Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/131/2005 z 22. 7. 2026
Citácia: uznesenie Okresného súdu Prievidza z 22. júla 2026, sp. zn. 15Er/131/2005, ECLI:SK:OSPD:2026:3805200979.2
Okresný súd Prievidza | 15Er/131/2005 | ECLI:SK:OSPD:2026:3805200979.2 | 2026-07-22 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 9a EP, § 64 CSP, § 56 ods. 2 EP, § 57 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce3ddb5c-dccc-43c2-9913-9ea5ede29a2b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:3805200979.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
15Er/131/2005
3805200979
22. 07. 2026
JUDr. Eva Kiššová
ECLI:SK:OSPD:2026:3805200979.2

Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: T-Mobile Slovensko, a.s., IČO: 35 705 019, so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava (predtým EuroTel Bratislava, a.s., IČO: 35 705 019) t.č.
vymazaný z obchodného registra, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/
XX, XXX XX E. o vymoženie istiny 991,24 eur (29.862,10 Sk) s prísl., takto
rozhodol:
I. V konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom pôvodného oprávneného, so spoločnosťou: Slovak
Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava .
II. Návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .
III. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 18.01.2005
domáhal vykonania exekúcie proti povinným pre vymoženie istiny vo výške 991,24 eur (29.862,10
Sk) s prísl., a to na základe exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza
č.k. 12Ro/85/2004 zo dňa 17.08.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 09.09.2004.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Šteinerovej st. udelené tunajším
súdom dňa 03.02.2005.
2. Podľa § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.
3. Podľa § 64 zákona 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ,,CSP"), ak strana zanikne počas
konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym
nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
4. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.
5. Súd má z výpisu z obchodného registra pôvodného oprávneného preukázané, že spoločnosť TMobile Slovensko, a.s., IČO: 35 705 019, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava t.č. vymazaný z
obchodného registra, bola dňa 01.07.2010 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra a jej právnym
nástupcom sa stala spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817
62 Bratislava .
6. Na základe zistených skutočností mal súd za preukázané, že pôvodne oprávnený zanikol v dôsledku
zlúčenia bez likvidácie a spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28,
817 62 Bratislava sa ku dňu 01.07.2010 stala jej univerzálnym právnym nástupcom, teda, že po začatí
konania nastala právna skutočnosť predvídaná vyššie citovanými ustanoveniami.
7. Súd s ohľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je ustanovené vo výroku
I. tohto uznesenia.

8. Povinný dňa 18.04.2018 podal návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekučného konania
EX 30/2005. Uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje jeden z prostriedkov nápravy
namietaného porušenia základného práva povinného na súdnu ochranu. Účel tohto právneho
prostriedku obrany povinného v exekučnom konaní spočíva v tom, že v absolútne alebo relatívne
neprípustnej exekúcii sa nesmie pokračovať a musí sa zastaviť, a prípadne rozhodnutím o zastavení sa
musí exekúcia aj odložiť. Zákon o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľa označuje primárne fyzickú osobu,
a to iba v prípadoch, keď nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú potrebu fyzických
osôb, najmä pre samotnú fyzickú osobu alebo pre príslušníkov svojej domácnosti. Zákonodarca nad
rámec článku 2 písm. b/ Smernice rady 93/13- EHS zo dňa 05.04.1993 definuje za spotrebiteľa aj
právnickú osobu, nakoľko v citovanom článku 2 písm. b/ smernice je za spotrebiteľa považovaná
iba fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa
k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. V tomto prípade však za spotrebiteľa. Zákon o ochrane
spotrebiteľa č. 643/92 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý bol následne zrušený a nahradený
zákonom č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Navyše aj tento zákon vo svojom § 2 písm. a/ definuje
ako spotrebiteľa fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Povinný tvrdí, že v čase uzatvorenia
zmluvy o pripojení s právnym predchodcom T-mobile bol povinný spotrebiteľom. Povinný poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu SR ÚS 545/2010 zo dňa 09.12.2010, podľa ktorého exekučný súd
je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku,
prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Každý z týchto
dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa
exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov,
prípadne o okolností spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu. Dôvody
pre zastavenie exekúcie sú teda tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru. Spoločnou
ich charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti, v každom štádiu
konania. Ak však súd zistí neprípustnosť exekúcie pred vydaním poverenia, je to dôvod pre zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia ( § 44), rovnako v námietkovom konaní súd vydá rozhodnutie, ktorým
námietkam proti exekúcii vyhovie (§50). Procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci,
právomoc a príslušnosť súdu, spôsobilý návrh (§ 38 až 40 Exekučného poriadku) a listina, o ktorej
oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom ( to, či skutočne aj je exekučným titulom,
je hmotnoprávnou podmienkou exekúcie, ktorú súd skúma pri rozhodovaní o udelení poverenia),
prípadne listiny, o ktorých oprávnený tvrdí, že preukazujú prechod alebo prevod nároku. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie (existencia a vykonateľnosť exekučného titulu, splnenie vzájomného záväzku
alebo prechod alebo prevod pohľadávky a pod.) sú hmotnoprávnymi podmienkami exekúcie, ktorých
nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti exekúcie
ako takej. Z toho dôvodu je nutné, aby všatko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní
o veci samej (tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva ( v exekučnom konaní)
je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce
za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo
veci samej ( tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (napr. R 47/1970). I ustanovenie §
50 Exekučného poriadku kategoricky ustanovuje, že povinný môže vzniesť proti exekúcii námietky vtedy,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. mája 2011, sp.zn. 6Cdo/15/2011). Zákon
umožňuje exekúciu zastaviť na návrh, ako aj bez návrhu ( § 58 ods. 1 Ex. por.). Medzi prípady zastavenia
exekúcie bez návrhu (ex officio) patrí aj dôvod jej zastavenia vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 1
písm. g) Ex.por. t.j. ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať. Za dôvod podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku možno pripustiť i premlčanie
pohľadávky priznanej rozhodnutím, ktoré je exekučným titulom, to znamená premlčaním judikovaného
práva uplynutím času, pri ktorom pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, za predpokladu, že povinný sa
premlčania dovolá. Povinný má za to, že premlčacia doba podľa § 110 Občianskeho zákonníka, ktorá
začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titilu t.j. 17/8/2004 spočívala počas uvedeného
konania Okresného súdu Prievidza v období od 18.01.2005 (doručenie návrhu na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi) do 02.04.2018, kedy bolo súdu prvého stupňa doručené podanie povinného,
ktoré sa podľa obsahu posudzuje ako uplatnenie námietky premlčania. Na základe vyššie uvedených
skutočností, preto povinný navrhuje, aby exekučný súd exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa § 57
Exekučného poriadku. Zároveň touto cestou navrhuje, aby súd nepriznal oprávnenému trovy, keďže celá

exekúcia je vedená nezákonne. Rovnako povinná navrhuje, aby oprávnený bol zaviazaný zaplatením
súdnych trov súdnemu exekútorovi. Rovnako povinná navrhuje, aby súd až do rozhodnutia o zastavení
exekúcie povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže možno očakávať, že
exekúcia bude zastavená.
9. Súd vyzval oprávneného a súdneho exekútora, aby sa vyjadrili k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie. Oprávnený dňa 08.04.2025 oznámil súdu, že nesúhlasí s návrhom povinnej na zastavenie
exekúcie zo dňa 16.04.2018 a trvá na pokračovaní exekučného konania. Obsah podania povinnej
je zovšeobecňujúci, obsahujúci vytrhnuté a nesúvislé citácie textov, prípadne paragrafových znení
(pozn.: obdobné podania hromadne používajú aj ďalší povinný, s cieľom zastaviť prebiehajúce
exekučné konanie). Povinná vo svojom vyjadrení neuviedla žiadny konkrétny dôvod, ktorý by mohol
byť relevantným pre posudzovanie možnosti zastavenia exekučného konania. Záverom dodávame, že
povinná si svoju povinnosť uloženú jej exekučným titulom naposledy čiastočne plnila v novembri 2021.
Od tohto času oprávnený neeviduje žiadne plnenie na úhradu jej záväzku. Súdny exekútor oznámil súdu
dňa 22.04.2025, že u povinnej sa eviduje úhrada 18 mesiacov pred 1.1.2020, t.j. v období od 1.7.2018
do 31.12.2019, preto neboli splnené podmienky na vydanie uznesenia o zastavení starej exekúcie v
zmysle z.č. 233/2019 Z.z. U povinnej sa vykonávala exekúcia zrážkami z dôchodku a posledná zrážka
z dôchodku bola pripísaná na účet exekútora dňa 30.12.2021, preto stále nie sú splnené podmienky na
zastavenie exekúcie. Dňa 13.07.2026 bolo telefonicky preverené u súdneho exekútora v akom štádiu sa
nachádza exekučné konanie. Súdny exekútor dňa 13.07.2026 uviedol, že posledná zrážka z dôchodku
povinnej bola vykonaná 30.12.2021 a do 13.07.2026 nebolo exekúcia skončená vymožením.
10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 56 ods. 1 až 9 Exekučného poriadku (1) Na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad
exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia
mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by
nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného,
ktorý je fyzickou osobou. (2) Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať,
že exekúcia bude zastavená (§ 57). (3) Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj
vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom,
až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku. (4) Súd môže na návrh povinného povoliť
odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo
zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov. Súd rozhodne o odklade do 30 dní
od podania návrhu. (5) Do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony
smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. (6) Odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže
byť povolený opakovane. (7) Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné
odvolanie. (8) Rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním
exekúcie. (9) Exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným
o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní
vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
12. Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní podľa § 56 Exekučného poriadku je
ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho,
voči komu takéto rozhodnutie smeruje, tzn. zabrániť nepriaznivým následkom neodkladnej exekúcie,
ktoré by uplynutím času mohli spôsobiť ich nezvrátiteľnosť. Keďže podstatným spôsobom zasahuje do
subjektívnych práv a povinností účastníkov exekučného konania, rozhodovanie o tejto veci je zverené do
právomoci súdov. Exekučný poriadok umožňuje povoliť odklad exekúcie len z taxatívne vymenovaných
dôvodov. Odklad exekúcie sa v zásade netýka samotného exekučného titulu. Tento inštitút umožňuje za
splnenia zákonom ustanovených dôvodov a na prechodnú dobu preferovať iný záujem, ako je nútený
výkon rozhodnutia alebo iného exekučného titulu.
13. Rozhodujúc o odklade exekúcie súd konštatuje, že povinný neodôvodnil podaný návrh žiadnou zo
zákona ustanovenou skutočnosťou, pre ktorú by mohol súd jeho návrhu vyhovieť.
14. Dôvodom na zamietnutie návrhu na odklad exekúcie je už len fakt, že povinný žiadal o odklad
exekúcie do rozhodnutia o zastavení exekúcie, čiže doba, na ktorú mal byť odklad povolený už uplynula
dňom vydania uznesenia o návrhu na zastavenie exekúcie.
15. Ďalej je súd viazaný zásadou kontradiktórnosti konania pritom pri posudzovaní splnenia podmienok
na odklad exekúcie podľa§ 56 ods. 1 Exekučného poriadku nemôže z vlastnej iniciatívy zisťovať, či by

neodkladná exekúcia mohla mať pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé
následky, vec posudzuje len v rozsahu tvrdení uvedených povinným v návrhu na odklad exekúcie.
16. Povinný dostatočne nepreukázal žiadnu zo skutočností a takisto ani nezdokladoval uvedené
tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť návrhu na odklad exekúcie. Povinný nepreukázal,
že neodkladná exekúcia bude mať pre neho alebo pre príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky.
Povinný spochybňuje exekúciu takými dôvodmi, na základe čoho nemožno očakávať, že exekúcia
bude zastavená. Exekúcia sa nevedie na podklade cudzieho exekučného titulu a povinná neposkytuje
zdravotnú starostlivosť. Je úlohou súdneho exekútora, aby zisťoval majetkové pomery povinného.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.
18. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
19. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
20. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.
21. Vychádzajúc z obsahu návrhu na zastavenie exekúcie a citovaných ustanovení Exekučného
poriadku, súd posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný a preto ho zamietol z
nasledujúcich dôvodov.
22. Skutočnosťou zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu – platobný
rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 12Ro/85/2004 zo dňa 17.08.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť 09.09.2004 a stal sa tak exekučným titulom. Oprávnený bol podľa § 38 ods. 2
Exekučného poriadku oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko povinný dobrovoľne
nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Uvedená skutočnosť nastala 18.1.2005. Povinný
žiadal preskúmať premlčanie vykonateľnosti exekučného titulu. Z vyššie uvedeného však vyplýva,
že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v lehote desiatich rokov. Povinný zároveň nijako
nepreukázal dôvody, pre ktoré by bolo potrebné exekúciu zastaviť.
23. Exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu. Exekučným titulom v danej exekučnej
veci je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie a jeho výrok je záväzný pre účastníkov konania. Exekučný
súd v tomto štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže zasahovať alebo posudzovať vzťahy medzi
účastníkmi konania, ktoré predchádzali právoplatnému rozhodnutiu súdu. Účelom exekučného konania
je vymoženie pohľadávky oprávneného postupom podľa Exekučného poriadku. Exekučný súd nemá
právomoc preskúmavať správnosť rozhodnutí vydaných v pôvodnom konaní. V exekučnom konaní súd
skúma, či pohľadávka priznaná exekučným titulom zanikla po jeho vydaní alebo či sú tu okolnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti nároku alebo či sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napríklad je

vedená proti osobe, ktorá neexistuje). To sa týka aj posudzovania dôvodov pre zastavenie exekúcie
podľa § 57 Exekučného poriadku. Exekučný súd skúma iba formálne náležitosti rozhodnutí štátnych
súdov. Obsahovo skúma iba rozhodnutia orgánov, prípadne iných inštitúcií, pri ktorých nie je možné
poskytnúť súdnu ochranu inak. Súd má za to, že aj v prípade zastavenia exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku mal zákonodarca na mysli posúdenie rozhodnutí, ktoré
nemožno preskúmať v rámci súdnej kontroly podľa právneho poriadku SR (cudzích exekučných titulov,
rozhodcovských rozsudkov, notárskych zápisníc a pod.).
24. Povinný neuviedol žiadne ďalšie pádne dôvody, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo
by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Rovnako
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.
1,2 Exekučného poriadku a ani súdu nie je známy žiadny dôvod uvedený v § 57 ods. 1,2 Exekučného
poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená.
25. Ďalej treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno zániku pohľadávky oprávneného podľa exekučného
titulu zaťažuje povinného a je pre to na ňom, aby jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť svoje
tvrdenia o splnení dlhu preukázal.
26. Nakoľko súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postupovať v danom prípade v
zmysle §57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku),
bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku III. tohto uznesenia možno v zmysle podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a)
ktorému súdu je určené,
b)
kto ho robí,
c)
ktorej veci sa týka,
d)
čo sa ním sleduje a
e)
podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania