{"guid": "c1f81d54-315b-453a-af5e-b39d0304c060:5d884e9d-8982-472c-a9fe-bc7997d63ccd", "ecli": "ECLI:SK:OSPD:2026:6125376832.2", "spisova_znacka": "10C/41/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 10C/41/2025 z 22. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prievidza z 22. januára 2026, sp. zn. 10C/41/2025, ECLI:SK:OSPD:2026:6125376832.2", "identifikacne_cislo": "6125376832", "sud": {"guid": "sud_122", "nazov": "Okresný súd Prievidza", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-prievidza"}, "sudca": "JUDr. Katarína Zajacová", "sudca_id": 2318, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-zajacova-2318", "datum_vydania": "2026-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d884e9d-8982-472c-a9fe-bc7997d63ccd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPD:2026:6125376832.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2026:6125376832.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPD:2026:6125376832.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prievidza\n10C/41/2025\n6125376832\n22. 01. 2026\nJUDr. Katarína Zajacová\nECLI:SK:OSPD:2026:6125376832.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,\nbytom C. - D. B., E. F. G. XXXX/XX, zast. H. I. F., advokátom so sídlom Bratislava - Staré Mesto,\nŠtefánikova č. 14, IČO: 30 850 436 proti žalovanej J. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C., B. G. XXXX/XX, o\nzaplatenie sumy 138,61 eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 138,61 eur s 7,15 % ročným úrokom z omeškania\nod 30.9.2025 do zaplatenia, na účet č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, všetko v lehote 3 dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Konanie čiastočne z a s t a v u j e o zaplatenie 2,35 % ročného úroku z omeškania zo sumy 138,61\neur od 12.11.2023 do zaplatenia\nIII. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je p o v i n n á zaplatiť\nmu žalovaná s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po\nprávoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 138,61 eur s príslušenstvom,\nktorá predstavovala náhradu škodu vo výške cestovných nákladov z miesta jeho bydliska v C. do miesta\nbydliska maloletého dieťaťa v C. spôsobenú mu tým, že žalovaná mu dňa 11.11.2023 neumožnila styk s\nmaloletým synom a nepreukázala objektívne dôvody pre nemožnosť realizácie styku, ktorý bol upravený\nrozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 19CoP/2/2022-2736 zo dňa 23.6.2022. Odvolací súd zmenil\nvýrok V. rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2555 zo dňa 9.3.2022 tak, že žalobca\nbol oprávnený stýkať sa s maloletým A. bez prítomnosti žalovanej každý nepárny týždeň v sobotu od\n10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a žalovaná bola povinná dieťa na styk\nso žalobcom pripraviť a odovzdať ho žalobcovi v stanovenom čase pred vchodom do budovy Kultúrneho\ncentra C. nachádzajúceho sa na K. L. B. C., kde jej ho žalobca v stanovenom čase mal odovzdať. V\npriebehu konania vzal podanú žalobu čiastočne späť o zaplatenie 2,35 % ročného úroku z omeškania zo\nsumy 138,61 eur od 12.11.2023 do zaplatenia a voči žalovanej uplatnil úrok z omeškania vo výške 7,15\n% ročne od 30.9.2025 s poukazom na to, že platobný rozkaz jej bol doručený dňa 29.9.2025, v dôsledku\nčoho omeškanie u nej nastalo nasledujúci deň 30.9.2025. Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny\npoplatok zo žaloby v sume 25,- eur a trovy právneho zastúpenia.\n2. Žalovaná nárok žalobcu na náhradu škody neuznala a žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.\nV obsahu odporu proti vydanému platobnému rozkazu uviedla, že platobný rozkaz je neoprávnený,\nbez akéhokoľvek právneho základu a bez akéhokoľvek právneho dôvodu na jeho plnenie. Žalobný\nnávrh je iba ďalším zo série návrhov žalobcu, ktorými takmer permanentne šikanuje žalovanú, snaží\n\nsa zhoršiť jej finančnú situáciu a to najmä z dôvodu, aby následne takýto stav účelovo využíval\nako nátlak pri súbežnom rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému synovi. Tvrdila, že\npodávaním opakovaných návrhov na náhradu domnelej škody žalobcu počas obdobia niekoľkých rokov\npostupne spôsobil na strane žalovanej stav, kedy je vystavená jeho konaním do situácie, že začína\nbyť vážne ohrozená jej finančná situácia, ktorá môže v konečnom dôsledku nepriaznivo ohrozovať aj\nzabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa, ktorý je zverený do jej starostlivosti. Uviedla, že v prípade\nakceptácie návrhu žalobcu by na jeho strane vznikol neoprávnený finančný prospech, ktorý by na jeho\nstrane zakladal bezdôvodné obohatenie. Žalobcove tvrdenia považovala za pravdivé, prezentované\nneobjektívne, účelovo a iba na základe jeho subjektívneho vnímania a subjektívneho výkladu. Poukázala\nna to, žalobca pri prezentácii svojich dôvodov účelovo vynechával ostatné skutočnosti, ktoré s\nposudzovanou situáciou úzko súviseli a ktoré musia byť objektívne posudzované v kontexte celého\nsporu, tak, aby tento bol následne príslušným súdom spravodlivo rozhodnutý. Nepovažovala za pravdivé\ntvrdenia žalobcu, že sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým a že vytvára obštrukcie, ktorými sa\nsnaží mylne vyvolávať dojem, že je ochotná dodržiavať súdne rozhodnutie. Prezentovala názor, že\nv posudzovanom prípade preukázateľne existovali objektívne okolnosti, na základe ktorých sa styk\nžalobcu s maloletým nemohol uskutočniť dňa 11.11.2023 a to nielen v tento jeden deň. Poukázala na\nto, že upozornila žalobcu vopred na to, že tento styk sa s vysokou pravdepodobnosťou neuskutoční\na súčasne aj žalobca vedel, že sa predmetný styk s maloletým neuskutoční a to na základe jeho\nvlastnej vedomosti, predchádzajúcej skúsenosti a aj jeho následného konania po neuskutočnenom\nstyku. Konanie maloletého dňa 11.11.2023, ktoré vo svojom návrhu žalobca úplne opomenul (čo okrem\niného jasne preukazuje aj účel podaného návrhu žalobcu a cieľ ktorý žalobca sleduje), bolo spôsobené\na zapríčinené okrem iného i predchádzajúcim konaním osôb, ktoré realizovali výkon rozhodnutia a ktoré\ntým, že uviedli do omylu maloletého, primárne spôsobili absolútne odmietanie styku so žalobcom na\nstrane maloletého. V tejto súvislosti poukázala na to, že dňa 23.7.2023 realizovala sudkyňa Okresného\núdu Prievidza styk maloletého s otcom a to tým spôsobom, že sa dostavila do miesta trvalého\npobytu maloletého a spoločne so Žalobcom , presvedčili maloletého na styk s otcom s tým , že „ked'\nmaloletý nechce ísť spať k otcovi, tak ona mu dáva sudcovské slovo, že ho otec večer donesie\nnaspäť domov. Že si má rozmyslieť, či chce íst' tak ako deň predtým, do večera bez prespania.\"\nSudkyňa toto sľúbila maloletému trikrát a sľúbil mu to aj otec tak, ako to vyplýva aj zo zabezpečenej\nzvukovo obrazovej nahrávky. Otec samozrejme maloletého domov nedoniesol a žalovanej argumentoval\ntým, že vraj vyslovene súd zle pochopila. Následkom takéhoto konania došlo neskôr, teda aj dňa\n14.10.2023 k situácii, že maloletý nielenže odmietal styk so žalobcom, ale tesne pred odovzdaním\nna styk plakal, kričal, že za otcom nejde, schovával sa a v niektorých momentoch sa dostával až do\nstavu záchvatov a hysterického odmietania styku so žalobcom. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú\naj zo žalobcom predloženej SMS komunikácie, ktorá preukazuje, že žalobca sa primárne nesnaží o\nriešenie príčiny existujúceho stavu, ale si čisto účelovo zabezpečuje dôkazy na následné podávanie\ntrestných oznámení, uplatňovania domnelej škody a predkladanie formálnych dôkazov na svoje konanie.\nAj z následného konania žalobcu bolo podľa žalovanej zrejmé, že sám žalobca reálne ani nemal\nzáujem o styk, ale prioritne sa sústredil na zabezpečenie si dôkazného materiálu na už vtedy plánované\nuplatnenie si domnelej náhrady škody, ktorú mu mala podľa jeho tvrdení spôsobiť žalovaná. K zápisnici\no trestnom oznámení zo dňa 11.11.2023 uviedla, že nie je relevantným dôkazom v prejednávanej veci,\npretože z nej nevyplýva žiadna bez dôvodných pochybností preukázaná skutočnosť, je iba úradným\nzáznamom subjektívneho vyjadrenia žalobcu, ktorého pravdivosť nikto nepreveroval. Z tohto dôkazu\npodľa vyjadrenia žalovanej nevyplýva, že by sa dopustila akéhokoľvek protiprávneho konania, a to či\nuž z pohľadu trestného alebo civilného práva. Z SMS komunikácie, predloženej žalobcom je zrejmé, že\nsa nepokúšal vzniknutú situáciu konštruktívne riešiť, konal vedome a účelovo tak, aby následne vedel\npreukázať vznik domnelého nároku na jeho strane. Prezentovala právny názor, že protiprávne konanie\nmusí byť poškodeným preukázané, takisto aj vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi\nporušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto\npríčin. Opomenutie môže privodiť zodpovednosť za škodu, ak ide o opomenutie takej povinnosti, keď\nškodca bol povinný konať. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia\npríčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je\nobjektívnou kategóriou a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu. Ku skúmania zavinenia, kde sa\nzavinenie vyžaduje (§ 420 a § 424 OZ) pristúpi súd až potom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi\nprotiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou (R 47/1984). Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej\nsúvislosti zaťažuje poškodeného. Ide o otázku skutkovú, nie právnu. O vzťah príčinnej súvislosti ide\nvtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma, následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda\nak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len\n\ntaké protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Vzťah príčiny a následku musí byť\npriamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky /ďalej aj len „NS SR“/ sp.zn. 2CdO 292/2006). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy,\nak škoda vznikla následkom porušenia právnej povinnosti škodcu, či právom kvalifikovanej udalosti,\nteda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku, a teda, ak je doložené, že\nnebyť protiprávneho úkonu (škodovej udalosti), ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná\nskutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne; príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie\nktorej by škodový následok nevznikol. Nemusí ísť pritom o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin,\nktorý sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide a to o príčinu podstatnú. Ak\nje kauzálna súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody prerušená, ide o tzv. nepriamu\nškodu. Judikatúra i doktrína presadzujú názor, že za súčasného právneho vzťahu patrí poškodenému\nnárok na náhradu škody len v prípade priamej škody (ktorá má podobu skutočnej škody alebo ušlého\nzisku) a nepriama škoda náhrade nepodlieha. Pri priamej škode judikatúra vychádza z toho, že pri nej\nexistuje priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym spôsobením škody a vznikom škody, zatiaľ čo pri\nnepriamej škode tento priamy príčinný vzťah chýba (rozhodnutie R7/1979). Všeobecná zodpovednosť\nza škodu podľa § 420 OZ je zodpovednosťou za predpokladané zavinenie. Zavinenie sa právnou\nteóriou i praxou chápe ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré sa prieči objektívnemu\nprávu a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Zbavenie sa zodpovednosti potom\nznamená, že škodca pri splnení predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu musí preukázať,\nže škodu nezavinil. Teda musí preukazovať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať to, že\nškode, vzniknutej porušením právnych povinností, nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého\núsilia, ktoré od neho bolo možné - objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu\npožadovať. V posudzovanom prípade nebola podľa žalovanej preukázaná príčinná súvislosť medzi\nkonaním žalovanej a následným vznikom škody na strane žalobcu. K vzniku domnelej škody žalobcu,\nktorú sám označil, nedošlo pre pasivitu alebo odpor žalovanej, ale výlučne z vôle a konania samotného\nmaloletého dieťaťa. Nimi tvrdené skutočnosti preukazuje s odstupom času aj konanie maloletého, ktoré\nje priamo zachytené, preukázané a teda dôkazne zabezpečené aj z realizovaných výkonov rozhodnutia,\nktoré pravidelne a na výslovnú žiadosť žalobcu vykonáva Okresný súd Prievidza. Aj zo zabezpečených\ndôkazov Okresným súdom Prievidza, ktoré boli vyhotovené v rámci výkonu rozhodnutia bolo podľa\njej názoru možné reálne vidieť, že prioritne žalobca svojím dlhodobým a cieleným konaním postupne\nprimárne spôsobil stav, ktorým dnes označuje ako porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej.\nUplatňovaný nárok žalobcu je nutné v posudzovanom prípade vyhodnotiť v širších intenciách celej\nsituácie, ktorá má podľa tvrdení žalobcu zakladať oprávnenosť jeho nároku. V danom prípade je\nnutné tiež brať v úvahu aj závery znaleckého dokazovania, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku\nč. 5/2022, vyhotovené znalkyňou A. I. D., ktorý bol zabezpečený a následne vykonaný na Okresnom\nsúde Bratislava IV vo veci sp.zn. 13P/91/2009. Zo záverov tohto posudku okrem iného vyplynulo, že\nvzťah maloletého dieťaťa nie je na podvedomej báze narušený ani k jednému z rodičov. Narušenie\nnastáva situačne pri konfliktoch medzi rodičmi, ktorými je maloleté dieťa zaťažené. Znalkyňa počas\nvyšetrenia nezistila vedomé tendencie k manipulácii maloletého. Vzájomné narušené vzťahy medzi\nrodičmi vplývajú výrazne negatívne na maloletého a pretože je maloletý primárne viazaný na matku, tak\ntieto vzájomné narušené vzťahy rodičov spôsobujú jeho príklon k osobe matky a odklon od osoby otca.\nZnalkyňa tiež uviedla, že otec matku subjektívne vykresľuje ako psychicky labilnú osobu, čím narúša\nich vzájomný vzťah a aj prípadne ochotu matky s otcom lepšie spolupracovať. Matka síce pripravuje\nmaloleté dieťa na styk s otcom, avšak vnútorne sa môže cítiť konaním otca a jeho výrokmi o jej duševnej\nporuche dotknutá a má pocit, že otec maloletého nechce spolupracovať a meniť svoj postoj k nej a\nprispôsobovať aj sám seba k potrebám maloletého. Maloletý pretože je na matku naviazaný, môže aj\nnapriek jej snahe o motiváciu syna k stretávaniu s otcom toto stretávanie odmietať, pretože nechce byť\nod matky dlhodobejšie odlúčený. Z vyššie uvedených záverov znaleckého posudku je zrejmé, že matka\n- žalovaná sa preukázateľne nedopúšťa a ani sa nemá ako dopúšťať žiadneho takého konania, ktoré by\nzakladalo jej zodpovednosť na náhradu škody voči žalobcovi, tak ako ju tento prezentuje. Tvrdila, a to aj\ns odstupom času od posudzovanej udalosti a v súbehu s aktuálnym stavom, ktorý v súčasnosti existuje,\nže sám žalobca svojím úmyselným a účelovým konaním ďalej intenzívne prehlbuje a zhoršuje situáciu,\nktorú v konečnom dôsledku určite veľmi intenzívne vníma aj maloletý. Z uvedeného je teda zrejmé,\nže príčinná súvislosť medzi domnelou škodou žalobcu a konaním žalovanej, preukázateľne neexistuje.\nK nenaplnenému styku otca s maloletým nedošlo v dôsledku konania matky, ale preukázateľne z\ndôvodov, ktoré vychádzali jednoznačne z vôle samotného dieťaťa. V posudzovanom prípade bola\nzákonná povinnosť preukázať konanie žalovanej povinnosťou žalobcu. Žalobca však takéto konanie\nžalovanej nepreukázal a svoj nárok zakladá výhradne na subjektívnych domnienkach, ktoré nie sú v\n\ndanom prípade na priznanie náhrady škody dostačujúce. Aj na základe predchádzajúcich obdobných\nprípadov rozhodovaných na Okresnom súde Prievidza žalobca mohol mať a určite aj mal vedomosť,\nže mu s vysokou pravdepodobnosťou vznikne škoda, no aj napriek tomu realizoval konanie, aby si\nnásledne z takéhoto postupu mohol uplatniť domnelú náhradu škody. Takýto postup, resp. úmyselné\na účelové konanie žalobcu považovala za neprijateľné a v danom prípade je to aj okolnosť, ktorá v\nrámci všeobecného výkladu vyššie citovaných aplikačných pravidiel pomerne intenzívne oslabuje právny\nzáklad žalobcom uplatneného nároku. V tomto prípade neexistuje žiadne aktívne konanie a ani pasivita\nzo strany žalovanej, ktoré by boli alebo mohli byť príčinnou súvislosťou k ujme tvrdenej žalobcom.\nDieťa, ktoré má primeraný vek a rozumové schopnosti, prejavilo vlastnú vôľu, ktorá preukázateľne nie\nje výsledkom manipulácie matky, ani jej nedostatočnej výchovy alebo vedenia. Z pohľadu existujúcej\njudikatúry a takisto praxe súdov možno konštatovať, že nemožno vyžadovať od rodiča, aby prinútil dieťa\nk styku, ak dieťa prejaví dôvodný a konzistentný odpor a zároveň nie je preukázané, že rodič (v tomto\nprípade žalovaná) tento odpor vyvolala, spôsobila alebo ho udržiava. Zodpovednosť za škodu podľa OZ\nje viazaná na zavinenie alebo aspoň porušenie právnej povinnosti. Ak žalovaná plnila rozhodnutie súdu\no úprave styku tým, že zabezpečila a pripravila dieťa, neporušila žiadnu povinnosť. Žalovaná nemôže a\npodľa zákona ani nesmie niesť zodpovednosť za výsledok konania alebo rozhodovania sa samotného\ndieťaťa, ktoré nie je možné nijako z jej strany ovplyvniť. Ak by mal súd posudzovať zodpovednosť\nžalovanej za nezrealizovaný styk, musel by zároveň odoprieť autonómiu dieťaťu pri jeho vyjadrení\nvlastnej vôle, čo by bolo v zásadnom rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa a nadradenou koncepciou\nnajlepšieho záujmu dieťaťa. V danom prípade neexistuje ani právny titul pre vznik takejto zodpovednosti\nani právom chránený záujem, ktorý by bol objektívne porušený konaním žalovanej, ktorá podľa vlastného\nvyjadrenia žiadnym spôsobom neporušila zákonnú povinnosť a ani nekonala protiprávne. Z uvedených\ndôvodov nie je možné preukázať vznik škody právneho charakteru, ani jej príčinnú súvislosť s konaním\nžalovanej. Aj vzhľadom na množstvo a permanentnosť podávania žalôb zo strany žalobcu považovala\njeho konanie za konanie majúce znaky zneužitia práva, a to najmä za účelom šikanovania žalovanej.\nŽalobca svojím konaním postupne, aj keď zatiaľ nepriamo, začína ohrozovať aj najlepší záujem a\nstabilitu výchovného prostredia maloletého dieťaťa namiesto toho, aby sa konštruktívne snažil o riešenie\nprimárnej príčiny existujúcej situácie. Aj podľa rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike mala\nza to, že označenému konaniu žalobcu by súd nemal poskytnúť súdnu ochranu. V časti uplatnených\núrokov z omeškania mala za to, že úrok ako príslušenstvo uplatnenej sumy je možné dôvodne požadovať\nod času, kedy malo dôjsť k predpokladanému plneniu v danej výške. Pretože žalobca označenú sumu\nuplatnil voči žalovanej preukázateľne prvýkrát až v momente podania žalobného návrhu, neexistoval\npodľa názoru žalovanej zákonný dôvod na priznanie úroku z označenej sumy odo dňa 12.11.2023. Voči\nžalobcovi uplatnila nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.\n3. Strany sporu sa na pojednávanie neustanovili. Žalobca neprítomnosť na ňom ospravedlnil\nprostredníctvom právneho zástupcu a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadal. Žalovaná predvolanie na\npojednávanie v odbernej lehote v mieste bydliska neprevzala. Súd konštatuje, že žalovaná sa v mieste\nbydliska zdržiava, kde si preberá súdne zásielky, čo bolo zistené z obdobných vecí prejednávaných\ntunajším súdom týkajúcich sa totožného nároku na náhradu škody uplatneného žalobcom proti\nžalovanej a totožnú adresu bydliska uviedla aj v odpore zo dňa 15.10.2025, kde jej bol doručený aj\nplatobný rozkaz do vlastných rúk, ktorý osobne dňa 29.9.2025 prevzala. Žalovaná neprítomnosť na\npojednávaní neospravedlnila a z dôležitého dôvodu ho nežiadala odročiť. Súd vo veci konal a rozhodol\nv neprítomnosti strán sporu v súlade s ust. § 180 CSP.\n4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu SMS správ z čl. 10 spisu, zápisnice o podaní\ntrestného oznámenia zo dňa 11.11.2023, rozsudku Krajského súdu Trenčín č.k. 19CoP/20/2022-2736\nzo dňa 23.6.2022, zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, technického preukazu OMV z čl. 9 spisu,\nodporu proti platobnému rozkazu zo dňa 15.10.2025, písomného vyjadrenia žalobcu vo veci z čl. 60\nspisu, uznesenia o začatí trestného stíhania proti žalovanej zo dňa 17.10.2024, obžaloby podanej na\nžalovanú zo dňa 23.4.2025, fotodokumentácie z čl. 86 až 89 spisu, ostatných listinných dôkazov v spise\nzaložených a zistil nasledovný skutkový stav:\n5. Na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2555 zo dňa 9.3.2022 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736 zo dňa 23.6.2022, právoplatného\ndňa 22.7.2022 bol styk žalobcu s maloletým A. dňa 14.10.2023 upravený tak, že bol oprávnený bez\nprítomnosti žalovanej stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00\nhod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že žalovaná bola povinná maloletého na styk so\n\nžalobcom pripraviť a odovzdať mu ho v stanovenom čase pred vchodom do budovy Kultúrneho centra\nC. nachádzajúceho sa na K. L. B. C., kde jej ho žalobca v stanovenom čase mal odovzdať.\n6. Medzi stranami nebolo sporné, že podľa vyššie citovaného rozsudku odvolacieho súdu sa dňa\n11.11.2023 žalobca dostavil pred Kultúrne centrum na K. L. B. C., ale k odovzdaniu maloletého žalovanou\nžalobcovi nedošlo.\n7. Z SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že pred dňom 11.11.2023 žalobca\nniekoľkokrát oslovil žalovanú s otázkou, ako sa má jeho syn, na ktorú mu opakovane neodpovedala.\nDňa 10.11.2023 žalobca žalovanej oznámil: ,,Zajtra odovzdanie na styk na námestí o 10,00 hod.“.\nŽalovaná na SMS správu neodpovedala. Následne v deň upraveného styku žalobcu s maloletým žalobca\nžalovanej napísal: ,,Čakám na námestí“, na čo mu žalovaná odpísala: ,,A. je oblečený, nachystaný, ale\nnechce ísť ani do auta, plače, že nejde za tatkom, lebo tatko ho zase večer nedonesie domov.“ Žalobca\no 10.00 žalovanej napísal: ,,Idem pred dom, máš možnosť si rozmyslieť svoje úmyselné konanie a syna\nmi odovzdať, to čo robíš nášmu synovi veľmi škodí, uvedom si to.\" \"Som pred domom, otvor dvere a\nnormálne mi A. odovzdaj.\" Následne o 10.22 hod. žalovaná žalobcovi napísala: \"A. presviedčam, aby\nišiel, ale plače a schováva sa, že nechce ísť za tatkom, lebo sa bojí, že ho tatko večer nedonesie domov\nako minule.\" Následne žalobca napísal žalovanej ďalšie SMS správy, v ktorých ju vyzval na odovzdanie\nmaloletého.\n8. Zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobca následne, po dostavení sa pred rodinný dom, v\nktorom žalovaná s maloletým býva, privolal hliadku polície, k odovzdaniu dieťaťa žalobcovi však nedošlo.\nNásledne žalobca podal v tejto súvislosti na žalovanú trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve\nPolicajného zboru v Prievidzi, Odbor kriminálnej polície Prievidza.\n9. Dňa 11.11.2023 na OR PZ v Prievidzi, odbore kriminálnej polície bola spísaná zápisnica o trestnom\noznámení žalobcu, z ktorej vyplýva, že dňa 11.11.2023 bol oprávnený stretnúť sa so svojím maloletým\nsynom, ale matka mu tak, ako v predchádzajúcich prípadoch maloletého riadne neodovzdala napriek\ntomu, že táto povinnosť jej vyplývala z vykonateľného súdneho rozhodnutia. Uviedol, že následne po\ntom, ako matka maloletého sa spolu s maloletým nedostavili na námestie, prišiel pred jej dom, zazvonil\npri bráničke, nikto mu neotvoril a matka mu písala SMS správy, v ktorých opakovala to isté napriek\ntomu, že ju opakovane žiadal, aby mu syna normálne odovzdala. Keďže sa nemal ako k synovi dostať,\nprivolal na miesto samé policajnú hliadku, policajt zazvonil pri bráničke, ako vždy otvoril mu starý otec\nmaloletého a pozval policajta do predsiene domu. Policajt mu uviedol, že matka bola doma, povedala\nmu, že syn nechce na styk ísť, pričom policajt jeho syna nevidel. Matka dieťa nevydala ani napriek výzve\npolicajta a nepredložila ani žiaden doklad o ochorení dieťaťa. Matka tým zmarila už 127. styk.\n10. Zo zmluvy o výpožičke, zo dňa 24.9.2021 uzatvorenej medzi M. H. N. ako požičiavateľom a žalobcom\nako vypožičiavateľom vyplýva, že požičiavateľ bezodplatne prenechal žalobcovi vozidlo VW Tiguan EČV:\nE. na užívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.9.2021 na dobu neurčitú.\n11. Z fotokópie technického preukazu motorového vozidla značky Volkswagen Tiguan, EVČ: SC1195GD\n(čl. 34 spisu) vyplýva, že vlastníkom motorového vozidla je H. N.. Dátum prvej evidencie vozidla je v\ntechnickom preukaze deň 27.8.2018 a okrem iných technických údajov spotreba paliva 7,6 litrov na 100\nkm. Z informácií dostupných na internete (www.statdat.statistics.sk) vyplýva, že počas kalendárneho\ntýždňa od 6.11.2023 do 12.11.2023 bola priemerná cena benzínu natural 95 oktánový 1,587 eur/liter.\n12. Z dôvodu opakovane zmarených stykov žalobcu s maloletým Matejom OR PZ Prievidza,\nodbor kriminálnej polície, prvé oddelenie vyšetrovania pod sp.zn. ČVS:ORP-558/1-VYS-PD-2023 dňa\n17.10.2024 začalo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1\nTrestného poriadku vznieslo obvinenie voči žalovanej pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného\nrozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona.\n13. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podala žalovaná sťažnosť, ktorú uznesením č.k. 2Pv\n351/23/3307-150 zo dňa 28.10.2024 prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza zamietla ako\nnedôvodnú. Z odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia vyplýva, že maloletý A. dokáže a môže byť s\notcom bez prítomnosti matky a dokonca, že maloletý s otcom bez prítomnosti matky prespal. Súčasťou\n\nvyšetrovacieho spisu sú aj fotografie a záznamy predložené oznamovateľom, z ktorých je zrejmé, že\nmaloletý počas stykov s otcom sa správal uvoľnene, smial sa. Poukázala takisto na správy Centra\npre deti a rodiny Prievidza, ktoré vykonáva odborné poradenstvo, ktoré bolo uložené obvinenej a\noznamovateľovi súdom. Zo spisu tiež vyplýva, že vzhľadom na odpozorované reakcie dieťaťa, počas\nintervencie v prítomnosti matky, by spoločné stretnutie rodičov a dieťaťa nemuselo priniesť očakávaný\nvýsledný efekt. Potrebné je tiež vziať do úvahy a prihliadať na niektoré vyjadrenia maloletého, ktoré\nnezodpovedajú jeho veku, pričom k niektorým vyjadreniam nemohol sám dospieť, ale tieto musel s\nnajväčšou pravdepodobnosťou prebrať od matky, alebo od iných blízkych osôb, ktoré majú vedomosť\no niektorých skutočnostiach súvisiacich s obvinenou, s oznamovateľom a s maloletým A.. Čo sa týkalo\ntvrdenia obvinenej, že syn styky s otcom odmieta, pre jeho konanie napríklad privolávanie policajných\nhliadok počas choroby syna, trvaním styku s prespaním, uskutočnenie núteného výkonu rozhodnutia,\nuvádza, že oznamovateľ sa snaží všetkými dostupnými legálnymi prostriedkami dosiahnuť, aby sa styk\nso synom realizoval v zmysle rozsudku súdu. Keby sa styk oznamovateľa s maloletým realizoval v\nzmysle rozsudku, nebolo by potrebné nič riešiť a to ani prostredníctvom polície a súdov a oznamovateľ by\nnemal dôvod pristúpiť k opatreniam popísaných v sťažnosti. To, že oznamovateľ nerezignoval a naďalej\nsa snaží o uskutočnenie styku so synom, mu nie je možné dať za vinu. V súvislosti s tým poukazuje\nnapríklad na to, že v dňoch 23.7.2023 a 24.7.2024 sa styk oznamovateľa realizoval so synom bez\nproblémov a to bez prítomnosti obvinenej a aj s prespaním maloletého A. s otcom. Poukázala tiež na to,\nže ani prehratím zvukových záznamov predložených obvinenou so sťažnosťou nezistila také okolnosti,\nktoré by vylučovali vznesenie obvinenia za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349\nTrestného zákona.\n14. Dňa 23.4.2025 bola na žalovanú podaná Okresnou prokuratúrou Prievidza obžaloba pre pokračovací\nprečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona z dôvodu opakovaného\nzmarenia styku otca s maloletým dieťaťom. Vec sa v súčasnosti vedie na tunajšom súde pod sp.zn.\n3T/18/2025.\n15. Skutočnosť, že vzťah žalobcu s jeho maloletým synom je bezproblémový, preukazoval žalobca v\npriebehu konania viacerými fotografiami, ktoré sú založené v spise na č.l. 86-89.\n16. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,\nna prírode a životnom prostredí.\n17. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.\n18. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.\n19. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.\n20. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu\nneškodilo. Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo\nku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ak bola porušená konkrétna\npovinnosť, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v konkrétnych ustanoveniach\nObčianskeho zákonníka, prípadne iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Ak neboli porušené\nkonkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa\nzasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch,\ntreba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo\nči si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto\npovinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa\nstáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti\npodľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením\npreventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí,\nvznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420. Preventívnu povinnosť ukladá § 415 každému,\nt.j. tak fyzickým, ako aj právnickým osobám.\n\n21. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka\nje protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou\na zavinenie, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).\nObčianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných\nzáväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však\nvzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú\nzodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na\nprípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za\nškodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným.\nObsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa\nzákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak\nfyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.\nPredpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na\ntom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú\npriamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe\na príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími\npodmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Ďalšou podmienkou\nvzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu\nsa podľa odseku 3 predpokladá. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení\ntohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k\nvlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti\ntomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou\nzodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako\nvnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej.\nVedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj\npredstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe\nznalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri\númyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je\ndaná len vedomostná zložka. Pokiaľ odsek 3 ráta s prezumpciou zavinenia, nemá na mysli určitý stupeň\nzavinenia. V tomto ustanovení sa predpokladá iba nedbanlivostné zavinenie. Existenciu úmyslu treba\ndokázať.\n22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že na základe rozsudku\nOkresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2555 zo dňa 9.3.2022 v spojení s rozsudkom Krajského\nsúdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736 zo dňa 23.6.2022, právoplatného dňa 22.7.2022 bol styk\nžalobcu s maloletým A. dňa 14.10.2023 upravený tak, že bol oprávnený bez prítomnosti žalovanej\nstretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od\n9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že žalovaná bola povinná maloletého na styk so žalobcom pripraviť a\nodovzdať mu ho v stanovenom čase pred vchodom do budovy Kultúrneho centra C. nachádzajúceho\nsa na K. L. B. C., kde jej ho žalobca v stanovenom čase mal odovzdať.\n23. Medzi stranami nebolo sporné, že podľa vyššie citovaného rozsudku odvolacieho súdu sa dňa\n11.11.2023 žalobca dostavil pred Kultúrne centrum na K. L. B. C., ale k odovzdaniu maloletého žalovanou\nžalobcovi nedošlo.\n24. Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zodpovednosti žalovanej za škodu - cestovné náklady,\nktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s jeho cestou z miesta bydliska v C. do miesta bydliska maloletého\ndieťaťa v C. za účelom realizovania styku dňa 11.11.2023, ktorý žalobcovi nebol umožnený a vzhľadom\nna obranu žalovanej posúdiť existenciu takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla\nzabrániť a jej vznik nezavinila.\n25. Z predloženej SMS komunikácie medzi stranami bolo preukázané, že pred dňom 11.11.2023 žalobca\nniekoľkokrát oslovil žalovanú s otázkou, ako sa má jeho syn, na ktorú mu opakovane neodpovedala.\nDňa 10.11.2023 žalobca žalovanej oznámil: ,,Zajtra odovzdanie na styk na námestí o 10,00 hod.“.\nŽalovaná na SMS správu neodpovedala. Následne v deň upraveného styku žalobcu s maloletým žalobca\nžalovanej napísal: ,,Čakám na námestí“, na čo mu žalovaná odpísala: ,,A. je oblečený, nachystaný, ale\nnechce ísť ani do auta, plače, že nejde za tatkom, lebo tatko ho zase večer nedonesie domov.“ Žalobca\no 10.00 žalovanej napísal: ,,Idem pred dom, máš možnosť si rozmyslieť svoje úmyselné konanie a syna\n\nmi odovzdať, to čo robíš nášmu synovi veľmi škodí, uvedom si to.\" \"Som pred domom, otvor dvere a\nnormálne mi A. odovzdaj.\" Následne o 10.22 hod. žalovaná žalobcovi napísala: \"A. presviedčam, aby\nišiel, ale plače a schováva sa, že nechce ísť za tatkom, lebo sa bojí, že ho tatko večer nedonesie domov\nako minule.\" Následne žalobca napísal žalovanej ďalšie SMS správy, v ktorých ju vyzval na odovzdanie\nmaloletého.\n26. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu názoru, že žalovaná\nzavinene zmarila stretnutie maloletého so žalobcom, keď bez akéhokoľvek relevantného objektívneho\ndôvodu maloletého na stretnutie s ním nepripravila a stretnutie mu neumožnila. Svojím (ne)konaním\npriamo porušila povinnosť uloženú jej vykonateľným súdnym rozhodnutím a zodpovedá za škodu\nvzniknutú žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná zavinene zmarila styk\nmaloletého so žalobcom, keď ho bez objektívneho dôvodu odmietla odovzdať žalobcovi a zároveň\nnesplnila ani prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. O splnení prevenčnej povinnosti\nby bolo možné uvažovať vtedy, ak by žalovaná existujúcu objektívnu okolnosť žalobcovi včas oznámila\na ten by tak nemusel zbytočne absolvovať cestu do miesta bydliska maloletého, čo nebolo preukázané.\n27. Je zrejmé, že žalovaná mala právnu povinnosť vyplývajúcu jej z vykonateľného súdneho rozhodnutia,\numožniť dňa 11.11.2023 stretnutie žalobcu s maloletým dieťaťom. Žalobca žalovanej riadne oznámil, že\nsi dieťa prišiel vyzdvihnúť. Bolo potom preukázané, že jeho cesta dňa 11.11.2023 na miesto stretnutia\nso synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom, dôkazom čoho je i podanie trestného oznámenia\nžalobcu na žalovanú zo dňa 11.11.2023. Je nepochybné, že žalobca mal dňa 11.11.2023 právo na\nstretnutie s dieťaťom na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2555 zo dňa\n9.3.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736 zo dňa 23.6.2022\nv rozsahu tohto rozhodnutia a súčasne bolo povinnosťou žalovanej stretnutie žalobcovi s dieťaťom\numožniť a prípadne žalobcu upozorniť na jeho povinnosť dieťa vrátiť o 18.00 hod. toho istého dňa.\nBolo preukázané, že škoda žalobcu pozostávajúca zo vzniknutých nákladov na prepravu vznikla v\npriamej príčinnej súvislosti s jeho cestou z miesta bydliska na miesto stretnutia s maloletým dieťaťom.\nZavinenie žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní, pretože jednoznačne vedela, že svojím konaním,\na to neumožnením stretnutia dieťaťa so žalobcom poruší jeho právo na styk s maloletým a teda poruší\npovinnosť uloženú jej vykonateľným súdnym rozhodnutím. Vo veci žalovaná argumentovala tým, že\nmaloletý nechcel ísť na stretnutie s otcom napriek jej snahe, aby sa toto stretnutie uskutočnilo. Túto\nskutočnosť však žalovaná v konaní nijako nepreukázala a takisto nepreukázala ani existenciu akejkoľvek\nobjektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu s dieťaťom v uvedený deň realizovať.\nDňa 11.11.2023 žalovaná neumožnila žalobcovi ani vizuálny kontakt s maloletým, nestretla sa s ním\nv snahe celú vec na mieste riešiť, vopred žalobcu neinformovala o objektívnej prekážke, pre ktorú sa\njeho stretnutie s maloletým nebude môcť v daný deň uskutočniť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na\nto, že vyššie uvedené vykonateľné súdne rozhodnutie je žalovaná povinná rešpektovať a plniť si svoju\npovinnosť v súdom určenom čase maloletého na styk so žalobcom riadne a včas pripraviť a styk mu\numožniť. Neobstojí jej obrana, že „tesne pred odovzdaním na styk so žalobcom maloletý plakal a styk\ns ním odmietal. Uvedené tvrdenia žalovanej zostali v konaní nepreukázané. Dňa 11.11.2023 nezistila\nani hliadka polície, ktorá sa dostavila do miesta bydliska žalovanej a maloletého a ktorej bolo umožnené\nvstúpiť do obydlia žalovanej, opodstatnenosť prekážok na strane žalovanej, ktoré je objektívne bránili v\nsplnení povinnosti odovzdať maloletého žalobcovi za účelom realizácie jeho styku s dieťaťom.\n28. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že maloletý odmietal styk s otcom, čo nedokázala nijakým\nspôsobom ovplyvniť. Súd opätovne uvádza, že táto okolnosť nič nemení na povinnosti žalovanej pripraviť\ndieťa na styk so žalobcom podľa právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ak medzi\nstranami nedošlo k vzájomnej dohode na odlišnej úprave styku žalobcu s dieťaťom, bolo povinnosťou\nstrán sporu rešpektovať súdne rozhodnutie. Pokiaľ k realizácii styku nedošlo, žalovanú zaťažuje dôkazné\nbremeno na preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne nebolo možné, aby sa styk realizoval.\nŽalovaná v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla. Po vykonanom dokazovaní nebola preukázaná\nexistencia takej objektívnej skutočnosti na strane maloletého, ktorá by objektívne bránila dňa 11.11.2023\njeho stretnutiu so žalobcom. Žalovaná v tejto súvislosti namietala vôľu maloletého, ktorý mal podľa nej\nstyk so žalobcom odmietať a preto považovala nesplnenie si súdom uloženej povinnosti týkajúcej sa\nodovzdania maloletého na styk so žalobcom, za súladné s najlepším záujmom maloletého. Je síce\npravda, že záujem maloletého dieťaťa je kľúčovým kritériom pri rozhodovaní súdu vo veciach maloletých\ndetí, avšak v predmetnom konaní o náhradu škody bolo nevyhnutné vychádzať z toho, že dané kritérium\n(najlepší záujem maloletého dieťaťa) bolo už zohľadnené v konaniach starostlivosti súdu o maloleté\n\ndieťa a pokiaľ bolo vo veci starostlivosti súdu o maloletého určitým spôsobom rozhodnuté a rozhodnutie\nnadobudlo vykonateľnosť, nie je prípustné, aby súd v konaní o žalobcom uplatnenej náhrade škody súlad\nso záujmom maloletého nanovo hodnotil alebo prehodnocoval. Posúdenie žalovanej, čo je v najlepšom\nzáujme maloletého, preto nepredstavuje okolnosť, ktorá by vylučovala protiprávnosť konania žalovanej\na preukazovala neexistenciu zavinenia žalovanej. Žalobca sa dňa 11.11.2023 domáhal stretnutia s\nmaloletým podľa vykonateľného rozhodnutia súdu. Treba mať v každom prípade na zreteli, že išlo o\nštvorročné dieťa závislé na žalovanej, ktorá ho má vo svojej starostlivosti a tak má možnosť dieťa\novplyvňovať i po vôľovej stránke. Povinnosťou žalovanej bolo maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom\nvčas a riadne pripraviť a stretnutie so žalobcom umožniť, čo sa však v danom prípade nestalo. V tejto\nsúvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že na jar roku 2023 sa uskutočnil styk žalobcu s maloletým\na maloletý u neho aj prespal. Stretnutie maloletého so žalobcom bolo bezproblémové, o čom svedčia aj\nviaceré fotografie vyhotovené žalobcom v tomto období, na ktorých sa maloletý v prítomnosti žalobcu\ntvári šťastne.\n29. V konaní bolo preukázané, že žalovaná pred dňom 11.11.2023, prípadne dňa 11.11.2023 žalobcovi\nvčas neoznámila, že jeho styk s maloletým sa uskutočniť nemôže z objektívnych dôvodov. Za takéto\ndôvody nemožno považovať odmietnutie styku dieťaťa so žalobcom. Neuskutočnenie styku nie je\nv danom prípade možné pripisovať iba odmietavému postoju maloletého tak, ako to tvrdí žalovaná.\nŽalovaná v konaní nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo splnenie si súdom uloženej\npovinnosti maloletého syna na styk so žalobcom riadne pripraviť. Nepreukázala, že vyvinula akékoľvek\núsilie, resp., že by uskutočnila konkrétne opatrenia smerujúce k upokojeniu maloletého, k jeho pozitívnej\nmotivácii na stretnutie so žalobcom a k riadnemu odovzdaniu maloletého žalobcovi na styk tak, aby sa\npredišlo vzniku škody (žalobca dňa 11.11.2023 maloletého ani nevidel).\n30. S poukazom na vyššie uvedené zistenia bolo preukázané, že neuskutočnenie realizácie styku\nžalobcu s maloletým dňa 11.11.2023 nebolo v dôsledku ospravedlniteľného dôvodu, ale išlo o úmyselné\na protiprávne konanie žalovanej. V tejto súvislosti súd zhodne s tvrdením žalobcu uvádza, že opakované\nžalobné návrhy otca podávané na súd z dôvodu opakovaného neumožnenia žalovanej žalobcovi stretnúť\nsa s dieťaťom, nie je možné označiť za šikanózne konanie žalobcu, pretože z jeho strany ide len o\nreakciu na opakované a vedomé porušovanie súdnych rozhodnutí žalovanou.\n31. Vzhľadom k tomu, že žalobca preukázal všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej\nza škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením cestovných nákladov z miesta jeho bydliska do\nC. a späť dňa 11.11.2023 za účelom realizácie jeho styku s dieťaťom na základe právoplatného\na vykonateľného súdneho rozhodnutia a žalovaná nepreukázala, že škodu nezavinila, súd žalobu\npovažoval za dôvodnú a vyhovel jej.\n32. Pokiaľ ide o rozsah uplatnených cestovných nákladov za cestu z C. O. C. a späť, teda o výšku\nnáhrady škody, žalobca pricestoval na styk s maloletým osobným motorovým vozidlom, ktoré mal v\ntom čase v užívaní na základe zmluvy o výpožičke bezodplatne. Vzhľadom na dlhodobý charakter\nvýpožičky je zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla a základná náhrada zohľadňuje\nopravy, údržbu, opotrebenie a výmenu pneumatík, motorového oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky\nza umývanie auta, povinné zmluvné a havarijné poistenie, pričom na týchto nákladoch sa podieľa\nvýlučne žalobca sám. V konaní zo strany žalovanej nedošlo k spochybneniu, resp. popretiu týchto\nskutkových tvrdení žalobcu, preto súd považoval uvedené skutkové tvrdenia za nesporné a nárok\nžalobcu na zaplatenie cestovných náhrad podľa Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v\nznení neskorších predpisov v súvislosti s použitím osobného motorového vozidla na cestu z C. O. C.\na späť za preukázaný.\n33. Cesta žalobcu z miesta bydliska C. - E. F. do miesta stretnutia s maloletým, C., K. L. a späť\npredstavuje vzdialenosť 372 km. Podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 Zákona č. 283/2002 Z.z. o\ncestovných náhradách si žalobca uplatnil základnú náhradu v sume 93,74 eur (0,252 eur x 372 km podľa\nOpatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 247/2023 Z.z. o sumách základnej náhrady za\npoužívanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách) a náhradu za spotrebované pohonné\nhmoty v sume 44,87 eur (vychádzajúc z priemerných cien pohonných látok v Slovenskej republiky\npodľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu natural 95 oktánový v týždni od\n6.11.2023 do 12.11.2023 v sume 1,587 eur/ liter; pri spotrebe vozidla 7,6 l/ 100 km. Celkom predstavujú\nžalobcom uplatnené cestovné náklady sumu 138,61 eur. Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia náhrady\n\nškody spočívajúcej vo vynaložených cestovných nákladoch za účelom realizácie styku podľa Zákona\nč. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov, aj v týchto prípadoch ide o\nustálenú súdnu prax (napr. rozhodnutie R 12/90, rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 20Co/9/2020\nzo dňa 26.11.2020, rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 27Co/62/2023-261 zo dňa 23.11.2023,\nrozsudok Krajského súdu Trenčíne č.k. 8Co/2/2025-181 zo dňa 26.3.2025).\n34. Omeškanie žalovanej bolo posúdené podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Výška úroku\nz omeškania zodpovedá § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Počiatok\nomeškania žalovanej bol ustálený od 30.9.2025, t.j. deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej, kedy\nbola žalobcom prvýkrát vyzvaná na náhradu škody.\n35. O čiastočnom zastavení konania o zaplatenie 2,35% ročného úroku z omeškania zo sumy 138,61\neur od 12.11.2023 do zaplatenia súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP v dôsledku späťvzatia žaloby\nžalobcom v tejto časti.\n36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol vo veci úspešný,\npreto mu patrí nárok na náhradu trov konania v plnej výške, 100%. Neúspešnej žalovanej nárok na\nnáhradu trov konania nevznikol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia\nrozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.\nPodľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej\nčinnosti.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "94b2ef57-b99b-4b44-a886-82db820a4d26:e23fecf2-9dc9-4215-ab73-74f327ef53d7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8724205198.1", "spisova_znacka": "8Co/2/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/2/2025 z 23. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8724205198.1"}, {"guid": "d060151d-5b71-4d72-a5a5-5bed07bdb965:8176e1c5-ddbf-4c7f-9504-855fe2418829", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Co/62/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/62/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d060151d-5b71-4d72-a5a5-5bed07bdb965:8176e1c5-ddbf-4c7f-9504-855fe2418829"}, {"guid": "fc1bbd68-00ce-4feb-9736-6ff526786358:2f981a88-6947-4c92-af27-104e657e7175", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CoP/20/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/20/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fc1bbd68-00ce-4feb-9736-6ff526786358:2f981a88-6947-4c92-af27-104e657e7175"}, {"guid": "75ad99ae-53f3-44b6-8bf8-42ecf3c82178:3f9ac099-761d-4419-9427-c0e83e8b477a", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Co/9/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/9/2020 z 23. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/75ad99ae-53f3-44b6-8bf8-42ecf3c82178:3f9ac099-761d-4419-9427-c0e83e8b477a"}], "citovane_v": []}