Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 25T/53/2026 z 23. 7. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prievidza z 23. júla 2026, sp. zn. 25T/53/2026, ECLI:SK:OSPD:2026:3826010527.4
Okresný súd Prievidza | 25T/53/2026 | ECLI:SK:OSPD:2026:3826010527.4 | 2026-07-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody
Citované ustanovenia: § 360 ods. 1 TZ, § 360 ods. 2 písm. a) TZ, § 138 TZ, § 364 ods. 1 písm. a) TZ, § 38 ods. 2 TZ, § 36 TZ, § 36 TZ, § 37 TZ, § 37 TZ, § 41 ods. 1 TZ, § 48 ods. 2 písm. b) TZ, § 60 ods. 1 písm. a) TZ, § 60 ods. 5 TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99731aad-de0e-4831-b992-57aa83f95b13
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:3826010527.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prievidza
25T/53/2026
3826010527
23. 07. 2026
Mgr. Radoslav Smatana, PhD.
ECLI:SK:OSPD:2026:3826010527.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného
A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 23.07.2026, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom obec D. - C., nezamestnaný, slobodný, t. č. v ÚVV Ilava,
je

v i n n ý, ž e :

dňa 01.03.2026 v čase o 20:27 hod. v predajni OD Tesco, na ul. Nábrežná 7 v Prievidzi, po tom,
ako bol v blízkosti pultu SBS vyzvaný pracovníkom SBS - poškodeným E. C., vedľa ktorého sa v
tom čase nachádzala aj jeho kolegyňa poškodená F. G., na kontrolu z dôvodu, že u neho vzniklo
podozrenie z odcudzenia tovaru z predajnej plochy, s poškodeným E. C. odmietol spolupracovať a
na výzvu nereagoval, povedal mu, aby ho nechal odísť a vykročil smerom von z predajne, v čom sa
mu poškodený E. C. snažil zabrániť a postavil sa mu do cesty, na čo obžalovaný vytiahol z bundy
svojou pravou rukou kovový predmet - páčidlo a povedal poškodenému E. C., že ak ho nenechá odísť,
tak jemu aj jeho kolegyni s týmto nástrojom rozj*be hlavu, následne na to obžalovaný chytil rukami
pod krkom poškodeného E. C., pričom mal tento kovový predmet stále v ruke, na čo ho poškodený
odsotil, v dôsledku čoho obžalovanému tento kovový predmet vypadol z ruky na zem, obžalovaný sa na
poškodeného vrhol, obaja spadli na zem a nakoľko obžalovaný stále kládol aktívny odpor, poškodený
mu založil páku okolo krku tzv. "kravatu" a za pomoci svedka sa podarilo obžalovaného spacifikovať a
založiť mu putá, čím konaním obžalovaného neboli poškodenému E. C. spôsobené žiadne zranenia,
ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,
teda:
inému sa vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a súčasne sa dopustil slovne a fyzicky na mieste
verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
čím spáchal:
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona.
Za

to sa odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/
Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to 1 kus
páčidlo zaistené pri obhliadke miesta činu ako stopa č. 2.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza podal dňa 19.06.2026 na tunajšom súde obžalobu na
obvineného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe.
Okresný súd Prievidza pod č.k. 25T/53/2026-186 dňa 25.06.2026 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým
obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36
písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona
uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého ho v
zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Zároveň mu uložil aj trest prepadnutia doličnej veci. Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný
v zákonnej lehote odpor.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 23.07.2026, na ktorom obžalovaný po
zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný
zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu a svoje konanie oľutoval. Následne samosudca
postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/,
písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu,
- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako
prečin nebezpečného vyhrážania v súbehu s prečinom výtržníctva.
Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom
vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie
prijal, keďže na takýto postup boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 257 ods. 7 druhá veta
Trestného poriadku, keďže na otázku súdu ohľadne jeho vyhlásenia o vine za skutok mu obžalobou
kladený za vinu uviedol, že sa k nemu priznáva dobrovoľne, nebol na neho robený žiaden nátlak a
dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace
s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku
č. 56/2026 Centra duševného zdravia, s.r.o. zo dňa 30.05.2026 (č.l. 58-75) za splnenia podmienok
podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov,
a to opatrenie z č.l. 22, zápis o dychovej skúške z č.l. 79, zápisnica o obhliadke miesta činu s
fotodokumentáciou z č.l. 81-88, uznesenie z č.l. 89, protokol z toxikologicko-chemickej analýzy z č.l.
96, zoznam vecí vzatých do úschovy z č.l. 118, trestný rozkaz z č.l. 186, uznesenie z č.l. 187, správa o
povesti z ÚVV Ilava z č.l. 199, doplnenie odporu z č.l. 203-204, lustrácia ZVJS z č.l. 205, odpis z registra

trestov z č.l. 206-207, lustrácia GP SR z č.l. 208-218, lustrácia CESDaP z č.l. 219-231, lustrácia CDB
z č.l. 232.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním
urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o
priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu.
Zo záverov znaleckého posudku č. 56/2026 Centra duševného zdravia, s.r.o., znaleckej organizácie
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 30.05.2026 (č.l. 58-75) vyplýva, že u
obžalovaného bol zistený syndróm závislosti zapríčinený užívaním viacerých psychoaktívnych látok
(marihuana a pervitín). Nakoľko obžalovaný deklaroval ukončenie pravidelného užívania a nachádza
sa vo väzbe, prichádza do úvahy spresnenie - abstinujúci v chránenom prostredí. Komorbidne sú
prítomné rysy emočnej instability - výbušnosť, znížená tolerancia frustrácie, oslabený rešpekt k normám
a situačne podmienené impulzívne agresívne reagovanie, zodpovedajúce emočne nestabilnej poruche
osobnosti ako samostatnej diagnostickej kategórií, ktorá sa s návykovým vzorcom vzájomne potencuje.
Táto závislosť bola u obžalovaného prítomná i v čase spáchania skutku. Zo psychiatrického hľadiska
nie je pobyt obžalovaného na slobode aktuálne nebezpečný, nakoľko netrpí žiadnou takou duševnou
poruchou, ktorá by túto nebezpečnosť podmieňovala. Znalec neodporúča uložiť obžalovanému žiadne
ochranné liečenie, kde i keď by do úvahy pripadalo protitoxikomanické liečenie, avšak vzhľadom na
absentujúci náhľad, chýbajúcu motiváciu, explicitné odmietanie, doloženú neúčinnosť predchádzajúcej
liečby a komorbidnú poruchu osobnosti obžalovaného, by uloženie ochranného protitoxikomanického
liečenia nesplnilo svoj účel a bolo by čisto formálne, bez reálneho terapeutického prínosu a preto ho
znalec v danej veci neodporúča ako neúčelné.
Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného (č.l. 79) vyplýva, že tento bol podrobený dychovej skúške
dňa 01.03.2026 o 21:25 hod. s výsledkom 0,00 mg/L alkoholu v dychu.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu (č.l. 81-83) vyplýva, že táto bola vykonaná dňa 01.03.2026 o
23:00 hod. v OD Tesco na Nábrežnej ulici 7 v Prievidzi, pričom v rámci tejto obhliadky bol okrem
iných vecí zaistený aj kovový pajser - páčidlo, označený ako stopa č. 1. Tento úkon bol aj fotograficky
zadokumentovaný v počte 35 fotografií (č.l. 84-88).
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného
zo dňa 07.07.2026 (č.l. 199) vyplýva, že tento sa vo výkone väzby nachádza od 05.03.2026 a je
umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného
je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia personálu plní. K osobám, s ktorými prichádza do styku,
zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné
situácie. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, nebol mu uložený disciplinárny trest a nebol ani
disciplinárne odmenený. Vo svojom osobnom voľne sleduje televíziu, číta dostupnú literatúru, počúva
ústavný rozhlas, komunikuje s inými obvinenými a nepravidelne sa zúčastňuje vychádzok, na ktorých
trávi svoj voľný čas s využitím dostupného športového náčinia. Tiež sa zúčastňuje niektorých vybraných
plánovaných skupinových aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti. Nie je pracovne zaradený, avšak
dobrovoľne sa zapojil do upratovacích a pomocných prác v ústave, ktoré sú vykonávané bez nároku
na pracovnú odmenu a ktorých cieľom je zmysluplne zachovávať, rozvíjať a využívať schopnosti
obvineného a zvládanie negatívnych vplyvom umiestnenia vo výkone väzby. Sociálne kontakty nadviazal
prostredníctvom nepravidelného telefonovania a ojedinelej korešpondencie. V závere sa v správe
konštatuje, že sa jedná o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona a
priebeh výkonu jeho väzby je aktuálne bezproblémový.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, bezdetný,
nezamestnaný. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie
v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný bol
doposiaľ dvanásťkrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky (proti majetku, prechádzal
cez dráhu mimo určeného priechodu, proti verejnému poriadku, proti občianskemu spolunažívaniu). Z

odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento má evidovaných deväť záznamov, pričom
doposiaľ bol štyrikrát súdom trestaný pre rôznu trestnú činnosť (raz bolo prokurátorom podmienečne
zastavené trestné stíhanie, štyrikrát mu bol ukladaný súhrnný trest a v jednom prípade aj trest spoločný),
a to i nepodmienečnými trestami odňatia slobody, a to i za rovnakú trestnú činnosť, ako mu je aktuálne
kladená za vinu.
Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle
§ 33a Trestného zákona, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného
zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v
prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že
tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená
sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.
U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal
sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a tiež poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti,
keďže obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal) a dve priťažujúce okolnosti, a to v zmysle
§ 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchal viac trestných činov) a v zmysle § 37 písm. m/ Trestného
zákona (bol už v minulosti odsúdený). V súvislosti s poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. l/
Trestného zákona súd konštatuje, že obžalovaný sa pôvodne po tom, ako urobil vyhlásenie o vine,
ospravedlnil len poškodenej F. G., avšak v rámci záverečných rečí, po tom, čo aj poškodený E. C.
vyjadril vo vzťahu k obžalovanému poľutovanie nad tým, ako sa celá vec skončila a sa mu ospravedlnil,
zároveň sa aj obžalovaný ospravedlnil poškodenému za svoje správanie a vyjadril nad svojim konaním
ľútosť, ktoré ospravedlnenie poškodený prijal a tým obaja uviedli, že tým považuje túto vec medzi nimi
za urovnanú, kde podľa názoru súdu za tejto situácie možno vnímať postoj obžalovaného, ktorý sa k
trestnej činnosti nielen doznal, ale ju aj úprimne oľutoval a preto mu priznal aj túto poľahčujúcu okolnosť.
Nakoľko obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkových podstát dvoch trestných činov, ktoré sú
oba prečinmi, v danom prípade prichádzalo do úvahy ukladanie úhrnného trestu postupom podľa § 41
ods. 1 Trestného zákona za najprísnejší z nich, ktorým je prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 2 Trestného zákona s trestnou sadzbou 6 mesiacov až 3 roky. Na základe vyššie uvedeného
súd obžalovanému uložil úhrnný trest podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2
Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, §
41 ods. 1 Trestného zákona na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne,
nakoľko mal za to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) je
možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom toto svoje konštatovanie súd
odvodzuje od skutočnosti, že obžalovaný už bol v minulosti opakovane odsúdený, a to aj za prečin
nebezpečného vyhrážania, ako aj za prečin výtržníctva, pričom na neho už bolo viackrát pôsobené
aj nepodmienečným trestom odňatia slobody a taktiež bol už mnohonásobne priestupkovo postihnutý
(dvanásťkrát), a to aj za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Zároveň súd konštatuje, že
od času, kedy vo veci vydal trestný rozkaz, kde obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 7 mesiacov nepodmienečne došlo k tej zmene, že poškodený sa s obžalovaným pokonali a
obaja vyjadrili ľútosť nad tým, že daná vec skončila až v štádiu pred súdom, čo bolo podľa názoru
súdu potrebné premietnuť vo výmere ukladaného trestu. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil vyhlásenie
obžalovaného o vine za spáchaný skutok, čím stratil možnosť napadnúť výrok o vine riadnym opravným
prostriedkom, ktorú okolnosť premietol do uloženého trestu, ako aj okolnosť, že obžalovaný sa obom
poškodeným ospravedlnil a medzi obžalovaným a poškodeným E. C. došlo na hlavnom pojednávaní aj
k urovnaniu danej veci. Súd pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný má
evidovaných deväť záznamov, pričom doposiaľ bol štyrikrát súdom trestaný pre rôznu trestnú činnosť
(raz bolo prokurátorom podmienečne zastavené trestné stíhanie, štyrikrát mu bol ukladaný súhrnný
trest a v jednom prípade aj trest spoločný), a to i nepodmienečnými trestami odňatia slobody, a to i
za rovnakú trestnú činnosť, ako mu je aktuálne kladená za vinu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na
priestupkovú minulosť obžalovaného, keď tento bol do súčasnosti dvanásťkrát postihnutý za spáchanie
priestupkov rôzneho druhu, a to aj proti občianskemu spolunažívaniu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol
i na závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
ktorý u obžalovaného konštatoval syndróm závislosti zapríčinený užívaním viacerých psychoaktívnych
látok (marihuana a pervitín). Znalec zároveň konštatoval, že zo psychiatrického hľadiska nie je pobyt

obžalovaného na slobode aktuálne nebezpečný, nakoľko netrpí žiadnou takou duševnou poruchou, ktorá
by túto nebezpečnosť podmieňovala. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj správu z ÚVV Ilava, v zmysle
ktorej bol hodnotený kladne, ako bezproblémový. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel
súd k záveru, že takto uložený trest v dostatočnej miere bude plniť výchovnú zložku trestu a taktiež
represívnu zložku trestu, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie. Súd obžalovaného na výkon trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného skutku vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin.
Súd obžalovanému v zmysle § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona uložil i trest prepadnutia veci, ktorú
obžalovaný použil na spáchanie predmetného skutku, ide o vec obžalovaného, ktorá bola zaistená dňa
01.03.2026 o 23:00 hod. pri obhliadke miesta činu v OD Tesco na Nábrežnej ulici 7 v Prievidzi a ktorá
bola riadne fotograficky zadokumentovaná, a to kovový pajser - páčidlo, označený ako stopa č. 1, ktorej
vlastníkom sa stáva štát.
Súd obžalovanému neukladal žiaden druh ochranného liečenia, nakoľko zo záverov znaleckého
posudku č. 56/2026 Centra duševného zdravia, s.r.o., znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 30.05.2026 vyplynulo, že znalec neodporúča uložiť obžalovanému
žiadne ochranné liečenie, kde i keď by do úvahy pripadalo protitoxikomanické liečenie vzhľadom na
syndróm závislosti prítomný u obžalovaného zapríčinený užívaním viacerých psychoaktívnych látok
(marihuana a pervitín), avšak vzhľadom na absentujúci náhľad obžalovaného, chýbajúcu motiváciu,
explicitné odmietanie, doloženú neúčinnosť predchádzajúcej liečby a komorbidnú poruchu osobnosti
obžalovaného, by podľa názoru znalca uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia nesplnilo
svoj účel a bolo by čisto formálne, bez reálneho terapeutického prínosu. S týmto konštatovaním znalca
sa stotožnil aj súd a preto obžalovanému neuložil žiaden druh ochranného liečenia.
Poškodení F. G. a E. C. si v predmetnej trestnej veci nárok na náhradu škody neuplatnili, preto súd o
náhrade škody nerozhodoval.
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od
oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine
nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).