Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29P/26/2024 z 1. 7. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 1. júla 2024, sp. zn. 29P/26/2024, ECLI:SK:OSPO:2024:8124200780.5
Okresný súd Prešov | 29P/26/2024 | ECLI:SK:OSPO:2024:8124200780.5 | 2024-07-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Rozvod
Citované ustanovenia: ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c77a658f-5a52-4603-a590-c72c6f5f667f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124200780.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prešov
29P/26/2024
8124200780
01. 07. 2024
JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI:SK:OSPO:2024:8124200780.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd A. sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: B. C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. F. X, A., právne zastúpenej Langer Legal s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom
Floriánska 19, Košice, proti manželovi navrhovateľky: G. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. X, A.,
právne zastúpený JUDr. Vladimírom Mačíkom, advokátom so sídlom Hlavná 137, Prešov, v konaní
o rozvod manželstva a úpravu práv k mal.: F. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov B. C. D., I. A., nar. XX.XX.XXXX a H. D., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené J.
XX.XX.XXXX H. C. v D. B., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. – D. B., vo zväzku
XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX
r o z v á d z a.
II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. F. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. F. každý nepárny víkend od utorka od 16.00 hod. do stredy
do 09.00 hod. a od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod.,
- každý párny týždeň v roku v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod.,
- otec si maloleté dieťa vyzdvihne v stanovený deň a čas pred bydliskom matky a v stanovený deň a čas
dieťa matke pred jej bydliskom odovzdá,
- úprava styku počas bežného roka vylučuje úpravu styku počas vianočných sviatkov a prázdnin,
- úprava styku počas vianočných sviatkov a prázdnin je nasledujúca:
- počas vianočných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v párnom kalendárnom roku
od 23.12. od 09.00 hod. do 24.12. do 18.00 hod, od 27.12. od 10.00 hod.
do 01.01. nasledujúceho roka do 13.00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 18.00 hod. do
27.12. do 10.00 hod. a od 01.01. nasledujúceho roka od 13.00 hod. do 06.01. do 16.00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stýkať sa s maloletým v nepárnom kalendárnom roku
počnúc Veľkonočným piatkom od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 20.00 hod.,
- počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v júli od 01.07. od 09.00 hod. do
15.07. do 20.00 hod., v auguste od 15.08. od 09.00 hod. do 31.08. do 20.00 hod.,
- otec sa z a v ä z u j e informovať matku o maloletom jeden krát za dva týždne, vždy každú párnu nedeľu,
- matka sa z a v ä z u j e informovať otca o maloletom vždy jeden krát za 2 týždne, vždy každý párny
piatok,
- odovzdávanie dieťaťa počas vianočných sviatkov a počas sviatkov a prázdnin bude rovnaké ako
odovzdávanie dieťaťa počas úpravy styku cez bežný rok.
V. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Tea výživným vo výške 550,00 Eur k rukám matky,
vždy do 20.dňa v tom ktorom mesiaci, a to od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, opakovane
do budúcna.

VI. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 25.01.2024, žiadala rozviesť manželstvo
s manželom a zároveň žiadala upraviť pomery k maloletému F., a to tak, že ho žiadala zveriť do svojej
osobnej starostlivosti, upraviť styk s otcom tak, že by tento bol oprávnený stretávať sa s maloletým
- každý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a v párny týždeň
v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod.,
- v párnom kalendárnom roku od 23.12. od 09.00 hod. do 24.12. do 18.00 hod., od 27.12. od 10.00 hod.
do 01.01. do 13.00 hod.,
- v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 18.00 hod. do 27.12. do 10.00 hod., od 01.01. od 13.00
hod. do 06.01. do 16.00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku počnúc Veľkonočným piatkom od 09.00
hod. do Veľkonočného pondelka do 20.00 hod.,
- počas letných prázdnin v mesiaci júl od 01.07. v čase od 09.00 hod. do 15.07. do 20.00 hod., v mesiaci
august od 15.08. v čase od 09.00 do 31.08. do 20.00 hod. a zároveň žiadala určiť zo strany otca výživné
vo výške 650,00 Eur k jej rukám.
Svoj návrh odôvodnila tým, že hoci bolo manželstvo spočiatku harmonické a manžel mal veľmi pekný
vzťah s jej dcérou D. B., ktorú si v roku 2013 osvojil, postupne začali v manželstve vznikať nezhody,
najmä po narodení syna F., ktorému v roku 2016 diagnostikovali detský autizmus. Nezhody vznikali
ohľadom spôsobu výchovy dcéry, prístupu k životu, plnenia si rodičovských, či partnerských povinností.
Navrhovateľka uvádzala, že vzťah manžela k dcére sa začal rapídne zhoršovať, údajne sa sám vyjadril,
že neznesie jej prítomnosť. Používal neprimerané výchovné postupy, rôzne zákazy a príkazy. Táto
skutočnosť sklamala nielen maloletú, ale aj navrhovateľku, a to aj z dôvodu, že manžel
si odmietal priznať chybu. Vzťah manžela navrhovateľky a adoptovanej dcéry sa zhoršil a v súčasnosti
spolu prakticky nekomunikujú. Toto malo vplyv aj na partnerský život účastníkov a na ich spoločenský
život, situácia vyústila až do momentu, kedy navrhovateľka podala prvý návrh na rozvod manželstva,
ktorý bol vedený na tunajšom súde pod sp.zn. 29P/281/2019. Neskôr svoj návrh zobrala späť a konanie
bolo zastavené. Účastníci začali navštevovať aj párovú terapiu, ale dohody, ktoré vznikli počas obdobia
prerušenia konania o rozvod sa časom prestali plniť a začali vznikať nové situácie, ktoré sú podľa
navrhovateľky nezlučiteľné s riadnym fungovaním v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka vníma vzťah
ako vážne rozvrátený, manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií.
2. Manžel navrhovateľky pôvodne s návrhom na rozvod nesúhlasil, uviedol, že podľa neho je rozvod
v rozpore so záujmami ich maloletého syna. Čo sa týka úpravy pomerov, navrhoval spoločnú osobnú
starostlivosť, alebo striedavú starostlivosť. Uviedol, že chce so synom tráviť viac času, neskôr došlo
k dohode ohľadom úpravy styku otca tak, ako je uvedená v rozsudku, v bode IV.
3. Opatrovník pre prípad rozvodu navrhol zveriť mal. F. do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca
určiť primerané výživné a upraviť styk otca s maloletým aj s poukazom na jeho diagnózu.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, správou opatrovníka o rodinných a výchovných
pomeroch, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch matky, sobášnym listom, rodným listom maloletého,
ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
5. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 27.07.2013 v Košiciach, pričom z manželstva pochádza maloletý
F. D., nar. XX.XX.XXXX. Manžel navrhovateľky si rozsudkom Okresného súdu C. I, č.k. 11P/161/2013-23
zo dňa 19.02.2014 osvojil dcéru navrhovateľky D. B., nar. XX.XX.XXXX. Táto je teda už plnoletá.
Manželstvo bolo spočiatku harmonické, neskôr po narodení syna F. a po tom, čo mu diagnostikovali
K. sa vzťahy medzi manželmi začali zhoršovať. Navrhovateľka sa naplno venovala maloletému, pričom
v súčasnosti naňho poberá opatrovateľský príspevok, pôsobí ako jeho asistentka v škole, keďže tento
bol začlenený do riadnej školy. S maloletým absolvovala množstvo terapií. Založila občianske združenie,
za účelom získania finančných prostriedkov na terapie a podporu maloletého. Konflikty medzi manželmi

spôsobovalo aj to, že manžel navrhovateľky sa začal nevhodne správať k osvojenej dcére, používal
na ňu nevhodné výchovné metódy, rôzne zákazy a príkazy. V súčasnosti prakticky spolu nekomunikujú
a nestretávajú sa.
6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s manželom dlhodobo nežijú partnersky ani priateľsky,
prakticky spolu nekomunikujú. Ak komunikujú, stále z toho vznikne hádka. Nepohádajú sa občas, ak
komunikujú o maloletom synovi, ale podľa navrhovateľky z toho nemožno vydedukovať, že dochádza
k zlepšeniu ich vzťahu. Po prvom návrhu na rozvod, ktorý podala a ktorý bol následne zobratý späť,
došlo k určitej sanácii vzťahu. Manžel sa snažil, chodili na párovú terapiu, ale svoj problém v intímnom
živote neriešil. Zmierila sa s tým, ale postupne k tomu prichádzali aj ďalšie problémy. V súčasnosti už
takto ďalej žiť nemieni. V čase podania návrhu manžel chodil do práce od 07.00 do 19.00 hod.. Po
jeho návrate domov odchádzala navrhovateľka z domu, či už behať alebo na prechádzku so psom.
Následne každý víkend odchádzala preč z domu, jeden týždeň so synom a jeden sama. Víkend, ktorý
trávila bez syna, trávil s dieťaťom otec. Dôvodom bola skutočnosť, aby čo najmenej času trávili spolu
s odporcom a nedochádzalo k hádke. K manželovi už nič necíti, uviedla, že má problém s ním byť aj
v jednej miestnosti, alebo upratovať kúpeľňu alebo spoločné priestory, ktoré on užíva. Snaží sa ho ale
vnímať ako otca svojho dieťaťa a pristupovať k nemu s úctou.
7. Navrhovateľka poberá opatrovateľský príspevok na mal. syna spolu s prídavkami na dieťa vo výške
XXX,XX Eur, pričom je aj jeho asistentkou v škole, kompenzačný príspevok na pohonné hmoty hygienu
a ošatenie vo výške XX,XX Eura . Uviedla, že dôvod, prečo odmieta striedavú osobnú starostlivosť je
práve diagnóza maloletého. Uviedla, že je s ním 10 rokov, absolvovala vzdelávanie a podaril sa jej malý
zázrak s tým, že je integrovaný na základnej škole, pričom je jeho asistentkou. Je funkčný K. stredného
stupňa, má jedno až dvoj slovnú zásobu. V škole syn vyhotovuje, pre neho prístupné úlohy, písomne,
odpovedá ústne, ak sa nejakú odpoveď na otázku naučí, potom ju stále opakuje. Navrhovateľka vníma
to, že pre syna rozvod rodičov bude zmenou, avšak má za to, že bude žiť v kľudnejšom prostredí. A
má za to, že zverenie do jej starostlivosti, bude v jeho najlepšom záujme. Navrhovateľka uviedla, že
maloletý nikdy nebol v škole sám, ani s otcom. Najdlhšie s otcom bol necelé 3 dni, pokiaľ bola na školení.
V tom čase do školy nechodil. Pokiaľ z nejakého dôvodu nemôže ísť s ním do školy ona, do školy nejde
a učí sa doma. Navrhovateľka uviedla, že výživné v danej výške navrhuje aj z dôvodu, aby maloletý
mohol absolvovať K. terapiu, čo je terapia, ktorá je preňho vhodná a ktorá je odstupňovaná v rôznych
sumách. Matka poberá aj prídavky na dve deti.
8. Maloletý je funkčný K. stredného stupňa, komunikácia s ním je veľmi náročná, potrebuje osobitný
prístup tak od rodičov ako aj v škole.
Z lekárskej správy MUDr. I. súd zistil, že bez špeciálnej odbornej pomoci ako aj podpory vizualizovanou
komunikáciou, dieťa nedokáže vytvárať veku primerané vzťahy so sociálnym prostredím, v porovnaní
s dieťaťom v jeho veku, bez uvedenej diagnózy s ohľadom na potrebnú mieru podpory, t.č. ide o
90 - 95 percentnú mieru funkčnej poruchy. Dieťa má závažne narušenú kvalitu života, vyžaduje
zvýšenú a nepretržitú stimuláciu, pomoc zo strany okolia, asistenciu, dieťa jej neverbálne, nie je
schopné samostatnej existencie, nevie vyjadriť svoje potreby, potrebuje neustálu prítomnosť asistenta,
opatrovateľa.
Taktiež má osobitný spôsob stravovania, keďže je len stravu pre batoľatá HIP a len jednu príchuť, ktorá
v súčasnosti nie je dovážaná na Slovensko a v súčasnosti ju manžel navrhovateľky vozí z Maďarska,
mesačne v sume asi 300,00 Eur. Okrem toho je len pečivo, čokoládky a tyčinky. Zmenu stravy na
domácu podľa približného zloženia dojčenskej stravy maloletý odhalil, potom prestal jesť úplne všetko.
Ďalšie výdavky matky na maloletého sú hygiena 30,00 Eur, odev 30,00 Eur, lieky a výživové doplnky
5,00 Eur. Cvičenia a terapie 100,00 Eur, chodí každú stredu, jedno cvičenie 25,00 Eur. Cieľom je, aby
bol fyzicky v poriadku, aby si zvykol na ďalšieho človeka. Ďalšie výdavky má na pomôcky na rozvoj
a školské poplatky 20,00 Eur. K. terapia, ktorá maloletému pomáha stojí od 350-800,00 Eur. 350,00
Eur stojí mesačný poplatok za terapiu 1 x týždenne s rodičom, 450,00 Eur stojí mesačný poplatok za
terapiu 1 x týždenne s rodičom a 1 x s terapeutom, 600,00 Eur stojí mesačný poplatok za terapiu,
ktorá sa absolvuje 1 x týždenne s rodičom a 3 x s terapeutom a 800,00 Eur stojí mesačný poplatok za
terapiu, ktorá sa absolvuje 1 x týždenne s rodičom a 4 x s terapeutom. Svoje náklady, ktoré vyčíslila
navrhovateľka sú 200,00 Eur strava, hygienické potreby 50,00 Eur, mobil 35,00 Eur. Matka vyčíslila aj
hypotetické náklady na kozmetičku, kaderníčku, pedikúru, ktoré však v súčasnosti nevynakladá. Čo sa
týka terapií, podľa navrhovateľky mal manžel k týmto terapiám negatívny postoj, nechcel ich uhrádzať.
Taktiež jej nepomáhal s dopravou na tieto terapie. Navrhovateľka nepoprela, že otec so synom majú

pekný vzťah, chodia spolu na výlety a nevylučuje ho z výchovného vplyvu na maloletého. Chodí s ním
aj k starým rodičom a taktiež večerný rituál s umývaním zubov robí manžel. Dávajú ho spať spoločne.
Navrhovateľka uviedla, že rozvod vo vzťahu k zdravotnému stavu syna riešila s psychologičkou, ktorá
uviedla, že pokiaľ sa nastavia určité pravidlá a zmení sa čo najmenej vecí, tieto deti to zvládnu. Pri
hádkach, ktoré medzi manželmi sú, maloletý reaguje tak, že ide za manželom navrhovateľky, kričí a bije
ho. Navrhovateľka uviedla, že určitý čas pracovala, keďže si chcela zarobiť peniaze na autoškolu pre
staršiu dcéru, ale dlhodobo táto práca bola neudržateľná, keďže pracovala buď skoro ráno, alebo v noci
a cez deň sa venovala synovi. Príjem mala asi XXX,XX Eur v čistom. Pracovala tam od augusta 2023
do februára 2024.
V súčasnosti je štatutárom združenia B. A. K., L. Podľa správy, ktorú máte predložila bol príjem združení
z 2% a darov za rok XXXX XXXX,XX Eur, za rok XXXX XXXX,XX Eur, za rok XXXX XXXX,XX Eur, za rok
XXXX XXXX,XX Eur. Matka taktiež predložila výdavky pričom výdaj v roku 2019 bol XXXX,XX Eur, v roku
2020 spolu XXXX,XX Eur, v roku XXXX XXXX Eur, pričom finančná pomoc bola poskytovaná aj dvom
ďalším deťom, a v roku 2022 bol výdaj XXXX,XX Eur a pomoc bola poskytovaná aj ďalšiemu dieťaťu.
Navrhovateľka predložila výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že od júna 2021 do februára 2023 bolo
priemerne na terapiu vynaložených XXX,XX Eur. Navrhovateľka uviedla, že to bolo z dôvodu, že viac
finančných prostriedkov na terapiu nemala. Pokiaľ by mala, zaplatila by aj lepšiu terapiu, resp. drahšiu
alebo viac. Manžel navrhovateľky odmietol túto terapiu hradiť.
Navrhovateľka mala tiež jednorazový príjem z predaja šteniat, ktorej daroval otec, pričom predložila
podrobný rozpis príjmov a výdavkov z tohto predaja. Príjem za predaj šteniat bol XX XXX Eur, výdavky
súvisiace s uchovaním, graviditou a odchovom šteniat boli XXXX Eur. Celkový zisk bol XXXX Eur.
Peniaze použila na nájom za víkendovú chatu 3x185 Eur, poistné za auto XXX Eur, školský výlet pre
D. po Európe XXX Eur spolu s vreckovým, permanentka pre D. na jazdu na koni XXX Eur, oprava auta
XXX Eur, oblečenie XXX Eur. Zostalo jej XXX Eur.
9. Manžel navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedol, že napriek tomu, že manželka k nemu už nič necíti,
s návrhom nesúhlasí. Mal za to, že dvaja dospelí ľudia by sa mali vedieť nastaviť tak, aby dokázali žiť
v určitom diskomforte a odriekaní. Mal zato, že je potrebné sa povzniesť nad emócie a vychádzať z toho,
aby syn trpel čo najmenej. Uviedol, že navrhovateľka chce rozvod zo zištných dôvodov, chce žiť sama
a hovorí o tom už dlhšiu dobu. Uviedol, že manželka cíti tlak zo strany staršej dcéry, ktorá chce, aby sa
s ním rozviedla. Neskôr, viac menej akceptoval postoj navrhovateľky k rozvodu.
Potvrdil, že keď prichádza domov z práce, čo je o 19.00 hod. alebo 18.00 hod., manželka odchádza,
komunikujú minimálne, aj keď on sa snaží komunikovať s manželkou ohľadom syna. Tvrdil, že manželka
s ním komunikovať odmieta. Taktiež potvrdil, že spolu intímne nežijú asi 3 roky, nie 8 ako uvádzala
manželka. Potvrdil, že problémy v tejto oblasti boli aj na jeho strane, avšak odmietol ich riešiť. Pretože
ak by ich riešil, vypadol by z práce na veľmi dlho, čo ako, uviedol nevie, ako by zvládli finančne.
Čo sa týka financovania, uviedol, že platí hypotéku domu, jeden úver vo výške 202,25 Eur, druhé vo
výške 291,23 eur, poistenie úveru 7,49 Eur. Ďalej platí elektrinu, v súčasnosti vo výške 144,00 Eur
a vodu platí ročne. Ďalej platí svoje poistenie proti strate veci v C. 10,00 Eur, sporenie 10,00 Eur, životné
poistenie K. 22,47 Eur, telefón 2,80 Eur, poistenie rodiny spoločné 49,18 Eur, úver, ktorý v minulosti bral
a údajne zaňho boli na dovolenke 63,50 Eur, Sky link 6,90 Eur, internet 13,50 Eur. Uhrádza predovšetkým
potraviny cez kreditnú kartu, ktorú následne spláca. Priemerne je to do 1000,00 Eur mesačne. Aj keď
uviedol, že doma sa nevarí, zakupuje potraviny do chladničky, zvyčajne ich zakupuje aj manželka.
Manžel navrhovateľky pracoval ako regionálny riaditeľ pobočky D. C. K. K. jeho priemerný príjem
za mesiace 10/2023 – 4/2024 bol X XXX,XX M.. Pred posledným pojednávaním súdu doručil dohodu
o skončení pracovného pomeru k 30.06.2024 bez udania akéhokoľvek dôvodu. Manžel navrhovateľky
uvádzal, že údajne zamestnávateľ nebol spokojný s jeho prácou. Taktiež nedostal žiadne odstupné.
U daného zamestnávateľa pracoval asi 12 rokov. Uviedol, že výpoveď nechcel podať z dôvodu, aby to
nemal zapísané v profesnom životopise.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej len ZR), manželia sú si v manželstve rovní
v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 23 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a
od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri

rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
13. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 ods. 2 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou
starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
15. Podľa § 24 ods. 3 ZR, sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú
starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. Podľa § 24 ods. 4 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
17. Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 24 ods. 6 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.
19. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

23. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
24. V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že vzťah účastníkov je dlhodobo nefunkčný, účastníci
spolu prakticky nekomunikujú, nezdieľajú sa, ich občasná komunikácia je buď len informačná, alebo
prerastie v hádku. Dlhodobo účastníci spolu intímne nežijú, čo obaja potvrdili, zhodli sa na dobe
minimálne 3 roky, aj keď navrhovateľka uvádzala, že je to oveľa dlhšie. Navrhovateľka k odporcovi
už nič necíti, nechce s ním ďalej zdieľať spoločnú domácnosť, v minulosti ešte mala snahu zachrániť
manželstvo, avšak dohody ktoré z tejto snahy vzišli, neboli zo strany manžela dodržané a v súčasnosti
už takto žiť nechce. Aj keď manžel navrhovateľky s návrhom nesúhlasil, nebolo to z dôvodu, že by chcel
zachovať ich manželský vzťah, alebo tento zlepšiť, ale z dôvodu starostlivosti o ich maloletého syna.
Súd však poukazuje na to, že manželstvo a partnerský vzťah je niečo iné, ako rodičovstvo. Ak teda
niekto žije v nefunkčnom vzťahu dlhodobo, a z tohto vzťahu chce odísť, pričom využil dostupné možnosti
na sanáciu vzťahu, avšak k náprave nedošlo, nie je úlohou súdu ponechávať jedného z manželov v
takomto nefunkčnom zväzku, hoci aj za situácie, že druhý z manželov s rozvodom nesúhlasí. Súd mal
za to, že návrh na rozvod je dôvodný, manželstvo je nefunkčné a preto návrhu vyhovel. Dôvodom pre
zachovanie manželstva nemôže byť ani zdravotný stav dieťaťa účastníkov, pretože starostlivosť o dieťa
je záležitosť rodičovská nie partnerská.
25. Na čas po rozvode súd upravoval pomery k maloletému dieťaťu pochádzajúce z manželstva. Maloletý
má výrazné obmedzenia vzhľadom na jeho diagnózu, vyžaduje celodennú starostlivosť a opateru (bod
8). Aj keď súd ani navrhovateľka nepopiera, že na starostlivosti o maloletého sa podieľa aj otec, drvivú
väčšinu času života maloletý strávil v starostlivosti matky, ktorá s ním absolvovala množstvo terapii a
sama absolvovala množstvo školení, za účelom získania schopností postarať sa čo najlepšie o dieťa
s jeho diagnózou, zároveň na neho poberá opatrovateľský príspevok, a zároveň je jeho asistentkou
na základnej škole, ktorú ako integrované dieťa navštevuje. Samotná integrácia maloletého do riadnej
základnej školy, je taktiež zásluhou matky. Cieľom návštevy školy nie je ani tak získavanie nových
informácií, ale najmä socializácia maloletého a nadobúdanie zručností v interakcii s inými ľuďmi, čo
môže maloletému výrazne pomôcť v budúcnosti. Maloletý s nikým iným ako s matkou, ako osobnou
asistentkou, v škole nebol. Táto skutočnosť výrazne limituje matku v hľadaní si práce, keďže počas
školského roka, musí denne s maloletým absolvovať vyučovanie. Aj v prípade, že by maloletý do školy
nechodil, vyžadoval by si celodenná starostlivosť. Diagnóza maloletého, K. stredne ťažkého stupňa,
prináša so sebou množstvo obmedzení a úsilia. Maloletý by mal zo svojho zaužívaného režimu, pocítiť čo
najmenej zmien. Práve na danú skutočnosť poukazoval manžel navrhovateľky súvislosti s nesúhlasom
s rozvodom manželstva. Súd však poukazuje taktiež na to, ako nevhodne vplývalo konfliktné prostredie
rodičov na maloletého, tento vtedy reagoval na otca krikom a agresiou.
Otec navrhoval spoločnú osobnú starostlivosť, čo však predpokladá súhlas oboch rodičov. Matka takéto
usporiadanie odmietala, podobne ako aj striedavú osobnú starostlivosť, s poukazom, na skutočnosť,
že je osobnou asistentkou syna v škole a poberá na neho opatrovateľský príspevok. Ani súd si
nedokázal predstaviť, akoby prebiehala striedavá osobná starostlivosť, za takejto situácie. Rovnako ako
navrhovateľke, sa aj súdu javila najvhodnejšia úprava, tak ako je upravená vo výroku tohto rozsudku.
Zverením maloletého do výlučnej starostlivosti matky, ktorá ju zabezpečovala v prevažnej miere aj
doteraz, podľa súdu sa aj zabezpečí, že síce u maloletého dôjde k nejakým zmenám v jeho živote, ale
tieto budú náležite odkomunikované a zafixované matkou, ktorá je primárnym človekom v starostlivosti
o maloletého. U maloletého nedôjde k podstatnej zmene, keďže napriek tomu že rodičia spolu žili,
prevažnú časť dňa maloletý trávil s matkou, a bude tak tomu aj teraz. Súd teda zveril maloletého do
osobnej starostlivosti matky. Skutočnosť, že viac menej otec súhlasí s takýmto usporiadaním pomerov,
vyplýva aj z toho, že rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým. Súd teda upravil styk podľa
dohody. Do budúcnosti, súd rodičom pripomína, že, ak dôjde k nejakej zmene pomerov, ktorá by mohla
ovplyvniť stretávanie sa otca s maloletým, môžu si sami rodičia dohodnúť zmenu rozsudku, novú úpravu
styku si vyhotoviť písomne a podľa nej sa riadiť, bez toho aby bolo nutné vyvolávať nové súdne konanie.
Až nasledujúce mesiace ukážu, ako bude maloletý reagovať na zmeny, ktoré nastanú. Súd, ale ani
rodičia nedokážu úplne odhadnúť ako to bude vyzerať za pár mesiacov. Ak teda budúcnosť ukáže, že
je potrebná určitá korekcia rozsudku, môže k nej následne dôjsť.

Čo sa týka výživného, súd pri určovaní vychádzal z toho, že otec je naďalej zamestnaný, dohoda o
skončení pracovného pomeru je podľa súdu účelová, v snahe vyvinúť ešte tlak na navrhovateľku,
aby na rozvode netrvala. § 75 zákona o rodine jasne uvádza, že na doterajšie možnosti otca súd
musí prihliadať, keďže sa bez náležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Príjem otca, ako
jedného z vrcholových manažérov danej spoločnosti bol viac ako XXXX Eur mesačne, pričom podľa
odporúčacích tabuliek MS SR, je pri dvoch deťoch vyživovacia povinnosť pre dieťa na strednej škole
18% teda asi XXX Eur a pre dieťa na prvom stupni základnej školy 14% teda asi XXX Eur. Spolu to
XXX Eur. Pri maloletom F. sa však súd pri určovaní výživného odklonil od odporúčacích percent tabuľky,
vzhľadom na jeho potreby v súvislosti predovšetkým absolvovaním cvičenia, terapii, osobitne v súvislosti
so stravovaním. Súd preto určil výživné vo výške 550 Eur mesačne. Aj, keď si je vedomý, že ani táto
suma dostatočne nepokryje všetky náklady potrebné na maloletého, aj s poukazom na to, že matka
má výrazné obmedzenia v hľadaní si práce a je odkázaná viac menej len na opatrovateľský príspevok,
kompenzačný príspevok, prípadne určitú sumu z občianskeho združenia, pokiaľ sa nazberá, považuje
súd túto sumu za adekvátnu vzhľadom na príjem otca, ktorý dosahoval v doterajšom zamestnaní. Súd
pri určovaní vychádzal aj z toho, že plnoletá D. B., bude zrejme taktiež žiadať výživné od otca. Súd teda
určil takéto výživné a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
26. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa
Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd
v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.
(§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP)
Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd,
v ktorého obvode má
maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému
matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.