{"guid": "62f78517-418c-4eea-8f0f-5af0cf83e68a:c122baba-d455-43e1-a171-9c1a227d207c", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8124202989.2", "spisova_znacka": "17Csp/43/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17Csp/43/2024 z 22. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 22. novembra 2024, sp. zn. 17Csp/43/2024, ECLI:SK:OSPO:2024:8124202989.2", "identifikacne_cislo": "8124202989", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Eva Lampartová", "sudca_id": 3410, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-lampartova-3410", "datum_vydania": "2024-11-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/258", "nazov": "zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c122baba-d455-43e1-a171-9c1a227d207c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124202989.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124202989.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124202989.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n17Csp/43/2024\n8124202989\n22. 11. 2024\nJUDr. Eva Lampartová\nECLI:SK:OSPO:2024:8124202989.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n2 17Csp/43/2024\nOkresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom Brežany 33, 082 41 Bajerov, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Prievozská 2,\n821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská\n2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o zaplatenie 1 123,50 EUR s prísl., takto\nrozhodol:\n2 17Csp/43/2024\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 271,89 EUR spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 212,89 EUR od 19.05.2018 do zaplatenia a zo sumy 59 EUR od 14.01.2019\ndo zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu\n80 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. V prevyšujúcej časti primeraného finančného zadosťučinenia a úrokov z omeškania z bezdôvodného\nobohatenia súd žalobu\nzamieta.\nIV. Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu vychádzajúc\npri výpočte trov konania z prísudku s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným\nuznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n20 17Csp/43/2024\n1. Žalobou doručenou dňa 27.06.2018, po jej viacnásobnom doplnení a rozšírení navrhol žalobca, aby\nsúd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1 123,50 EUR spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 5,00 % ročne zo sumy 59 EUR od 29.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 30 EUR od 27.10.2010\ndo zaplatenia, zo sumy 40 EUR od 28.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 22.09.2011 do\nzaplatenia, zo sumy 70 EUR od 28.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 28.12.2011 do zaplatenia,\nzo sumy 70 EUR od 25.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 18.02.2012 do zaplatenia, zo\nsumy 70 EUR od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 25.04.2012 do zaplatenia, zo sumy\n70 EUR od 23.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 22.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 70\n\nEUR od 30.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 24.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR\nod 25.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 24.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 84,50 EUR od\n16.11.2012 do zaplatenia, sumu 20 000 EUR titulom primeraného finančného zadosťučinenia, sumu vo\nvýške 1 084,68 EUR titulom náhrady za stratu času. Sumu 1 123,50 EUR s príslušenstvom si žalobca\nuplatnil z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, sumu 20 000 EUR z titulu primeraného finančného\nzadosťučinenia a sumu 1 084,68 EUR z titulu náhrady škody.\n2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie z dôvodu,\nže žalovaný prijímal peniaze aj po zamietnutí exekúcie, resp. na základe nekalých obchodných praktík,\nči neprijateľných zmluvných podmienok, hoci bol už o ich neprijateľnosti oboznámený z rozhodnutí\no zamietnutí žiadostí v exekúcii. Poukázal na to, že žalovaný mu zaslal dohodu o úhrade pohľadávky\nv splátkach z 28.05.2007 so špecifikáciou dlžnej sumy a tiež oznámenie o vykonaní osobnej návštevy\ndňa 17.05.2011 so špecifikáciou dlžnej sumy. Dňa 29.08.2011 uzavreli strany sporu dohodu o uzavretí\nsplátkového kalendára a uznaní záväzku, kde je uvedená iba istina bez nákladov na inkasné konanie\ns tým, že príslušenstvo malo byť vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení\nistiny a nákladov. Žalovaný zaslal žalobcovi splátkový kalendár z 12.09.2011 s výškou istiny 236,24\nEUR, výškou ostatného príslušenstva podľa zmluvy 157,76 EUR, úrok z omeškania 20,1 % ročne zo\nsumy 236,24 EUR za dobu od 14.11.2006 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa splátkového\nkalendára a náklady na inkasné konanie vo výške 94,57 EUR. Za nekalú podmienku, a teda neplatné\nzmluvné dojednanie, označil úrok vo výške 20,1 % ročne. Žalobca taktiež poukázal na rozdielnosť\nšpecifikácie istín, úrokov a nákladov na inkasné konanie uvedených vo výzvach, resp. listinách\nžalovaného. Ďalej žalobca popísal, že od 28.01.2009 do 15.11.2012 zaplatil žalovanému sumu 1 123,50\nEUR, a to dňa 28.01.2019 sumu 59 EUR, dňa 26.10.2010 sumu 30 EUR, dňa 27.11.2010 sumu\n40 EUR, dňa 21.09.2011 sumu 70 EUR, dňa 27.10.2011 sumu 70 EUR, dňa 27.12.2011 sumu 70\nEUR, dňa 24.01.2012 sumu 70 EUR, dňa 17.02.2012 sumu 70 EUR, dňa 20.03.2012 sumu 70\nEUR, dňa 24.04.2012 sumu 70 EUR, dňa 22.05.2012 sumu 70 EUR, dňa 21.06.2012 sumu 70 EUR,\ndňa 29.07.2012 sumu 70 EUR, dňa 23.08.2012 sumu 70 EUR, dňa 24.09.2012 sumu 70 EUR, dňa\n23.10.2012 sumu 70 EUR, dňa 15.11.2012 sumu 84,50 EUR. Listom zo dňa 13.05.2018 žalobca vyzval\nžalovaného k vráteniu peňazí, ktoré získal neoprávneným obohatením, okrem iných aj pri spisovej\nznačke 430.190. Žalovaný žalobcovi doručil vyjadrenie zo dňa 11.06.2018, že jeho žiadosti nemôže\nvyhovieť.\n3. Žalobca tiež podaním zo dňa 30.01.2019 žiadal, aby súd vyzval žalovaného na predloženie kópie\núverovej zmluvy a všeobecných podmienok a tiež, aby vysvetlil rozdielne špecifikácie istiny, úrokov\na nákladov na inkasné konanie v listoch z 28.05.2007, 17.05.2011, 29.08.2011 a 12.09.2011.\n4. Podaním zo dňa 21.02.2019 žalobca doplnil, že namieta premlčanie vymáhania dlhu, pretože celý dlh\nbol splatný dňa 14.11.2006 a od tej doby a ani od 28.05.2007 (Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach)\nsi žalovaný neuplatnil svoje právo na súd. V súvislosti s tým mal za to, že Dohoda o uzavretí splátkového\nkalendára a uznaní záväzku z 29.08.2011 je neplatná v celom rozsahu z dôvodu premlčania doby\nvymáhania dlhu. Okrem toho opäť zdôraznil, že úrok 20,1 % ročne je úžerný a neplatný. Žalobca až\npo nahliadnutí do spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/85/2010 zistil, že došlo zo strany žalovaného\nk vedomému protizákonnému obohacovaniu sa na jeho úkor. S poukazom na uvedené mal zasa za to,\nže jeho právo nie je na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody nie je premlčané. Žalobca\nmal tiež za to, že žalovaný bol o nekalých a neplatných podmienkach oboznámený pri exekúciách, ktoré\nviedol proti žalobcovi EX 2263/10u a EX14164/10u, a to uzneseniami Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 9CoE/48/2011 z 28.06.2012 a 26CoE/9/2012 z 05.12.2012, kde boli zamietnuté žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný vedome\nvymáhal premlčaný dlh a doposiaľ ho napriek výzve nevrátil. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že\nv liste zo dňa 28.05.2007 žalovaný uviedol, že odkúpil pohľadávku od veriteľa Tatra banka, a.s., čím\nvstúpil do všetkých práv pôvodného veriteľa. Žalobca mal za to, že žalovaný sa vedome obohacoval\npodvodom na majetku žalobcu, a to vzhľadom na to, že sa nedomáhal vymáhania dlžnej sumy súdnou\ncestou a tiež s ohľadom na rozdielne špecifikácie dlžných súm v listoch žalovaného z 28.05.2007\n(dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach), z 17.05.2011 (oznámenie o vykonanej osobnej návšteve),\nz 29.08.2011 (dohoda o uzavretí splátkového kalendára) a na liste z 12.09.2011 (splátkový kalendár).\n5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.03.2019 poukázal na to, že k bezdôvodnému obohateniu\nnemôže dôjsť v prípade, ak na prijatie plnení existoval právny dôvod (titul). V danom prípade mal\n\nžalovaný za to, že je vylúčené bezdôvodné obohatenie na jeho strane na úkor žalobcu , pretože prijatými\nplneniami bol uspokojovaný žalobcov dlh a žalovaný v čase prijatia plnení disponoval hmotnoprávnym\nnárokom voči žalobcovi. Preto žalobu považoval za nedôvodnú. Uviedol, že žalobca uzavrel dňa\n30.10.2003 so spol. Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930 zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver\nvo výške 30 000 SK (995,81 EUR), pričom žalovaný si neplnil svoje povinnosti zo zmluvy, v dôsledku\nčoho vznikla postupcovi pohľadávka, ktorú následne zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil na\nžalovaného. Ku dňu postúpenia bola pohľadávka žalovaného (k 14.11.2006) vo výške 22 581,09 Sk\n(749,56 EUR). Žalovaný uviedol, že so žalobcom sa po viacerých mimosúdnych rokovaniach dohodol\nna postupnom splatení dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania v pravidelných mesačných splátkach\na mal za to, že plnením vo výške 1 123,50 EUR, ktorého vydania sa žalobca domáha, bol v celom\nrozsahu uspokojený hmotnoprávny nárok žalovaného voči žalobcovi spolu s úrokmi z omeškania, ktorý\nv čase prijatia plnení existoval a tieto plnenia tak nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie\nna strane žalovaného. Poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/85/2013 zo dňa\n09.04.2014, v zmysle ktorého je rozhodujúce, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom\nhmotnoprávnom základe i v prípade, ak niekto plnil na základe rozhodnutia súdu, ktoré bolo neskôr\nzrušené. K bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené by došlo iba v prípade, ak by právny\ndôvod plnenia (v prípade plnenia na základe rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené) nespočíval na\nhmotnom práve. Žalovaný ale tiež ďalej poukázal na skutočnosť, že všetky plnenia, ktorých vrátenia sa\nžalobca domáha, plnila žalovanému C. B., nie žalobca. V tomto smere žalovaný namietal, že žalobca\nnepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore a ak plnenia poskytla p. C. B., tak iba ona je\nv zmysle § 456 OZ aktívne vecne legitimovanou na vrátenie poskytnutých plnení. Žalovaný tiež z\nopatrnosti vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s odôvodnením, že ku dňu podania žaloby\n16.08.2018 považuje za premlčané nároky za plnenia prijaté od žalobcu pred 16.08.2016. Žalovaný\npritom prijal posledné plnenia od žalobcu dňa 15.11.2012, a tak ak by prijaté plnenia aj predstavovali\nbezdôvodné obohatenie, tak by tento nárok bol v súlade s § 107 ods. 1 OZ už v celom rozsahu\npremlčaný. Ohľadnom primeraného finančného zadosťučinenia mal predovšetkým za to, že žalobca nie\nje osobou, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom\no ochrane spotrebiteľa (ZoOS) alebo osobitnými predpismi, a tak žalobcovi nevznikol nárok na primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 ZoOS. Poukázal tiež na to, že žalovaný neoznačil porušenie\nkonkrétnych spotrebiteľských práv, v dôsledku ktorých by mal vzniknúť žalobcovi nárok na primerané\nfinančné zadosťučinenie, a tak žalovaný nevedel zaujať voči tomuto nároku konkrétnu procesnú obranu.\nZastával pritom názor, že konaním žalovaného žalobcovi nevznikla žiadna ujma, ani neboli porušené\nžiadne jeho spotrebiteľské práva.\n6. Žalobca v replike zo dňa 17.04.2019 uviedol, že dodávatelia mali povinnosť odstrániť\nzo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie oproti\nustanoveniam OZ, pričom za týmto účelom stanovil zákonodarca lehotu 3 mesiacov na nápravu, pričom\njej márne uplynutie spojil s následkom neplatnosti problémového ustanovenia. V zmysle § 879f ods. 4 OZ\nustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s § 53, § 54 a § 57 OZ, podľa ods. 3 sú\nneplatné po uplynutí troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Neprimerane vysoký ročný\núrok nebol zmenený do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti § 879f ods. 4 OZ, a tak je takáto\nneprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Ohľadom mimosúdnych rokovaní uviedol, že žiadne neboli,\nžalobcovi boli iba listiny podsunuté na podpis. Ak žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 7Cdo/85/2013 zo dňa 09.04.2014, tak žalobca zdôraznil, že žalovaný nepredložil súdu\nžiadny rozsudok súdu, ktorý by žalobcovi ukladal povinnosť plniť z nesplateného úveru z 30.10.2003\na tiež nepredložil žiadnu zmluvu o postúpení pohľadávky z tohto úveru podpísanú obidvoma stranami\na žalobca mal za to, že žalovaný sa rozsiahlym (okrem nevysvetlených rozdielnych špecifikácií dlžných\nsúm v listoch žalovaného) dopustil protizákonného obohatenia z majetku žalobcu. Podľa žalobcu\nnemal žalovaný na nič nárok. Žalobca pritom nepovažoval za postačujúci dôkaz predložený žalovaným\nv podobe Prílohy č. 4 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006, pričom mal za to, že sa tam\nnenachádza žiaden podpis, či pečiatka. Pre prípad, že by žalovaný predložil rozhodcovský rozsudok\nvzťahujúci sa k danej pohľadávke, žalobca poukázal na neprijateľnosť a neplatnosť rozhodcovskej\ndoložky, na základe ktorej má prípadný rozhodcovský rozsudok účinky paaktu. K námietke premlčania\nžalobca zastával názor, že jeho nárok nie je premlčaný, pretože dňa 25.04.2018 bol na tunajšom\nsúde nahliadnuť do spisu v exekučnom konaní žalovaného proti žalobcovi sp. zn. 15Er/85/2010,\nkde si vyžiadal kópie rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\na až následne po ich preštudovaní zistil, že došlo zo strany žalovaného k vedomému obohacovaniu\nsa na jeho úkor. Mal za to, že v žiadnom prípade nedošlo k premlčaniu jeho práva na vydanie\n\nplnenia z bezdôvodného obohatenia a práva na náhradu škody ani v trvaní 10 rokov, pretože škoda\na bezdôvodné obohatenie boli spôsobené úmyselnou protizákonnou úžerou - neprimerane vysoký úrok,\nobohacovanie sa po premlčaní práva na vymáhanie a vedomé ignorovanie § 53a ods. 1 OZ. Čo sa týka\naktívnej vecnej legitimácie v spore, poukázal na to, že je disponentom na tomto bankovom účte a po\nsmrti C. B. i dedičom tohto účtu. Vo vzťahu k primeranému finančnému zadosťučineniu poukázal na to,\nže žalovaný zodpovedá za následky nezákonného obohatenia, pretože rozhodnutiami Okresného súdu\nPrešov a Krajského súdu v Prešove bol informovaný o nekalých zmluvných podmienkach a napriek tomu\nžalobcovi nevrátil uhradené peniaze späť. Žalovaný v liste z 28.05.2007 oprel svoju aktívnu legitimáciu\no odkúpenie pohľadávky od Tatra banka, a.s., čím vstúpil do všetkých práv pôvodného veriteľa. Žalovaný\nnavyše podpísal dňa 29.08.2011 so žalobcom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní\nzáväzku, vedome po premlčaní práva na súdne vymáhanie dlhu. Okrem istiny 1 123,50 EUR s prísl.\na primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 EUR si žalobca uplatňoval aj náhradu škody\nza stratu času a peňazí – vypracovanie a poštové doručovanie výzvy z 26.04.2018 a z 13.05.2018\nžalovanému, vypracovanie žaloby , doplnenej žaloby z 12.08.2018, doplnku k žalobe z 21.02.209, a to\nvšetko vo výške 705,66 EUR s DPH.\n7. Žalovaný nevyužil možnosť dupliky.\n8. Súd nariadil vo veci pojednávanie a súčasne vyzval žalovaného na predloženie dohôd o uznaní\ndlhu, úhrade pohľadávky, splátkovom kalendári a tiež na vyjadrenie, na základe ktorých listín žalovaný\nnadobudol pohľadávky voči žalobcovi.\n9. Žalovaný podaním zo dňa 05.06.2019 objasnil, že v súvislosti s pohľadávkou vedenou pod spisovým\nčíslom 430.190, z ktorej vrátenia plnení sa žalobca domáha, bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda\no uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 29.08.2011. Žalovaný preto ozrejmil, že\npredkladá iba túto dohodu, pretože voči žalobcovi eviduje desiatky spisov a nie je mu zrejmé, preto\nby mal predkladať dôkazy aj k iným vzťahom. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa vedú aj ďalšie\nsúdne konania s obdobnou argumentáciou žalobcu. Čo sa týka skutočnosti, na základe ktorej žalovaný\nnadobudol pohľadávku voči žalobcovi, žalovaný poukázal na prechádzajúce podanie a prílohu č. 4\nk zmluve o postúpení pohľadávok z 14.11.2006, z ktorej má vyplývať, že jednou z postupovaných\npohľadávok bola pohľadávka voči žalobcovi, ktorá bola nezameniteľným spôsobom špecifikovaná.\nZotrval na námietke premlčania s poukazom na posledné plnenie žalobcu z roku 2012 a trojročnú\nobjektívnu premlčaciu dobu.\n10. Uznesením č.k. 15Csp/127/2018-111 zo dňa 26.06.2019 tunajší súd pripustil zmenu žaloby\nspočívajúcu v rozšírení v časti nároku na zaplatenie primeraného finančného zabezpečenia z pôvodne\npožadovaných 10 000 EUR na 20 000 EUR.\n11. Žalobca ešte do pojednávania reagoval na podanie žalovaného, kde uviedol, že žalovaný nepoprel\ntvrdenia žalobcu o vymáhaní úžery a premlčaného práva na vymáhanie dlhu, podvod, nárok na\nvydanie obohatenia a náhradu škody i právo na primerané finančné zadosťučinenie. Nad rámec\nuž skôr uvádzaných tvrdení a argumentácie rozvinul ešte argumenty pre neplatnosť prípadného\nrozhodcovského rozsudku a rozhodcovskej doložky, Uviedol, že do šlo k bezdôvodnému obohateniu\nžalovaného na základe neplatného rozhodcovského rozsudku a premlčaného práva na vymáhanie dlhu,\nvymáhanie úžery (neplatný, neprimerane vysoký ročný úrok úveru a neplatný neprimerane vysoký ročný\núrok z omeškania) a žalobcovi patrí náhrada škody podľa § 106 ods. 2 OZ a primerané finančné\nzadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Náhradu škody za stratu času a peňazí si\nzáverom uplatnil už vo výške 966,78 EUR s DPH.\n12. Uznesením č.k. 15Csp/127/2018-125 zo dňa 03.10.2019 tunajší súd pripustil zmenu žaloby\nspočívajúcu v rozšírení tak, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1 123,50 EUR spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59 EUR od 29.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 30 EUR\nod 27.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 40 EUR od 28.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od\n22.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 28.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 28.12.2011\ndo zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 25.01.2012 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 18.02.2012 do\nzaplatenia, zo sumy 70 EUR od 21.03.2012 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 25.04.2012 do zaplatenia,\nzo sumy 70 EUR od 23.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 22.06.2012 do zaplatenia, zo sumy\n70 EUR od 30.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 24.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR\n\nod 25.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 70 EUR od 24.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 84,50 EUR od\n16.11.2012 do zaplatenia, sumy 20 000 EUR titulom primeraného finančného zadosťučinenia a sumy\n966,78 EUR titulom náhrady za stratu času.\n13. Keďže na pojednávaní dňa 08.07.2020 žalobca ešte rozšíril žalobu v časti náhrady za stratu času,\ntak súd pripustil aj túto zmenu žaloby, kedy namiesto sumy 966,78 EUR žalobca už požadoval náhradu\nza stratu času/náhradu škody vo výške 1 084,68 EUR.\n14. Na pojednávaní dňa 08.07.2020 žalobca okrem iného tiež uviedol, že postúpenie pohľadávky mu\noznámil žalovaný, nie pôvodný veriteľ, hoci podľa žalobcu tak mal učiniť práve pôvodný veriteľ. Ohľadom\nprimeraného finančného zadosťučinenia objasnil, že odkedy sa žalovaný začal obohacovať na jeho úkor\nuplynulo už 11 rokov, čo keď prepočítal na mesiace predstavuje 130 mesiacov, a tak pri primeranom\nfinančnom zadosťučinení 20 000 EUR vychádza na mesiac suma 150 EUR. Takúto sumu považoval\ns ohľadom na status žalovaného za adekvátnu. Objasnil i uplatnenú náhradu škody, kde uviedol, že\nzahŕňal tam čas strávený hľadaním podkladov a zákonov, pretože nie je advokát. Pri výpočte vychádzal\nz priemerného zárobku v SR. DPH pritom zahrnul z dôvodu, že ak bude podávať daňové priznanie,\ntak pri iných príjmoch je potrebné zaplatiť aj DPH. Skonštatoval ešte k postúpeniu pohľadávky, že on\nnenavrhuje doplnenie dokazovania predložením zmluvy o postúpení pohľadávok, iba konštatuje, že\nnebola predložená napriek tomu, že súd o ňu žalovaného žiadal.\n15. Žalovaný na pojednávaní dňa 08.07.2020 k postúpeniu pohľadávky uviedol, že ak žalobca toto\nspochybňuje a tvrdí, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, tak potom by žalovaný v tomto\nkonaní nebol vecne pasívne legitimovaný, pretože by bol iba miestom plnenia a veriteľom by bola stále\nTatra banka a.s., čo by bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby.\n16. Žalobca podaním zo dňa 07.07.2020 poukázal na to, že žalovaný už bol listom zo dňa 31.05.2019\nzo strany súdu vyzvaný na predloženie všetkých dohôd o uznaní dlhu, úhrade pohľadávky, splátkovom\nkalendári, ktoré boli so žalobcom uzavreté, a to vrátane uvedenia skutočnosti, na základe ktorých\nžalovaný nadobudol pohľadávky voči žalobcovi, avšak žalovaný v stanovenej lehote súdu nepredložil\nžiadnu zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky z Tatra banka, a.s. na žalovaného. Preto mal žalobca\nza to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca tiež súdu predložil výpisy z účtu, z ktorých\nmá vyplývať, že posielal peniaze zo svojho holandského účtu na účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX\nXXXX, ktorého bol disponentom a z tohto účtu boli následne finančné prostriedky prevedené na účet\nžalovaného. Taktiež predložil uznesenie č.k. 34D/2/2018-26, na základe ktorého prešiel predmetný\núčet titulom dedenia na žalobcu. Opätovne sa tiež vyjadril k neplatnosti rozhodcovského rozsudku\na počítaniu premlčacej doby. Taktiež dodal, že v čase podsunutia dohody o uzavreté splátkového\nkalendára a uznaní záväzku dňa 29.08.2011 bol zákonný úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne, pričom\nžalovaný zakomponoval do dohody bez súhlasu žalobcu okrem nákladov na inkasné konanie vo výške\n94,57 EUR a ostatného (nešpecifikovaného) príslušenstva podľa zmluvy vo výške 157,76 EUR aj úrok\nz omeškania vo výške 20,01 % ročne zo sumy 236,24 od 14.11.2006 do dňa splatnosti poslednej splátky\npodľa splátkového kalendára.\n17. Žalovaný podaním zo dňa 17.09.2020 predložil kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok z 14.11.2006,\npričom špecifikoval, že ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala pohľadávku vo výške 749,55\nEUR pozostávajúcu z istiny 528,73 EUR, riadneho úroku 48,15 EUR, poplatkov 63,07 EUR a úrokov\nz omeškania vo výške 109,61 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Objasnil, že\nžalobca uzavrel s postupcom dňa 27.10.2003 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické\nosoby č. 403076, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalobcovi úver 30 000 Sk (995,81 EUR).\nV zmysle čl. I Zmluvy sa žalobca zaviazal splatiť úver s úrokovou sadzbou 12,25 % ročne a to v 36\npravidelných mesačných splátkach po 1 010 Sk (33,52 EUR) splatných vždy k 10. dňu v mesiaci. Ďalej\nobjasnil, že žalobca čerpal peňažné prostriedky dňa 31.10.2003 vo výške 995,81 EUR a za obdobie od\n03.10.2003 do 05.05.2005 uhradil celkom sumu 935,04 EUR, a to dňa 03.11.2003 sumu 19,92 EUR, dňa\n10.11.2003 sumu 35,19 EUR, dňa 10.12.2003 sumu 35,19 EUR, dňa 10.01.2004 sumu 35,19 EUR, dňa\n10.02.2004 sumu 35,19 EUR, dňa 11.03.2004 sumu 10,79 EUR, dňa 16.03.2004 sumu 27,76 EUR, dňa\n10.04.2004 sumu 35,19 EUR, dňa 10.05.2004 sumu 35,19 EUR, dňa 10.06.2004 sumu 35,19 EUR, dňa\n10.07.2004 sumu 35,19 EUR, dňa 10.08.2004 sumu 35,19 EUR, dňa 14.09.2004 sumu 38,09 EUR, dňa\n29.10.2004 sumu 48,96 EUR? dňa 26.11.2004 sumu 25,32 EUR, dňa 30.11.2004 sumu 40,34 EUR, dňa\n06.12.2004 sumu 16,60 EUR, dňa 07.01.2005 sumu 104,55 EUR, dňa 04.02.2005 sumu 69,17 EUR,\n\ndňa 21.02.2005 sumu 43,16 EUR, dňa 06.04.2005 sumu 103,82 EUR, dňa 05.05.2005 sumu 69,90 EUR.\nZ predmetných úhrad bola na istinu započítaná suma 467,09 EUR, na poplatky suma 215,76 EUR, na\nriadny úrok suma 136,38 EUR a na úrok z omeškania suma 115,81 EUR. Do postúpenia pohľadávky\nboli žalobcovi vyúčtované poplatky v celkovej výške 278,83 EUR, a tak pri započítaní sumy 215,76\nEUR predstavoval zostatok poplatkov 63,07 EUR. Riadny úrok bol žalobcovi vyúčtovaný v celkovej\nvýške 184,53 EUR, a tak po započítaní sumy 136,38 EUR bol zostatok vo výške 48,15 EUR postúpený\nna žalovaného. Úrok z omeškania bol žalobcovi vyúčtovaný v celkovej výške 225,42 EUR, a tak po\nzapočítaní sumy 115,81 EUR bol na žalovaného postúpený úrok z omeškania v sume 109,61 EUR.\nS ohľadom na uvedené žalovaný opätovne poukazoval na skutočnosť, že plneniami prijatými od žalobcu\nbol uspokojovaný hmotnoprávny nárok, ktorý v čase prijatia týchto plnení existoval, a teda nešlo o prijatie\nplnenia bez právneho dôvodu. Žalovaný tiež opätovne poukázal na skutočnosť, že na tunajšom súde\nprebiehajú ďalšie štyri konania s rovnakým odôvodnením, avšak s pripojením odlišných príloh, pričom\nžalovaný iba vychádzajúc z príloh dedukuje, akých plnení sa vlastne žalobca domáha a tieto teda\nžalovaný považuje za plnenia z pohľadávky, ktorú žalovaný eviduje pod číslom spisu 430.190. Okrem\nuž skôr tvrdených skutočností a argumentácie napokon ešte žalovaný uvádzal, že žalobca nepreukázal\njeho úmysel pri obohatení sa, a tak nemožno aplikovať 10- ročnú objektívnu premlčaciu dobu, ale je\npotrebné prihliadnuť na márne uplynutie 3-ročnej objektívnej premlčacej doby a žalobu z tohto dôvodu\nzamietnuť. K uplatnenej náhrade škody len stručne poprel, že nie sú splnené zákonné podmienky na\nvznik takéhoto nároku, jeho výšku a skutočnosť, že žalobca si účtuje i DPH napriek tomu, že nie je\nplatcom DPH.\n18. Na pojednávaní dňa 23.09.2020 žalobca vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky upozornil, že zmluva\no postúpení pohľadávok v bode 7.11. uvádza, aké má prílohy, pričom tieto súdu neboli predložené. Zo\nzmluvy samotnej nevyplýva, že bola postúpená aj konkrétna pohľadávka zo zmluvy žalobcu s Tatra\nbanka, a.s. Napokon tiež namietal, že predložená bola iba kópia zmluvy, resp. overená kópia zmluvy,\nktorú uzavrel s Tatra banka, a.s.\n19. Žalovaný však na pojednávaní dňa 23.09.2020 uviedol, že nevidí dôvod na ďalšie predkladanie\núverovej zmluvy. Pre prípad, že by súd považoval postúpenie za neplatné, tak poukázal na judikatúru,\nže v takomto prípade sa jedná o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože postupník sa považuje\niba za platobné miesto.\n20. Rozsudkom č.k. 15Csp/127/2018-197 zo dňa 30.09.2020 tunajší súd rozhodol vo veci samej\ntak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 851,61 EUR spolu s 5 % -ným ročným úrokom\nz omeškania od 16.05.2018 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, v lehote 3\ndní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok), v prevyšujúcej časti vydania bezdôvodného\nobohatenia žalobu zamietol (II. výrok), zároveň žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 250 EUR\nz titulu primeraného finančného zadosťučinenia (III. výrok), v prevyšujúcej časti ohľadom primeraného\nfinančného zadosťučinenia žalobu zamietol (IV. výrok) a napokon zamietol i žalobu z titulu náhrady škody\nvo výške 1 084,68 EUR (V. výrok), Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (VI. výrok).\n21. Voči predmetnému rozsudku podali odvolanie žalobca i žalovaný.\n22. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 22CoCsp/15/2021-292 zo dňa 28.10.2021 potvrdil rozsudok\n(I. výrok), odmietol odvolanie žalobcu voči výrokom I. a III. (II. výrok) a stranám sporu náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal (III. výrok). Z rozsudku odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že\ndôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného bolo plnenie prijaté na základe\nabsolútne neplatného právneho úkonu, ktorý bol neplatný od počiatku, a tak bezdôvodné obohatenie\nvzniklo okamihom prijatia takéhoto plnenia. Žalobca pritom zaplatil na základe splátkového kalendára\nsumu 994,50 EUR (platby od 21.09.2011 do 15.11.2012 v prospech žalovaného) po odpočítaní\nexistujúceho dlhu z úverovej zmluvy č. 674703 zo dňa 30.10.2003 vo výške 142,89 EUR predstavuje\nrozdiel 851,61 EUR, ktorú zaplatil z neplatného právneho úkonu, a teda toto predstavuje bezdôvodné\nobohatenie. Odvolací súd sa pritom stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že ak by aj zmluva\no postúpení pohľadávok nebola platná a žalovaný by nemal byť vecne pasívne legitimovaný, aj tak\nby žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu a aj vtedy by mal žalobca nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia, pričom v danom prípade bolo preukázané, že žalobca plnil z neplatného\nprávneho úkonu. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, odvolací súd konštatoval, že subjektívna\ndoba začala plynúť dňom, kedy sa žalobca dozvedel, že nemal plniť, t.j. v apríli 2018, konkrétne\n\n19.04.2018, kedy bol nahliadnuť do spisu v exekučnej veci, a tak žalobcu podal žalobca dňa 27.06.2018\nv rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby. Za nedôvodnú tiež považoval vznesenú námietku\npremlčania i čo sa týka objektívnej premlčacej doby, pričom uzavrel, že s ohľadom na okolnosti prípadu\númysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu bol daný už od uzatvorenia Dohody\no uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho\nna podpis žalobcovi, a tak je potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Odvolací súd\nza vecne správne a preskúmateľné považoval rozhodnutie o primeranom finančnom zadosťučinení,\nnáhrade škody i o trovách konania. Odôvodnenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia\npovažoval za postačujúce, objasňujúce dôvody, prečo bolo priznané v danej výške a čo sa týka náhrady\nškody stotožnil sa so závermi prvoinštančného súdu, že neboli vo veci splnené základné predpoklady\nzodpovednosti za škodu.\n23. Voči rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR\ntak, že rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 30.09.2020 č.k. 15Csp/127/2018-197 vo výrokoch\nII., IV. a VI. a rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.10.2021 č.k. 22CoCsp/15/2021-292 v\nspojení s opravným uznesením zo dňa 17.02.2022 č.k. 22CoCsp/15/2021-329 vo výroku I. v časti,\nktorou boli potvrdené výroky II., IV. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj vo výroku III. zrušil a\nvec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. (I. výrok). Vo zvyšnej časti dovolanie žalobcu odmietol.\nDovolací súd považoval za relevantnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie, ani odvolací súd\nsa dostatočne nevysporiadali s jeho argumentom týkajúcim sa nepreukázania riadneho postúpenia\npohľadávky z pôvodného veriteľa Tatra banka, a.s. na žalovaného. Argument žalobcu o nepreukázaní\npostúpenia pohľadávky bol pritom kľúčový, keďže v prípade neexistencie resp. neplatnosti postúpenia\npohľadávky by žalovaný nemal právny titul na prijatie akýchkoľvek platieb od žalobcu. Oba súdy k tomuto\nargumentu žalobcu zhodne uviedli len to, že aj keby zmluva o postúpení pohľadávok nebola platná,\nžalobca by aj tak plnil žalovanému bez právneho dôvodu a aj vtedy by mal žalobca nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia. To je síce pravda, avšak rozdiel je vo výške tohto bezdôvodného obohatenia:\nAk došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a neplatná je len Dohoda o uzavretí splátkového kalendára\na uznaní záväzku, uzavretá medzi žalovaným a žalobcom, potom bezdôvodným obohatením sú len\nplatby vykonávané žalobcom na základe uvedenej Dohody. Ak však nedošlo k platnému postúpeniu\npohľadávky na žalovaného, potom môžu byť za bezdôvodné obohatenie považované všetky platby, ktoré\nžalovaný od žalobcu prijal, bez ohľadu na to, či išlo o platby započítavané na istinu dlhu voči pôvodnému\nveriteľovi alebo na úroky, poplatky či rôzne sankcie a tiež bez ohľadu na to, či boli zaplatené pred alebo\npo uzatvorení Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Dovolací súd ďalej uviedol,\nže z obsahu spisu, ako aj z odôvodnení rozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je zrejmé,\nže žalobca už v konaní pred súdom prvej inštancie a následne aj v odvolaní namietal, že mu pôvodný\nveriteľ (Tatra banka, a.s.) neoznámil postúpenie pohľadávky a žalovaný dôveryhodne nepreukázal svoj\nhmotnoprávny nárok na pohľadávku E. F.. S týmto zásadným argumentom sa však súdy nevysporiadali,\npričom súd prvej inštancie vo svojom rozsudku v rámci skutkového posúdenia veci vôbec nevenoval\npozornosť žalobcom namietanému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalovaného a\ntento nedostatok nenapravil ani odvolací súd (napriek v odvolaniu opätovne vznesenej námietke\nžalobcu týkajúcej sa nepreukázania postúpenia pohľadávky na žalovaného). Z bodu 21 odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie, kde súd nesprávne označil argument žalobcu o nepreukázaní postúpenia\npohľadávky za irelevantný, a ani z podobne formulovaného bodu 28 odôvodnenia rozsudku odvolacieho\nsúdu nemožno vydedukovať, či podľa názoru súdov došlo k platnému postúpeniu pohľadávky alebo\nnie. Dovolací súd k tomu dodal, že v súdnom spise sú založené viaceré listinné dôkazy (fotokópia\nzmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy, oznámenie o postúpení pohľadávky a poštový podací\nhárok), avšak súd prvej inštancie ani odvolací súd tieto listinné dôkazy nijako nevyhodnotili (pričom\ndovolací súd nemôže vykonávať dôkazy a vyvodzovať z nich skutkový stav). Čo sa týka primeraného\nfinančného zadosťučinenia, dovolací súd uviedol, že vzhľadom na zásadu zákazu reformatio in peius\nnemohol zrušiť vyhovujúcu časť rozhodnutí súdov o primeranom finančnom zadosťučinení, pretože by\nto bolo v neprospech strany, ktorá podala dovolanie a v prospech strany, ktorá dovolanie nepodala,\navšak vzhľadom na čiastočné zrušenie rozhodnutí prvej inštancie a odvolacieho súdu vo veci samej ako\nsúvisiaci (závislý) výrok zrušil zamietavý výrok o primeranom finančnom zadosťučinení bez toho, aby\nsa vecne zaoberal dovolacími námietkami voči nemu vznesenými. Ohľadom náhrady škody dovolací\nsúd uviedol, že súdy nižšieho stupňa zamietli žalobu v tejto časti z dôvodu, že neboli preukázané\nzákladné predpoklady zodpovednosti za škodu, teda porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného\nv súvislosti so vznikom škody a ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom\nškody, a tak ani neprichádzalo do úvahy posudzovanie výšky škody. Záverom dovolací súd uviedol, že\n\nbude úlohou súdu prvej inštancie sa vecne zaoberať ním uvádzanými skutočnosťami, najmä vykonať\na vyhodnotiť dôkazy k postúpeniu pohľadávky, ktoré sú už založené v spise, v prípade návrhu strán\nvykonať i ďalšie dokazovanie a následne vyhodnotiť, či bolo preukázané platné postúpenie pohľadávky\nvoči žalobcovi z pôvodného veriteľa Tatra banka, a.s. na žalovaného. Okrem trov pôvodného konania,\nsúd prvej inštancie rozhodne i o trovách dovolacieho konania.\n24. Žalobca podaním zo dňa 08.04.2024 navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výzvou žalovaného\nk predloženiu originálu Zmlluvy o postúpení pohľadávky, alebo jej overenej kópie s minimálne dnešným\ndátumom overenia, spolu so všetkým i prílohami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o postúpení\npohľadávok (aj v elektronickej forme), aj s odovzdávacím protokolom, preberacím protokolom,\noriginálom úverovej zmluvy (ktorú ako vlastník pohľadávky musí mať), doručenia oznámenia o postúpení\npohľadávky žalobcovi a ďalšie listiny, ktoré sú potrebné k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia na\nzáklade podvodu – bez preukázania postúpenia pohľadávky na žalovaného. Čo sa týka primeraného\nfinančného zadosťučinenia poukázal na ústavou zakotvené právo vlastniť a pokojne užívať majetok,\no ktorý bol žalobca pripravený vedomým a úmyselným podvodným konaním žalovaného.\n25. Súd žalovaného vyzval (výzva zo dňa 28.08.2024, doručená žalovanému dňa 28.10.2024) na\npredloženie Zmluvy o postúpení pohľadávky (originálu alebo overenej kópie), na základe ktorej\nmal žalovaný nadobudnúť pohľadávku voči žalobcovi, a to spolu so všetkými prílohami, ktoré sú\nneoddeliteľnou súčasťou zmluvy, prípadne i iných dôkazov slúžiacich k preukázaniu platného postúpenia\npohľadávky voči žalobcovi.\n26. Žalovaný podaním zo dňa 07.11.2024 zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach a uviedol,\nže je právne irelevantné, či pôvodný veriteľ (postupca) oznamoval postúpenie pohľadávky, ak tak\nučinil samotný postupník (ktorému len vznikla povinnosť navyše preukázať sa zmluvou o postúpení\npohľadávok čo aj urobil). Mal za to, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006 spolu s jej\nprílohou je súčasťou súdneho spisu, pričom bola doručená s vyjadrením žalovaného zo dňa 17.09.2020\na 15.03.2019. Navyše ale poukazoval na skutočnosť, že od postúpenia pohľadávky v roku 2006 uplynulo\n18 rokov a uchovávanie tohto typu dokumentu po takto dlhú dobu by mohlo byť rizikové z hľadiska\nzásady minimalizácie podľa Všeobecného nariadenia na ochranu osobných údajov (tzv. GDPR), preto\npožadované listiny žalovaný nevie predložiť. Záverom uviedol, že žalobca ako pán sporu je povinný\npredkladať listiny ako napr. zmluvu o úvere, na základe čoho žalovaný nemá povinnosť a ani ambíciu\nsanovať nedostatky podanej žaloby žalobcu.\n27. Súd na základe dokazovania vykonaného výsluchom žalobcu i listinnými dôkazmi predloženými\nstranami sporu (na čl. 3 list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 28.05.2007 vrátane jeho príloh,\nna čl. 5 oznámenie o vykonaní osobnej návštevy zo dňa 17.05.2011, na čl. 6 dohoda o uzavretí\nsplátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 29.08.2011 /i na čl. 93 v čitateľnejšej forme/, na čl.\n7 splátkový kalendár zo dňa 12.09.2011, na čl. 8 až 16 výpis z účtu C. za obdobie od 23.11.2008 do\n31.12.2012, na čl. 17 žiadosť žalobcu o špecifikáciu a zdokladovanie trov konania, kópie právoplatných\nrozsudkov súdov všetkých zmlúv v evidencii žalovaného zo dňa 26.04.2018 /vrátane podacieho lístka\na výsledku sledovania zásielky/, na čl. 19 výzva na vrátenie peňazí zo dňa 13.05.2018 /vrátane\npodacieho lístka a výsledku sledovania zásielky/, na čl. 21 vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.06.2018,\nna čl. 22 rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 22.05.2018, na čl. 41 vyjadrenie\nSpotrebiteľského rozhodcovského súdu Košice zo dňa 22.01.2019, na čl 51. potvrdenka o platení zo\ndňa 25.04.2018, , na čl. 62 Príloha č. 4 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006, na čl.\n76 plnomocenstvo zo dňa 23.12.2008, na čl. 77 prehlásenie splnomocnenca zo dňa 23.12.2008, na\nč. 78 potvrdenie o vydaní karty z 20.01.2014, na čl. 79 vysporiadanie dedičstva, na čl. prehlásenie\nFATCA zo dňa 05.04.2018, na čl. 106 Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby\nč. 403076 zo dňa 30.10.2003, na čl. 119 výplatné pásky žalobcu, na čl. 148 až 155 výpis z účtu za\nobdobie od 23.12.2008 do 31.12.2012 /prichádzajúce platby od žalobcu na účet Márie Čmiľanskej/,\nna čl. 156 uznesenie OS Prešov sp. zn. 34D/2/2018 /Dnot/21/2018/ zo dňa 22.03.2018, na čl. 159\nsadzba zákonných úrokov z omeškania, na čl. 171 Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006 /\nneoverené kópia/, na čl. 174 rub Príloha č. 5 k zmluve o postúpení pohľadávok, na čl. 175 Príloha\nč. 6 k Zmluve o postúpení pohľadávok, na čl. 185 oznámenie o postúpení pohľadávky a o ukončení\nzmluvného vzťahu zo dňa 14.11.2006, na čl. 186 podací hárok zo dňa 15.11.2006, na čl. 187 Príloha č.\n4 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006) a nesporných skutkových tvrdení strán sporu\nzistil nasledovný skutkový stav:\n\n28. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 403076 zo dňa 30.10.2003 vyplýva, že žalobca\nuzavrel so spol. Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa banka zaviazala\nposkytnúť žalobcovi úver v sume 30 000 Sk (995,82 EUR) a žalobca sa zaviazal tento splatiť v 36\npravidelných mesačných splátkach po 1 010 Sk (33,53 EUR) splatných vždy j 10. dní v mesiaci. Klientské\nčíslo dlžníka sa uvádza 674703 a číslo bežného účtu dlžníka 2617743866. V predmetnej zmluve sa\nďalej uvádzajú nasledovné podmienky: úroková sadzba 12,25 %, RPMN 8,91 %, výška jednorazového\npoplatku za poskytnutie spotrebiteľského úveru 2 % z objemu poskytnutého úveru, končená splatnosť\ndo 3 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky.\n29. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi dňa 28.05.2007 vyplýva, že žalovaný predložil žalobcovi\ndohodu o úhrade pohľadávky v splátkach a žiadal žalobcu o podpis priloženej dohody a zaslanie jedného\nvyhotovenia na adresu žalovaného najneskôr do 04.06.2007.\n30. Z oznámenia o vykonaní osobnej návštevy (čl. 5) vyplýva, že dňa 17.05.2011 vykonal žalovaný\nosobnú návštevu za účelom dohodnutia spôsobu zaplatenia záväzku vo výške 969,93 EUR, ktorý mal\nžalobca voči žalovanému. Predmetný záväzok bol špecifikovaný ako č. zákazníka 674703 – zmluva zo\ndňa 30.10.2003, istina 236,24 EUR, úroky 488,94 EUR, náklady veriteľa 244,75 EUR.\n31. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 29.08.2011 (čl. 6 i čl. 93)\nvyplýva, že žalobca uznal čo do dôvodu a výšky záväzok voči žalovanému, ktorý vznikol na základe\nzmluvy uzavretej s pôvodným veriteľom Tatra banka a.s., číslo zmluvy 674703 zo dňa 30.10.2003,\npričom dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 236,24 EUR, kolónka náklady na inkasné konanie\nnie je vyplnená (je tam šikmá čiara, čo znamená, že tieto náklady neboli vyčíslené) a z príslušenstva,\npričom toto malo byť vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára, resp. po zaplatení istiny a nákladov.\nZ predmetnej dohody ďalej vyplýva dojednanie o splatení dlhu v mesačných splátkach po 70 EUR k 25.\ndňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 25.09.2011.\n32. Z predloženej kópie Zmluvy o postúpení pohľadávok (čl. 171) vyplýva, že Tatra banka, a.s. postúpila\nna žalovaného odplatne splatné peňažné pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1 k Zmluve. Vzhľadom\nna poslednú stranu s overovacou doložkou z tejto kópie jasne vyplýva, že nejde o kompletnú kópiu\nalebo dokument, ktorý bol osvedčený notárom JUDr. Janou Kövesovou, Notársky úrad Bratislava dňa\n22.10.2013, keďže v osvedčovacej doložke sa uvádza, že listina sa skladá z 12 listov (osvedčovaný\nbol úplný odpis bez akýchkoľvek zmien) a súdu predložených bolo 11 strán dokumentu.\n33. Z Prílohy č. 4 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.111.2006 (čl. 62) vyplýva špecifikácia\nklienta A. B., CIF 674703, pôvodná výška úveru 30000, spotrebný úver, výška pravidelnej mesačnej\nsplátky 1010, začiatok omeškania 10.05.2005, mimoriadna splatnosť (výpoveď) 06.06.2006, úroková\ndzadzba 25, istina ku dňu odpredaja 15 928,47, riadne úroky ku dňu odpredaja 1450,45, úroky\nz omeškania ku dňu odpredaja 3302,17, poplatky ku dňu odpredaja 1900, celková výška pohľadávky ku\ndňu odpredaja 22581,09, číslo úverovej zmluvy 403076.\n34. Z oznámenia o postúpení pohľadávky a o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 14.11.2006 (na čl.\n185) vyplýva, že toto predstavuje zrejme všeobecný vzor tohto oznámenia, nakoľko neobsahuje žiadne\nkonkrétne údaje o postupovanej pohľadávke.\n35. Z plnomocenstva zo dňa 23.12.2008 (čl. 77) vyplýva, že C. B. splnomocnila žalobcu na nakladanie\ns prostriedkami na jej účte č. XXXXXXXXXX/XXXX.\n36. Z výpisu z účtu C. B. č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie 23.12.2008 až 31.12.2012\n(čl. 148 až 155) vyplýva, že na predmetný účet boli prijaté od žalobcu platby dňa 30.12.2008 suma\n165,97 EUR, dňa 22.10.2010 suma 150 EUR, dňa 26.10.2010 suma 250 EUR, dňa 26.10.2010 suma\n50 EUR, dňa 19.11.2010 suma 500 EUR, dňa 21.09.2011 suma 290 EUR, dňa 29.09.2011 suma\n250 EUR, dňa 10.10.2011 suma 100 EUR, dňa 19.10.2011 suma 99 EUR, dňa 21.10.2011 suma\n80 EUR, dňa 20.01.2012 suma 200 EUR, dňa 24.01.2012 suma 100 EUR, dňa 02.02.2012 suma\n50 EUR, dňa 09.02.2012 suma 40 EUR, dňa13.03.2012 suma 40 EUR, dňa 15.03.2012 suma 400\nEUR, dňa 12.04.2012 suma 200 EUR, dňa 24.04.2012 suma 90 EUR, dňa 04.05.2012 suma 30 EUR,\ndňa 10.05.2012 suma 200 EUR, dňa 22.05.2012 suma 100 EUR, dňa 23.05.2012 suma 150 EUR,\n\ndňa 05.06.2012 suma 50 EUR, dňa 08.06.2012 suma 50 EUR, dňa 08.06.2012 suma 350 EUR, dňa\n28.06.2012 suma 100 EUR, dňa 29.06.2012 suma 30 EUR, dňa 03.07.2012 suma 100 EUR, dňa\n12.07.2012 suma 50 EUR, dňa 27.07.2012 suma 200 EUR, dňa 06.08.2012 suma 100 EUR, dňa\n23.08.2012 suma 300 EUR, dňa 20.09..2012 suma 150 EUR, dňa 24.09.2012 suma 100 EUR, dňa\n26.09.2012 suma 150 EUR, dňa 28.09.2012 suma 100 EUR, dňa 12.10.2012 suma 60 EUR, dňa\n22.10.2012 suma 240 EUR, dňa 24.10.2012 suma 150 EUR, dňa 26.10.2012 suma 250 EUR, dňa\n02.11.2012 suma 200 EUR, dňa 14.11.2012 suma 300 EUR.\n37. Z predloženého výpisu z účtu C. B. č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za obdobie 23.12.2008\naž 31.12.2012 vyplývajú nasledovné úhrady na účet žalovaného: dňa 28.01.2009 suma 59 EUR,\ndňa 26.10.2010 sumu 30 EUR, dňa 27.11.2010 sumu 40 EUR, dňa 21.09.2011 sumu 70 EUR,\ndňa 27.10.2011 sumu 70 EUR, dňa 27.12.2011 sumu 70 EUR, dňa 24.01.2012 sumu 70 EUR, dňa\n17.02.2012 sumu 70 EUR, dňa 20.03.2012 sumu 70 EUR, dňa 24.04.2012 sumu 70 EUR, dňa\n22.05.2012 sumu 70 EUR, dňa 21.06.2012 sumu 70 EUR, dňa 29.07.2012 sumu 70 EUR, dňa\n23.08.2012 sumu 70 EUR, dňa 24.09.2012 sumu 70 EUR, dňa 23.10.2012 sumu 70 EUR, dňa\n15.11.2012 sumu 84,50 EUR.\n38. Z uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 34D/2/2018 zo dňa 22.03.2018 vyplýva, že žalobca\nnadobudol po poručiteľke C. B. bežný účet mKonto IBAN D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený\nna meno poručiteľky v mBank, S.A., pobočka zahraničnej banky, so zostatkom ku dňu smrti poručiteľky\nvo výške 5,82 EUR s prísl.\n39. Z potvrdenky o platení (čl. 51) č. zošitu 8/18, bežné číslo 0943, vyplýva, že žalobca zaplatil za\nfotokópie zo spisu sp. zn. 14Er/454/2010 dňa 19.04.2018 sumu 6,90 EUR. Z nesporných skutkových\ntvrdení žalobcu vyplýva, že dňa 19.04.2018 bol nahliadnuť do exekučných spisov, okrem iného i spisu\nsp. zn. 14 Er/454/2010.\n40. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:\n41. Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona\nSlovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov\nv znení účinnom ku dňu 30.10.2003 (ďalej len „ZoSÚ“)\ntento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním\nspotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.\n42. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie\na) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,\nb) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi\nspotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové\nnáklady spojené so spotrebiteľským úverom.\n43. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych\nvzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť\nv rozpore s dobrými mravmi.\n44. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n45. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a\nzrozumiteľne; inak je neplatný.\n46. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 do 31.12.2007 (ďalej\naj len ako „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy\nupravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane\ndodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom\nvopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\n\nspotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\nSpotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu\nsvojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\n47. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len\n„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu\nplnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo\nak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.\n48. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými\nmal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.\n49. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\n50. Podľa § 54 ods. 1 až 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu\nodchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich\npráv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak\nzhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý\nje pre spotrebiteľa priaznivejší.\n51. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a\nspotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením §\n55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona.\n52. Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú\ndané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí\ntroch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od\nspotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa\nodseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do\ntroch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.\n53. Podľa § 23a ods. 1 zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia úverovej\nzmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých\nprípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.\n54. Podľa § 23a ods. 2 zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia úverovej\nzmluvy typová zmluva nesmie obsahovať\na) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a\npovinnosťami zmluvných strán, najmä\n1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo\nna prevzatie inej služby,\n2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby\nspotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo\npodobnú zmluvu;\nb) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.\n55. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho\ndôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako\naj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n56. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj\nzo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.\n\n57. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\n58. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného\nobohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému\nobohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného\nobohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,\nkeď k nemu došlo.\n59. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,\nje v omeškaní.\n60. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\nplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n61. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo\ndlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;\nak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.\n62. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka\npostúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky\npráva s ňou spojené.\n63. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca\nbez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi\nalebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením\npostupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať\npreukázania zmluvy o postúpení.\n64. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky\ndoklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.\n65. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do\ndôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie\ntento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.\n66. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym\npredpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie\nveriteľ požiadal.\n67. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná\núroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n68. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo\nna ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.\n69. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov spotrebiteľ, ktorý\nna súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n\n70. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch predávajúci nesmie\na) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,\nb) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,\nc) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.1)\n71. Pre objasnenie súd považuje za vhodné ozrejmiť, že predmetom sporu po dovolacom konaní ostal\nnárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 271,89 EUR spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 5 % ročne z jednotlivých žalovaným prijatých plnení alobcu odo dňa nasledujúceho po ich\núhrade/prijatí žalovanému až do zaplatenia, ako aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n19 750 EUR (pôvodne požadované bolo primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 EUR,\nv poradí prvým rozsudkom právoplatne priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250 EUR).\nSúd má za úlohu rozhodnúť i o trovách konania.\n72. Vzhľadom na závery dovolacieho súdu sa súd prioritne zaoberal argumentmi žalobcu o tom, že\nžalovaný nepreukázal postúpenie pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené závery dovolacieho\nsúdu a § 524, 526 a 528 Občianskeho zákonníka a skutočnosť, že žalobca sa dožadoval preukázania,\nže žalovaný bol oprávnený vymáhať dlh z predmetnej úverovej zmluvy, súd vyzval žalovaného i na\npredloženie originálov alebo osvedčenej kópie zmluvy o postúpení pohľadávok aj s prílohami, ako\ni prípadne ďalších listinných dôkazov preukazujúcich, že žalovanému svedčal hmotnoprávny nárok na\npohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 403076 zo dňa 30.10.2003. Keďže žalovaný v tomto\nsmere súdu nepredložil požadované listiny, súd zastáva názor, že neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu\nako postupníkovi prináležalo a v spore nepreukázal, že by mal hmotnoprávny nárok na plnenia zo strany\nžalobcu pre splnenie záväzkov z uvedenej zmluvy o úvere č. 403076 zo dňa 30.10.2003. Totižto, súdu\nbola predložená iba kópia zmluvy o postúpení pohľadávky, i to zrejme v neúplnom znení a iba niektoré\nprílohy (č. 4, č. 5, č. 6), avšak nie príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá mala obsahovať\nšpecifikáciu postúpených pohľadávok. Navyše oznámenie o postúpení pohľadávky taktiež nenapĺňa\npožiadavky určitého a zrozumiteľného právneho úkonu smerujúceho voči žalobcovi, keď v podobe, v akej\nbolo predložené súdu, neobsahuje žiadne konkrétne údaje a špecifikáciu postúpenej pohľadávky.\n73. Žiada sa dodať, že súd považoval tvrdenia žalovaného o uplynutom čase (18 rokov od postúpenia)\na nemožnosť predloženia dôkazov za účelové tvrdenia v snahe vyhnúť sa predloženiu týchto dôkazov.\nAko údajný postupník by žalovaný mal disponovať požadovanými listinnými dôkazmi pre preukázanie\nsvojho hmotnoprávneho základu pre prijatie plnení zo strany žalobcu, zvlášť, ak od roku júna 2018 sa\nvedie tento spor (žaloba podaná ani nie 6 rokov od posledných úhrad žalobcu – posledná úhrada zo dňa\n15.11.2012), čo súd považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú dobu, neospravedlňujúcu\nžalovaného od nepredloženia relevantných dôkazov na preukázanie jeho hmotnoprávneho základu\nnároku na prijaté plnenia od žalobcu.\n74. V tomto smere sa žiada podotknúť že žalobcovi je potrebné poskytnúť prináležiacu zvýšenú ochranu\nako spotrebiteľovi, ktorý je v zjavne nevýhodnejšom postavení oproti dodávateľovi, resp. žalovanému,\nktorý je veľkou spoločnosťou venujúcou sa správe pohľadávok, ich odkúpeniu a vymáhaniu, ale\ni poskytovaniu spotrebiteľských úverov. Otázka spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu pritom\nnebola sporná a vyplýva i z predkladaných listinných dôkazov, keď žalovaný sa označoval za údajného\nnadobúdateľa pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.\n75. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd má za to, že žalobca dostatočným spôsobom\nozrejmil a preukázal, že plnenia, ktoré žalovaný prijal, predstavovali jeho úhrady, nie úhrady p. C. B.,\npričom žalobca iba využíval účet C. B. na úhrady jednotlivých splátok žalovanému. Svedčia o tom výpisy\nz účtov C. B. za obdobie od 23.12.2008 až 31.12.2012, ako i skutočnosť, že žalobca bol disponentom\ntohto účtu.\n76. Keďže medzi stranami sporu nebola sporná výška žalovaným prijatých úhrad zo strany žalobcu,\nsúd vo svetle uvedeného právneho záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaného pri preukázaní\nsvojho hmotnoprávneho základu pre prijatie úhrad, zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu medzi\ncelkovými prijatými úhradami vo výške 1 123,50 EUR a doposiaľ žalobcovi priznaným nárokom na\nvydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 851,61 EUR, a teda na zaplatenie sumy 271,89 EUR\n(1 123,50 EUR mínus 851,61 EUR).\n\n77. Čo sa týka nároku na úrok z omeškania, súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo\nvýške 5 % ročne zo sumy 212,89 EUR od 19.05.2018 do zaplatenia a zo sumy 59 EUR od 14.01.2019\ndo zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Pri posúdení omeškania súd dospel\nk záveru o potrebe aplikácie § 563 Občianskeho zákonníka, pretože nebola medzi stranami dojednaná\nsplatnosť dlhu. Keďže žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške\n1 064,50 EUR (z predmetnej úverovej zmluvy) výzvou zo dňa 13.05.2018, ktorá bola žalobcovi doručená\ndňa 15.05.2018, pričom žalobca požadoval splnenie uvedeného dlhu v lehote do 3 dní od obdržania\nvýzvy, žalovaný tak bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie v celkovom rozsahu 1 064,50 EUR\ndo 18.05.2018, a až nasledujúcim dňom – 19.05.2018 sa dostal do omeškania s úhradou tohto dlhu.\nKeďže o úroku z omeškania v časti istiny 851,61 EUR už bolo právoplatne rozhodnuté v poradí prvým\nrozsudkom tunajšieho súdu, tak súd rozhodol už iba o úroku z omeškania prináležiaceho za doplatok\nsumy 212,89 EUR. So zvyškom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 59 EUR sa žalovaný dostal\ndo omeškania až dňom 14.01.2019, čo predstavuje deň nasledujúci po tom, čo bol žalovaný v zmysle\n§ 563 OZ povinný plniť, keďže o tom, že žalovaný má žalobcovi vydať i plnenie vo výške 59 EUR\nsa žalovaný dozvedel až doručením zmeny žaloby dňa 12.01.2019 (viď doručenka pri čl. 33) a teda\nnasledujúceho dňa 13.01.2019 mohol svoj dlh v zmysle § 563 OZ dobrovoľne splniť.\n78. Napokon súd považuje za potrebné dodať, že samotnú dohodu o uzavretí splátkového kalendára\na uznaní záväzku, ktorú uzavreli strany sporu dňa 29.08.2011 nemožno osve považovať za dôkaz\npreukazujúci hmotnoprávny základ nároku žalovaného na prijatie plnení. Zvlášť za situácie, kedy\ntáto dohoda bola naviazaná na zmluvu o úvere, ktorú mal žalovaný nadobudnúť od pôvodného\nveriteľa zmluvou o postúpení pohľadávok, avšak táto skutočnosť (o nadobudnutí pohľadávky zmluvou\no postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006) sa v konaní nepreukázala. Platnosť uznania dlhu je navyše\npotrebné vyhodnotiť aj v kontexte s princípom ochrany spotrebiteľa, ktorý je v spotrebiteľských právnych\nvzťahoch prioritný. Je potrebné vychádzať z toho, že neinformovanosť spotrebiteľa o dôsledkoch\nuznania spočívajúcich v predĺžení všeobecnej premlčacej lehoty z troch rokov na desať rokov a posunutí\nzačiatku jej plynutia od splatnosti pohľadávky do uznania dlhu, nemôže byť na ujmu spotrebiteľa. Pre\nplatnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje (okrem iného) sloboda a vážnosť vôle (§ 37 ods. 1\nOZ). Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Uznanie dlhu je právnym úkonom\na osoba, ktorá sa slobodne a vážne rozhodne pre tento právny úkon, má byť uzrozumená s podstatou\ndaného právneho inštitútu a jeho dôsledkami. Aj keď vo všeobecnosti platí zásada „ignorantia iuris non\nexcusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje), tento princíp je nepoužiteľný v spotrebiteľských právnych\nvzťah v neprospech spotrebiteľa, keďže ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany\nspotrebiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013). Z dohody nevyplýva,\naby žalobca ako dlžník mal vedomosť o postúpení pohľadávky a tiež o premlčaní dlhu a jeho následkoch.\nSúd zároveň poukazuje na skutočnosť, že konanie žalovaného má prvky nekalej obchodnej praktiky a je\nv rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie\nnajmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné známky diskriminácie\nalebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobkov a poskytovaní služby, alebo môže\nprivodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a praxe, využíva najmä\nomyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Takýto postup\nžalobcu podľa súdu napĺňa aj znaky nekalej obchodnej praktiky, ktoré sú zakázané, ako to vyplýva z § 7\nods. 1 spomínaného zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný dal podpísať žalobcovi\ndohodu o splátkach, ktorá by za iných okolností bola rozhodujúca a do ktorej bolo zakomponované aj\nuznanie dlhu čo do základu aj čo do výšky bez upozornenia na dôsledky tohto uznania a vnútil tak\nžalobcovi podpísanie aj uznanie dlhu. Podpisom týchto formulárových dohôd si žalobca zhoršil svoje\nzmluvné postavenie, keď vôľou žalobcu bolo zjavne dojednať si splátkový kalendár k domnelému dlhu,\navšak vzhľadom na zakomponovanie i uznesenia dlhu i napríklad rozhodcovskej doložky a umiestnením\npriestoru pre podpis až na konci dokumentu, musel podpísať celý formulár (bez možnosti v týchto\nčastiach ovplyvniť obsah dojednaní). Vo svetle uvedených právnych záverov, predovšetkým ale teda\nskutočnosti, že nebolo preukázané postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalovaného, súd\ndospel k záveru, že dohoda zo dňa 28.08.2011 je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).\n79. Žalovaným vznesenú námietku premlčania súd posúdil ako nedôvodnú. Vykonaným dokazovaním\nmal súd za preukázané, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť v apríli roku 2018, kedy bol\nžalobca nazrieť do exekučného spisu, pričom z pripojenej zápisnice v konaní vedenom pod sp. zn.\n15Csp/125/2018 nepochybne vyplýva, že žalovaný sa zdržiaval v zahraničí, kde bol aj poistený v čase do\n15.11.2017. Z týchto okolnosti teda nepochybne vyplýva, že žalobca si svoj nárok uplatnil v rámci plynutia\n\ndvojročnej subjektívnej premlčacej doby. V súvislosti s objektívnou premlčacou dobou súd poukazuje na\nto, že je namieste použitie 10-ročnej premlčacej doby, keďže s ohľadom na konanie žalovaného je možné\nvyhodnotiť, že šlo o úmyselné konanie žalovaného s cieľom obohatiť sa na úkor žalobcu (nepreukázal\nnadobudnutie pohľadávky od Tatra banka, a.s., uzavrel dohodu o uznaní dlhu a zároveň následne\nsi v rámci splátkového kalendára uplatňoval i nároky, ktoré absolútne nekorešpondovali nárokmi zo\nzmluvy /viď napr. úrok z omeškania 20,1 % ročne/) a žalovaný konal minimálne vo forme nepriameho\númyslu.\n80. Pri rozhodnutí o výške primeraného finančného zadosťučinenia súd vychádzal zo záveru, že sú\nnaplnené zákonné predpoklady pre jeho priznanie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia\n§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda:\n- existencia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo\nosobitnými predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa (napr. v danom prípade minimálne teda\nporušenie ustanovení § 4 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č. 250/2007 Z.z., keďže žalovaný ukladať žalobcovi\npovinnosti bez právneho dôvodu a využil i nekalé obchodné praktiky),\n- úspešné uplatnenie porušenia tohto práva alebo povinnosti spotrebiteľom na súde (a to vyhovenie\nžalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia) a\n- pasívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý za porušenie predmetného práva alebo povinnosti\nzodpovedá (žalovaný zodpovedá sa spôsobený vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane, ku\nktorému došlo v dôsledku jeho činnosti).\nÚčelom primeraného finančného zadosťučinenia je postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý\nnerešpektuje právne normy prijaté na ochranu spotrebiteľov.\n81. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 sa s týmto\nnázorom stotožnil a uviedol nasledovné: „Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má\nplniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť\ndodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok\nna vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,\nkedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť\nochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,\nktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,\nktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie\npráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby\nspotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“\n82. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Vzhľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ako aj na právne závery, ku ktorým súd\npoužitím uvedených právnych noriem dospel, súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na primerané\nfinančné zadosťučinenie voči žalovanému, avšak nestotožnil sa so žalobcom uplatnenou výškou\nprimeraného finančného zadosťučinenia, ale určil ju v sume 80 EUR. V prevyšujúcej časti súd žalobu\nako nedôvodnú zamietol. Súd sa domnieva, že priznaná suma reflektuje závažnosť konkrétnych\nporušení práv žalobcu ako spotrebiteľa, konkrétne skutkové okolnosti v danom prípade a intenzitu\ntrvania a rozsahu nepriaznivých následkov, prípadne potenciálnych dôsledkov, ktoré spotrebiteľovi\nhrozili, ako aj subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Pri určovaní výšky primeraného\nfinančného zadosťučinenia súd zohľadnil všetky osobitosti tohto prípadu a priznané primerané finančné\nzadosťučinenie považuje za primerané, spĺňajúce jednak funkciu satisfakcie pre žalobcu a minoritne\naj funkciu sankcie pre žalovaného zohľadňujúc podľa názoru súdu ako najvýznamnejšiu skutočnosť,\nže na strane žalobcu došlo k majetkovému zásahu do jeho práv - bezdôvodným obohatením na\nstrane žalovaného, čo vyvolalo u žalobcu ako spotrebiteľa stav právnej neistoty, ktorý žalobca musel\nriešiť podanou žalobou. Bolo preukázané, že celkový zásah do majetkovej sféry žalobcu predstavoval\nbezdôvodné obohatenie v rozsahu 1 123,50 EUR a tento majetkový zásah začal narastať od januára\n2009 do novembra 2012. Je ale potrebné zdôrazniť, že nešlo v tomto prípade o nútené plnenia (v\nrámci exekúcie), ale plnenia, ktoré žalobca poukazoval na účet žalovaného dobrovoľne v domnienke\nplnenia si dlhu zo zmluvy o úvere. Žalobcovi už bol priznaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie\nv sume 250 EUR. Spolu s aktuálnou sumou primeraného finančného zadosťučinenia 80 EUR tak\ncelková priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje čiastku 330 EUR. Podľa\nnázoru súdu celková výška primeraného finančného zadosťučinenia (330 EUR) reflektuje na všetky\nokolnosti tohto prípadu a predovšetkým rozsah, trvanie i spôsob získania bezdôvodného obohatenia\n\nvo výške 1 123,50 EUR. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje takmer 30 % zo sumy\nbezdôvodného obohatenia, ktoré bol, resp. je žalovaný povinný vydať žalobcovi. Je potrebné dodať, že\nsúd zohľadňoval aj tú skutočnosť, že žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu, a teda budú mu uhradené náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s bránením jeho spotrebiteľských\npráv a súd z vykonaného dokazovania a tvrdení žalobcu nezistil, že by zo strany žalovaného dochádzalo\nk obťažujúcemu konania - vyvolávaniu, vyhrážaniu, manipuláciám, ktorými by presviedčal žalobcu\nk poskytovaniu plnení.\n83. Záverom súd zdôrazňuje aj fakt, že účelom primeraného finančného zadosťučinenia pri porušení\npráv spotrebiteľa síce nemá byť len odradenie dodávateľa od takýchto praktík do budúcna, je ním aj\nurčitá satisfakcia pre spotrebiteľa za to, že sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne\nsilnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol potenciálny benefit aj pre ostatných spotrebiteľov,\navšak stále so zreteľom na to, že primerané finančné zadosťučinenie nemá byť nástrojom obohacovania\nsa pre spotrebiteľa.\n84. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná\nstrane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n85. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n86. Podľa § 453 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane\npoužijú na dovolacie konanie.\n87. Podľa § 453 ods. 3 CSP ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách\ndovolacieho konania\n88. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 453 ods. 3 CSP a\n§ 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania\nv plnom rozsahu. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia\nvo výške 1 123,50 EUR. Neúspešný bol iba v nepatrnej časti týkajúcej sa príslušenstva prináležiaceho\nk tomuto nároku (časti úroku z omeškania). Čo sa týka úspechu v časti konania o primerané finančné\nzadosťučinenie, tu súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcov plný úspech v spore o tejto časti, kde\nvýška plnenia závisela od úvahy súdu, súd odvodzoval od úspechu v základe nároku. K tomu podporne\nsúd poukazuje na literatúru, napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,\nJ., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 926-927,\ncit. „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy\nsúdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne\nneúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho\ntotiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy\nsúdu alebo znaleckej činnosti“. Súd je toho názoru, že v prípadoch, keď rozhodnutie o výške plnenia\nzávisí len od úvahy súdu, pričom súčasne žalobca neuplatňuje výšku plnenia v zjavne nedôvodnej\nvýške, predstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a\nnie záujmom na spravodlivom usporiadaní veci, nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať,\naby sa presne „trafil“ do úvahy súdu, pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú\nnáhradu trov konania, ak bol žalobca v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný\nlen v časti. I keď Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie totožné s niekdajším § 142 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku, ktoré bolo priamym zákonným podkladom pre priznanie plnej náhrady\ntrov konania aj v prípade čiastočného úspechu, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu,\nvyššie uvedené závery právnej teórie a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach novej procesnej\núpravy nie je dôvod na ustúpenie od takého záveru. Súd ďalej už len poznamenáva, že tak, ako\ntomu bolo aj v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p., tak aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení\ns čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v takom prípade vypočíta\na určí len z výšky súdom priznaného plnenia. Na margo žalobcom požadovanej výšky primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 20 000 EUR súd konštatuje, že z vyjadrení žalobcu usudzuje, že takto\nohodnocoval zásah zo svojho pohľadu, pričom vzhľadom na jeho argumentáciu nemožno konštatovať,\nže by šlo z jeho strany o cielené svojvoľné navyšovanie výšky primeraného finančného zadosťučinenia,\n\niba o ohodnotenie sumy primeraného finančného zadosťučinenia ovplyvnené subjektívnymi pocitmi\na vlastným ocenením zásahov (vychádzajúce možno z vlastných vnútorných hodnôt žalobcu). Vzhľadom\nna uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi nárok voči žalovanému na náhradu trov celého konania,\na teda i vrátane trov pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 15Csp/127/2018 a trov dovolacieho\nkonania, pričom ale pri výpočte trov konania sa bude vychádzať iba z prísudku. O výške trov konania\nbude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.\nPoučenie:\n20 17Csp/43/2024\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov,\npísomne, v dvoch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v\nznení neskorších predpisov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "e690c09a-0bd6-4988-b726-b6a0d9a93201:cb0c7a03-5050-474e-b6c8-51028999568f", "ecli": null, "spisova_znacka": "22CoCsp/15/2021", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/15/2021 z 17. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-02-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e690c09a-0bd6-4988-b726-b6a0d9a93201:cb0c7a03-5050-474e-b6c8-51028999568f"}, {"guid": "df144715-ec0f-4152-86c3-b3676edfb05b:a660bdd4-fc85-4c97-ad2a-d310e1a2d777", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Csp/127/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15Csp/127/2018 z 26. 6. 2018", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2018-06-26", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/df144715-ec0f-4152-86c3-b3676edfb05b:a660bdd4-fc85-4c97-ad2a-d310e1a2d777"}, {"guid": "f2fb4aeb-905d-4197-b381-9b98b1650370:53f28626-17e3-4daa-a780-54324a6968a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Er/85/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 15Er/85/2010 z 21. 5. 2018", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2018-05-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f2fb4aeb-905d-4197-b381-9b98b1650370:53f28626-17e3-4daa-a780-54324a6968a8"}], "citovane_v": []}