Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/64/2024 z 19. 9. 2024 Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 19. septembra 2024, sp. zn. 9Csp/64/2024, ECLI:SK:OSPO:2024:8124204517.2 Okresný súd Prešov | 9Csp/64/2024 | ECLI:SK:OSPO:2024:8124204517.2 | 2024-09-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: predpis č. 39/2017 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/11d8b087-7c46-4e98-8dc2-17d04408ef04 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124204517.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Prešov 9Csp/64/2024 8124204517 19. 09. 2024 JUDr. Rastislav Sikorjak ECLI:SK:OSPO:2024:8124204517.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D. právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 36 863 017 o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 900 Eur, takto rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 200 € a to do 3 dní odo dňa I. právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov. odôvodnenie: 1. Žalobca v žalobe doručenej súdu dňa 23.05.2024 uviedol: „V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11Csp/15/2022, o určenie neprijateľnosti troch zmluvných podmienok, som bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný, rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 11Csp/15/2022, z 22.5.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.6.2023 (ďalej len Základné konanie). Súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. 5063421964, zo dňa 14.10.2014, v Časti I., Článok II. Poplatky, bod 1., v znení: „Poplatok za upomienku je vo výške 25 EUR za každú vystavenú upomienku.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. 5063421964 zo dňa 14.10.2014, v Časti I., Článok III. Záverečné ustanovenia, bod 3., v znení: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčastˇami U´verovej zmluvy, ktorými sú VOP, U´verové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle U´verovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zava¨zuje sa ich dodržiavatˇ. Pre účely U´verovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnostˇou od 1.8.2002 a U´verovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie U´verov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007. Dlžník dˇalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona o bankách.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere č. 5063421964, zo dňa 14.10.2014, v Časti I., Článok III. Záverečné ustanovenia, bod 7., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vztˇahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovatˇ podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: - odsek 48. odôvodnenia: „K poplatku za každú upomienku vo výške 25,- Eur súd uvádza, že má povahu skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vztˇahu k spotrebiteľovi nečestné a navyše netransparentné. Zmyslom upomienky je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si dodatočne splnil svoju povinnostˇ, s plnením ktorej je v omeškaní. U´čelom upomienky nemôže bytˇ získanie majetkového prospechu vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi. Tento poplatok nemožno chápatˇ ani ako poplatok za službu, nepochybne presahuje administratívne náklady spojené s vyhotovením a zaslaním upomienky. - odsek 49. odôvodnenia: „K zmluvnej podmienke týkajúcej sa aplikácie Obchodného zákonníka súd uvádza, že ide o zmluvné ustanovenie, ktoré je v rozpore s aktuálnou právnou úpravou - § 52 ods. 2 vetou tretˇou Občianskeho zákonníka, ktorý bol doplnený o túto vetu zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnostˇou od 01.04.2015. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, kedˇže vylučuje použitie Občianskeho zákonníka, ktorého úprava v zásade je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v Obchodnom zákonníku, napr. v ustanoveniach o odstúpení od zmluvy, premlčaní alebo úrokoch z omeškania. - odsek 50. odôvodnenia: „Ohľadom zmluvnej podmienky týkajúcej sa vyhlásenia spotrebiteľa súd v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením už spomínaného rozhodnutia UI SOI, ktorý aj túto zmluvnú podmienku žalovaného považoval za neprijateľnú a v tejto súvislosti uviedol: „Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadne oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnostˇami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vztˇahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, kedˇže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže bytˇ odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. V ustanoveniach § 4 a § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch sú priamo definované informačné povinnosti veriteľa a taktiež z ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ je povinný pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúditˇ s odbornou starostlivostˇou schopnostˇ spotrebiteľa splácatˇ spotrebiteľský úver pri zohľadnení skutočností uvedených v zákone. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Priemerný spotrebiteľ nemusí bytˇ znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon“. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto kritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného porušenia spotrebiteľského práva. Vznik ujmy ani hrozba ujmy nepredstavujú žiadnu podmienku priznaného nároku na PFZ. Nakoľko som spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy. Vo vzťahu k trom, v Základnom konaní judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, si uplatňujem PFZ za každú vo výške 300,-- eur, spolu vo výške 900,-- eur. Žalovaná v súdnych konaniach opakovane zotrváva na platnosti predmetných zmluvných podmienok.“ 2. Žalovaný sa v podstatnom k žalobe vyjadril nasledujúco: K žalobnému návrhu chceme najprv úplne otvorene vyjadriť, že v podobe prezentovanej žalobcom má až amorálny rozmer. Nielen že hrubo pošliapava naše procesné práva, keď v žalobe neuviedol zásadné skutočnosti na splnenie viacerých predpokladov príslušného typu nároku, čím nás efektívne zbavuje možnosti relevantnej procesnej obrany, ale predovšetkým požaduje „zadosťučinenie“ za akúsi bližšie nešpecifikovanú nemateriálnu ujmu, pričom žalovanú sumu bez akéhokoľvek obhájiteľného dôvodu vyčíslil na sumu presahujúcu sedem percent istiny poskytnutého úveru (a táto suma má byť, prirodzene, na-výšená aj o trovy právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu v žalobe detailne radšej nevyčíslil, pravdepodobne aby výsledná suma „nebila do očí“ a neumocňovala bezprecedentnú a alarmujúcu nepoctivosť celkového prístupu voči našej banke). Nemožno prehliadať ustálený prvok posudzovania satisfakčných nárokov, ktoré nesmú za žiadnych okolností slúžiť na obohacovanie dotknutého subjektu, ako sa opakovane premietol do rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít Dovolíme si v tejto súvislosti, na demonštráciu „primeranosti“ žalobnej požiadavky, jedno porovnanie. Vychádzajúc z aktuálneho znenia právnych predpisov na úseku odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, opatrenie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky č. S17143-2024OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2024), uplat-ňovaného napr. aj pri odškodňovaní obetí násilných trestných činov (§ 12 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je výška náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2023 za jeden bod 28,60 EUR. Žalobná požiadavka vo výške 900,- EUR teda zodpovedá približne 30 bodom! V príslušnej výške je takto odškodňovaná bolesť napr. zo zlomeniny čeľuste (položka 16 prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z.) alebo dvoch až piatich rebier (položka 81b prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z.), či z čiastočnej straty ušnice (položka 56a prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z.). V súlade s konštantným prístupom súdnej praxe, podľa ktorého sa pri každom žalobnom nároku má prednostne skúmať jeho prípadné premlčanie, vznášame námietku premlčania práva na zaplatenie zadosťučinenia, ako ho uplatnil žalobca podanou žalobou. Niet žiadnej pochybnosti, že toto právo podlieha ako právo majetkovej povahy premlčaniu (§ 100 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ďalej len „Občiansky zákon-ník“). Keďže žiaden zákon nezavádza osobitné pravidlá jeho premlčania, je potrebné použiť všeobecnú občianskoprávnu reguláciu, najmä ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vy-konať po prvý raz.“ Je zároveň plne namieste aplikovať ho v súlade s ustáleným prístupom k posudzovaniu premlčania, ktoré má byť závislé výlučne od objektívnych skutočností, a do ktorej kategórie patrí aj žalobou uplatnený nárok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 250/2007 Z. z.“), na rozdiel od premlčania napr. nárokov na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, kde sa právne významnou stáva aj subjektívna vedomosť dotknutého subjektu. Dôraz sa teda musí klásť na čas, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, a nie na okamih, keď oprávnený subjekt právo mohol vykonať po prvý raz. Začiatok plynutia premlčacej doby takto najmä nesmie byť závislým na subjektívnom rozhodnutí spotrebiteľa iniciovať súdne konanie, v ktorom uplatní porušenie práva alebo povinnosti zo sféry spotrebiteľského práva. V zrejmom rozpore s účelom inštitútu premlčania (ako nástroja právnej istoty) i kategorickým zákonným imperatívom o premlčiavaní všetkých majetkových práv (vyššie zmienené ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka) by totiž došlo k neprípustnému posunutiu začiatku premlčacej doby, a to prakticky neobmedzene a podľa ľubovôle spotrebiteľa. Mohlo by to dokonca viesť k neudržateľnému následku, že premlčacia doba satisfakčného nároku by nikdy nezačala plynúť, keby spotrebiteľ nepodal žalobu z porušenia spotrebiteľského práva. 3. Súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi súdny spis a zistil, že Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 11Csp/15/2022 – 165 zo dňa 25.05.2022 rozhodol spôsobom uvedeným žalobcom v žalobe. 4. Relevantná právna úprava. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 – Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 4.1. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu spotrebiteľovi. 4.2. V prejednávanom prípade zo strany žalobcu došlo k iniciovaniu súdneho konania z dôvodu určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorom bol úspešný. Úspešne teda uplatnil porušenie jeho práva garantovaného ako zákonom o ochrane spotrebiteľa, tak aj Občianskym zákonníkom. 4.3. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že súčasné znenie § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. a zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bez toho, žeby sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je daná aj odpoveď na obvyklú argumentáciu žalovaných dodávateľov, ktorej podstata spočíva v tvrdení, že právo na primerané finančné zadosťučinenie dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak“. Podľa názoru súdu dotknuté zákonné ustanovenie žiadnu takúto podmienku nestanovuje a naopak dovršuje sa ním ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom vzťahu. Primerané zadosťučinenie podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. nemá napriek svojmu názvu nič spoločné s obdobným inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto nie je potrebné skúmať, či a ako bolo zasiahnuté do osobnostnej sféry spotrebiteľa. 4.4. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba pri určovaní jeho výšky vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu satisfakčnú a primerane aj funkciu preventívno - sankčnú (pričom však táto funkcia sama o sebe nespôsobuje zvýšenie sumy priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia) tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať predovšetkým ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Podľa NS SR sp. zn 6 Cdo/127/2017 - Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. 5. Pri neexistencii kritérií pre určovanie výšky finančného zadosťučinenia, tak súd má za to, že finančné zadosťučinenie musí byť priznané ako primerané. V prejednávanej veci patrí finančné zadosťučinenie za porušenie ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len „neprijateľná podmienka“/. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.) ako aj zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 4 ods.2 - Predávajúci nesmie a/ ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b/ upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.). 5.1. Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia súdna prax do úvahy pri určení jeho výšky berie aj nasledujúce skutočnosti (ktoré sú v súčasnosti uvedené priamo v § 3 ods.1 písm.e/ zákona o ochrane spotrebiteľa č. 108/2024 Z.z. podľa ktorého – každý spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.): - povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov; - akékoľvek opatrenie prijaté predajcom alebo dodávateľom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli spotrebitelia, alebo na jej nápravu; - všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa predajca alebo dodávateľ dopustil; - získané finančné výhody predajcu alebo dodávateľa v dôsledku porušenia právnych predpisov alebo straty, ktoré predajca alebo dodávateľ v dôsledku takéhoto porušenia neutrpel, ak sú k dispozícii príslušné údaje; - plnenie povinností dlžníka (spotrebiteľa); - všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu. 5.2. Žalobca netvrdil, že mu z neprijateľných zmluvných podmienok vznikla ujma alebo, že žalovaný na jeho úkor získal finančnú výhodu. Rovnako žalobca netvrdil a súd nezistil, žeby zo strany žalovaného išlo o použitie neprijateľných ZP po ich právoplatnom judikovaní. Naopak, žalobca mal uľahčenú úlohu, keďže zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti sa domáhal, boli už v obdobných typových zmluvách za neprijateľné opakovane judikované. Na námietku žalovaného o nesplnení povinnosti žalobcu splácať úver riadne a včas, súd prihliadať nemohol, keďže na ochranu pred takýmto (ne)konaním má žalovaný ako veriteľ k dispozícii žalobu na plnenie. 5.3. Súd považuje vo vzťahu k určeniu výšky primeraného finančného zadosťučinenia za relevantné aj tvrdenie žalovaného o porovnaní odškodňovania ujmy na zdraví formou náhrady za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia. Suma 900 € skutočne predstavuje cca 30 bodov a takouto sumou sa odškodňuje bolesť za zlomenie čeľuste alebo 2 – 5 rebier. Odškodňovanie poškodenia zdravia plní dôležitejšiu funkciu ako inštitút primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľa. 5.4. Súd tak primerané finančné zadosťučinenie chápe ako dovŕšenie nápravy vadného stavu, ktorého základom však bol úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, ktorého sa zúčastnil ako žalobca alebo žalovaný. Potom primerané finančné zadosťučinenie po úspechu v tzv. základnom konaní mu má naviac nahradiť „určitý“ diskomfort spôsobený súdnym konaním (či už vyhľadanie občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľa alebo advokáta, alebo účasť na súde a pod., keďže tento čas mohol využiť inak). 5.5. Súd má zároveň za to, že v tomto type konaní je možná aj určitá paušalizácia náhrad, aby sa nepriznávali len symbolické sumy bez hospodárskeho významu ale ako výsledok zaťažovania súdneho systému alebo sumy premrštené vedúce k obohacovaniu spotrebiteľov. Tak súd za základnú sumu zadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje sumu 100 € s možným posunom oboma smermi na základe charakteru zmluvnej podmienky. 5.6. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa upomienky tak súd priznáva 50 € (išlo síce o skrytú sankciu ale nebol preukázaný nadmerný počet upomienok zaslaných žalobcovi s cieľom navýšiť sumu, ktorú je povinný zaplatiť), za neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa aplikácie obchodného zákonníka priznáva súd 50 € (keďže subsidiarita ObchZ. je daná a spotrebiteľ o ochranu OZ stanovenú kogentne napriek tejto zmluvnej podmienke prísť nemohol) a 100 € za podmienku o oboznámení a súhlasom s obchodnými podmienkami (pretože skutočne vzbudzuje dojem o prenose dôkazného bremena na spotrebiteľa, čo ho môže odrádzať od uplatňovania jeho práv), spolu 200 €. Nad uvedenú sumu je žaloba nedôvodná. 6. Pokiaľ ide o námietku šikanózneho výkonu práva žalobcom, s touto sa súd nestotožňuje. Zneužitím práva sa rozumie situácia, ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený. 6.1. Konanie žalobcu, ktorý uspel v základnom konaní, spočívajúce v podaní tejto žaloby nepovažuje súd za zneužitie práva. Práve naopak, ak žalovaný vediac o výsledku základného konania nekontaktoval žalobcu za účelom odškodnenia, potom podanie žaloby žalobcom o primerané finančné zadosťučinenie je logickým krokom pre zavŕšenie ochrany pri porušení práva, ktoré spôsobil žalovaný. V rámci právnej argumentácie poukazuje súd na rozsudok SdEÚ vo veci C – 35/22, podľa ktorého 35 Napokon spotrebiteľovi, ktorý uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nemožno vytýkať, že sa obrátil na príslušný vnútroštátny súd s cieľom uplatniť práva, ktoré mu zaručuje smernica 93/13, v prípade nečinnosti dotknutého predajcu alebo dodávateľa napriek konštatovaniu nekalej povahy podobných podmienok ustálenou vnútroštátnou judikatúrou, ktorá mala tohto predajcu alebo dodávateľa podnietiť k tomu, aby sa z vlastnej iniciatívy obrátil na tohto spotrebiteľa a čo najskôr odstránil účinky tejto nekalej podmienky. 37 Tak ako uviedol generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, s prihliadnutím na vedomosti, ktoré je možné od týchto inštitúcií očakávať v tejto oblasti, a na nevýhodnejšie postavenie spotrebiteľov vo vzťahu k uvedeným inštitúciám, môžu správania uvedené v bode 36 tohto rozsudku predstavovať vážne indície o nedostatku dobrej viery tých istých inštitúcií. Je teda potrebné, aby príslušný súd mohol v tejto súvislosti vykonať potrebné overenia a prípadne vyvodiť dôsledky, ktoré z toho vyplývajú. Námietka premlčania zo strany žalovaného. 7. Podstatné pre správne určenie začiatku premlčacej lehoty je určenie tzv. actio nata, teda kedy bolo možné 1x podať žalobu, tak aby uplatnený nárok mohol byť ohrozený premlčaním. Žalovaný tvrdí, že sa tak deje uzavretím právne závadnej zmluvy. Takýto zjednodušený záver by však poprel podstatu spotrebiteľskej ochrany a ex offo vytvorenej súdnej kontroly zmluvných podmienok s odôvodnením, že spotrebiteľ nie je schopný neprijateľnosť zmluvných podmienok alebo ich nezákonnosť z iného dôvodu odhaliť a nevedomosť o týchto skutočnostiach mu nemôže byť na ujmu. V rámci právnej argumentácie súd poukazuje na rozsudok SdEÚ č. 485/19: Z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, a to najmä v rámci jeho prvej otázky, totiž vyplýva, že trojročná lehota stanovená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom k premlčaniu dôjde aj vtedy, keď spotrebiteľ nie je sám schopný posúdiť, či je zmluvná podmienka nekalá, alebo keď nevedel o nekalej povahe predmetnej zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť znevýhodnené postavenie, v ktorom sa spotrebitelia nachádzajú voči predajcom alebo dodávateľom, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a skutočnosť, že je možné, že spotrebitelia nevedia o svojich právach vyplývajúcich zo smernice 93/13 alebo zo smernice 2008/48, prípadne že nepoznajú ich rozsah. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je na prvú otázku potrebné odpovedať tak, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. 7.1. Súd má teda za to, že žalobu o zaplatenie PFZ možno podať spolu so žalobou o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky (z dôvodu neprijateľnosti alebo z iného dôvodu) alebo priznania iného nároku spotrebiteľovi a v takomto prípade sa eliminuje riziko možného premlčania, ktoré začína až právoplatnosťou rozhodnutia o určení neplatnosti zmluvnej podmienky alebo o priznaní iného nároku. V takomto prípade by išlo o vzájomné závislé výroky a v prípade zrušenia základného výroku by sa bez ďalšieho zrušil aj výrok o primeranom finančnom zadosťučinení. Ide o podobný prípad, ako keď náhrada mzdy za neplatné rozviazanie pracovného pomeru patrí až v prípade právoplatného rozsudku o takomto neplatnom rozviazaní ale táto neplatnosť sa žaluje spolu s náhradou mzdy a o oboch nárokoch možno aj spoločne rozhodnúť. Ak však spotrebiteľ žaluje osobitne (napr. z dôvod eliminácie vyšších trov konania v prípade neúspechu pri 2 nárokoch), tak premlčacia lehota PFZ začína plynúť právoplatnosťou rozhodnutia o úspešnom uplatnení práva spotrebiteľa a premlčí sa uplynutím 3 rokov. Rozsudok v základnom konaní sa stal právoplatným dňa 16.06.2023 a žaloba o PFZ bola podaná dňa 23.05.2024, tak premlčacia lehota neuplynula (§ 101 OZ - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.). Podľa rozsudku SdEÚ č. C - 810/21 až C - 813/21: 48 Pokiaľ teda ide o začiatok premlčacej lehoty, taká lehota môže byť zlučiteľná so zásadou efektivity len vtedy, ak spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa so svojimi právami predtým, ako táto lehota začala plynúť alebo uplynula. 50 Na to, aby boli spôsoby uplatnenia premlčacej lehoty v súlade so zásadou efektivity, však nestačí, aby stanovovali, že spotrebiteľ musí mať vedomosť o skutkových okolnostiach nekalej povahy zmluvnej podmienky bez toho, aby sa zohľadnila jednak jeho vedomosť o právach, ktoré mu vyplývajú zo smernice 93/13, a jednak skutočnosť, že má dostatok času na to, aby mu umožnil účinne pripraviť a podať žalobu na uplatnenie týchto práv. Podľa rozsudku SdEÚ č. C – 561/21: 34 V tomto kontexte Súdny dvor rozhodol, že uplatnenie premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť od uzavretia zmluvy, pokiaľ z nej vyplýva, že spotrebiteľ môže požadovať vrátenie platieb uskutočnených v rámci plnenia zmluvnej podmienky považovanej za nekalú v určitej lehote po podpise tejto zmluvy, bez ohľadu na to, či vedel alebo mohol rozumne vedieť o nekalej povahe tejto podmienky, však môže nadmerne sťažiť výkon práv tohto spotrebiteľa priznaných smernicou 93/13, a teda porušiť zásadu efektivity v spojení so zásadou právnej istoty. 35 Naproti tomu za okolností, o aké ide vo veci samej, v čase, keď rozhodnutie, ktorým sa konštatuje nekalá povaha dotknutej zmluvnej podmienky a z tohto dôvodu vyhlasuje jej neplatnosť, nadobudlo právoplatnosť, má spotrebiteľ určitú vedomosť o protiprávnosti tejto podmienky. Od tohto dátumu je teda tento spotrebiteľ v zásade schopný účinne uplatniť práva, ktoré mu priznáva smernica 93/13, a teda môže začať plynúť premlčacia lehota na podanie žaloby o vrátenie, ktorej hlavným cieľom je obnovenie právnej a skutkovej situácie spotrebiteľa, v ktorej by sa nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala, ako to vyplýva z bodov 18 a 23 tohto rozsudku. 36 V tomto okamihu totiž vzhľadom na to, že ide o súdne rozhodnutie, ktoré má právnu silu rozhodnutej veci a ktoré je určené dotknutému spotrebiteľovi, sa tento spotrebiteľ môže dozvedieť o nekalej povahe uvedenej zmluvnej podmienky a sám posúdiť vhodnosť podania žaloby o vrátenie súm zaplatených na základe tejto podmienky v lehote stanovenej vnútroštátnym právom alebo, ak to stanovuje vnútroštátne procesné právo, konečné súdne rozhodnutie o neplatnosti nekalej podmienky umožňuje súdu vyhovieť žalobe o vrátenie, ktorá je jej dôsledkom. 37 Premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa rozhodnutie konštatujúce nekalú povahu zmluvnej podmienky stáva konečným a ju z tohto dôvodu zrušuje, je teda zlučiteľná so zásadou efektivity, pretože spotrebiteľ má možnosť oboznámiť sa so svojimi právami predtým, ako táto lehota začne plynúť alebo neuplynie. 7.2. Pri výklade začiatku lehoty premlčania práva na primerané finančné zadosťučinenie tak možno analogicky s prihliadnutím na vyššie citované rozsudky SdEÚ uzavrieť, že právo na primerané finančné zadosťučinenie je ohrozené možným premlčaním až po právoplatnom rozsudku súdu konštatujúcim v prospech spotrebiteľa porušenie jeho práv/a. Na tom nič nemení, že z hľadiska hospodárnosti možno žalobu spotrebiteľa o a) určenie porušenia jeho práva spojiť so b) žalobou o primerané finančné zadosťučinenie pre toto porušenie, kde pozitívny výrok vo veci a) je nevyhnutnou podmienkou pre pozitívny výrok vo veci b). Pripustenie názoru žalovanej, že začiatok behu premlčacej lehoty sa viaže na uzavretie zmluvy dňa 14.10.2014, by v rozpore s judikatúrou SdEÚ znamenal fikciu, že spotrebiteľ už uzavretím zmluvy vedel alebo mohol rozumne vedieť o porušení jeho práv (najmä o nekalosti zmluvnej podmienky) a zároveň mal vedomosť o právach priznaných mu právnymi predpismi za účelom realizácie jeho ochrany, čo však z právnych predpisov a ani z judikatúry najvyšších súdnych autorít neplynie. 8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 8.1. V konaní išlo o nárok, ktorého výška závisela od úvahy súdu a vtedy je žalobca úspešný, ak je úspešný v základe nároku. Žalobcovi tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktorej výška sa však bude odvíjať od priznanej sumy. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.