Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er/520/2011 z 29. 4. 2026
Citácia: uznesenie Okresného súdu Prievidza z 29. apríla 2026, sp. zn. 9Er/520/2011, ECLI:SK:OSPD:2026:3811202918.2
Okresný súd Prievidza | 9Er/520/2011 | ECLI:SK:OSPD:2026:3811202918.2 | 2026-04-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 203 ods. 2 EP, § 200 ods. 5 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0d005fa-cc9e-48ec-8ee8-6ebc11536aea
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:3811202918.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
9Er/520/2011
3811202918
29. 04. 2026
Mgr. Marianna Hašková
ECLI:SK:OSPD:2026:3811202918.2

Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX
XX C. proti povinnému: C. D. predtým E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. pre vymoženie
zameškaného a bežného výživného, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi,
Exekútorský úrad so sídlom ul. Boženy Němcovej 30 , 040 01 Košice, trovy exekúcie vo výške 48,33 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet IBAN SK57 0900 0000 0003 2007 8122, ktorý je
vedený v banke SLSP, a.s. s uvedením VS exekútora 26511.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 15.02.2011 sa oprávnený domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie zameškaného a bežného výživného na základe
exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozsudok Okresného súdu v Lučenci č.k. 8P/23/2010-30 zo dňa
31.03.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi
Jurinovi udelené dňa 14.03.2011. Náhradníkom súdneho exekútora je JUDr. Ján Sokol.
2. Súdny exekútor podal dňa 12.03.2026 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák.
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti z dôvodu nemajetnosti povinného.
3. Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017,
exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Zo súdnym exekútorom predložených lustrácií majetku povinného má súd za preukázané, že súdny
exekútor v priebehu vykonávania exekúcie opakovane rôznymi spôsobmi šetril majetkové pomery
povinného. Zo šetrení vykonaných súdnym exekútorom nevyplýva, že by mal povinný akýkoľvek
majetok postihnuteľný exekúciou. Povinný nevlastní nehnuteľný majetok, má v banke vedený účet bez
peňažných prostriedkov s blokáciou vo výške 10.908,46 eur, nevlastní motorové vozidlo. Na základe
lustrácie so Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že nie je zamestnaný a nie je poberateľ dôchodku, dávky
nemocenského poistenia, úrazového poistenia a dávky poistenia v nezamestnanosti. Nie je evidovaný
ako osoba v Ústave na výkon trestu odňatia slobody. Obec A., kde má povinný vedený trvalý pobyt na
základe výzvy súdu oznámila dňa 09.04.2026, že v mieste trvalého pobytu sa už viac rokov nezdržuje,
nie je im známe miesto pobytu povinnej ani iné údaje ohľadom povinnej. Súdny exekútor uvádza, že
od prevzatia exekútorského úradu dňom 01.01.2024 od pôvodného súdneho exekútora JUDr. Mariána
Jurinu neboli od povinného vymožené na účet súdneho exekútora žiadne finančné prostriedky, ani

oprávnený neoznámil priame úhrady na výživnom. Súdnemu exekútorovi nie sú známe skutočnosti, pre
ktoré došlo k zániku vyživovacej povinnosti podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine. Súd vyzval právneho
zástupcu oprávneného, aby sa vyjadril k prípadnému zastaveniu exekúcie. Výzva nebola doručená
z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. V dôsledku uvedených skutočností nie
je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie podľa § 63 ods.1 a § 65 Exekučného
poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
6. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že pre rozhodnutie súdu
o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo
všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti
domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo
by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v danej veci splnené nebolo). Toto ust. § 57 ods. 1
písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný
určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok
povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy
hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy.
Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení - lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Ide
o stav pretrvávajúci, pričom z týchto lustrácií majetku jednoznačne vyplýva rovnaký záver o nedostatku
majetku povinného, vyplývajúci z dlhodobo nepriaznivej majetkovej a zárobkovej situácie povinného.
Súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom
pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení
súdneho exekútora, ako aj z rozhodovacej činnosti krajských súdov v obdobných veciach (uznesenia
Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/109/2019, sp. zn. 43CoE/195/2019-46 zo dňa 22. 08.
2019, sp. zn. 41CoE/155/2019-53 zo dňa 16. 07. 2019, sp. zn. 41CoE/197/2019-63 zo dňa 14. 08. 2019,
uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoE/83/2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 6CoE/6/2020...).
7. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne irelevantná. Významná je
len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie. Exekučný poriadok
nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas oprávneného. Postup v exekúcii
je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať niektorý
(ďalší) zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Nakoľko nie je z čoho uspokojiť pohľadávku
oprávneného, ani len trovy exekúcie a ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné,
pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka
oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre
zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom
konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Účelom citovaného ustanovenia je zastaviť
len neperspektívnu exekúciu, a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti (vyplývajúcej z
exekučného titulu), keďže v konkrétnej veci nie je daný reálny predpoklad vymoženia pohľadávky v
prospech oprávneného.
8. Vzhľadom na uvedené, súd na základe predložených listinných dôkazov - záznamov o šetreniach
majetku povinného vykonaných súdnym exekútorom, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku) zastavil.
9. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
Ten si ich uplatnil spolu 53,00 eur.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného
zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich
určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§
196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym
predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení neskorších predpisov.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.
13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného
poriadku), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.
14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnej do 31.03.2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnej do 31.03.2017, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto
úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnej do 31.03.2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a
poplatky.
17. V predmetnej veci si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 53,00 eur. Tieto trovy
pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur minimálna odmena za výkon
exekučnej činnosti za jednotlivé úkony exekučnej činnosti určená paušálnou sumou a náhradu hotových
výdavkov vo výške 9,90 eur (§ 22 cit. vyhl. – poštovné). Nakoľko súdny exekútor je platcom DPH,
k odmene si uplatnil 23 % DPH vo výške 9,91 eur. Súd priznal náhradu za vynaložené poštovné vo výške
6,10 eur, nakoľko nemá preukázané doručovanie písomností poštovým doručovateľom, a to v prípade
2x príkazu na začatie exekúcie, 2x upovedomenia o spôsobe o vykonaní exekúcie ( to ani v spise
nebolo založené) ani nemá preukázané zaslanie 1x exekučného príkazu ako zásielky doporučenej
(v exekučnom spise EX 265/2011 nebola v týchto prípadoch pripojená doručenka ani nedoručená
zásielka) .
18. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie a pripojených dokumentov z exekučného spisu EX
265/2011 dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 48,33
eur.
19. Na základe horeuvedeného dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie
v celkovej výške 48,33 eur, t.j odmena podľa 14 ods. 1 vyhlášky 33,19 eur + 6,10 eur (náhrada hotových
výdavkov za poštovné) + 09,04 eur (23 % DPH).
20. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo

na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Nakoľko vymáhaný nárok má povahu nároku na výživné, súd
rozhodol tak, že trovy exekúcie v celkovej výške 48,33 eur patriace súdnemu exekútorovi, je povinný
uhradiť Okresný súd Prievidza vo výške 48,33 eur, ktorý ich podľa § 203 ods. 2 druhá a tretia veta
Exekučného poriadku má znášať.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.
Proti II. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).