{"guid": "7da30bce-6347-4c50-9ea5-5ce8c2b40119:186799a8-7a7a-4793-8aad-af64f75fd193", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8124201413.1", "spisova_znacka": "34Csp/18/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 34Csp/18/2024 z 9. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 9. júla 2024, sp. zn. 34Csp/18/2024, ECLI:SK:OSPO:2024:8124201413.1", "identifikacne_cislo": "8124201413", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.", "sudca_id": 2462, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-uhrinovsky-phd-2462", "datum_vydania": "2024-07-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/186799a8-7a7a-4793-8aad-af64f75fd193", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124201413.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124201413.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124201413.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n34Csp/18/2024\n8124201413\n09. 07. 2024\nJUDr. Peter Uhrinovský, PhD.\nECLI:SK:OSPO:2024:8124201413.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar.\nXX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom\nUrbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176,\nso sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA\ns. r. o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47 234 679, o primerané finančné\nzadosťučinenie, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 84,88 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.\nIII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.2.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 250\nEUR a nahradenia trov konania.\n1.1. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 11Csp/117/2023\nzo dňa 19. januára 2024 (ďalej aj ako „Rozsudok 11Csp/117/2023“) súd zaviazal žalovaného\nk povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 548,88 EUR spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného\nobohatenia. Zároveň súd súd vyhlásil úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.\n66060205565000 zo dňa 13.6.2016 (ďalej aj ako „ Zmluva“) za bezúročny´ a bez poplatkov. Keďže\nžalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, tak mu vznikol nárok na\nprimerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj ako „PFZ“) titulom § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorý si uplatnil vo výške 250 EUR.\n1.2. Výšku uplatneného nároku odôvodnil tým, že že suma vo výške necelých 50% v ktorej sa žalovaný\nbezdôvodne obohatil teda suma 250 € ( bezdôvodné obohatenie vo výške 548,88 EUR) plní všetky\nfunkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením bol aj rozsudok\nokresného súdu) a teda, že bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočne\nsankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň bude\nzadosťučinením - satisfakciou pre žalobkyňu, že sa nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale\nnaopak nepochybne v svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii sa domáhala svojho nároku.\n\n2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.2.2024 (ďalej aj ako „vyjadrenie\nk žalobe“), pričom uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko nárok žalobcu na PFZ považuje za\nnedôvodný a tiež neprimeraný\n2.1. Základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je\nokrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne - kumulatívne\nustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobca v podanej žalobe\nvšak nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne\nustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný svojim konaním porušil.\n2.2. Rozsudok 11Csp/117/2023 nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo\npovinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný má totiž za to, že nie každé\nrozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol v prospech spotrebiteľa v súdnom konaní, možno považovať za\núspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a\nosobitnými predpismi.\n2.3. Žalobca, na súde neuplatňoval ochranu pred porušením práv alebo povinností zo strany žalovaného,\nale len vydanie bezdôvodného obohatenia. Nedošlo teda k naplneniu znakov ustanovenia § 3 ods.\n5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorých splnenie je nevyhnutné na úspešné uplatnenie finančného\nzadosťučinenia na súde.\n2.4. V konaní je nevyhnutným skúmať aj hľadisko primeranosti uplatneného nároku. Žalobca doposiaľ\nžiadnym spôsobom nepreukázal, v čom pociťoval porušenie svojich práv, aké to malo pre neho dôsledky,\nv čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia až v hodnote 250\nEUR a podobne.\n3. Žalobca v replike uviedol, že pri rozhodovaní o PFZ treba vychádzať z toho, že toto má plniť\nnielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého\nkonania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane\nspotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať PFZ v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie\nsvojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá.\n3.1. Samotná povaha PFZ neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené\ndôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma\nspotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. V prípade žalovaného nešlo len\no hrozbu akademickú, možnú v budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie hrozby. Finančné prostriedky\nvo výške 548,88 EUR boli totiž žalobcom platené a žalovaným prijímané nad rámec toho, na čo mal\nžalovaný nárok.\n3.2. Bolo preukázané, že žalovaný v dôsledku absencie obligatórnych náležitosti v zmluve, čo malo\nza následok bezúročnosť a bez poplatkovosť Úveru zinkasoval od žalobcu nad rámec pohľadávky\nvyplývajúcej zo Zmluvy predmetnú sumu, hoci na ňu zákonný nárok nemal.\n3.3. Vo vzťahu k otázke výšky PFZ poukázal na to že suma PFZ v sume 250 Eur je primeraná\npovahe a rozsahu porušenia práv, zodpovedá svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi\na odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov) pričom vo vzťahu k žalobcovi – spotrebiteľovi\nnepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku\nspotrebiteľa.\n4. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobcu do zmluvného vzťahu nikto netlačil, sám sa rozhodol, že\nbude využívať finančné prostriedky formou spotrebiteľského úveru od žalovaného, ktorý je nebankovou\nspoločnosťou. Pokiaľ mal žalobca voči uzatvorenej Zmluve výhrady mal právo v zmysle zákona č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) od nej odstúpiť. Čo však\nneurobil a finančné prostriedky poskytnuté žalovaným využil.\n\n4.1. Žalobcovi žiadna ujma reálne nevznikla. Splácal len to, na čo sa zmluvným vzťahom vedome\na dobrovoľne zaviazal. Pokiaľ došlo následne k vyhláseniu Zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov a\nžalobcovi sa uhradené úroky a poplatky vrátili, bola to pre neho výlučne výhoda, s ktorou ani hypoteticky\npri uzatváraní Zmluvy nepočítal.\n4.2. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ani nezdokladoval, v čom pociťoval poškodenie\nsvojich práv na základe konania vedeného pod sp. zn. 11Csp/117/2023, na základe ktorého si súčasne\nuplatňuje aj priznanie PFZ. Inštitút PFZ nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu resp. na\nkompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a\nodradzujúceho prostriedku ochrany, ktorú žalovaný považuje za splnenú už ukrátením veriteľa o úroky\na poplatky v zmysle Rozsudku 11Csp/117/2023.\n5. V zmysle § 297 písm. b) CSP a s poukazom na to, že v tomto prípade ide o tzv. drobný spotrebiteľský\nspor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000 EUR, pričom zároveň ide o otázku jednoduchého právneho\nposúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (platí fikcia o nesporných skutkových tvrdeniach\ns poukazom na § 151 ods. 1 CSP), tak súd nenariaďoval pojednávanie na prejednanie tejto veci a určil\ntermín verejného vyhlásenia tohto rozsudku.\n6. Z písomných vyjadrení strán sporu a vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou\nsúdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.\n6.1. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou 11Csp/117/2023 súd zistil, že\nRozsudkom 11Csp/117/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2024, súd rozhodol: (I) Určuje, že\nspotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. (II) Žalovaný je povinný\nzaplatiť žalobkyni 548,88 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. (III) Žalobkyňa má voči žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%\n6.2. Výsledok súdneho konania vyjadreného Rozsudkom 11Csp/117/2023 a kontrakčný proces Zmluvy\nmedzi stranami zároveň ani nebol sporný.\n6.3. Z pripojeného spisu a z nesporných vyjadrení strán vyplýva, že Zmluva bola uzatvorená dňa\n13.6.2016. Nárokov v zmysle tzv. základného konania sa žalobca domáhal po cca 7 rokoch od\nuzatvorenia Zmluvy.\n7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania\nstrán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie\nuvedený právny stav): (-) § 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-)\n§ 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.\n8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie\nuvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.\n9. Súd aplikoval ustanovenia § 297 písm. b) CSP o drobnom spotrebiteľskom spore z dôvodu,\nže skutkové tvrdenia strán neboli sporné (výsledok súdneho konania vyjadreného Rozsudkom\n11Csp/117/2023 a kontrakčný proces Zmluvy), pričom zároveň ide o otázku jednoduchého právneho\nposúdenia veci (či došlo k vzniku nároku na PFZ podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a ak\náno, tak v akej výške).\n10. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených\nzákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať\nochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ\nzdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie\nporušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých\nspotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované\nvoči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti\nustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie\nod toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi\nzodpovedá.\n\n11. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že nárok na finančné\nzadosťučinenie vznikne, ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\nči už týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Predmetný nárok vzniká voči tomu, kto za porušenie\npráva alebo povinnosti zodpovedá.\n12. Jediným predpokladom, ktorého naplnenie sa v tomto prípade vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde\núspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.\nPod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť,\nže súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti (napr. nárok\nzo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť\nkonkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve a pod.).\n13. Vo vzťahu k výške (resp. rozsahu) nároku na finančné zadosťučinenie zákon určuje len kritérium\nprimeranosti a neustanovuje už žiadne iné kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zohľadniť.\n14. K nároku na finančné zadosťučinenie, jeho výške a ostatným skutočnostiam vzťahujúcim sa k tomuto\nnároku súd poukazuje na nižšie uvedenú judikatúru.\n14.1. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza predmetnej právnej normy vyžaduje splnenie\npredpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom\no ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo\npovinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia\nneumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy,\npretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože\npostačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo\ndňa 04. mája 2017).\n14.2. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého\nspotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie\nmá plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť\ndodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok\nna vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,\nkedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť\nochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,\nktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,\nktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením\nporušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech\nspotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za\nškodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej\nzmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo\nspotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri\nuplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu\nškody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo\nodpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového\nprospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.\nPokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri\nurčení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.\nBude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,\nstanovil rozsah finančného zadosťučinenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n6Cdo/127/2017 zo dňa 30. januára 2019).\n\n14.3. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie\npráva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta Zákona o ochrane spotrebiteľa, je rozhodujúcim\nkritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so\nzreteľom na okolností každého jednotlivého prípadu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022,\nsp. zn. 7 Cdo 92/2021).\n15. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v základnom konaní (úspešne uplatnil porušenie práva\nalebo povinnosti, keď súd judikoval v prospech žalobcu konkrétny nárok z porušenia takéhoto práva\nalebo povinnosti) a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie.\n16. Inštitútu finančného zadosťučinenia má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú.\nJeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Účelom\nfinančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v\nspotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa\nochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, pričom\npostačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.\n17. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobný návrh žalobcu je čo sa týka nároku\ndôvodný. Žalovaný úspešným uplatnením nároku v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde\npod spisovou značkou 11Csp/117/2018, splnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia titulom § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.\n18. Súd žalovanému priznal sumu finančného zadosťučinenia vo výške 84,88 EUR (30 EUR za určenie,\nže úver zo Zmluvy je bez úročný a bez poplatkov a 10 % z priznanej výšky bezdôvodného obohatenia),\nteda spolu sumu vo výške 84,88. Súd pri určení výšky primeraného finančné zadosťučinenie vychádzal\naj z okolností tohto konkrétneho prípadu (nároky zo Zmluvy uplatnené cca po 7 rokoch).\n19. Pri určovaní výšky PFZ je nutné zohľadňovať konkrétny skutkový stav tej ktorej veci, opačný prístup\nby viedol k prílišnému formalizmu. Zákon hovorí o „primeranom“ finančnom zadosťučinení, čo podľa\nnázoru súdu má umožniť súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne\nskutkové okolnosti prípadu. V prípade PFZ ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu (ktorá\nvšak musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami), je potrebné vychádzať z povinnosti\nžalobcu tvrdiť a preukázať rozhodujúce skutočností, ktoré ho viedli k uplatneniu primeraného finančného\nzadosťučinenia práve v požadovanej výške. Žalobca však v tomto spore mimo porušenia povinnosti\nv základnom konaní žiadne iné rozhodujúce skutočností odôvodňujúce výšku žiadaného PFZ ani len\nnetvrdil.\n20. Súd takto priznanú sumu považoval v celom rozsahu za primeranú, a to za stavu, že cieľom\ninštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu\nk dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Priznaná suma primeraného\nfinančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené\na neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Priznanú sumu\nfinančného zadosťučinenia pritom považuje súd aj za vyrovnanie ujmy žalobcovi ako spotrebiteľovi,\nktorá je akousi satisfakciou za stav vyvolaný žalovaným. Zároveň priznaním primeraného finančného\nzadosťučinenia došlo aj k naplneniu odradzujúcej funkcie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.\n21. Súd teda priznanú sumu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané\nfinančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamietol.\n22. K námietkam žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku odkazuje súd na vyššie uvedenú\nargumentáciu, pričom na doplnenie uvádza, že sa pri určovaní výšky stotožnil s jeho námietkou, že\nprimerané finančné zadosťučinenie vo väčšine prípadov nemá byť rovnaké ako hodnota porušeného\npráva a nemá slúžiť na obohatenie žalobcu.\n23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1\nCSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore\nplný úspech, a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,\nktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania\n\nbude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262\nods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Pri určení úspechu v spore súd vychádzal z osobitosti\nuplatneného nároku, a to nároku na primerané finančné zadosťučinenie, keď posúdenie jeho výšky\nspočívalo v úvahe súdu, pričom samotný uplatnený nárok bol dôvodný a opodstatnený. Pri rozhodovaní\no náhrade trov konania v takýchto prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Základné\nje teda rozhodnutie o nároku na primerané finančné zadosťučinenie a sprevádzajúce je rozhodnutie o jej\nvýške (aplikovaný právny záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS\n475/2018 zo 4. februára 2021).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúde Prešov.\nV odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie\nsa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z\nakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha\n(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov\na s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý\nďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,\nsúd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda\nmôže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich\npreukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nExekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a\nexekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "e7a412dd-b194-4c0e-a52c-0732fa7e2ba7:812b6524-a8da-4f80-8f1b-663936093aa5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1", "spisova_znacka": "7Cdo/92/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/92/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3818204886.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "35ebd6c6-ce6b-4bbe-bf6b-2f211d977b60:4db394d8-279c-402a-9099-7e55d32c854b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2", "spisova_znacka": "3Co/20/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/20/2017 z 14. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-14", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113234895.2"}, {"guid": "d8249f51-4281-46b2-a1ac-e166159209d9:a3eaa787-65a4-4ab0-8064-9df349fee41c", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Csp/117/2023", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11Csp/117/2023 z 25. 8. 2023", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2023-08-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d8249f51-4281-46b2-a1ac-e166159209d9:a3eaa787-65a4-4ab0-8064-9df349fee41c"}], "citovane_v": []}