{"guid": "7e5d6843-24cb-478f-8cc2-72121c23512e:73c4736b-d372-4a3b-87e8-f421296c55ec", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8124204841.1", "spisova_znacka": "8Cbi/6/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Cbi/6/2024 z 4. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 4. decembra 2024, sp. zn. 8Cbi/6/2024, ECLI:SK:OSPO:2024:8124204841.1", "identifikacne_cislo": "8124204841", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Žaneta Motyková", "sudca_id": 3304, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zaneta-motykova-3304", "datum_vydania": "2024-12-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73c4736b-d372-4a3b-87e8-f421296c55ec", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124204841.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124204841.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8124204841.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n8Cbi/6/2024\n8124204841\n04. 12. 2024\nJUDr. Žaneta Motyková\nECLI:SK:OSPO:2024:8124204841.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: JUDr. Peter Bartoš, Námestie\nSlobody 2, 066 01 Humenné, správca úpadcu: Eco Energy Point, s.r.o., Popradská 17/670, 064 01 Stará\nĽubovňa, IČO: 48 050 164, právne zast.: JUDr. Gabriela Ulbrichtová, advokátka, Garbiarska 83/20, 064\n01 Stará Ľubovňa, IČO: 55 116 451 proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, XXX XX C., právne\nzast.: AK Peter Čabák, s.r.o., Južná trieda 2/A, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 51 336 448,\no určenie neúčinnosti právnych úkonov , takto:\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca podal dňa 31.05.2024 na Okresnom súde Prešov návrh na určenie neúčinnosti právnych\núkonov a to výber hotovosti z bankového účtu úpadcu v prospech žalovaného v celkovej sume 880,Eur a zároveň žiadal vydať tieto finančné prostriedky v prospech konkurznej podstaty úpadcu Eco\nEnergy Point s.r.o. v konkurze. Žalobca má za to, že tieto právne úkony bol realizované medzi osobami\nspriaznenými podľa § 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ako ZKR), pretože\nosoba A. B. je štatutárny orgán úpadcu. Žalobca v žalobe zároveň poukázal na absenciu transferového\noceňovania v zmysle zákona číslo 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a\nusmernenia číslo MF/019153/2018 - 724 o určení obsahu dokumentácie, ktoré je v prípade právneho\núkonu medzi závislými osobami povinné za účelom, aby transakcie prebiehajúce medzi závislými\nosobami boli uskutočňované za trhových podmienok. Vo vzťahu k odporovateľnosti žalobca poukázal na\nskutočnosť, že v čase učinenia výberu hotovosti z účtu úpadcu mal úpadca viacero splatných záväzkov\nvoči viacerým veriteľom a s poukazom na prihlášky konkurzných veriteľov úpadcu napadnutými výbermi\npeňažných prostriedkov došlo k ich ukráteniu, pričom tento úmysel bol alebo musel byť žalovanému\nznámy. Napadnutý výber hotovosti bol učinený po začatí konkurzného konania dňa 06.04.2023 a\n18.04.2023. Napadnutý prevod peňažných prostriedkov navyše považuje za mrhanie majetkom úpadcu.\n2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 31.07.2024 nerozporoval, že dňa 06.04.2023 vybral z účtu\núpadcu sumu 500,- Eur a dňa 18.04.2023 sumu 380,- Eur. Uviedol, že tieto finančné prostriedky\nslúžili na úhradu záväzkov úpadcu existujúcich v tom čase. Procesná obrana žalovaného spočívala\nv tom, že žalobca nepreukázal, že napadnutými právnymi úkonmi došlo k naplneniu hmotnoprávnych\npredpokladov v § 57 a nasledovné ZKR. Podľa názoru žalovaného správca nepreukázal zmenšenie\nhodnoty majetku dlžníka, ku ktorému malo dôjsť po uskutočnení ním odporovaného právneho úkonu\ndlžníka, ktorým by sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom dôkazné bremeno o týchto\nskutočnostiach je na správcovi. Zo žalobcom predloženého prehľadu prihlásených pohľadávok podľa\n\njeho názoru vyplýva, že do konkurzu boli prihlásené pohľadávky v celkovej výške 640 927,58 Eur a\nzo stránky registra úpadcov, ktorú aktualizuje práve sám žalobca, vyplýva, že celkový majetok úpadcu\npredstavuje sumu 1 085 418,93 Eur a preto nedošlo k naplneniu základnej zákonnej podmienky, ktorou je\nukracovanie uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, keďže hodnota majetku\nje omnoho vyššia ako hodnota všetkých prihlásených pohľadávok. Podľa názoru žalovaného žalobca v\nžalobe argumentoval, že úkony, ktoré napáda, sú všetkými druhmi odporovateľných právnych úkonov\npodľa § 58 až 60 ZKR, avšak bližšie nezdôvodnil, prečo dané úkony spadajú pod tieto jednotlivé\nustanovenia.\n3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 04.12.2024, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými\nlistinnými dôkazmi. Právni zástupcovia sporových strán zotrvali vo svojej argumentácii.\nNa základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:\n4. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.02.2023 sp. zn. 1K/2/2023 bolo začaté konkurzné\nkonanie voči dlžníkovi Eco Energy Point, s.r.o. so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa,\nIČO: 48 050 164.\n5. Konateľ úpadcu, A. B., dňa 06.04.2023 vybral z účtu dlžníka sumu 500,- Eur. Konateľ úpadcu, A.\nB., dňa 18.04.2023 vybral z účtu dlžníka sumu 380,- Eur. Predmetné finančné prostriedky použil na\nexistujúce záväzky úpadcu v podobe nákladov súvisiacich s prevádzkovaním úpadcu.\n6. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 24.05.2023 sp. zn. 1K/2/2023 bol vyhlásený konkurz na\nmajetok dlžníka Eco Energy Point, s.r.o. so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48\n050 164.\nZistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:\n7. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá\nnávrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.\n8. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní\npo lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku\npri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní\npred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá\nsa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene\npredpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi\nvýškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej\nako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera\nkrytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní\npo lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi\nvymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),\npredpokladá sa, že je platobne neschopný.\n9. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona\nrozumie\na) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen\ndozornej rady právnickej osoby,\nb) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,\nc) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej\nrady právnickej osoby uvedenej v písmene b),\nd) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),\ne) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)\naž d) kvalifikovanú účasť.\n10. Podľa § 10 ods. 1 ZKR Bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť\nako podnikanie na účely tohto zákona sú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie\nriadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti.\n\n11. Podľa § 10 ods. 3 písm. a) až g) ZKR (3) Za bežný právny úkon na účely tohto zákona sa nepovažuje\na) založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,\nb) nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo inej právnickej\nosobe,\nc) prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti alebo iného majetku, ktorého hodnota predstavuje\nvýznamný podiel na celkovej hodnote majetku dlžníka, prípadne ich zaťaženie vecným bremenom,\nd) uzatvorenie zmluvy o úvere, o pôžičke alebo o inom dočasnom poskytnutí alebo prijatí peňažných\nprostriedkov,\ne) zabezpečenie cudzieho záväzku, prevzatie cudzieho záväzku, pristúpenie k cudziemu záväzku alebo\nposkytnutie sľubu odškodnenia za škodu spôsobenú treťou osobou,\nf) urobenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia alebo zvýhodňujúceho právneho úkonu,\ng) urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok.\n12. Podľa § 14 ods. 3 ZKR O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne\nzverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína\nkonkurzné konanie.\n13. Podľa § 14 ods. 5 písm. a) ZKR Začatie konkurzného konania má tieto účinky: dlžník je povinný\nobmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho\núkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať,\n14. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom\ndlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.\nVeriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane\nlehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.\n15. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby\nalebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje\nza uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.\n16. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky\nsú už vykonateľné alebo uspokojené.\n17. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,\nktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.\n18. Podľa § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je\nbezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol\nalebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,\nktoré na jeho základe získal alebo má získať.\n19. Podľa § 58 ods. 2 ZKR, právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil\núpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí,\nže úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia\nmajetku. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase\nurobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.\n20. Podľa § 58 ods. 3 ZKR, ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým právnym\núkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného\nkonania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej\ns dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred\nzačatím konkurzného konania.\n21. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,\nktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,\nzabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku\nvo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.\n\n22. Podľa § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok\ndlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech\nosoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa\npredpokladá, ak sa nepreukáže opak.\n23. Podľa § 59 ods. 4 ZKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli\nurobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon\nurobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka,\nktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.\n24. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil\nsvojich veriteľov (ďalej len \"ukracujúci právny úkon\"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich\nveriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.\n25. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,\númysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,\nak sa nepreukáže opak.\n26. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené\npočas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.\n27. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom\nodporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne\nurobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.\n28. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci\nnajmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto\nprejavom spájajú.\nPrávne posúdenie veci:\n29. V prejednávanej právnej veci bolo nesporné, že dňa 25.02.2023 začalo konkurzné konanie voči\ndlžníkovi Eco Energy point s.r.o. v konkurze a následne s účinkami ku dňu 31.05.2023 bol vyhlásený\nkonkurz na spoločnosť Eco Energy Point s.r.o. v konkurze. Medzi sporovými stranami zároveň nebolo\nsporné, že dňa 06.04.2023 a 18.04.2023 konateľ spoločnosti Eco Energy Point s.r.o. v konkurze vybral\nz účtu tejto spoločnosti sumu v celkovej výške 880,- Eur. Rovnako nie je sporné, že úpadca a žalovaný\nsú spriaznenými osobami podľa § 9 ZKR.\n30. Prvoradým bolo pre súd v konaní ustáliť, či žalovanému úkonu v podobe výberu hotovosti z\nbankového účtu úpadcu je možné odporovať. Výber hotovosti je podľa názoru súdu faktickým úkonom,\nktorému nie je možno odporovať a preto ani nemôže byť spôsobilým predmetom odporovacej žaloby.\nPrávny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka predstavuje prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene\nalebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Faktický úkon\nvýberu hotovosti z účtu však nenapĺňa takto vymedzenú definíciu právneho úkonu. V takto navonok\nprejavenej vôle v podobe výberu finančných prostriedkov absentuje právnym poriadkom predpokladaný\nvznik, zmena a zánik práv a povinností. Z vymedzenej legálnej definície právneho úkonu zároveň plynie,\nže ide len o také správanie v podobe prejavu vôle, ktoré právo (teda právny predpis či zmluva a pod.)\npredpokladá. To v konzekvencii znamená, že jednostranné prejavy vôle môžu mať právnu relevanciu, len\nak sú v práve predvídané. Právnym úkonom je teda určitý, v hypotéze právnych noriem predpokladaný\nskutkový stav.\n31. V prejednávanej právnej veci malo v dôsledku žalovaných úkonov, výbermi hotovosti vymedzených\nv petite žaloby, dôjsť k zániku záväzku, avšak súd má za to, že žalobca mal žalovať neúčinnosť\nprávneho úkonu splnenia záväzku a nie faktického úkonu výberu finančných prostriedkov slúžiacich\nna splnenie záväzkov. Napriek uvedenému súd v snahe eliminovať prípadné zmenšovania majetku\núpadcu a naplnenia účelu odporovacej žaloby pristúpil k posudzovaniu žalovaných úkonov ako úkonov,\nktorým možno odporovať a v ďalšom sa nimi zaoberal. Súd tak siahol po extenzívnom výklade pri\nsnahe o naplnení účelu odporovateľnosti právnych úkonov v konkurznom konaní. K otázke hodnotenia\n\nžalobcom vymedzeného úkonu, ako spôsobilého predmetu odporovacej žaloby, t.j. v hodnotení, či\nvýber hotovosti možno považovať za právny úkon, ktorému je možné odporovať, súd poukazuje na\nexistujúcu judikatúra súdov Českej republiky (NS ČR sp. zn. 29 Cdo 677/2011, 11 Cdo 1647/2016,\n3 Cdo 472/2008), ktorá ustálila, že bezhotovostný prevod - úhrada má povahu právneho úkonu, ak\nním dlžník sleduje, t.j. ak jeho obsahom je prejav vôle dlžníka splniť dlh (peňažný záväzok) svojmu\nveriteľovi. Pri naplnení týchto podmienok je bezhotovostný prevod (úhrada) z účtu dlžníka v prospech\núčtu veriteľa právnym úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o prejav vôle smerujúci\nk zániku povinnosti (záväzku) – splnenie dlhu (§ 559 ods. 1 Občiansky zákonník, § 324 ods. 1 Obchodný\nzákonník). Vzhľadom na príbuznosť a blízkosť právneho prostredia Českej a Slovenskej republiky,\npovažuje súd rozhodnutia najvyšších súdnych autorít Českej republiky za kompatibilné a aplikovateľné\nv našich právnych podmienkach.\n32. Pri posudzovaní odporovateľnosti právneho úkonu bolo povinnosťou súdu skúmať, či sú splnené\npodmienky odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze. K predmetnému úkonu výberu hotovosti\ntotiž nesporne došlo po začatí konkurzného konania. Po začatí konkurzného konania možno v zmysle\nustanovenia § 14 ods. 5 ZKR odporovať všetkým právnym úkonom úpadcu, ktoré nie sú bežnými\nprávnymi úkonmi. Žalobca v tejto súvislosti neuniesol bremeno tvrdenia a už vôbec nie dôkazné bremeno\nvo vzťahu k preukazovaniu, či ním napadnutý úkon vybočuje z rámca bežných právnych úkonov.\nŽalobca svoju žalobu postavil na tom, že žalované právne úkony sú bez primeraného protiplnenia,\nsú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi a zároveň ukracujúcimi právnymi úkonmi a argumentoval v\nnej ustanoveniami § 58 až 60 ZKR. Žalobcom uvedená argumentácia sa však vzťahuje na právne\núkony učinené pred začatím konkurzného konania. Tomuto záveru nasvedčuje aj stanovenie lehôt pre\nuskutočnenie toho ktorého odporovateľného právneho úkonu podľa § 58 až 60 ZKR. Podľa § 58 ods. 3\nZKR odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas\njedného roka pred začatím konkurzného konania a ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia\nurobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré\nboli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa § 59 ods. 4 ZKR odporovať\nmožno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím\nkonkurzného konania a ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s\ndlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred\nzačatím konkurzného konania. Rovnako podľa § 60 ods. 3 ZKR odporovať možno len tým ukracujúcim\nprávnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Všetky\ntieto lehoty vymedzené v paragrafe 58 a 60 ZKR pre uskutočnenie odporovateľného právneho úkony\nsa počítajú od začatia konkurzného konania. Po začatí konkurzného konania nastupuje nový režim, v\nrámci ktorého sa citované ustanovenia nepoužijú a odporovať možno v zásade všetkým úkonom, ktoré\nvybočujú z rámca bežných právnych úkonov. Po začatí konkurzného konania totiž platí, že úpadca nie\nje oprávnený robiť žiadne právne úkony okrem tých, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie\nriadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom podnikania úpadcu a teda všetka jeho činnosť sa\nmusí obmedziť len na bežné právne úkony. Následne možno odporovať všetkým právnym úkonom,\nktoré nespadajú pod legálnu definíciu bežných právnych úkonov a nie je potrebné preukazovať, či tieto\núkony spĺňajú podmienky vymedzené v paragrafe 58 a 60 ZKR, a teda či ide o úkony bez primeraného\nprotiplnenia, zvýhodňujúce alebo a ukracujúce právne úkony. Pre úspešnosť odporovacej žaloby po\nzačatí konkurzného konania stačí tvrdiť a preukázať, že úkony uskutočnené po začatí konkurzného\nkonania neboli bežnými úkonmi slúžiacimi na zabezpečenie riadneho chodu úpadcu. Žalobca však\ntieto skutočnosti netvrdil ani nepreukázal. Odporovateľnosť právnych úkonov podľa § 14 ods. 5 ZKR\nalebo podľa § 58 až 60 ZKR je právnou otázkou, posúdenie ktorej prináleží jedine súdu, avšak ak\nžalobca v konaní žiadnym spôsobom netvrdí ani nepreukazuje, že ním napadnuté právne úkony nie sú\nbežnými právnymi úkonmi, ktorým by bolo možné po začatí konkurzného konania odporovať, súd ich\ntakto bez ďalšieho nemôže posudzovať a vykonávať v tomto smere dokazovanie. Napriek snahe učiniť\nzadosť spravodlivosti tak súd nemôže takýmto spôsobom prekvalifikovať a modifikovať už uplatnený\nnárok, ktorý skutkovo ani právne žalobca dostatočným spôsobom nešpecifikoval. V nadväznosti na\nuvedené súd poukazuje na rozhodnutie NS SR zo dňa 14. marca 2019 sp. zn. 3Cdo/27/2019: „Riešenie\nskutkovej otázky je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov v procese\ndokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho,\nčo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké\nskutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje\nurčitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že\notázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na\n\nrozdiel od toho riešenie právnej otázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd\nuvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah,\nzmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení\nskutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie právnej\nnormy na posudzovaný prípad“.\n33. Žalovaný už vo svojom prvotnom vyjadrení zo dňa 31.07.2024 uviedol, že finančné prostriedky, ktoré\nv hotovosti vybral z účtu úpadcu, vložil do pokladne úpadcu a použil ich na úhradu existujúcich záväzkov.\nNa pojednávaní dňa 04.12.2024 doplnil, že tieto finančné prostriedky použili na úhradu nákladov\nsúvisiacich s prevádzkovaním úpadcu ako takého, napríklad na úhradu telekomunikačných služieb.\nŽalobca napriek jasne vyjadrenému predbežnému právnemu názoru súdu, ktorý plne korešponduje s\nprávnym názorom vyjadreným v tomto rozsudku, nenavrhol žiadne dokazovanie vo vzťahu k tomu, či\nžalovaný skutočne vložil predmetné finančné prostriedky do pokladnice úpadcu a či tieto boli použité\nna úhradu bežných nákladov súvisiacich s chodom spoločnosti. Právna zástupkyňa žalobcu síce\nuviedla, že nevie, na čo boli predmetné finančné prostriedky použité, avšak v tejto súvislosti nenavrhla\nžiadne dokazovanie a preto súd bez ďalšieho nemohol vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalovaného\nako nepravdivé. Podľa názoru súdu zo strany žalobcu nedošlo k relevantnému popretiu skutkových\ntvrdení protistrany. Žalobca tak v zmysle uvedeného neuniesol bremeno tvrdenia, že napadnuté úkony\nuskutočnené po začatí konkurzného konania nie sú bežnými právnymi úkonmi a neuniesol ani dôkazné\nbremeno.\n34. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 285/2008 „Aby\núčastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť\nsvoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,\ntzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.\nAk účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,\npotom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie\nbremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak\nv konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto\nskutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok preňho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon\núčastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich\nskutočností, je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.\nTáto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť\nako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Súd zároveň o vzťahu k dôkaznému\nbremenu poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2010 sp. zn.\n5 Obo 52/2010 „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,\nže za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci\nsamej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i\nv takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci\nnebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať\nzáver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.\nDôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie\ntýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu\ntýchto skutočností tiež tvrdí.“\n35. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť že žalobca nevyužil svoje právo podľa ustanovenia § 167\nods. 3 CSP a nevyjadril sa k prostriedkom procesnej obrany žalovaného. Súdu je z jeho vlastnej\nčinnosti známe, že žalobca podáva hromadne obdobné žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov,\npričom jeho právna argumentácia je v každom jednom konaní takmer totožná. Súd však poukazuje na\nskutočnosť, že každý jeden právny úkon, ktorému chce žalobca odporovať, je špecifický a žalobu je\npotrebné individualizovať a konkretizovať podľa konkrétneho právneho úkonu. Žalobca predsa musí\nrozlišovať, či sa jednotlivé právne úkony, ktorým odporuje, uskutočnili pred začatím konkurzného konania\nalebo po jeho začatí. Ak žalobca nepristúpi k riadnej špecifikácii svojho nároku a tento skutkovo a právne\nnevymedzí podľa okolnosti daného prípadu, má to za následok neúspech v spore. Súd pritom akceptuje\nargumentáciu žalobcu o tom, že vychádza výlučne z podkladov poskytnutých úpadcom, avšak žalobca\nsi ako dominus litis musí uvážiť efektívne právne prostriedky na ochranu záujmov veriteľov a rozhodnúť\nsa, či podá odporovaciu žalobu, v rámci ktorej vie uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.\n\n36. V zmysle uvedeného súd konštatuje, že v konaní nebolo tvrdené a preukázané splnenie základného\nhmotnoprávneho predpokladu pre úspešnosť odporovacej žaloby v podobe odporovateľnosti právnych\núkonov uskutočnených po začatí konkurzného konania v zmysle ustanovenia § 14 ods. 5 ZKR a preto\nsúd žalobu v celom rozsahu zamietol.\n37. Na základe uvedeného sa súd nezaoberal argumentáciou sporových strán vo vzťahu k\ntransferovému oceňovaniu či žalovaným namietaného nedostatku základného hmotnoprávneho\npredpokladu pre naplnenie odporovacej žaloby podľa § 57 ods. 4 ZKR v podobe kvalifikovaného\nzmenšenia majetku úpadcu.\n38. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový\nporiadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V\nspore bol plne úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v\nrozsahu 100 %, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného\nsúdu Prešov na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\n(§ 363 CSP).\nOdvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1\nCSP).\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania. (§ 364 CSP).\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).\nŽalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou\nžalobou. (§ 371 a § 372 CSP).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "bf292241-2681-4880-8f82-0b283a0d673a:d1f82024-970e-4031-8af2-0cac48a40353", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2", "spisova_znacka": "3Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2"}], "citovane_v": []}