 450 €, čo je spolu 650 € + 2 700 €, teda 3 350 €. Medzi rodičmi nebolo sporu o tom, že otec po začatí konania na výživné zaplatil 850 €. Ostáva mu teda ešte zaplatiť dlžné výživné vo výške 2 500 € (3 350 € - 850 €). Vzhľadom k výške tejto sumy a výške príjmov otca, s prihliadnutím aj na jeho dôvodné výdavky (na stravu, oblečenie, odvody, cestovné a podobne) súd považoval za spravodlivé umožniť otcovi zaplatiť túto sumu v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výšku určil tak, aby bolo celé dlžné výživné zaplatené do troch rokov od doručenia tohto rozsudku. Vzhľadom k výške bežného výživného tak maloletá neutrpí neprimeranú ujmu a zároveň sa otec nedostane do finančných problémom (na rozdiel od situácie, ak by celé dlžné výživné musel zaplatiť naraz). Na ochranu maloletej súd ustanovil stratu výhody splátok pre otca v prípade, ak by čo i len jednu splátku nezaplatil riadne a včas. O povinnosti zaplatiť priznané plnenie v splátkach súd rozhodol podľa § 232 ods. 3, ods. 4 CSP. 30. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 32. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: 29P/15/2025 Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Súd v prípade výkonu rozhodnutia môže odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.