{"guid": "e95523d9-1996-4744-a976-139d4aca7ee9:e1e8944d-7ac4-44d1-9b03-3eb4a4ec8db4", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8124201813.2", "spisova_znacka": "8Csp/22/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/22/2024 z 25. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 25. júna 2024, sp. zn. 8Csp/22/2024, ECLI:SK:OSPO:2024:8124201813.2", "identifikacne_cislo": "8124201813", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jozef Jaselský", "sudca_id": 2269, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-jaselsky-2269", "datum_vydania": "2024-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1e8944d-7ac4-44d1-9b03-3eb4a4ec8db4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124201813.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124201813.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124201813.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n8Csp/22/2024\n8124201813\n25. 06. 2024\nJUDr. Jozef Jaselský\nECLI:SK:OSPO:2024:8124201813.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom B. X, XXX XX C., právne zastúpeného: Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10,\n089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany,\nprávne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Teplická 7434/147, 921 22\nPiešťany, IČO: 47 234 679, o primerané finančné zadosťučinenie 1.255,- eur, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150,- eur\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške\nbude rozhodné samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 29.02.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia\nprimeraného finančného zadosťučinenia (ďalej aj len „PFZ“) vo výške 1.255,- eur.\n1.1 Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.\n15Csp/1/2020 o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok\n(ďalej aj len „NZP“) bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný rozsudkom prvoinštančného súdu,\nktorý nadobudol právoplatnosť 02.03.2021.\nV odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:\n„- 31. Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a\nžalovaným ako veriteľom došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy. Táto úverová zmluva v rozpore\nso zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 4 neobsahuje konečnú splatnosť\nspotrebiteľského úveru, termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, a je v nej nesprávne uvedená\nročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené zo spotrebiteľských úverov\nvypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň\npredmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky tak ako sú citované vo výroku tohto\nrozsudku.\n- 32. Zmluva neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, aj keď táto sa dá odvodiť od počtu\nsplátok. Podstatnou náležitosťou je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (obdobne Rozsudok\nKrajského súdu Prešov 20Co/110/2013).\n...\n- 34. V zmluve o úvere č. 3908094899, ktorú uzatvoril žalovaný a žalobca dňa 28.8.2009 je uvedené\nRPMN vo výške 24,4 %. Ako je vyššie uvedené súd mal preukázané, že správne malo byť uvedené\nRPMN vo výške 30,57 %, teda tento údaj je v zmluve uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľa.\n\n- 35. Na základe vyššie uvedeného je preto možné konštatovať, že úverová zmluva č. 3908094899\nuzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 28.8.2009 je bezúročná a bez poplatkov a to s poukazom na\n§ 4 ods. 3 vyššie citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.\n- 36. Žalobca preukázal súdu, že žalovanému uhradil 44 splátok po 20 €, 47 splátok po 25 €. Spolu\nuhradil 2055 €. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi o 55 € viac ako bola celková výška\núveru, ktorý je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, preto považoval súd žalobu čo do istiny za\ndôvodnú a to s poukazom na to, že o túto sumu sa žalovaný voči žalobcovi bezdôvodne obohatil, keď\nprijal plnenie bez právneho dôvodu.\n...\n- 38. Súd vo výroku tohto rozsudku určil, že zmluvná podmienka uvedená v § 8 Hlavy 5 o úverových\nzmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. ohľadne započítavania platieb klienta je\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou .\n- 39. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej\ntypovej zmluvy ich nezaväzujú pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho\nzákonníka. Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení. Z hľadiska zásad, na ktorých stoja\nobčianskoprávne vzťahy a ich povahy, sa aj v súčasnej dobe dá vyvodiť to, že pri plnení peňažného\ndlhu sa plnenie má najprv započítať na istinu a až potom na úroky v prípade, ak dlžník neurčí inak.\nPrávna úprava však reaguje na situácie, keď priamo v zmluve si poskytovateľ priamo vymienil, že\nplnenie dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky a až potom na istinu. Takáto podmienka by\nmohla byť ponímaná ako neprijateľná podmienka v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Pre slabšiu\nzmluvnú stranu, ktorá nemala možnosť ovplyvniť podstatu tejto podmienky nie je jedno, či sa jej plnenie\nzapočítava najprv na vysoké úroky a až potom na istinu. Zákonodarca preto považuje za významné\nzdôrazniť v občianskoprávnych vzťahoch v právnom myslení konsenzuálne akceptovateľnú zásadu, že\npri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť dlhu, ktorý plní výlučne dlžník a ak tak\nneučiní, neprechádza toto právo na veriteľa, ale použije sa dispozitívna právna norma. Súd poukazuje na\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS. 55/2001 - 19 zo dňa 24.02.2011, kde Ústavný\nsúd uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako\nslabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a\nprax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že\ntakáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom“ (Rozsudok Krajského súdu v Prešove spisová\nznačka 6Co/161/2011).\n- 40. Vo výroku tohto rozsudku súd rovnako určil, že zmluvná podmienka uvedená v § 4 Hlavy 17 v\núverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. týkajúca sa zmluvných pokút\nje podmienkou neprijateľnou.\n- 41. Nemožno spochybniť, že uvedeným spôsobom sa spotrebiteľovi sťažuje orientácia v jeho\nzmluvných povinnostiach, ak niektoré z nich nie sú uvedené priamo v zmluve, ale vyplývajú z iného\nzmluvného dokumentu, pričom vzhľadom na jeho rozsiahlosť je orientácia v ňom problematická a\ndohliadanie povinností, sankcií a ich výšky vzťahujúcich sa na porušenie určitej povinnosti je prácne\na tá - ktorá sankcia, respektíve iná povinnosť môže ľahko uniknúť pozornosti spotrebiteľa a byť\nprehliadnuteľná. Pri takejto zmluvnej koncepcii podmienok nie je ničím neobvyklým, že spotrebiteľ sa\ndozvie o existencii sankcie a jej výšky za porušenie povinnosti až v čase, kedy si dodávateľ túto\nvoči nemu uplatní. Súd nevylúčil možnosť určenia konkrétnej výšky sankcie v dokumentoch tvoriacich\nprílohu zmluvy, je však nevyhnutné, aby zmluvné dojednania zakotvujúce povinnosti zmluvných strán\nboli zrozumiteľne a určito vymedzené už v základnom zmluvnom dokumente, k čomu však v predmetom\nprípade nedošlo. Všeobecné obchodné podmienky, úrokové sadzby, úverové zmluvné podmienky\nvypracoval samotný žalovaný, tie neboli individuálne dojednané so spotrebiteľom. V zmysle § 53 ods.\n3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi\ndodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Individuálnosť ich dojednania\nnie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na úrokové podmienky zmluva odkazuje. Súd rešpektujúc\nvýklad Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C - 42/15 uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť\nnevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej\nsmernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Zároveň poukazuje na závery\nvyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 3512/11, podľa ktorého je treba\nzdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv, majú\nslúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnuté do každej zmluvy prepisovať dojednania technického\na vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito\nformulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa\n\nnevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa ujdú. (Rozsudok Krajského súdu Prešov\nsp. zn. 6Co/38/2018 zo dňa 18.12.2018).\n- 42. Súd uvádza, že poplatky za upomienky a rovnako aj zmluvná pokuta boli uvedené iba v úverových\nzmluvných podmienkach žalovaného. Žalovaný nepreukázal ich individuálnosť a že boli dojednané so\nžalobcom ako spotrebiteľom a zároveň, že bol o nich poučený. Súd uvádza, že ustanovenia o poplatkoch,\nzmluvných pokutách, ktoré sú obsiahnuté iba vo všeobecných obchodných podmienkach, v úverových\npodmienkach, sadzobníkoch poplatkov, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne\nzmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalobca mal reálnu možnosť\novplyvniť. Spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech\nspotrebiteľa. Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným vykazuje znaky typizovanej\na formulárovej zmluvy štandardne používanej žalovaným pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ku\nktorej mohol žalobca ako spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní býva zo strany veriteľa v\nmnohých prípadoch využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia, čomu svedčí aj\nzapracovanie rôznych poplatkov, zmluvných pokút a sankcií do úverových zmluvných podmienok ako aj\ndo sadzobníka. Tieto majú mať podľa názoru súdu pre každého jeho zmluvného partnera, t. j. pre neurčitý\npočet klientov v súvislosti s poskytovaním bankových produktov a služieb zo strany žalobcu iba podporný\na vysvetľujúci charakter individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy uzatvorenej už s konkrétnym\nklientom. Poplatky za upomienky podľa názoru súdu nemôžu mať sankčný charakter, v opačnom\nprípade by totiž mali povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné a\nnetransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si plnil svoju\npovinnosť plnením, ktoré je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu\nvo forme akejsi finančnej sankcie voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech\ndodávateľovi. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie ktoré\nje poskytované spotrebiteľovi. Súd z tohto dôvodu tak považoval poplatky za upomienky, ktoré boli\ndojednané v úverových zmluvných podmienkach za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje\nfinančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v\nskutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou predstavujú\nplnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie veriteľa v účtovaní týchto poplatkov možno hodnotiť\nvo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce, preto s poplatkami za takéto plnenie sa spája záver o\nich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb\ndodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované\na vykonávané vo vlastnom zaujme dodávateľa.“\nAko spotrebiteľ si uplatnil satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré musel brániť v\npôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby\nsa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Na rozdiel od iných inštitútov\nfinančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa\nna prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy,\ntak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej\nstrane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je odmenou spotrebiteľa za úspech na súde.\nAj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala\nvoľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Vo\nveciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo\nbyť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo\nsa chcel obohatiť. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto\nkritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri\nzistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. V danom prípade žalovaný nielenže\npoužíval neprijateľné zmluvné podmienky, ale tiež aj konal spôsobom, ktorý je možné považovať za\nnekalú obchodnú praktiku a v rozpore s dobrými mravmi, v snahe obohatiť sa.\n2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť.\n2.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca už dňom vyhlásenia rozsudku Okresného súdu\nPrešov v konaní vedenom pod sp.zn. 15Csp/1/2020 zo dňa 08.12.2020 (ktorý mu bol doručený dňa\n28.12.2020), vedel o vyhodnotení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov, priznaní bezdôvodného\nobohatenia a vyhlásení neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ si na základe tohto konania chcel\nuplatňovať primerané finančné zadosťučinenie, nič mu nebránilo podať žalobu v rámci plynutia 3ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Žalobca však podal žalobu až dňa 29.02.2024, teda po uplynutí 3-\n\nročnej objektívnej premlčacej lehoty, na základe čoho vzniesol námietku premlčania na celý žalobcom\nuplatňovaný nárok v tomto konaní.\n2.2 Základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je\nokrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne - kumulatívne\nustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobca v podanej žalobe\nvšak nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne\nustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný svojim konaním porušil. Ako vyplýva zo samotného\npojmu inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať a\nsankcionovať následky, ktoré boli neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobené.\nPredpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia\npráv alebo povinností vznikla, inak nie je čo reparovať.\n2.3 Je nesporné, že Okresný súd Prešov rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. 15Csp/1/2020\nvyhlásil neprijateľné zmluvné podmienky a priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 55,eur. Ani uvedené rozhodnutie však nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo\npovinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný má totiž za to, že nie každé\nrozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol v prospech spotrebiteľa v súdnom konaní, možno považovať\nza úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa\na osobitnými predpismi. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 15Csp/1/2020 nebolo uplatnenie\nporušenia práv alebo povinností, ale výlučne vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobca\npovažoval úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Z toho žiadnym logickým výkladom nemožno\ndospieť k záveru, akého porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. a\nosobitnými predpismi sa žalovaný na žalobcovi dopustil.\n2.4 V konaní je nevyhnutné skúmať aj hľadisko primeranosti uplatneného nároku. Žalobca doposiaľ\nžiadnym spôsobom nepreukázal, v čom pociťoval porušenie svojich práv, aké to malo pre neho dôsledky,\nv čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia až v hodnote\n1.255,- eur a podobne, ktoré sú nevyhnutné na priznanie žalovanej sumy. Účelom priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia pri porušení práv nemá byť na jednej strane len odradenie dodávateľa od\nnekalých praktík, ale na druhej strane nemá byť ani nástrojom obohatenia sa pre druhú stranu sporu.\nVyplatenie žalovanej sumy vo výške 1.255,- eur považuje za nedôvodné, nepreukázané a v rozpore\ns cieľom normy, ktorú zákonodarca primeraným finančným zadosťučinením sledoval. Žalovaný počas\ncelého trvania úverového zmluvného vzťahu od žalobcu požadoval len plnenie zmluvných povinností,\nku ktorým sa slobodne a vážne zaviazal pri podpise zmluve. Takéto konanie jednoznačne nemožno\nvyhodnotiť ako porušenie práv a povinností žalobcu zo strany žalovaného, ktoré by zakladalo nárok na\nvyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.\n3. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 08.12.2020, sp.zn.\n15Csp/1/2020-72 s doložkou právoplatnosti), ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový\nstav:\n3.1 Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 08.12.2020, č.k. 15Csp/1/2020-72, zaviazal žalovaného\nvydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 55 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %\nročne zo sumy 55 eur od 28.05.2020 do zaplatenia. Zároveň určil, že zmluvná podmienka uvedená\nv Hlave 5, § 8 úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. k úverovej\nzmluve č. 3908094899, z 28.08.2009, v znení: „zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná\ntým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na\npohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu\nako z ÚZ, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na\nostatné pohľadávky z ÚZ. Platba sa započíta v uvedenom poradí vždy na pohľadávku najskôr splatnú.\nSpoločnosť je oprávnená použiť platbu klienta na úhradu svojich pohľadávok i v inom ako je vyššie\nuvedenom poradí“, je neprijateľná z toho dôvodu neplatná, a tiež určil, že zmluvná podmienka v Hlave\n17, § 4 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., k úverovej zmluve č.\n3908094899, z 28.8.2009, v znení: „v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti dlhšieho\nako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15 % a v prípade splátky\nRÚ I. alebo RÚ II. 8 % z čiastky, z ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute\nv týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi a náhradu škody v\n\nplnej výške popri zmluvnej pokute. Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na\nzáklade tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 Eur / 120,50 Sk v\nprípade 1 upomienky a 12 Eur / 361,51 Sk, v prípade 2 a ďalšej upomienky“ je neprijateľná a z toho\ndôvodu neplatná.\n4. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007\nZ.z. o ochrane spotrebiteľa.\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva\nspotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov\nverejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo\nzriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len \"združenie\") a označovanie výrobkov cenami.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu\npred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.\nPodľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom\ndo 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho\nporušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé\nprivodiť spotrebiteľovi ujmu.\nPodľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od\n10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto\nza porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n5. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom\nznení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje\nžiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba\nurčiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte\nzmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti\nposkytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane\nspotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.\n6. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia\nv zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú\npredpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ\nporušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná\núprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch,\no finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana\nspotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované\nzákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto\nosobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu\nSR, sp.zn. 6Cdo/389/2015, zo dňa 14.09.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením\n§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle\ntohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo povinnosti,\nnapr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti\nkonkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Podmienka úspešného\nuplatnenia práva spotrebiteľa namietať v konaní pred súdom porušenie práva alebo povinnosti (§ 3 ods.\n5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej\nrady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnení a osobitnými predpismi), je\nsplnená aj vtedy, keď súd v inom konaní konštatoval toto porušenie pri rozhodovaní o predbežnej otázke\n(viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.05.2022, sp. zn. 3Cdo/31/2020).\n7. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojho práva ustanoveného\nosobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15Csp/1/2020, v dôsledku čoho\n\nbol žalovaný zaviazaný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a zároveň a zároveň boli vyhlásené\nniektoré zmluvné podmienky týkajúce sa predmetného úveru za neprijateľné. Súd má teda za to,\nže pokiaľ bol spotrebiteľ úspešný v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jeho práva ako\nspotrebiteľa, základ nároku je daný, a nič na tom nemenia ani následne vydané rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR, ktoré zjednocujú výklad dotknutých ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorých\nbola v základnom konaní konštatovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR, ktoré sa týkajú iných strán konania a iného skutkového základu, nemajú vplyv na právoplatnosť\na vykonateľnosť rozsudku z 08.12.2020.\n8. Pokiaľ ide o samotnú výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd\nvychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného\ndodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako\nkompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako\nspotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov\ndohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať\nneprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je\npotrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči\nspotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán\nprotiprávnemu konaniu.\n9. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 150,eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením\nbola aj rozsudok sp.zn. 15Csp/1/2020 a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude mať\ndostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle\nindividuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému\nkonaniu žalovaného nepodrobil, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii,\nakú si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustil do sporu s ním. Za určenie každej neprijateľnej zmluvnej\npodmienky súd priznal žalobcovi PFZ vo výške 50,- eur a za úspech v časti konania o vydanie\nbezdôvodného obohatenia taktiež sumu vo výške 50,- eur.\n10. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania túto súd nepovažoval za dôvodnú. Nárok na primerané\nfinančné zadosťučinenie sa ako majetkové právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej\ndobe. Podmienkou pre uplatnenie nároku na primerané zadosťučinenie úspešné uplatnenie práva na\npríslušnom súde musia byť kumulatívne splnené podmienky uplatnenia nároku a úspešnosti, pričom\núspešnosť je daná právoplatnosťou rozhodnutia. Pre začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie\nnároku na finančné zadosťučinenie je rozhodujúci záver o úspešnom uplatnení práva spotrebiteľom,\nktorý bol vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu 15Csp/1/2020 z 08.12.2020, a ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 02.03.2021. Žalobca o primerané zadosťučinenie žiadal žalobou doručenou súdu dňa\n29.02.2024, teda ešte počas plynutia trojročnej premlčacej doby vyplývajúcej z § 101 OZ, takže nárok\nžalobcu premlčaný nie je. Je síce pravdou, že žalobu o zaplatenie PFZ možno podať spolu so žalobou\no určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo priznania iného nároku spotrebiteľovi, no ak sa\nspotrebiteľ rozhodol žalovať tento nárok osobitne, tak premlčacia doba začína plynúť až právoplatnosťou\nrozhodnutia o úspešnom uplatnení práva spotrebiteľa.\n11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.\nPodľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal\nnárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška\nnároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových\nokolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného\nnároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba\ntarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský\nsúd v Prešove cestou tunajšieho súdu.\n\nZ odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje\na musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom\nrozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho\nsa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,\naby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková\npovinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady\nsúdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní\nsúdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "68480825-3723-4e2f-ba54-631d950fe64e:04e34441-aa77-4935-85e6-e33604968acc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8717210821.1", "spisova_znacka": "3Cdo/31/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/31/2020 z 25. 5. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-05-25", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8717210821.1"}, {"guid": "aae4beec-4a1e-4281-9953-be3433636ef9:913b201a-50f5-4da0-924c-c443cd4c8a06", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5316206278.1", "spisova_znacka": "6Co/38/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/38/2018 z 28. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-05-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5316206278.1"}, {"guid": "0b0b6f66-ad52-40d9-b022-bb6e5f44ce05:a438e09a-480f-4d9f-b164-3af7c29a1c3c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8112202066.2", "spisova_znacka": "20Co/110/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/110/2013 z 28. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8112202066.2"}, {"guid": "91026339-0547-4bf6-9e63-df69f2dffde5:94e4c90b-5405-46c2-9fe4-dc67134acaec", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8710209708.1", "spisova_znacka": "6Co/161/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/161/2011 z 19. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-03-19", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8710209708.1"}, {"guid": "38a02ff7-38eb-46fe-8953-2293c69ef07b:ef8c3109-ed86-4e47-accd-0a99e2e78096", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Csp/1/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 15Csp/1/2020 z 19. 11. 2020", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2020-11-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/38a02ff7-38eb-46fe-8953-2293c69ef07b:ef8c3109-ed86-4e47-accd-0a99e2e78096"}], "citovane_v": []}