Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 29Pc/3/2025 z 20. 4. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prievidza z 20. apríla 2026, sp. zn. 29Pc/3/2025, ECLI:SK:OSPD:2026:3825200636.8
Okresný súd Prievidza | 29Pc/3/2025 | ECLI:SK:OSPD:2026:3825200636.8 | 2026-04-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti, Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 116 ods. 2 CSP, § 204 CSP, § 196 CSP, § 195 CSP, § 109 CMP, § 110 CMP, § 28 ods. 1 ZoR, § 28 ods. 2 ZoR, § 36 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 1 ZoR, § 24 ods. 5 ZoR, § 25 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 76 ods. 1 ZoR, § 77 ods. 1 ZoR, § 52 CMP, § 53 CMP, § 55 CMP, § 57 CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1e7621b-16cc-4c0b-a1c3-1b0890749af4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:3825200636.8

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
29Pc/3/2025
3825200636
20. 04. 2026
JUDr. Peter Štefčík
ECLI:SK:OSPD:2026:3825200636.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
29Pc/3/2025
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci určenia otcovstva k maloletému dieťaťu
A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske, dieťa matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. XXX/XX a neurčeného otca, na návrh
matky proti označenému otcovi F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. - D., G. G. XXXX/X, za účasti
Okresnej prokuratúry Partizánske, takto
rozhodol:
29Pc/3/2025
I. Súd konanie o určenie otcovstva zastavuje.
II. Súd zveruje maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec maloletého F. G., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 125 €
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého, s účinnosťou od 10.02.2025.
IV. Výživné, ktorého zročnosť nastala v čase od 10.02.2025 do 20.04.2026 vo výške 1 647,32 € je otec
povinný zaplatiť maloletému k rukám jeho matky v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 35
€ mesačne splatných spolu s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku s tým, že
v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného
zročného výživného.
V. Styk otca s maloletým sa neupravuje.
VI. Otec maloletého F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. – D., G. G. XXXX/X, je povinný zaplatiť
štátu - Slovenskej republike trovy konania štátu vo výške 609,74 € na účet tunajšieho súdu, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VII. Otec maloletého F. G., nar. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť matke maloletého náhradu trov konania
vo výške 100 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
29Pc/3/2025
(1) Navrhovateľka – matka maloletého sa podaným návrhom domáha určenia otcovstva k maloletému.
Ako otca maloletého v návrhu označila F. G.. Návrh odôvodnila v podstate tým, že v rozhodnom čase
pre počatie maloletého bola priateľkou označeného otca. Bol to jej prvý priateľ. Keď zistila, že je tehotná
a povedala o tom označenému otcovi, on dieťa nechcel. Rozišli sa a ona maloletého vychováva sama.
Žiada, aby bolo k maloletému určené výživné 300 € mesačne. Ona poberá rodičovský príspevok 350

€ a prídavky na dieťa 60 €, čo nestačí na náklady na dieťa. Náklady špecifikovala ako plienky 80 €,
hygiena 60 €, strava 150 €, oblečenie 200 €, lieky 60 €, cestovanie k lekárom 40 €, hračky a iné 50 €,
príspevok na bývanie rodičom 150 € mesačne.
(2) Uznesením zo dňa 03.06.2025 súd ustanovil maloletému na zastupovanie v tomto konaní
opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Súd nariadil na prejednanie veci
pojednávanie na 24.09.2025, na ktoré predvolal matku, označeného otca a ustanoveného opatrovníka.
Označenému otcovi a opatrovníkovi súd doručil návrh na začatie konania a umožnil im vyjadriť sa
k nemu. Zároveň súd označeného otca poučil o jeho procesných právach a povinnostiach.
(3) Dňa 05.08.2025 vstúpil do konania prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske.
(4) Vzhľadom k tomu, že označenému otcovi sa nepodarilo doručiť návrh na začatie konania do vlastných
rúk, súd v súlade s § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu oznámenie
o podaní návrhu na začatie konania. Návrh na začatie konania sa považuje za doručený označenému
otcovi dňom 17.09.2025.
(5) Kolízny opatrovník pre prípad, že nebude určené otcovstvo súhlasným vyhlásením, navrhol vykonať
dokazovanie znalcom z odboru genetika analýzou DNA.
(6) Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 24.09.2025 bez prítomnosti označeného otca. Návrh
na začatie konania i predvolanie na pojednávanie mu boli zákonným spôsobom doručené (fikciou
doručenia), na pojednávanie sa neustanovil a zároveň nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie.
Tým boli splnené podmienky na prejednanie veci podľa § 180 CSP v jeho neprítomnosti.
(7) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi podľa § 204 CSP a výsluchom
navrhovateľky - matky podľa § 195 CSP. Súd vypočul ako svedka podľa § 196 CSP otca navrhovateľky
a pojednávanie odročil na 26.11.2025 z dôvodu potreby pokračovania v dokazovaní.
(8) Na pojednávaní dňa 26.11.2025 súd vypočul označeného otca podľa § 195 CSP a pojednávanie
odročil za účelom znaleckého dokazovania bez určenia ďalšieho termínu pojednávania.
(9) Po doručení znaleckého posudku súd určil ďalší termín pojednávania vo veci na 20.04.2026.
Predvolal naň účastníkov, opatrovníka a upovedomil o ňom prokurátora.
(10) Navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 17.3.2026 navrhla určiť výživné na
maloletého s účinnosťou od jeho narodenia, z dôvodu že otec si od jeho narodenia dobrovoľne neplnil
svoju vyživovaciu povinnosť, na dieťa neprispieval a náklady spojené so starostlivosťou znášala sama.
K tomuto podaniu sa vyjadrila prokurátorka, ktorá v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.04.2026
poukázala na to, že na spätné určenie výživného za obdobie pred začatím konania musia byť dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v tomto prípade z podania matky nevyplývajú. Opatrovník
maloletého navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a vyživovaciu povinnosť určiť
s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Odporučili
zvážiť spätné určenie výživného od narodenia dieťaťa vzhľadom na zdravotné problémy dieťaťa
súvisiace s predčasným narodením. Stretávanie otca s maloletým nenavrhli upraviť.
(11) Súd na pojednávaní dňa 20.04.2026 umožnil matke a označenému otcovi urobiť súhlasné
vyhlásenie o otcovstve, čo využili. Následne súd doplnil dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi a doplnil
výsluchy rodičov. Nato súd vo veci rozhodol.
(12) Z dôkazov vykonaných na pojednávaniach súd pre potreby rozhodnutia vo veci zistil nasledujúci
skutkový stav:
(13) Lustrácie na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 4: matka a označený otec majú rôzne miesta pobytu.
Matka má len jediné maloleté dieťa - A.. Označený otec má jedno maloleté dieťa narodené v roku
2017. V Sociálnej poisťovni bola matka evidovaná ako zamestnanec do 28.08.2024 a označený otec
do 23.01.2026. Označený otec mal na účtoch v bankách v Slovenskej republike v čase lustrácie len
minimálne zostatky v jednotkách eur.
(14) Odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 37: matka je poberateľkou
prídavku na maloletého 60 € mesačne a v čase odpovede bola aj poberateľkou rodičovského príspevku
na maloletého vo výške 351,80 € mesačne.
(15) Potvrdenie o výške príjmu označeného otca na č.l. 41: označený otec mal u zamestnávateľa EDY
Personal Management a.s. Bratislava príjem vo výške 648,30 € v čistom v priemere, avšak v mesiaci
apríl 2025 dosiahol čistú mzdu 1 109,13 €. Jeho pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe.
(16) Oznámenie bývalého zamestnávateľa matky na č.l. 43: matka pracovala od 01.07.2024 do
28.08.2024 u zamestnávateľa SaarGummi Slovakia s.r.o. Dolné Vestenice. Pracovný pomer bol
skončený v skúšobnej dobe pre pracovnú morálku a dochádzku matky.
(17) Potvrdenie o výške príjmu na č.l. 43: matka mala u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný
príjem vo výške 724,41 €, v mesiaci júl 2024 zarobila 970,06 € v čistom.

(18) Potvrdenie o výške príjmu označeného otca na č.l. 49: označený otec mal u zamestnávateľa
NEOGRAFIA a.s. Martin, kde bol zamestnaný od 06.03.2017 do 21.02.2024 v období od marca 2023 do
februára 2024 priemerný čistý mesačný príjem 440,26 €, v mesiaci marec 2023 zarobil v čistom 847,83
€, a mesiaci august 2023 zarobil 819,27 €. V mesiacoch apríl a máj 2023 a december 2023 a január
2024 nemal žiadnu mzdu.
(19) Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin na č.l. 51 a 52: v čase oznámenia označený
otec nebol vedený ako poberateľ štátnej sociálnej dávky, dávky v hmotnej núdzi, peňažného príspevku
na kompenzáciu zdravotného postihnutia ani nemal evidovanú žiadosť o štátne sociálne dávky.
V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od 22.02.2024 do 24.01.2025 vrátane.
(20) Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 67: maloletý bol čisto oblečený,
vyžadoval pozornosť blízkych osôb. Pôsobil pokojným dojmom, nedostatky v starostlivosti o neho
neboli zaznamenané. Má oslabenú imunitu, bola mu diagnostikovaná astma. Matka bola na rodičovskej
dovolenke, poberala rodičovský príspevok 340 € mesačne a prídavok na dieťa 60 € mesačne. Spolu
s maloletým, starými rodičmi a bratom býva v 2-izbovom byte. Na výdavkoch spojených s bývaním sa
podieľa sumou 150 € mesačne. V čase rozhodnom pre splodenie maloletého mala podľa vlastného
vyjadrenia pohlavný styk len s označeným otcom. Ten o gravidite vedel a navrhol jej prerušenie
tehotenstva. Po narodení dieťaťa svoje otcovstvo spochybnil, o dieťa sa nijako nezaujíma, finančne sa
na starostlivosti nepodieľa.
(21) Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin na č.l. 68: šetrením na adrese trvalého bydliska
označeného otca bolo zistené, že byt je už predaný a označený otec tam nebýva.
(22) Znalecký posudok na č.l. 98: genetickou analýzou nebolo otcovstvo označeného otca
vylúčené. Štatistickým vyhodnotením výsledkov bola stanovená pravdepodobnosť jeho otcovstva
99,9999999999%, čo predstavuje pravdepodobnosť hraničiacu s istotou. Jeho otcovstvo je prakticky
dokázané.
(23) Oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin na č.l. 121 a 125: označený otec nie je
poberateľ štátnych sociálnych dávok ani dávky pomoci v hmotnej núdzi a ani nepodal žiadosť o takú
dávku. Ku dňu 11.02.2026 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
(24) Odpoveď zamestnávateľa označeného otca na č.l. 129 vrátane potvrdenia o príjme a mzdového
listu na č.l. 130 a 131: Označený otec bol priemerný zamestnanec, zamestnávateľom nebol hodnotený
kladne, bol tvrdohlavý. Hoci techniku práce zvládol, nepracoval na svojom rozvoji. V mesiaci október
2025 mal čistý príjem za 8 dní vo výške 312,64 €, v mesiaci november 2025 za 17,1 dní čistý príjem vo
výške 935,79 € a v mesiaci december 2025 za 16,5 dňa čistý príjem 931,54 €.
(25) Odpoveď zamestnávateľa otca na č.l. 133 vrátane potvrdenia o prijme na č.l. 134: u bývalého
zamestnávateľa Work care agency s.r.o. Prievidza pracoval označený otec jeden deň. Dosiahol čistú
mzdu 37,14 €.
(26) Správa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 150: maloletý pôsobil pokojným
dojmom, bol primerane a čisto oblečený, neboli zistené zjavné nedostatky v starostlivosti o neho.
Bol predčasne narodený, mal zdravotné problémy, je sledovaný pneumológom, má diagnostikovanú
astmu a oslabenú imunitu. Má odporučenú návštevu logopedickej a neurologickej ambulancie z dôvodu
podozrenia na autizmus. Matka poberá prídavok na dieťa, predĺženie rodičovského príspevku jej bolo
zamietnuté. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému. Býva so svojim dieťaťom, rodičmi, sestrou a jej
maloletým dieťaťom a so svojím maloletým bratom. Uviedla, že rodičom prispieva 150 € mesačne a za
telefón platí 30 € mesačne. Výdavky na maloletého má na stravu 40 až 50 € mesačne, na lieky 60 €
mesačne, na plienky 40 € mesačne, na drogériu 50 € mesačne, na oblečenie, obuv a hračky spolu 100
€ mesačne a na cestovné k lekárom 80 € mesačne. Pri starostlivosti o maloletého matke pomáhajú
rodičia. Označený otec o maloletého syna nejaví záujem. Ani po znaleckom dokazovaní. Dôvod, prečo
matka nepodala návrh skôr je podľa nej, že sa maloletý narodil predčasne a mal problémy. S označeným
otcom sa pokúšala dohodnúť mimosúdne. Stretávanie maloletého s označeným otcom matka nenavrhla
upraviť. Označený otec skončil pracovný pomer. Vyživovaciu povinnosť má aj k H. G., ktorú ale nemá
určenú súdom. Je vlastníkom 2-izbového bytu v I., kde uhrádza 180 € mesačne, nehnuteľnosť je podľa
neho neobývateľná. Býva u svojej priateľky v prenajatej nehnuteľnosti. Na bývanie a stravu prispieva 200
až 250 € mesačne. Okrem toho spláca pôžičky v sumách 185 € mesačne, 60 € mesačne, 25 € mesačne.
Uhrádza poistné motorového vozidla 85 € štvrťročne. S maloletým nebol v žiadnom kontakte, nijako
neprispel na jeho výživu, a to ani po oboznámení sa so znaleckým posudkom. Súhlasil so zverením
maloletého do starostlivosti matky, vyživovaciu povinnosť navrhol určiť v minimálnej výške a stretávanie
s maloletým neupravovať.

(27) Svedok D. B. - otec navrhovateľky k veci uviedol, že s označeným otcom nie je v žiadnom vzťahu.
Staršia dcéra mu povedala, že označený otec sa pohybuje po D. a má tu partnerku. Chodí sem dosť
často.
(28) Matka - navrhovateľka k veci uviedla, že s označeným otcom sa spoznali v r. 2022 cez Instagram.
V júni až auguste sa stretávali. Keď mu oznámila, že je tehotná, označený otec chcel, aby tehotenstvo
ukončila. Tehotenstvo jej bolo potvrdené asi v septembri/októbri lekárom, označený otec povedal, že on
otcom nie je. V auguste mala s označeným otcom nechránený pohlavný styk. Pohlavný styk v tomto
období s iným osobami ako s označeným otcom nemala. Pohlavný styk, pri ktorom došlo k počatiu, bol
jej prvý pohlavný styk. Od oznámenia tehotenstva s označeným otcom nebola v žiadnom kontakte. Vie o
ňom len, že má ďalšie dieťa, iné informácie o ňom nevie. Stretávali sa v D. a jedenkrát u neho v F. - vtedy,
keď došlo k počatiu. Vôbec nevie, kde v F. boli. Označený otec jej ani nič nepovedal o sebe alebo svojej
rodine. Ona bola na rodičovskej dovolenke, iný príjem ako z rodičovského prídavku a prídavku na dieťa
nemala. V spoločnej domácnosti bývala s rodičmi a bratom a maloletým synom. Na hygienu maloletého
má výdavky 60 € mesačne, strava do 80 € mesačne, oblečenie 100 € mesačne, niekedy aj 200 €.
Maloletý navštevuje pneumológa každého pol roka. Za lieky pre maloletého platí nejakých 40 € mesačne,
dáva mu vitamíny. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Nehnuteľnosť ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty
nevlastní. Nefajčí. O syna sa stará, pomáhajú jej rodičia. Označený otec sa s nimi nijako nekontaktoval.
Maloletý sa narodil v 26. týždni tehotenstva. Intímny styk s označeným otcom bol jedenkrát. Po tomto
období s nikým iným intímny styk nemala.
(29) Označený otec k veci uviedol, že s navrhovateľkou sa stretli 3-4 krát, mali raz pohlavný styk. Pri
pohlavnom styku nedošlo k ejakulácii do pošvy, toto je dôvod, prečo sa domnieva, že nie je otcom.
Nepamätá si, kedy došlo k pohlavnému styku. Pohlavný styk bol bez ochrany. On má dieťa. Nie
je v žiadnom kontakte ani s navrhovateľkou, ani s maloletým. Navrhovateľka ho pred dvomi rokmi
kontaktovala, ale nereagoval. Dieťa ani nevidel, je si 100% istý, že to dieťa nie je jeho. On pracoval
v čase druhého pojednávania vo veci cca 2 mesiace, predtým bol evidovaný na úrade práce dva roky.
Pracoval v Bánovciach nad Bebravou v MTA ako skladník. Výplatu mal za dva týždne. Iný príjem okrem
zamestnania nemal. Predtým nebol zamestnaný dva roky, lebo býva v I., kde má byt a je veľmi ťažko
sa tam zamestnať. Našiel si tu (v D.) priateľku, teraz býva u nej, prispieva jej na domácnosť 250 €. Má
syna, s ktorým je od piatka do nedele, je to dohodnuté s jeho matkou. Syn býva vo J.. Platí mu výživné
200 € mesačne na základe dohody s jeho matkou. Má na neho aj náklady – na oblečenie, na kino a
pod. 250 € mesačne. Má aj ďalšie záväzky: 150 € mesačne nájomné vo svojom byte, má pôžičky, jednu
164 € mesačne, ďalšiu 20 € mesačne, ďalšiu 68 € mesačne, debet na účte 20 € mesačne. Z pôžičiek
žil, keďže dva roky nepracoval, dosť mu doteraz pomáhajú rodičia. Prvú výplatu mal 300 €. Má matku a
nevlastného otca, ktorí mu pomáhajú. Obaja nie sú zamestnaní. Zdedili byt, ale delili sa až 8 súrodenci.
Dávajú mu aj posledné. V minulosti niekedy dal bývalej 50 €, niekedy viac (na výživné). Vlastní byt v I.,
v ktorom nikto nebýva. U priateľky býva nejaký rok. Celý rok v byte v I. nikto nebýva. Iné nehnuteľnosti
nevlastní. Vlastní motorové vozidlo - BMW F30, kupoval ho pred dvoma rokmi. V minulosti mal hypotéku,
predal byt v F., hypotéku splatil, nejaké peniaze mu ostali. Byt predával pred dvomi rokmi, za tie peniaze
kúpil byt v I. a auto, neostalo mu nič. On bol síce nezamestnaný, ale bral PN-ku. Bral ju asi pár mesiacov.
Keď prestal brať nemocenské, nemal žiadny príjem. Poistné na auto stojí 128 € na tri mesiace, pretože
mal nehodu. Výdavky na jedlo má minimálne 300 € mesačne, na oblečenie nemá výdavky. Fajčí, prefajčí
do 50 € mesačne, keď nemá peniaze, nefajčí. Teraz mu priateľka kúpila cigarety, lebo mala výplatu.
Zdravotné obmedzenia nemá, invalidný nie je, je po operácii srdca. V práci nemá žiadne úľavy. Pre
prípad, ak by bolo zistené, že je biologickým otcom maloletého, nežiada upraviť styk s ním, nechce ani
starostlivosť o neho. Zatiaľ sa o maloletého ani nezaujímal, ani neplatil na neho žiadne výživné. Nebráni
sa tomu, aby platil, ale bráni sa tvrdeniu, že je otcom. Za mobil platí 60 € mesačne. Žiadne lieky, za ktoré
by doplácal, neberie. Žiadne záľuby alebo koníčky, s ktorými by boli spojené výdavky, nemá.
(30) Na pojednávaní dňa 20.04.2026 otec uviedol, že sa evidoval ako uchádzač o zamestnanie
minulý týždeň. Zamestnávateľ ho vyhodil v skúšobnej dobe kvôli tomu, že mal zápal pľúc. V čase
skončenia pracovného pomeru bol PN. Vždy, keď niekde pracuje a je napríklad vonku, tak to má
dopad na neho, že ochorie. Od skončenia pracovného pomeru v MTA Slovakia s.r.o. nebol zamestnaný.
Vyživovaciu povinnosť k maloletému si neplnil, záujem o stretnutie s ním neprejavil, možno prejaví
záujem v budúcnosti. Uviedol svoje pravidelné mesačné výdavky, ktoré označil ako úver v Prima banke
67,17 €, použité prostriedky na kurz na barbera, splácať bude do 15.04.2030, úver v 365 bank, splátka
22,11 €, použité prostriedky na splatenie predchádzajúcich pôžičiek, splácať bude cca 5 rokov, úver
v 365 bank, splátka 145 €, použité prostriedky na úhradu predchádzajúcich pôžičiek, splácať bude
do 15.05.2029, má ešte úver v Home credit, nemá o tom potvrdenie, mesačne spláca po 20 €, ide o
revolvingový úver, na splatenie chýba 800 až 900 €. V súčasnosti nie je zamestnaný, býva u priateľky. Byt

v I. nechce predať, nebýva tam dlhšie ako 5 rokov, predávať ho nechce. Nechce oň prísť, aby neprišiel
o strechu nad hlavou do budúcna. Byt je neobývateľný, lebo tam nemá plynový kotol, ktorý si nemôže
dovoliť. Byt kupoval v hotovosti, za asi 56 000 €. Býval tam cca mesiac a nešiel mu kotol. Keď si nájde
prácu, chce dať byt postupne dokopy. Má stredné vzdelanie, je vyučený čašník. Má kurz barbera, má
certifikát o jeho absolvovaní, ale nerobí to. V MTA Slovakia pracoval ako skladník na vysokozdvižnom
vozíku, musel robiť aj dnu aj vonku, dostal zápal pľúc, lebo bolo strašne chladno. Predtým pracoval ako
skladník a operátor. Predchádzajúce zamestnania mali zlý vplyv na jeho zdravotný stav. Vyživovaciu
povinnosť si bude plniť pravidelne. Vyživovaciu povinnosť navrhuje určiť vo výške 50 € mesačne. Všetko
čo mu zostalo, keď pracoval, tak to nebolo ani 100 €. Stále má rovnaké motorové vozidlo, úspory nemá
žiadne, nenadobudol ani žiadnu nehnuteľnosť. Staršiemu synovi prispieva individuálne, v apríli prispel
30 €, v marci tiež tak nejako. Platil to v hotovosti. On býva v F., niekedy si ho vezme na víkend. Výživné
platí podľa možností, keď má, tak dá, keď nemá, tak z čoho... 200 € dal asi naposledy v januári. Minulý
rok na neho nič neplatil. S jeho matkou normálne vychádza, ona tomu rozumie. Fajčiť prestal. Platí
paušál v sume 78 € mesačne. Výdavky na byt v I. sú 180 € mesačne. Mal príjem z nemocenského. Musí
si čo najskôr nájsť prácu, aby to vládal splácať. Predaj bytu nezvažoval. Hľadá si prácu na profesia.sk,
hľadá si prácu, ktorá nebude až taká fyzicky náročná. Podal si žiadosť do Lidla. Rozmýšľal, že by bol
za pokladňou alebo dopĺňal nejaký tovar. Má aj pohovory na obsluhu vysokozdvižného vozíka, posielal
si žiadosti do Bánoviec, Topoľčian, Prievidze a Lidl do Novák. Posielal e-maily cez Profesiu, zajtra má
mať pohovor. Má ho v Žiari, ale premyslí si, či sa mu to oplatí. Volali mu aj z Jaguára, či si je 100% istý
prácou na vysokozdvižnom vozíku, ale povedal, že nie. Chcel by si nájsť niečo tu v tomto okolí.
(31) Matka uviedla, že s maloletým boli na psychologickom vyšetrení, kde mu bol diagnostikovaný
autizmus. Príjem okrem prídavku na dieťa nemá. Jej žiadosť o predĺženie rodičovského príspevku bola
zamietnutá, nemá o tom žiadne rozhodnutie. Ešte nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, bude
sa evidovať. Podala žiadosť o dávku v hmotnej núdzi, povedali jej, že ak jej bude priznaná, tak sa nemusí
evidovať, ak nie, tak sa zaeviduje. Zamestnanie si v súčasnosti nehľadá, lebo sa stará o maloletého.
Maloletý zatiaľ nechodí do materskej školy, musí sa poradiť so psychologičkou, termín má teraz v máji.
Označený otec sa o maloletého nijako nezaujíma. Ako dôležitý dôvod pre spätné určenie výživného
uvádza, že sa venovala malému, bola doma pri ňom. Ona bola zdravá.
(32) Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce právne predpisy:
(33) Podľa § 109 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
(34) Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.
(35) Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZR“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa
majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
(36) Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
(37) Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(38) Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(39) Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.
(40) Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(41) Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(42) Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.
(43) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(44) Podľa § 62 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(45) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
(46) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.
(47) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(48) Podľa čl. 5 ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
(49) Aplikujúci citované právne predpisy, po vykonanom dokazovaní a jeho zhodnotení, súd dospel
k záveru, že konanie vo veci určenia rodičovstva je potrebné pre súhlasné vyhlásenie rodičov zastaviť
a je potrebné rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému A..
(50) Obaja rodičia urobili na pojednávaní dňa 20.04.2026 súhlasné vyhlásenie o otcovstve k maloletému.
S poukazom na § 109 CMP preto súd konanie o určenie otcovstva zastavil (výrok I.)
(51) O úprave rodičovských práv a povinností k maloletému súd rozhodol, pretože sa na nej rodičia
nedohodli. Maloletý je v súčasnosti v osobnej starostlivosti matky. V jej starostlivosti neboli zistené
žiadne závažné nedostatky. Otec sa o maloletého nijako nezaujíma, nemá záujem vykonávať o neho
starostlivosť, ani ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Preto je v záujme maloletého, aby bol zverený
do osobnej starostlivosti matky a aby to bola výlučne matka, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. (výrok II.)
(52) Keďže bol maloletý zverený do výlučnej osobnej starostlivosti matky, otec je povinný podieľať
sa na plnení svojej vyživovacej povinnosti k nemu vo finančnom vyjadrení. Pri určení vyživovacej
povinnosti je súd povinný prihliadať na odôvodnené potreby dieťaťa, ale aj na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery povinného rodiča. Prihliada na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Súd prihliada aj na to, že vzdanie sa zamestnania bez dôležitého dôvodu alebo prijatie
neprimeraných rizík povinným rodičom nemôže mať vplyv na výšku výživného. Ďalej súd prihliada na
to, že rodič, ktorý má dieťa zverené do vlastnej osobnej starostlivosti, sa na plnení svojej vyživovacej
povinnosti podieľa v prevažnej miere práve touto osobnou starostlivosťou.
(53) Vychádzajúc z týchto predpokladov súd považoval za spravodlivé určiť výživné sumou 125 €
mesačne. Vychádzal pritom z potenciálnych príjmov otca ako povinného rodiča, ktoré je objektívne
schopný dosiahnuť. Súd z vykonaných dôkazov zistil, že otec bol schopný u svojho ostatného

zamestnávateľa zarobiť v čistom sumu 1 033,20 € v prípade, ak by odpracoval 20 pracovných dní.
Súd vychádzal z potvrdenia o príjmoch na č.l. 131 spisu - otec pri odpracovaných 41,6 dňoch mal
príjem 2 179,97 €, čo je 51,66 € na deň, pri typických dvadsiatich pracovných dňoch v mesiaci je
to 1 033,20 € mesačne. Súd nemôže vychádzať zo skutočného príjmu otca, ale môže vychádzať
z príjmu potenciálneho, zodpovedajúceho možnostiam a schopnostiam otca. Otec si aktívne hľadá prácu
i obdobného charakteru, v akej pracoval naposledy, preto je dôvodné vychádzať z toho, že je schopný
zarobiť najmenej toľko, ako u ostatného zamestnávateľa. Ak by súd postupoval výlučne podľa Metodiky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre určovanie výživného na deti, tak by malo byť výživné
vo výške 12% z čistého príjmu povinného rodiča. To je z potenciálneho príjmu 1 033,20 € výživné
v sume 123,98 €. Výživné v takto určenej výške zodpovedá princípu spravodlivosti, zodpovedá právu
maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojho otca i na jeho potenciálnom príjme. Otec je vlastníkom
bytu, ktorý neužíva a nemá z neho príjem (čím zvýšil svoje výdavky a vzdal sa potenciálneho príjmu
z nájomného), vlastní a užíva motorové vozidlo. Aj na poberaní výhod z vlastníctva tohto majetku má
maloletý právo sa podieľať. Aj preto je dôvod určiť výživné z potenciálneho príjmu otca, hoci v čase
rozhodovania súdu otec žiaden skutočný preukázaný príjem nemá. Súd v prospech maloletého určené
výživné zaokrúhlil na najbližších 5 € nahor na 125 € mesačne. Vyššie výživné nezodpovedá objektívnym
možnostiam otca, ktorý nemal doteraz výhodnejšie ohodnotené zamestnanie, má pracovné skúsenosti
ako skladník a má stredné vzdelanie a ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Hoci sú
odôvodnené potreby maloletého vyššie ako súdom určené výživné, matka uvádza náklady na neho až
vo výške 380 € mesačne, otec nie je schopný platiť výživné vo vyššej ako určenej výške. Aby otec mohol
dosahovať príjem, z ktorého bude výživné platiť, musí mať zo svojho (potenciálneho) príjmu výdavky
najmenej na bývanie, stravu, primerané oblečenie. Na druhej strane, súd neprihliadal na neprimerané
majetkové riziká, ktoré otec na seba zobral v podobe úverov a platenia nákladov za osobné motorové
vozidlo a pri rozhodovaní o výživnom na tieto výdavky neprihliadal. Ani ak súd odhliadne od týchto
nie nevyhnutných výdavkov, nie je možné určiť otcovi výživné vyššie, pretože by to mohlo ohroziť
plnenie jeho ďalšej vyživovacej povinnosti a prípadne ho vystaviť aj do stavu hmotnej núdze. Splatnosť
vyživovacej povinnosti súd určil k polovici mesiaca s tým, že výživné je splatné podľa Zákona o rodine
vždy na mesiac vopred a platobným miestom je matka maloletého, v starostlivosti ktorej maloletý bude.
(54) Matka sa domáhala určenia spätnej účinnosti výživného. To by bolo prípustné, pretože ide o výživné
k maloletému dieťaťu, ale musel by byť preukázaný dôvod hodný osobitného zreteľa pre taký postup (§
77 ods. 1 ZR). Taký dôvod z vykonaného dokazovania nevyplýva. Matke nič nebránilo podať návrh na
začatie konania skôr. Maloletý síce bol po narodení chorľavý, ale matka nie. Návrh na začatie konania
mohla podať kedykoľvek po narodení maloletého, mohla tak urobiť písomne, dokonca aj elektronicky.
Podanie návrhu nijako neohrozovalo jej starostlivosť o maloletého. Postoj označeného otca k otcovstvu
poznala (vedel o jej tehotenstve, chcel, aby tehotenstvo ukončila), napriek tomu s podaním návrhu čakala
až do 10.02.2025. K neskoršiemu podaniu návrhu teda došlo výlučne zo subjektívnych dôvodov na
strane matky. Preto nie je možné priznať výživné za obdobie skoršie ako od podania návrhu na začatie
konania.
(55) Návrh bol podaný 10.02.2025 a pomery, z ktorých súd vychádzal, boli od tohto dátumu až do
rozhodnutia súdu v podstate totožné. Potenciálny príjem otca bol rovnaký, starostlivosť o maloletého
zabezpečovala výlučne matka a jeho pomery sa počas tohto obdobia výrazne nemenili. Preto súd
výživné priznal s účinnosťou od 10.02.2025, kedy začalo toto konanie. (výrok III.)
(56) Keďže výživné bolo určené spätne za obdobie od 10.02.2025, do rozhodnutia súdu dňa 20.04.2026
časť výživného nadobudla splatnosť. Otec počas tohto obdobia na výživné pre maloletého nijako
neprispieval. Preto je povinný maloletému za toto obdobie zaplatiť výživné vo výške 1 647,32 €. Splatné
výživné súd prepočítal na dni nasledovne: za obdobie od 10.02. 2025 do 14.02.2025 za 5 dní pri
výživnom 125 € mesačne pri 28 dňoch suma 22,32 €, za obdobie od 15.02.2025 do 15.04.2026 za 13
mesiacov (výživné splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, prvé výživné splatné 15. dňa v mesiaci po začatí
konania a ostatné 15. dňa v mesiaci, ktorý predchádza dňu rozhodnutia vo veci samej) po 125 €, čo
je spolu 22,32 € + 1 625 € = 1 647,32 €. Vzhľadom k výške tejto sumy a skutočnosti, že otec má aj
ďalšiu vyživovaciu povinnosť a aktuálne je nezamestnaný, považoval súd za spravodlivé umožniť mu
túto sumu splatiť v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výšku určil tak, aby bolo výživné splatné
do 4 rokov. Počas tejto doby bude otec platiť výživné najmenej po 160 € mesačne, až do splatenia
dlžného výživného. Ak by nezaplatil čo i len jednu splátku riadne a včas, na ochranu maloletého súd
ustanovil stratu výhody splátok pre otca. Povinnosť začať splácať súd viazal na doručenie rozsudku,
pretože rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). O splatnosti dlžného zvýšeného
výživného v splátkach a o strate výhody splátok v prípade neplatenia súd rozhodol podľa § 232 ods.
3, ods. 4 CSP. (výrok IV.)

(57) Keďže rodičia nežiadali upraviť stretávanie otca s maloletým, súd rozhodol tak, že styk otca
s maloletým neupravil s poukazom na § 25 ods. 2 ZR. (výrok V.)
(58) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(59) Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
(60) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.
(61) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.
(62) V konaní vznikli štátu trovy, o ktorých je potrebné rozhodnúť, pretože týmto rozhodnutím sa konanie
končí. Trovy konania štátu spočívajú v zaplatenom znalečnom za znalecký posudok vo výške 609,74 €.
Keďže bol otec v konaní v podstate neúspešný a znaleckým dokazovaním bolo jeho otcovstvo potvrdené,
je spravodlivé požadovať od neho náhradu trov konania. Preto je s poukazom na § 57 CMP povinný
trovy konania štátu - Slovenskej republiky uhradiť otec. Súd mu určil lehotu na plnenie do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
(63) Keďže ide o konanie o určení rodičovstva, platí osobitný predpis pre rozhodovanie o náhrade trov
konania (§ 53 CMP). Ak to možno spravodlivo požadovať, je možné priznať úspešnému účastníkovi
nárok na náhradu trov konania. V tomto prípade vznikli matke trovy súvisiace so zaplateným súdnym
poplatkom vo výške 100 €. Matka sa nemohla iným spôsobom ako podaním návrhu domôcť určenia
otcovstva k maloletému. Otec aj v priebehu konania popieral svoje otcovstvo. O maloletého sa nijako
nezaujímal, na starostlivosti o neho sa nepodieľal. Je preto spravodlivé, aby matke, ktorá jediná
zabezpečovala starostlivosť o maloletého a ktorá bola nútená domáhať sa určenia otcovstva podaním
návrhu, nahradil trovy, ktoré jej v súvislosti s týmto konaním vznikli. Lehotu na plnenie súd určil rovnako
ako v prípade trov konania štátu podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
29Pc/3/2025
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.