{"guid": "f46990d6-9646-4a4f-be09-42df419c16f0:0e997fea-c8dc-4c6f-b299-b1c278eb5d27", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8124200426.2", "spisova_znacka": "9C/2/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/2/2024 z 3. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 3. júna 2024, sp. zn. 9C/2/2024, ECLI:SK:OSPO:2024:8124200426.2", "identifikacne_cislo": "8124200426", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Rastislav Sikorjak", "sudca_id": 2450, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rastislav-sikorjak-2450", "datum_vydania": "2024-06-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e997fea-c8dc-4c6f-b299-b1c278eb5d27", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124200426.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124200426.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124200426.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n9C/2/2024\n8124200426\n03. 06. 2024\nJUDr. Rastislav Sikorjak\nECLI:SK:OSPO:2024:8124200426.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. právne zastúpený: JUDr. František Komka, so sídlom Hlavná č.\n27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054 proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance\nGroup, so sídlom Štefaničova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o náhradu škody a zaplatenie\nnemajektovej ujmy, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu zamieta.\nII. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa\nprávoplatnosti uznesenie súdu prvej inštancie o výške týchto trov.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou došlou súdu dňa 17.01.2024 sa žalobkyňa domáhala na žalovanej zaplatenia vecnej škody\nvo výške 8994,61 € s prísl. a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 65000 €.\n1.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla:\nŽalobkyňa je matkou poškodeného, nebohého E. B., ktorý bol jej jediným synom. Tento bol usmrtený\npri dopravnej nehode dňa 26.05.2021 F. G., ktorý bol právoplatne odsúdený. Voči F. G. bola žalobkyni\npriznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 35000 € a náhrada škody vo výške 706,68 €.\nŽalobkyňa si touto žalobou uplatňuje doposiaľ neuznané nároky na náhradu škody vo výške 8.994,61\n€ a rovnako aj náhradu nemajetkovej ujmy v sume 65000 €.\nŽalobkyňa ako matka od narodenia jediného syna E. B., nar. XX.XX.XXXX až do roku 2007 spolu so\nsvojím manželom (kedy zomrel) viedla plnohodnotne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a\ncitovými väzbami. Syn po smrti svojho otca (11-ročný) bol vychovávaný a žil v spoločnej domácnosti so\nsvojou matkou, žalobkyňou. Syn od svojho teenedžerského veku sa venoval aktívne športovej činnosti\n– cyklistike. Jeho snaha a úsilie vyvrcholila v tom, že sa stal aktívnym členom „ Cyklistického teamu\nFIREFLY“. Bol vysokoškolákom pripravujúci sa na svoj ďalší plnohodnotný život, išlo o špičkového\nšportovca – reprezentanta SR v cyklistike – nepočujúcich športovcov.\nNemajetková ujma vzniká samotným porušením základných práv a slobôd fyzickej osoby. Ide o\nstav mysle poškodenej osoby. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím\nnajmä na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; b/\nzávažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo; c/ závažnosť následkov, ktoré\nvznikli poškodenému v súkromnom živote ako aj v spoločenskom uplatnení (NS SR 1Cdo/89/1997,\n1Cdo/77/2009, 7Cdo/252/2021).\nŽalobkyňa ako matka jediného syna, ktorého od veku 11 rokov vychovávala výlučne sama, z dôvodu\númrtia otca a manžela (2007) žila s ním v spoločnej domácnosti. Mali medzi sebou založené vysoké\nneoceniteľné, vzájomné puto, citovú náklonnosť, pričom tragická smrť syna pretrhla všetky tieto\npretrvávajúce putá a citové väzby. Žalobkyňa v čase smrti syna dosiahla 48 rok fyzického veku svojho\n\nživota, čo v rámci prípadných ďalších reprodukčných schopností má ten následok, že vzhľadom na svoj\nvek v ďalšom svojom živote už nemôže objektívne porodiť ďalšieho potomka, takže zbytok svojho života\nstrávi bez dieťaťa. Žalobkyňa v dôsledku smrti svojho dieťaťa je postihnutá aj zdravotne, vyvinula sa u\nnej posttraumatická stresová porucha, ktorá pretrváva do dnešnej doby.\nŽalobkyňa vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vzhľadom na osobu poškodeného, jej doterajší život\na prostredie v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej\ndošlo, závažnosť a neodstrániteľnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a\nspoločenskom uplatnení, súdom priznanú nemajetkovú ujmu vo výške 35.000 eur v trestnom konaní\nžalobkyňa považuje za neprimeranú a nízku a domáha sa priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch do\ncelkovej výšky 100.000 eur, t.j. tej výšky, ktorú si uplatnila v adhéznom konaní.\n1.2. V podaní zo dňa 15.02.2024 žalobkyňa doplnila, že z titulu náhrady škody si uplatňuje nasledujúce\nnároky:\n1. smútočné ošatenie pre nebohého (tmavý oblek, biela košeľa, kravata, spodná bielizeň, topánky) spolu\n- 360 eur\n2. smútočné ošatenie pre poškod. A. B. - spolu 270 eur\n3. cyklistická prilba - 269,95 eur (potvrdenie)\n4. načúvací prístroj - 1150 eur\n5. športová obuv Tretry - 410 eur (paragón)\n6. 1 kus koleso na bicykel - 1 650 eur (paragón)\n7. náklady na postavenie pomníka – 2336,12 eur (3000 – 663,88 (plnené))\n8. náklady na smútočné pohostenie (kar pre 110 ľudí) – 1 700 eur.\nNemajetková ujma uplatňovaná vo výške 65.000,- € predstavuje iba sumu doplatku do sumy 100.000,€ a táto suma je uplatňovaná voči žalovanému, na ktorého v zmysle zákona o povinnom zmluvnom\npoistení č. 381/2001 Z.z. v rámci zmluvného vzťahu prechádza povinnosť plniť a je na možnosti výberu\nžalobcu voči komu si uplatní nároky na odškodnenie t.j. či voči škodcovi resp. poisťovni.\n2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila nasledujúco:\nŽalovaná namieta ako dôvodnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy, tak výšku uplatňovanej náhrady\nnemajetkovej ujmy žalobkyne, ktorú považuje za neprimeranú. Žalovaná dáva do pozornosti súdu,\nže žalobkyni už bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 35 000,- EUR rozhodnutím\nKrajského súdu v Prešove, sp.zn. 8To/47/2022 zo dňa 20.4.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal\nsa vykonateľným dňa 20.4.2023. Žalovaná má za to, že priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy\nvýrazne presahuje rámec bežne priznávaných súm náhrad nemajetkovej ujmy a náhrada nemajetkovej\nujmy bola žalobkyni poskytnutá v dostatočnej výške. Pokiaľ by konajúci súd žalobkyni priznal ďalšiu\nnáhradu nemajetkovej ujmy, s ohľadom na výšku už právoplatne priznanej náhrady nemajetkovej ujmy\nby sa jednalo o výrazný exces z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky. Výšku náhrady\nnemajetkovej ujmy je možné odvodiť iba zo všeobecných kritérií stanovených v § 13 ods . 3 Občianskeho\nzákonníka, ktorými sú závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n„Náhrada nemajetkovej ujmy nesmie viesť k neprípustnému obohacovaniu sa a nesmie byť prostriedkom\nbezdôvodného obohatenia. (Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/142/2018 ).\nZ uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy musí byt' naplnená\npožiadavka primeranosti. Je to práve atribút primeranosti, ktorý je vodiacim parametrom proporcionálne\nspravodlivého zadosťučinenia. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí tiež reflektovať všeobecne\nzdieľané predstavy o spravodlivosti. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy nesmie byt' pripísané\nna škodu žalovanému, že je právnickou osobou - poisťovňou. Priznávanie rozdielnych súm v závislosti\nod toho, či je žalovaný subjekt fyzickou alebo právnickou osobou a tým do dôsledkov prispôsobovanie\nvýšky náhrady majetkovým pomerom zodpovedného napovedá o sankčnej povahe inštitútu, keď výšku\nnáhrady súd neodvodzuje od prežitej emocionálnej ujmy, ale od majetnosti a solventnosti pasívne\nlegitimovaného.\nRozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/724/2015 - „Ak by sa však rozlišovalo v sumách\npriznávaných voči fyzickým osobám a právnickým osobám podľa ich schopnosti platiť, znamenalo by to,\nže náhrada nemajetkovej ujmy by mala jednoznačne trestný charakter, keďže jej výška by sa určovala\ns prihliadnutím na osobu pôvodcu (páchateľa), čo je typický rys trestného práva. Z toho vyplýva, že\nnáhradu nemajetkovej ujmy možno voči fyzickým a právnickým osobám priznávať len podľa tých istých\nkritérií, a pri určovaní ich celkovej výšky prihliadať aj na ich všeobecnú primeranosť v podmienkach\nSlovenskej republiky.\"\n\nŽalovaný chápe tragický rozmer tejto veci a berie do úvahy aj ľudskú stránku veci, avšak z aktuálnej\nrozhodovacej praxe všeobecných súdov vyplýva značný rozptyl priznávaných súm odškodnenia\nnemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje napr. na tieto rozhodnutia:\nKrajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 7Co/296/2018 priznal rodičom zomrelého maloletého dieťaťa\nnáhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5000 EUR, sestre 2000 EUR a voči bratovi zomrelého žalobu\nzamietol. Prihliadol pritom na skutočnost', že rodičia maloletého zanedbali nevyhnutnú starostlivosť o\nmaloletého a v čase smrti neboli na mieste nehody prítomní.\nKrajský súd v Prešove potvrdil rozsudok Okresného súdu v Prešove a matke nebohého\nmaloletého dieťaťa priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 EUR, pričom k tomuto synovi\nmala matka najsilnejší citový vzťah a nemala v t'ažkej situácii ani oporu v manželovi nakoľko sa o deti\nstarala sama.\nKrajský súd v Trenčíne potvrdil vo svojom rozhodnutí 6Co/11/2012 rozhodnutie OS Prievidza, ktorým\nkonajúci súd priznal rodičom za smrť ich prvorodeného maloletého syna náhradu nemajetkovej ujmy vo\nvýške 8 300 EUR, pričom matka musela byt' po smrti syna opakovane hospitalizovaná a v 33. týždni\nmusela porodiť akútne cisárskym rezom.\nKrajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 11 Co/150/2019 potvrdil rozsudok OS Revúca a\npriznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy za smrť maloletej dcéry vo výške 10 000 EUR.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 15Co/278/2019 z 24. 2. 2021 potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie, ktorý v súvislosti s úmrtím 5-ročnej dcérky priznal rodičom ich jediného dieťaťa náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 2 000 EUR (z požadovaných 100 000 EUR), ktorú výšku požadoval za\nprimeranú napriek tomu, že súd konštatoval, že dopravnú nehodu spôsobil vodič pod vplyvom alkoholu,\nzároveň poukázal na vek zomrelého dieťaťa, ktoré malo celý život pred sebou. Obaja rodičia v konaní\npreukázali, že v dôsledku tragédie boli nútení vyhľadať psychiatrickú odbornú pomoc, pričom ich liečba\ntrvala aj v čase vydania rozsudku.\nKrajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 10Co/21/2020 priznal matke zomrelého plnoletého\nsyna sumu 2000 EUR, dcére 3200 EUR a sestrám a družke zomrelého po 400 EUR.\nKrajský súd v Nitre priznal matke zomrelého plnoletého syna náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10\n000 EUR, konanie bolo vedené pod sp. zn. 10Co/50/2020.\nKrajský súd v Žiline potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Čadca keď v konaní vedenom pod sp. zn.\n8Co/57/2018 priznal rodičom zomretého syna sumu 10 000 EUR a pozostalým sestrám po 3000 EUR.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1Cdo/77/2009 odmietol dovolanie,\nčím potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý priznal pozostalým rodičom a sestre po\nnebohom náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6638,78 EUR.\nS ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutia je požiadavka žalobkyne, pri zohľadnení jej\nrodinných väzieb, neprimeraná vzniknutej ujme.\nK požiadavke na náhradu vecnej škody žalovaná uviedla, že žalobkyni už boli vyplatené všetky plnenia,\nna ktoré mala nárok.\nŽalovaná týmto vznáša námietku premlčania v súlade s ust. § 100 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník v znení neskorších predpisov, nakoľko má za to, že žalobkyňa neuplatnil som nárok\nriadne a včas v zákonnej premlčacej lehote. K škodovej udalosti došlo ešte dňa 26.5.2021, pričom žaloba\nbola súdu doručená dňa 15.2.2024. Po vzniku tejto dopravnej nehody nebolo sporné, že vinníkom bol F.\nG.. Z uvedeného je zrejmé, že najneskôr dňa 26.5.2021 bolo nepochybné, kto zodpovedá za vzniknutú\nškodu.\n3. V replike sa žalobkyňa vyjadrila nasledujúco:\nŽalovaná svoju námietku premlčania odôvodňuje tým, že k škodovej udalosti došlo ešte dňa 26.5.2021,\npričom žaloba bola súdu doručená dňa 15.2.2024. S takto vznesenou námietkou premlčania zo strany\nžalovanej nemožno súhlasiť, je potrebné vznesenú námietku považovať za nedôvodnú, nezákonnú a\nirelevantnú. Už zo samotného odôvodnenia námietky premlčania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa\npodala žalobu, aj s poukazom na ust. § 100 OZ v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote, teda svoje právo\nna zaplatenie nemajetkovej ujmy si uplatnila riadne a včas. Žalobkyňa pasívnu legitimáciu žalovanej\nv rámci ustálenej súdnej praxe všeobecných súdov (R NSSR 4Cdo/5/2020) voči žalovanej uplatnila z\ndôvodu, že v sporoch o náhradu škody podľa Zákona o povinnom zmluvnom poistení 381/2001 Z.z.\nv znení zmien a doplnkov sú pasívne legitimovaní poistený, škodca, aj poistiteľ s tým, že poškodený\nmá možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu alebo iba poistiteľa. Právo žalobcu je právom\nna náhradu škody, pričom právo prechádza z poisteného na poistiteľa, od čoho sa odvíja premlčacia\ndoba a zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na jej plynutie. Jedná sa o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá\n\nje nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia, pričom premlčacia doba začína plynúť rok po\npoistnej udalosti. (§ 104 OZ).\nPrávo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 OZ)\nvzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárok hradeným z\npovinného zmluvného poistenia podľa zák. č. 381/2001 Z.z.. Premlčacia doba na jeho uplatnenie začína\nplynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 OZ). Takýto právny názor bol vyslovený v uznesení NSSR z\n31.3.2022 sp. zn. 7Cdo/252/2021 a uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022\nč. 3.\nNakoľko k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k úmrtiu jediného syna žalobkyne došlo dňa 26.5.2021 a\nžaloba voči poisťovni bola podaná na súde 15.2.2024, nárok žalobkyne premlčaný nie je, bol uplatnený\nriadne a včas v štvorročnej premlčacej lehote.\nČo sa týka hodnotenia závažnosti vzniknutej ujmy (smrť jediného syna) v tomto smere v dôsledku smrti,\nneodvrátiteľného následku, absolútnu a nenahraditeľnú stratu došlo k neodčiniteľnej ujme a deštrukcii\nrodinných a interpersonálnych vzťahov. Na škále „ závažnosti“ klasifikovaných stupňami od 1 do 10 je\nsmrť maximum a zaslúži si stupeň 10.\nVšeobecné súdy vo väčšine svojich rozhodnutí dôvodili, že náhrada imateriálnej ujmy v peniazoch nie je\nnáhradou za život, ale slúži na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, pričom vo svojom rozhodovaní a\nskutkových zisteniach brali do úvahy faktory, t. j. či škodca, páchateľ (poistený) bol pôvodcom takéhoto\nzásahu, či k zásahu do práv došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti. Je nepochybné, že žiadna suma\npriznaná súdom nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu ani na to, aby nahradila život človeka.\nTento inštitút má za cieľ iba túto ujmu zmierniť, a to najmä v prípadoch, kedy navrátenie do pôvodného\nstavu neprichádza do úvahy.\n4. V duplike žalovaná uviedla:\nKrajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí 22Co/5/2020 uviedol - „ Za nesprávny považoval odvolací\nsúd tvrdenie žalobkyne o tom, že súd prvej inštancie mal aplikovať § 104 Občianskeho zákonníka z\ndôvodu, že intervenient bol zodpovednostným poisťovateľom žalovanej a ku škode na zdraví žalobkyne\ndošlo pri dopravnej nehode. V prejednávanej veci nebolo možné aplikovať ust. § 104 Občianskeho\nzákonníka, nakoľko žalobkyňa by vo vzťahu k poisťovni nebola poistenou, ale poškodenou, pričom nárok\nby si mohla uplatňovať na základe zákona č. 381/2001 Z. z. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie\n§15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého na premlčanie nároku na náhradu škody proti\npoisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, ktoré\nv poznámke č. 22 k tomuto ustanoveniu výslovne odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka, ktoré\nupravuje premlčanie práva na náhradu škody na zdraví.“ Odvolací súd konštatoval nemožnosť použitia\n§ 104 OZ z dôvodu, že žalobkyňa nebola vo vzťahu k poisťovni poistenou, ale poškodenou.\nŽalovaná zotrváva na svojom stanovisku, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe, vedomosť o tom,\nkto za škodu zodpovedá nadobudla žalobkyňa bezprostredne po dopravnej nehode a výška škody bola\nustálená najneskôr po pohrebe syna a preto žalobkyňa podala žalobu po márnom uplynutí dvojročnej\nsubjektívnej premlčacej doby.\nVzhľadom na vyššie uvedené má žalovaná naďalej za to, že nárok žalobkyne je premlčaný ako čo do\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy, tak čo do nároku na náhradu vecnej škody.\nŽalovaný dáva do pozornosti súdu aktuálne uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/16/2024\nzo dňa 23.04.2024, ktorým krajský súd zrušil a vrátil rozsudok Mestského súdu Košice na nové konanie\na rozhodnutie z dôvodu neprimerane vysokej náhrady nemajetkovej ujmy. Mestský súd Košice priznal\nmatke nebohého dospelého syna, ktorý nemal na svojej smrti žiadnu vinu, sumu celkovo 30 000,- Eur\n(v trestnom konaní matka nežiadala náhradu nemajetkovej ujmy). Krajský súd v Košiciach mal za to, že\nnáhrada nemajetkovej ujmy priznaná súdom prvej inštancie je neprimerane vysoká.\nV bode 24 . rozhodnutia Krajský súd v Košiciach skonštatoval : „ Dôležité je zohľadniť aj proporčnosť\nnáhrady, ktorá by mala zodpovedať všeobecne zdieľanej predstave o spravodlivosti. Táto sa priebežne\nformuje aj na základe rozhodovacej činnosti súdov v skutkovo obdobných prípadoch, ako aj v prípadoch\nposkytujúcich náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostného práva iného charakteru. Úlohou\nsúdu je zohľadniť judikatórne intervaly, v ktorých sa náhrada nemajetkovej ujmy v jednotlivých prípadoch\nposkytuje a v týchto intervaloch rozhodnúť, a to po zohľadnení demonštratívne uvedených kritérií a\nosobitosti každého prípadu v záujme právnej istoty, predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a zároveň\nindividualizácie každého prípadu.\"\nV bode 34 . uznesenia krajský súd konštatuje , že „Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti okresných,\nkrajských a Najvyššieho súdu SR v posledných rokoch (2017 až 2024) súdy už nepriznávajú prehnane\nnadhodnotené odškodnenia, ale rešpektujú princíp proporcionality a zásady spravodlivosti a slušnosti.\"\n\n5. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a pripojeným trestným spisom a zistil\nnasledujúce:\n5.1. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 8To/47/2022 – 305 zo dňa 20.04.2023 vyplýva, že tento\nzrušil celý výrok o náhrade škody v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/87/2021 zo dňa\n19.07.2022 a rozhodol sám tak, že obžalovanému F. G. uložil povinnosť nahradiť poškodenej A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX majetkovú škodu vo výške 706,68 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 35 000 eur.\nV prevyšujúcej časti majetkovej škody a nemajetkovej ujmy odkázal A. B. na civilný proces.\n5.2. Z výzvy na doloženie dokladov zo dňa 18.07.2023 vyplýva, že žalovaná požiadala žalobkyňu\no zaslanie potvrdenia o nákladoch vynaložených na pohreb (č.l. 14).\n5.3. Z čestného prehlásenia A. B. zo dňa 26.07.2023 (č.l. 16) vyplýva, že smútočné ošatenie pre\nnebohého ohodnotila nasledujúco: tmavý oblek - 210 eur, biela košeľa - 50 eur, kravata - 20 eur, spodná\nbielizeň - 25 eur, topánky - 55 eur, spolu 360 eur. Smútočné ošatenie pre žalobkyňu - 270 eur, náklady\nna smútočné pohostenie - 1700 eur, náklady na pohreb - 201,20 eur.\n5.4. Listom zo dňa 08.09.2023 ( č.l. 17) žalovaná oznámila žalobkyni, že jej poskytuje poistné plnenie\nna základe predložených dokladov vo výške 1491,79 eur. Ide o poistné plnenie ako náhradu za náklady\nspojené s pohrebom s tým, že náklady na zhotovenie a úpravu hrobu poisťovňa priznala v súlade s § 449\nOZ. Poistné plnenie bolo znížené o štátnu sociálnu dávku – príspevok na pohreb. Poisťovňa neuhradila\nnáklady na ošatenie nebohého a žalobkyne ako aj náklady na smútočné pohostenie, nakoľko neboli\npodložené dokladmi.\n5.5. Z mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobkyne a žalovanou zo dňa 31.07.2023\nvyplýva špecifikácia položiek, ktoré sú uplatňované v rámci náhrady škody.\n5.6. Ďalej v rámci procesného útoku žalobkyňa predložila doklady, ktoré preukazujú cenu jednotlivých\nsúčasti cyklistickej výstroje, ktorú mal nebohý E. B. v čase nehody na sebe a rovnako doklady týkajúce\nsa úhrady nákladov súvisiacich s pohrebom.\n5.7. Žalobkyňa rovnako predložila doklady týkajúce sa športovej činnosti jej nebohého syna (č.l. 25 - 26).\n5.8. V priebehu konania žalobkyňa doložila aj doklady týkajúce sa jej nepriaznivého psychického stavu\na to lekársku správu od psychiatričky (č.l. 37, 87).\n5.9. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 33T/87/2021-247 zo dňa 19.07.2022 vyplýva, že F. G.\nbol odsúdený za prečin usmrtenia a bol mu uložený výkon trestu odňatia slobody s podmienečným\nodkladom. Zároveň poškodenej A. B. bola priznaná náhrada škody vo výške 706,68 eur a náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške 25 000 eur.\n5.10. Ako už bolo skôr uvedené, rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 8To/47/2022 – 305 zo\ndňa 20.04.2023 bol výrok o náhrade škody zrušený a nahradený novým výrokom, ktorým žalobkyni\nbola priznaná náhrada majetkovej škody vo výške 706,68 eur a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške\n35 000 eur. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, priznaná výška bola krajským súdom rozsiahlo\nodôvodnená na strane 11. – 20. rozsudku. V rámci odôvodnenia Krajský súd v Prešove na str. 14.\nuviedol rozsudky slovenských súdov a výšku nemajetkovej ujmy nimi priznanú za obdobných okolností\nako bola prejednávana vec. Krajský súd dospel k záveru (str. 16. odôvodnenia), že v prípadoch\númrtí dospelého potomka vo vzťahu k pozostalému rodičovi má za to, že práve prvých 18 rokov\nv spojení s dozrievaním tohto obdobia po dobu 2 rokov v obdobných prípadoch predstavuje čas, v\nktorom pri všetkých možných turbulenciách výchovy potomka rodičom sa vytvára základ pre ich budúci\nrodinný život. Zo zohľadnením vyššie spomenutých súvislosti, možno preto za základnú čiastku náhrady\npovažovať v prípade najbližších osôb (manžel, rodičia, deti) 20 - násobok priemernej hrubej mesačnej\nnominálnej mzdy na prepočítané počty zamestnancov v národnom hospodárstve za rok predchádzajúci\nsmrti poškodeného. Keďže k dopravnej nehode a spôsobenému následku došlo v roku 2021, teda v čase\nkedy nebola známa výška priemernej nominálnej mzdy pre tento rok, no bola známa jej hodnota pre\nrok 2020. Tá predstavovala podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR sumu 1133 eur. Takto\nnastavená základná čiastka bola potom východiskom k ďalšej úvahe súdu o výške náhrady nemajetkovej\nujmy v danom konkrétnom prípade. Krajský súd sa ďalej zaoberal kritériami pre priznanie nemajetkovej\nujmy vyplývajúcich z judikatúry ako slovenských tak i českých súdov, pričom bral do úvahy ako okolnosti\nna strane poškodeného, tak aj okolnosti na strane škodcu. Okolnosťami na strane poškodenej osoby bol\npredovšetkým vzájomný vzťah k zomrelému synovi, vek usmrteného, existenčná závislosť a pod. Pokiaľ\nide o kritéria na strane škodcu, odvolací súd zohľadnil skutočnosť spočívajúcu v postoji obžalovaného\nk spôsobenému následku. Práve postoj škodcu totiž môže ovplyvniť vnímanie ujmy pozostalým. Škodca\nprijal svoju vinu bez výhrad, čím uznal, že protiprávne konal len sám a zároveň vlastne uznal, že\nnebohý nemal žiadnu vinu na dopravnej nehode. Ústretové správanie, ospravedlnenie, prejavená ľútosť\nobžalovaného ako škodcu objektívne zmierňuje dopad spôsobeného následku. Krajský súd bral do\núvahy aj nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne v súvislosti so smrťou jej jediného syna a zdôraznil, že\n\nv prejedávanej veci existovali výrazné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci\nsúkromného a rodinného života poškodenej A. B. a jej nebohého syna E. B.. Išlo o ujmu, ktorá matke\nnebohého úplne bráni napĺňať je citové potreby. Smrť syna spôsobila vážny zásah do jej súkromného\na rodinného života až do tej miery, že naďalej potrebuje odbornú lekársku pomoc. Poškodená veľmi\nzlé znášala a znáša smrť syna aj po psychickej stránke v dôsledku čoho sa lieči u psychiatričky. Na\nzáklade všetkých okolností prípadu, tak krajský súd oproti okresnému súdu zvýšil priznanú náhradu\nnemajetkovej ujmy o 10 000 eur a teda priznal sumu 35 000 eur.\n5.11. V priebehu konania žalobkyňa ďalej predložila doklady týkajúce sa niektorých uplatňovaných\nnárokov a to napr. vyjadrenie predajne Adam Slovakia s.r.o. Lubeník k smútočnému oblečeniu zomrelého\nE. B., z ktorého vyplýva, že pánsky čierny oblek ma cenu - 300 eur, biela košeľa - 70 eur, kravata - 22 eur,\npánske spodné prádlo - 30 eur, pánske čierne topánky - 100 eur. Rovnako bolo predložené vyjadrenie\nreštaurácie k uskutočneniu smútočného pohostenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 01.06.2021 s tým, že bolo\nposkytnuté smútočné pohostenie pre 100 osôb v hodnote 1700 eur.\n5.12. Pokiaľ ide o pripojený trestný spis, z tohto vyplýva, že dňa 21.09.2021 došlo zo strany\nžalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu k špecifikácií uplatneného nároku na náhradu škody a to\nv položkách smútočné ošatenie pre zomrelého, smútočné ošatenie pre poškodenú A. B., zakúpenie\nsmútočného venca a kvetov, náklady za pohrebné služby, zaplatenie za hrobové miesto, cyklistická\nprilba, načúvací prístroj, športová obuv - tretry, 1 ks koleso na bicykel, profesionálny cyklistický bicykel,\nnáklady na postavenie pomníka, náklady na smútočné pohostenie – kar.\n5.13. Vzhľadom na nižšie uvedený zaujatý právny názor, nepovažoval súd akékoľvek ďalšie dokazovanie\nza potrebné, keďže na zaujatom názore by nemohlo nič zmeniť.\n6. Pri svojom rozhodnutí vychádzal súd z nasledujúcich záverov: Náhrada nemajetkovej ujmy\npozostalých blízkych osôb je v posledných rokoch vzhľadom na prudký nárast počtu sporov z tejto\noblasti predmetom nielen rozhodovacej činnosti súdov ale aj predmetom záujmu odbornej spisby.\nPo niekoľkoročnom spore v otázke pasívnej legitimácie poisťovateľov z povinného zmluvného\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel vo vzťahu k nárokom z\nnemajetkovej ujmy je už nesporné, že aj takáto ujma sa hradí z PZP.\nPodľa súdnych rozhodnutí, ak sa náhrada v peniazoch priznáva pozostalým príbuzným spomína v\nsúvislosti s ujmou, ktorá sa im touto cestou kompenzuje, hovorí sa o odškodňovaní ich citovej ujmy,\nemocionálnych útrap, o bolestnom za smútok, o kompenzovaní nepríjemných pocitov úzkosti, smútku,\nzúfalstva či pocitov stresu, frustrácie a \"straty spoločenstva s milovanou osobou\". Peňažná satisfakcia\ntak podľa prevládajúcej mienky cieli ku kompenzácii, náhrade alebo aspoň k zmierňovaniu negatívnych\nforiem vnútorného prežívania straty blízkeho človeka.\nJe však potrebné zdôrazniť, že pri strate blízkeho človeka ide o ujmu utrpenú vo vnútornej citovej\nsfére, ktorá môže následne nadobúdať u každého jednotlivca rôznu formu vonkajšieho prejavu. Inými\nslovami, smútok, pocit prázdnoty, pocit hlbokej a nenapraviteľnej či neodvrátiteľnej straty sa u každého\nmôže navonok prejavovať úplne iným spôsobom. Sú typy ľudí, pre ktorých vo všeobecnosti nie je\ntypické, aby dávali najavo svoje vnútorné prežívanie. Iné osoby, majúce skôr povesť otvorenej knihy,\nsvoje pocity nechcú, prípadne nevedia pred vonkajškom skrývať a ich forma prežívania je oveľa\nviac čitateľná. Toto rozličné a najmä výhradne subjektívne vonkajšie prejavovanie citovej ujmy začína\nbyť problémom v právnej rovine v momente, kedy tieto vonkajšie formy prežívania majú slúžiť ako\nukazovateľ utrpenej ujmy, ktorá inak nie je (resp. objektívne vôbec nie je) merateľná, a tým ani\nkvantifikovateľná pre účel ocenenia jej náhrady v peniazoch. Uvedené znamená logický záver, že čím\nlepšie pozostalý dokáže opísať svoje negatívne prežívanie, tým vyššia náhrada nemajetkovej ujmy by\nmu mala byť priznaná. Je zrejmé, že takýto záver obstáť nemôže, keďže náhrada nemajetkovej ujmy v\npeniazoch by voči zodpovednému subjektu mohla prerásť do neproporcionálnych rozmerov. V preklade\ntýchto abstraktných vyjadrení to znamená, že by nič nebránilo ani vzdialenejšej rodine (sesterniciam\na bratrancom, strýkom a tetám) alebo dokonca priateľom, či kolegom z práce uplatňovať si náhradu\nnimi utrpenej bolesti zo straty blízkeho človeka, ak by sa im podarilo presvedčivo opísať existenciu\nemocionálneho strádania.\nZjednodušene povedané, nemajetková ujma sa pre jej vysoko subjektívny charakter a praktickú\nnemožnosť preukázania jej existencie zásadne nekompenzuje, pretože by inak jej uplatňovanie v praxi\nviedlo k markantnému a takmer ničím nelimitovanému počtu a výške uplatňovaných nárokov voči\nzodpovedným subjektom pri každom zásahu a porušení právnej normy. Stačilo by iba deklarovať, že v\ndôsledku zásahu (omeškania s vrátením obľúbenej knihy, zásahu do vlastníckeho práva alebo vadným\nplnením) vznikli u poškodeného nepríjemné pocity straty, diskomfortu či strachu z hrozby vážnych\nnegatívnych dôsledkov spojených so zásahom. S určitým nadsadením môžeme povedať, že hranice\nnemajetkových nárokov by zrejme ležali tam, kde ležia hranice ľudskej predstavivosti.\n\nPreto by na priznanie náhrady nemalo stačiť len tvrdenie o vzniku imateriálnej ujmy úmrtím blízkeho, ale\nmusí ísť o takú ujmu, ktorej náhradu poškodenému právo priznáva. V každom jednom prípade žalovanej\nčiastky sekundárnou obeťou preto súd musí skúmať, či bolo žalobcovi úmrtím blízkej osoby skutočne\nzasiahnuté do jeho osobnostného práva.\nUstálilo sa, že strata blízkej osoby spôsobuje definitívne pretrhnutie citových väzieb v najbližších\nmedziľudských vzťahoch, čím pozostalá osoba prišla o možnosť tieto vzťahy ďalej rozvíjať. Práve strata\ntýchto väzieb a vzťahov sa v zmysle domácej a tiež staršej českej judikatúry považuje za zásah do\npráva na rodinný život ako integrálnej súčasti súkromného života chráneného ustanoveniami o ochrane\nosobnosti.\nVzťahy, ktoré boli náhle pretrhnuté a ktorých prežívaním sekundárna obeť realizovala svoje osobnostné\nprávo, museli pre osobu pozostalého spadať do jej intímnej sféry, do jej súkromia v tom zmysle, že\nvzťah s týmto človekom dovoľoval jej osobnosť rozvíjať, formovať ju a obdobne intenzívnym spôsobom\numožňoval jej sebarealizáciu. Citové väzby a vzťahy s inými ľuďmi tvoria centrálny obsah ľudského života\nako takého a výrazne participujú na kreovaní základných čŕt a charakteru každého jednotlivca. Zásah\ndo tohto okruhu špecifických medziľudských vzťahov spôsobujúci smrť blízkeho je súčasne zásahom\ndo práva usporiadať si vlastný život podľa svojich predstáv, do spoločných životných plánov a spravidla\nvýrazne zasiahne tiež do skladby a fungovania aj ostatných blízkych vzťahov pozostalej obete.\nNie pocity bolesti a smútku, ale strádanie a pretrhnutie rodinných a podobných medziľudských väzieb\npodieľajúcich sa na rozvíjaní a realizácii osobnosti sa kompenzujú finančnou satisfakciou; emocionálne\nprežívanie, citová bolesť a smútok sú iba prejavmi tohto zásahu a ako také nie sú kompenzovateľné,\nkým nie je preukázaný zásah do osobnostného práva.\n7. Právna úprava.\nObčiansky zákonník č. 40/1964 Zb.\n§ 11 - Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a\nľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.\n§ 13 - Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do\npráva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané\nzadosťučinenie.\nPokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere\nznížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nVýšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,\nza ktorých k porušeniu práva došlo.\n§ 420\n(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.\n(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti\ntými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona\nnezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.\n(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.\nZákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového.\n§4\n(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.\n(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému\nuplatnené a preukázané nároky na náhradu\na) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,\nb) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,\nc) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa\npísmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 pism. a) alebo písm. b)\nalebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté\npoistné plnenie,\nd) ušlého zisku.\n§ 15\n(1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na\nnáhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.\n\n(2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie\nnároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.\n8. Relevantná judikatúra\nR – 36/2022: 32. Ustanovenie § 106 OZ upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k všetkým právam na\nnáhradu škody. Táto premlčacia doba sa uplatní vo vzťahu k ustanoveniam § 420 a nasl. OZ, ale aj vo\nvzťahu k tým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci\nšpecifických právnych vzťahov (pozri napr. § 42 a § 510 OZ a pod.). Rovnaká úprava ako sa používa\nna posúdenie premlčania práva na náhradu škody proti osobe, ktorá škodu spôsobila prevádzkou\nmotorového vozidla sa použije aj na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi (§ 15 ods.\n1 a 2 PZP).\n33. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna\na objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe\nnezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže\nplynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt\nje taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému\nplynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť v okamihu\nškodnej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný\nsubjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: 1. kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa\nvyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej\nmiery, aby mohol svoj nárok uplatniť, vyčísliť na súde žalobou (okamih vzniku škody, resp. vedomosť\npoškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť okamihom škodnej udalosti, resp. protiprávnym\nkonaním) a 2. kedy sa poškodený dozvie o tom kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Pre vzťah objektívnej\na subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota sa so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže\nskončiť neskôr, ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. To\nznamená, že ak subjektívna doba uplynie v rámci behu objektívnej doby, právo sa premlčí uplynutím\nsubjektívnej doby a na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada; prípadne, ak subjektívna lehota\nsíce začne plynúť v rámci objektívnej doby, avšak uplynie až po uplynutí objektívnej doby, v takom\nprípade sa právo premlčí uplynutím objektívnej doby a napokon, ak začiatok subjektívnej doby nastane\naž po skončení objektívnej doby, právo sa premlčalo uplynutím objektívnej premlčacej doby a subjektívna\ndoba nemá v tomto prípade právny význam.\n36. Pojem „dozvie sa o škode“ (§ 106 ods. 1 OZ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom\núkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého\ndruhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol\nsvoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku)\nškody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 OZ sa\npoškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na\nsúde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň\nv približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (Ro NS ČR z 29. 11. 2006, sp. zn. 25 Cdo\n721/2005).\n39. Dovolací súd na otázku dovolateľa uvádza, že škoda a poistné plnenie sú dva samostatné právne\ninštitúty, pričom pri uplatnení nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o\npovinnom zmluvnom poistení nemožno subjektívnu vedomosť o škode stotožňovať s okamihom, keď\nsa poškodený dozvie o výsledku poistného šetrenia. Z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o povinnom\nzmluvnom poistení vyplýva, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi v povinnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí rovnaká úprava ako\nna premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (§ 15 ods. 2 PZP). Poznámka 22 v tomto\nustanovení priamo odkazuje na § 106 OZ. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že pri nároku\npoškodeného voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zákon\nodkazuje na posudzovanie premlčania podľa rovnakých predpokladov, ako je to uvedené v § 106 OZ,\na teda neupravuje žiadnu výnimku alebo iné pravidlo pre začiatok behu subjektívnej, či objektívnej\npremlčacej doby, ako je inak uvedená v § 106 OZ. Poškodený si pre úspešné uplatnenie svojho nároku\nna náhradu škody podľa § 15 ods. 1 o povinnom zmluvnom poistení voči poisťovateľovi musí tento nárok\nuplatniť včas. Poškodený môže uvedený nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla uplatniť tak voči škodcovi, ale aj priamo voči poisťovateľovi, s ktorým má škodca uzavretú zmluvu\no povinnom zmluvnom postení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.\nVoči každému tomuto subjektu sa mu právo na náhradu škody za zákonných pravidiel uvedených v\n§ 106 Občianskeho zákonníka premlčuje samostatne (podľa okamihov uplatnenia nárokov voči nim a\nbehu premlčacích dôb), a teda ak si neuplatní včas svoj nárok napr. voči poisťovateľovi podľa § 15 ods.\n\n1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, bez ďalšieho neznamená, že ho nemohol predtým uplatniť\nvčas voči škodcovi alebo naopak. Taktiež môže svoj nárok uplatniť aj voči obom subjektom súčasne.\nR – 37/2022: V prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\nmotorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení,\nprípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy, ako platí na premlčanie\nnároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t. j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu\nškody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o\npovinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa\n§ 427 OZ sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody, teda podľa §\n106 OZ (na ktoré ustanovenie odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom\nzmluvnom poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky k nemu) teda\njednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 OZ.\nNárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi\na nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Poškodený preto v snahe\npredísť premlčaniu nároku si musí svoj nárok uplatniť voči každému povinnému subjektu včas (viď napr.\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCDo/9/2013 z 27. augusta 2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z\npovinných subjektov (napr. len voči škodcovi) neznamená uplatnenie nároku aj voči druhému povinnému\nsubjektu (napr. voči poisťovateľovi).\nKS v PO sp. zn. 22Co/5/2020: 36. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie\nz poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.\n37. Za nesprávny považoval odvolací súd tvrdenie žalobkyne o tom, že súd prvej inštancie mal aplikovať\nust. § 104 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že intervenient bol zodpovednostným poisťovateľom\nžalovanej a ku škode na zdraví žalobkyne došlo pri dopravnej nehode.\n38. V prejednávanej veci nebolo možné aplikovať ust. § 104 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobkyňa\nby vo vzťahu k poisťovni nebola poistenou, ale poškodenou, pričom nárok by si mohla uplatňovať na\nzáklade zákona č. 381/2001 Z. z. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001\nZ. z., podľa ktorého na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako\nna premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, ktoré v poznámke č. 22 k tomuto ustanoveniu\nvýslovné odkazuje na ust. § 106 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje premlčanie práva na náhradu\nškody na zdraví.\n9. Z vykonaného dokazovania, teda súd má za nesporné, že došlo ku skutku, v dôsledku ktorého\ndošlo k úmrtiu E. B., nar. XX.XX.XXXX. Jeho smrť výlučným zavinením spôsobil F. G., ktorý bol aj za\ntoto konanie v trestnom konaní odsúdený. Následkom konania F. G. bolo definitívne ukončenie vzťahu\nžalobkyne ako matky s jej jediným synom.\n9.1. V rámci trestného konania došlo k rozhodnutiu o náhrade škody (sčasti priznaná a sčasti odkázaná\nna uplatnenie v civilnom procese), ktorá vo výške vyššej ako bola priznaná súdom bola uhradená\nžalovanou. Rovnako v rámci trestného konania došlo aj k rozhodnutiu o náhrade nemajetkovej ujmy\nspôsobenej žalobkyni ako pozostalej matke nebohého E. B. (znovu sčasti priznaná a sčasti odkázaná\nna uplatnenie v civilnom procese) .\n9.2. Pokiaľ ide o výšku priznanej nemajetkovej ujmy, súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím\nKrajského súdu v Prešove a nemá potrebu ním priznanú náhradu nemajetkovej ujmy žiadnym spôsobom\nzvyšovať.\n9.3. Pokiaľ ide o Okresný súd Prešov, vo veci konajúci sudca má informácie, že nemajetková ujma\npri najbližších príbuzných, čiže vzťahoch manžel – manželka a vzťahoch rodičia – deti sa pozostalým\nosobám priznáva vo výške v rozpätí cca od 20000 - 25 000 eur. Aj s ohľadom na uvedené súd považuje\nnemajetkovú ujmu priznanú Krajským súdom v Prešove za dostačujúcu, pričom nemožno súhlasiť\ns právnym zástupcom žalobkyne v tom, že na výšku nemajetkovej ujmy má mať vplyv aj to, že zomrelý\nE. B. bol reprezentantom SR v cyklistike nepočujúcich. Súd má za to, že pretrhnutie väzby rodiča k jeho\ndieťaťu nie je závažnejšie iba z toho dôvodu, že dieťa je úspešným reprezentantom v nejakom športe.\n9.4. Pokiaľ ide o náhradu vecnej škody, z trestného spisu má súd za preukázané, že najneskôr\n21.09.2021 boli žalobkyni známe jednotlivé položky náhrady škody, na odškodnení, ktorých mala\nzáujem. Ako vyplýva z citovanej judikatúry, premlčanie nároku poškodeného voči škodcovi sa riadi\nrovnakými právnymi predpismi ako premlčanie náhrady škody voči poisťovateľovi, pričom žaloba\ns požiadavkou náhrady škody a nemajetkovej ujmy podaná voči škodcovi v rámci trestného konania,\nnespôsobuje prerušenie plynutia premlčacej lehoty voči poisťovateľovi. Na základe citovanej judikatúry\nmá teda Okresný súd Prešov za nesporné, že na vzťah poškodeného - žalobkyne a poisťovateľa žalovanej sa nepoužije § 104 OZ, ale platí subjektívna 2 - ročná a objektívna 3 - ročná premlčacia\n\nlehota. Ak najneskôr v septembri 2021 žalobkyňa už poznala jednotlivé zložky škody, ktorej náhradu si\nako jediný právny nástupca zomrelého E. B. chcela uplatňovať, subjektívna premlčacia lehota uplynula\nnajneskôr v septembri 2023. Ak žaloba na Okresný súd Prešov bola podaná až dňa 17.01.2024 došlo\nk uplynutiu subjektívnej premlčacej lehoty a preto žiadnu položku z uplatňovanej náhrady škody súd\npriznať nemohol.\n10. Na základe vyššie uvedeného tak možno zhrnúť, že súd v celom rozsahu považoval žalobu za\nnedôvodnú a preto ju zamietol.\n11. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n11.1. Žalovaná v konaní plne úspešná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žiadne\ndôvody na nepriznanie tohto nároku tvrdené neboli a súd ich ani nezistil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.\nPodľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)\nvyhotoveniach.\nPodľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 C.s.p.\n(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto\nvada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nPodľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "3f922194-bf8c-4e1c-a83c-90211adb191c:938ca8d0-44a1-4cd7-b03b-8dde3502c4ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1", "spisova_znacka": "7Cdo/252/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1"}, {"guid": "5a1cf11d-f276-4c0e-ab7d-178f16f65797:a2c91210-3bce-497e-9225-2aa96802014a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5120201182.2", "spisova_znacka": "6Co/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/16/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5120201182.2"}, {"guid": "ccfa0106-3904-41d8-8773-7b493fa650d5:25da3391-b173-4d2b-9a81-6c69207c8734", "ecli": null, "spisova_znacka": "8To/47/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8To/47/2022 z 20. 4. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-04-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ccfa0106-3904-41d8-8773-7b493fa650d5:25da3391-b173-4d2b-9a81-6c69207c8734"}, {"guid": "84ddc55c-20e3-4a1a-ba1e-4c6ecac51d35:e1701bdf-a959-4888-a90e-18bfba75dbe8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8216206116.1", "spisova_znacka": "22Co/5/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/5/2020 z 22. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8216206116.1"}, {"guid": "4822f4b7-05e0-474a-a262-bfed9488547b:eccf4f77-674a-45b4-9724-282521050a0e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1114208395.3", "spisova_znacka": "15Co/278/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/278/2019 z 23. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1114208395.3"}, {"guid": "0ed208cf-5ae1-4fef-bdf4-8fd38528410b:2d111080-d93a-4cd8-a384-0dcbb8066795", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2513206951.7", "spisova_znacka": "10Co/21/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/21/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2513206951.7"}, {"guid": "1bf1fd92-a6db-46eb-a851-fdb97c9749fd:fb6c1e36-7b94-4aea-bd9d-f0682c164e13", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:0019200368.1", "spisova_znacka": "11Co/150/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/150/2019 z 25. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-04-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:0019200368.1"}, {"guid": "2d27daf5-8827-4591-9197-a1b66415019d:62886ef4-5e27-42d9-b222-2241f99bf39f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2616206464.2", "spisova_znacka": "24Co/142/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/142/2018 z 15. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-01-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2616206464.2"}, {"guid": "b60ee5ca-483a-4e77-b0c4-73d930da5ca9:556125bc-8dfc-4192-8918-21495b59ff08", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4118202800.2", "spisova_znacka": "7Co/296/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/296/2018 z 8. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-01-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4118202800.2"}, {"guid": "4f214482-c995-4c0e-9ea8-ef61f5b0c906:3910f069-bf78-4994-a7a0-6c80cb666097", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3", "spisova_znacka": "26Co/724/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/724/2015 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2113228260.3"}, {"guid": "c9c58158-7c11-4434-b323-9514ba99b27f:a3a3de1a-88c0-4cff-a170-ac7887bee036", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4211212078.1", "spisova_znacka": "6Co/11/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/11/2012 z 28. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-02-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211212078.1"}], "citovane_v": []}