{"guid": "f5090d59-8e8b-4352-b486-bb132f624ce6:11d8b087-7c46-4e98-8dc2-17d04408ef04", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8124204517.2", "spisova_znacka": "9Csp/64/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/64/2024 z 19. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 19. septembra 2024, sp. zn. 9Csp/64/2024, ECLI:SK:OSPO:2024:8124204517.2", "identifikacne_cislo": "8124204517", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Rastislav Sikorjak", "sudca_id": 2450, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rastislav-sikorjak-2450", "datum_vydania": "2024-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2017/39", "nazov": "predpis č. 39/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/39-2017"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11d8b087-7c46-4e98-8dc2-17d04408ef04", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124204517.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124204517.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124204517.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n9Csp/64/2024\n8124204517\n19. 09. 2024\nJUDr. Rastislav Sikorjak\nECLI:SK:OSPO:2024:8124204517.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, Sovietskych hrdinov\n163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37\nBratislava právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná\n10, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 36 863 017 o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 900\nEur, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 200 € a to do 3 dní odo dňa I. právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.\nIII. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa\nprávoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 23.05.2024 uviedol:\n„V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11Csp/15/2022, o určenie neprijateľnosti troch\nzmluvných podmienok, som bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný, rozsudkom Okresného\nsúdu Prešov, sp. zn. 11Csp/15/2022, z 22.5.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.6.2023 (ďalej len\nZákladné konanie).\nSúd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. 5063421964,\nzo dňa 14.10.2014, v Časti I., Článok II. Poplatky, bod 1., v znení: „Poplatok za upomienku je vo výške\n25 EUR za každú vystavenú upomienku.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nUrčil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. 5063421964 zo dňa 14.10.2014,\nv Časti I., Článok III. Záverečné ustanovenia, bod 3., v znení: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so\nsúčastˇami U´verovej zmluvy, ktorými sú VOP, U´verové podmienky, Sadzobník a podmienky určené\nZverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle U´verovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi\na zava¨zuje sa ich dodržiavatˇ. Pre účely U´verovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné\npodmienky vydané Bankou s účinnostˇou od 1.8.2002 a U´verovými podmienkami Obchodné podmienky\nBanky pre poskytovanie U´verov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom\núčinné od 1.7.2007. Dlžník dˇalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37\nods. 2 Zákona o bankách.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nUrčil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. 5063421964, zo dňa 14.10.2014,\nv Časti I., Článok III. Záverečné ustanovenia, bod 7., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich\nvzájomné právne vztˇahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovatˇ podľa príslušných\nustanovení Obchodného zákonníka.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\n\nV odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol:\n- odsek 48. odôvodnenia: „K poplatku za každú upomienku vo výške 25,- Eur súd uvádza, že má povahu\nskrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vztˇahu k spotrebiteľovi nečestné a navyše netransparentné. Zmyslom\nupomienky je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si dodatočne splnil svoju povinnostˇ, s\nplnením ktorej je v omeškaní. U´čelom upomienky nemôže bytˇ získanie majetkového prospechu vo\nforme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi. Tento poplatok nemožno chápatˇ ani ako poplatok za službu,\nnepochybne presahuje administratívne náklady spojené s vyhotovením a zaslaním upomienky.\n- odsek 49. odôvodnenia: „K zmluvnej podmienke týkajúcej sa aplikácie Obchodného zákonníka súd\nuvádza, že ide o zmluvné ustanovenie, ktoré je v rozpore s aktuálnou právnou úpravou - § 52\nods. 2 vetou tretˇou Občianskeho zákonníka, ktorý bol doplnený o túto vetu zákonom č. 102/2014\nZ.z. s účinnostˇou od 01.04.2015. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá nepochybne spôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, kedˇže vylučuje\npoužitie Občianskeho zákonníka, ktorého úprava v zásade je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava\nv Obchodnom zákonníku, napr. v ustanoveniach o odstúpení od zmluvy, premlčaní alebo úrokoch z\nomeškania.\n- odsek 50. odôvodnenia: „Ohľadom zmluvnej podmienky týkajúcej sa vyhlásenia spotrebiteľa súd\nv celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením už spomínaného rozhodnutia UI SOI, ktorý aj túto\nzmluvnú podmienku žalovaného považoval za neprijateľnú a v tejto súvislosti uviedol: „Ide o neprijateľnú\nzmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok, že\nna spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadne oboznámenia sa so zmluvnými\npodmienkami a okolnostˇami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena\nmá pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vztˇahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde\na u iných štátnych orgánov, kedˇže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky\nmôže bytˇ odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými\nzmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke\noboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru\npodľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. V ustanoveniach § 4 a §\n5 zákona o spotrebiteľských úveroch sú priamo definované informačné povinnosti veriteľa a taktiež z\nustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ je povinný pred uzatvorením\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere posúditˇ s odbornou starostlivostˇou schopnostˇ spotrebiteľa splácatˇ\nspotrebiteľský úver pri zohľadnení skutočností uvedených v zákone. Je neprijateľné, aby bolo na\nspotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so\nzmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Priemerný spotrebiteľ nemusí bytˇ\nznalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon“.\nAk má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen\ndeklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ\npriznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje\nvoľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia\nspotrebiteľského práva zo strany dodávateľa.\nVo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom, ktoré by\nmalo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil,\nalebo sa chcel obohatiť.\nPri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto kritériom mala\nbyť recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného\nporušenia spotrebiteľského práva.\nVznik ujmy ani hrozba ujmy nepredstavujú žiadnu podmienku priznaného nároku na PFZ.\nNakoľko som spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená\nhypotéza vyššie citovanej právnej normy.\nVo vzťahu k trom, v Základnom konaní judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, si uplatňujem\nPFZ za každú vo výške 300,-- eur, spolu vo výške 900,-- eur. Žalovaná v súdnych konaniach opakovane\nzotrváva na platnosti predmetných zmluvných podmienok.“\n2. Žalovaný sa v podstatnom k žalobe vyjadril nasledujúco:\nK žalobnému návrhu chceme najprv úplne otvorene vyjadriť, že v podobe prezentovanej žalobcom\nmá až amorálny rozmer. Nielen že hrubo pošliapava naše procesné práva, keď v žalobe neuviedol\nzásadné skutočnosti na splnenie viacerých predpokladov príslušného typu nároku, čím nás efektívne\nzbavuje možnosti relevantnej procesnej obrany, ale predovšetkým požaduje „zadosťučinenie“ za akúsi\nbližšie nešpecifikovanú nemateriálnu ujmu, pričom žalovanú sumu bez akéhokoľvek obhájiteľného\n\ndôvodu vyčíslil na sumu presahujúcu sedem percent istiny poskytnutého úveru (a táto suma má byť,\nprirodzene, na-výšená aj o trovy právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu v žalobe detailne\nradšej nevyčíslil, pravdepodobne aby výsledná suma „nebila do očí“ a neumocňovala bezprecedentnú\na alarmujúcu nepoctivosť celkového prístupu voči našej banke).\nNemožno prehliadať ustálený prvok posudzovania satisfakčných nárokov, ktoré nesmú za žiadnych\nokolností slúžiť na obohacovanie dotknutého subjektu, ako sa opakovane premietol do rozhodovacej\npraxe najvyšších súdnych autorít\nDovolíme si v tejto súvislosti, na demonštráciu „primeranosti“ žalobnej požiadavky, jedno porovnanie.\nVychádzajúc z aktuálneho znenia právnych predpisov na úseku odškodňovania bolesti a sťaženia\nspoločenského uplatnenia (zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie\nspoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994\nZ. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej\npoisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v\nznení neskorších predpisov, opatrenie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky č. S17143-2024OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok\n2024), uplat-ňovaného napr. aj pri odškodňovaní obetí násilných trestných činov (§ 12 ods. 1 zákona č.\n274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov), je výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2023 za jeden bod\n28,60 EUR. Žalobná požiadavka vo výške 900,- EUR teda zodpovedá približne 30 bodom! V príslušnej\nvýške je takto odškodňovaná bolesť napr. zo zlomeniny čeľuste (položka 16 prílohy č. 1 k zákonu č.\n437/2004 Z. z.) alebo dvoch až piatich rebier (položka 81b prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z.), či z\nčiastočnej straty ušnice (položka 56a prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z.).\nV súlade s konštantným prístupom súdnej praxe, podľa ktorého sa pri každom žalobnom nároku má\nprednostne skúmať jeho prípadné premlčanie, vznášame námietku premlčania práva na zaplatenie\nzadosťučinenia, ako ho uplatnil žalobca podanou žalobou.\nNiet žiadnej pochybnosti, že toto právo podlieha ako právo majetkovej povahy premlčaniu (§ 100\nods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej len „Občiansky\nzákon-ník“). Keďže žiaden zákon nezavádza osobitné pravidlá jeho premlčania, je potrebné použiť\nvšeobecnú občianskoprávnu reguláciu, najmä ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka: „Pokiaľ nie\nje v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo\nmohlo vy-konať po prvý raz.“ Je zároveň plne namieste aplikovať ho v súlade s ustáleným prístupom\nk posudzovaniu premlčania, ktoré má byť závislé výlučne od objektívnych skutočností, a do ktorej\nkategórie patrí aj žalobou uplatnený nárok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len \"zákon č. 250/2007 Z. z.“), na rozdiel\nod premlčania napr. nárokov na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, kde sa právne\nvýznamnou stáva aj subjektívna vedomosť dotknutého subjektu. Dôraz sa teda musí klásť na čas, keď\nsa právo mohlo vykonať prvý raz, a nie na okamih, keď oprávnený subjekt právo mohol vykonať po prvý\nraz. Začiatok plynutia premlčacej doby takto najmä nesmie byť závislým na subjektívnom rozhodnutí\nspotrebiteľa iniciovať súdne konanie, v ktorom uplatní porušenie práva alebo povinnosti zo sféry\nspotrebiteľského práva. V zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania (ako nástroja právnej istoty)\ni kategorickým zákonným imperatívom o premlčiavaní všetkých majetkových práv (vyššie zmienené\nustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka) by totiž došlo k neprípustnému posunutiu začiatku\npremlčacej doby, a to prakticky neobmedzene a podľa ľubovôle spotrebiteľa. Mohlo by to dokonca viesť\nk neudržateľnému následku, že premlčacia doba satisfakčného nároku by nikdy nezačala plynúť, keby\nspotrebiteľ nepodal žalobu z porušenia spotrebiteľského práva.\n3. Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a zistil, že Okresný súd Prešov rozsudkom\nč.k. 11Csp/15/2022 – 165 zo dňa 25.05.2022 rozhodol spôsobom uvedeným žalobcom v žalobe.\n4. Relevantná právna úprava.\nPodľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá\nna súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo\npovinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.\nPodľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 –\nSpotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\n\na osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva\nalebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n4.1. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo\nterajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá\nneustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie\na ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa\ndokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto\nsa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené\nZákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu\nspotrebiteľovi.\n4.2. V prejednávanom prípade zo strany žalobcu došlo k iniciovaniu súdneho konania z dôvodu určenia\nneprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorom bol úspešný. Úspešne teda uplatnil porušenie jeho práva\ngarantovaného ako zákonom o ochrane spotrebiteľa, tak aj Občianskym zákonníkom.\n4.3. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že súčasné znenie § 3 ods.5\nzákona č. 250/2007 Z.z. a zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení\nporušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bez toho, žeby\nsa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho\nzákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola\nv značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická\nosoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu\npostupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné\nzadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je daná aj\nodpoveď na obvyklú argumentáciu žalovaných dodávateľov, ktorej podstata spočíva v tvrdení, že právo\nna primerané finančné zadosťučinenie dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak“.\nPodľa názoru súdu dotknuté zákonné ustanovenie žiadnu takúto podmienku nestanovuje a naopak\ndovršuje sa ním ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom vzťahu.\nPrimerané zadosťučinenie podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. nemá napriek svojmu názvu nič\nspoločné s obdobným inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto nie je potrebné skúmať,\nči a ako bolo zasiahnuté do osobnostnej sféry spotrebiteľa.\n4.4. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba\npri určovaní jeho výšky vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu satisfakčnú a primerane aj funkciu\npreventívno - sankčnú (pričom však táto funkcia sama o sebe nespôsobuje zvýšenie sumy priznávaného\nprimeraného finančného zadosťučinenia) tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania,\nktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať\npredovšetkým ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne\nsilnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom,\nže možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším\nspotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.\nPodľa NS SR sp. zn 6 Cdo/127/2017 - Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a\njednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania\nvoči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať\nsa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom\nporušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako\nslabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že\nspotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto\nustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva\nalebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku\nrozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej\nzmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,\nt. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola\nprivodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom\ndôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné\nbremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky\nškody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej\nvýšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,\nneustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným\n\nkritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na\nvšetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.\n5. Pri neexistencii kritérií pre určovanie výšky finančného zadosťučinenia, tak súd má za to, že\nfinančné zadosťučinenie musí byť priznané ako primerané. V prejednávanej veci patrí finančné\nzadosťučinenie za porušenie ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy\nnesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len „neprijateľná podmienka“/. To neplatí, ak ide\no zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné\npodmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne\ndojednané.) ako aj zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 4 ods.2 - Predávajúci nesmie\na/ ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b/ upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c)\npoužívať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.).\n5.1. Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia súdna prax do úvahy pri určení jeho výšky\nberie aj nasledujúce skutočnosti (ktoré sú v súčasnosti uvedené priamo v § 3 ods.1 písm.e/\nzákona o ochrane spotrebiteľa č. 108/2024 Z.z. podľa ktorého – každý spotrebiteľ má právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti\nv oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo\npovinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia\nsúd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia\npráva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.):\n- povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov;\n- akékoľvek opatrenie prijaté predajcom alebo dodávateľom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli\nspotrebitelia, alebo na jej nápravu;\n- všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa predajca alebo dodávateľ dopustil;\n- získané finančné výhody predajcu alebo dodávateľa v dôsledku porušenia právnych predpisov alebo\nstraty, ktoré predajca alebo dodávateľ v dôsledku takéhoto porušenia neutrpel, ak sú k dispozícii\npríslušné údaje;\n- plnenie povinností dlžníka (spotrebiteľa);\n- všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu.\n5.2. Žalobca netvrdil, že mu z neprijateľných zmluvných podmienok vznikla ujma alebo, že žalovaný na\njeho úkor získal finančnú výhodu. Rovnako žalobca netvrdil a súd nezistil, žeby zo strany žalovaného\nišlo o použitie neprijateľných ZP po ich právoplatnom judikovaní. Naopak, žalobca mal uľahčenú úlohu,\nkeďže zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti sa domáhal, boli už v obdobných typových zmluvách\nza neprijateľné opakovane judikované. Na námietku žalovaného o nesplnení povinnosti žalobcu splácať\núver riadne a včas, súd prihliadať nemohol, keďže na ochranu pred takýmto (ne)konaním má žalovaný\nako veriteľ k dispozícii žalobu na plnenie.\n5.3. Súd považuje vo vzťahu k určeniu výšky primeraného finančného zadosťučinenia za relevantné\naj tvrdenie žalovaného o porovnaní odškodňovania ujmy na zdraví formou náhrady za bolesť alebo za\nsťaženie spoločenského uplatnenia. Suma 900 € skutočne predstavuje cca 30 bodov a takouto sumou\nsa odškodňuje bolesť za zlomenie čeľuste alebo 2 – 5 rebier. Odškodňovanie poškodenia zdravia plní\ndôležitejšiu funkciu ako inštitút primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľa.\n5.4. Súd tak primerané finančné zadosťučinenie chápe ako dovŕšenie nápravy vadného stavu, ktorého\nzákladom však bol úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, ktorého sa zúčastnil ako žalobca alebo\nžalovaný. Potom primerané finančné zadosťučinenie po úspechu v tzv. základnom konaní mu má naviac\nnahradiť „určitý“ diskomfort spôsobený súdnym konaním (či už vyhľadanie občianskeho združenia na\nochranu spotrebiteľa alebo advokáta, alebo účasť na súde a pod., keďže tento čas mohol využiť inak).\n5.5. Súd má zároveň za to, že v tomto type konaní je možná aj určitá paušalizácia náhrad, aby sa\nnepriznávali len symbolické sumy bez hospodárskeho významu ale ako výsledok zaťažovania súdneho\nsystému alebo sumy premrštené vedúce k obohacovaniu spotrebiteľov. Tak súd za základnú sumu\nzadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje sumu 100 € s možným posunom oboma\nsmermi na základe charakteru zmluvnej podmienky.\n5.6. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa upomienky tak súd priznáva 50 € (išlo síce\no skrytú sankciu ale nebol preukázaný nadmerný počet upomienok zaslaných žalobcovi s cieľom navýšiť\nsumu, ktorú je povinný zaplatiť), za neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa aplikácie obchodného\nzákonníka priznáva súd 50 € (keďže subsidiarita ObchZ. je daná a spotrebiteľ o ochranu OZ stanovenú\nkogentne napriek tejto zmluvnej podmienke prísť nemohol) a 100 € za podmienku o oboznámení\na súhlasom s obchodnými podmienkami (pretože skutočne vzbudzuje dojem o prenose dôkazného\n\nbremena na spotrebiteľa, čo ho môže odrádzať od uplatňovania jeho práv), spolu 200 €. Nad uvedenú\nsumu je žaloba nedôvodná.\n6. Pokiaľ ide o námietku šikanózneho výkonu práva žalobcom, s touto sa súd nestotožňuje. Zneužitím\npráva sa rozumie situácia, ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných oprávnených\nhospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu.\nŠikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto\nvýkonom práva poškodený.\n6.1. Konanie žalobcu, ktorý uspel v základnom konaní, spočívajúce v podaní tejto žaloby nepovažuje\nsúd za zneužitie práva. Práve naopak, ak žalovaný vediac o výsledku základného konania nekontaktoval\nžalobcu za účelom odškodnenia, potom podanie žaloby žalobcom o primerané finančné zadosťučinenie\nje logickým krokom pre zavŕšenie ochrany pri porušení práva, ktoré spôsobil žalovaný. V rámci právnej\nargumentácie poukazuje súd na rozsudok SdEÚ vo veci C – 35/22, podľa ktorého\n35\nNapokon spotrebiteľovi, ktorý uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nemožno vytýkať,\nže sa obrátil na príslušný vnútroštátny súd s cieľom uplatniť práva, ktoré mu zaručuje smernica 93/13,\nv prípade nečinnosti dotknutého predajcu alebo dodávateľa napriek konštatovaniu nekalej povahy\npodobných podmienok ustálenou vnútroštátnou judikatúrou, ktorá mala tohto predajcu alebo dodávateľa\npodnietiť k tomu, aby sa z vlastnej iniciatívy obrátil na tohto spotrebiteľa a čo najskôr odstránil účinky\ntejto nekalej podmienky.\n37 Tak ako uviedol generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, s prihliadnutím na vedomosti, ktoré\nje možné od týchto inštitúcií očakávať v tejto oblasti, a na nevýhodnejšie postavenie spotrebiteľov vo\nvzťahu k uvedeným inštitúciám, môžu správania uvedené v bode 36 tohto rozsudku predstavovať vážne\nindície o nedostatku dobrej viery tých istých inštitúcií. Je teda potrebné, aby príslušný súd mohol v tejto\nsúvislosti vykonať potrebné overenia a prípadne vyvodiť dôsledky, ktoré z toho vyplývajú.\nNámietka premlčania zo strany žalovaného.\n7. Podstatné pre správne určenie začiatku premlčacej lehoty je určenie tzv. actio nata, teda kedy bolo\nmožné 1x podať žalobu, tak aby uplatnený nárok mohol byť ohrozený premlčaním. Žalovaný tvrdí, že\nsa tak deje uzavretím právne závadnej zmluvy. Takýto zjednodušený záver by však poprel podstatu\nspotrebiteľskej ochrany a ex offo vytvorenej súdnej kontroly zmluvných podmienok s odôvodnením, že\nspotrebiteľ nie je schopný neprijateľnosť zmluvných podmienok alebo ich nezákonnosť z iného dôvodu\nodhaliť a nevedomosť o týchto skutočnostiach mu nemôže byť na ujmu.\nV rámci právnej argumentácie súd poukazuje na rozsudok SdEÚ č. 485/19:\nZ informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, a to najmä v rámci jeho prvej otázky, totiž vyplýva, že\ntrojročná lehota stanovená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď došlo\nk bezdôvodnému obohateniu, pričom k premlčaniu dôjde aj vtedy, keď spotrebiteľ nie je sám schopný\nposúdiť, či je zmluvná podmienka nekalá, alebo keď nevedel o nekalej povahe predmetnej zmluvnej\npodmienky.\nV tejto súvislosti je potrebné zohľadniť znevýhodnené postavenie, v ktorom sa spotrebitelia nachádzajú\nvoči predajcom alebo dodávateľom, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,\na skutočnosť, že je možné, že spotrebitelia nevedia o svojich právach vyplývajúcich zo smernice 93/13\nalebo zo smernice 2008/48, prípadne že nepoznajú ich rozsah.\nVzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je na prvú otázku potrebné odpovedať tak, že zásada\nefektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že\nna žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy\no úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré\nsú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína\nplynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.\n7.1. Súd má teda za to, že žalobu o zaplatenie PFZ možno podať spolu so žalobou o určenie\nneplatnosti zmluvnej podmienky (z dôvodu neprijateľnosti alebo z iného dôvodu) alebo priznania iného\nnároku spotrebiteľovi a v takomto prípade sa eliminuje riziko možného premlčania, ktoré začína až\nprávoplatnosťou rozhodnutia o určení neplatnosti zmluvnej podmienky alebo o priznaní iného nároku.\nV takomto prípade by išlo o vzájomné závislé výroky a v prípade zrušenia základného výroku by sa bez\nďalšieho zrušil aj výrok o primeranom finančnom zadosťučinení. Ide o podobný prípad, ako keď náhrada\nmzdy za neplatné rozviazanie pracovného pomeru patrí až v prípade právoplatného rozsudku o takomto\nneplatnom rozviazaní ale táto neplatnosť sa žaluje spolu s náhradou mzdy a o oboch nárokoch možno\naj spoločne rozhodnúť.\n\nAk však spotrebiteľ žaluje osobitne (napr. z dôvod eliminácie vyšších trov konania v prípade neúspechu\npri 2 nárokoch), tak premlčacia lehota PFZ začína plynúť právoplatnosťou rozhodnutia o úspešnom\nuplatnení práva spotrebiteľa a premlčí sa uplynutím 3 rokov.\nRozsudok v základnom konaní sa stal právoplatným dňa 16.06.2023 a žaloba o PFZ bola podaná dňa\n23.05.2024, tak premlčacia lehota neuplynula (§ 101 OZ - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené\ninak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.).\nPodľa rozsudku SdEÚ č. C - 810/21 až C - 813/21:\n48 Pokiaľ teda ide o začiatok premlčacej lehoty, taká lehota môže byť zlučiteľná so zásadou efektivity\nlen vtedy, ak spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa so svojimi právami predtým, ako táto lehota začala\nplynúť alebo uplynula.\n50 Na to, aby boli spôsoby uplatnenia premlčacej lehoty v súlade so zásadou efektivity, však nestačí,\naby stanovovali, že spotrebiteľ musí mať vedomosť o skutkových okolnostiach nekalej povahy zmluvnej\npodmienky bez toho, aby sa zohľadnila jednak jeho vedomosť o právach, ktoré mu vyplývajú zo smernice\n93/13, a jednak skutočnosť, že má dostatok času na to, aby mu umožnil účinne pripraviť a podať žalobu\nna uplatnenie týchto práv.\nPodľa rozsudku SdEÚ č. C – 561/21:\n34\nV tomto kontexte Súdny dvor rozhodol, že uplatnenie premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť od\nuzavretia zmluvy, pokiaľ z nej vyplýva, že spotrebiteľ môže požadovať vrátenie platieb uskutočnených\nv rámci plnenia zmluvnej podmienky považovanej za nekalú v určitej lehote po podpise tejto zmluvy,\nbez ohľadu na to, či vedel alebo mohol rozumne vedieť o nekalej povahe tejto podmienky, však môže\nnadmerne sťažiť výkon práv tohto spotrebiteľa priznaných smernicou 93/13, a teda porušiť zásadu\nefektivity v spojení so zásadou právnej istoty.\n35\nNaproti tomu za okolností, o aké ide vo veci samej, v čase, keď rozhodnutie, ktorým sa konštatuje\nnekalá povaha dotknutej zmluvnej podmienky a z tohto dôvodu vyhlasuje jej neplatnosť, nadobudlo\nprávoplatnosť, má spotrebiteľ určitú vedomosť o protiprávnosti tejto podmienky. Od tohto dátumu je teda\ntento spotrebiteľ v zásade schopný účinne uplatniť práva, ktoré mu priznáva smernica 93/13, a teda môže\nzačať plynúť premlčacia lehota na podanie žaloby o vrátenie, ktorej hlavným cieľom je obnovenie právnej\na skutkovej situácie spotrebiteľa, v ktorej by sa nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala, ako\nto vyplýva z bodov 18 a 23 tohto rozsudku.\n36 V tomto okamihu totiž vzhľadom na to, že ide o súdne rozhodnutie, ktoré má právnu silu rozhodnutej\nveci a ktoré je určené dotknutému spotrebiteľovi, sa tento spotrebiteľ môže dozvedieť o nekalej povahe\nuvedenej zmluvnej podmienky a sám posúdiť vhodnosť podania žaloby o vrátenie súm zaplatených na\nzáklade tejto podmienky v lehote stanovenej vnútroštátnym právom alebo, ak to stanovuje vnútroštátne\nprocesné právo, konečné súdne rozhodnutie o neplatnosti nekalej podmienky umožňuje súdu vyhovieť\nžalobe o vrátenie, ktorá je jej dôsledkom.\n37\nPremlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa rozhodnutie konštatujúce nekalú povahu\nzmluvnej podmienky stáva konečným a ju z tohto dôvodu zrušuje, je teda zlučiteľná so zásadou efektivity,\npretože spotrebiteľ má možnosť oboznámiť sa so svojimi právami predtým, ako táto lehota začne plynúť\nalebo neuplynie.\n7.2. Pri výklade začiatku lehoty premlčania práva na primerané finančné zadosťučinenie tak možno\nanalogicky s prihliadnutím na vyššie citované rozsudky SdEÚ uzavrieť, že právo na primerané finančné\nzadosťučinenie je ohrozené možným premlčaním až po právoplatnom rozsudku súdu konštatujúcim\nv prospech spotrebiteľa porušenie jeho práv/a. Na tom nič nemení, že z hľadiska hospodárnosti možno\nžalobu spotrebiteľa o a) určenie porušenia jeho práva spojiť so b) žalobou o primerané finančné\nzadosťučinenie pre toto porušenie, kde pozitívny výrok vo veci a) je nevyhnutnou podmienkou pre\npozitívny výrok vo veci b). Pripustenie názoru žalovanej, že začiatok behu premlčacej lehoty sa viaže na\nuzavretie zmluvy dňa 14.10.2014, by v rozpore s judikatúrou SdEÚ znamenal fikciu, že spotrebiteľ už\nuzavretím zmluvy vedel alebo mohol rozumne vedieť o porušení jeho práv (najmä o nekalosti zmluvnej\npodmienky) a zároveň mal vedomosť o právach priznaných mu právnymi predpismi za účelom realizácie\njeho ochrany, čo však z právnych predpisov a ani z judikatúry najvyšších súdnych autorít neplynie.\n8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\nPodľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\nPodľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n\n8.1. V konaní išlo o nárok, ktorého výška závisela od úvahy súdu a vtedy je žalobca úspešný, ak je\núspešný v základe nároku. Žalobcovi tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktorej výška sa\nvšak bude odvíjať od priznanej sumy.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)\nvyhotoveniach.\nPodľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto\nvada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nPodľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "447881f6-1314-45f2-ac79-94a4a0832016:62cc11db-2cb4-4522-be3a-3cde3f28d9ca", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2023:6121429558.5", "spisova_znacka": "11Csp/15/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Csp/15/2022 z 25. 7. 2023", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2023-07-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2023:6121429558.5"}], "citovane_v": []}