{"guid": "b4b05f0f-81d3-425a-a402-d0dea1610c75:85220828-871c-4884-bf59-7f8901eb73e3", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8123200600.2", "spisova_znacka": "34Csp/17/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 34Csp/17/2023 z 25. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 25. júna 2024, sp. zn. 34Csp/17/2023, ECLI:SK:OSPO:2024:8123200600.2", "identifikacne_cislo": "8123200600", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.", "sudca_id": 2462, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-uhrinovsky-phd-2462", "datum_vydania": "2024-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85220828-871c-4884-bf59-7f8901eb73e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8123200600.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8123200600.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8123200600.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n34Csp/17/2023\n8123200600\n25. 06. 2024\nJUDr. Peter Uhrinovský, PhD.\nECLI:SK:OSPO:2024:8123200600.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.\nXX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D., zast. JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, so sídlom\nul. Sovietskych hrdinov č., 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so\nsídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ\nGABRIELA s. r. o., pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie E. XXXX/XXX, XXX XX F., IČO:\n47 234 679, o primerané finančné zadosťučinenie, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 55 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.\nIII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania\nvoči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.1.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.500\nEUR a nahradenia trov konania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu\nPrešov č. k. 7Csp/19/2022 zo dňa 25. mája 2022 (ďalej aj ako „Rozsudok 7Csp/19/2022“) súd určil, že\núver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. 4307136226 zo dňa 31.07.2013 (ďalej aj ako „Úverová\nzmluva“) je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň určil, že tam špecifikované zmluvné podmienky uvedené\nv Úverovej zmluve sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Keďže žalobca ako spotrebiteľ úspešne\nuplatnil porušenie svojho práva na súde, tak mu vznikol nárok na finančné zadosťučinenie titulom § 3\nods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“),\nktorý si uplatnil vo výške 1.500 EUR. Výšku uplatneného nároku odôvodnil tým, že v základnom konaní\nbol úspešný tak v nároku o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, za čo si uplatňuje PFZ vo\nvýške 300 EUR, a ďalej že žalovaný v Úverovej zmluve použil 3 neprijateľne zmluvné podmienky, za\nktoré si uplatňuje PFZ vo výške 1 200 EUR.\n2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 30.1.2023 (ďalej aj ako „vyjadrenie\nk žalobe“), pričom uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko nárok žalobcu na primerané finančné\nzadosťučinenie považuje za nedôvodný a tiež neprimeraný, a tak žiadal žalobu v celom rozsahu\nzamietnuť. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby existovala aspoň potenciálna hrozba ujmy\nv dôsledku porušenia práv alebo povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Predmetom základného\nkonania nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ale slúžilo výslovne ako podklad na\n\nneskoršiu žalobu o vydanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný ďalej uviedol viacero\nnámietok a dôvodov nesprávnosti vo vzťahu k základnému konaniu. Napokon uviedol, že v tomto\nkonaní je potrebné skúmať aj hľadisko primeranosti uplatneného nároku. Žalobca žiadnym spôsobom\nnepreukázal, v čom pociťoval porušenie svojich práv, aké to malo pre neho dôsledky, v čom vidí\nodôvodnenosť požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia až v hodnote 1.500 EUR.\n3. Žalobca vo svojom vyjadrení dourčenom súdu dňa 24.1.2023 (ďalej aj ako „replika“) uviedol,\nže právoplatný Rozsudok 7Csp/19/2022 jasne deklaruje, že v právnom vzťahu založenom Úverovú\nzmluvou došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva. V otázke zmyslu a účelu inštitútu primeraného\nfinančného zadosťučinenia žalobca odkázal na viacero rozhodnutí všeobecných súdov. Ďalej uviedol,\nže pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenia novelizované ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona\no ochrane spotrebiteľa nevyžaduje vznik ani hrozbu ujmy. Ujma, ktorá konaním žalovaného vznikla\nnebola len v akademickej rovine, pretože porušenie zo strany žalovaného malo bezpochyby majetkový\ncharakter. Zároveň uplatňovaním žalobcovho legitímneho nároku v súdnom konaní bol narušený nielen\njeho bežný život. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá\nmá nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne,\nčo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať.\n4. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.2.2023 (ďalej aj ako „duplika“) uviedol, že je\nneopodstatnené vyhodnotiť konanie žalovaného ako úmyselné a smerujúce k získaniu bezdôvodného\nobohatenia. V danom prípade jednoznačne absentuje preukázanie úmyslu žalovaného bezdôvodne\nsa obohatiť. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa\nžalobcu resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného\na odradzujúceho prostriedku ochrany\n5. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v\nznení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) súd na prejednanie tohto sporu nariadil\npojednávanie, ktoré sa konalo dňa 6.4.2023 (ďalej aj ako „Pojednávanie 1“).\n6. Následne súd vo veci samej vydal rozsudok č. k. 34Csp/17/2023 - 94 zo dňa 6. apríla 2023 (ďalej aj\nako „Rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým rozhodol: (I.) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu\nvo výške 50 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. (II.) V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.\n(III.) Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške\nktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\n7. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 22CoCsp/21/2023 - 121 zo dňa 30. novembra 2023 (ďalej aj\nako „Rozsudok odvolacieho súdu“) rozhodol: Zrušuje Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a\nIII. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n7.1. Podľa bodu 13. Rozsudku odvolacieho súdu podľa odvolacieho súdu v súdenej veci došlo k\nnaplneniu vyššie popísaného odvolacieho dôvodu. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila primerané\nfinančné zadosťučinenia, kvantifikované celkovo sumou 1.500,- eur, pozostávajúcej však zo štyroch\nsamostatny´ch nárokov, a to konkrétne sumy 300,- eur z titulu určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núveru a sumy 1.200,- eur z titulu troch neprijateľny´ch zmluvny´ch podmienok. Zo žiadnej možnej\ninterpretácie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však vôbec nevyply´va, aká celkovo súdom\nprvej inštancie priznaná vy´ška/suma primeraného finančného zadosťučinenia (a contrario zamietnutá\nvy´ška/suma) pripadá na ten-ktory´, zo strany žalobkyne žalobou uplatneny´ nárok. Súd prvej inštancie\ntak porušil právo strán na spravodlivy´ súdny proces, vrátane ich práva preukázať v konaní nimi tvrdené\nskutočnosti o preukázaní dôvodnosti ich nárokov.\n7.2. Podľa bodu 15. Rozsudku odvolacieho súdu vzhľadom na porušenie spotrebiteľsky´ch práv\nžalobkyne zo strany žalovaného, sa priznanie finančného zadosťučinenia javí odvolaciemu súdu ako\ndôvodné, nie však v sume 50,- eur, ktorú nepovažoval za dostatočne odradzujúcu pre žalovaného\nvo vzťahu k ďalšiemu porušovaniu predpisov spotrebiteľského práva. Správne súd prvej inštancie\nkonštatoval, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu povahu pre\ndodávateľa a má poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi. Napriek tomu priznal za viacnásobné porušenie\nspotrebiteľského práva spočívajúce vo vyslovení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru\n\na vyslovení viacero neprijateľny´ch zmluvny´ch podmienok, primerané finančné zadosťučinenie v\nneproporcionálne nízkej vy´ške 50,- eur.\n7.3. Podľa bodu 18. Rozsudku odvolacieho súdu v ďalšom konaní preto bude úlohou súdu prvej inštancie\nopätovne sa zaoberať vy´škou uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia nad priznanou\nsumou 50,- eur vo vyššie uvedeny´ch intenciách rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu a svoje\nrozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyjadreny´m v ust. § 220 ods. 2 CSP.\n8. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd na prejednanie tohto sporu nariadil\npojednávanie, ktoré sa konalo dňa 25.6.2024 (ďalej aj ako „Pojednávanie 2“).\n9. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania 1, Pojednávania 2 a vykonaného dokazovania\nlistinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový\nstav.\n9.1. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 7Csp/19/2022 súd zistil, že rozsudkom\nOkresného súdu 7Csp/19/2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.7.2022, súd rozhodol: (I.) Súd\nurčuje, že úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. 4307136226, zo dňa 31.07.2013, je bezúročný\na bez poplatkov. (II.) Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Úverových zmluvných podmienkach\nspoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. – G. k Úverovej zmluve č. 4307136226, zo dňa 31.07.2013, a to\nv Hlave 5. Podmienky splácania úveru, § 4, v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať\nčíslo ÚZ, prípadne iný variabilný symbol písomne oznámený Spoločnosťou. Neuvedenie správneho\nvariabilného symbolu je považované za neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenými\nprávnymi dôsledkami.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. (III.) Súd určuje, že zmluvná podmienka\nuvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. – G. k Úverovej\nzmluve č. 4307136226, zo dňa 31.07.2013, a to v Hlave 18. Sankcie účtované v dôsledku omeškania\nklienta, § 1, v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky či splátky RÚ je Spoločnosť\noprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti\npoplatok za upomienku vo výške 5 EUR v prípade prvej upomienky a 12 EUR v prípade druhej a\nďalšej upomienky.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. (IV.) Súd určuje, že zmluvná podmienka\nuvedená v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. – G. k Úverovej\nzmluve č. 4307136226, zo dňa 31.07.2013, a to v Hlave 18. Sankcie účtované v dôsledku omeškania\nklienta, § 2, v znení: „V prípade omeškanie klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient\nje povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 EUR.“, je\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou. (V.) Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti\ntohto rozsudku.\n9.2. Z pripojeného spisu a z nesporných vyjadrení strán sporu vyplýva, že Zmluva bola uzatvorená\ndňa 31.7.2013 a jej titulom bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.400 EUR. Nárokov v zmysle tzv.\nzákladného konania sa žalobca domáhal po cca 10 rokoch od uzatvorenia Zmluvy.\n10. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania\nstrán sporu (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 2 Zákona\no ochrane spotrebiteľa, (-) § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 3 ods. 5 Zákona o ochrane\nspotrebiteľa.\n11. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na\nzáklade nižšie uvedených úvah.\n12. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených\nzákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať\nochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ\nzdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie\nporušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých\nspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované\nvoči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie\n\nod toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi\nzodpovedá.\n13. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že nárok na finančné\nzadosťučinenie vznikne, ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\nči už týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Predmetný nárok vzniká voči tomu, kto za porušenie\npráva alebo povinnosti zodpovedá.\n14. Jediným predpokladom, ktorého naplnenie sa v tomto prípade vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.\nPod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,\nže súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti (napr. nárok\nzo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť\nkonkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve).\n15. Vo vzťahu k výške (resp. rozsahu) nároku na finančné zadosťučinenie zákon určuje len kritérium\nprimeranosti a neustanovuje už žiadne iné kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zohľadniť.\n16. K nároku na finančné zadosťučinenie, jeho výške a ostatným skutočnostiam vzťahujúcim sa k tomuto\nnároku súd poukazuje na nižšie uvedenú judikatúru.\n16.1. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza predmetnej právnej normy vyžaduje splnenie\npredpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom\no ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo\npovinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia\nneumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,\npretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože\npostačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo\ndňa 04. mája 2017).\n16.2. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého\nspotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie\nmá plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť\ndodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok\nna vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,\nkedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť\nochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,\nktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,\nktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením\nporušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech\nspotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za\nškodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej\nzmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri\nuplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu\nškody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo\nodpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového\nprospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.\nPokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri\nurčení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.\nBude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,\nstanovil rozsah finančného zadosťučinenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n6Cdo/127/2017 zo dňa 30. januára 2019).\n\n16.3. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie\npráva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta Zákona o ochrane spotrebiteľa, je rozhodujúcim\nkritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so\nzreteľom na okolností každého jednotlivého prípadu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022,\nsp. zn. 7 Cdo 92/2021).\n17. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v základnom konaní (úspešne uplatnil porušenie práva\nalebo povinnosti, keď súd judikoval v prospech žalobcu konkrétny nárok z porušenia takéhoto práva\nalebo povinnosti – určenie, že úveru poskytnutého na základe Zmluvy za bezúročny´ a bez poplatkov\na určenie neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok) a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n18. Inštitútu finančného zadosťučinenia má plniť viacero funkcií (najmä funkciu satisfakčnú a doplnkovo\naj funkciu sankčnú). Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči\nspotrebiteľom. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako\nslabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená\nnejaká ujma, pričom postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.\n19. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobný návrh žalobcu je čo sa týka nároku\ndôvodný. Žalovaný úspešným uplatnením nároku v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde\npod spisovou značkou 7Csp/19/2022, splnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia titulom § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.\n20. Súd žalovanému priznal sumu finančného zadosťučinenia spolu vo výške 105 EUR (30 EUR za\nurčenie, že úver je bez úročný a bez poplatkov, 25 EUR za každú určenú NZP – spolu 75 EUR za\nurčenie neprijateľnosti zmluvných podmienok), teda spolu sumu vo výške 105 EUR. Súd pri určení výšky\nprimeraného finančné zadosťučinenie vychádzal aj z okolností tohto konkrétneho prípadu (nároky zo\nZmluvy uplatnené cca po 10 rokoch a výška poskytnutého úveru v sume 2.400 EUR).\n21. Pri určovaní výšky PFZ je nutné zohľadňovať konkrétny skutkový stav tej ktorej veci, opačný prístup\nby viedol k prílišnému formalizmu. Zákon hovorí o „primeranom“ finančnom zadosťučinení, čo podľa\nnázoru súdu má umožniť súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne\nskutkové okolnosti prípadu. V prípade PFZ ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu (ktorá\nvšak musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami), je potrebné vychádzať z povinnosti\nžalobcu tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočností, ktoré ho viedli k uplatneniu primeraného finančného\nzadosťučinenia práve v požadovanej výške. Žalobca však v tomto spore mimo porušenia povinnosti\nv základnom konaní žiadne iné rozhodujúce skutočností odôvodňujúce výšku žiadaného PFZ ani len\nnetvrdil.\n22. Súd takto priznanú sumu považoval v celom rozsahu za primeranú, a to za stavu, že cieľom\ninštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu\nk dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Priznaná suma primeraného\nfinančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené\na neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Priznanú sumu\nfinančného zadosťučinenia pritom považuje súd aj za vyrovnanie ujmy žalobcovi ako spotrebiteľovi,\nktorá je akousi satisfakciou za stav vyvolaný žalovaným. Zároveň priznaním primeraného finančného\nzadosťučinenia došlo aj k naplneniu odradzujúcej funkcie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.\n23. Súd teda priznanú sumu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané\nfinančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamietol.\n24. Keďže Rozsudkom odvolacieho súdu nebol zrušený výrok I. Rozsudku súdu prvej inštancie\n(povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50 EUR) a súd žalovanému priznal sumu finančného zadosťučinenia\nspolu vo výške 105 EUR, tak vo výroku tohto rozsudku priznal žalobcovi zostatok celkovej sumy PFZ,\na to sumu 55 EUR.\n\n25. K námietkam žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku odkazuje súd na vyššie uvedenú\nargumentáciu, pričom na doplnenie uvádza, že v tomto konaní nie je oprávnený riešiť námietky\nvzťahujúce sa k Úverovej zmluve a základnému konania. Pre úspešné uplatnenie porušenia práva alebo\npovinnosti v zmysle § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné, aby súd v základnom\nkonaní judikoval v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti. Taktiež\nje potrebné uviesť, že na vznik nároku nie je ani potrebné, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna\nujma. Dôkazné bremeno je v prípade uplatňovania týchto nárokov uľahčené v prospech spotrebiteľa,\nkeď ten nemusí preukazovať vznik ujmy, príčinnú súvislosť alebo majetkový prospech dodávateľa.\n26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §§ 255 ods. 1\na 396 ods. 1 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore.\n26.1. O trovách konania na súde prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a to podľa zásady\núspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech, a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto\nrozsudku. Pri určení úspechu v spore súd vychádzal z osobitosti uplatneného nároku, a to nároku na\nprimerané finančné zadosťučinenie, keď posúdenie jeho výšky spočívalo v úvahe súdu, pričom samotný\nuplatnený nárok bol dôvodný a opodstatnený. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto\nprípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Základné je teda rozhodnutie o nároku na\nprimerané finančné zadosťučinenie a sprevádzajúce je rozhodnutie o jej výške (aplikovaný právny záver\nvyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 475/2018 zo 4. februára 2021).\n26.2. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to\npodľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech (odvolaniu vyhovené v celom rozsahu),\na preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd\npriznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n26.3. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny\núradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúde Prešov.\nV odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie\nsa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z\nakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha\n(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov\na s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý\nďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,\nsúd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich\npreukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nExekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a\nexekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "6ce979c3-189c-4269-a0ae-38ff132a7776:4fa84629-7f92-4d29-8e69-c1500b9d96cd", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2722201428.1", "spisova_znacka": "22CoCsp/21/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 22CoCsp/21/2023 z 15. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-08-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2722201428.1"}, {"guid": "35ebd6c6-ce6b-4bbe-bf6b-2f211d977b60:4db394d8-279c-402a-9099-7e55d32c854b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2", "spisova_znacka": "3Co/20/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/20/2017 z 14. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-14", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2"}, {"guid": "7aee6538-d8ae-4498-9b34-13ecee9d0d77:288086a6-6b2b-491c-afe0-7e68ad87e2b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/19/2022", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Csp/19/2022 z 11. 3. 2022", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2022-03-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7aee6538-d8ae-4498-9b34-13ecee9d0d77:288086a6-6b2b-491c-afe0-7e68ad87e2b9"}], "citovane_v": []}