Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 29Pc/19/2025 z 10. 12. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prievidza z 10. decembra 2025, sp. zn. 29Pc/19/2025, ECLI:SK:OSPD:2025:3825202823.4
Okresný súd Prievidza | 29Pc/19/2025 | ECLI:SK:OSPD:2025:3825202823.4 | 2025-12-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 28 ods. 1 CMP, § 183 ods. 1 CSP, § 195 CSP, § 196 CSP, § 204 CSP, § 180 CMP, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 65 ods. 1 ZoR, § 65 ods. 3 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 75 ods. 2 ZoR, § 76 ods. 1 ZoR, § 77 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR, § 52 CMP, § 55 CMP, § 57 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d618c2ed-8c73-450b-8302-28836438e762
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:3825202823.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
29Pc/19/2025
3825202823
10. 12. 2025
JUDr. Peter Štefčík
ECLI:SK:OSPD:2025:3825202823.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
9
29Pc/19/2025
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľky - oprávnenej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, s adresou na doručovanie písomností C. D. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária PM
Lawyers, s.r.o., so sídlom Bratislava, Budyšínska 3A, IČO: 47 251 387 proti povinnému A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpenému JUDr. Matejom Valjentom, advokátom v Partizánskom,
Jesenského 232, zapísaným v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod číslom 4631,
o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
2
29Pc/19/2025
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.01.2024 č.k. 24P/34/2023 – 120 vo
výroku o vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľke tak, že vyživovacia povinnosť povinného sa
s účinnosťou od 11.06.2025 do 31.10.2025 zvyšuje zo sumy 200 € mesačne na sumu 302 € mesačne
a s účinnosťou od 01.11.2025 na sumu 272 € mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, k rukám navrhovateľky. Vo zvyšných častiach ostáva citovaný rozsudok nezmenený.
II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamieta.
III. Zvýšené výživné, ktorého splatnosť nastala v čase od 11.06.2025 do 10.12.2025 vo výške 565,60 €
má povinný povinnosť zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach vo výške najmenej
25 € mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku s tým, že
v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zvýšeného zročného výživného nastane splatnosť celého
nezaplateného zvýšeného zročného výživného.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
9
29Pc/19/2025
1. Navrhovateľka – oprávnená sa podaným návrhom domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti
povinného – otca k nej, a to na sumu 460 € mesačne, ktoré má mať povinnosť platiť vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. Dátum účinnosti, od kedy navrhuje vyživovaciu povinnosť
zvýšiť, v návrhu neuviedla.
2. V záverečnom vyjadrení na pojednávaní dňa 10.12.2025 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
uviedla, že navrhuje výživné zvýšiť od podania návrhu na začatie konania. Súd podľa § 28 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“)

pripustil zmenu (rozšírenie) návrhu na začatie konania v znení „výživné sa zvyšuje s účinnosťou od
podania návrhu na začatie konania“. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu nevyužil svoje
právo, ktoré mu súd umožnil realizovať, vyjadriť sa k rozšíreniu návrhu na začatie konania.
3. Navrhovateľka návrh odôvodnila v podstate tým, že síce uplynul len jeden rok od ostatného
rozhodnutia o vyživovacej povinnosti, ale povinný prestal navrhovateľke ako vreckové posielať daňový
bonus vo výške 100 € a zvýšila sa DPH z 20% na 23%, čím došlo k zvýšeniu jej nákladov.
4. Ako dôkazy v návrhu označila výsluch účastníkov, spis Okresného súdu Prievidza sp. zn.
24P/34/2023.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na 08.10.2025. Predvolal naň navrhovateľku, jej
právneho zástupcu a povinného. Povinnému doručil návrh na začatie konania a umožnil mu vyjadriť sa
k nemu. Zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach.
6. Z dôležitých dôvodov na strane právneho zástupcu navrhovateľky súd podľa § 183 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zmenil
termín pojednávania na 20.10.2025, o čom riadne a včas upovedomil navrhovateľku, jej právneho
zástupcu a povinného.
7. Na pojednávaní dňa 20.10.2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi podľa § 204 CSP,
vypočul navrhovateľku a povinného podľa § 195 CSP a svedkyňu E. B. – matku navrhovateľky podľa
§ 196 CSP. Nato súd pojednávanie podľa § 183 ods. 1 CSP odročil z dôvodu potreby doplnenia
dokazovania na 10.12.2025. Všetci prítomní účastníci a ich zástupcovia vzali termín pojednávania na
vedomie s tým, že boli poučení o tom, že na nové pojednávanie už predvolávaní nebudú.
8. Súd na pojednávaní dňa 10.12.2025, ktoré sa s poukazom na § 180 CMP uskutočnilo bez prítomnosti
navrhovateľky, ktorá sa naň neustanovila, pričom nežiadala z dôležitých dôvodov o jeho odročenie,
doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, umožnil účastníkom urobiť návrhy na doplnenie dokazovania
(čo neurobili) a umožnil im urobiť záverečné vyjadrenia.
9. Z dôkazov vykonaných na pojednávaniach súd pre potreby rozhodnutia vo veci zistil nasledujúci
skutkový stav:
9.1. Lustrácie na č.l. 11: vyplýva z nich, že rodičia navrhovateľky sú rozvedení. Obaja majú okrem
navrhovateľky ešte jedno spoločné plnoleté dieťa. Navrhovateľka je slobodná. V Sociálnej poisťovni bola
evidovaná ako zamestnanec u zamestnávateľa AF Žilina s.r.o., a to od 12.10.2024 do 31.12.2024 a od
02.01.2025 (brigádnická práca). Otec navrhovateľky bol evidovaný od 01.01.2018 do 28.02.2025 ako
zamestnanec zamestnávateľa Anton Toma TOMA s.r.o. Veľké Uherce, od 14.06.2023 do 30.11.2023
u zamestnávateľa BAMATD s.r.o. Čereňany, od 01.03.2025 u zamestnávateľa M-MARKET Reality s.r.o.
Lučenec a od 10.04.2025 u zamestnávateľa Anton Toma TOMA s.r.o., pričom zároveň je evidovaný
ako poberateľ invalidného dôchodku 288,60 € mesačne. Matka navrhovateľky je evidovaná v Sociálnej
poisťovni ako samostatne zárobkovo činná osoba.
9.2. Výpis zo živnostenského registra na č.l. 13: matka navrhovateľky je evidovaná ako podnikateľ
podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia.
9.3. Oznámenie zamestnávateľa povinného na č.l. 38: povinný skončil u zamestnávateľa Anton Toma
TOMA s.r.o. pracovný pomer 28.02.2025. Potom od 10.04.2025 pracoval u rovnakého zamestnávateľa
na základe dohody o pracovnej činnosti. Priemerný čistý zárobok povinného počas trvania pracovného
pomeru bol 704,17 € a náhrada príjmu bola 272,15 €.
9.4. Potvrdenie o príjme povinného na č.l. 39: povinný mal na základe pracovnej zmluvy od marca 2024
do februára 2025 priemernú čistú mzdu vo výške 704,17 €, daňový bonus si u tohto zamestnávateľa
neuplatnil. Za celé obdobie mal vyplatenú náhradu príjmu pri PN vo výške 272,15 €.
9.5. Potvrdenie o príjme navrhovateľky na č.l. 45: navrhovateľka mala v období od apríla 2024 do
decembra 2024 z dohody o brigádnickej práci študentov čistú mzdu spolu 297,39 € (za 3 mesiace). Od
januára 2025 do júla 2025 mala čistú mzdu spolu 447,92 €, pričom v júli 2025 nemala príjem.
9.6. Potvrdenie o príjme povinného na č.l. 50: u zamestnávateľa M-MARKET Reality s.r.o. Lučenec
mal povinný dojednanú mzdu 1 350 € v hrubom za mesiac. Zo mzdového listu pripojeného k potvrdení
vyplýva priemerný čistý príjem za 5 mesiacov od marca 2025 vo výške 1 104,13 € mesačne.
9.7. Daňové priznanie na č.l. 53: matka navrhovateľky mala v zdaňovacom období roku 2023 výsledok
hospodárenia (zisk) vo výške 5 210,92 € a daňovú povinnosť na úhradu vo výške 43,22 €.
9.8. Daňové priznanie na č.l. 62: matka navrhovateľky mala v zdaňovacom období roku 2024 výsledok
hospodárenia (zisk) vo výške 4 300,25 € a daňovú povinnosť na úhradu vo výške 0 €.
9.9. Odpoveď Sociálnej poisťovne na č.l. 75: povinný je od 30.06.1992 poberateľ invalidného dôchodku,
ktorý mu je v súčasnosti vyplácaný v sume 288,60 € mesačne.
9.10. Potvrdenie o návšteve školy na č.l. 78: navrhovateľka je študentkou bilingválneho gymnázia
v Žiline, študuje v riadnej forme denného štúdia.

9.11. Zo spisu tunajšieho súdu 24P/34/2023 súd zistil, že v uvedenom konaní bolo rozhodnuté o rozvode
manželstva rodičov navrhovateľky. Konanie začalo dňa 04.10.2023. Z obsahu spisu ďalej vyplývajú
z uvedených listín nasledujúce skutočnosti:
9.11.1. Potvrdenie o príjme povinného na č.l. 48: povinný mal v roku 2023 za obdobie od januára do
októbra priemernú čistú mzdu vo výške 904,47 € mesačne, vrátane daňového bonusu, ktorý v tom období
poberal.
9.11.2. Potvrdenie Sociálnej poisťovne na č.l. 56: v roku 2023 poberal navrhovateľ invalidný dôchodok,
ktorý mu bol vyplatený v súhrnnej výške 2 854,71 € a bol mu vyplatený aj trinásty dôchodok vo výške
298,63 €. Naposledy mu bol vyplácaný mesačný dôchodok po 272,70 €.
9.11.3. Záznam z prvého stretnutia rodičov na č.l. 97: povinný uvádzal dňa 29.11.2023, že má príjem
z invalidného dôchodku 270 €, zo zamestnania 750 € a uplatňoval si daňový bonus – príjem aj s bonusom
mal asi 900 € mesačne. Iný príjem v tom čase nemal. Uvádzal výdavky na bývanie za stravu 100 €
mesačne, za pohonné hmoty 50 € mesačne, za lieky a vyšetrenia 100 € mesačne, za oblečenie a obuv
50 až 70 € mesačne, za stravu 10 € denne cez pracovný týždeň, povinné zmluvné poistenie 100 €
ročne, oprava automobilu 50 € mesačne. Uviedol, že nie je vlastníkom iných nehnuteľností okrem
domu v bezpodielovom spoluvlastníctve, vlastnil motorové vozidlo Škoda Octavia r.v. 2001. Fajčil, na
cigarety minul 60 € mesačne. Mal nepriaznivý zdravotný stav. Matka navrhovateľky uviedla výdavky na
plyn 77 € mesačne, za elektrickú energiu 44 €, za vodu 10 € mesačne, za komunálny odpad 102 €
ročne, daň z nehnuteľností 29 € ročne, za televíziu a internet 11 až 15 € mesačne. Okrem toho uviedla
príjem v čistom 1 000 € mesačne. Poberala prídavok na dieťa 60 € mesačne. Uviedla výdavky na stravu
50 € týždenne, na drogériu a potreby do domácnosti 50 € mesačne, obedy v práci 7 až 8 € denne,
pohonné hmoty 150 až 200 € mesačne, servis auta 500 až 600 € ročne, oblečenie a obuv 50 až 60
€ mesačne. Nebola výlučným vlastníkom nehnuteľností a vlastnila motorové vozidlo Škoda Octavia
r.v. 2008. Bola vedená na endokrinológii, zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom nemala,
nefajčila. Uvádzala výdavky na internát 40 € mesačne, 33 € za večere a 10 € za obedy na deň. ZRPŠ
33 € ročne, učebnice a školské pomôcky 30 € mesačne, cestovné v Žiline 20 € mesačne, 30 € mesačne
na vreckové, oblečenie a obuv 60 € mesačne, drogéria a hygienické potreby 50 až 60 € mesačne. Na
okuliare uviedla výdavky 120 až 130 € ročne a za vyšetrenie 25 € ročne. Uviedla aj jednorazový výdavok
na pobyt vo Francúzsku 200 € a náklady na stužkovú v škole.
9.11.4. Rozsudok na č.l. 120: rozsudkom zo dňa 12.01.2024 č.k. 24P/34/2023-120 bolo rozvedené
manželstvo rodičov navrhovateľky a bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej okrem
iného bolo povinnému určené výživné sumou 200 € mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky navrhovateľky, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
20.02.2024. Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľka bola žiačkou 3. ročníka bilingválneho gymnázia
v Žiline, platila poplatok za ZRPŠ 30 € ročne, na začiatku školského roka mala výdavky na školské
potreby 50 €a počas roka 30 € mesačne, skladali sa na stužkovú po 8 €, za internát platila 40 €
mesačne, za večere 33 € mesačne, na obedy jej matka dávala 10 € denne. Výdavky na cestovné mala
25 € týždenne a na drogériu a oblečenie 60 € mesačne. Povinný mal priemerný mesačný príjem zo
zamestnania 904,47 € a poberal dôchodok 220,40 € mesačne. Matka mala príjmy 18 738 € a výdavky
14 420,65 €
9.12. Navrhovateľka k veci uviedla, že stále študuje v Žiline, býva na internáte, štúdium bude tento rok
končiť, plánuje pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Keď nie je v Žiline, býva v F. u matky. Chodí na
brigádu, chodieva raz za týždeň, teraz bola chorá, tak nebola. Iný príjem ako príjem z brigád nemá.
Nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Nefajčí. Žiadne zdravotné obmedzenia
nemá. Otec jej niekedy napíše, ale ona nemá záujem. Rozlúčil sa s ňou tak, že jej dal facku, tak nemá
záujem o kontakt s ním, bolo to na konci vzťahu jej rodičov. Keď nie je v škole, tak býva len ona so
svojou matkou. Matka upratuje rodinné domy alebo firmy. Nevie, aké má príjmy, nerozprávajú sa o tom.
Výživné 200 € mesačne jej otec platí, dlh na výživnom nemá. Nad rámec tejto sumy neprispieva. Má
brata, ten je schopný samostatne sa živiť. Na internáte má len 10 večerí, inak si musí sama platiť ostatnú
stravu. Na raňajky si kupuje potraviny, snaží sa pripravovať si jedlo na internáte. Desiaty a obedy si musí
kupovať, lebo škola nemá jedáleň. Cez víkendy je u matky. V sume, ktorú uviedla v návrhu, je uvedená
aj strava u matky. Do oblečenia zarátala aj zimné a prechodné oblečenie a obuv, platila aj oblečenie na
stužkovú. Chodí aj na poledance, tam potrebuje iné oblečenie. V hygienických potrebách sú zahrnuté
vložky, zubná pasta, zubné kefky. Za internát platí 50 €, ale okrem toho má povinné večere. Autobus
z Prievidze do Žiliny stojí 4,20 €, do Prievidze ju vozí matka, študentský lístok v Žiline stojí 0,65 €. Kupuje
si vitamíny v lekárni, vyjdú ju približne na 10 € mesačne, okrem toho lieky kupuje príležitostne, keď je
chorá. Bola u zubárky, platila 95 €, najbližšie chodí v máji. Raz za pol roka chodí na dentálnu hygienu
za 40 €. Brala si nový mobilný telefón, kupovala ho v marci. Vreckové jej dáva mama. Platí paušál 20

€ mesačne. Do školy si kupovala tablet, v lete v auguste, je to zahrnuté v školských potrebách. Tablet
stál 360 €, poistenie a sporenie jej platí matka. Nevie, aké sú príjmy matky, keď niečo potrebuje, tak
jej dá. Na tablet jej požičal brat. Pomáha jej aj stará mama. Matka jej prispieva sumou 30 € týždenne.
Navrhovateľka v lete na brigáde nebola, bola na zahraničnej dovolenke, na ktorú si nasporila z brigády.
9.13. Povinný k veci uviedol, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti mu zistili, že má
problémy so žalúdkom. Má odloženú operáciu cysty na chrbtici. Musí sa starať o svoju mamu a chodiť
s ňou k lekárovi a na vyšetrenia. V spoločnosti M-Market bude pracovať do konca októbra, nemal
vedomosť, že by mu mali predĺžiť zmluvu, keby mal možnosť, v práci by pokračoval. U zamestnávateľa
Anton Toma TOMA s.r.o. sú to sezónne práce pri rozvoze kornútkov. Do 28.02. pracoval na trvalý
pracovný pomer. Do spoločnosti M-Market nastúpil kvôli tomu, že si musel riešiť svoju finančnú situáciu.
V súčasnosti už u zamestnávateľa Anton Toma TOMA s.r.o. pracuje len sezónne. Príjem z tohto
zamestnania je v súčasnosti 60 až 90 € mesačne na nejakých 5 mesiacov v roku. Chcel by sa teraz
dať zdravotne do poriadku. Chcel by pokračovať v zamestnaní, chce sa dohodnúť s konateľom tejto
spoločnosti, či by nebola nejaká iná práca pre neho. Iné príjmy a výdavky ako vyplýva z listinných
dôkazov nemá. Ešte nie je vyporiadaný po rozvode s manželkou, majú spoločný dom, v ktorom býva
sám. Iné vyživovacie povinnosti okrem navrhovateľky nemá. Stále vlastní rovnaké motorové vozidlo.
Fajčí, prefajčí 25-30 € mesačne. V dome platí všetko, plyn 77 €, elektrina okolo 45 €, voda 10 € mesačne,
dane z nehnuteľnosti, odpad, internet a televíziu, internet potrebuje k práci – 21 € mesačne, za telefón
platí 8,60 €. Za lieky platí mesačne 220 až 230 €. Za lieky kupované na Slovensku platí 20 € mesačne,
zvyšok mu nosil lieky kamarát zo Švajčiarska, ale ten už zomrel. Zvyšnú sumu momentálne preukázať
nevie. Pôžičky a úvery nemá, na jeho majetok nie sú vedené žiadne exekúcie. Výživné platí riadne a
včas. Pokiaľ mal ušetrené peniaze, dával dcére aj darčeky, len už mu to nevychádza. Dcéra odmieta
darčeky. Bol by rád, keby sa ich vzťahy napravili. Nikto ho nekontaktoval s tým, že potrebuje peniaze.
Matka navrhovateľky mu vždy na otázky odpovedala, že navrhovateľka sa má dobre a nič nepotrebuje.
On má momentálne neistotu ohľadom práce, ale myslí si, že ak by dcéra potrebovala peniaze, našli
by nejaké spoločné riešenie. Dcéra k nemu nechodieva na návštevu, keď odchádzala zo spoločného
bývania, povedala medzi dverami „ahoj“, to bolo všetko. Keby chcela prísť, veľmi by sa potešil. Keď jej
telefonuje, nezdvihne a na SMS neodpovedá. Je pravda, že sa aj pohádali v poslednom čase, lebo
bola drzá a arogantná, nepamätá si, že by jej nejako silno ublížil, ak to takto je, rád by to nejako zvrátil.
Po rozvode v marci poslal navrhovateľke 100 € ako darček k meninám, ako darček k narodeninám jej
poslal 300€, za výsledky v škole na konci školského roka jej poslal 50 €. Tým to skončilo, lebo vyčerpal
svojej finančné prostriedky. Keď jej chcel prispieť, dostal od dcéry odpoveď, že si to môže nechať. 10
cigariet stojí 1,40 €.
9.14. Z výpovede svedkyne E. B. vyplýva, že navrhovateľka je jej dcéra, povinný je jej bývalý manžel.
Navrhovateľka dostáva od povinného výživné 200 €, ktoré nepokrýva náklady. Navrhovateľka chce ísť
na vysokú školu a ona nestačí všetko vykrývať. Syn si zobral pôžičku, aby mohli bývať, čo ona mesačne
spláca, čo ju vyjde dosť peňazí. Zarobí podľa toho, koľko má zákaziek, vie zarobiť 1 500 € v čistom.
Býva v spoločnej domácnosti s dcérou, iné osoby s nimi nebývajú. Bývajú v synovej nehnuteľnosti,
platí nájomné 625 € mesačne, plyn 70 €, elektrinu 60 €, vodu 10 € mesačne. Má náklady na auto,
ktoré potrebuje na prácu, má výdavky na tankovanie a opravu auta. Okrem príjmu z podnikania iný
príjem nemá, vlastní nevyporiadanú nehnuteľnosť v BSM. Má stále rovnaké motorové vozidlo. Nefajčí,
zdravotné obmedzenia nemá, vyživovacie povinnosti okrem dcéry nemá. To čo uviedla, že je nájomné,
to sú splátky úveru, ktorý platí syn. Syn býva zvlášť. Exekúcie na jej majetok vedené nie sú. Iný príjem
okrem príjmu z podnikania a dcérinho výživného do rodinného rozpočtu nemá. Veľa jej pomáha mama,
keď povie, že potrebuje peniaze, ona jej dá. Dcére platí internát, keď potrebuje na hygienické potreby,
oblečenie, cestovné, vreckové, prefocuje učebnice. Jej škola stojí okolo 300 až 350 € mesačne vrátane
internátu a cestovného. Dcére dáva aj na stravu tak 10 až 11 € denne, aby jej to vyšlo. Platí náklady
za zubára, dentálnu hygienu, platí aj poistenie a sporenie. Platí ešte mobil 30 € mesačne, vitamíny a
lieky okolo 30 € platila. Každý rok musí meniť okuliare, lebo sa jej zhoršuje zrak. Dohodu o výživnom
s dcérou nemá.
9.15. Potvrdenie o príjme bývalého zamestnávateľa otca na č.l. 86: povinný mal u zamestnávateľa Anton
Toma TOMA s.r.o. čistý mesačný príjem z pracovného pomeru vo výške 571,29 € do februára 2025
a potom od 10.04. do 27.10.2025 čistý mesačný príjem z dohody vo výške 91,40 €. V spoločnosti už
nepracuje, jeho pracovná morálka bola v poriadku.
9.16. Dodatok k pracovnej zmluve na č.l. 89: povinný pokračuje v práci u zamestnávateľa M-MARKET
Reality s.r.o. do 31.10.2026.
9.17. Lekárske potvrdenie na č.l. 90: povinný sa lieči pre chronické ochorenie tráviaceho traktu
a metabolické ochorenie, ktoré vyžadujú diétne stravovanie.

9.18. Pracovná zmluva na č.l. 91: povinná má u svojho zamestnávateľa dohodnutú mzdu 1 200 € brutto
a pohyblivú zložku 150 € mesačne. Týždenný pracovný čas má dohodnutý na 32 hodín.
9.19. Osvedčenie o evidencii vozidla na č.l. 93: povinný je vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia.
10. Súd v konaní aplikoval nasledujúce právne predpisy:
10.1. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“)
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.
10.2. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10.3. Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
10.4. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
10.5. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10.6. Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
10.7. Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
10.8. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
10.9. Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10.10. Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
10.11. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10.12. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov, aplikujúc citované právne predpisy, súd
dospel k nasledujúcim záverom:
11.1. Súd ako prvú predbežnú otázku musel riešiť otázku trvania vyživovacej povinnosti rodičov
k navrhovateľke. Navrhovateľka je plnoletá. Pokračuje v riadnom dennom štúdiu na strednej škole.
Vzhľadom k tejto skutočnosti si nemôže vlastnými silami zabezpečiť prostriedky na svoje živobytie.
Keďže sa naďalej štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, vyživovacia povinnosť rodičov k nej
naďalej trvá.
11.2. Ďalej sa súd zaoberal prípadným rozporom priznania (zvýšenia) výživného s dobrými mravmi
v zmysle § 75 ods. 2 ZR. Pokračovanie vyživovacej povinnosti rodičov (otca) k navrhovateľke nie je
v rozpore s dobrými mravmi. Je síce pravda, že vzťahy medzi nimi nie sú ideálne a navrhovateľka
vyčíta povinnému jeho správanie, ale nebolo zistené zo žiadneho z vykonaných dôkazov, že by sa
navrhovateľka voči povinnému správala zavrhnutiahodným spôsobom, ktorý by bol v rozpore s princípmi
morálky a ktorý by spôsoboval jej vylúčenie z vyživovacej povinnosti otca k nej.
11.3. Ako ďalšiu predbežnú otázku súd musí riešiť otázku podstatnej zmeny pomerov oproti ostatnému
rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti. V tomto prípade súd skúmal zmenu pomerov navrhovateľa
a povinnej od 12.01.2024, kedy bol vyhlásený posledný rozsudok o vyživovacej povinnosti povinného
k navrhovateľke.
11.4. Súd u navrhovateľky žiadnu podstatnú zmenu pomerov majúcu vplyv na výšku vyživovacej
povinnosti nezistil. Skutočnosť, že jej povinný ako otec už neplatí nad rámec určeného výživného
ešte 100 € mesačne, je u neho vyvážená stratou oprávnenia poberať daňový bonus v tejto výške
z dôvodu plnoletosti navrhovateľky. Hoci teda navrhovateľka stratila tento príjem, ktorý jej povinný
dobrovoľne posielal, povinný zároveň stratil z objektívneho – zákonného dôvodu príjem, z ktorého mohol
navrhovateľke touto sumou nad rámec súdom určeného výživného prispievať. Inými slovami – to, že

otec navrhovateľke prestal dobrovoľne nad rámec súdom určeného výživného prispievať sumou 100
€ mesačne, nie je vzhľadom k okolnostiam skutočnosť majúca vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.
Nebol zistený ani podstatnejší vplyv zvýšenia dane z pridanej hodnoty na pomery účastníkov, na ktoré
zvýšenie navrhovateľka poukázala. Je síce pravda, že sadzba dane z pridanej hodnoty sa na niektoré
položky zvýšila, ale toto zvýšenie nebolo natoľko výrazné, že by ovplyvňovalo výšku určenej vyživovacej
povinnosti. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, že toto zvýšenie zaťažuje nielen navrhovateľku, ale
aj povinného. Aj povinný má predsa v súvislosti so zvýšením dane z pridanej hodnoty objektívne vyššie
životné náklady. Inak je povinná naďalej študentkou rovnakej strednej školy mimo miesta svojho bydliska,
pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadne podstatné zvýšenie jej výdavkov ani v súvislosti
so školou, ani v súvislosti s jej zdravotným stavom.
11.5. Je potrebné uviesť, že síce navrhovateľka v návrhu uvádza svoje mesačné výdavky vo výške 923
€, avšak ich výšku v podstate nijako nepreukázala. Súdu sa takto vysoké výdavky javia ako neprimerané,
nadhodnotené, pričom niektoré z v návrhu uvedených výdavkov ani nie je možné považovať za výdavky
na odôvodnené potreby – napríklad investičné sporenie vo výške 25 €, ktoré by bolo odôvodnené len
v prípade, ak by to pomery povinného umožňovali (§ 63 ods. 3 ZR). Príliš vysoký sa súdu javí náklad na
oblečenie 120 € mesačne, teda 1 440 € ročne, skutočné náklady na internát podľa navrhovateľky nie sú
100 € mesačne, ako sa uvádza v návrhu, ale 50 €. Autobus z Prievidze do Žiliny podľa navrhovateľky
stojí 4,20 €, pričom do Prievidze by navrhovateľka mohla cestovať vlakom so 100% zľavou z cestovného.
Jej náklady na 8 ciest mesačne by teda boli vo výške 33,60 €. Študentský lístok v Žiline potom stojí
0,65 €, výdavok na cestovné uvedený navrhovateľkou ako 100 € mesačne je značne nadhodnotený.
Vitamíny ju podľa jej výpovede v skutočnosti stoja 10 € mesačne, nie 50 €. U zubárky platila 95 €, ak by
taký výdavok mala 2 x ročne, ide o priemernú sumu 15,80 € mesačne. S dentálnou hygienou je to potom
približne 22,50 € mesačne. Ako primerané súd považuje u navrhovateľky náklady na stravu vo výške 300
€ mesačne (v tom je zahrnutá strava v škole i doma, v priemere ide o 10 € denne /pri troch jedlách denne
to vychádza v priemere na 3,33 € za jedno jedlo, čo je primerané/), na oblečenie vo výške 60 € mesačne,
na hygienické potreby vo výške 50 € mesačne, za internát vo výške 50 € mesačne, za cestovné vo
výške 50 € mesačne, za zdravotnú starostlivosť a lieky 32,50 € mesačne, za mobil 11 € mesačne, na
školské potreby a tablet 25 € mesačne, čo je spolu 578,50 € mesačne. Za odôvodnené by bolo možné
považovať aj výdavky na záľuby a koníčky, ich skutočná výška však nijako preukázaná nebola. Výška
takýchto výdavkov by mala byť primeraná životnej úrovni rodičov dieťaťa. Výdavok na úrazové a životné
poistenie nie je nevyhnutné vynaložiť, preto ho súd do odôvodnených výdavkov na navrhovateľku
nezapočítal. Vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke pritom majú obaja rodičia, teda aj matka sa musí
podieľať na úhrade jej potrieb. Je síce pravda, že počas víkendov jej zabezpečuje bývanie, ale stravu si
navrhovateľka do prehľadu svojich výdavkov zarátala aj za obdobie pobytu u matky, rovnako ako vyčíslila
všetky svoje náklady za hygienické potreby, teda v jej výdavkoch sú započítané aj náklady, ktoré na ňu
má matka v čase pobytu u nej (s výnimkou zodpovedajúcej časti nákladov za bývanie – napríklad za
spotrebované energie počas víkendových pobytov u matky). Polovica odôvodnených a preukázaných
výdavkov navrhovateľky je vo výške približne 290 € mesačne, povinný by jej však mal prispievať (ak by
mu to pomery umožňovali) aj vo vyššej výške, aby sa podieľal aj na úhrade pomernej časti nákladov
za víkendové bývanie u matky.
11.6. Na druhej strane, podstatná zmena pomerov v zmysle zmeny (zvýšenia) príjmu bola zistená
u povinného. Jeho príjem sa oproti príjmu v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti zvýšil,
pričom toto zvýšenie sa v priebehu tohto konania menilo v dôsledku straty sezónneho zamestnania, na
čo súd pri rozhodovaní prihliadal.
11.7. Základ nároku na zvýšenie výživného je teda daný zlepšením pomerov na strane povinného – otca.
11.8. Pri určení výšky zvýšenia súd vychádzal z toho, že príjem povinného sa zvýšil v období, kedy
mal dve zamestnania, teda do 31.10.2025 o cca 305 € mesačne a v období, kedy má už len jedno
zamestnanie, teda od 01.11.2025 o cca 215 € mesačne. Na výhodách z časti tohto zvýšenia má právo
podieľať sa aj navrhovateľka.
11.9. Vyživovacia povinnosť povinného bola doteraz určená ako 17% jeho čistého priemerného príjmu.
V čase jej určenia mal priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania a dôchodku 1 177,17 €.
Vychádzajúc z neskoršieho priemerného čistého príjmu 1 484,12 € za obdobie, kedy mal povinný dve
práce a invalidný dôchodok, by pri takomto pomere (17% príjmu) malo byť výživné vo výške 252 €
mesačne. Pomery otca mu však umožňujú platiť výživné aj v mierne vyššej výške. Súd považuje za
spravodlivé, aby mala navrhovateľka možnosť podieľať sa na tretine zlepšenia pomerov povinného. Za
obdobie od začatia konania do konca októbra je to po zaokrúhlení 102 € mesačne. Preto súd za toto
obdobie zvýšil výživné z 200 € mesačne na 302 € mesačne, čo predstavuje približne 20% z rozhodného
čistého príjmu povinného. Takto zvýšené výživné bude zodpovedať zruba polovici odôvodnených

nákladov navrhovateľky a zároveň aj časti nákladov spojených s víkendovým pobytom navrhovateľky
u matky.
11.10. Od 01.11. došlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinného, ktorá má objektívny charakter,
keďže prestal vykonávať sezónne práce u jedného zo zamestnávateľov. Jeho príjem sa tým znížil,
avšak stále ostal zvýšený oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti. Ide o zvýšenie o približne 215
€ mesačne. V tomto období má povinný priemerný mesačný príjem od zamestnávateľa M-MARKET
Reality s.r.o. a z invalidného dôchodku v súčte vo výške 1 392,72 €. Aj za toto obdobie má navrhovateľka
právo podieľať sa na zvýšení životnej úrovne povinného, avšak už v menšej miere. Preto súd za obdobie
od 01.11.2025 výživné zvýšil o jednu tretinu zo sumy 215 € mesačne, čo je 72 € mesačne. S účinnosťou
od 01.11.2025 výživné zvýšil na 272 € mesačne, čo predstavuje takisto približne 20% z rozhodného
čistého príjmu povinného. Pri takomto výživnom ostane povinnému ešte v priemere približne 1 120 €
mesačne, z čoho môže v dostatočnej miere financovať svoje nevyhnutné potreby na bývanie, stravu,
oblečenie, zdravotnú starostlivosť a podobne.
11.11. Vo zvyšku súd návrh zamietol, pretože zvýšenie výživného o vyššiu sumu by nezodpovedalo
súčasným možnostiam a schopnostiam povinného, a za obdobie do 31.10.2025 ani odôvodneným
potrebám navrhovateľky s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť oboch rodičov k nej.
11.12. O zročnom výživnom súd rozhodol tak, že vzhľadom k jeho výške 565,60 € a vzhľadom k príjmom
a majetkovým pomerom povinného mu ho súd umožnil splácať v pravidelných mesačných splátkach
spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia, a to tak, aby
bolo dlžné zročné výživné splatené do 2 rokov, teda najmenej po 25 € mesačne. Súd umožnil splácať
zročné výživné v splátkach preto, aby sa povinný nedostal v dôsledku povinnosti zaplatiť toto výživné
naraz do stavu hmotnej núdze. Povinný musí platiť bežné výživné vo zvýšenej výške a okrem toho aj
svoje nevyhnutné výdavky na vlastné zaopatrenie. Na druhej strane, u navrhovateľky nedôjde platením
zročného výživného v splátkach k žiadnej nenapraviteľnej ujme. Svoje potreby bude môcť financovať
z bežného výživného a na jej ochranu súd ustanovil stratu výhody splátok pre povinného pre prípad
nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného výživného riadne a včas.
11.13. Povinnosť začať splácať súd viazal na doručenie rozsudku, pretože rozsudky o výživnom sú
vykonateľné doručením (§ 44 zákona CMP). O splatnosti dlžného zvýšeného výživného v splátkach
a o strate výhody splátok v prípade neplatenia súd rozhodol podľa § 232 ods. 3, ods. 4 CSP.
11.14. Zročné výživné súd určil s prihliadnutím k výške zvýšenia výživného a k účinnosti, od kedy bolo
výživné zvýšené, nasledovne: Za obdobie zvýšenia o 102 € mesačne (od 11.06. až do októbra 2025,
pričom výživné sa platí na mesiac vopred /teda výživné na október je splatné 15.09.) – 4 dni (od 11.06
do 14.06. vrátane) x 10 € / 30 dní = 13,60 € + výživné splatné 15.06., 07., 08. a 09. vo výške 4 mesiace
x 102 € = 408 €, spolu 13,60 € + 408 € = 421,60 €. Za obdobie zvýšenia o 72 € mesačne – teda výživné
splatné 15.10. a 15.11. = 2 mesiace x 72 € = 144 €. SPOLU je v čase vyhlásenia tohto rozsudku už
splatné zvýšené výživné vo výške 421,60 € + 144 € = 565,60 €.
12. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
13. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
14. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý
dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
2
29Pc/19/2025
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.