Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 25Cb/73/2023 z 6. 11. 2024 Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 6. novembra 2024, sp. zn. 25Cb/73/2023, ECLI:SK:OSPO:2024:8323202344.2 Okresný súd Prešov | 25Cb/73/2023 | ECLI:SK:OSPO:2024:8323202344.2 | 2024-11-06 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb342380-7b85-4303-b939-984d5797e870 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8323202344.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Prešov 25Cb/73/2023 8323202344 06. 11. 2024 JUDr. Ondrej Havír ECLI:SK:OSPO:2024:8323202344.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: Environmentálny fond, so sídlom Nevädzová 5, 821 01 Bratislava, IČO: 30 796 491, proti žalovanému: Mesto Humenné, so sídlom Kukorelliho 1501/34, 066 28 Humenné, IČO: 00 323 021, o zaplatenie 159 403,19 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Humenné domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 159 403,19 Eur spolu s príslušenstvom, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a náhradou trov konania. V žalobe uviedol, že predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 159 403,19 Eur s príslušenstvom, ktorú si žalobca uplatňuje tým, že žalovanému poskytol podporu vo forme dotácie v celkovej výške 159 403,19 Eur na základe zmluvy číslo 108700 08U01 o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu formou dotácie v znení dodatku číslo 1 k zmluve (ďalej len „zmluva“). Uvedená dotácia mala byť použitá na projekt „Odkanalizovanie ulice Brestovskej v Humennom, Elektrická NN prípojka a odberné elektrické zariadenie pre stavbu Odkanalizovanie ulice Brestovskej v Humennom“. Následne žalobca zistil, že žalovaný porušil uzatvorenú zmluvu v jej článku IV. bode 6, keď u žalovaného bola vykonaná kontrola verejného obstarávania – použitého postupu vedúceho k zadávaniu zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmete zákazky. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj „ÚVO“ alebo „úrad“) v protokole o výsledku kontroly dodržiavania uvedeného zákona pod číslom 8940-6000/2018-OD/6 zo dňa 06.02.2019 konštatoval, že žalovaný porušil viaceré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Úrad konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že oprávnene použil výnimku „in-house“, t.j. výnimku podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác. Navyše úrad konštatoval porušenie princípu transparentnosti, čím došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže tým, že predmetná zákazka nebola uverejnená vo Vestníku verejného obstarávania. Na základe tohto konania vznikol žalobcovi titulom článku IV bod. 6 zmluvy nárok na vrátenie poskytnutej dotácie. Žalovaného vyzval na vrátenie poskytnutej dotácie, avšak žalovaný mu túto nevrátil, preto vo veci podal žalobu. Okresný súd Humenné dňa 09.08.2023 predmetnú vec postúpil ako kauzálne príslušnému súdu Okresnému súdu Prešov, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 25Cb/73/2023. 2. Okresný súd Prešov následne vyslovil nesúhlas s postúpením veci podľa § 43 odsek 2 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a vec dňa 17.08.2023 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Ten podaním zo dňa 28.02.2024 vrátil vec Okresnému súdu Prešov bez rozhodnutia s odôvodnením, že na rozhodnutie je príslušný inštitucionálne nadriadený Krajský súd v Prešove. Vec preto bola opätovne predložená uvedenému nadriadenému súdu, ktorý uznesením zo dňa 23.04.2024 pod číslom 1Ncb/2/2024 – 65 rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Prešov s postúpením veci nie je dôvodný. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.07.2024 uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalobca svoj nárok založil na tom, že žalovaný porušil povinnosti uložené mu zákonom o verejnom obstarávaní pri výbere dodávateľa, čo vyplýva z protokolu prijatého ÚVO. S prijatým protokolom žalovaný vyjadril svoj nesúhlas listom zo dňa 26.02.2019, žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že vedel o podstatnom porušení zmluvy, a preto mali dobrovoľne vrátiť poskytnutú dotáciu. Predmetnú protokol úradu síce je kontrola skončená, avšak za týmto účelom musí nasledovať rozhodnutie úradu o porušení zákona o verejnom obstarávaní a uloženie sankcie za takéto porušenie. V danom prípade však nebolo vydané žiadne rozhodnutie úradu, voči ktorému by bolo možné podať opravný prostriedok, prípadne ho napadnúť cestou súdneho prieskumu. Samotný žalobca vykonal koncom roka 2017 prostredníctvom svojich zamestnancov finančnú kontrolu číslo 87/2017, ktorej účelom bolo overiť súlad vykonaných prác s fakturovanými prácami na projekte, ktorý je predmetom zmluvy, ako aj dodržiavanie zmluvných podmienok. Záver kontroly bol, že nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov ani interných predpisov vydaných na ich základe. Žalobca si navyše uplatnil ním tvrdené právo vzniknuté z porušenia povinností žalovaného, premlčacia doba začína plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, teda žalobca si svoj nárok uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.08.2024 uviedol, že ÚVO vydal protokol číslo 8940-6000/2018OD/5 zo dňa 06.02.2019 a zároveň zápisnicu o prerokovaní protokolu číslo 8940-6000/2018-OD/9zo dňa 14.03.2019, kde bolo jasne konštatované, že kontrolná skupina správne konštatovala nesprávnu aplikáciu zákona o verejnom obstarávaní a že konanie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Vzhľadom na postavenie úradu je nepochybné, že jeho zistenia majú právnu silu a deklarujú, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákona, ale aj samotnej zmluvy. Porušenie zmluvy môže, no nemusí predstavovať aj poručenie finančnej disciplíny v zmysle § 31 odsek 1 zákona číslo 523/2004 Z.z. Uložením sankcie nie je dotknutá prípadná existencia povinnosti prijímateľa dotácie na vrátenie dotácie, resp. iných povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ktorá má súkromnoprávnu povahu. Takýto nárok je nevyhnutné posudzovať podľa súkromnoprávnych noriem, ktorou je aj Obchodný zákonník. Z článku IV bod 6 zmluvy vyplýva, čo je podmienkou poskytnutia dotácie, čo sa považuje za porušenie zmluvy, ako aj skutočnosť, že s porušením zmluvy je spojená sankcia, ktorá má súkromnoprávny charakter. Pokiaľ však ide o porušenie finančnej disciplíny, ide o sankcie verejnoprávneho charakteru v oblasti správneho práva. Žalobca si teda môže uplatňovať nárok z oboch oblastí práva. Pokiaľ ide o kontrolu vykonávanú žalobcom, nešlo o kontrolu verejného obstarávania a rovnako aj záver tejto kontroly nič nemení na skutočnosti, že došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, ako konštatoval úrad. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, nemožno sa stotožniť s názorom, že premlčacia doba začala plynúť porušením povinnosti, keďže žalovaný porušil podmienky zmluvy ešte pred jej uzavretím, tým že konal v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Premlčacia doba začala plynúť momentom, odkedy sa o predmetnom porušení dozvedel z protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní a zo zápisnice o prerokovaní protokolu, t.j. dňom 11.02.2019, kedy bola žalobcovi doručená žiadosť o poskytnutie súčinnosti z KR PZ v Prešove vo veci vedeného trestného stíhania v súvislosti s poskytnutou dotáciou. Žaloba bola Okresnému súdu Humenné doručená dňa 28.07.2023, t.j. v rámci plynutia 4-ročnej premlčacej lehoty. 5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.08.2024 uviedol, že uplatnený nárok žalobcu naďalej neuznáva. Žalovaný naďalej tvrdí, že každá kontrola, ktorá zistí nejaké nedostatky musí končiť rozhodnutím, voči ktorému je prípustný opravný prostriedok. V tomto prípade tomu tak nebolo a Úrad pre verejné obstarávanie neukončil kontrolu právoplatným rozhodnutím, nemohol teda použiť ani zákon o rozpočtových pravidlách. Žalobcovi kontrolóri pri kontrole v roku 2017 mali k dispozícii celú dokumentáciu akcie, či už ohľadom verejného obstarávania alebo zmluvu o realizácii stavebných prác uzavretú medzi žalovaným a spoločnosťou 1. Humenská a.s., napriek tomu konštatovali, že nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný považuje nárok žalobcu naďalej za premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňom porušenia povinnosti, t.j. 17.08.2015, ktorá bola výsledkom verejného obstarávania, resp. dňom 02.10.2014, kedy bola uzavretá zmluva číslo 10870008U01, ktorou bola žalovanému poskytnutá dotácia. Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť. 6. Dňa 06.11.2024 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili strany konania prostredníctvom svojich zástupcov. Zástupca žalobcu uviedol, že na strane žalovaného vystupuje mesto Humenné ako príjemca dotácie, ktorú mu poskytol žalobca na základe uzavretej zmluvy, ktorá obsahovala ustanovenia súkromnoprávneho charakteru. Zmluvné strany sa teda dohodli na použití Obchodného zákonníka, teda žalobca si vrátenie poskytnutej dotácie uplatňuje ako súkromnoprávny nárok. Žalobca si nárokuje vrátenie celej poskytnutej dotácie, keďže došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákona, a teda aj zmluvného ustanovenia ohľadom poskytnutia dotácie. Nárok na vrátenie dotácie je postavený na tom základe, že žalovaný porušil zákon o verejnom obstarávaní, čo konštatoval ÚVO, ktorý je podľa názoru žalobcu najkvalifikovanejším orgánom na rozhodovanie o porušení tohto zákona. Samotné porušenie zákona preto nemusel konštatovať žalobca ale priamo ÚVO, podľa ktorého došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákona, a teda aj samotnej dotačnej zmluvy. Dôsledkom toho bol žalovaný v zmysle tejto zmluvy povinný vrátiť poskytnutú dotáciu. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že je názoru, že na podanie žaloby neboli splnené formálne náležitosti, ako sa vyjadrili vo svojich vyjadreniach doručených súdu. Žalovaný zastáva názor, že protokol, resp. zápisnica vydaná ÚVO, ktorá konštatuje porušenie zákona o verejnom obstarávaní nie je rozhodnutím úradu, ktorým by právoplatne a vykonateľne deklaroval porušenie tohto zákona a žalovanému uložil sankciu. Voči takýmto aktom ÚVO nie je možné podať opravný prostriedok ani sa akýmkoľvek spôsobom brániť a ide len o nejaký názor kontrolnej skupiny, ktorým konštatovali porušenie zákona. Žalovaný je názoru, že nárok žalobcu je navyše premlčaný, keďže v danej veci nejde o náhradu škody, kde si sa uplatňovala subjektívna alebo objektívna premlčacia lehota. Premlčacia lehota začala plynúť odo dňa, keď došlo k porušeniu zákona, a to uzavretím zmluvy o dielo, kde sa prejavila „in-house“ zákazka a nerobilo sa klasické verejné obstarávanie. To znamená, že premlčacia lehota uplynula v roku 2019, t.j. pred podaním žaloby. Na uvedené reagoval zástupca žalobcu tak, že kontrola vykonávaná ÚVO bola zavŕšená vydaním protokolu, resp. zápisnice, čo je jedným z krokov ÚVO. Ďalšie rozhodnutie ÚVO a prípadné uloženie sankcie je ďalším jeho krokom a je už na strane úradu, či k nemu pristúpi. Nie je teda pravdou, že len takéto rozhodnutie je pre žalovaného záväzné. ÚVO sa navyše v protokole, resp. zápisnici vysporiadal so všetkými písomnými dokumentmi predloženými žalovaným a zdôvodnil, prečo k nim neprihliadol. Pokiaľ ide o premlčanie nároku, žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovaného. K premlčaniu nároku nemohlo dôjsť porušením zákona, keďže žalovaný uzavrel zmluvu o dielo pred uzavretím dotačnej zmluvy so žalobcom, čo by znamenalo, že k porušeniu dotačnej zmluvy došlo ešte skôr, ako bola uzavretá. Žalobca je názoru, že premlčacia lehota začala plynúť momentom, keď sa žalobca dozvedel o výsledkoch kontroly ÚVO, pričom platí štvorročná premlčacia lehota, ktorá do času podania žaloby neuplynula. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 24.07.2023 a k nej pripojenými listinnými dôkazmi vymenovaním do funkcie zo dňa 23.11.2020, zmluvou číslo 108700 08U01 zo dňa 02.09.2015, dodatkom číslo 1 k zmluve zo dňa 26.11.2015, potvrdením o zverejnení zmluvy, platobným poukazom, výpisom z účtu zo dňa 11.12.2015, čestným vyhlásením žalovaného, e-mailom zo dňa 11.09.2019, žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 06.09.2019, protokolom ÚVO číslo 8940-6000/2018-OD/6 zo dňa 06.02.2019, zápisnicou ÚVO číslo 8940-6000/2019-OD/9 zo dňa 14.03.2019, výzvou na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 24.04.2020 a doručenkou, tabuľkou ECB, upovedomením o postúpení veci Okresnému súdu Prešov zo dňa 02.08.2023, postúpením veci Okresnému súdu Prešov zo dňa 09.08.2023, nesúhlasom Okresného súdu Prešov s postúpením veci zo dňa 17.08.2023, vrátením veci bez rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2024, nesúhlasom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.03.2024, uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.04.2024 pod číslom konania 1Ncb/2/2024 – 65, vyjadrením žalovaného zo dňa 03.07.2024 a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi odpoveďou na zaslanie protokolu z výkonu kontroly zo dňa 26.02.2019, doručenkou a zaslaním protokolu z výkonu kontroly nad verejným obstarávaním zo dňa 08.02.2019, zaslaním požadovaných informácií k verejnému obstarávaniu zo dňa 10.08.2018 a doručenkou, poštovým podacím hárkom, výplatným zúčtovacím lístkom, žiadosťou o poskytnutie informácie zo dňa 24.07.2018, predložením dokumentácie k výkonu kontroly zo dňa 22.11.2018 a doručenkou, správou o výsledku finančnej kontroly zo dňa 29.01.2018, správou o výsledku finančnej kontroly číslo 87/2017 zo dňa 09.11.2017, vyjadrením žalobcu zo dňa 12.08.2024 a pripojeným vymenovaním do funkcie zo dňa 26.07.2024, vyjadrením žalovaného zo dňa 26.08.2024 a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi zmluvou o dielo číslo 765/2015 zo dňa 17.08.2015, krycím listom rozpočtu, dodatkom číslo 1 k zmluve o dielo číslo 765/2015 zo dňa 13.11.2015, krycím listom rozpočtu a obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.11.2024. 8. Podľa § 1 odsek 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 9. Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 10. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 261 odsek 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 12. Podľa § 10 odsek 1 zákona číslo 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.05.2023 (ďalej len „ZVO“), verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 13. Podľa § 10 odsek 2 ZVO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 14. Podľa § 21 odsek 4 ZVO, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ primerane predĺžia lehotu na predkladanie ponúk, lehotu na predloženie žiadostí o účasť alebo lehotu na predkladanie návrhov, ak a) vysvetlenie informácií potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu alebo na preukázanie splnenia podmienok účasti nie je poskytnuté v lehotách podľa § 48 a § 113 ods. 7 aj napriek tomu, že bolo vyžiadané dostatočne vopred alebo b) v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu alebo na preukázanie splnenia podmienok účasti vykonajú podstatnú zmenu. 15. Podľa § 46 odsek 4 ZVO, dĺžku lehoty viazanosti ponúk, výšku zábezpeky, podmienky jej zloženia a vrátenia alebo uvoľnenia verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedú v súťažných podkladoch. Podmienky zloženia zábezpeky treba určiť tak, aby si spôsob zloženia mohol vybrať uchádzač. 16. Podľa § 46 odsek 7 písmeno a/ ZVO, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvoľní alebo vráti uchádzačovi zábezpeku do siedmich dní odo dňa uplynutia lehoty viazanosti ponúk. 17. Podľa § 167 odsek 1 ZVO, úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8 (ďalej len „kontrolovaný“) ustanovených týmto zákonom a inými právnymi predpismi upravujúcimi verejné obstarávanie. Pri výkone dohľadu úrad sleduje aj plnenie povinností uložených rozhodnutiami úradu. 18. V konaní je nesporné uzavretie zmluvy o poskytnutí podpory z Environmentálneho fondu číslo 108700 08U01 zo dňa 02.10.2015, poskytnutie dotácie žalobcom žalovanému vo výške 159 403,19 Eur, existencia protokolu číslo 8940-6000/2018-OD/6 zo dňa 06.02.2019 a zápisnice o prerokovaní protokolu číslo 8940-6000/2018-OD/9 zo dňa 14.03.2019 vyhotovené Úradom pre verejné obstarávanie. Sporné skutkové tvrdenie je nárok žalobcu na vrátenie poskytnutej dotácie, premlčanie nároku žalobcu. 19. V prvom rade sa súd zaoberal povahou strán konania. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca je štátnym fondom zriadeným na základe osobitného zákona na uskutočňovanie štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie. Žalovaný je subjektom verejného práva konajúci pri zabezpečovaní svojich potrieb. Na oboch stranách teda vystupujú subjekty verejného práva, ktoré medzi sebou uzavreli zmluvu upravenú Obchodným zákonníkom. Žalobca v konaní tvrdí, že so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytnutí podpory, na základe ktorej poskytol žalovanému dotáciu vo výške 159 403,19 Eur. Žalovaný však porušil zmluvné ustanovenia, konkrétne článok IV bod 6 zmluvy, keď nedodržal zákonné postupy pri výbere dodávateľ upravené zákonom o verejnom obstarávaní, preto mu vznikol nárok na vrátenie dotácie. Žalovaný uvedené odmieta, tvrdí, že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré by rozhodlo o porušení zákona zo strany žalovaného, preto žalovaný nemohol porušiť ani zmluvné ustanovenia zmluvy uzavretej so žalobcom. Okrem toho je žalovaný názoru, že nárok žalobcu je premlčaný. K charakteru záväzkového vzťahu medzi stranami konania a nároku žalobcu 20. Z vykonaného dokazovania je ďalej preukázané, že ÚVO vykonal u žalovaného kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, ktorej výsledkom bol protokol zo dňa 06.02.2019 so záverom, že kontrolovaný (žalovaný) postupoval v rozpore s § 9 odsek 1 a § 9 odsek 3 zákona o verejnom obstarávaní, keď nepreukázal, že správne použil „in-house“ výnimku pri podlimitnej zákazke na uskutočnenie stavebných prác, čo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže kontrolovaný vôbec neaplikoval zákon o verejnom obstarávaní. Následne bola úradom vyhotovená zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 14.03.2019, kde bol prijatý záver, že žalovaný nesprávne aplikoval uvedený zákon, konal v rozpore s § 9 odsek 1 a § 9 odsek 3 zákona o verejnom obstarávaní, keď nepreukázal, že oprávnene použil „in-house“ výnimku pri podlimitnej zákazke, čo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uvedeným bola potvrdená správnosť vyššie uvedeného protokolu. 21. Úrad tak postupoval v zmysle § 146 a nasl. zákona o verejnom obstarávaní, pričom zistil pochybenie na strane žalovaného, keď vôbec nepoužil pri zadávaní zákazky zákon o verejnom obstarávaní. Je pravdou, že ÚVO nevydal žiadne rozhodnutie, ktoré by mohlo byť podrobené prieskumu odvolacieho orgánu, prípadne súdu, uvedené však nemení nič na situácii, že bolo konštatované porušenie zákona orgánom, ktorý je zákonom oprávnený na preskúmavanie postupu pri zadávaní zákaziek, na ktoré sa uvedený zákon vzťahuje. Súd ďalej konštatuje, že strany konania v uzavretej zmluve v článku IV bod 6 sa dohodli, že žalovaný bol povinný pri výbere dodávateľov zákazky postupovať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a porušenie tohto zákona sa považuje za podstatné porušenie zmluvy s povinnosťou vrátiť dotáciu. Ide o zmluvnú povinnosť vyplývajúci zo súkromnoprávneho záväzku medzi stranami konania, ktorý je mimo výkonu činnosti ÚVO v rámci jeho verejnoprávnej pôsobnosti. Súd je teda názoru, že v zmysle uvedeného zmluvného ustanovenia, ak sa žalobca domáha vrátenia dotácie vzhľadom na porušenie zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalovaného, je jeho povinnosťou v tomto smere uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že došlo k takému porušeniu zmluvy. Žalobca predložil protokol aj zápisnicu vyhotovenú ÚVO, z ktorých jasne vyplýva, že došlo k porušeniu § 9 odsek 1 a § 9 odsek 3 zákona o verejnom obstarávaní, keď sa žalovaný pri výbere dodávateľa neriadil zákonom o verejnom obstarávaní. Súd je tak názoru, že bolo preukázané porušenie tohto zmluvného ustanovenia žalovaným bez ohľadu na to, či sa viedli iné konanie ÚVO, ktoré by bolo napadnuteľné. Aj samotný protokol, ktorý v rámci kontrolnej činnosti vydáva ÚVO je možné prerokovať postupom podľa § 146 odsek 2 zákona o verejnom obstarávaní, ktorého výsledkom je zápisnica o prerokovaní. V tomto prípade tomu tak bolo, pričom aj samotná zápisnica konštatovala správnosť protokolu, a teda porušenie zákona žalovaným. Súdu sa navyše javí nelogické, aby mal žalobca nárok na vrátenie dotácie poskytnutej prijímateľovi len vtedy, ak ÚVO vydá rozhodnutie, ktoré je napadnuteľné opravným prostriedkom a až toto konštatuje porušenie zákona. ÚVO je samostatným subjektom odlišným od žalobcu s vlastnými rozhodovacími kompetenciami, pričom v silách žalobcu nie je uložiť povinnosť ÚVO začať konanie a vydať rozhodnutie, ako to tvrdí žalovaný. 22. Súd však ďalej poukazuje na to, že v zmysle článku IV bod 6. zmluvy sa porušenie zákona o verejnom obstarávaní považovalo za podstatné porušenie zmluvy. V prípade podstatného porušenia zmluvy bol žalobca oprávnený podľa článku XI bod 2. v spojení s bodom 3. písmeno a/ zmluvy odstúpiť od zmluvy uzavretej so žalovaným. V konaní však nebolo preukázané, že žalobca riadne odstúpil od uvedenej zmluvy. Žalobca síce predložil súdu výzvu na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 24.04.2020 doručenú žalovanému, z tejto však konkrétny akt odstúpenia od zmluvy nevyplýva, keďže žalobca iba vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutej dotácie s odkazom na článok IV bod 6 zmluvy, čo nepreukazuje vznik nároku žalobcu na vrátenie dotácie poskytnutej žalovanému. 23. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, tento tvrdí, že premlčacia lehota začala plynúť dňa 17.08.2015, kedy uzavrel s dodávateľom zmluvu, t.j. porušením povinnosti, resp. najneskôr dňa 02.09.2015, kedy uzavrel zmluvu so žalobcom. Súd v tomto odkazuje na § 393 odsek 1 Obchodného zákonníka, kde sa uvádza, že pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava. Podľa komentára Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1391. k § 393 Obchodného zákonníka: „V zmysle § 345 je základným právom v prípade podstatného porušenia povinnosti právo od zmluvy odstúpiť. Keďže zákon umožňuje od zmluvy odstúpiť aj v prípade nepodstatného porušenia zmluvy, keď je nevyhnutné pre platné odstúpenie určiť dlžníkovi na splnenie tzv. primeranú dodatočnú lehotu, zákon v prípade premlčania tieto momenty nerozlišuje a všeobecne bude pri práve od zmluvy odstúpiť aplikovateľný ako moment plynutia začiatku premlčacej lehoty objektívne určiteľný moment prvotného porušenia povinností. Ak však odstúpenie od zmluvy vyplýva zo zákona a nenadväzuje na porušenie povinností (napr. § 348, § 352 ods. 3 a pod.), toto ustanovenie nebude aplikovateľné.“ V zmysle uvedeného je zrejmé, že v danom prípade začala plynúť premlčacia lehota porušením povinnosti žalovaného, teda súd je názoru, že pri práve žalobcu odstúpiť od zmluvy začala plynúť momentom prvotného porušenia zmluvy, t.j. ako konštatoval ÚVO v protokole v čase uzavretia zmluvy medzi žalovaným a dodávateľom stavebných prác, kedy došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. Premlčacia lehota tak začala plynúť dňom 17.08.2015 uzavretím zmluvy o dielo žalovaným, najneskôr dňom 11.12.2015, kedy bola dotáciu zo strany žalobcu žalovanému vyplatená a uplynula dňom 17.08.2019, najneskôr 11.12.2019, pričom žaloba bola na Okresný súd Humenné podaná až dňa 28.07.2023, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Súd pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu týkajúcu sa plynutia premlčacej lehoty sa s touto nestotožňuje, t.j. že začala plynúť až vtedy, keď sa dozvedel o predmetnom porušení zákona zo strany žalovaného, keďže takáto lehota by nemusela mať počiatok jej plynutia, ak by sa žalobca nedozvedel o porušení zákona, resp. zmluvných ustanovení zo strany žalovaného. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu zamietol. 24. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva titulom vzniknutých nákladov. Žalovaný si však vo svojich vyjadreniach neuplatnil nárok na náhradu trov konania a súčasne aj zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že si žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. Súd preto rozhodol výroko II. tohto rozsudku tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 odsek 1 C.s.p. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.) Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.