{"guid": "6ba008a7-6df5-4d14-8e02-7966ccf59d45:ba59bd11-e79d-42ec-ad18-b5766198beb6", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:6123404099.2", "spisova_znacka": "34Csp/234/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 34Csp/234/2023 z 2. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 2. júla 2024, sp. zn. 34Csp/234/2023, ECLI:SK:OSPO:2024:6123404099.2", "identifikacne_cislo": "6123404099", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.", "sudca_id": 2462, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-uhrinovsky-phd-2462", "datum_vydania": "2024-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1CoCsp/26/2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "5eab8d93-ff65-481c-b6ed-e9c6b190767c:a6497eba-bd0b-411f-a4ac-e1b3c41e17c9", "datum": "2024-12-17", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba59bd11-e79d-42ec-ad18-b5766198beb6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:6123404099.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:6123404099.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:6123404099.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n34Csp/234/2023\n6123404099\n02. 07. 2024\nJUDr. Peter Uhrinovský, PhD.\nECLI:SK:OSPO:2024:6123404099.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.\nX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX C., zast. JUDr. Andrej CIFRA, advokát, so sídlom ul. J. Kráľa\n5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90\nBratislava, IČO: 31 320 155, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie\nsv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 5.107,64 EUR s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.510,64 EUR spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.510,64 EUR od 29.9.2023 do zaplatenia, to všetko do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.\nIII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 76 %, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 2.10.2023 (doručená Okresnému súdu Banská Bystrica ako\nnávrh na vydanie platobného rozkazu a následné postúpená tunajšiemu súdu v zmysle príslušných\nustanovení zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov) domáhal\nvoči žalovanému zaplatenia sumy 5.107,64 EUR spolu s príslušenstvom a nahradenia trov konania\n1.1. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.11.2013 uzatvoril žalobca s predávajúcim AUTOCENTRUM AAA\nAUTO a.s., IČO: 35 858 699 (ďalej aj ako „AUTOCENTRUM“) kúpnu zmluvu (ďalej aj ako „Kúpna\nzmluva“) na kúpu osobného automobilu Škoda Octavia 1,6 Elegance, VIN: D. (ďalej aj ako „Vozidlo“)\nza kúpnu cenu vo výške 4.274,00 EUR s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 854,80 EUR bola\npredávajúcemu uhradená pri podpise Kúpnej zmluvy a doplatok kúpnej ceny vo výške 3.419,20 EUR\nmal byť predávajúcemu uhradený prostredníctvom úveru na základe Zmluvy a zmluvy o zabezpečení\nč.: 120138120 (ďalej aj ako „Zmluva“) uzatvorenej so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.,\nIČO: 35 923 130 (ďalej aj ako „právny predchodca žalovaného“). Úver mal žalobca splatiť 84 splátkami\nvo výške 101,51 EUR. Celková čiastka splatná spotrebiteľom tak predstavovala sumu 8.526,84 EUR.\n1.2. Zmluva neobsahuje niektoré z obligatórnych náležitostí požadovaných zákonom č. 129/2010 Z.\nz. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských\núveroch“) účinnom k dňu uzatvorenia Zmluvy, a to (-) celková výška Úveru a (-) ročná percentuálna\nmiera nákladov.\n\n1.3. Celková výška Úveru je uvedená nesprávne. Kúpna zmluva a Zmluva sú zmluvami vzájomne\nzávislými a je nevyhnutné ich posudzovať ako jeden celok podľa § 52a ods. 2 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“).\nKúpna zmluva obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobcu získať úver v konkrétnej výške 3.419,20\nEUR na financovanie Vozidla označeného v Zmluve ako predmet financovania A. Avšak v Zmluve je\nuvedená výška úveru odlišne v sume 4.016,20 EUR. Právny predchodca žalovaného jednostranne\nvo formulárovej Zmluve určil výšku úveru 4.016,20 EUR, rovnako ako právny predchodca žalovaného\njednostranne doplnil predmet financovania B, o ktorý žalobca nežiadal a pri podpise súvisiacich zmlúv\nnebol o ňom vopred informovaný.\n1.4. Pre výpočet RPMN sú dôležité vstupné parametre. Po kontrolnom prepočte RPMN (na kalkulačke\nna webovom portály Ministerstva financií SR) a zadaní správnych vstupny´ch parametrov (najmä dátum\nposkytnutia úveru: 23.11.2013, vy´ška úveru: 3.419,20 eur, počet splátok: 84, vy´ška splátky 101,51 eur)\nvychádza RPMN vo vy´ške 31,62 % a nie RPMN tak ako je uvedená v Zmluve v nesprávnej vy´ške 28 %.\n1.5. Zo zmluvnej dokumentácie vyplýva, že žalovaný nezabezpečil postup skúmania bonity s odbornou\nstarostlivosťou podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo odôvodňuje záver o\nhrubom porušení povinnosti podľa predmetného ustanovenia, so sankciou v podobe bezúročnosti a\nbezpoplatkovosti Úveru.\n1.6. Úver je bezúročny´ a bezpoplatkov, čo vyply´va z nasledovny´ch ustanovení Zákona o\nspotrebiteľských úveroch: (-) § 11 ods. 1 a (-) § 11 ods. 2. Žalobcovi bol na základe Zmluvy poskytnuty\n´ úver vo vy´ške 3.419,20 EUR. Žalobca v prospech žalovaného uhradil sumu vo vy´ške 8.526,84\nEUR. Žalovany´ nemá nárok na odplatu (úroky a poplatky) za poskytnuty´ úver, potom sa žalovany´ na\núkor žalobcu bezdôvodne obohatil sumou 5.107,64 EUR za obdobie od 23.09.2016 do 23.11.2020. K\nvzniku bezdôvodného obohatenia došlo po prvy´ raz dňa 23.09.2016, kedy bola v súlade so splátkovy\n´m kalendárom uhradená istina úveru 3.419,20 EUR (zo splátky splatnej ku dňu 23.09.2016 tvorí\nbezdôvodné obohatenie suma 32,14 EUR). Žalobca si podanou žalobou uplatňuje nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia vo vy´ške 5.107,64 EUR, ktoré bolo prijaté žalovany´m bez právneho dôvodu.\n2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (odpor proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská\nBystrica č. k. 8Up/1530/2023 zo dňa 20.11.2023) uviedol, že doplatok kúpnej ceny za kúpu Vozidla a\nkúpna cena za doplnkovýy tovar a služby sú predmetom úverového financovania, keďže na zaplatenie\nvšetky´ch ty´chto položiek si žalobca vzal spotrebiteľsky´ úver. Neexistuje žiadne zákonné obmedzenie\nfinancovania viacery´ch tovarov a služieb jedny´m spotrebiteľsky´m úverom. Veriteľ je v tomto prípade\nviazany´ vôľou kupujúceho, pričom bez tejto vôle sa nemôže samostatne rozhodnúť, že mu poskytne\núver, aj na iné tovary a služby, ako na tie, o ktoré kupujúci prejavil záujem. V danom prípade spotrebiteľ\nkupoval Vozidlo a okrem neho aj predmet financovania B, teda doplnkovy´ tovar a služby. E. F. financoval\nsčasti z vlastny´ch prostriedkov a sčasti z úveru. Kúpu ostatny´ch vecí a služieb financoval vy´lučne z\núveru, ktory´ mu poskytol veriteľ.\n2.1. Celková vy´ška úveru bola jasne a zrozumiteľne v Zmluve vyjadrená, pričom do tejto boli zahrnuté\nlen položky, o ktory´ch financovanie prejavil žalobca záujem. Celková vy´ška spotrebiteľského úveru\npredstavuje sumu 4.016,20 EUR z toho na financovanie konkrétneho tovaru (kúpy Vozidla) bolo\nžalobcovi poskytnuty´ch 3.419,20 EUR a na financovanie poskytnutia konkrétnej služby (predmetu\nfinancovania B) bolo poskytnuty´ch 597,00 EUR. Prostriedky poskytnuté na financovanie vyššie\nuvedeného tovaru sú v Zmluve zahrnuté do vy´šky úveru celkom, teda tvoria istinu predmetného úveru.\nO vy´ške oboch položiek bol žalobca vy´slovne informovany´ predovšetky´m v texte Zmluvy. Kúpna\ncena predmetu financovania B v sume 854,80 EUR je súčasťou istiny predmetného úveru, a teda je\nv Zmluve zahrnutá do vy´šky úveru celkom, nakoľko predstavuje cenu služieb dodany´ch v zmysle\nfaktúry č. FVPV1530_130352 ktorej vystaviteľom je dodávateľ predmetny´ch služieb, a to spoločnosť\nAUTOCENTRUM. Uvedené služby si žalobca dojednal v rámci zmluvného vzťahu so spoločnosťou\nAUTOCENTRUM a s predmetny´mi poskytnuty´mi službami súhlasil. Vzhľadom k tomu, že doplnkovy´\ntovar a služby nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru a ani ich spotrebiteľ nemusí zaplatiť\nv súvislosti so Zmluvou, nevstupujú tieto do vy´počtu RPMN na strane celkovy´ch nákladov a hodnota\nRPMN je teda v predmetnej Zmluve uvedená v správnej vy´ške 28 %.\n\n2.2. Poskytnuty´ úver nie je možné v žiadnom prípade považovať za bezúročny´ a bezpoplatkov, nakoľko\ntento obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a v žiadnom prípade neobsahuje podmienky,\nktoré by bolo možné považovať za neprijateľné. Z uvedeného dôvodu, žalobcovi nesvedčí právny\ndôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by však konajúci súd dospel k inému záveru, a\nteda mal za to, že žalobcovi patrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v tomto smere potom\nprávny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver v celkovej vy´ške 4.016,20 EUR a nie žalobcom\nuvádzanú sumu 3.419,20 EUR čo vyply´va z prehľadu splátok a úhrad. Pokiaľ by teda aj došlo k\nbezdôvodnému obohateniu, čo žalovany´ zásadne popiera, jeho vy´ška by tak predstavovala sumu\n4.510,64 EUR (8.526,84 – 4.016,20), nie žalobcom uvádzanú sumu vo vy´ške 5.107,64 EUR.\n2.3. K skúmaniu bonity žalovaného sa žalobca vyjadril tým spôsobom, že žalovany´ ako veriteľ pred\nuzavretím Zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľsky\n´ úver, pričom bral najmä do úvahy dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľsky´ úver, vy´šku\nspotrebiteľského úveru a príjem spotrebiteľa. Žalovany´ v súlade s § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských\núveroch požiadal spotrebiteľa – žiadateľa o spotrebiteľsky´ úver, aby uviedol úplne, presne a pravdivo\ninformácie o vy´ške jeho skutočného reálneho príjmu, o zdroji jeho príjmov, rodinnom stave, počte\nvyživovany´ch detí (údaje Zmluvy, časť Klient (fyzická osoba) ako aj v Žiadosť o uzatvorenie zmluvy.\nŽalovany´ vykonal dopyt do úverového registra, konkrétne NRKI – nebankovy´ register klientskych\ninformácií, nakoľko žalovany´ ako nebankovy´ subjekt nie je oprávneny´ nahliadať do bankového registra\n(nie je bankou). Zo správy vyplynulo, že žalobca mal v registri záznamy o iny´ch úveroch, pričom celková\nvy´ška splátky predstavovala: 64 €. Žalovany´ zároveň overil žalobcom uvádzany´ príjem dopytom do\nSociálnej poisťovne.\n2.4. Do príjmov žalovaný zahrnul sumu 340 EUR a do výdavkov sumy 118,85 EUR (životné minimum\nžiadateľa – exekvovateľné zákone 60 %), 51 EUR a 13 EUR (splátky uvedené v registri NRKI), to\nvšetko s výsledkom (príjmy – výdavky) 157,15 EUR, pričom splátka žiadaného úveru je 101,51 EUR. Vy\n´sledkom posúdenia schopnosti splácať a porovnania príjmov a vy´davkov žalobu bolo zistenie, že vy\n´ška požadovanej splátky je nižšia ako suma rozdielu medzi príjmami a vy´davkami. Keďže vy´sledok\nposúdenia schopnosti splácať bol kladny´ - žiadosť žalobcu bola schválená.\n3. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol, že argumentácia žalovaného je nesprávna, nakoľko\nje založená na nereflektovaní podstaty prejednávanej veci a na ignorácii základny´ch skutkovy´ch ako\naj právnych súvislostí. Žalovany´ nereflektuje a opomína: (-) že Kúpna zmluva a Zmluva sú vzájomne\nzávislé zmluvy v zmysle § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, (-) že žalovany´ a AUTOCENTRUM sú\nsíce dva právne odlišné subjekty, ale vzájomne spolupracujúce, keďže AUTOCENTRUM bol finančny´m\nsprostredkovateľom pri uzatváraní Zmluvy. Vzájomné obsahové prepojenie je potrebné teda nachádzať\nmedzi Kúpnou zmluvou a Zmluvou, keďže nie faktúra a Zmluva, ale Kúpna zmluva a Zmluva predstavujú\ntotožny´ spotrebiteľsky´ vzťah – jeden obchodny´ celok.\n3.1. Bez ohľadu na závislosť Kúpnej a Zmluvy, poplatok pod označením „Prípr.vozidla k predaju\n+Služby“ v sume 191 EUR a poplatok pod označením „Carlife Garance“ v sume 325 EUR uvedené vo\nfaktúre predstavujú fiktívnu doplnkovú službu, ktorú spotrebiteľ nežiadal, neprináša mu žiadny benefit,\na ktorá mu nebola po materiálnej stránke skutočne dodaná, pričom ani z listín predloženy´ch žalovany\n´m nevyply´va, čo malo byť jej obsahom. Označené doplnkové produkty podmieňovali poskytnutie\núveru viazaného na kúpu Vozidla a žalobca ich považuje súčasne za neprijateľné a neplatné zmluvné\npodmienky podľa ust. § 53 ods. 4 písm. t), v) a w) Občianskeho zákonníka. Doplnkový zákaznícky servis\na doplnky a služby, ktoré sú v Kúpnej zmluve iba formálne pomenované bez ich bližšej špecifikácie, a\nktoré neboli vyžiadané a ani individuálne dojednané, sú neprijateľné teda neplatné zmluvné podmienky.\n3.2. Zmluvné podmienky dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom nie sú individuálne dojednané,\npokiaľ dodávateľ nepreukáže opak (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vy´ška úveru má byť v\nskutočnosti v sume 3.419,20 EUR, nakoľko spotrebiteľsky´m úverom mal byť financovany´ len doplatok\nkúpnej ceny Vozidla, avšak žalovany´ určil vy´šku úveru v sume 4.016,20 EUR. Žalobca, pokiaľ chcel\nkúpiť Vozidlo na úver, bol núteny´ prijať aj vedľajšie zmluvné dojednania, ktoré jednak nesledovali jeho\nzáujem a svojou povahou sa jednalo o poplatky (položky pripočítané k cene vozidla) podmieňujúce\nuzatvorenia závislého spotrebiteľského kontraktu (§2 písm. g) Zákona o spotrebiteľsky´ch úveroch).\n3.3. Žalovany´ nijako svojim vyjadrením nepreukazuje, že skutočne zisťoval a aj skúmal vy´davky\nžalobcu, t.j. žalovany´ nepredložil žiadne prvotné listiny objektívne preukazujúce zisťovanie vy´šky\n\npríjmov a vy´davkov žalobcu resp. ani žiadne autorizované vy´stupy z oficiálnych úverovy´ch registrov.\nŽalovany´ predložil iba listinné doklady zrejme z jeho interného systému, z ktory´ch nie je možné\ndôveryhodne ustáliť kedy, ky´m a na základe aky´ch vstupny´ch údajov boli uvedené informácie zistené\na zaznamenané.\n4. Žalovaný v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedol, že spotrebiteľské úverové financovanie je odplatné\nposkytnutie peňažny´ch prostriedkov na kúpu tovarov a služieb, ktoré si podľa svojho uváženia vyberá\nspotrebiteľ. Veriteľ teda financuje vzťahy medzi spotrebiteľom a tretími osobami. Žalovany´ preto\nnezodpovedá a ani nemôže zodpovedať za kvalitu poskytovany´ch tovarov a služieb, nakoľko on iba\nposkytuje finančné prostriedky na ich získanie.\n4.1. Žalobca tvrdí, že o doplnkovy´ tovar a služby nemal záujem a že tieto mu ani len neboli dodané.\nNapriek tomuto tvrdeniu žalobca požiadal písomne žalovaného o poskytnutie úveru aj na ďalší tovar\na služby. Išlo vy´lučne o prejav jeho vôle, nie o prejav vôle veriteľa. Veriteľ nie je poisťovňa, ani\nnepredáva autá, ani neposkytuje služby s ty´m spojené. Pritom, či už Žiadosti o uzatvorenie zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere, ktorá predstavuje jednostranny´ právny úkon žalobcu, či v samotnej Zmluve je\njasne vyjadrená jeho vôľa tento doplnkovy´ tovar a služby úverom financovať. Veriteľ zároveň extrémne\npreukazny´m spôsobom informoval spotrebiteľa o tom, čo a v akej vy´ške je z úveru financované.\nUvedené okrem vyššie spomenutého vyply´va napríklad aj z formulára Štandardny´ch európskych\ninformácií.\n4.2. Žalobca si musel byť a aj bol vedomy´ toho, že sa v danom prípade nejednalo len o zakúpenie\nVozidla, ale o aj o zakúpenie ďalšieho príslušenstva a získanie poistenia a tvrdenie žalobcu, že údajne\no tieto položky nežiadal nie je právne vy´znamné. Rovnako nie je právne vy´znamná ani argumentácia\nžalobcu, že spoločnosť AUTOCENTRUM bola finančny´m sprostredkovateľom pri uzatváraní Zmluvy, či\npoistnej zmluvy, pretože žalobca bol so všetky´mi náležitosťami ty´chto zmlúv a ich účelom oboznámeny\n´ a nemožno súhlasiť predovšetky´m s ty´m, že by išlo o položky, ktoré sú nákladmi úveru. Spoločnosť\nAUTOCENTRUM poskytuje a sprostredkúva poistenie a doplnkovy´ tovar a služby aj v prípade, ak kúpa\nmotorového vozidla, či poistenia nie sú financované úverom poskytnuty´m žalovany´m ako veriteľom\n(ale klient ako kupujúci si motorové vozidlo financuje z vlastny´ch prostriedkov), teda nie je možné\nhovoriť o povinnom spájaní a podmieňovaní financovania motorovy´ch vozidiel prostredníctvom úveru\nod žalovaného ako veriteľa s financovaním doplnkovy´ch tovarov a služieb. A zároveň doplnkovy´ tovar\nsi môžu klienti kúpiť z vlastny´ch zdrojov (nie prostredníctvom úveru poskytnutého žalovany´m ako\nveriteľom) aj v prípade, ak je kúpa motorového vozidla financovaná úverom poskytnuty´m žalovany\n´m ako veriteľom. Teda aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalobcu o tom, že financovanie\nuvedeny´ch (doplnkovy´ch) tovarov a služieb je podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru za\ndany´ch podmienok na financovanie kúpy motorového vozidla sú nepravdivé a ničím nepodložené.\nNakoľko predmetné tovary a služby nie sú podmienkou získania úveru, tieto ani nemôžu predstavovať\npre spotrebiteľa vynúteny´ náklad, nakoľko sa jedná o produkty, ktoré boli spotrebiteľovi dodané na\npodklade jeho žiadosti.\n5. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v\nznení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil\npojednávanie, ktoré sa konalo dňa 2.7.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).\n5.1. Na Pojednávaní vykonal výsluch žalobcu.\n6. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania, vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými\nprostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a výsluchu žalobcu, súd zistil nižšie uvedený skutkový\nstav.\n6.1. Z Kúpnej zmluvy vyplýva, že žalobca kúpil od spoločnosti AUTOCENTRUM Vozidlo za kúpnu cenu\nvo výške 4.274,00 EUR. Spôsob zaplatenia kúpnej ceny bol dohodnutý tak, že časť kúpnej ceny vo\nvýške 854,80 EUR bola predávajúcemu zaplatená pri podpise Kúpnej zmluvy a zvyšná časť kúpnej ceny\nvo výške 3.419,20 EUR bude zaplatená prostredníctvom úveru na základe Zmluvy.\n6.2. Zo Zmluvy vyplýva, že na jej základe bol žalobcovi právnym predchodcom žalovaného poskytnutý\nÚver vo výške 4.016,20 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 101,51 EUR, v počte\n\nsplátok 84, a to až do celkovej sumy Úveru vo výške 8.526,84 EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutá\nna deň 8.12.2013. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 28 % a RPMN bola vo výške 28 %.\nÚverom bol financovaný predmet financovania A – Vozidlo a predmet financovania B – doplnkový tovar\na služby (Carlife Garance, balíček povinnej výbavy, reflexná vesta, príprava vozidla k predaju a čierne\nkoberce do auta).\n6.3. Z Prehľadu úhrad zo dňa 22.12.2020 o zhodných tvrdení strán mal súd za preukázané, že žalobca\ntitulom Úveru zaplatil žalovanému sumu v celkovej výške 8.526,84 EUR.\n6.4. Z Predžalobnej výzvy zo dňa 23.9.2023 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie\nsumy 5.962,44 EUR, ktorá predstavuje jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti so\nZmluvou a zaplatenia trov právneho zastúpenia s tým, že na zaplatenie dlžnej sumy bola žalovanému\nposkytnutá lehota do 28.9.2023. Doručenie predžalobnej výzvy mal súd za preukázané, nakoľko to\nžalovaný nerozporoval.\n6.5. Z výsluchu žalobcu mal súd za preukázané, že mu bol poskytnutý úver vo výške 4.016,20 EUR,\npričom žalobca vedel v akej výške bude úver poskytnutý. Zároveň potvrdil, že od predávajúceho dostal\nčierne koberce do auta, balíček povinnej výbavy a reflexnú vestu.\n6.6. Vo vzťahu k preukázaniu splnenia povinnosti skúmať bonitu žalobcu ten namietal a spochybnil\ndôkazy predložené žalovaným (vzťahujúce sa k overeniu výdavkov a príjmov v NRKI, Sociálnej\npoisťovne a pod.). Súd v tomto smere v rámci budovania skutkového stavu sa dôvodnosťou tejto\nnámietky ďalej nezaoberal, nakoľko už len na základe skutkových tvrdení uvedených žalovaným dospel\nk záveru, že ten nepostupoval pri skúmaní bonity riadne, tak ako ďalej uvádza nižšie v odôvodnení\n7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu\nvyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 52\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov, (-) § 53 Občianskeho\nzákonníka, (-) § 451 Občianskeho zákonníka, (-) § 458 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2\nZákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona\no spotrebiteľských úveroch, (-) § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (-) § 3 Nariadenia vlády\nčíslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako\n„Nariadenia vlády č. 87/1995“).\n8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie\nuvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.\n9. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou\nprocesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce\npre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a\nkaždá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten\nskutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie\nna skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za\nzáklad pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení\ndôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom\nprocesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa\nhmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného\nbremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná\ndokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je\npravdivá.\n10. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah spotrebiteľský,\na teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto\nvzťahov.\n\n11. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou skúmania bonity žalovaným, nakoľko porušenie tejto\npovinnosti (podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch) namietol žalobca, a aj od tohto\nodvodzoval záver, že úver je bezúročný a bezpoplatkov.\n11.1. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil\npovinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmluvy\nnepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalobcu ako spotrebiteľa splácať\núver.\n11.2. Žalovaný (resp. jeho právny predchodca) posúdil schopnosť žalobcu splácať úver, ako aj preveril\njeho bonitu tým spôsobom, že preveroval jeho príjem a finančnú situáciu prostredníctvom úverového\nregistra (NRKI – nebankovy´ register klientskych informácií) a Sociálnej poisťovni (SP). Zistený príjem bol\npodľa interného systému dostačujúci na poskytnutie úveru vzhľadom na výšku splátky úveru. Zároveň\nžalobca uviedol výšku jeho čistého mesačného príjmu a výšku jeho mesačných výdavkov. Pri posúdení\nbonity zahrnul žalovaný do príjmov žalobcu sumu 340 EUR a do výdavkov sumy 118,85 EUR (životné\nminimum žiadateľa – exekvovateľné zákone 60 %), 51 EUR a 13 EUR (splátky uvedené v registri\nNRKI), to všetko v výsledkom (príjme – výdavky) 157,15 EUR, pričom splátka žiadaného úveru je 101,51\nEUR. Ostatné relevantné údaje a príjmovej a výdavkovej strane rozpočtu žalobcu už žalovaný žiadnym\nspôsobom nezisťoval.\n11.3. Žalobca namietal, že žalovaný nepredložil žiadne prvotné listiny objektívne preukazujúce\nzisťovanie výšky príjmov a vy´davkov žalobcu resp. ani žiadne autorizované vy´stupy z oficiálnych\núverovy´ch registrov. Žalovany´ predložil iba listinné doklady zrejme z jeho interného systému, z ktory\n´ch nie je možné dôveryhodne ustáliť kedy, ky´m a na základe aky´ch vstupny´ch údajov boli uvedené\ninformácie zistené a zaznamenané.\n11.4. Bez toho, aby súd vyhodnocoval, či žalovaný dostatočne preukázal splnenie povinnosti skúmať\nbonitu žalobcu (výstupy z interného systému, ich relevantnosť a pod.), tak je potrebné uviesť, že\nakceptovanie výdavkov len v rozsahu 60 % životného minima nie je dôvodné, a takýto postup nemožno\nbrať ako splnenie si povinnosti skúmať výdavkovú stranu rozpočtu žalobcu. Aplikácia takéhoto postupu\nnevyplýva z platných právnych predpisov a nie je na ňu ani žiaden rozumný a spravodlivý dôvod, resp.\nžalovaný súdu ani žiadnym spôsobom neozrejmil, prečo bolo potrebné znižovať sumu životného minima\nžalobcu.\n11.5. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalovaný povinný\npred uzatvorením Zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať úver, pričom\nbol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol úver, jeho výšku, príjem žalobcu a aj\núčel úveru.\n11.6. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1\nv spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej\nschopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj\nskutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou\npravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi\npríjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných\nvýdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že\ncieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje\nzáväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie\ndodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so\nžiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti\nspotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním\naj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa\ntakto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je\nnevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z\nktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný\nposkytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje\nveriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne\nsi zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané\n\ninformácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako\nsituáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte\ndostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku\nv predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet,\na to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.\nPreskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu,\ndomácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k\nposúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.\n11.7. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok\nKrajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu\nv Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017\nzo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné\nskúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore\ns odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na\nvytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší\núver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,\nktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.\nOdvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí\nodradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,\na to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom\ntrhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože\npri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo\npostretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých\npomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie\npovinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od\nneistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových\npomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie\núrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou\nstarostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1\nObčianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.\n(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,\nt.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7\nods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o\nvýške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie\nzákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania\na vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku\nspotrebiteľskej insolventnosti.\n11.8. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len\nformálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie\na odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov\nspotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto\nustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ veriteľ využil takúto\nľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného,\nživotných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.\n11.9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný postupoval pri skúmaní schopnosti žalobcu splácať úver\nvyššie uvedeným spôsobom (bral v úvahu len 60 % životného minima) a ďalej už neuviedol žiadne\nrelevantné skutočností o skúmaní schopnosti žalobcu splácať úver a ani súdu žiadne relevantné doklady\no predmetnom skúmaní nepredložil, je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej\nstarostlivosti pri skúmaní bonity žalobcu žalovaný nepostupoval. Nezaujímalo ho overenie príjmov a ani\n\nsamotné výdavky žalobcu, a to najmä to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie\núveru.\n11.10. Bolo pritom základnou povinnosťou žalovaného vo vzťahu k bonite žalobcu získať informácie\nod neho priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich\ndostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom\npovažujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny\nobraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalovaný posudzoval schopnosť žalobcu splácať\núver, nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o jej finančnej situácii, a\nteda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalovaného posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť žalobcu splácať úver.\n11.11. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že úver poskytnutý titulom Zmluvy\nje potrebné v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať\nza bezúročný a bez poplatkov.\n12. Nakoľko súd dospel k záveru o bezúročností a bezpoplatkovostí úveru, tak sa ďalej z dôvodu\nhospodárnosti a účelnosti súdneho konania nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu vo vzťahu k\nobligatórnym náležitostiam Zmluvy, ktoré by rovnako odôvodňovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť\núveru.\n13. Pre rozhodnutie súdu vo veci samej bolo ďalej potrebné zodpovedať otázku, aká je výška úveru,\nnakoľko táto otázka bola pre strany sporná.\n13.1. Podľa žalobcu je celková výška úveru uvedená v Zmluve nesprávna. Kúpna zmluva a Zmluva\nsú zmluvami vzájomne závislými a je nevyhnutné ich posudzovať ako jeden celok podľa § 52a\nods. 2 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobcu získať\núver v konkrétnej výške 3.419,20 EUR na financovanie Vozidla označeného v Zmluve ako predmet\nfinancovania A.\n13.2. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že Kúpna zmluva a Zmluva sú tzv. závislými zmluvami,\navšak nestotožňuje sa už so záverom, že z tohto dôvodu je výška úveru 3.419,20 EUR (teda len v časti\nzaplatenia zvyšku kúpnej ceny za Vozidlo).\n13.3. Zo Zmluvy pritom jasne, určito a zrozumiteľné vyplýva, že úver poskytnutý titulom Zmluvy je vo\nvýške 4.016,20 EUR. Ďalej z nej jasne a určito vyplýva, že poskytnutým úverom bol financovaný predmet\nfinancovania A – Vozidlo a predmet financovania B – doplnkový tovar a služby (Carlife Garance, balíček\npovinnej výbavy, reflexná vesta, príprava vozidla k predaju a čierne koberce do auta).\n13.4. Samotný žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že mu bol poskytnutý úver vo výške 4.016,20 EUR,\npričom pred podpísaním Zmluvy vedea v akej výške bude úver poskytnutý.\n13.5. Námietku žalobcu, že mu doplnkový tovar a služby (predmet financovania B podľa zmluvy) neboli\nposkytnuté, nepovažoval súd za dôvodnú. V prvom rade toto svoje tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom\nnepreukázal a v druhom, tieto námietky (príp. nároky) by si mal uplatňovať vo vzťahu k samotnému\npredávajúcemu (za predpokladu, že mu neboli poskytnuté alebo mu boli poskytnuté s vadami). Mimo\ntoho žalobca vo svojom výsluchu potvrdil, že od predávajúceho dostal čierne koberce do auta, balíček\npovinnej výbavy a reflexnú vestu, a teda minimálne v tomto rozsahu mu bolo poskytnutý doplnkový tovar\na služby.\n13.6. Zároveň žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby uzatvorenie Zmluvy bolo podmienené\ntým, že bol povinný si mimo kúpy Vozidla (predmet financovania A) dohodnúť s predávajúcim aj\nslužby a doplnkový tovar (predmet financovania B). Rovnako ani to, že právny predchodca žalovaného\njednostranne v Zmluve určil výšku úveru 4.016,20 EUR a jednostranne doplnil predmet financovania B.\n13.7. Na základe vyššie uvedeného teda súd ustálil, že úver poskytnutý titulom Zmluvy bol dohodnutý\nvo výške 4.016,20 EUR a v takejto výške bol aj žalobcovi poskytnutý.\n\n14. Žalobca na úver zaplatil žalovanému sumu v celkovej výške 8.526,84 EUR. V nadväznosti na\nvyššie uvedený záveru súdu, že Úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona\no spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov, tak žalobca by mal za použitia\nvyššie spomenutej zákonnej fikcie (očistenia Úveru od úrokov a poplatkov) žalovanému zaplatiť len\nsumu poskytnutého úveru, t. j. sumu v celkovej výške 4.016,20 EUR. Žalobca tak na úvere preplatil\nsumu v celkovej výške 4.510,64 EUR (rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a celkovou zaplatenou\nsumou). Žalobcovi teda vzniklo voči žalovanému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške\npreplateného úveru, a to v sume 4.510,64 EUR.\n15. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za sčasti dôvodnú a opodstatnenú a zaviazal\nžalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.510,64 EUR, pričom v prevyšujúcej časti\nuplatneného žalobného nároku žalobu zamietol.\n16. Záverom súd poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Taktiež odôvodnenie rozhodnutia\nnemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je\nvšak nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty\núčastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 115/03, III.\nÚS 119/03).\n17. Z prisúdenej sumy súd priznal žalobcovi aj príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to\nv súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadením č. 87/1995, a to\nodo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty poskytnutej na dobrovoľne splnenie si povinnosti v zmysle\npredžalobnej výzvy. Výška jednotlivých úrokov je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná\núroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP,\na to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore. Úspech žalobcu\npredstavoval 88 % a jeho neúspech 12 %, a preto má žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 76 % (rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu), ktorý mú súd priznal, tak\nako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným\nuznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúde Prešov.\nV odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie\nsa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z\nakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha\n(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov\na s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý\nďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,\nsúd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich\npreukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\n\nExekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a\nexekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {"stav": {"sz": "1CoCsp/26/2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "5eab8d93-ff65-481c-b6ed-e9c6b190767c:a6497eba-bd0b-411f-a4ac-e1b3c41e17c9", "datum": "2024-12-17", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "9e3bfb02-36c8-4cf1-9496-04f5f37fa963:2cc4e689-ce09-4e21-95cc-e33f6be5d9db", "ecli": null, "spisova_znacka": "19CoCsp/14/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoCsp/14/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9e3bfb02-36c8-4cf1-9496-04f5f37fa963:2cc4e689-ce09-4e21-95cc-e33f6be5d9db"}, {"guid": "8c017ffa-731d-432e-b02b-5429abc8344a:40a4f28e-929b-4545-9603-79c30950afa0", "ecli": null, "spisova_znacka": "22CoCsp/19/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/19/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8c017ffa-731d-432e-b02b-5429abc8344a:40a4f28e-929b-4545-9603-79c30950afa0"}, {"guid": "3bd9b553-8568-4e35-b6aa-4d8c90d78b39:2cb069cd-0976-41d0-9e1a-3ac476c72771", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1", "spisova_znacka": "20Co/72/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/72/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1"}, {"guid": "868a928c-e07b-4279-9bd8-51fbe6200fb1:2f2e1cc4-de64-4217-91e0-93c01a48ba46", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2", "spisova_znacka": "6Co/171/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/171/2016 z 26. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-26", "citacie_n": 162, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2"}], "citovane_v": []}