Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/19/2024 z 7. 11. 2024 Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 7. novembra 2024, sp. zn. 4T/19/2024, ECLI:SK:OSPO:2024:8124010584.2 Okresný súd Prešov | 4T/19/2024 | ECLI:SK:OSPO:2024:8124010584.2 | 2024-11-07 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: § 155 ods. 1 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1f0a329-c485-41b5-a7a1-3d618ff37cd7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124010584.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Prešov 4T/19/2024 8124010584 07. 11. 2024 JUDr. Juraj Fujerík ECLI:SK:OSPO:2024:8124010584.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 4 4T/19/2024 Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2024 v Prešove takto rozhodol: 4 4T/19/2024 Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trvale bytom C. D. E. XXX, C. D., okr. Prešov uznáva sa za v i n n é h o , že dňa 08.08.2023 v presne nezistenom čase v podvečerných hodinách v Chminianskych Jakubovanoch, okres Prešov v blízkosti domu č. 204 jedenkrát udrel F. G. kovovou častou rýľa do hlavy v oblasti čela, následkom čoho spadol na zem, pričom si o kameň trčiaci zo zeme udrel pravú ruku, čím mu spôsobil tržnozmliaždenú ranu v čelovej oblasti vľavo a trieštivú vnútroklbovú zlomeninu spodiny druhej záprstnej kosti pravej ruky s dobou liečenia 48 až 50 dní, teda inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona. Za to mu súd u k l a d á: Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému stanovuje skúšobnú doba na 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, okr. Prešov škodu vo výške 1.304,- eur. odôvodnenie: 2 4T/19/2024 Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 17.04.2024 obžalobu pod sp. zn. 1Pv 474/23/7707 – 15 na obžalovaného A. B. pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátorka v podanej obžalobe právne kvalifikovala ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona. Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2024 bol obžalovaný A. B. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora a poškodeného, ktorí navrhli vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného A. B. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody a na hlavnom pojednávaní súd v rámci dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov a znaleckého posudku. Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním poškodenému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím naplnil skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone a opísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana zdravia iného /§ 15 písm. a) Trestného zákona/. Z odpisu Registra trestov SR generovaného elektronicky ku dňu 06.11.2024 a týkajúceho sa obžalovaného A. B. vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3 krát priestupkovo postihnutý, pričom v dvoch prípadoch spáchal priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona o priestupkoch a dňa 17.09.2022 bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorý spáchal hrubým slovným správaním, za čo bol postihnutý blokovou pokutou. Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej dňa 14.02.2024 Obcou Chminianske Jakubovany, v ktorej má obžalovaný trvalý pobyt vyplýva, že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti spolu s družkou a dvomi maloletými deťmi. V mieste trvalého bydliska má dobrú povesť, rodičia sa starajú o deti a zabezpečujú im všetko potrebné. Na obžalovaného nebola podaná žiadna sťažnosť zo strany občanov a nikdy nebol prejednávaný priestupkovou komisiou. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody poškodeným pozostávajúcej z bolestného súd v rámci dokazovania prečítal obsah písomného znaleckého posudku č. 486/2023 vypracovaného v prípravnom konaní znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo MUDr. Martinom Kováčom. Z obsahu tohto znaleckého posudku vyplynulo, že poškodený F. G. utrpel zranenia tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom znalec tieto zranenia ohodnotil spolu na 50 bodov. Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona. Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. V jeho prospech však súd nemohol pripísať žiadnu inú poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona, nakoľko aj priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý bol obžalovaný postihnutý v priestupkovom konaní a ktorý je druhov podobný konaniu, ktoré sa obžalovanému v prejednávanej veci kladie za vinu, nesvedčí o riadnom vedení života v minulosti. Súd zdôrazňuje, že aj priestupky predstavujú porušenie zákonných noriem spoločnosti chrániace tie isté hodnoty ako Trestný zákon. Na strane druhej súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Súd zdôrazňuje, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a z miesta bydliska je hodnotený kladne, čo súd pričítal spolu s priznaním v jeho prospech. Preto pri vyhlásení obžalovaného o vine súd využil ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona a dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovenej pre žalovaný trestný čin Trestným zákonom od štyroch rokov až do desať rokov znížil o jednu tretinu a obžalovanému tak uložil trest odňatia slobody v trvaní dva roky a osem mesiacov. Nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a žije usporiadaným životom, súd zvýrazňujúc výchovný účel trestu nepovažuje za nutný na dosiahnutie nápravy obžalovaného a ochranu spoločnosti priamy výkon tohto trestu a preto súd výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, počas ktorej bude mať obžalovaný možnosť spôsobom svojho života preukázať, že toto jeho konanie, za ktoré bol v prejednávanej veci odsúdený, bolo iba ojedinelým vybočením z riadneho spôsobu života, ktorý doposiaľ viedol. Uložený trest tak z hľadiska výmery ako aj druhu je podľa presvedčenia súdu trestom primeraným a predstavuje spravodlivú odpoveď štátu na konanie obžalovaného, ktorý porušil záujem na ochrane zdravia ľudí. Zodpovedá tiež následku na zdraví, ktorý poškodenému svojim konaním spôsobil. Uloženie vyššieho trestu by naopak mohol sám obžalovaný vnímať ako neprimeranú sankciu v rozpore s ustanovením § 33a Trestného zákona. Pretože poškodený si do skončenia prípravného konania riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody uvedením jej výšky a právneho dôvodu (bolestné), súd uložil obžalovanému, ako pôvodcovi tejto škody, aby poškodenému F. G. nahradil škodu, ktorú mu ublížením na zdraví spôsobil, a to ako súčasť reparácie následkov svojho konania. Z hľadiska výšky škody súd priznal poškodenému náhradu vo výške 1.304,Eur, čo predstavuje výšku bolestného za 50 bodov zistených znalcom v zmysle príslušných predpisov pri hodnote jedného bodu 26,08 Eur podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Určenie bodového ohodnotenia, z ktorého škoda z titulu odškodnenia za bolesť vyplýva, obžalovaný žiadnym spôsobom nespochybňoval a znalecký posudok na jej určenie súd považuje za dostatočný dôkaz. Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: 2 4T/19/2024 Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.