{"guid": "e1186011-13f5-4c9e-b10b-d7cf1aa769bb:c4b542d3-3b4f-4b08-80ae-b7440d5a69e1", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2025:6125212272.2", "spisova_znacka": "12C/16/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12C/16/2025 z 18. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prievidza z 18. septembra 2025, sp. zn. 12C/16/2025, ECLI:SK:OSPD:2025:6125212272.2", "identifikacne_cislo": "6125212272", "sud": {"guid": "sud_122", "nazov": "Okresný súd Prievidza", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-prievidza"}, "sudca": "JUDr. Róbert Matulák", "sudca_id": 2361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-robert-matulak-2361", "datum_vydania": "2025-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-1", "nazov": "§ 145 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-2", "nazov": "§ 145 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "nazov": "§ 146 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "nazov": "§ 415 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-415"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "nazov": "§ 420 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-145", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-146", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-415", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4b542d3-3b4f-4b08-80ae-b7440d5a69e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2025:6125212272.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2025:6125212272.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2025:6125212272.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prievidza\n12C/16/2025\n6125212272\n18. 09. 2025\nJUDr. Róbert Matulák\nECLI:SK:OSPD:2025:6125212272.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar.\nXX.X.XXXX, bytom E., F. G. H. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom v\nBratislave, Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom E., C.\nXXXX/XX, zastúpená B. J. K., L. F. F. C. M., N. O. XX, A.: XX XXX XXX, o zaplatenie 129,62 eur s\npríslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 129,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15%\nročne zo sumy 129,62 eur od 26.8.2025 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.\nIII. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\nSpisovaZnacka\n\n1. Žalobca sa žalobou, pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica (upomínací súd), voči\nžalovanej domáhal zaplatenia sumy 129,62 eur spolu so 7,50%-ným ročným úrokom z omeškania\nod 5.2.2023 až do zaplatenia a náhrady trov konania, ako nároku na náhradu škody, spočívajúcej\nvo vynaložených nákladoch, v súvislosti s cestou do miesta bydliska jeho maloletého syna a späť.\nŽalobu zdôvodnil tým, že strany sporu vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k ich\nmaloletému dieťaťu, B., na čas do rozvodu, ktoré konanie sa vedie na tunajšom súde, pod sp.zn.\n18P/54/2019 a konanie o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas\npo rozvode, ktoré konanie sa vedie na Mestskom súde Bratislava II, pod sp.zn. B4-13P/91/2019. Krajský\nsúd v Trenčíne, rozsudkom, zo dňa 23.6.2022, č.k. 19CoP/20/2022-273, zmenil výrok V. rozsudku\nOkresného súdu Prievidza, zo dňa 9.3.2022, č.k. 18P/54/2019-2555, tak, že žalobca (otec) je oprávnený\nstýkať sa s maloletým B. bez prítomnosti žalovanej (matky) každý nepárny týždeň v sobotu od 10,00\nhod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod. a žalovaná (matka) je povinná dieťa na\nstyk so žalobcom (otcom) pripraviť a odovzdať ho žalobcovi (otcovi) v stanovenom čase pred vchodom\ndo budovy P. O. E., nachádzajúceho sa na Q. R. C. E., kde jej ho žalobca (otec) v stanovenom\nčase odovzdá. Žalovaná vykonateľné súdne rozhodnutia dobrovoľne nerešpektuje a sústavne bráni\nžalobcovi v styku s maloletým. Rôznymi obštrukciami a prieťahmi žalovaná doposiaľ zmarila viac ako\n180 stykov žalobcu s maloletým. Žalovaná opakovane nereaguje na SMS správy žalobcu, ohľadom\nmaloletého nekomunikuje, ani neposkytuje základné informácie o maloletom žalobcovi. Žalovaná si\nkladie vlastné podmienky pre styk žalobcu s dieťaťom a vyvoláva obštrukcie, ktorými sa snaží mylne\n\nvyvolávať dojem, že ona je síce ochotná dodržiavať súdne rozhodnutie, ale podľa nepodložených\na lživých tvrdení žalovanej to údajne objektívne prekážky na strane dieťaťa neumožňujú. Žalobca si\nv zmysle vykonateľného súdneho rozhodnutia išiel dňa 4.2.2023 prevziať maloletého a za účelom tohto\nstretnutia pricestoval z miesta svojho bydliska. Pred svojím príchodom upozornil žalovanú o svojom\npríchode prostredníctvom SMS správy. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletý\nodmieta realizáciu styku. Následne žalobca postupoval v zmysle vykonateľného rozhodnutia, počkal\nďalšiu hodinu a domáhal sa realizácie styku. Žalovaná pokračovala vo svojich tendenčných tvrdeniach\no nevôli maloletého, nijakým spôsobom pritom svoje tvrdenie nepreukázala a žalobcovi neumožnila\nmaloletého ani len vidieť a na jeho ostatné správy náležite nereagovala. V dôsledku tendenčných tvrdení\nžalovanej žalobca kontaktoval príslušníkov policajného zboru a následne predmetné stretnutie oznámil\nprostredníctvom zápisnice. Žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú\npovinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), čím vedome spôsobila žalovanému\nškodu, pretože jej zámer zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené\nnáklady, bol vopred daný. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie zákona je žalovaná povinná\npredchádzať vzniku škode a omisívne konanie má taktiež za následok vznik škody. V zmysle § 420\nods. 1 OZ zodpovedá každý za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť\nmedzi porušením právnej povinnosti žalovanou a škodou je daná tým, že ak by žalovaná rešpektovala\nprávoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a umožnila žalobcovi bez obštrukcií styk s maloletým,\nprípadne včas riadne a náležite by upovedomila žalobcu o objektívnej prekážke, zakladajúcej predpoklad\nnemožnosti uskutočniť styk, nevynaložil by žalobca náklady na cestu z E. S. E. a späť zbytočne a ku\nškode by nedošlo, pretože jediný účel cesty žalobcu bol práve styk s maloletým v zmysle rozhodnutia.\nŽalovaná je zodpovedná za vznik škody, ktorá vznikla žalobcovi, ktorá spočíva v zbytočne vynaložených\nnákladoch na cestu N. E. S. E. a späť. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska – F. G. XXXX/XX, E.\nS. B. F. – P. O. E., Q. R. XX a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t.j. z E. S. E. 186 km a z E. S. E.\n186 km. V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách,\nsi žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 84,44 eur a náhradu za spotrebované pohonné látky\nvo výške 45,18 eur (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom\npreukaze a údajov štatistického úradu v týždni od 30.1.2023 do 5.2.2023).\n2. V priebehu konania, na pojednávaní, dňa 18.9.2025, vzal žalobca, prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu, žalobný návrh, v časti uplatneného úroku z omeškania zo žalovanej istiny, čiastočne späť\na žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 129,62 eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 7,15% ročne od 26.8.2025 do zaplatenia.\n3. V rámci upomínacieho konania Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým\nžalobe žalobcu vyhovel. Platobný rozkaz však nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk.\nVzhľadom k tomu, že žalobca oznámil, že navrhuje pokračovanie v konaní na súde príslušnom na\nprejednanie veci podľa ust. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), došlo podľa § 10 ods. 3\nzákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená\nOkresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie vo veci. Tunajšiemu súdu sa podarilo žalobu aj spolu\ns prílohami žalovanej doručiť.\n4. Žalovaná vo svojom elektronickom vyjadrení k meritu veci, prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu, žiadala žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť, s tým, že tento je\nneoprávnený, bez akéhokoľvek právneho základu a bez akéhokoľvek právneho dôvodu na jeho plnenie.\nŽalobný návrh je iba ďalším zo série návrhov žalobcu, ktorými žalobca takmer permanentne šikanuje\nžalovanú, snaží sa zhoršiť jej finančnú situáciu a to najmä z dôvodu, aby následne takýto stav žalovanej\núčelovo využíval ako nátlak pri súbežnom rozhodovaní o úprave práv a povinností k spoločnému\nmaloletému synovi. Podávaním opakovaných návrhov na náhradu domnelej škody žalobcu počas\nobdobia niekoľkých rokov žalobca postupne spôsobil na strane žalovanej stav, kedy je táto vystavená\nkonaním žalobcu do situácie, že začína byť vážne ohrozená jej finančná situácia, ktorá môže v konečnom\ndôsledku nepriaznivo ohrozovať aj zabezpečenie starostlivosti o ich spoločného maloletého syna, ktorý\nje zverený do jej starostlivosti. Žalovaná má takisto za to, že v prípade akceptácie návrhu žalobcu by na\njeho strane vznikol neoprávnený finančný prospech, ktorý by na strane žalobcu zakladal bezdôvodné\nobohatenie. Žalobcove tvrdenia pravdivé nie sú, sú pred súdom prezentované neobjektívne, účelovo\na iba na základe jeho subjektívneho vnímania a subjektívneho výkladu. Na preukázanie svojich tvrdení\nžalobca predložil súdu ako dôkaz Zápisnicu o trestnom oznámení, zo dňa 4.2.2023, ktorá ale podľa ich\nnázoru nie je relevantným dôkazom v prejednávanej veci, pretože z nej nevyplýva žiadna bez dôvodných\n\npochybností preukázaná skutočnosť, je iba úradným záznamom subjektívneho vyjadrenia žalovaného,\nktorého pravdivosť nikto nepreveroval a preto si jej relevantnosť a dôkaznú hodnotu dovoľujú v celom\nrozsahu rozporovať. Z tohto dôkazu nevyplýva, že by sa žalovaná dopustila akéhokoľvek protiprávneho\nkonania, a to či už z pohľadu trestného alebo civilného práva. Z SMS komunikácie, predloženej\nžalobcom, je zrejmé, že žalobca sa nepokúšal vzniknutú situáciu konštruktívne riešiť, žalobca už pri\nsvojom konaní v nadväznosti, na ktoré mu mala vzniknúť domnelá škoda, konal vedome a účelovo tak,\naby následne vedel preukázať vznik domnelého nároku na jeho strane. Z oboch vyššie predložených\ndôkazov je zrejmé, že žalobca v danej situácii s určitosťou nejednal v najlepšom záujme maloletého\ndieťaťa, ale jeho konanie sa dá skôr označiť ako tendenčné a šikanózne. Protiprávne konanie musí\nbyť poškodeným preukázané, takisto aj vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi\nporušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto\npríčin. Opomenutie môže privodiť zodpovednosť za škodu, ak ide o opomenutie takej povinnosti, keď\nškodca bol povinný konať. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia\npríčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je\nobjektívnou kategóriou a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu. Ku skúmania zavinenia, kde sa\nzavinenie vyžaduje (§ 420 a § 424 OZ) pristúpi súd až potom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi\nprotiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou (R 47/1984). Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej\nsúvislosti zaťažuje poškodeného. Ide o otázku skutkovú, nie právnu. O vzťah príčinnej súvislosti ide\nvtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma, následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda\nak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len\ntaké protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Vzťah príčiny a následku musí\nbyť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky /ďalej aj len „NSSR“/ sp.zn. 2CdO 292/2006). O vzťah príčinnej súvislosti\nide vtedy, ak škoda vznikla následkom porušenia právnej povinnosti škodcu, či právom kvalifikovanej\nudalosti, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku, a teda, ak je\ndoložené, že nebyť protiprávneho úkonu (škodovej udalosti), ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou\nvzniku škodu iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne; príčinou škody môže byť len tá\nokolnosť, bez existencie ktorej by škodový následok nevznikol. Nemusí ísť pritom o príčinu jedinú,\nstačí, ak ide o jednu z príčin, ktorý sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie\nide a to o príčinu podstatnú. Ak je kauzálna súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody\nprerušená, ide o tzv. nepriamu škodu. Judikatúra i doktrína presadzujú názor, že za súčasného právneho\nvzťahu patrí poškodenému nárok na náhradu škody len v prípade priamej škody (ktorá má podobu\nskutočnej škody alebo ušlého zisku) a nepriama škoda náhrade nepodlieha. Pri priamej škode judikatúra\nvychádza z toho, že pri nej existuje priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym spôsobením škody\na vznikom škody, zatiaľ čo pri nepriamej škode tento priamy príčinný vzťah chýba (rozhodnutie R7/1979).\nVšeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ je zodpovednosťou za predpokladané zavinenie.\nZavinenie sa právnou teóriou i praxou chápe ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré\nsa prieči objektívnemu právu a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Zbavenie sa\nzodpovednosti potom znamená, že škodca pri splnení predpokladov všeobecnej zodpovednosti za\nškodu musí preukázať, že škodu nezavinil. Teda musí preukazovať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo\nusudzovať to, že škode, vzniknutej porušením právnych povinností, nebolo možné zabrániť ani pri\nvynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo možné – objektívne posudzované – za daných okolností\nkonkrétneho prípadu požadovať. V posudzovanom prípade nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi\nkonaním žalovanej a následným vznikom škody na strane žalobcu. K vzniku domnelej škody žalobcu,\nktorú sám označil, nedošlo pre pasivitu alebo odpor žalovanej, ale výlučne z vôle a konania samotného\nmaloletého dieťaťa. Nimi tvrdené skutočnosti preukazuje s odstupom času aj konanie maloletého, ktoré\nje priamo zachytené, preukázané a teda dôkazne zabezpečené aj z realizovaných výkonov rozhodnutia,\nktoré pravidelne a na výslovnú žiadosť žalobcu vykonáva Okresný súd Prievidza. V rámci jednotlivých\nvýkonov rozhodnutia je zrejmé, že matka maloletého v tomto momente v procesnom postavení žalovanej\nžiadnym svojím úmyselným konaním, alebo opomenutím konania nespôsobila a nezapríčinila stav,\nktorý je jej pripisovaný v rámci prezentovaného tvrdenia žalobcu. V danom prípade ide preukázateľne\no vôľu maloletého, ktorú v daných momentoch nedokáže žalovaná žiadnym reálnym spôsobom zmeniť\na s vysokou pravdepodobnosťou ani ovplyvniť. Aj zo zabezpečených dôkazov Okresným súdom\nPrievidza, ktoré boli vyhotovené v rámci výkonu rozhodnutia, je možné reálne vidieť, že prioritne žalobca\nsvojím dlhodobým a cieleným konaním postupne primárne spôsobil stav, ktorým dnes označuje ako\nporušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej. K nenaplnenému styku otca s maloletým nedošlo\nv dôsledku konania matky, ale preukázateľne z dôvodov, ktoré vychádzali jednoznačne z vôle samotného\ndieťaťa maloletého (v tomto prípade je nutné rozlišovať a aplikovať všeobecný výklad o priamej\n\na nepriamej škode v súbehu s preukázaným zavinenia, v tomto prípade konanie). V posudzovanom\nprípade je zákonná povinnosť preukázať konanie žalovanej povinnosťou žalobcu. Žalobca však takéto\nkonanie matky nepreukázal a svoj nárok zakladá výhradne na subjektívnych domnienkach, ktoré nie sú\nv danom prípade na priznanie náhrady škody dostačujúce. Aj na základe predchádzajúcich obdobných\nprípadov, rozhodovaných na Okresnom súde Prievidza, žalobca mohol mať a určite aj mal vedomosť,\nže mu s vysokou pravdepodobnosťou vznikne škoda, no aj napriek tomu realizoval konanie, aby si\nnásledne z takéhoto postupu mohol uplatniť domnelú náhradu škody. Maloleté dieťa odmietlo ísť k otcovi\nna prespanie a toto rozhodnutie nemožno pripísať zavineniu matky a už vôbec nie ako skutkový základ\npre vznik škody, v zmysle ustanovení § 415 OZ. Dieťa, ktoré má primeraný vek a rozumové schopnosti,\nprejavilo vlastnú vôľu, ktorá preukázateľne nie je výsledkom manipulácie matky, ani jej nedostatočnej\nvýchovy alebo vedenia. Z pohľadu existujúcej judikatúry a takisto praxe súdov možno konštatovať,\nže nemožno vyžadovať od rodiča, aby prinútil dieťa k styku, ak dieťa prejaví dôvodný a konzistentný\nodpor a zároveň nie je preukázané, že rodič (v tomto prípade žalovaná) tento odpor vyvolala, spôsobila\nalebo ho udržiava. Zodpovednosť za škodu podľa OZ je viazaná na zavinenie alebo aspoň porušenie\nprávnej povinnosti. Ak matka plnila rozhodnutie súdu o úprave styku tým, že zabezpečila a pripravila\ndieťa, neporušila žiadnu povinnosť. Matka nemôže a podľa zákona ani nesmie niesť zodpovednosť\nza výsledok konania alebo rozhodovania sa samotného dieťaťa, ktoré nie je možné nijako z jej strany\novplyvniť. Ak by mal súd posudzovať zodpovednosť matky za nezrealizovaný styk, musel by zároveň\nodoprieť autonómiu dieťaťu pri jeho vyjadrení vlastnej vôle, čo by bolo v zásadnom rozpore s Dohovorom\no právach dieťaťa a nadradenou koncepciou najlepšieho záujmu dieťaťa. V danom prípade neexistuje\nani právny titul pre vznik takejto zodpovednosti ani právom chránený záujem, ktorý by bol objektívne\nporušený matkiným konaním. Poukázal aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESLP“) vo veci T. a P. vs. Slovensko (ESLP, 8.2.2024), kedy ESLP konštatoval porušenie práva na\nrodinný život podľa článku 8 Dohovoru, keď slovenské orgány nevykonali kontaktný príkaz včas a účinne.\nTento prípad však reflektuje opačnú situáciu – keď nedošlo ku kontaktu pre inak nefungujúcu súdnu\nexekúciu, nie kvôli odmietavému postoju dieťaťa. Z uvedeného prípadu a jeho odôvodnenia vyplýva,\nže odmietnutie styku zo strany dieťaťa je samostatná skutočnosť a nie zavinenie matky. Dieťa má\nprávo prejaviť svoj názor, najmä ak má primeraný vek a rozumové schopnosti. Tento prejav vôle nie\nje možné interpretovať ako zlyhanie alebo protiprávnosť konania matky. Ustanovenie § 415 OZ možno\nteda uplatniť len vtedy, ak by žalovaná konala aktívne alebo zanedbala opatrovateľskú povinnosť, čo\nsa v tomto prípade nestalo. Nemožno interpretovať dôvodné a konzistentné odmietnutie dieťaťa ako\nprotiprávne konanie, či úmyselné konanie matky. Precedens T. poukazuje veľmi správne na potreby\nproporcionálneho a promptného vykonania styku, keď na tom trpí právo rodič na kontakt. Avšak nárok\nna odškodnenie vyžaduje, aby nezrealizovanému styku došlo v dôsledku nečinnosti orgánov – nie\nv zmysle dieťaťa odmietajúceho kontakt bez zavinenia druhej strany. K stretnutiu nedošlo z vlastnej\nvôle dieťaťa, ktoré preukázateľne odmietlo prespanie u otca a styk s otcom. K označenému porušeniu\na následnému spôsobeniu škody zo strany žalovanej reálne nedošlo. Aj vzhľadom na množstvo\na permanentnosť podávania návrhov zo strany žalobcu, majú za to, že týmto konaním žalobcu dochádza\npodľa platných základných princípov CSP k zjavnému zneužitiu práva a to najmä za účelom šikanovania\nžalovanej. Žalobca svojím konaním postupne, aj keď zatiaľ nepriamo, začína ohrozovať aj najlepší\nzáujem a stabilitu výchovného prostredia maloletého dieťaťa, namiesto toho, aby sa konštruktívne\nsnažil o riešenie primárnej príčiny existujúcej situácie. Aj podľa rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej\nrepublike majú za to, že označenému konaniu žalobcu by súd nemal poskytnúť súdnu ochranu. Upriamil\npozornosť takisto na rozhodnutie NSSR sp.zn. 5Co/54/2023 (správne malo byť rozhodnutie Krajského\nsúdu v Trenčíne), v rámci ktorého sa súd vyjadril k situácii, keď žalobca podával samostatné žaloby za\nkaždý deň údajných zmarených stykov. Zistil, že napriek tomu, že išlo o často rovnaký dôvod (napríklad\nodmietnutie zo strany dieťaťa), nebolo prípustné žiadať náhradu trov konania pre ,,zneužitie práva“.\nPovažovalo sa za neúčelné preťaženie systému, ak sa rovnako koná opakovane bez blokového riešenia\nvzniknutej situácie. Súbežne súd konštatoval, že nemožno opakovane žiadať náhradu trov za identické\nprípady, najmä ak ide o odmietanie dieťaťa, ide o zneužitie súdnej ochrany. V časti uplatnených úrokov\nz omeškania majú za to, že úrok ako príslušenstvo uplatnenej sumy je možné dôvodne požadovať od\nčasu, kedy malo dôjsť k predpokladanému plneniu v danej výške. Pretože ale žalobca označenú sumu\nuplatnil voči žalovanej preukázateľne prvýkrát až v momente podania žalobného návrhu, neexistuje\nzákonný dôvod na priznanie úroku z označenej sumy odo dňa 25.12.2022.\n5. Žalobca, žalovaná a ani právny zástupca žalovanej sa na pojednávanie neustanovili. Právny zástupca\nžalobcu neúčasť žalobcu na pojednávaní ospravedlnil. Právny zástupca žalovanej a ani žalovaná sa\nz neúčasti na pojednávaní neospravedlnili. Právny zástupca žalovanej žiadal o odročenie pojednávania,\n\nktorej žiadosti súd v súlade s ustanovením § 183 CSP nevyhovel. V súlade s ustanovením § 180 CSP\npojednával súd vo veci v neprítomnosti žalobcu, žalovanej a jej právneho zástupcu.\n6. Dokazovaním, vykonaným na pojednávaní, vypočutím právneho zástupcu žalobcu a oboznámením\nobsahu spisu, osobitne žaloba č.l. 2-5, 6-8, zápisnica o trestnom oznámení č.l. 9-11, SMS komunikácia\nmedzi stranami sporu č.l. 12-13, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.l. 14-33, Zmluva o výpožičke\nč.l. 34, technický preukaz od vozidla č.l. 35, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 57-60, zoznam\nspisov vedených na tunajšom súde na strany sporu č.l. 67-72, vyjadrenie žalovanej k meritu veci č.l.\n85-88, rozsudok tunajšieho súdu č.k. 18P/54/2019-2555 zo dňa 9.3.2022, mal súd zistený tento skutkový\nstav veci:\n7. Na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 18P/54/2019-2555, zo dňa 9.3.2022, v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19CoP/20/2022-2736, zo dňa 23.6.2022, ktoré rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť 22.7.2022, bol styk žalobcu (otca maloletého) s jeho maloletým synom B. dňa\n4.2. 2023 upravený tak, že bol oprávnený bez prítomnosti matky (žalovanej) stretávať sa s maloletým\nkaždý nepárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod.,\ns tým, že matka (žalovaná) je povinná maloletého na styk s otcom (žalobcom) pripraviť a odovzdať ho\notcovi (žalobcovi) v stanovenom čase pred vchodom do budovy P. O. E., nachádzajúceho sa na Q. R.\nC. E., kde jej ho otec (žalobca) v stanovenom čase odovzdá.\n8. Medzi stranami nebolo sporné, že v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia súdu, dňa 4.2.2023, sa\nžalobca dostavil pred P. O. R. Q. R. C. E., avšak k odovzdaniu maloletého zo strany matky (žalovanej)\nžalobcovi nedošlo.\n9. Z SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že pred dňom 4.2.2023, otec (žalobca)\nniekoľkokrát oslovil matku (žalovanú) s otázkou, ako sa má jeho syn, na otázky ktoré mu žalovaná\nneodpovedala. Dňa 3.2.2023 žalobca žalovanej oznámil, aby mu nachystala maloletého na víkend C. E.,\ns tým, že na druhý deň si pre neho príde o 9,00 hod., pričom matku (žalovanú) žiadal, aby postupovala\npodľa ,,apelu“ Okresného súdu Bratislava IV. ohľadne odovzdania maloletého o 9,00 hod., s tým, že\nho vráti v nedeľu večer. V ten istý deň žalovaná žalobcu požiadala, aby dodržiaval rozsudok Krajského\nsúdu v Trenčíne, s tým, že maloletý je pripravený na odovzdanie podľa rozsudku. Na opakovanú\nžiadosť žalobcu, aby žalovaná rešpektovala ,,apel“ Okresného súdu Bratislava IV., žalovaná opakovane\nžalobcovi oznámila, aby rešpektoval rozsudok Krajského súdu v Trenčíne. Dňa 4.2.2023, o 8,54 hod.,\nžalobca žalovanej napísal, že je na námestí. O 9,02 hod. žalovaná žalobcovi oznámila, že ,,B. je\nnachystaný, ale nechce ísť, plače, že nechce ísť spinkať k tatkovi“. Následne ďalšou SMS správou o 9,03\nhod. žalobca žalovanej oznámil, že má hodinu na to, aby si svoje konanie rozmyslela, že počká na\nnámestí, s tým, že dovtedy má syna pripraviť a odovzdať mu ho. O 10,00 hod. žalobca poslal žalovanej\nďalšiu SMS správu s textom: ,,Kde ste??“, na ktorú SMS mu žalovaná vzápätí odpovedala: ,,B. stále\nnechce ísť, aj keď ho presviedčam, aby išiel, plače, že nechce ísť spinkať k tatkovi“. Následne žalobca\nžalovanej okrem iného oznámil, že ide pred dom a žalovaná má možnosť si svoje konanie rozmyslieť.\nNásledne, o 10,13 hod., žalovanej žalobca oznámil, že je pred domom a vyzval ju, aby otvorila dvere\na odovzdala mu maloletého. Žalovaná o 10,17 hod. žalobcovi napísala: ,,B. stále nechce ísť, plače, že\nnechce ísť spinkať k tatkovi a nechce ísť k tatkovi, aj keď ho prehováram, aby išiel“. Následne žalobca\nešte dvakrát vyzval žalovanú, aby otvorila dvere a odovzdala mu maloletého. V nedeľu, 5.2.2023, si\nžalobca opätovne, prišiel po maloletého z E. S. E., čo vyplýva z SMS komunikácie medzi stranami z tohto\ndňa (č.l. 13), pričom žalovaná z tých istých dôvodov maloletého žalobcovi neodovzdala.\n10. Zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobca následne, po dostavení sa pred rodinný\ndom, v ktorom žalovaná s maloletým býva, privolal hliadku polície, k odovzdaniu dieťaťa žalobcovi\nvšak nedošlo. Následne žalobca podal v tejto súvislosti na žalovanú trestné oznámenie na Okresnom\nriaditeľstve Policajného zboru v Prievidzi, odbor kriminálnej polície Prievidza.\n11. Dňa 4.2.2023 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Prievidzi, odbor kriminálnej polície\nPrievidza, bola spísaná Zápisnica o trestnom oznámení žalobcu, z ktorej vyplýva, že na základe\nrozhodnutia súdov bol oprávnený s maloletým sa stretávať každú nepárnu sobotu od 10,00 hod. do 18,00\nhod. a každú nepárnu nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod., pričom žalovaná (matka maloletého) napriek\ntomu, že mu je povinná maloletého riadne pripraveného na styk, na Q. R. C. E., odovzdať, neurobila\n\ntak. Uviedol, ako dňa 4.2. 2023, po príchode za synom S. E. postupoval, čo vyplýva takisto z SMS\nkomunikácie medzi ním a žalovanou (viď odsek 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia).\n12. Z predloženého technického preukazu H. D. XXXXXX bolo zistené, že T. D., nar. XX.X.XXXX, je\nevidovaný ako vlastník vozidla C. U., V.: F., na ktorom vozidle dňa 4.2. 2023 žalobca za svojím synom\npricestoval. Podľa údajov v technickom preukaze je spotreba uvedeného vozidla 7,6 litra na 100 km. Z\ninformácií dostupných na internete (www.statdat.statistics.sk) vyplýva, že počas kalendárneho týždňa\nod 30.1.2023 do 5.2.2023 bola priemerná cena benzínu natural 95 oktánový 1,598 eur/liter.\n13. Zo zmluvy o výpožičke, zo dňa 24.9.2021, uzatvorenej medzi A. T. D., ako požičiavateľom a žalobcom\nako vypožičiavateľom vyplýva, že požičiavateľ bezodplatne prenechal žalobcovi vozidlo C. U. V.: F. na\nužívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.9.2021 na dobu neurčitú.\n14. Podaním, zo dňa 22.7.2025, právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že žalovaná dlhodobo sústavne\na účelovo bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu bráni v styku maloletého so žalobcom. Pod\nnajlepší záujem maloletého dieťaťa jednoznačne patrí aj možnosť rozvíjať a budovať si pozitívny\nvzájomne sýtený citový vzťah k obom rodičom a práve dlhé obdobie bez takejto možnosti môže spôsobiť\nstagnovanie až degradáciu vzťahu dieťaťa voči žalobcovi. Žalovaná žalobcovi oznámila, že maloletý\nodmieta realizáciu styku, pričom z uvedeného nijako nevyplýva, že sa nejedná len o subjektívne\ntvrdenie a prianie výlučne samotnej žalovanej. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej, spojených\ns pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého, sa žalobca dostavil pred dom žalovanej,\nprivolal príslušníkov policajného zboru a následne predmetné stretnutie oznámil prostredníctvom\nzápisnice a odišiel domov, pretože po hodinách čakania maloletého ani na okamih nezahliadol\na žalovaná mu styk s maloletým v predmetný deň neumožnila. Majú za to, že zodpovednosť za zmarený\nstyk žalobcu s maloletým, dňa 4.2.2023, preberá výlučne žalovaná z dôvodu, že maloletého na styk\nriadne nepripravila ako jej vyplýva z povinnosti, ktorá jej bola uložená predmetným rozhodnutím.\n15. Reagujúc na písomné stanovisko žalovanej k žalobnému návrhu, žalobca, prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu, podaním, datovaným dňom 18.9.2025, okrem iného uviedol, že žalovaná účelovo\nopomína, že dlhodobo vykonateľné súdne rozhodnutia vo veci úpravy rodičovských práv a povinností\nk maloletému dobrovoľne nerešpektuje a účelovo a bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu bráni\nstyku žalobcu sústavne s maloletým. Rôznymi obštrukciami a prieťahmi zmarila k dnešnému dňu 216\nstykov žalobcu s maloletým. Neuskutočnenie realizácie styku žalobcu s maloletým v dôsledku jeho\nzmarenia žalovanou je úmyselným porušením právnej povinnosti, záver na ktorý poukazuje žalobca\nvyplýva predovšetkým z početných právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Prievidza, potvrdených\nKrajským súdom v Trenčíne, v obdobných konaniach o náhradu škodu vedených medzi žalobcom\na žalovanou, a konanie žalovanej je reflektované najmä príslušnými orgánmi v konaní o úpravu\nrodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na Mestskom súde Bratislava II a Okresnom\nsúde Prievidza a v konaniach o výkon rozhodnutia, vedených na Okresnom súde Prievidza, vrátane\nrozhodnutí súdov, kolízneho opatrovníka, znalkýň a ďalších osôb. Dňa 17.10.2024 Okresné riaditeľstvo\nPolicajného zboru Prievidza vydal rozhodnutie, ktorým bolo voči žalovanej začaté trestné stíhanie\na vznesené obvinenie za spáchanie prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia. Z obsahu tohto\nuznesenia je zrejmé, že dôvodom pre začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia voči žalovanej\nje dlhodobá a pretrvávajúca nerealizácia styku žalobcu s maloletým z dôvodov neustálych prekážok\nvýlučne na strane žalovanej. Zámerne a vedome žalovaná tieto styky dlhodobo marí a znemožňuje\nžalobcovi tráviť s maloletým plnohodnotný čas. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná sťažnosť,\npričom prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza, uznesením, zo dňa 28.10.2024, túto sťažnosť\nzamietla, pričom v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedla: ,,V priebehu doterajšieho skráteného\nvyšetrovania boli vykonané dôkazy, z ktorých vyplýva, že maloletý B. má k otcovi vytvorené pozitívne\ncitové väzby, v jeho spoločnosti sa cíti dobre a bezpečne a nemá problém pred otcom spontánne\nvyjadrovať svoje pocity a postoje. Rozhodne nemožno tvrdiť, že by syn otca odmietal, nevidno v jeho\nprežívaní žiadny odpor, úzkosť“. Následne Okresná prokuratúra Prievidza, dňa 25.4.2025, doručila\ntunajšiemu súdu obžalobu na žalovanú za pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia\npodľa § 349 Trestného zákona, pričom v obžalobe sa uvádza, že obžalovaná ,,má negatívne vnútorné\nnastavenie voči A. C., ktoré prejavuje aj navonok, čo maloletý B. vníma, jej správanie minimálne počas\nstykov pôsobilo a pôsobí na destabilizáciu vzťahu syna k otcovi, jej konaním je dieťa uberané o príležitosť\nrozvíjať vzťah k otcovi, sporadicky sa k otcovi správa vývinovo neadekvátne, navonok pri stretnutiach\ns A. C. a pri pokusoch o styky pôsobí žalovaná nahnevane, prejavuje nespokojnosť, hnev prenáša\n\ndo verbalizácie aj do konania a to aj pred synom, nemotivuje, resp. dostatočne nemotivuje syna, aby\njeho odovzdanie otcovi prebehlo, resp. aby styky prebehli bez problémov, synovi hovorí o nevhodných\nveciach, napríklad že otec jej ho chce vziať, že na neho volá policajtov, že chce matku dostať do\nväzenia atď.“. Vyjadrenie žalovanej považujú za nedôvodné, nekonkrétne a ničím nepreukázané,\npretože sa nevyjadrila k akejkoľvek skutočnosti, ktorá je predmetom konania. Tvrdenia žalovanej sú\ntendenčné a nesprávne, s cieľom odvrátiť pozornosť nielen od skutkového stavu dňa 4.2.2023, ale\nnajmä právneho stavu inštitútu náhrady škody. Žalovaná nijako neobjasnila svoje konanie, ktoré ju\nviedlo k nerešpektovaniu vykonateľného súdneho rozhodnutia a takisto nepredložila žiaden dôkaz,\nodôvodňujúci jej svojvoľné konanie, ktorého následkom bolo neumožnenie a zmarenie styku žalobcu\ns maloletým. Žalobca má za to, že neuskutočnenie realizácie styku žalobcu s maloletým dňa 4.2.2023\nnebolo v dôsledku ospravedlniteľného dôvodu, ale išlo o úmyselné a protiprávne konanie žalovanej.\nZáujem maloletých detí musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho\nusporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho\nvýchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote detí bezpochyby nezastupiteľné postavenie (nález\nÚstavného súdu Českej republiky II.ÚS 55/04). Tvrdenie žalovanej o tom, že v prípade akceptácie\nnávrhu žalobcu by na strane žalobcu vznikol neoprávnený finančný prospech, ktorý by následne\nna strane žalobcu preukázateľne zakladal bezdôvodné obohatenie na úkor žalovanej, považuje za\niracionálne a absolútne nezodpovedá skutkovému a právnemu stavu. Je to žalovaná, ktorá porušila\nsúdom uloženú právnu povinnosť a maloleté dieťa na styk so žalobcom nepripravila, nemotivovala ho\na žalobcovi neumožnila s maloletým ani len vizuálny kontakt. Obdobné nároky, uplatnené zo strany\nžalobcu, vznikli v dôsledku opakovaného čiastkového porušenia právnej povinnosti žalovanej a teda\nide o legitímne uplatňovanie zákonných prostriedkov na ochranu svojich práv. Nie je možné označiť za\nšikanózne konanie to, čo je reakciou na systematické a vedomé porušovanie súdnych rozhodnutí zo\nstrany žalovanej. Takisto nemožno spochybniť žalobcom predložené listinné dôkazy, ktoré preukazujú\nnegatívny postoj žalovanej k plneniu jej uloženej právnej povinnosti. Žalobca sa niekoľko hodín pred\nmiestom bydliska maloletého syna zdržiaval a neúspešne sa domáhal styku s ním. Pokiaľ žalovaná\ntvrdí, že z predchádzajúcich obdobných prípadov, rozhodovaných na tunajšom súde, mohol žalobca\na určite mal aj vedomosť, že mu s vysokou pravdepodobnosťou vznikne škoda, a aj napriek tomu\nrealizoval konanie, ktoré sa dá označiť ako účelové konanie na to, aby si následne z takéhoto postupu\nmohol uplatniť náhradu škody, vyvstáva otázka, či si vôbec žalovaná je vedomá svojich tvrdení, a to,\nže žalobca aj napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu, mal vedieť, že v dôsledku\ndlhodobého a protiprávneho konania žalovanej žalovaná styk žalobcu s maloletým zmarí a preto sa\nžalobca na styk radšej nemal dostaviť a tým, že sa tam dostavil, konal účelovo a škodu si spôsobil\nsám. Výklad žalovanej hrubo a neospravedlniteľne zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností\nžalobcu a inštitútu zodpovednosti za škodu. Žalovaná maloletého na styk so žalobcom obdobne\nnepripravovala až do februára 2023, kedy pod tlakom súdu, v konaní o výkon rozhodnutia, z týždňa\nna týždeň maloletého, bez akýchkoľvek prekážok pripravila a žalobcovi odovzdala. Žalobca počas\njari 2023 plnohodnotne realizoval styky so svojím maloletým synom, na ktorom nebolo vôbec badať\nneexistentnú odmietavú vôľu maloletého, práve naopak. Snaha žalovanej ospravedlniť svoje protiprávne\nkonanie tvrdením, že maloletý údajne prejavil vôľu, keď odmietol realizáciu styku so žalobcom a že túto\nvôľu treba rešpektovať, vzhľadom na jeho primeraný vek a rozumové schopnosti, je neakceptovateľná\na nezodpovedá skutkovému stavu veci a to ani v širšom kontexte. Spochybňovanie nároku žalobcu\nje nesprávne, neopodstatnené a odporuje zistenému skutkovému stavu. Zodpovednosť za škodu,\nvyplývajúcu zo zmareného styku žalobcu s maloletým, dňa 4.2.2023, preberá výlučne žalovaná, keďže\nstyk žalobcu s maloletým úmyselným porušením súdom uloženej jej právnej povinnosti zmarila, a\nmaloleté dieťa na styk so žalobcom nepripravila a styk neumožnila.\n16. Právny zástupca žalobca na pojednávaní v celom rozsahu na žalobe zotrval. Poukázal tiež na to,\nže v období mesiacov marec až jún 2023 sa styk žalobcu s maloletým riadne realizoval. I v súčasnej\ndobe sa realizuje styk žalobcu s maloletým, za súčinnosti súdu, a to na základe výkonu rozhodnutia, styk\nprebieha bez problémov, pokiaľ žalovaná (matka) nie je v bezprostrednej blízkosti maloletého. Pokiaľ\nide o samotný výkon rozhodnutia, je samozrejmé, že sudca, resp. kolízny opatrovník, nemôžu byť pri\nuskutočnenom styku otca s maloletým celý súdom určený čas, a teda následne, potom, ako sudca aj\ns kolíznym opatrovníkom z miesta, kde sa otec so synom stretne, odídu, matka celú situáciu opätovne\ndestabilizuje a styk otca s maloletým je ukončený.\n\n17. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá\nspäť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí\nvo veci samej.\n18. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych\ndôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu\nžaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas\nžalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania medzi stranami vyplýva z osobitného\npredpisu.\n19. Akceptujúc dispozičné právo žalobcu s predmetom sporu, súd na pojednávaní, na ktoré sa žalovaná\nso svojím právnym zástupcom bez ospravedlnenia neustanovili, konanie v časti uplatneného úroku\nz omeškania zo žalovanej istiny 129,62 eur vo výške 7,50% ročne od 5.2.2023 do 25.8.2025 a vo výške\n0,45% ročne od 26.8.2025 do zaplatenie, zastavil.\n20. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám\nna zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.\n21. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.\n22. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu, v konaní\nuplatnený a v priebehu konania upravený (v časti uplatnených úrokov z omeškania) je v celom rozsahu\ndôvodný. Žalobca si voči žalovanej uplatnil v konaní nárok na náhradu škody ohľadne cestovných\nnáhrad, ktorá škoda mu mala vzniknúť dňa 4.2.2023 tým, že vinou žalovanej (matky) zbytočne cestoval\ndňa 4.2.2023 za svojim synom, stretnutie ktoré mu malo byť umožnené na základe rozsudku Okresného\nsúdu Prievidza, č.k. 18P/54/2019-2555, zo dňa 9.3.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne, č.k. 19CoP/20/2022-2736, zo dňa 23.6.2022, z miesta svojho bydliska v E. do miesta bydliska\nmaloletého v E..\n23. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je\nporušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti\na škodou (kauzálny nexus) a zavinenie. Všetky vyššie uvedené zodpovednostné zložky musia byť\nsplnené (kumulatívne). Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru. Dôkazné bremeno ohľadne\nnich je na poškodenom. Zavinenie je subjektívnej povahy, pričom jeho existencia vo forme nevedomej\nnedbanlivosti sa predpokladá. Základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná\nsúvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť\npredvídateľná. Porušenie právnej povinnosti musí byť preukázané. V predmetnej veci ide o právnu\npovinnosť uloženú rozhodnutím súdu o úprave styku otca (žalobcu) s maloletým dieťaťom. Vychádzajúc\nz dostupnej judikatúry súdov Slovenskej republiky, sa škodou rozumie majetková ujma poškodeného,\nktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje\nmajetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje\nmajetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v\npeniazoch vyvážili dôsledky, vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné\na účelné (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 177/08).\n24. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom čase, teda dňa 4.2.2023, bolo stretávanie sa\notca (žalobcu) s maloletým synom B. upravené na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza,\nč.k. 18P/54/2019-2555, zo dňa 9.3.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k.\n19CoP/20/2022-2736, zo dňa 23.6.2022, na základe ktorého rozhodnutia, ktoré bolo v deň 4.2.2023\nprávoplatné a vykonateľné, bol maloletý B. zverený do osobnej starostlivosti matke (žalovanej),\notcovi (žalobca) bola súdom určená vyživovacia povinnosť voči maloletému a súčasne súd upravil aj\nstretávanie sa maloletého s otcom (žalobca). Z odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch inštancií vyplýva,\nže medzi stranami sporu (rodičmi maloletého B.) už v tom čase boli zlé vzťahy, ktoré negatívne\novplyvňovali aj výkon ich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k ich maloletému synovi B., z dôvodu\nktorého boli obaja rodičia maloletého opakovane vyzývaní vo veci konajúcimi súdmi k uvedomeniu si\nsvojej rodičovskej zodpovednosti a vyzývaní, aby sa povzniesli nad svoje osobné spory a nezhody a\nriešili vzniknutú napätú situáciu v prospech svojho maloletého dieťaťa.\n\n25. Práve okolnosť, že v rozhodnom čase existovalo vykonateľné rozhodnutie súdu, ktoré ukladalo\nžalovanej povinnosť maloletého na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť, neumožňuje prijať záver, že\nžalovaná tak nemusela urobiť z dôvodov, ktoré v konaní uvádza. Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia\norgánu verejnej moci, ktorá umožňuje vynútenie splnenia povinnosti uloženej takýmto rozhodnutím. Z\ntoho možno logicky dovodiť, že ten, komu je vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, musí túto\npovinnosť splniť. Z tejto kategorickej požiadavky možno zľaviť v zásade iba v prípade, ak by splneniu\nuloženej povinnosti bránili objektívne okolnosti. V opačnom prípade, pokiaľ by vykonateľné rozhodnutia\norgánov verejnej moci nemuseli byť v zásade kategoricky plnené, znamenalo by to popretie princípov\nzáväznosti rozhodnutí orgánov verejnej moci a rozhodnutia verejnej moci by stratili na význame, ktorý\nmajú v rámci doktríny právneho štátu (viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 8Co/2/2025, zo dňa\n26.3. 2025).\n26. V predmetnej veci bolo potrebné zistiť, či žalovaná je zodpovedná za zbytočne vynaložené cestovné\nnáklady otcom, ktoré mu mali vzniknúť dňa 4.2.2023 zbytočným cestovaním za synom z E. S. E. a späť a\nvzhľadom na obranu žalovanej, posúdiť existenciu takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode\nnemohla žalovaná zabrániť, teda že vznik škody nezavinila.\n27. V konaní bolo medzi stranami nesporné, že dňa 4.2.2023 sa stretnutie žalobcu s maloletým synom\nneuskutočnilo, a to aj napriek tomu, že vo vyššie uvedený deň bol žalobca (otec maloletého) oprávnený\nsa s maloletým stretnúť na určenom mieste C. E., v neprítomnosti matky (žalovanej), a to v čase\nod 10.00 hod. do 18.00 hod., na základe vyššie uvedených rozhodnutí súdov. Tomuto právu žalobcu\nzodpovedala povinnosť žalovanej (matky maloletého) maloletého na stretnutie s otcom riadne a včas\npripraviť a stretnutie s maloletým žalobcovi (otec dieťaťa) umožniť. Žalobca sa dňa 4.2.2023 na miesto\nurčené súdom a následne aj do miesta bydliska dieťaťa, po predchádzajúcom upozornení žalovanej,\nprostredníctvom SMS správy, dostavil, k odovzdaniu mu maloletého matkou však nedošlo. Žalovaná\nto zdôvodňovala tým, že žalobca sa domáhal styku s dieťaťom podľa odporúčania Okresného súdu\nBratislava IV, t.j. počas celého víkendu nepretržite a maloletý odmietal u otca spať, resp. nechcel sa\ns otcom vôbec stretnúť. Z predložených SMS správ, zo dňa 3.2.2023, vyplýva, že otec naozaj opakovane\nuviedol, že si dieťa prevezme na námestí o 9.00 hod. nasledujúceho dňa a dieťa vráti v nedeľu večer\na žalovaná zas žalobcovi opakovane oznámila, aby rešpektoval rozsudok KS v Trenčíne a to, čo si želá\n„B.“, s tým, že maloletý je pripravený na odovzdanie podľa rozsudku. Dňa 4.2.2023 o 8,54 hod. žalobca\nžalovanej napísal, že je na námestí. O 9,02 hod. žalovaná žalobcovi oznámila, že ,,B. je nachystaný, ale\nnechce ísť, plače, že nechce ísť spinkať k tatkovi“. Následne, ďalšou SMS správou, o 9,03 hod. žalobca\nžalovanej oznámil, že má hodinu na to, aby si svoje konanie rozmyslela, že počká na námestí, s tým,\nže dovtedy má syna pripraviť a odovzdať mu ho. O 10,00 hod. žalobca poslal žalovanej ďalšiu SMS\nsprávu s textom: ,,Kde ste??“, na ktorú SMS mu žalovaná vzápätí odpovedala: ,,B. stále nechce ísť,\naj keď ho presviedčam, aby išiel, plače, že nechce ísť spinkať k tatkovi“. Následne žalobca žalovanej\nokrem iného oznámil, že ide pred dom a žalovaná má možnosť si svoje konanie rozmyslieť. Následne,\no 10,13 hod. žalovanej žalobca oznámil, že je pred domom a vyzval ju, aby otvorila dvere a odovzdala\nmu maloletého. Žalovaná o 10,17 hod. žalobcovi napísala: ,,B. stále nechce ísť, plače, že nechce ísť\nspinkať k tatkovi a nechce ísť k tatkovi, aj keď ho prehováram, aby išiel“. Následne žalobca ešte dvakrát\nvyzval žalovanú, aby otvorila dvere a odovzdala mu maloletého. Žalobca nemal možnosť dňa 4.2.2023\nmaloletého ani vidieť.\n28. Súd po vykonaní dokazovania a vyhodnotení skutkových okolností zmareného stretnutia žalobcu\nzo synom, dňa 4.2.2023, dospel k záveru, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie maloletého s otcom\n(žalobcom), keď bez akéhokoľvek relevantného objektívneho dôvodu maloletého na stretnutie s otcom\nnepripravila a stretnutie žalobcovi s maloletým neumožnila, ktorým (ne)konaním žalovaná priamo\nporušila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu, teda žalovaná zodpovedá za škodu\nvzniknutú žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná zavinene zmarila styk\nmaloletého so žalobcom, keď ho bez objektívneho dôvodu odmietla odovzdať žalobcovi (otcovi) a\nzároveň žalovaná nesplnila ani prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. O splnení\nprevenčnej povinnosti by bolo možné uvažovať vtedy, ak by žalovaná existujúcu objektívnu okolnosť\nžalobcovi včas oznámila a ten by tak nemusel zbytočne absolvovať cestu do miesta bydliska maloletého,\nčo nebolo preukázané.\n\n29. Je zrejmé, že žalovaná mala právnu povinnosť, vyplývajúcu jej z vykonateľného súdneho\nrozhodnutia, umožniť dňa 4.2.2023 stretnutie žalobcu (otca maloletého) s maloletým. Žalobca žalovanej\nriadne oznámil, že si dieťa prišiel vyzdvihnúť. Je teda preukázané, že jeho cesta dňa 4.2.2023 na miesto\nstretnutia so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom, dôkazom čoho je i podanie trestného\noznámenia žalobcu na žalovanú, zo dňa 4.2.2023. Je bezvýznamné, že žalobca sa dňa 4.2.2023\ndomáhal styku s dieťaťom v zmysle odporúčania Okresného súdu Bratislava IV, teda v širšom rozsahu,\nnež mu to určil súd. Je nepochybné, že žalobca mal dňa 4.2.2023 právo na stretnutie s dieťaťom\nna základe rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 18P/54/2019-2555, zo dňa 9.3.2022, v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19CoP/20/2022-2736, zo dňa 23.6.2022 a v rozsahu tohto\nrozhodnutia bolo povinnosťou žalovanej stretnutie žalobcovi s jeho synom umožniť a prípadne žalobcu\nupozorniť na jeho povinnosť dieťa v zmysle citovaného právoplatného rozhodnutia vrátiť o 18.00 hod.\ntoho istého dňa. Niet takisto pochýb o tom, že škoda žalobcu, pozostávajúca zo vzniknutých nákladov\nna prepravu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s jeho cestou z miesta bydliska na miesto stretnutia\nsa so synom. Zavinenie žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní, pretože jednoznačne vedela, že\nsvojím konaním, a to neumožnením stretnutia syna so žalobcom, poruší právo žalobcu na stretnutie so\nsynom, a teda poruší povinnosť uloženú jej súdnym rozhodnutím a s týmto následkom bola uzrozumená.\nV konaní žalovaná argumentovala tým, že maloletý nechcel ísť na stretnutie s otcom, napriek jej snahe,\naby sa toto stretnutie uskutočnilo. Túto skutočnosť však žalovaná v konaní nijako nepreukázala a\ntakisto nepreukázala ani existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie\nžalobcu so synom v uvedený deň realizovať. Dňa 4.2.2023 žalovaná (matka) neumožnila otcovi ani\nvizuálny kontakt s maloletým. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že vyššie uvedené rozhodnutie\nsúdu je matka povinná dôsledne rešpektovať a teda aj dôsledne plniť svoju povinnosť v súdom určenom\nčase maloletého na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk otcovi s maloletým aj umožniť.\n30. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že maloletý odmietal styk s otcom, pričom vôľu maloletého\nnedokáže nijako ovplyvniť. Je potrebné opätovne uviesť, že táto skutočnosť nič nemení na povinnosti\nmatky pripraviť dieťa na styk s otcom v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.\nAk medzi stranami nedošlo k vzájomnej dohode na odlišnej úprave styku žalobcu s dieťaťom, bolo\npovinnosťou strán sporu rešpektovať súdne rozhodnutie. Pokiaľ k realizácii styku nedošlo, žalovanú\nzaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne nebolo možné, aby\nsa styk realizoval. Žalovaná v tomto smere dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Podľa právneho\nnázoru súdu, v konaní, po vykonanom dokazovaní, nebola preukázaná existencia takej objektívnej\nskutočnosti na strane maloletého, ktorá by objektívne bránila dňa 4.2.2023 jeho stretnutiu s otcom.\nŽalovaná v tejto súvislosti namietala vôľu maloletého, ktorý mal podľa nej styk so žalobcom (otcom)\nodmietať, a preto považovala nesplnenie si súdom jej uloženej povinnosti, týkajúcej sa odovzdania\nmaloletého na styk so žalobcom, za v súlade s najlepším záujmom maloletého. Je síce pravda, že\nzáujem maloletého dieťaťa je kľúčovým kritériom pri rozhodovaní súdu vo veciach maloletých detí,\navšak v predmetnom konaní o náhradu škody bolo nevyhnutné vychádzať z toho, že dané kritérium\n(najlepší záujem maloletého dieťaťa) bolo už zohľadnené v konaniach starostlivosti súdu o maloleté\ndieťa, a pokiaľ bolo v konaní starostlivosti súdu o maloletého istým spôsobom rozhodnuté a rozhodnutie\nnadobudlo vykonateľnosť, nie je prípustné, aby súd v konaní o žalobcom uplatnenej náhrade škody\nsúlad so záujmom maloletého nanovo hodnotil alebo prehodnocoval. Posúdenie žalovanej, čo je v\nnajlepšom záujme maloletého, preto nepredstavuje okolnosť, ktorá by vylučovala protiprávnosť konania\nžalovanej a preukazovala neexistenciu zavinenia žalovanej. Žalobca sa dňa 4.2.2023 domáhal stretnutia\ns maloletým v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu, preto ani námietka žalovanej, že žalobca sa\ndomáhal styku s maloletým v rozsahu na prespanie, teda v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu,\nnie je dôvodná. Treba mať v každom prípade na zreteli, že išlo o štvorročné dieťa závislé na matke, ktorá\nho má vo svojej starostlivosti, a tak má možnosť dieťa ovplyvňovať i po vôľovej stránke. Povinnosťou\nžalovanej bolo maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a stretnutie so žalobcom\numožniť, čo sa však v danom prípade nestalo. Žalovaná nepreukázala existenciu akejkoľvek objektívnej\nskutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu s maloletým v predmetný deň realizovať (napr.\nzdravotný stav dieťaťa).\n31. V konaní bolo preukázané, že žalovaná v prípade styku, ktorý mal byť realizovaný dňa 4.2. 2023,\nžalobcovi včas neoznámila, že jeho styk s maloletým sa uskutočniť nemôže z objektívnych dôvodov,\npričom za takéto dôvody nemožno považovať odmietnutie styku so žalobcom zo strany maloletého.\nNeuskutočnenie styku nie je v danom prípade možné pripisovať iba odmietavému postoju maloletého\ntak, ako to tvrdí žalovaná. Žalovaná v konaní nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo\n\nsplnenie si súdom uloženej povinnosti maloletého syna na styk s otcom (žalobcom) riadne pripraviť.\nNepreukázala teda, že by vyvinula akékoľvek úsilie, resp., že by uskutočnila konkrétne opatrenia,\nsmerujúce k upokojeniu maloletého, k jeho pozitívnej motivácii na stretnutie so žalobcom a k riadnemu\nodovzdaniu maloletého žalobcovi na styk tak, aby sa predišlo vzniku škody.\n32. Vo svojom písomnom podaní, podanom vo všeobecnej rovine, sa žalovaná nevyjadrila k žiadnej\nkonkrétnej skutočnosti, ktorá je predmetom konania (neodovzdanie maloletého žalobcovi /otcovi/ dňa\n4.2. 2023), nijako neobjasnila svoje konanie, ktoré ju viedlo k nerešpektovaniu vykonateľného súdneho\nrozhodnutia a takisto nepredložila žiaden dôkaz, odôvodňujúci jej konanie, ktorého následkom bolo\nneumožnenie a zmarenie styku žalobcu s maloletým.\n33. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia je preukázané, že neuskutočnenie realizácie styku žalobcu\ns maloletým, dňa 4.2.2023, nebolo v dôsledku ospravedlniteľného dôvodu, ale išlo o úmyselné\na protiprávne konanie žalovanej. V tejto súvislosti súd v zhode s tvrdením žalobcu uvádza, že opakované\nžalobné návrhy otca, podávané na súd z dôvodu opakovaného neumožnenia matky otcovi stretnúť sa\nso synom, nie je možné označiť za šikanózne konanie otca, pretože z jeho strany ide len o reakciu\nna opakované a vedomé porušovanie súdnych rozhodnutí zo strany žalovanej. Takisto aj podľa\nnázoru súdu, tak ako to tvrdil v priebehu konania žalobca, nemožno spochybniť žalobcom predložené\nlistinné dôkazy, ktoré preukazujú negatívny postoj žalovanej k plneniu jej uloženej právnej povinnosti.\nŽalobca sa niekoľko hodín pred miestom bydliska maloletého syna zdržiaval a neúspešne sa domáhal\nstyku s ním. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že z predchádzajúcich obdobných prípadov, rozhodovaných na\ntunajšom súde, mohol žalobca a určite mal aj vedomosť, že mu s vysokou pravdepodobnosťou vznikne\nškoda, a aj napriek tomu realizoval konanie, ktoré sa dá označiť ako účelové konanie na to, aby si\nnásledne z takéhoto postupu mohol uplatniť náhradu škody, súd opakovane uvádza, že žalobca mal dňa\n4.2.2023 podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu právo stretnúť sa s maloletým pričom\nžalovaná mala v ten deň žalobcovi stretnutie s maloletým umožniť a maloletého na styk s otcom aj\nnáležite pripraviť. Snaha žalovanej ospravedlniť svoje protiprávne konanie tvrdením, že maloletý údajne\nprejavil vôľu, keď odmietol realizáciu styku so žalobcom a že túto vôľu treba rešpektovať, vzhľadom na\njeho primeraný vek a rozumové schopnosti, nie je možné na základe vyššie uvedených zistení súdu,\nakceptovať.\n34. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, súd dospel k právnemu záveru, že žalobca v konaní preukázal\nvšetky zložky zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením nákladov\nna cestu z miesta bydliska žalobcu do E., dňa 4.2.2023 a späť, za účelom realizácie stretnutia žalobcu\ns maloletým, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, a takisto, že žalovaná\nnepreukázala, že škodu nezavinila.\n35. Pokiaľ ide o rozsah žalobcom v konaní uplatnených nákladov na cestu N. E. S. E. a späť, resp. o\nvýšku náhrady škody, žalobca pricestoval na styk s maloletým osobným motorovým vozidlom, ktoré mal\nv tom čase v užívaní na základe zmluvy o výpožičke bezodplatne. Vzhľadom na dlhodobý charakter\nvýpožičky je zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla a základná náhrada zohľadňuje\nopravy, údržbu, opotrebenie a výmenu pneumatík, motorového oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky\nza umývanie auta, povinné zmluvné a havarijné poistenie, pričom na týchto nákladoch sa podieľa výlučne\nžalobca sám. V konaní zo strany žalovanej nedošlo k spochybneniu, resp. popretiu týchto skutkových\ntvrdení žalobcu, preto súd považoval uvedené skutkové tvrdenia za nesporné. Súd preto považoval\nnárok žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách\nv súvislosti s použitím vozidla na cestu N. E. S. E. L. späť za opodstatnený.\n36. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska E. - Staré G. do miesta stretnutia s maloletým: E., Q.\nnámestie a späť predstavuje vzdialenosť 372 km. V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č.\n283/2002 Z.z. o cestovných náhradách si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 84,44 eur (0,227\neur x 372 km v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 117/2022 Z.z.) a náhradu\nza spotrebované pohonné hmoty vo výške 45,18 eur (vychádzajúc z priemerných cien pohonných látok\nv Slovenskej republiky podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu natural 95\noktánový v týždni od 30.1.2023 do 5.2.2023 v sume 1,598 eur/ liter; pri spotrebe vozidla 7,6 l/ 100 km\npredstavuje výška náhrady za spotrebované pohonné hmoty sumu: 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l =\n28,272 litrov; 28,272 litrov x 1,598 eur predstavuje po zaokrúhlení sumu 45,18 eur). Spolu predstavujú\ncestovné náhrady sumu 129,62 eur. Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia náhrady za účelom realizácie styku\n\npodľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách aj v týchto prípadoch, ide o ustálenú súdnu pra\n(napr. rozhodnutie R 12/90, rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn.20Co/9/2020, zo dňa 26.11.2020).\n37. Žalobca si voči žalovanej uplatnil v priebehu konania aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania\nv súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., vo výške 7,15% ročne zo\nsumy 129,62 eur od 26.8.2025, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, a teda i v tejto\nčasti sporu považoval súd žalobcom v konaní uplatnený nárok za dôvodný.\n38. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 129,62 eur\nspolu so 7,15%-ným ročným úrokom z omeškania od 26.8.2025 do zaplatenia, v lehote do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\n39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n40. Podľa § 255 ods. 2 CSP,, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n41. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na\nzáklade výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo\niného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.\n42. Podľa čl. 4 ods. 2 základných princípov CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne\nprávnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy\nvšeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné\nusporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu\nprax najvyšších súdnych autorít.\n43. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil podanou žalobou proti žalovanej nárok na náhradu\nškody vo výške 129,62 eur spolu so 7,5%-ným ročným úrokom z omeškania od 5.2.2023 až do\nzaplatenia (nie iba do dňa rozhodnutia súdu). Súd priznal žalobcovi celú žalovanú istinu (129,62 eur)\nspolu so 7,15%-ným ročným úrokom z omeškania od 26.8.2025 až do zaplatenia a v prevyšujúcej\nčasti (v časti uplatneného úroku z omeškania zo žalovanej istiny 129,62 eur vo výške 7,50% ročne od\n5.2.2023 do 25.8.2025 a vo výške 0,45% ročne od 26.8.2025 do zaplatenia), konanie zastavil. Žalobca\nbol teda v spore úspešný nielen v časti celej žalovanej istiny, ale i v podstatnej časti príslušenstva\n(úroku z omeškania) za obdobie od 26.8.2025, a to až do zaplatenia, teda nie iba do rozhodnutia\nsúdu. Možno teda dospieť k záveru, že sa ďalej menil, resp. mení aj pomer úspechu strán v spore\nv nadväznosti na plynutie doby omeškania so splnením povinnosti uloženej žalovanej napadnutým\nrozsudkom. Zohľadnenie neúspechu v časti žalobou uplatneného a súdom nepriznaného príslušenstva\nby bol opodstatnený vtedy, ak by už nárok žalobcu na úrok z omeškania po rozhodnutí súdu vôbec\nneplynul, lebo len vtedy by bolo možné presne ustáliť pomer úspechu a neúspechu strán sporu.\n44. Podľa rozhodnutia NSSR, sp. zn. 1MCdo/1/2004, zo dňa 27.04.2004 „Procesný úspech žalobcu\nv časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v časti príslušenstva žalovanej\npohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade\ntrov konania) považovať „ za neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa ustanovenia § 142 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ale za „čiastočný úspech“ v zmysle ustanovenia § 142\nods. 2 OSP“. Vo vyššie uvedenej právnej veci súd zamietol žalobu v časti návrhu na zaplatenie úroku\nz omeškania v celom rozsahu, pričom výška uplatnených úrokov z omeškania predstavovala asi polovicu\nuplatnenej istiny a uvedené rozhodnutie vychádzalo z právnej úpravy trov konania podľa OSP, ktorá bola\núčinná do 30.06.2016. Od 01.07. 2016 je účinný CSP, ktorý v súvislosti s právnou úpravou pomerného\ndelenia náhrady trov konania na rozdiel od § 142 ods. 3 OSP už neobsahuje pojem „neúspech v pomerne\nnepatrnej časti“. Ústavný súd v náleze III.ÚS 475/2018, zo dňa 04.02.2021, uviedol, že „Zmyslom novej\nprávnej úpravy CSP nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne\ncelkom odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v paragrafe 142 ods. 3 OSP. Záver súdu absolútne\nvylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch,\nkeď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto\ninterpretácia § 255 Civilného sporového poriadku nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky“.\n\n45. V prejednávanej veci síce nejde o situáciu, že by výška plnenia závisela od znaleckého posudku\nalebo úvahy súdu a je zrejmé, že žalobca mal čiastočne neúspech v časti uplatneného úroku z\nomeškania, preto by sa náhrada trov konania mala pomerne rozdeliť v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Napriek\ntomu súd, z dôvodov uvedených vyššie, dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie je opodstatnené\ncelkom bezvýhradne aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP a za použitia čl. 4 ods. 2 základných princípov\nCSP sám „dotvoril“ právnu normu, riadiac sa pritom kritériom racionálneho zákonodarcu, podľa ktorej\nv prípade neúspechu strany sporu len v nepatrnej časti možno jej priznať plnú náhradu trov konania.\nZ tohto dôvodu, a tiež s prihliadnutím na princíp právnej istoty, právne uzavrel, že žalobcovi, ktorý bol\nplne úspešný v predmetnom spore vo veci samej, pokiaľ ide o istinu 129,62 eur spolu aj so 7,15%-ným\nročným úrokom z omeškania za obdobie od 26.8.2025 až do zaplatenia istiny a neúspešný bol len v\nčasti uplatneného úroku z omeškania zo žalovanej istiny 129,62 eur (vo výške 7,50% ročne od 5.2.2023\ndo 25.8.2025 a vo výške 0,45% ročne od 26.8.2025 do zaplatenia), patrí náhrada trov konania v plnej\nvýške. Zohľadnil pritom aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných sporoch strán sporu (napr. aj\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne, zo dňa 26.3.2025, č.k. 8Co/2/2025-181, rozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne, zo dňa 25.2.2025, č. k. 27Co/11/525 – 196).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský\nsúd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí\nobsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje\nza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len\nskutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:e2035d1b-01f5-495b-893f-40ef519309f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/04 z 24. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-24", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2035d1b-01f5-495b-893f-40ef519309f4"}, {"guid": "823ce333-39a8-4945-b7b6-39bb36da6a49:cc2e84d2-b950-41b6-acff-cc5a644213a8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1111206450.8", "spisova_znacka": "5Co/54/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/54/2023 z 17. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1111206450.8"}, {"guid": "94b2ef57-b99b-4b44-a886-82db820a4d26:e23fecf2-9dc9-4215-ab73-74f327ef53d7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8724205198.1", "spisova_znacka": "8Co/2/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/2/2025 z 23. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8724205198.1"}, {"guid": "fc1bbd68-00ce-4feb-9736-6ff526786358:2f981a88-6947-4c92-af27-104e657e7175", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CoP/20/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/20/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fc1bbd68-00ce-4feb-9736-6ff526786358:2f981a88-6947-4c92-af27-104e657e7175"}], "citovane_v": []}