Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 23Cb/32/2024 z 5. 11. 2024
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 5. novembra 2024, sp. zn. 23Cb/32/2024, ECLI:SK:OSPO:2024:8124201855.2
Okresný súd Prešov | 23Cb/32/2024 | ECLI:SK:OSPO:2024:8124201855.2 | 2024-11-05 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP, ObZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da412d7b-a47f-422b-87a1-6c2408225889
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124201855.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prešov
23Cb/32/2024
8124201855
05. 11. 2024
Mgr. Alena Paveleková
ECLI:SK:OSPO:2024:8124201855.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248
301, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Jána Hollého
5898/14, 081 81 IČO: 00 610 577, právne zastúpenému: Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o.,
so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 36 863 947, o zaplatenie dlžných
pohľadávok a príslušenstva, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 269.158,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 11 % ročne zo sumy 2.950,74 Eur od 27.02.2024 do zaplatenia, vo výške 11,5 % ročne zo
sumy 38.649,75 Eur od 27.02.2024 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 6.619,67 Eur od
27.02.2024 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo sumy 18.443,33 Eur od 27.02.2024 do zaplatenia,
vo výške 12,75 % ročne zo sumy 44.597,82 Eur od 27.02.2024 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne
zo sumy 41.391,21 Eur od 27.02.2024 do zaplatenia, vo výške 13,25 % ročne zo sumy 69.751,27
Eur od 27.02.2024 do zaplatenia, vo výške 13,5 % ročne zo sumy 35.481,02 Eur od 27.02.2024 do
zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 4.040 Eur, všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o
ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.03.2024 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
istiny vo výške 269 158,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 2950,74 eur od
27.02.2024 do zaplatenia, vo výške 11,5 % ročne zo sumy 38 649,75 Eur od 27.02.2024 do zaplatenia,
vo výške 12 % ročne zo sumy 6619,67 Eur od 27.02.2024 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo
sumy 18 443,33 Eur od 27.02.2024 do zaplatenia, vo výške 12,75 % ročne zo sumy 44 597,82 Eur od
27.02.2024 do zaplatenia, vo výške 13 % ročne zo sumy 41 391,21 Eur od 27.02.2024 do zaplatenia,
vo výške 13,25 % ročne zo sumy 69 751,27 Eur od 27.02.2024 do zaplatenia, vo výške 13,5 % ročne
zo sumy 35 481,02 Eur od 27.02.2024 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 4040 Eur a náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že disponuje voči žalovanému pohľadávkami vo výške 101
samostatných listín súhrne vo výške 257 884,81 Eur a originálne nadobudnutého príslušenstva týchto
pohľadávok z úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po plnení z ručenia a originálneho nároku
na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 4040 Eur. Uviedol, že
pôvodným vlastníkom pohľadávok počte 69 samostatných listín bola obchodná spoločnosť CMI spol. s

r. o., Na Slavíne 3, 811 06, Bratislava, IČO: 35 733 853, pričom pôvodným vlastníkom časti pohľadávok
v celkovom počte 32 samostatných listín bola obchodná spoločnosť ELMED, s.r.o., Neresnická cesta
13, 960 01 Zvolen, IČO: 47 043 024.
3. Žalobca uviedol, že v ručiteľskom vyhlásení zo dňa 26.07.2023 sa zaviazal ako ručiteľ žalovaného,
že uspokojí veriteľa, a to spoločnosť CMI spol. s r. o., ktorý bol veriteľom žalovaného v prípade, ak
žalovaný neuhradí svoj dlh voči veriteľovi až do súhrnnej výšky 234.906,99 Eur. Ručiteľské vyhlásenie
poskytol na obdobie do 26.10.2023. Uviedol, že pôvodný veriteľ žalovanému zaslal výzvu na plnenie
zo dňa 28.07.2023 a žiadal zaplatenie sumy 234.906,99 Eur, pričom žalovaný mal uhradiť uvedenú
sumu do siedmich pracovných dní na účet pôvodného veriteľa a súčasne v predmetnej výzve upozornil
žalovaného, že ak v uvedenej lehote nebudú pohľadávky uhradené, výzva na úhradu ručiteľa, ktorý
sa stal ručiteľom žalovaného na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 26.07.2023. Žalovaný dlh
neuhradil. Následne pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 10.08.2023 vyzval žalobcu na plnenie z ručiteľského
vyhlásenia zo dňa 26.07.2023, na základe ktorej sa žalobca obrátil na žalovaného s oznámením o
uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa 14.08.2023. Oznámením žalobca informoval žalovaného o tom, že
spoločnosť CMI si na základe listu doručeného žalobcovi dňa 11.08.2023 uplatnila voči žalobcovi nároky
titulom ručenia. Prílohou bol zoznam faktúr vystavených zo strany pôvodného veriteľa žalovanému,
ktorých sa tento nárok týkal. Zároveň žalobca žiadal žalovaného, aby mu v lehote do troch pracovných
dní od doručenia oznámenia doručil prípadné námietky voči veriteľovi. Žalobca upovedomil žalovaného,
že v prípade, že mu v ustanovenej lehote nebudú doručené žiadne námietky, nebude si ich môcť
žalovaný neskôr uplatniť. Žalovaný na to reagoval listom zo dňa 23.08.2024, v ktorom namietal, že do
dňa reakcie mu ani zo strany žalobcu, ani zo strany pôvodného veriteľa nebolo doručené ručiteľské
vyhlásenie zo dňa 26.07.2023. Súčasne poukázal na to, že súpis faktúr obsahuje nesprávny variabilný
symbol, čím uviedol, že mal sťaženú verifikáciu jednotlivých faktúr. Žalovaný dňa 17.08.2023 vykonal
voči spoločnosti CMI spol. s r. o. úhradu časti faktúr tvoriacich prílohu č. 1 k oznámeniu o uplatnení si
nárokov z ručenia zo dňa 14.08.2023, a to vo výške 39.312,78 Eur, a žalobca uviedol, že tým došlo k
tomu, že celková výška dlžnej sumy k predmetným pohľadávkam už nebola vo výške 234.876,79 Eur,
ale iba 195.564,11 Eur. Uviedol, že ako ručiteľ pristúpil dňa 03.10.2023 k plneniu v prospech pôvodného
veriteľa a uhradil mu sumu 195.564,11 Eur.
4. Žalobca následne uviedol, že oznámením zo dňa 12.10.2023 upovedomil žalovaného o tom, že
dňa 03.10.2023 plní miesto neho záväzky voči pôvodnému veriteľovi, a to vo výške 195.564,11 Eur.
Súčasťou bola aj identifikácia uhradených záväzkov. Žalobca požiadal žalovaného, aby v lehote 5 dní
odsúhlasil výšku dlžnej čiastky. V zmysle uvedeného teda uviedol, že disponuje voči žalovanému na
základe plnenia z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 26.07.2023 celkovo 69 pohľadávkami čo do istiny
vo výške 195.564,11 Eur a v zmysle listín faktúr vystavených spoločnosťou CMI spol. s r. o., k tomu
prislúchajúcimi originálnymi úrokmi z omeškania, počnúc dňom nasledujúcim po dni plnenia žalobcom
ako ručiteľom miesto žalovaného pôvodnému veriteľovi a originálnym príslušenstvom v podobe nároku
na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2.760 Eur. Žalobca poukázal na
tabuľku ohľadom prehľadnosti uplatneného nároku (č. l. 7).
5. Žalobca ďalej uviedol, že čo sa týka úrokov z omeškania, disponuje voči žalovanému na základe
plnenia z titulu ručiteľského vyhlásenia zo dňa 26.07.2023 aj nárokom na zaplatenie úrokov z omeškania
z jednotlivých 69 istín počnúc dňom 04.10.2023. Pokiaľ ide o sadzby, uviedol, že aplikoval tieto v
závislosti od pôvodného okamihu vzniku omeškania, a to tak, že ak nastal prvý pôvodný deň omeškania
dlžníka so zaplatením istiny v období odo dňa 22.03.2023 do dňa 09.05.2023, tak 12,5 %, ak nastal v
období odo dňa 10.05.2023 do 20.06.2023, tak 12,75 %, ak nastal v období odo dňa 21.06.2023 do
dňa 01.08.2023, tak 13 %, ak nastal v období odo dňa 02.08.2023 do dňa 19.09.2023, tak 13,25 %,
ak nastal v období odo dňa 20.09.2023, tak 13,5 %. Čo sa týka nároku na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávok, uviedol, že ide o výšku 2.760 Eur (69 krát 40 Eur), pričom tento
nárok odvodzuje od dispozície so 69 kusmi pohľadávok čo do istiny.
6. Pokiaľ ide o pohľadávky spoločnosti ELMED s.r.o., žalobca ďalej uviedol, že v ručiteľskom vyhlásení
zo dňa 01.12.2023 sa zaviazal ako ručiteľ žalovaného, že uspokojí veriteľa spoločnosť ELMED s.r.o.,
ktorý bol veriteľom žalovaného, v prípade, ak žalovaný neuhradí svoj dlh voči veriteľovi až do súhrnnej
výšky 62.320,70 Eur v lehote siedmich dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie. Ručiteľské vyhlásenie
poskytol za obdobie do dňa 31.12.2023. Žalobca ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ doručil dňa 11.12.2023
žalovanému výzvu na plnenie zo dňa 08.12.2023, ktorou ho vyzval na zaplatenie pohľadávok v celkovej

výške 62.320,70 Eur, a to do piatich pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalovaný mal hradiť
na účet spoločnosti ELMED s.r.o. Pôvodný veriteľ zároveň v predmetnej výzve uviedol, že v prípade, ak
v tejto lehote nebudú pohľadávky uhradené, výzva na úhradu bude smerovaná na žalobcu ako veriteľa,
ktorý sa stal ručiteľom žalovaného na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 01.12.2023. Súčasťou
výzvy bolo aj upozornenie pre žalovaného, že v prípade splatenia pohľadávok ručiteľom sa ručiteľ stáva
novým veriteľom žalovaného. Ani v tomto prípade nedošlo k uhradeniu dlhu a v nadväznosti na to
pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 18.12.2023 vyzval žalobcu na plnenie a prílohou výzvy bol zoznam
faktúr vystavených žalovanému, z ktorých nárok pozostáva. V nadväznosti na túto výzvu pôvodného
veriteľa sa žalobca obrátil na žalovaného s oznámením o uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa
19.12.2023. Informoval žalovaného o tom, že spoločnosť ELMED s.r.o., si uplatnila nároky z titulu
ručenia. Prílohou bol opäť zoznam faktúr vystavených zo strany pôvodného veriteľa žalovanému, ktorých
sa tento nárok týkal. Žalobca požiadal žalovaného, aby mu v lehote piatich pracovných dní odo dňa
doručenia oznámil prípadné námietky voči veriteľovi. Žalobca upovedomil žalovaného, že v prípade, ak
nebudú v stanovenej lehote doručené žiadne námietky, nebude si ich môcť žalovaný neskôr uplatniť.
Oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 22.12.2023. Žalovaný na výzvu žalobcu na predloženie
prípadných námietok nereagoval.
7. Následne uviedol, že dňa 05.01.2024 pristúpil k plneniu v prospech pôvodného veriteľa v sume
62.320,70 Eur a uviedol, že potvrdenie o úhrade je na nižšiu sumu, nakoľko si žalobca voči pôvodnému
veriteľovi započítal zmluvne dojednanú odplatu za poskytnuté ručenie. Žalobca sa tak stal vlastníkom
pohľadávok v celkovej výške istiny 62.320,70 Eur, ako uplatnil podanou žalobou, a nielen nároku v sume
uvedenej v potvrdení o úhrade.
8. Následne upovedomil žalovaného o tom, že dňa 05.01.2024 splnil miesto neho jeho záväzky
voči pôvodnému veriteľovi v uvedenej výške a súčasťou bola aj tabuľka, v ktorej boli identifikované
uhradené záväzky dlžníka voči pôvodnému veriteľovi. Požiadal žalovaného, aby v lehote piatich dní
od doručenia oznámenia odsúhlasil výšku dlžnej čiastky. Oznámenie bolo doručené žalovanému dňa
16.01.2024. Následne poukázal na to, že na základe plnenia z titulu ručiteľského vyhlásenia zo dňa
01.12.2023 disponuje 32 pohľadávkami čo do istiny na základe 32 faktúr vystavených spoločnosťou
ELMED s.r.o. v celkovej hodnote neuhradenej istiny vo výške 62.320,70 Eur, k tomu prislúchajúcimi
originálnymi úrokmi z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni plnenia žalobcom ako ručiteľom
miesto žalovaného pôvodnému veriteľovi, a originálnym príslušenstvom v podobe nároku na náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1.280 Eur. Čo sa týka príslušenstva pohľadávky
v podobe úrokov z omeškania, uviedol jednotlivé ročné sadzby úrokov z omeškania, ktoré aplikoval v
závislosti od pôvodného okamihu vzniku omeškania, a to: ak nastal prvý pôvodný deň omeškania dlžníka
so zaplatením istiny v období odo dňa 02.11.2022 do 20.12.2022, tak 11 %; v období odo dňa 21.12.2022
do dňa 07.02.2023, tak 11,5 %; ak nastal v období odo dňa 08.02.2023 do 21.03.2023, tak 12 %; ak
nastal v období odo dňa 22.03.2023 do 09.05.2023, tak 12,5 %; ak nastal v období od 10.05.2023 do
20.06.2023, tak 12,75 %; ak nastal v období odo dňa 21.06.2023 do 01.08.2023, tak 13 %; ak nastal v
období od 02.08.2023 do 19.09.2023, tak 13,25 %; ak nastal odo dňa 20.09.2023, tak 13,5 %. Čo sa
týka nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, tieto si uplatnil vo výške
1.280 Eur (32 krát 40 Eur), a to z dôvodu, že išlo o 32 kusov pohľadávok na základe 32 kusov faktúr.
9. Súd uznesením zo dňa 18.04.2024 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe (č. l. 54).
10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 02.05.2014 (č. l. 57).
11. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nároku nie je možné vyhovieť, nakoľko jeho výkon je v rozpore
s poctivým obchodným stykom a prieči sa dobrým mravom. Zo strany žalobcu sa jedná o zjavné
zneužitie práva. Žalovaný poukázal na to, že do pozície ručiteľa sa žalobca dostal účelovo a nárok
uplatňuje napriek tomu, že vo všetkých právnych úkonoch zakladajúcich záväzkovo-právne vzťahy
medzi žalovaným a jeho pôvodným veriteľom mali zmluvné strany dojednané obmedzenie postupovania
pohľadávok pod sankciou neplatnosti jeho porušenia. V zmysle príkazu ministra zdravotníctva č.
7/2017 bola podriadeným organizáciám v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR uložená povinnosť
dohodnúť a zapracovať do zmlúv a objednávok obmedzujúce podmienky postupovania pohľadávok,
ktoré je možné len s predchádzajúcim súhlasom Ministerstva zdravotníctva SR.
12. Žalovaný uviedol, že pri založení záväzkového vzťahu s pôvodnými veriteľmi deklarovali vôľu,
aby práva a povinnosti zo vzniknutých záväzkových vzťahov zostali zachované medzi konkrétnymi
zmluvnými stranami. Z uvedeného dôvodu obmedzili postupovanie pohľadávok aj podmienkou
spočívajúcou v udelení súhlasu zriaďovateľa žalovaného, pričom porušenie týchto podmienok

sankcionovali neplatnosťou. Žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu bol inštitút ručenia zneužitý,
nakoľko dohodami s pôvodnými veriteľmi účelovo obišiel zakotvený zákaz postupovania pohľadávok.
Žalovaný uviedol, že nikdy neprejavil vôľu, aby sa žalobca stal jeho ručiteľom a ani nedal súhlas na
vznik ručiteľského vzťahu tak, ako si to pôvodné zmluvné strany dohodli. Žalovaný uviedol, že žalobca
sa stal ručiteľom bez akejkoľvek ingerencie žalovaného. Žalobca a pôvodní veritelia si dojednali zákaz
postupovania pohľadávok a žalovaný a obaja pôvodní veritelia sa dohodli na zdržanie sa právnych
úkonov, ktorými by malo dôjsť k zmene v osobe veriteľa bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného.
Žalovaný už v čase vzniku ručiteľského záväzku alebo jeho vzťahu bol v omeškaní s uspokojením oboch
pôvodných veriteľov. Uvedené indikuje nepoctivý zámer žalobcu nadobudnúť postavenie a práva veriteľa
voči žalovanému.
13. Žalovaný uviedol, že už niekoľko rokov systematicky žalobca v oblasti zdravotníctva uplatňuje nároky
voči zadlženým štátnym zdravotníckym zariadeniam, ktoré z dôvodu nedostatočného finančného krytia
z prostriedkov poskytovaných zdravotnými poisťovňami nie sú objektívne schopné splácať všetky svoje
záväzky včas. Žalovaný poukázal na to, že žalobca získaval pohľadávky voči štátnym zdravotníckym
zariadeniam najmä titulom postúpenia od pôvodných veriteľov ešte v čase, kedy neplatil príkaz
ministra zdravotníctva č. 7/2017 a záväzkovo-právne vzťahy, účastníkmi ktorých boli štátne zdravotnícke
zariadenia, neobsahovali zákaz voľného postupovania pohľadávok. Žalobca voči žalovanému inicioval
viacero súdnych sporov vedených na tunajšom súde, kde žalovaný namietal nepoctivosť.
14. Žalovaný ďalej uviedol, že Ministerstvo zdravotníctva SR rieši plošne zadlženosť štátnych
zdravotníckych zariadení prostredníctvom štátom riadenej koncepcie oddlženia, do ktorej majú možnosť
prihlásiť všetci veritelia zdravotníckych zariadení svoje pohľadávky. Žalobca sa nikdy takejto koncepcie
nezúčastnil a nevyužil pomoc štátu touto formou. Žalovaný mal za to, že žalobca odmietol z dôvodu, že
podmienkou každého oddlženia je obligatórne vzdanie sa príslušenstva pohľadávok zo strany veriteľov.
15. Poukázal, že verejné financie titulom platenia zdravotného poistenia majú slúžiť k uhrádzaniu a
skvalitňovaniu zdravotnej starostlivosti a nie k tvorbe ziskov podnikateľského subjektu pôsobiaceho
mimo odboru zdravotníctva, ktorý sa cielene stáva účastníkom tohto záväzkového vzťahu a následne
maximalizuje svoj zisk. Žalovaný poukázal, že z predmetných súdnych konaní vznikajú vzhľadom na
výšku vymáhanej sumy rozsiahle trovy, čo sekundárne spôsobuje ďalší odliv finančných prostriedkov
a jedná sa o ďalšie kvalitatívne ukrátenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v prospech pacientov.
Žalovaný následne vo svojom vyjadrení poukazoval najmä na zásadu poctivého obchodného styku
s tým, že postup žalobcu je možné považovať za zneužitie práva a rozpor s poctivým obchodným
stykom. Najmä to, že žalovaný s pôvodnými veriteľmi obmedzením voľného postupovania pohľadávok v
spojení s viazaním akejkoľvek zmeny v osobe veriteľa na predchádzajúci súhlas žalovaného explicitne
deklaroval vôľu, aby práva a povinnosti zo založeného záväzkového vzťahu zostali medzi pôvodnými
subjektmi. Na základe ručiteľského vyhlásenia bez akejkoľvek ingerencie žalovaného sa žalobca stáva
subsidiárnym dlžníkom veriteľa v čase, kedy žalovaný ako dlžník už bol v omeškaní s plnením záväzkov.
Následne žalobca sa odmieta zúčastniť štátom riadenej koncepcie oddlženia a po uspokojení pôvodného
veriteľa sa na základe regresu domáha plnenia od žalovaného nielen čo do istiny, ale aj požadovaním
rozsiahleho príslušenstva pohľadávky.
16. Žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 22Cb/72/2019 - 1143 zo dňa
27.10.2021, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 5Cob/5/2022 - 1298 zo
dňa 21.06.2022, ktorý bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Obdo/173/2022 zo dňa 31.01.2024. Žalovaný následne poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky prisvedčil konštantnej právnej argumentácii žalovaného, keď uviedol, že ak existuje situácia,
kedy sa pôvodný veriteľ dlžníka zúčastňuje koncepcie oddlženia a tým nepíše dané pravidlo
o neuplatnení príslušenstva, podchytil v rámci koncepcie oddlženia písomne a svojho práva na
príslušenstvo sa takto vzdal. Avšak jeho právny nástupca, v tomto prípade ručiteľ, ktorý sa stal novým
veriteľom žalovanej, sa uznania nároku na príslušenstvo dožaduje, je konanie právneho nástupcu
veriteľa v rozpore s cieľom a účelom koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení vytvorenej vládou
Slovenskej republiky.
17. Žalovaný uviedol, že v jeho prípade sa nejedná o „obyčajného“ poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, ale o zdravotnícke zariadenie tvoriace verejnú minimálnu sieť poskytovateľov a v rámci
nej pevnú sieť poskytovateľov (§ 5 ods. 2, 3 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch). A teda

ide o posúdenie skutočnosti, či výkon práva žalobcom, ktorý sa cielene dostáva k pohľadávkam v
oblasti zdravotníctva, napriek tomu, že nie je podnikateľským subjektom v oblasti zdravotníctva a pre
dosiahnutie tohto cieľa účelovo obchádza zákon zakotvený právny inštitút medzi pôvodnými účastníkmi
sledujúc cieľ zamedziť zmene v osobe veriteľa cez inštitút ručenia bez akejkoľvek ingerencie dlžníka,
napriek tomu, že pôvodné zmluvné strany sa dohodli, že pôvodný veriteľ sa zdrží akýchkoľvek právnych
úkonov smerujúcich k zmene v osobe veriteľa bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného, je možné
klasifikovať ako zneužitie práva zo strany žalobcu.
18. Žalovaný ďalej uviedol, že výlučne pre postoj žalobcu, ktorý sa odmieta zúčastniť oddlženia je
jediným dôvodom, pre ktoré muselo byť toto súdne konanie vyvolané. Pre prípadný úspech žalobcu
v súdnom konaní žiadal vzhľadom k tomu, že zriaďovateľ štátnych zdravotníckych zariadení pripravil
koncepciu oddlženia žiadal aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
19. Vyjadrenie žalobcu
20. Žalobca sa následne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.06.2024 (č. l. 104) a uviedol, že
medzi stranami sporu nie sú sporné skutočnosti, že žalovaný je dlžníkom vo vzťahu k 69 samostatným
pohľadávkam za dodaný tovar, ktorých pôvodným veriteľom bola spoločnosť CMI spol. s r.o. v celkovej
hodnote 195 564,11 Eur, pričom tieto neboli zo strany žalovaného uhradené. Ďalej žalovaný je dlžníkom
vo vzťahu k 32 samostatným pohľadávkam, ktorých pôvodným veriteľom bola spoločnosť ELMED s.r.o.
v celkovej hodnote neuhradenej istiny 62.320,70 Eur. Žalobca sa stal ručiteľom žalovaného. Pôvodní
veritelia žalovaného písomne vyzvali na úhradu dlžných pohľadávok a, nakoľko nedošlo k ich uhradeniu,
vyzvali žalobcu na plnenie. Žalobca oznámeniami o uplatnení týchto nárokov informoval žalovaného
aj čo sa týka námietok. Žalovaný nevzniesol žiadne námietky. Žalobca pristúpil k plneniu v prospech
pôvodných veriteľov vo výške 257 884,81 Eur. Oznámenie o plnení bolo doručené žalovanému.
21. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, žalobca uviedol, že žalovaný bol stranou sporu vo viacerých
súdnych konaniach vychádzajúcich z podobného skutkového a právneho základu, pričom žalovaný
používal obdobnú argumentáciu. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Obdo/73/2022, ktorým žalovaný argumentoval, poukázal na to, že sa týka len otázky príslušenstva
pohľadávok a žiadnym spôsobom z neho nevyplynulo, že by žalobca nemal nárok na žalovanú istinu.
Súčasne uviedol, že z textu rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd kladie dôraz na to, že v rozpore
s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku je uplatňovanie si príslušenstva zo
strany postupníka len vtedy, ak sa tohto konkrétneho príslušenstva vzdal tým, že sa zúčastnil procesu
oddlženia. Vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré si žalobca uplatnil v tomto konaní, uviedol, že pôvodní
veritelia ani žalobca sa oddlženia nezúčastnili.
22. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ ide o príkaz ministra spravodlivosti č. 7/2017, ide o interný
riadiaci akt štatutára ministerstva, ktorý nie je záväzným právnym aktom. Pokiaľ ide o argument, že by
došlo účelovo k vzniku ručiteľského vzťahu, uviedol, že žiaden takýto zákaz nebol medzi pôvodnými
veriteľmi a žalovaným dohodnutý. Súčasne uviedol, že aj predmetný príkaz sa týka len zákazu
postupovania pohľadávok a neupravoval ručenie. Poukázal na to, že v tomto prípade išlo o ručenie
na základe ručiteľských vyhlásení vystavených podľa Obchodného zákonníka, pričom využiť inštitút
ručenia je právom každého subjektu akéhokoľvek záväzkového vzťahu. Taktiež poukázal na to, že pokiaľ
žalovaný poukazoval na dojednanie o povinnosti, že pôvodný veriteľ sa bez predchádzajúceho súhlasu
žalovaného zdrží akýchkoľvek právnych úkonov, ktoré by mali za následok zmenu v osobe veriteľa,
tak uvedený text bol pripojený na listinách k objednávkam, ktoré zo strany pôvodných veriteľov nikdy
neboli podpísané a zmeškanie alebo nečinnosť nemožno považovať za prijatie návrhu na uzatvorenie
dvojstranného právneho úkonu.
23. Navyše, žalobca ako osoba poskytujúca ručenie nebola adresátom objednávok a podmienok k
nim pripojených. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 10.03.2020 č. k.
36Cb/126/2018 - 1099 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/52/2020 - 1164,
proti ktorému dovolanie bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2022 sp. zn.
2Obdo/59/2021, kde bol uvedený záver, že uvedenie nejakej formy zákazu nakladania s pohľadávkou
(napríklad zmluvnej cessie) na objednávke zo strany objednávateľa a dodanie tovaru dodávateľom
objednávateľovi ešte neznamená uzatvorenie dohody o takomto zákaze medzi zmluvnými stranami.
Žalobca tiež uviedol, že podľa jeho názoru akékoľvek snahy štátnych nemocníc dosiahnuť zákaz

ručenia narazia na rozpor takýchto zákazov s kogentnou časťou ustanovení Obchodného zákonníka,
ktoré nie je možné vylúčiť ani zmeniť akoukoľvek dohodou zmluvných strán, pričom kogentnými sú
takmer všetky ustanovenia o ručení. Následne poukázal na to, že je dôležitou skutočnosťou, že
omeškanie dlžníka so zaplatením svojho dlhu je porušením práva, pričom zodpovednosť dlžníka za svoje
omeškanie je zodpovednosťou objektívnou a veriteľ nemusí preukazovať zavinenie dlžníka na omeškaní
so zaplatením. Snaha žalovaného dosiahnuť akýsi zákaz nakladania s pohľadávkou neposkytuje žiadnu
odpoveď na to, prečo by mal veriteľ zotrvať niekoľko rokov v záväzkovom vzťahu s dlžníkom v
omeškaní, ktorý sa už vopred zjavne pripravoval na to nezaplatiť ani pôvodnému veriteľovi, ani ručiteľovi,
spoliehajúc sa na budúce oddlženie z verejných prostriedkov.
24. Čo sa týka námietky žalovaného, že nikdy neprejavil vôľu, aby sa žalobca stal jeho ručiteľom a ani
nedal súhlas na vznik ručiteľského záväzku, uviedol, že ručenie je jednostranný právny úkon ručiteľa,
ktorého adresátom je veriteľ dlžníka. Akékoľvek námietky žalovaného o tom, že ručiteľ, teda žalobca,
vynechal žalovaného zo zabezpečenia jeho záväzkov ručením, sú bezpredmetné a bez právneho
významu. Žalobca poukázal tiež na to, že si voči žalovanému uplatňuje len zaplatenie neuhradenej výšky
istiny z vystavených faktúr, ktorých existencia je nesporná, a ide o zákonné príslušenstvo.
25. Pokiaľ ide o argumentáciu, že Ministerstvo zdravotníctva SR rieši plošne zadlženosť štátnych
zdravotníckych zariadení prostredníctvom koncepcie oddlženia, uviedol, že sa danej koncepcie
nezúčastňuje. A pokiaľ žalovaný uvádza argumenty svedčiace o nepoctivosti žalobcu, že sa tohto
nezúčastňuje, je potrebné uviesť, že celý proces oddlžovania je postavený na princípe dobrovoľnosti
a nemožno žiadnym spôsobom označovať veriteľa, ktorý nevyužije možnosť uspokojenia svojej
pohľadávky voči nemocniciam formou oddlženia, za nepoctivého alebo za ziskuchtivého, obzvlášť ak
žalobca požaduje od žalovaného zaplatiť výlučne istinu a zákonné príslušenstvo. Taktiež uviedol, že
samotná skutočnosť, že žalovaný je nemocnica, ešte neznamená, že si žalovaný nemá riadne a včas
plniť svoje zmluvné záväzky. Poukázal na to, že prax neuhrádzania pohľadávok v zdravotníctve je v
priamom rozpore s existujúcou legislatívou, ako aj medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
Riešenie zadlženosti nemocníc zo strany štátu Ministerstvom zdravotníctva SR za účelom riadneho
fungovania zdravotníctva a poskytovania zdravotnej starostlivosti je vzťahom medzi týmito subjektmi
a na plnenie stanoveného cieľa nemôže byť prenášané na súkromnú osobu. Zadlženosť nemocnice
nie je ospravedlnením pre zjavné, dlhodobé a opakované porušovanie zmluvných povinností a tiež nie
je vinou žalobcu, že v Slovenskej republike nemocnice neplatia svoje záväzky riadne a včas. Žalobca
tiež nesúhlasil s názorom žalovaného, že v prípade úspechu žalobcu v spore sú dané podmienky pre
aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Prešov sp.zn. 25Cb/3/2022.
26. Následne súd doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu s tým, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu
žalobcu.
27. Vyjadrenie žalovaného (č. l. 117).
28. Žalovaný uviedol, že jednou z najpodstatnejších skutočností, ktorú je nevyhnutné neopomínať,
je finančná kondícia žalovaného ako štátnej nemocnice. Uviedol, že táto je závislá od platieb zo
zdravotných poisťovní plynúcich z verejného zdravotného poistenia. Uviedol, že nie je subjektom
zodpovedným za nepriaznivú situáciu štátnych nemocníc. Žalovaný uviedol, že je poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti, a teda v zmysle platnej legislatívy, počínajúc Ústavou Slovenskej republiky, je
povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť. Na naplnenie tejto povinnosti je nevyhnutné, aby vstupoval
aj do záväzkových vzťahov s dodávateľmi liekov a zdravotníckeho materiálu, nakoľko má k dispozícii
len prostriedky, ktoré sú jej pridelené zriaďovateľom a s príjmami plynúcimi z verejného zdravotného
poistenia je dlhodobo podfinancovaný. Nie je to z vlastnej vôle, ale pod tlakom sebou nezavinenej
nepriaznivej finančnej situácie.
29. Žalovaný uviedol, že žalobca sa cez inštitút ručenia cielene dostáva k pohľadávkam veriteľov
žalovaného v čase, keď je s ich úhradou jasne v omeškaní a je evidentné, že ani nebude schopný
svoje záväzky veriteľom ďalej uhradiť. Ak teda žalovaný dôvodil, že žalobca zneužíva inštitút ručenia, je
potrebné vziať do úvahy, že pôvodní účastníci záväzkového vzťahu, a teda pôvodní veritelia žalovaného,
uzatvorili medzi sebou zmluvy, v ktorých sa pôvodní veritelia zaviazali k tomu, že nepostúpia svoje
pohľadávky voči žalovanému inému subjektu. Žalovaný mal teda od začiatku eminentný záujem, aby

nedošlo k zmene subjektov záväzkového vzťahu a takéto obmedzenie bolo aj dojednané. Žalobca,
ktorý nie je subjektom vykonávajúcim svoju činnosť v zdravotníctve, sa cielene dostáva prostredníctvom
inštitútu ručenia k pohľadávkam voči žalovanému, ktoré následne vymáha s celým príslušenstvom, čo
predstavuje zneužitie inštitútu ručenia.
30. Žalovaný sa tiež vyjadril, že nesúhlasí s názorom žalobcu ohľadom zákazu postupovania pohľadávok
a poukázal na to, že táto otázka už v rozhodovacej praxi bola ustálená a je potrebné, aby súd právne
posúdil uvedené v kontexte ustanovenia § 275 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Obchodný zákonník). Bolo jasným dôsledkom praxe,
ktorú strany záväzkového vzťahu medzi sebou zaviedli, že minimálne lieky a zdravotnícky materiál
žalovaný od pôvodných veriteľov objednával a v objednávkach si takto vymienil konkrétne podmienky
vrátane obmedzenia zmeny v osobe veriteľa. Žalovaný uviedol, že tvrdenú nepoctivosť žalobcu je
v tomto smere potrebné posúdiť nie izolovane, ale v úzkej spojitosti so skutočnosťami, že žalobca
už niekoľko rokov systematicky v oblasti zdravotníctva uplatňuje nároky voči zadlženým štátnym
zdravotníckym zariadeniam spolu s ich príslušenstvom, ktorého by sa v prípade oddlženia musel vzdať.
Žalovaný tiež mal za to, že žalobca nesprávne a účelovo vykladá rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 2Obdo/73/2022, keď tvrdí, že najvyšší súd hovorí, že nemravné je len uplatňovanie
si tohto konkrétneho príslušenstva tej konkrétnej pohľadávky, ktorého sa v rámci oddlženia pôvodný
veriteľ - postupca vzdal. Uviedol, že postráda logiku, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky niečo také
vôbec uvádzal, nakoľko, ak sa pôvodný veriteľ konkrétneho príslušenstva konkrétnej pohľadávky vzdal,
už niet ďalej čo platne postúpiť, a tým už nemá byť čo posúdené ako nemravné a nepoctivé. Žalovaný
mal za to, že najmä z bodu 84 odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že súd sa skutočne stotožnil
s argumentáciou žalovaného, nakoľko nikde v odôvodnení neodkazuje na konkrétne „okolo oddlženia“,
ako to podáva žalobca, ale odkazuje práve na „koncepcie oddlženia“ a/alebo na „špecifický režim
koncepcie oddlženia“. Žalovaný uviedol, že pôvodní veritelia boli uzrozumení s finančnou kondíciou ako
aj platobnou disciplínou, lepšie povedané s neschopnosťou žalovaného ako nemocnice plniť si svoje
finančné záväzky a aj napriek tomu opakovane do záväzkových vzťahov so žalovaným ako štátnou
nemocnicou vstupovali, zúčastňovali sa koncepcie oddlženia, kde sa dobrovoľne vzdali príslušenstva
pohľadávok. Poukázal na to, že konanie žalobcu odporuje zaužívanej obchodnej zvyklosti, ak s vidinou
maximalizácie svojho zisku uplatňuje celé príslušenstvo. Tiež poukázal na to, že žalobca nadobudol
pohľadávky za nižšiu cenu, ako je výška ich istiny.
31. Žalovaný uviedol, že hoci je subjektom napojeným na štátny rozpočet a hospodári s určitým
obnosom pridelených finančných prostriedkov, tieto finančné prostriedky nepostačujú na vyrovnané
hospodárenie žalovaného a odliv finančných prostriedkov, ktoré by v prípade úspechu žalobcu mohol
nastať, predstavuje potenciálne riziko vážneho ohrozenia jeho schopnosti efektívne si plniť základnú
úlohu, ktorou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Preto navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania.
32. Súd nariadil pojednávanie v danej právnej veci, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými
listinnými dôkazmi zo strany žalobcu.
33. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a to prílohou ručiteľského vyhlásenia č.
l. 17 až 18, ručiteľským vyhlásením zo dňa 01.12.2023 č. l. 19, prílohou č. 1 k tomuto ručiteľskému
vyhláseniu zo dňa 01.12.2023 č. l. 20, výzvou na plnenie zo dňa 28.07.2023 z č. l. 21, výzvou na plnenie
zo dňa 08.12.2023 č. l. 23 a prílohou z č. l. 22 až 23, prílohou č. 3 k zmluve o poskytovaní finančných
služieb č. 2023/7/01 zo dňa 10.07.2023 č. l. 24, listom spoločnosti ELMED s.r.o. zo dňa 18.12.2023
určenému žalobcovi č. l. 25 a prílohou č. l. 26, oznámením o uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa 14.08.
2023 č. l. 20, doručenkou č. l. 29, oznámením o uplatnenie si nárokov z ručenia zo dňa 19.12.2023,
kópiou doručenky na č. l. 31, oznámením o uplatnení si nárokov z ručenia - odpoveď zo dňa 20.08.2023
č. l. 32, evidenciou jednotlivých pohľadávok č. l. 30 až 35, výpisom z účtu žalobcu z 03.10.2023 č.l. 36,
výpisom z účtu zo dňa 05.01.2024 č.l. 37, oznámením o plnení ručenia zo dňa 12.10. 2023 a prílohou
č. l. 38- 39 a kópiou doručenky, oznámením o plnení z ručenia zo dňa 12.01.2024 č.l. 40, prílohou a
kópiou doručenky č.l. 41 , dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 18.07.2023 č. l. 61 - 63, dohodou o
urovnaní návrhom zo dňa 28.06.2023 č. l. 60 až 66, faktúrou č. 200232385 zo dňa 17.07. 2023 č.l. 67, a
jej objednávkou a príjemkou č. l. 68, faktúrou č. 200231565 zo dňa 11.05.2023 č. l. 69, dodacím listom č.
l. 70, objednávkou č. 29100/23/ZP č. l. 71, dohodou o novácii záväzku zo dňa 23.02.2019 na č. l. 73 až
74, dohodou o novácii záväzku a pristúpení k záväzku č. listiny 75 až 76 zo dňa 23.02.2019, faktúrou č.

230100240 zo dňa 11.08.2023 č. l. 77 a objednávkou č.l. 78, faktúrou č. 220100351 zo dňa 15. 12. 2022
č. l. 79 a objednávkou, príkazom ministra zo dňa 25.09.2007 na č. l. 82, rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 2Obdo/73/2022 č. l. 55 až 97, rozsudkom Súdneho dvora zo dňa 19.09.2024
č. l. 133 - 136, rozsudkom Mestského súdu Bratislava III č. k. 25Cb/177/2020 - 245 č. l. 137 až 141,
dohodou o novácii záväzku a dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 20.02.2019 č. l. 142, a dohodou
návrhom zo dňa 07.08.2019 č. l.145, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/108/2023 - 424
č. l. 153.
34. Podľa ručiteľského vyhlásenia podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka zo dňa 26.07.2023
(č. l. 16) realizovaného žalobcom ako ručiteľom, pre veriteľa spoločnosť CMI spol. s r.o. žalobca vyhlásil,
že tohto veriteľa uspokojí, ak dlžník nesplní nasledovné záväzky: záväzky dlžníka Fakultná nemocnica
s poliklinikou A. B. C. D., teda žalovaného v tomto konaní z potvrdených objednávok tovaru a služieb
uzavretých medzi dlžníkom a veriteľom v spojení s vystavenými faktúrami v zmysle prílohy č. 1 k tejto
ručiteľskej listine do súhrnnej výšky 234 906,99 Eur a to počas troch mesiacov odo dňa vystavenia
tohto ručiteľského vyhlásenia. Vo vzťahu k vyššie špecifikovaným záväzkom dlžníka ručiteľa uviedol, že
preberá ručenie zo súhrnnej výšky 234 906,99 Eur a táto suma teda bude predstavovať limit súhrnného
plnenia, ktoré je ručiteľ povinný poskytnúť veriteľovi za dlžníka počas trvania doby tohto ručenia, pričom
tá táto suma sa bude postupne počas trvania doby tohto ručenia znižovať o každé plnenie, ktoré ručiteľ za
dlžníka poskytne veriteľovi, čím bude dochádzať k znižovaniu rozsahu záväzkov, za ktoré sa ručiteľ týmto
ručiteľským vyhlásením zaručuje, pričom, ak ručí videl poskytne za dlžníka veriteľovi počas trvania doby
tohto ručenia plnenie v súhrnnej výške 234 906,99 Eur jeho ručenie podľa tohto ručiteľského vyhlásenia
automaticky zaniká. A to na základe písomnej výzvy veriteľa doručenej ručiteľovi, pričom ručiteľ uviedol,
že poskytne veriteľovi toto plnenie do troch dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie.
35. K tomuto ručiteľskému vyhláseniu bola pripojená príloha č. 1 v zmysle ktorej bolo identifikovaných
číslom jednotlivé faktúry, číslom vystavenia faktúry, dátumom splatnosti, sumou na faktúre, uvedená
každá dlžná suma istiny v celkovom počte 86 ks v celkovej sume 234 906,99 Eur.
36. Podľa ručiteľského vyhlásenia podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka zo dňa 01.12.2023
(č. l. 19) realizovaného žalobcom ako ručiteľom, pre veriteľa spoločnosť ELMED s.r.o. žalobca vyhlásil,
že tohto veriteľa uspokojí, ak dlžník nesplní nasledovné záväzky: záväzky dlžníka Fakultná nemocnica
s poliklinikou A. B. C. D., teda žalovaného v tomto konaní z potvrdených objednávok tovaru a služieb
uzavretých medzi dlžníkom a veriteľom v spojení s vystavenými faktúrami v zmysle prílohy č. 1 k tejto
ručiteľskej listine do súhrnnej výšky 62.320,70 Eur a to počas troch mesiacov odo dňa vystavenia
tohto ručiteľského vyhlásenia. Vo vzťahu k vyššie špecifikovaným záväzkom dlžníka ručiteľa uviedol, že
preberá ručenie zo súhrnnej výšky 62.320,70 Eur a táto suma teda bude predstavovať limit súhrnného
plnenia, ktoré je ručiteľ povinný poskytnúť veriteľovi za dlžníka počas trvania doby tohto ručenia, pričom
tá táto suma sa bude postupne počas trvania doby tohto ručenia znižovať o každé plnenie, ktoré ručiteľ za
dlžníka poskytne veriteľovi, čím bude dochádzať k znižovaniu rozsahu záväzkov, za ktoré sa ručiteľ týmto
ručiteľským vyhlásením zaručuje, pričom, ak ručí videl poskytne za dlžníka veriteľovi počas trvania doby
tohto ručenia plnenie v súhrnnej výške 62.320,70 Eur jeho ručenie podľa tohto ručiteľského vyhlásenia
automaticky zaniká. A to na základe písomnej výzvy veriteľa doručenej ručiteľovi, pričom ručiteľ uviedol,
že poskytne veriteľovi toto plnenie do troch dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie.
37. K tomuto ručiteľskému vyhláseniu bola pripojená príloha č. 1 v zmysle ktorej bolo identifikovaných
číslom jednotlivé faktúry, číslom vystavenia faktúry, dátumom splatnosti, sumou na faktúre, uvedená
každá dlžná suma istiny v celkovom počte 32 ks v celkovej sume 62.320,70 Eur.
38. Podľa výzvy na plnenie adresovanej spoločnosťou CMI spol. s r.o. zo dňa 28.07.2023 táto
žalovaného vyzvala na úhradu dlžnej sumy vo výške 234 906,99 Eur, do 7 dní pracovných dní odo dňa
doručenia výzvy. Zároveň obsahom bolo upozornenie, že v prípade, splatenia pohľadávky ručiteľom sa
ručiteľ stáva novým veriteľom pohľadávky.
39. Podľa výzvy na plnenie zo dňa 08.12.2023 adresovanej to strany spoločnosti ELMED, s.r.o.
žalovanému žiadal úhradu splatnej sumy pohľadávky vo výške 62.320,70 Eur, a to do 5 pracovných dní
odo dňa doručenia tejto výzvy. Zároveň obsahom bolo upozornenie, že v prípade, splatenia pohľadávky
ručiteľom sa ručiteľ stáva novým veriteľom pohľadávky v súlade s § 308 Obchodného zákonníka.
Prílohou bol zoznam faktúr.

40. Podľa výzvy spoločnosti CMI spol. s r.o. určenej žalobcovi zo dňa 10.07.2023, táto požiadala o
plnenie z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 26.07.2023, a žiadal o úhradu pohľadávky vo výške 225 246,84
Eur a to do troch dní odo dňa doručenia tejto výzvy na účet spoločnosti.
41. Podľa výzvy spoločnosti ELMED s.r.o. zo dňa 18.12.2023 touto žiadala žalobcu o poskytnutie plnenia
na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 01.12.2023 a žiadala úhradu pohľadávky vo výške 62 320,70
Eur. Prílohou k výzve bol zoznam faktúr.
42. Podľa oznámenia o uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa tretia dňa 14.08.2023 žalobca adresoval
žalovanému na žiadosť aby ho oboznámil so všetkými prípadnými námietkami, ktoré sú mu známe, ktoré
by bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi a žiadal o písomné oznámenie prípadných námietok v lehote
do troch pracovných dní od doručenia tohto oznámenia. Priľahol bol zoznam faktúr. Podľa doručenky
uvedený list bol vydaný na pošte dňa 17.08.2023 to znamená, že v tento deň bol doručený žalovanému.
43. Podľa oznámenia o uplatnení si nárokov z ručenia silná zo dňa 19.12.2023 rovnako žalobca
žalovanému oznámil, že si uplatňuje nároky z titulu ručenia až hľadal žalovaného, aby v lehote do piatich
pracovných dní od doručenia tohto oznámenia už oznámil všetky prípadné námietky, ktoré sú mu známe.
Prílohu so zoznam faktúr a predmetné oznámenie bolo doručené podľa doručenky žalovanému dňa
22.12.2023.
44. Podľa oznámenia žalovaného zo dňa 23.08.2023 a oznamoval žalobcovi, že namieta, že mu nebolo
zo strany veriteľa doručená ručiteľské vyhlásenie spoločnosti žalobcu zo dňa 26.07.2023 na základe,
ktorého malo dôjsť k plneniu za dlžníka. Preto žiadal, aby mu bolo bezodkladne doručia na toto ručiteľské
vyhla uznesenie, nakoľko nie je možné verifikovať, či došlo k platnému ručiteľskému vyhláseniu zároveň
dlžník oznámil ručiteľovi, že vykonal úhradu časti faktúr tvoriacich prílohu č. 1 v sume 39 312,78 Eur a
to dňa 17.08.2023. súčasne pripojil zoznam identifikovaných faktúr, ktoré boli uhradené.
45. Žalobca súčasne pripojil listinné dôkazy a to výpisy z účtu zo dňa 03.10.2023 a 05.01.2024 v zmysle
ktorých vyplýva, že bola realizovaná týchto dňoch úhrada spoločnosti CMI spol. s r.o. vo výške 270
635,60 Eur, a spoločnosti ELMED s.r.o. vo výške 59 851,94 Eur. Následne k tomu bolo preukázané
aj oznámenie o plnení ručenie a ktoré doručoval žalobca žalovanému zo dňa 12.10.2023 tým, že mu
oznámil, že predmetom ručenia boli pohľadávky spoločnosti CMI spol. s r.o. v celkovej výške 195 564,11
Eur a na základe toho sa stal dňa 03.10.2023 novým veriteľom žalovaného, pričom uvedené bolo
doručené žalovanému dňa 20.10.2023.
46. Rovnaké oznámenie o plnení bolo žalovanému doručované žalobcom dňa 12.01.2024, pričom v
tomto išlo o pohľadávky spoločnosti ELMED s.r.o., Tým, že tento oznamoval, že dňa 05.01.2024 ako
ručiteľ zaplatil sumu 62 320,70 Eur, súčasne žiadal zaplatenie na uvedený účet a žiadal v lehote piatich
dní od obdŕžania oznámenia o odsúhlasenie výšky dlžnej sumy, oznámenie bolo žalovanému doručené
dňa 16.01.2023.
47. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
48. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 28.
49. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
50. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
51. Podľa § 304 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v
budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

52. Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči
dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré
sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.
53. Podľa § 332 ods. veta druhej Obchodného zákonníka, súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba
za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.
54. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
55. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len Občianskeho zákonníka), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
56. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len Občianskeho zákonníka), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.
57. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
58. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť' splniť záväzok.
59. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
60. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ' je oprávnený to od neho požadovať.
61. Podľa § 121 ods. 3 Obchodného zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
62. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
63. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
64. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem
nárokov podľa §§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
65. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
66. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1
zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

67. Súd mal za základe vykonaného dokazovania za preukázané, že spoločnosť CMI spol. s r. o., a
ELMED, s.r.o., boli veriteľmi žalovaného v zmysle pohľadávok vzniknutých na základe dodania tovaru
a služieb vyššie uvedenými spoločnosťami, žalovanému do súhrnnej pôvodnej výšky voči spoločnosti
CMI spol. s r. o. 234.906,99 Eur a voči spoločnosti ELMED, s.r.o. 62.320,70 Eur.
68. Žalovaný v konaní nepopieral, že pohľadávky uplatnené v tomto konaní neboli z jeho strany
pôvodnému veriteľovi uhradené a, že faktúry vystavené pôvodným veriteľom sú dôvodné.
69. Súd mal za preukázané, že žalobca sa v zmysle ust. § 303 Obchodného zákonníka jednostranného
ručiteľského vyhlásenia voči spoločnosti CMI spol. s r. o., zo dňa 26.07.2023 a voči spoločnosti ELMED,
s.r.o., zo dňa 01.12.2023 zaviazal, že ako ručiteľ žalovaného dlžníka, uspokojí klienta, v prípade ak
žalovaný neuhradí svoj dlh.
70. Žalobca z titulu ručiteľa na základe výziev na plnenie od pôvodných veriteľov žalovaného, spoločnosti
CMI spol. s r. o., a ELMED, s.r.o., splnil dlh za žalovaného. Žalobca realizoval výzvu zo dňa 14.08.2023
a zo dňa 19.12.2023 a oznámil žalovanému, že sa stal jeho ručiteľom s tým, že predmetom ručenia sa
stala pohľadávka spoločnosti CMI spol. s r. o., a ELMED, s.r.o., v danom čase vo výške 234.876,79
Eur a 62.320,70 Eur.
71. Sporné bolo žalovanou namietané konanie žalobcu označené v rozpore s poctivým obchodným
stykom a zneužitia práva, potreby súhlasu žalovaného na platnosť jednostranného ručiteľského
vyhlásenia v zmysle ust. § 303 Obchodného zákonníka.
72. Čo sa týka námietky žalovaného konania žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom a
zneužitia práva, súd poukazuje na to, že uvedené už bolo posudzované vo viacerých obdobných
konaniach súdmi na úrovni prvej aj druhej inštancie. Naposledy v takmer totožnej veci Krajským súdom
v Košiciach č.k. 2Cob/108/2023 zo dňa 25.09.2024.
73. Predmetný právny úkon t.j. ručenie je zabezpečovacím inštitútom Obchodného zákonníka. Zmluvná
cesia nie je zabezpečovacím inštitútom, jej podstata spočíva v zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka.
Dohoda o zákaze cesie v zmysle ust. § 525 OZ vylučujúca zmluvné postúpenie pohľadávok nemá
potenciál mať vplyv na platnosť ručiteľského vyhlásenia. S ohľadom na uvedené námietky žalovanej o
zákaze postúpenia v zmysle príkazu ministra zdravotníctva SR č. 7/2017 sú teda bez právnej relevancie.
Žalobca vystavením písomných ručiteľských vyhlásení s ohľadom na zásadu zmluvnej voľnosti v
súkromnom práve nekonal v rozpore so žiadnymi ustanoveniami Obchodného zákonníka či iných
právnych predpisov.
74. Súd taktiež poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že žalovanou je nemocnica, ešte
neodôvodňuje, aby si nemocnica riadne a včas neplnila svoje záväzky voči veriteľom. Nemocnica ako
štátna príspevková organizácia je štandardným účastníkom zmluvných vzťahov. Žalobca nie je subjekt,
ktorý je zodpovedný za nefungujúci systém verejného zdravotníctva a za finančné poddimenzovanie
štátnych nemocníc. Zanedbanie si povinností štátu nemôže ísť na úkor veriteľa a jeho zákonného
nároku. Samotná skutočnosť, že žalované pohľadávky a ich príslušenstvo vznikli na základe dodania
zdravotníckeho materiálu a liekov taktiež nemôže odôvodňovať záver súdu, podľa ktorého je žalované
príslušenstvo nemravné a nepoctivé. Nepoctivým a nemravným nie je ani poskytnutie ručenia za
pohľadávky a ich príslušenstva. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 22.3.2011, sp.zn. 32Cdo 4932/2009, v rámci ktorého sa zaoberal aj otázkou, či
aspekt dodávania krvného derivátu žalovanej Fakultnej nemocnici Brno spočívajúci v potrebe záchrany
života a zdravia môže odôvodňovať nepriznanie nároku na žalobcom (dodávateľom) žiadané úroky z
omeškania z dôvodu, že takýto žiadaný nárok je v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého
obchodného styku v zmysle ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka. Najvyšší súd Českej republiky
konštatoval, že charakter tovaru, hoci slúžiaceho k záchrane ľudského života a zdravia, sám o sebe ešte
neospravedlňuje omeškanie nemocnice so zaplatením kúpnej ceny a nerobí zákonné právo dodávateľa
na úroky z omeškania nemravným alebo nepoctivým.
75. Pre úplnosť súd uvádza, že v danom prípade ide o peňažnú pohľadávku. Peňažná pohľadávka nie
je spätá s osobou pôvodného veriteľa. Jej obsahom je povinnosť dlžníka plniť svoj záväzok v peniazoch
a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na jej

obsah. Z vyhlásenia je zrejmé, ktorý záväzok má byť ručením zabezpečený. Je daná jeho presná
identifikácia z hľadiska jeho obsahu a rozsahu, aj právneho dôvodu. Nebolo preukázané, že by žalovaná
po tom, čo jej žalobca oznámil, vzniesla akékoľvek námietky.
76. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že na rozdiel od úpravy ručenia v Občianskom zákonníku,
podľa právnej úpravy vzniku ručenia na základe jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa v
zmysle Obchodného zákonníka, sa v záujme zjednodušenia vzniku ručenia v obchodných vzťahoch,
vychádza z prezumovanej akceptácie ručenia zo strany veriteľa, ktorej však zodpovedá právo veriteľa
odmietnuť vznik ručenia. Bez akceptácie veriteľa nemôže byť ručenie voči nemu účinné, avšak v
obchodnoprávnych vzťahoch táto akceptácia môže byť neformálna, faktická či dokonca prezumovaná.
Napriek tomu, že ust. § 303 Obchodného zákonníka dohodu medzi veriteľom a ručiteľom výslovne
nespomína, treba ju predpokladať, nakoľko vyplýva zo samej podstaty ručenia ako jedného z druhov
zabezpečovacích inštitútov.
77. Vzhľadom na uvedené tak mal súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný a žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie sumy vymedzenej v jednotlivých faktúrach, ktoré medzi stranami sporu sporné neboli.
78. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania od 27.02.2024 s poukazom na to, že kapitalizoval
úrok z omeškania ku dňu 26.02.2024, teda za obdobie od 04.10.2023 do 26.02.2024 vo vzťahu k
pohľadávkam nadobudnutým na základe plnenia žalobcu spoločnosti CMI spol. s r. o. v súlade s
ručiteľským vyhlásením zo dňa 26.07.2023, a to nasledovným spôsobom, vychádzal z percentuálnej
fixnej výšky ročnej úrokovej sadzby úrokov z omeškania platnej počas prvého dňa vzniku omeškania
ešte vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi a to:
79. Úroky z omeškania 12,5 % ročne zo sumy 17 815,82 Eur (súčet istín vo vzťahu, ku ktorým nastal prvý
deň omeškania so zaplatením v období od 22.03.2023 do 09.05.2023) od 04.10.2023 do 26.02.2024 čo
predstavuje spolu sumu 890,79 Eur.
80. Úroky z omeškania vo výške 12,75 % ročne zo sumy 40 142,82 Eur (súčet istín, vo vzťahu, ku ktorým
nastal prvý deň omeškania so zaplatením v období od 10.05.2023 do 10.05.2023) od 04.10.2023 do
26.02.2024, čo je suma 2047,29 Eur.
81. Úroky z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 37 749,19 Eur (súčet istín vo vzťahu, ku ktorým
nastal prvý deň omeškania so zaplatením v období od 21.06.2023 do 01.08.2023) od 04.10.2023 do
26.02.2024, čo je suma 1962,96 Eur.
82. Úroky z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 67 921,66 Eur (súčet istín, vo vzťahu, ku ktorým
nastal prvý deň omeškania so zaplatením v období od 02.08.2023 do 19.09.2023) od 04.10.2023 do
26.02.2024, čo je suma 3599,85 Eur.
83. Úroky z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 31 934,62 Eur (súčet istín vo vzťahu, ku ktorým
nastal prvý deň omeškania so zaplatením v období od 20.09.2023) od 04.10.2023 do 26.02.2024, čo
je suma 1718,19 Eur.
84. Teda v súčte kapitalizované úroky z omeškania v jednotlivých vyššie uvedených sumách z istín
predstavujú sumu 10 219,08 Eur.
85. Taktiež žalobca kapitalizoval úroky z omeškania ku dňu 26.02.2024 teda za obdobie od 06.01.2024
do 26.02.2024 vo vzťahu k pohľadávkam nadobudnutým na základe plnenia žalobcu spoločnosti ELMED
s.r.o. v súlade s ručiteľským vyhlásením zo dňa 01.12.2023, a to tak, že vychádzal z percentuálnej fixnej
výšky ročnej úrokovej sadzby úrokov z omeškania platné počas prvého dňa vzniku omeškania ešte vo
vzťahu k pôvodnému veriteľovi a to :
86. Úroky z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 2950,74 Eur (súčet istín vo vzťahu, ku ktorým
nastal prvý deň omeškania so zaplatením v období od 02.11.2022 do 20.12.2022) od 06.01.2024 do
26.02.2024, čo je suma 46,24 Eur.

87. Úroky z omeškania vo výške 11,5 % ročne zo sumy 38 8649,75 Eur (súčet istín vo vzťahu, ku ktorým
nastal prvý deň omeškania so zaplatením v období od 21.12.2022 do 07.02.2023) od 06.01.2024 do
26.02.2024, čo je suma 633,21 Eur.
88. Úroky z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 6619,67 Eur (súčet istín, vo vzťahu, ku ktorým
nastal prvý deň omeškania so zaplatením v období od 08.02.2023 do 21.03.2023) od 06.01.2024 do
26.02.2024, čo je suma 113,16 Eur.
89. Úroky z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 627,15 Eur (súčet istín vo vzťahu, ku ktorým
nastal prvý deň omeškania so zaplatením v období od 22.03.2023 do 09.05.2023) od 06.01.2024 do
26.02.2024 čo je suma 11,18 Eur.
90. Úroky z omeškania vo výške 12,75 % ročne zo sumy 4455 Eur (súčet istín vo vzťahu, ku ktorým
nastal prvý deň omeškania so zaplatením v období od 10.05.2023 do 20.06.2023) od 06.01.2023 do
26.02.2024 čo je suma 80,92 Eur.
91. Úroky z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 3642,02 Eur (súčet istín, vo vzťahu, ku ktorým
nastal prvý deň omeškania so zaplatením v období od 01.06.2023 do 01.08.2023) od 06.01.2023 do
26.02.2024 čo je suma 67,45 Eur.
92. Úroky z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 1829,61 Eur (súčet istín vo vzťahu, ku ktorým
nastal prvý deň omeškania so zaplatením v období od 02.08.2023 do 19.09.2023) od 06.01.2024 do
26.02.2024, čo je suma 34,54 Eur.
93. Úrok z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 3546,40 Eur (súčet istín, vo vzťahu, ku ktorým
nastal prvý deň omeškania so zaplatením v období od 20.09.2023) od 06.01.2024 do 26.02.2024, čo
je suma 68,21 Eur.
94. V súčte sú kapitalizované úroky z omeškania z jednotlivých istín vo výške 1054,91 Eur.
95. Teda následne žalobca si správne uplatnil celkovú istinu 257.884,81 Eur a kapitalizované úroky
z omeškania vo výške 10.219,08 Eur + 1054,91 Eur, spolu to predstavuje sumu 269.158,80 Eur, čo
zodpovedá výroku I..
96. Následne k nároku na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po poslednom dni
obdobia, za ktoré boli kapitalizované, žalobca si (pre zjednodušenie petitu) vykonal súčet istín vo vzťahu
k pohľadávkam nadobudnutým na základe plnenia žalobcu v súlade s oboma ručiteľskými vyhláseniami,
a to tak, že si uplatnil úroky z omeškania vo výške: 11 % ročne zo sumy 2950,74 Eur od 27.02.2024
do zaplatenia, 11,5 % ročne zo sumy 38 649,85 Eur od 27.02.2024 do zaplatenia, 12 % ročne zo sumy
6619,67 Eur od 27.02.2024 do zaplatenia, 12,55 % ročne zo sumy 18 443,33 Eur (17 815,82 Eur +
627,51 Eur) od 27.02.2024 do zaplatenia, 12,75 % ročne zo sumy 44 595,82 Eur (40 142,82 Eur + 4455
Eur) od 27.02.2024 do zaplatenia, 13 % ročne zo sumy 41 391,21 Eur (37 749,19 Eur + 3642,02 Eur)
od 27.02.2024 do zaplatenia, 13,25 % ročne zo sumy 69 751,27 Eur (67 921,66 Eur + 1829,61 Eur)
od 27.02.2024 do zaplatenia, 13,5 % ročne zo sumy 35 481,02 Eur (31 934,62 Eur + 3546,40 Eur) od
27.02.2024 do zaplatenia. Žalovaný takto vyčíslené úroky z omeškania nerozporoval.
97. Žalovaný v tomto konaní taktiež nerozporoval nárok žalobcu na zaplatenie paušálnych náhrad
nákladov spojených s uplatnením pohľadávok nad jednorazovú sumu 40 Eur. Žalobca v konaní žiadal
priznať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením 101 pohľadávok vo výške 4040 Eur (101
x 40 Eur). V tejto súvislosti súd uvádza, že to, že žalobca si nárok viažuci sa na tieto samostatné
pohľadávky uplatnil v jednom súdnom konaní nemení nič na skutočnosti, že právo na náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky sa viaže na uplatnenú pohľadávku, a to bez ohľadu na počet konaní,
v ktorých si dané pohľadávky žalobca uplatní. Vzhľadom na uvedené súd považoval nárok žalobcu aj
v tejto za opodstatnený v celej jeho uplatnenej výške.
98. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

99. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
100. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
101. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, kde žalovaný argumentoval ustanovením § 257 CSP tu súd v
tomto smere poukazuje opätovne na rozhodnutie v takmer totožnej veci, kde rovnako pozícii žalovaného
bola Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov č. k. 2Cob/108/2023 - 424, zo dňa
25.09.2024, kde odvolací súd uviedol, že pokiaľ žalovaný za okolnosti hodné osobitného zreteľa označil
okolnosti veci a strán sporu. Odvolací súd uviedol, že zastáva názor, že ním tvrdené skutočnosti nie sú
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalobcovi priznať náhradu trov konania.
Poukázal na to, že zo spisu nevyplývajú žiadne jedinečné osobitosti prejednávanej veci, ktoré by
odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu. Uviedol, že takýmto dôvodom
nie je ani to, že žalobca sa nezapojil do procesu oddlženia, keďže uplatnenie nároku žalobcom súdnou
cestou po tom, čo žalovaný neplnil svoje splatné záväzky, nie je dôvodom na nepriznanie náhrady trov
konania žalobcovi, čo by poprelo zmysel a podstatu uvedenej právnej normy, bolo by voči žalobcovi
nespravil odlive a v konečnom dôsledku trestajúce túto stranu sporu.
102. V danom prípade mal žalobca v tomto konaní plný úspech (konanie bolo zastavené len v nepatrnej
časti príslušenstva), preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená
v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.