{"guid": "aebb79b4-c2c0-4104-b9bb-28719e157917:beb68479-2566-4b89-95d8-86ad1cecc623", "ecli": "ECLI:SK:OSPK:2024:6121410124.9", "spisova_znacka": "4C/38/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 4C/38/2021 z 5. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Pezinok z 5. decembra 2024, sp. zn. 4C/38/2021, ECLI:SK:OSPK:2024:6121410124.9", "identifikacne_cislo": "6121410124", "sud": {"guid": "sud_108", "nazov": "Okresný súd Pezinok", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-pezinok"}, "sudca": "JUDr. Ingrid Daxner", "sudca_id": 2745, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ingrid-daxner-2745", "datum_vydania": "2024-12-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-498", "nazov": "§ 498 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-498", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-498"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "nazov": "§ 456 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-456", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-456"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-498", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-456"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/beb68479-2566-4b89-95d8-86ad1cecc623", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPK:2024:6121410124.9", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPK:2024:6121410124.9", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPK:2024:6121410124.9/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Pezinok\n4C/38/2021\n6121410124\n05. 12. 2024\nJUDr. Ingrid Daxner\nECLI:SK:OSPK:2024:6121410124.9\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v spore žalobcov: 1. I. L., nar.\nXX.8.XXXX, povolený pobyt na území Slovenskej republiky ul. G. F. XXXX/X, Q., štátny občan E., 2.\nF. D., nar. X.XX.XXXX, povolený pobyt na území P. republiky ul. G. F. XXXX/X, Q., štátny občan E.,\nobaja zast. A. & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Rožňavská 2, proti\nžalovaným: 1. Ing. T. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U., A. XXXX/XX, štátny občan SR, 2. I.. L. B.,\nnar. X.X.XXXX, trvale bytom U., A. XXXX/XX, štátny občan SR, obaja zast. IVANOVIČ LEGAL s. r. o.,\nadvokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Štúrova 11, o zaplatenie 25 000,- eur, takto\nrozhodol:\nSúd žalobu zamieta.\nSúd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade proti žalobcom v 1. a 2. rade 100% nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením,\nvydaným súdnym úradníkom, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou /návrhom na upomínacie konanie podľa osobitného predpisu/, podanou na súd dňa\n30.6.2021, postúpenou tunajšiemu /všeobecnému/ súdu, po podaní odporu žalovanými, na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie, sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 25 000,- eur, titulom vydania\nbezdôvodného obohatenia /vrátenia zálohy kúpnej ceny/. Žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili\ntvrdením, že dňa 21.12.2018 so žalovanými uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve, ktorej predmetom bolo\ndohodnutie podmienok pre uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam,\nnachádzajúcim sa v katastrálnom území F., obec Bratislava - m. č. Nové Mesto, okres Bratislava\nIII., vtedy zapísaným na LV č. XXXX: stavba súp. č. XXXXX rodinný dom s dvojgarážou, J. XX, Q.,\npostavená na pozemku reg. „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a pozemky\nparcely reg. „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a č. XXXX/XX záhrada\no výmere 346 m2. Dňa 21.12.2018 zaplatili žalovaným zálohu na kúpnu cenu vo výške 25 000,- eur\npodľa ods. 2.3. zmluvy o budúcej zmluve a to sumu 8 000,- eur na bankový účet IBAN: P XXXX\nXXXX XXXX XXXX XXXX a sumu 17 000,- eur na bankový účet IBAN: P XXXX XXXX XXXX XXXX\nXXXX. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy na prevod nehnuteľností počas platnosti zmluvy o budúcej zmluve\nnedošlo a nehnuteľnosti sú už v súčasnosti vo vlastníctve tretích osôb. Keďže právny dôvod zaplatenej\nzálohy odpadol, žalovaní boli povinní vrátiť zálohu z titulu bezdôvodného obohatenia. Na vrátenie zálohy\nžalovaných vyzvali listom zo dňa 30.6.2020. Napriek výzvam im žalovaní ku dňu podania žaloby zálohu\nnevrátili. Žalovaní v podanom odpore proti platobnému rozkazu v upomínacom konaní uviedli, že plnenie\nvo výške 25 000,- eur bolo riadne a legitímne započítané na plnenie zmluvnej pokuty, dohodnutej medzi\nžalobcami a žalovanými na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Potvrdili, že medzi žalobcami,\nako budúcimi kupujúcimi, a žalovanými, ako budúcimi predávajúcimi, bola dňa 21.12.2018 uzatvorená\nzmluva o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzatvoriť kúpnu zmluvu\no prevode nehnuteľností žalovaných, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Vinohrady /rodinný dom\n\nsúp. č. XXXXX a pozemky parcely reg. „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2\na č. XXXX/XX záhrada o výmere 346 m2/ v zmysle podmienok, uvedených v zmluve, za dohodnutú\nkúpnu cenu 730 000,- eur, pričom jej zaplatenie bolo rozdelené do 3 častí v zmysle bodu 2.1. zmluvy,\nsplatnú v lehote do 30.6.2019. V deň uzatvorenia zmluvy sa žalobcovia zaviazali uhradiť zálohu na prvú\nčasť kúpnej ceny podľa bodu 2.3. zmluvy bankovým prevodom na bankové účty, uvedené v zmluve, vo\nvýške 8 000,- eur, túto platbu potvrdzujú, že prijali dňa 27.12.2018 a vo výške 17 000,- eur. Nakoľko\nbankový účet IBAN: P XXXX XXXX XXXX H. XXXX nepatrí im, ale realitnej kancelárii LEXXUS, na\npotvrdenie/vyvrátenie tvrdenia žalobcov o tejto úhrade navrhli výsluch zástupcu realitnej kancelárie. Po\nzaplatení sumy 8 000,- eur už žalobcovia neplnili žiaden zo svojich záväzkov, ktoré im vyplývali z bodu\n2.1. zmluvy, v lehote do 30.6.2019 nebola žalobcami zaplatená druhá ani tretia časť kúpnej ceny za\nnehnuteľnosti, zároveň nebola žiadna časť kúpnej ceny zložená do notárskej úschovy, pričom nedošlo\nani k jej spísaniu, žalobcovia im nepredložili žiaden doklad, ktorý by preukazoval uzatvorenie zmluvy o\núvere, alebo disponovanie s peňažnými prostriedkami, postačujúcimi na zaplatenie druhej a tretej časti\nkúpnej ceny; práve naopak, žalobcovia ich viackrát osobne aj elektronicky informovali o tom, že je pre\nnich problematické zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na riadne plnenie povinností v zmysle\nzmluvy Nakoľko žalobcovia nesplnili žiaden zo svojich záväzkov, vyplývajúcich im z bodu 2.1. písm. b/\na c/ zmluvy, ako budúci predávajúci nemali dôvod uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu a využili svoje\nprávo ponúkať, resp. predať nehnuteľnosti tretej osobe bez akýchkoľvek obmedzení. V bode 4.2. zmluvy\no budúcej zmluve sa strany dohodli nasledovne: „V prípade, keď zmluvná strana nesplní ktorúkoľvek\nsvoju povinnosť uvedenú v článku 2 bode 2.1. písm. a/ až c/ tejto zmluvy riadne a včas alebo ak bude\nktorákoľvek zmluvná strana v omeškaní s uzavretím kúpnej zmluvy podľa čl. 2 bodu 2.1. tejto zmluvy,\nporušujúca zmluvná strana sa zaväzuje druhej zmluvnej strane zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 25\n000,- eur a to v lehote do 3 dní od porušenia akejkoľvek povinnosti v zmysle čl. 2 bodu 2.1. zmluvy.\nZmluvnú pokutu podľa tohto ustanovenia sú zmluvné strany oprávnené uplatniť len raz. Budúci kupujúci\nsúhlasia s tým, aby zložená záloha podľa tejto zmluvy bola započítaná budúcimi predávajúcimi voči\nuvedenej zmluvnej pokute.“ Zo strany žalobcov, ako budúcich kupujúcich, došlo k priamemu porušeniu\nzáväzkov, vyplývajúcich im zo zmluvy, čo oprávňovalo žalovaných uplatniť svoje právo na zaplatenie\nzmluvnej pokuty dohodnutej v bode 4.2. zmluvy. Uvedené právo riadne uplatnili a túto skutočnosť\noznámili žalobcom ihneď ako sa dozvedeli, že žalobcovia nebudú plniť svoje zmluvné záväzky. O\nuplatnení zmluvnej pokuty boli žalobcovia opakovane informovaní a to nie len osobne žalovanými, ale aj\nprostredníctvom zamestnancov realitnej kancelárie, preto považujú tvrdenia žalobcov o bezdôvodnom\nobohatení za nepravdivé a zavádzajúce. Upozorňujú, že zmluva nebola nikdy zrušená, ani žiadna strana\nnikdy od zmluvy neodstúpila, čo vylučuje prípadné tvrdenie o tom, že by mohol právny dôvod uplatnenej\npokuty odpadnúť. Žalovaná v 2. rade pri preberaní nehnuteľností od žalobcov, ktorí sa dočasne zdržiavali\na žili v nehnuteľnosti, žalobcov ústne informovala ako naložili s prijatou sumou 25 000,- eur a odovzdal im\naj písomné potvrdenie, obsahujúce prejav vôle žalovaných uplatniť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty\na započítať tento nárok s pohľadávkou na vrátenie zloženej sumy 25 000,- eur. Písomné potvrdenie\nprevzatia dokumentu žalobcami bolo zo strany žalobcov odmietnuté. O započítaní boli žalobcovia\ninformovaní aj prostredníctvom vyjadrenia k výzve na vrátenie zálohy zo dňa 19.8.2020, zaslaného\nna emailovú adresu právneho zástupcu žalobcov. Nároky žalobcov preto považujú za neoprávnené a\nodmietajú akékoľvek nároky na vrátenie zaplatenej sumy. Ak by aj došlo k bezdôvodnému obohateniu,\nčo odmietajú, nárok na jeho vrátenie by už musel byť premlčaný a preto namietajú s poukazom na § 107\nObč. zák. aj premlčanie žalovaného nároku. Žalobcovia už pred 30.6.2019 dobre vedeli, že podmienky\npre uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy nebudú splnené a že v uvedenej lehote nemôže dôjsť k uzavretiu\nkúpnej zmluvy, predpokladanej zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko zo strany žalobcov došlo k\nporušeniu záväzkov v zmysle bodu 2.1. zmluvy. Ak žalobcovia skutočne považovali zaplatenú sumu 25\n000,- eur za zálohovú platbu /nezapočítanú so zmluvnou pokutou/, tak je zrejmé, že o bezdôvodnom\nobohatení museli mať vedomosť už pred 30.6.2019, keďže dobre vedeli, že dňa 30.6.2019 nezabezpečia\ndostatok finančných prostriedkov pre zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľností.\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k.:4C/XX/XXXX-234 zo dňa 3.3.2022 po vykonanom dokazovaní v\nrozsahu procesných návrhov strán sporu uložil žalovaným v 1. a 2. rade\npovinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade sumu 25.000 eur na\nbankový účet SK97 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a\nžalobcom v 1. a v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške\nktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, keď vykonaným\ndokazovaním zistil, že žalobcovia, ako budúci\nkupujúci a žalovaní, ako budúci predávajúci, uzatvorili dňa 21.12.2018 zmluvu o budúcej\nzmluve, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť do 30.6.2019 kúpnu\n\nzmluvu o odplatnom prevode nehnuteľností za kúpnu cenu 730 000,- eur, ktorú sa žalobcovia\nzaviazali uhradiť spôsobom a za podmienok uvedených v bode 4.2 kúpnej zmluvy /článok 2.,\nbod 2.2 zmluvy o budúcej zmluve/, pričom v zmysle článku 2., bod 2.3 zmluvy o budúcej zmluve boli\nžalobcovia povinní zaplatiť žalovaným zálohu za prvú časť kúpnej ceny v sume 25 000,- eur bankovým\nprevodom, a to sumu 8 000 eur na bankový účet predávajúcich a sumu 17 000,- eur na bankový účet,\nurčený žalovanými, všetko do 3 dní od podpisu tejto zmluvy. Zmluvné strany sa v zmysle článku 5., bod\n5.3 zmluvy o budúcej zmluve dohodli na platnosti a účinnosti zmluvy dňom jej podpísania s tým, že mala\nbyť uzavretá na dobu určitú do\nuzatvorenia kúpnej zmluvy, najneskôr však do 1.8.2019. Žalobcovia listinnými dôkazmi\n/potvrdeniami o bankových prevodoch/, ako aj výsluchom žalovaného v 1. rade a svedka\nMgr. P., preukázali úhradu zálohy spolu v sume 25 000,- eur. Z výpisu z LV č. XXXX, pre katastrálne\núzemie Vinohrady súd zistil a nebolo sporné, že\nnehnuteľnosti sa počnúc od 23.7.2020 dostali do vlastníctva tretích osôb. Vyhodnotiac vykonané\ndokazovanie súd konštatoval, že predmetom sporu\nbol nárok žalobcov na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny v sume 25 000,- eur, dohodnutej v\nzmluve o budúcej zmluve, čo zakladalo tak aktívnu, ako i pasívnu vecnú legitimáciu\nprocesných strán. Majúc za to, že žalobcovia uniesli bremeno tvrdenia, ako i dôkazné\nbremeno, dospel za súčasnej aplikácie § 34, § 35 ods. 1 až 3, § 37 ods. 1, § 50a ods. 1 až 3,\n§ 100 ods. 1, 2 veta prvá, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 122 ods. 2 veta prvá, § 451 ods. 1, 2, § 456,\n§ 489, § 498, § 544 ods. 1, 2 a § 545 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej\nlen „Občiansky zákonník“), § 232 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „C.s.p.“), prihliadajúc i na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 4Cdo 9/2008 a sp. zn. 5Obdo 11/2008 a rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) sp. zn. 32Odo 48/2005 a sp. zn.\n33Cdo 2730/2008, k záveru o dôvodnosti žaloby; žalovaných preto zaviazal na zaplatenie\nsumy 25 000,- eur žalobcom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko právny dôvod\nplnenia žalobcov dodatočne odpadol. Z okolností prípadu vyplynulo, že\nsporové strany nepristúpili k uzavretiu zamýšľanej budúcej kúpnej zmluvy v termíne do\n30.6.2019, pričom k takému úkonu by ani z objektívnych okolností nemohlo dôjsť, keďže\nžalovaní už prestali byť vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Žalovanými vznesenú námietku\npremlčania súd\nvyhodnotil ako neopodstatnenú, keď žalobcovia poskytli žalovaným plnenie v sume\n25 000,- eur nepochybne ako zálohu na budúcu kúpnu cenu, ktorú kúpnu zmluvu mali uzatvoriť\ndo 30.6.2019, právny dôvod poskytnutia zálohy odpadol\nuplynutím dňa 30.6.2019. Keďže\nžalobcovia podali žalobu na súd dňa 30.6.2021, podali ju v rámci dvojročnej subjektívnej\npremlčacej doby. Podľa názoru súdu sa žalobcovia mohli dôvodne domnievať\no plnení zálohy na základe platného právneho dôvodu až do dňa 7.8.2019, kedy sa žalobca\nv 1. rade dozvedel, resp. mohol dozvedieť, že právny dôvod jej poskytnutia odpadol pre\nmárne uplynutie lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy, resp. pre jej platné nepredĺženie. Za nedôvodnú\nposúdil námietku žalovaných o neexistencii pohľadávky žalobcov v dôsledku jej zániku jednostranným\nzapočítaním s ich pohľadávkou na zaplatenie zmluvnej pokuty listom zo dňa 19.8.2020, keď sa\nstotožnil s argumentáciou žalobcov o nemožnosti takého započítania, keďže zmluvná pokuta v článku\n2, bod 2.1 veta druhá zmluvy o budúcej zmluve nebola dojednaná platne, pričom vo vzťahu k tej,\ndojednanej v článku 2, bod 2.1 veta prvá, právo na zmluvnú pokutu žalovaným v zmysle § 545 ods.\n3 Občianskeho zákonníka nevzniklo. Súd mal za to, že predmetné dojednanie nezakladalo povinnosť\nžalobcov zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia ich záväzku, ak toto nezavinili. Vykonaným\ndokazovaním mal za preukázané, že zmluvné strany boli od počiatku uzrozumené s potrebou žalobcov\nfinancovať úhradu časti kúpnej ceny prostredníctvom úverových prostriedkov; žalobcovia pritom v\nkonaní preukázali vynaloženie všetkého rozumne požadovaného úsilia na obstaranie finančných\nprostriedkov prostredníctvom bankových inštitúcií/(úzka súčinnosť s finančným poradcom, svedkom p.\nS., opakované žiadosti o poskytnutie úveru, ktoré banky odmietli/. Žalobcovia sa podľa mienky súdu\nneprípustne zaviazali k vykonaniu právnych úkonov, dojednaných v článku 2., bod 2.1 druhej vety\nzmluvy o budúcej zmluve /záväzok v deň uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy, najneskôr v lehote na\njej uzatvorenie, splniť všetky podmienky, a to: a/ zaplatiť zálohu budúcim predávajúcim v sume a v\nlehote podľa bodu 2.3 tejto zmluvy, b/ zložiť do notárskej úschovy druhú časť kúpnej ceny nehnuteľností\na zároveň c/ uzavrieť platne a účinne zmluvu o poskytnutí úveru s bankou, na základe ktorej bude\nbanka povinná poskytnúť im úver v sume časti kúpnej ceny, nekrytej hotovosťou budúceho kupujúceho,\n\npriamo na bankový účet budúcich kupujúcich alebo preukázať, že disponujú peňažnými prostriedkami\npostačujúcimi na zaplatenie tretej časti kúpnej ceny nehnuteľností/ keďže druhou zmluvnou stranou\nbudúcich právnych úkonov žalobcov mali byť subjekty odlišné od zmluvných strán /notár, banka/, keď\nprísľub uzatvoriť budúci právny úkon môže pritom platne vzísť len od účastníkov zmluvy, ktorá má byť\nnimi v budúcnosti uzavretá. Pokiaľ išlo o záväzok žalobcov zložiť druhú časť kúpnej ceny do notárskej\núschovy,\nči preukázať disponovanie peňažnými prostriedkami, postačujúcimi na zaplatenie tretej časti\nkúpnej ceny, súd zdôraznil, že podmienkou platného dojednania zmluvnej\npokuty bola existencia platného záväzku, ktorého splnenie malo byť zmluvnou pokutou\nzabezpečené. Podľa jeho názoru, však v zmluve o budúcej zmluve, ani v samotnej kúpnej\nzmluve, nebola uvedená suma druhej a tretej časti kúpnej ceny, čo malo za následok, že tieto\nzáväzky boli dohodnuté neurčito a nezrozumiteľne, zdôrazňujúc, že dojednanie zmluvnej\npokuty je právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma,\nmusela určitosť a zrozumiteľnosť obsahu prejavu vôle strán vyplývať z textu zmluvy o\nbudúcej zmluve, na ktorej bol tento zaznamenaný, čo splnené nebolo, pričom ani neskorším\nvýkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebolo možné urobený prejav dopĺňať,\nmeniť alebo nahrádzať. Na uvedenom základe súd prvej inštancie posúdil záväzok žalobcov,\nktorého splnenie zabezpečovala zmluvná pokuta, ako dojednanie neplatné, nezakladajúce dôvod na jej\nuplatnenie.\n3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní.\n4. O odvolaní žalovaných rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.: XCo/XXX/XXXX-XXX dňa\n29.9.2023 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaných uviedol,\nže z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že konajúci súd sa v dostatočnej miere a v\npotrebnom rozsahu vyjadril ku podstatným skutočnostiam, ako i rozhodujúcej argumentácii procesných\nstrán, ktorú uplatnili v priebehu konania a svoju myšlienkovú úvahu vedúcu k vyhoveniu žalobe, i\nkeď stručnejšiu, uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia postačujúcim spôsobom tak, aby bolo\nzrejmé, ktoré skutočnosti považoval za určujúce, ako ich vyhodnotil vo väzbe na vykonané dokazovanie\na ako vec následne právne posúdil, s poukazom i na ustálenú súdnu prax; dal tak zadosť právu strán\nna riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia tvoriace súčasť základných zásad spravodlivého súdneho\nprocesu. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii žalovaných uviedol, že z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku je zrejmé, že sa v ňom súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou nároku žalobcov na vrátenie\nzaplatenej zálohy kúpnej ceny v sume 25 000,- eur, vyhodnotiac tento ako opodstatnený. Primárne\npritom posudzoval procesnú obranu žalovaných založenú na tom, že pohľadávka žalobcov zanikla z\ndôvodu započítania im patriacej pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty, dojednanej v článku 4., bod 4.2 v\nspojení s článkom 2., bod 2.1 zmluvy o budúcej zmluve a túto vyhodnotil za nedôvodnú, keď mal za to,\nže zmluvné dojednanie, obsahujúce podmienky, splnenie ktorých bolo zabezpečené zmluvnou pokutou,\nje neplatné pre neurčitosť. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných,\npodľa ktorej dojednanie v článku 2., bod 2.1 zmluvy o budúcej zmluve sa stalo jej súčasťou\nna podnet žalobcov. I keď žalobcovia v priebehu konania zdôrazňovali, že zmluvu o budúcej\nzmluve pripravovali žalovaní /a preto neurčitosť jej ustanovení, vrátane toho v článku 2, bod\n2.1 by mala byť vyhodnotená na ich ťarchu/, títo ich skutkové tvrdenia rozporovali uvádzajúc,\nže spôsob zaplatenia druhej a tretej časti kúpnej ceny navrhli budúci kupujúci, nakoľko v\ndanom čase nevedeli jednoznačne určiť, o aký vysoký hypotekárny úver budú žiadať, v akej\nbude tento bankou schválený a teda aká bude potom konkrétna výška tretej časti kúpnej ceny s tým, že\nv nadväznosti na to zložia sumu nepokrytú úverom, t.j. druhú časť kúpnej ceny, do\nnotárskej úschovy. Táto procesná obrana žalovaných korešpondovala nielen s\nvýpoveďou svedka L.. P., z realitnej kancelárie LEXXUS, a.s., ktorý potvrdil, že pred\nkoncipovaním zmluvy o budúcej zmluve sa budúcich kupujúcich /žalobcov/ pýtal na spôsob\nfinancovania kúpy nehnuteľností, pričom títo chceli časť kúpnej ceny uhradiť\nprostredníctvom hypotekárneho úveru a časť z vlastných prostriedkov, ale i s výpoveďou\nsamotného žalobcu v 1. rade, ktorý v nej uviedol, že pred uzavretím zmluvy o budúcej zmluve\nvysvetlil žalovaným dôvody, pre ktoré mali počkať pol roka s uzavretím budúcej kúpnej\nzmluvy, viazané na poskytnutie hypotekárneho úveru, s tým, že rozdiel kúpnej ceny,\nnepokrytý prostriedkami banky, chceli zložiť do notárskej úschovy ako ďalšiu /druhú/ časť\nkúpnej ceny. Z uvedeného možno potom dovodiť, že zmluvné dojednanie, upravujúce spôsob\núhrady druhej a tretej časti kúpnej ceny v článku 2., bod 2.1 písm. b) a c) zmluvy o budúcej\nzmluve sa stalo jej súčasťou na podnet žalobcov, pričom zohľadňovalo ich požiadavky\n\nfinancovania kúpy nehnuteľností. Zároveň možno prisvedčiť žalovaným, že v závislosti od\nvýsledku posúdenia žiadosti žalobcov o poskytnutie úveru zo strany banky, títo vedeli určiť,\naká suma prostriedkov z kúpnej ceny 730 000,- eur bude zodpovedať tretej časti kúpnej ceny a\nv nadväznosti na to i jej druhej časti /730 000,- eur - záloha 25 000,- eur - tretia časti kúpnej\nceny/, ktorú mali zložiť do notárskej úschovy. Odvolací súd potom vyslovil pre súd prvej inštancie\nzáväzný právny názor, že i keď článok 2., bod 2.1 písm. b) a c) zmluvy o budúcej zmluve neobsahoval\nvyčíslenie konkrétnej sumy druhej a tretej časti kúpnej ceny, čo bolo v súlade s v tom čase prejavenou\nvôľou zmluvných strán, zachytenou napokon i v článku V., bod 5.2 zmluvy, túto bolo možné ustáliť za\npomoci gramatického a logického výkladu ustanovenia, s ohľadom na žalobcami zamýšľaný úmysel\nfinancovania kúpy nehnuteľností, nachádzajúci svoje vyjadrenie v zmluve a závisel od výsledku\nposúdenia ich žiadosti o poskytnutie úveru zo strany bankových inštitúcií. Pokiaľ mala tretia časť kúpnej\nceny zodpovedať sume žalobcami obdržaného hypotekárneho úveru, títo potom vedeli určiť nielen jej\nkonkrétnu výšku, ale i sumu zodpovedajúcu druhej časti kúpnej ceny, ktorú mali zložiť do notárskej\núschovy /730 000,- eur - záloha 25 000 ,-eur - tretia časť kúpnej ceny/. Ak by žalobcovia nezískali\nhypotekárny úver, tretia časť kúpnej ceny by predstavovala nimi preukázanú sumu disponibilných\nzdrojov, od ktorej by sa následne rovnakým spôsobom odvíjala /vypočítala/ výška druhej časti kúpnej\nceny. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k názoru, že ide o dojednanie platné.\nNeplatnosť predmetného dojednania pritom nemožno vyvodiť ani zo záväzku budúcich kupujúcich\nuskutočniť právny úkon, t.j. uzavrieť zmluvu o poskytnutí úveru s bankou, ako i v súčinnosti s notárom\nzložiť do notárskej úschovy druhú časť kúpnej ceny, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie.\nPre platnosť tohto záväzku totiž nebolo potrebné pristúpenie banky a napokon ani notára, k zmluve o\nbudúcej zmluve, nakoľko táto priznávala práva a ukladala povinnosti len žalobcom a žalovaným, ako\nzmluvným stranám a súčasne účastníkom budúcej kúpnej zmluvy; v nej bol pritom v článku IV., bod 2\nvymedzený len spôsob úhrady častí kúpnej ceny, ktorých výška mala byť do zmluvy zakomponovaná\ndodatočne v súlade s vôľou strán v článku 5., bod 5.3 zmluvy o budúcej zmluve. Ďalej odvolací súd\nuviedol, že otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu je nepochybne otázkou\nprávnou, nie skutkovou, a súd túto skúma bez ohľadu na to, či sa prípadnej neplatnosti\nprávneho úkonu niektorá z procesných strán dovolala; súd prvej inštancie bol oprávnený\nskúmať určitosť dojednania o zmluvnej pokute cez prizmu ustanovenia § 37 Občianskeho\nzákonníka. Pokiaľ si zmluvné strany v článku 4., bod 4.2 zmluvy o budúcej zmluve upravili pre prípad\nporušenia ktorejkoľvek povinnosti, zakotvenej v článku 2., bod 2.1 tejto zmluvy niektorou zo strán\npovinnosť porušujúcej strany zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 25 000,- eur, nepochybne tým realizovali\nsvoju vôľu zabezpečiť nesplnenie zmluvného záväzku zmluvnou pokutou; táto sa pritom spôsobom, ktorý\nnezanecháva žiadne nejasnosti, evidentne vzťahovala na porušenie ktoréhokoľvek zmluvného záväzku\nvyplývajúceho z článku 2., bod 2.1 zmluvy. Keďže pre platné dojednanie zmluvnej pokuty sa v zmysle §\n544 Občianskeho zákonníka vyžaduje, okrem písomnej formy a vymedzenia zmluvnej povinnosti, ktorá\nmá byť zabezpečená, i dohoda o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsob jej určenia, ktoré požiadavky\nboli obsiahnuté v článku 4., bod 4.2 vo väzbe na článok 2., bod 2.1 zmluvy o budúcej zmluve, súd\nprvej inštancie nesprávne právne posúdil dojednanie o zmluvnej pokute ako neplatné v zmysle § 37\nods. 1 Občianskeho zákonníka, na podklade ktorého následne konštatoval, že žalovaným nevznikol\nnárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V dôsledku tohto nesprávneho záveru sa konajúci súd v ďalšom\nnezaoberal oprávnenosťou procesnej obrany žalovaných, ktorú založili na tvrdení, že im vznikol nárok\nna zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže žalobcovia porušili povinnosti vymedzené pod písmenami b) a c)\nčlánku 2., bod 2.1 zmluvy o budúcej zmluve; ich nesplnenie pritom žalobcovia v konaní nespochybňovali,\nkeď /len/ namietali, že nie sú povinní zmluvnú pokutu zaplatiť, keďže porušenie zabezpečovanej\npovinnosti nijako nezavinili. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej\ninštancie vyhodnotil túto námietku žalobcov za opodstatnenú, majúc za preukázané /súčinnosťou so\nsvedkom Zemkom, preukázanými žiadosťami o úver a ich odmietnutím/, že vynaložili všetko rozumene\npožadované úsilie, aby finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny nehnuteľností získali; s týmto\nprávnym záverom konajúceho súdu, ktorého správnosť napadli v odvolaní žalovaní, sa odvolací súd\nnestotožnil a súčasne uviedol, že konajúci súd pochybil i pri prijatí záveru o nedostatku zavinenia\nžalobcov na porušení povinnosti uzavrieť zmluvu o poskytnutí úveru s niektorou bankovou inštitúciou.\nOdvolací súd zaujal názor, že žalobcovia porušenie povinnosti uzavrieť zmluvu o poskytnutí úveru s\nniektorou z bánk zavinili aspoň vo forme nedbanlivosti, keď, poučení aj finančným poradcom, mohli a\nmali predvídať, že napriek ich bonite nemusia obdržať bankový úver, čo môže viesť k tomu, že nebudú\ndisponovať finančnými prostriedkami na úhradu tretej časti kúpnej ceny /z úveru/; žalobcovia sa však\nbez primeraných dôvodov spoliehali na to, že ich opakovane zamietnuté žiadosti o úver vybavia bankové\ninštitúcie napokon kladne. Pokiaľ súd prvej inštancie za tejto procesnej situácie dospel k opačnému\n\nzáveru (viď bod 42.), tento spočíval na nesprávnom právnom posúdení otázky zavinenia v zmysle\n§ 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka; iné skutočnosti týkajúce sa nedostatku zavinenia na porušení\nzabezpečovanej povinnosti, ako tie posudzované konajúcim súdom, žalobcovia pritom netvrdili. V tejto\nsúvislosti hodno doplniť, že pre vyhodnotenie otázky zavinenia žalobcov nebolo potrebné vykonať\ndokazovanie navrhované žalovanými, spočívajúce v predložení nadobúdacích kúpnych zmlúv k bytu\nžalobcov č. 42 a č. 43, katastrálne územie Petržalka, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vrátane\nzáložných zmlúv k nim; ich obsah by nebol spôsobilý ani preukázať, akou sumou finančných prostriedkov\nžalobcovia disponovali vo väzbe na splnenie podmienky podľa článku 2, bod 2.1 písm. c) za spojkou\nalebo zmluvy o budúcej zmluve. V novom konaní odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vec opätovne\nprejednať, zohľadniac tie skutočnosti, ktoré medzi stranami neboli sporné, v ďalšom sa zamerať i na\noprávnenosť procesnej obrany žalovaných, založenej na tom, že sa na úkor žalobcov bezdôvodne\nneobohatili, nakoľko si voči pohľadávke žalobcov na vrátenie zálohy kúpnej ceny v sume 25 000,- eur\nzapočítali pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty v rovnakej výške, vyhodnotiť na posúdenie a vyhodnotenie\nrozhodujúcich námietok strán tak vo vzťahu k žalobnému nároku žalobcov, ako i jeho výške a v novom\nrozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.\n5. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.9.2023 bolo doručené\nprávnemu zástupcovi žalobcov dňa 4.3.2024 a právnemu zástupcovi žalovaných dňa 11.1.2024.\n6. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 22.3.2024 žalobcovia doručili súdu písomné\nvyjadrenie, obsahujúce argumentáciu k otázke primeranosti zmluvnej pokuty, ktorú by mal súd primerane\nznížiť. Uviedli, že počas trvania zmluvy žalovaným žiadna škoda, spočívajúca v nemožnosti využívať\nhospodársku funkciu nehnuteľností nevznikla z dôvodu, že žalobcovia a žalovaní mali uzatvorenú\nnájomnú zmluvu, na základe ktorej žalovaným platili nájomné vo výške 2 000,- eur mesačne, ďalej\nže ani odvolací súd nespochybnil ich úsilie o získanie úveru a kvalifikoval ich mieru zavinenia iba\nnedbanlivostne /t.j. nižšia miera zavinenia/; že zmluvná pokuta, uplatňovaná zo strany žalovaných,\nnebola dohodnutá za porušenie povinností, ktoré by predstavovali hlavnú, alebo podstatnú časť zmluvy,\nnesplnenie týchto povinností navyše nemalo pre žalovaných vážne ekonomické ani likvidačné dôsledky,\nnajme vzhľadom na príjem z prenájmu a následný predaj nehnuteľností /s poukazom na rozhodnutie\nNS SR sp. zn. 3Obdo 11/2019, publikované pod R 43/2019/. Záverom uviedli, že v dobrej viere\na s maximálnym úsilím splniť si svoje záväzky, čelili prekážkam v podobe odmietnutia poskytnutia\nhypotekárneho úveru z dôvodov, ktoré boli mimo ich kontroly. Tento fakt, spolu s absenciou škody na\nstrane žalovaných, by mal byť braný do úvahy pri posudzovaní primeranosti a eventuálnej moderácii\nneprimerane vysokej zmluvnej pokuty.\n7. K tomuto vyjadreniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní podaním, doručeným súdu dňa 30.9.2024,\npopierajúc argumentáciu žalobcov, vychádzajúcu z rozhodovacej činnosti NS SR v obchodnoprávnych\nvzťahoch s tým, že ust. Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute žiadne kritériá, okrem významu\na hodnoty zabezpečovanej povinnosti v tomto smere neustanovujú, zmluvná pokuta má teda povahu\nčistej sankcie aj v prípade, že veriteľovi žiadna škoda nevznikne . Nepopierajú, že žalobcovia im\nplatili nájomné vo výške 2 000,- eur mesačne, avšak po zľave zo sumy 3 000,- eur, v ktorej výške\nnájomné platil predchádzajúci nájomca. Okrem toho nehnuteľnosti predali s ročným oneskorením\nv dôsledku neuskutočnenia ich predaja žalobcom z dôvodov na ich strane, čím pri inflácii 6% im\nvznikla strata cca 45 000,- eur. Napriek uvedenému je smerodajné, že dojednanie zmluvnej pokuty\nzvýhodňuje postavenie veriteľa v tom, že nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku, pretože\nsvoj nárok na náhradu škody pokrýva zmluvnou pokutou, zmluvná pokuta má sankčnú /represívnu/\nfunkciu, spočívajúcu v tom, že predstavuje penále za porušenie povinností /citujúc z rozhodnutia\nNS SR sp. zn. 2Cdo 172/2007 zo dňa 30.9.2008/. Pokiaľ sa žalobcovia bránia tvrdením, že im\nhypotekárny úver nebol poskytnutý z dôvodov, ktoré nedokázali ovplyvniť, nepreukázali v konaní čo\nbolo dôvodom zamietnutia úveru. Žiadali, aby súd pri novom rozhodnutí zohľadnil, že žalobcovia pred\nuzatvorením zmluvy zanedbali požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti zabezpečiť si potrebné\nobjektívne informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré by boli pre žalobcov významné /\nresp. rozhodné/ z hľadiska skúmania právneho úkonu /zmluvy o budúcej zmluve/. K žalobcami tvrdenej\nneprimeranosti výšky zmluvnej pokuty uviedli, že zabezpečovaná povinnosť zmluvnou pokutou mala\nmajetkovú hodnotu, význam zabezpečovanej povinnosti je potrebné posudzovať s prihliadnutím na\ncelkovú hodnotu záväzku /poukazujúc na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obo 283/1998, 33Obo 1064/2006\nzo dňa 26.8.2008/. Zmluvná pokuta vo výške 25 000,- eur bola výsledkom vzájomnej dohody žalobcov\na žalovaných. Nepredstavuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nžalobcov, nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute stranami sporu sledovaný,\nteda včasné plnenie si povinností žalobcami v procese kúpy nehnuteľností /s poukazom na rozhodnutie\nNS ČR sp. zn. 23Cdo 1728/2010 zo dňa 15.8.2011/ s tým, že pri posudzovaní neprimeranosti zmluvnej\n\npokuty by súd nemal prihliadať na „vyváženosť zmluvy“ či „rovnosť zmluvných strán“, tieto zásady\nnemôžu byť nadradené zásade pacta sunt servanda. Dohodnutú výšku zmluvnej pokuty 25 000,- eur\npri dojednanej kúpnej cene vo výške 730 000,- eur nemožno považovať za neprimeranú jednotlivým\nfunkciám zmluvnej pokuty, ktorú má plniť, t.j. motivovať k riadnemu a včasnému plneniu záväzkov zo\nstrany žalobcov. Zmluvná pokuta bola primeraná vzhľadom na význam a výhody /ústretovosť, zľava na\nnájomnom/ poskytnutých žalobcom.\n8. Na pojednávaní dňa 5.11.2024, na ktorom súd vec opätovne prejednal, právny zástupca žalobcov\nzotrval na svojom písomnom vyjadrení v čase po rozhodnutí odvolacieho súdu. Apeloval, aby súd využil\nsvoje moderačné oprávnenie znížiť zmluvnou pokutu, ako neprimerane vysokú. Nespochybnil, že vznik\nnároku na zmluvnú pokutu nie je podmienený vznikom škody. Pokiaľ žalovaní v poslednom vyjadrení\nuviedli novú argumentáciu vo vzťahu k škode a to vo forme inflácie, nemá to logickú ani ekonomickú\noporu. Ak by došlo k naplneniu zmluvy o budúcej zmluve a žalobcovia by uhradili kúpnu cenu, tak táto\nby rovnako podliehala inflácií. Práve naopak, v tomto prípade nehnuteľnosť za rok 2020 nadobudla\nna hodnote. Primárne netvrdí, že pochybením žalobcov by žalovaní zarobili, ale tvrdí, že k škode\nnedošlo. Pre úplnosť v roku 2020 podľa údajov NBS ceny nehnuteľnosti narástli o 12% a podľa údajov\nštatistického úradu z roku 2020 bola inflácia 2%. Druhým dôležitým kritériom, ktoré uvádza rozhodnutie\nR 43/2019, je druh zavinenia dlžníka. Toto kritérium súvisí s preventívnou funkciou zmluvnej pokuty,\nna ktorú poukázali aj žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení, keď uviedli, že účelom pokuty je prinútiť\ndlžníka pod hrozbou sankcie plniť. V posudzovanom prípade je namieste otázka, ako môže zmluvná\npokuta motivovať povinnú stranu splniť jej povinnosť, ak splnenie povinnosti nemá povinná strana pevne\nvo svojich rukách. Z vykonaného dokazovania, najmä výpovedi strán a svedkov vyplynulo, že žalobcovia\nvyvinuli maximálnu snahu o získanie hypotekárneho úveru, najmä za účelom bankového financovania\nsa radili s licencovaným odborníkom, ktorý potvrdil, že financovanie dostanú. Prvostupňový súd posúdil\nzavinenie žalobcu ako absentujúce, no následne krajský súd mierne korigoval keď konštatoval, že šlo\no nedbanlivostné zavinenie. Má za to, že zavinenie je definitívne relevantným kritériom pri posudzovaní\nprimeranosti zmluvnej pokuty a v danom prípade žiadna sankcia akejkoľvek povahy nebola spôsobilá\nzabrániť porušeniu povinnosti, preto dojednaná zmluvná pokuta pre tento konkrétny prípad nemohla\nplniť preventívnu funkciu. V reakcii na argument žalovaných o tom, že v rozhodnutí R 43/2019 sa\nposudzoval obchodnoprávny vzťah, má za to, že zákon neupravuje žiadne kritéria ktoré sa majú\npoužiť pri posudzovaní zmluvnej pokuty. Žalovaný neuviedol pádny dôvod prečo by tieto argumenty\nnemali byť použité, naopak jedná o totožný inštitút, ktorý ma základ práve v Občianskom zákonníku,\npričom obchodný zákonník obsahuje len doplňujúcu právnu úpravu a nejedná sa o komplexnú právnu\núpravu zmluvnej pokuty pre obchodnoprávne vzťahy. Obchodný zákonník preferuje práve objektívnu\nzodpovednosť, no napriek tomu súd v rozhodnutí R43/2019 pri moderácii pokuty zohľadnil zavinenie.\nVšeobecne platí, že obchodná úprava je prísnejšia ako občiansko-právna, preto výkladom od väčšieho\nk menšiemu sa dá konštatovať, že ak pri posudzovaní primeranosti pokuty hrá rolu škoda, jej výška,\nzavinenie a iné v rozhodnutí menované kritéria, tak o to viac by sa malo na ne prihliadať, ak je v porušení\nobčan, vzťahuje sa naňho menej prísna úprava. Poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn,. 2CdO\n172/2007 kedy išlo o obč. právny vzťah a Najvyšší súd uviedol, že zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne\nprevyšuje výšku vzniku vzniknutej škody je neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Jedná\nsa o rozhodnutie z roku 2007, kedy Občiansky zákonník neupravoval možnosť moderácie a preto v\nniektorých prípadoch ak absentovala škoda, súdy boli ochotné pristúpiť k záverom o neplatnosti celej\npokuty. Dnešná úprava však pozná proporčnejšie riešenie v podobe moderácie pokuty a preto žiada,\nsúd aby pokutu primerane znížil. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta bola dojednaná aj pre prípad, že\nby si to napríklad žalobca rozmyslel, čo nebol tento prípad, alebo pre prípade eventuálnej škody a aby sa\ntým uľahčila pozícia žalovaných, vzhľadom na to, že porušenie povinnosti nemalo likvidačné následky\npre žalovaných a celkovo špecifické okolnosti prípadu, sa ako primeraná javí pokuta znížená o polovicu.\nZáverom navrhol, aby súd zaviazal žalovaných o vrátenie zálohy na kúpnu cenu vo výške 12 500,- eur s\ntým, že nejde o čiastočné späťvaztie žaloby, petit formuluje v súvislosti s požiadavkou aby súd zmluvnú\npokutu moderoval. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že zo zrušujúceho uznesenia\nodvolacieho súdu je jednoznačne zrejmé, že dojednanie o zmluvnej pokute je platným dojednaním\na teda, že žalovaní úplne legitímne realizovali započítací prejav. Odvolací súd jednoznačne uviedol,\nže je dané zavinenie na strane žalobcov, ktorí mohli a mali predvídať, že napriek ich bonite nemusia\nobdržať bankový úver, čo môže viesť k tomu, že nebudú disponovať finančnými prostriedkami na úhradu\ntretej časti kúpnej ceny /z úveru/ a že žalobcovia sa bez primeraných dôvodov spoliehali na to, že\nich opakované zamietnutie žiadosti o úver vybavia bankové inštitúcie napokon kladne. Vo vzťahu k\nargumentácii žalobcov o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty je potrebné uviedol, že pre posúdenie\ntejto otázky sú rozhodujúce tri fázy, v rámci ktorých sa rieši: - či bola dohodnutá neprimerane vysoká\n\nzmluvná pokuta, pričom tu je potrebné zohľadniť okolnosti konkrétneho prípadu. Žalovaní dávajú do\npozornosti, že zmluvná pokuta predstavuje cca 3,4 % z výšky kúpnej ceny a teda len ťažko možno v\nkontexte tejto skutočnosti hovoriť o neprimeranosti výške takto dojednanej zmluvnej pokuty; - druhej\nfáze sa súd rozhoduje, či použije svoje moderačné právo, pričom použitie moderačného práva nie je\npovinnosťou súdu, je jeho možnosťou; - až v tretej fáze, teda až pokiaľ sa súd rozhodne použiť svoje\nmoderačné oprávnenie, súd posudzuje, až kam /v akom rozsahu/ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu\nzníži. Až v tejto poslednej fáze rozhodovania je súd zo zákona povinný prihliadnuť na hodnotu a význam\nzabezpečovanej povinnosti. Poukázal na to, že zmluvná pokuta nie je viazaná na vznik škody, ale možno\nju dojednať bez ohľadu na to, či škoda vznikla. Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je prejavom\nzmluvnej voľnosti strán. Nájomné, hradené žalobcami, bolo o 1 000,- eur mesačne nižšie, než nájomné,\nktoré platil predošlý nájomca, pričom bolo znížené práve v kontexte obsahu zmluvy o budúcej zmluve.\nŽalobcovi neuvádzali pravdivé tvrdenia, keď tvrdili, že išlo o trhové nájomné, toto nepreukázali. Ďalším\naspektom je, že nehnuteľnosti sa predali až s oneskorením jedného roka a teda je tu aj aspekt inflácie,\nčiže tvrdenie žalobcov, že žalovaní neutrpeli škodu, je zjavne nesprávne. Ak by došlo k naplneniu\nkúpnej zmluvy a žalobcovi by uhradili kúpnu cenu, tak žalovaní by mali kúpnu cenu vo výške 730 000,eur, ktoré mali v roku 2019 rozhodne vyššiu hodnotu, než mali o rok neskôr a to práve v dôsledku\ninflácie. Poukázal aj na čas, ktorý bol žalobcom poskytnutý, aby splnili svoje povinnosti, pričom tento\nčas presahoval 6 mesiacov, pričom pri bežnej rezervácii nehnuteľnosti je tento čas podstatne kratší a\nzároveň platí, že suma 25 000,- eur nepredstavuje ani len 5% z dojednanej kúpnej ceny, nepredstavuje\nani len 4%, ale predstavuje cca 3,4 % výšky kúpnej ceny s ohľadom na hodnotu nehnuteľností, ktoré mali\nbyť predmetom prevodu a teda s poukazom na výšku kúpnej ceny, je jednoznačne zrejmé, že zmluvná\npokuta nie je neprimeraná. Žalobcovia si mohli preveriť, či im banka úver takýto poskytne už pred\npodpisom zmluvy o budúcej zmluve. Z hľadiska dobrých mravov je absolútne neprijateľné, aby žalovaní\nznášali následky konania žalobcov, ktorí si riadne nepreverili svoju spôsobilosť získať úver. Žalobcovia\nnepreukázali, že by vyvinuli maximálne úsilie pre získanie úveru. Až chaotické konanie žalobcov v otázke\nžiadosti o úver je zrejmé z toho, že žalobcovia výslovne skúšali, akú výšku úveru by mohli dostať,\npričom nimi spomínaný odborník priamo uviedol, že žalobcov výslovne upozornil, že ich žiadosť o úver\nnemusí byť schválená. Žalobcovia nepreukázali, že by si svoje možnosti pri získaní úveru preverili pred\nuzatvorením zmluvy, ale jednoducho uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve. Argumentácia žalobcov v\notázke zavinenia je mimoriadne zavádzajúca a de zinterpretuje závery odvolacieho súdu. Odvolací súd\njednoznačne konštatoval, že porušenie povinnosti žalobcami je zavinené a že žalobcovia nepreukázali\nvynaloženie všetkého úsilia na získanie úveru, preukázali len to, že komunikovali s poradcom, ktorý\nich dokonca upozornil, že im úver nemusí byť poskytnutý, čiže žalobcovia boli s týmto uzrozumení.\nOdvolací súd osobitne poukázal na to, že žalobcovia si svoje úverové možnosti riadne nepreverili\npred uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve. Tento spor je jednoznačne občianskoprávny a spravuje\nsa ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ustanovenia Obchodného zákonníka použiť nemožno.\nArgumentácia žalobcov v otázke zníženia zmluvnej pokuty je abstraktná, v podstate spočíva v tom, že\nsúd má moderačné právo vo vzťahu k zmluvnej pokute a preto súd požiadali o využitie tohto práva s\núplne formálnou argumentáciou, nezohľadňujúcou konkrétne sumy, konkrétnu hodnotu nehnuteľností,\ndojednanú výšku zmluvnej pokuty a kúpnej ceny, pomer výšky zmluvnej pokuty a kúpnej ceny, ktorý\npredstavuje 3,4 % z kúpnej ceny, ako aj s ohľadom na to, aký nadštandardný čas bol poskytnutý\nžalobcom na to, aby zabezpečili financovanie nehnuteľností. Záverom navrhol, aby súd žalobu v celom\nrozsahu zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n9. Podľa § 391 ods. 2,3 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p.“/,\nak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej\ninštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia\nuviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.\n10. Podľa § 50a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do\ndohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak\ndo dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby\nvyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.\nTento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery\nzmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.\n11. Podľa § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej\nškody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.\n12. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, je povinný obohatenie vydať.\n\n13. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením\nbez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý\nodpadol, ako i majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n14. Podľa § 498 Obč. zák., na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na\npreddavok.\n15. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor sa\nzískal.\n16. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej\npovinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď\noprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty\nalebo určený spôsob jej určenia.\n17. Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého\ndruhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému\nprejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na\nzapočítanie.\n18. Podľa § 545a Obč. zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na\nhodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody\nspôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku\nškody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej\nškody.\n19. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné.\n20. Predmetom konania a nového rozhodnutia súdu prvej inštancie bol nárok žalobcov, ako budúcich\nkupujúcich, na vrátenie časti kúpnej ceny vo výške 25 000,- eur, zaplatenej dňa 21.12.2018 žalovaným,\nako budúcim predávajúcim, dohodnutej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, uzatvorenej dňa 21.12.2018.\nObrana žalovaných spočívala v tvrdení o zániku tohto nároku žalobcov jednostranným započítaním\nzmluvnej pokuty vo výške 25 000,- eur, dohodnutej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, uzatvorenej dňa\n21.12.2018. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie dňa 21.12.2018 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve\no odplatnom prevode tam špecifikovaných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. území Vinohrady za\nkúpnu cenu vo výške 730 000,- eur, nebolo sporné zaplatenie prvej časti kúpnej ceny - zálohy vo výške\n25 000,- eur žalobcami žalovaným, nebolo sporné nesplnenie žalobcami zmluvnej povinnosti, uvedenej v\nčl. 2 bod 2.1. /teda v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy, najneskôr v lehote na uzatvorenie kúpnej zmluvy do\n30.6.2019 bankovým prevodom z poskytnutého úveru alebo vlastnými peňažnými prostriedkami uhradiť\nzvyšnú časť kúpnej ceny/, ani vznik nároku žalobcov na vrátenie zaplatenej žalobcami žalovaným zálohy\nkúpnej ceny vo výške 25 000,- eur po tom, čo k uzatvoreniu zamýšľanej kúpnej zmluvy v dohodnutej\ndobe nedošlo, ani existencia započítacieho prejavu žalovaných /jednostranné započítanie nároku na\nzaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti v zmysle čl. 2 bod. 2.1. zmluvy o budúcej kúpnej\nzmluve voči nároku žalobcov na vrátenie zaplatenej zálohy kúpnej ceny vo výške 25 000,- eur. Súd v pri\nopätovnom posúdení žalobou uplatneného nároku žalobcov na vrátenie zálohy kúpnej ceny vychádzal\nzo zhodných tvrdení strán, vrátane toho, čo uviedli na ostatnom pojednávaní a záväzného právneho\nnázoru, vysloveného v tomto konaní odvolacím súdom /o platnosti zmluvného dojednania povinnosti\nžalobcov, zakotvenej v článku 2., bod 2.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.12.2018, teda\nv otázke platného dojednania zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti, uvedenej v čl. 2, bod 2.1.\nzmluvy o budúcej kúpnej zmluve, žalobcov, o platnosti dojednania zmluvnej pokuty a teda o vzniku\nnároku žalovaných na zmluvnú pokutu.\n21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom súd uzavrel, že nárok žalobcov na zaplatenie sumy\n25 000,- eur titulom vrátenia zálohy kúpnej ceny nie je dôvodný, na strane žalovaných nenastalo\nbezdôvodné obohatenie, pohľadávka žalobcov zanikla, keď voči pohľadávke žalobcov žalovaní vykonali\njednostranné započítanie svojej pohľadávky na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty v rovnakej\nvýške, t. j. vo výške 25 000,- eur, za splnenia predpokladov zániku pohľadávok započítaním: a)\nvzájomnosť pohľadávok, keď záväzok žalovaných na vrátenie zálohy kúpnej ceny a záväzok žalobcov\nna zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol medzi tými istými subjektami, kde veriteľ jednej pohľadávky\nje zároveň dlžníkom druhej a naopak;/ b) rovnaký druh plnenia /obe pohľadávky sú peňažné/; c)\nspôsobilosť pohľadávok na započítanie /nejde o pohľadávky, ktorých kompenzovateľnosť je vylúčená\nzákonom alebo dohodou účastníkov; naopak medzi stranami uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej\nzmluve v čl. 4 bod 4.2. v poslednej vete obsahovala dojednanie zmluvných strán, podľa ktorého budúci\nkupujúci súhlasili s tým, aby zložená záloha podľa tejto zmluvy bola započítaná budúcimi predávajúcimi\n\nvoči uvedenej zmluvnej pokute; d) právny úkon smerujúci k započítaniu /ním bol jednostranný právny\núkon žalovaných, pričom právna úprava jeho formy nie je zákonom predpísaná. Pohľadávka žalobcov\nzanikla stretom vzájomných pohľadávok, splatných v oboch prípadoch ku dňu 1.7.2019 /márnym\nuplynutím dohodnutej doby 30.6.2019/. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaní tento úkon\nvykonali už dňa 14.8.2019 v deň odovzdávania predmetných nehnuteľností žalobcami žalovaným,\npísomne, dostatočne určito, v rámci žalovanými pripraveného písomného odovzdávajúceho protokolu /\nčl. 51 spisu/, ktorý žalobcovia odmietli prevziať/podpísať, najneskôr však za konania v podanom\nodpore zo dňa 22.9.2021, doručenom žalobcom dňa 7.9.2021. Súdna prax pripúšťa započítací prejav\nurobiť aj v rámci základného civilného sporového konania ako obranu proti žalobe, ktorou žalobca\nuplatňuje svoju pohľadávku voči žalovanému. Keďže kompenzačný prejav žalovaných bol urobený\nprávne relevantným spôsobom, bolo treba vyvodiť záver, podľa ktorého v čase tohto rozhodnutia\npohľadávka žalobcov už neexistovala, lebo zanikla započítaním, čím ich nárok uplatnený v súdnom\nkonaní stratil právny základ. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaných o neprimeranej výške dohodnutej zmluvnej\npokut, s týmto tvrdením sa súd nestotožnil s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej\npovinnosti. Dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 25 000,- eur zabezpečovala povinnosť žalobcov uhradiť\nžalovaným zvyšok kúpnej ceny /730 000,- eur - 25 000,- eur/, dohodnutej v celkovej výške 730\n000,- eur a súčasne predstavovala, ako argumentovala strana žalovaných, len 3,4% zo zabezpečenej\npovinnosti, preto ani nepristúpil k uplatneniu moderačného oprávnenia. Pokiaľ žalobcovia opakovane\npoukazovali na judikát R 43/2019 /uznesenie NS SR zo dňa 17.7.2019, sp. zn. 3Obdo/11/2019/, jeho\nprávne závery o neprimeranosti zmluvnej pokuty sú na daný prípad neaplikovateľné vzhľadom na\nskutočnosť, že v označenom inom súdnom konaní bola vec právne posudzovaná podľa Obchodného\nzákonníka, čo nie je prípad prejednávanej veci, keďže zmluvným základom v tomto konaní bola zmluva\no budúcej kúpnej zmluve, uzatvorená individuálne medzi fyzickými osobami/občanmi, na ktorú je\npotrebné aplikovať príslušné ustanovenia iba Občianskeho zákonníka. V tomto konaní možno aplikovať\niba právny názor NS SR v tom zmysle , že pokiaľ bola medzi stranami sporu platne uzatvorená\ndohoda o zmluvnej pokute, dojednaná pre prípad omeškania s úhradou kúpnej ceny, zmluvná pokuta\nv danom prípade zabezpečovala povinnosť žalobcov zaplatiť kúpnu cenu včas, t. j. v dobe, ktorá\nbola dohodnutá ako lehota splatnosti., t.j. hodnotu a význam porušovanej povinnosti /dojednanie\nkúpnej ceny je v zmysle § 588 Obč. zákonníka podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy/. Pokiaľ sa aj\nžalobcovia odvolávali na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v obchodných sporoch, správne\npoukazovali žalovaní na primeranosť výšky dohodnutej zmluvnej pokuty, tu súd poukazuje na právny\nnázor, vyslovený NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Obo 283/98, podľa ktorého: “Pri posudzovaní primeranosti\nvýšky zmluvnej pokuty súd prihliada na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Zmluvnú\npokutu vo výške jednej päťdesiatiny z hodnoty zabezpečovaného záväzku nemožno považovať za\nneprimeranú.“ Naopak, ako uviedol NS SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo 172/2007 zo dňa 30.9.2008: „Účelom\nzmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/38501/1/\nASPI%253A/40/1964%20Zb.%2523544> a 545 <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/38501/1/ASPI\n%253A/40/1964%20Zb.%2523545> Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej\nsankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu\ndlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju /najmä/ zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre\ntento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade\nčeliť porušeniu povinnosti /funkcia prevenčná/, lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola\nhlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú /\nuhradzovaciu/, lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v\ndôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže\nzahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest /sankciu/ pre toho, kto povinnosť porušil, čo\nvyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/38501/1/ASPI\n%253A/40/1964%20Zb.%2523544> Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu\nčiní nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú\nje dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta\nviazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.“ Len záverom súd\ndodáva, že výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a nestanovuje sa tu\nani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody účastníkov. V\npredmetnej veci\ndojednanie o zmluvnej pokute a jej výške bolo výsledkom slobodne prejavenej vôle žalobcov v písomne\nuzatvorenej zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.12.2018 /opak žalobcovia v konaní ani netvrdili/.\n\n21. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu jej vo\nveci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne\nvysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n22. Podľa § 395 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.\n23. Súd žalovaným priznal 100% nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho\nkonania vzhľadom na ich plný /100%/ úspech v konaní na súde prvej inštancie /súd žalobu žalobcov\nzamietol/, ako aj v odvolacom konaní /odvolací súd ich odvolaniu v celom rozsahu vyhovel/.\n24. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde\nPezinok.\nOdvolanie, podané žalobcom, alebo jeho právnym zástupcom, nie je účinné, nakoľko sa žalobca a jeho\nprávny zástupca po verejnom vyhlásení tohto rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o odvolaní a\njeho náležitostiach, výslovne do zápisnice súdu o pojednávaní vzdali práva na odvolanie.\nPodľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému\nsúdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v\nprebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.\nPodľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ea6aaf61-b3e7-4acb-b4e7-ed9a7dbf9621:9675c45b-1a3b-4c93-a33b-aa6b2d1becc2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8710206608.1", "spisova_znacka": "3Obdo/11/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/11/2019 z 16. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-16", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8710206608.1"}], "citovane_v": []}