{"guid": "bd940f75-16c4-49fa-86d7-9191e37701ce:98f6aff2-1da8-47fd-8aef-4482b3fb8f89", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8722202472.1", "spisova_znacka": "11Cpr/10/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Cpr/10/2023 z 29. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 29. mája 2024, sp. zn. 11Cpr/10/2023, ECLI:SK:OSPO:2024:8722202472.1", "identifikacne_cislo": "8722202472", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Iveta Wildeová", "sudca_id": 2588, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-wildeova-2588", "datum_vydania": "2024-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5CoPr/4/2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "2a326d4b-f85a-4a74-8090-c78031b56ecf:8371281e-a39e-4295-85fc-1601ac6f1272", "datum": "2025-02-27", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/98f6aff2-1da8-47fd-8aef-4482b3fb8f89", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8722202472.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8722202472.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2024:8722202472.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n11Cpr/10/2023\n8722202472\n29. 05. 2024\nJUDr. Iveta Wildeová\nECLI:SK:OSPO:2024:8722202472.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom\nD. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Adelaide Emilia KUHN, advokátka, so sídlom Gaštanová\n1314/6, 060 01 Kežmarok, IČO: 53774108, proti žalovanému: Správa Tatranského národného parku\nso sídlom v Tatranskej Lomnici, Tatranská Lomnica 66, 059 60 Tatranská Lomnica, IČO: 54435293,\nzastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlova 3, 040 01 Košice, IČO: 35553961,\no určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, určenie skončenia pracovného\npomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, o zaplatenie odstupného, odmeny a náhrady za\nošatenie a prísl., takto\nrozhodol:\nI. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo dňa 14.7.2022, ktoré bolo dané\npodľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce žalovaným je neplatné.\nII. Žalobu o zaplatenie náhrady za ošatenie vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté\naj o nároku na náhradu trov konania súvisiacej s týmto nárokom.\nIII. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.\nIV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného\npomeru voči žalovanému v rozsahu 100 %.\nV. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania za určenie skončenia pracovného pomeru\ndohodou, o vystavenie písomného dokladu o skončení pracovného pomeru a o zaplatenie odstupného\na odmeny v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca žalobou z 5.9.2022 sa domáhal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,\nktoré mu bolo dané listom žalovaného zo dňa 14.7.2022 podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.\nŽiadal tiež určiť, že pracovný pomer medzi stranami sporu skončil z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm.\nb/ Zákonníka práce a zároveň žiadal zaviazať žalovaného, aby mu vystavil písomný doklad o skončení\npracovného pomeru z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a opravil zápočtový list,\nv ktorom by uviedol dôvod skončenia pracovného pomeru § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.\nUplatnil aj nárok na zaplatenie odstupného a odmeny vo výške jedenásťnásobku jeho priemerného\nmesačného zárobku spolu s úrokmi z omeškania 5% ročne odo dňa vzniku nároku a napokon žiadal\no zaplatenie 303 Eur ako náhrady za ošatenie s úrokmi z omeškania 5% ročne odo dňa vzniku nároku\naž do zaplatenia. V žalobe uviedol, že od 1.7.2007 pracoval u právneho predchodcu žalovaného –\nŠtátne lesy Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici v rôznych pracovných pozíciách, ktoré\nkonkretizoval, naposledy vo funkcii námestníka riaditeľa od 30.10.2020. Dňa 1.4.2022 v dôsledku novely\n\nzákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny zákonom č. 6/2022 príspevková organizácia Štátne\nlesy Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa\nstal žalovaný, na ktorého prešli aj všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov\nzamestnancov. Dňa 20.4.2022 bol žalobca z funkcie námestníka riaditeľa odvolaný bez uvedenia\ndôvodu a bol mu predložený návrh dohody o zmene pracovnej zmluvy na funkciu vedúceho odborného\nreferenta na odbore starostlivosti o lesy (ďalej len „SoL“), čo žalobca listom z 21.4.2022 odmietol\na vyhlásil, že využíva právo zamestnanca nepokračovať v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným.\nŽalobca vyslovil názor, že v zmysle § 29a Zákonníka práce došlo tým k fikcii o skončení pracovného\npomeru dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Poukázal tiež na článok 2 Zákonníka\npráce a nekorektnosť žalovaného, keďže v extrémne krátkej dobe po zlúčení organizácie, hoci nedošlo\nz jeho strany k žiadnemu pracovnému pochybeniu, došlo k zásadnej zmene jeho pracovných podmienok.\nMal za to, že tento úmysel mal žalovaný od začiatku a preto vnímal jeho postup ako obchádzanie\nzákona - § 29a Zákonníka práce z dôvodu, aby mu nevznikol nárok na odstupné. Žalobca ďalej uviedol,\nže listom z 23.5.2022 žalovaný nesúhlasil so skončením pracovného pomeru dohodou a vyzval ho\nk nástupu do práce ako vedúceho odborného referenta, zástupcu vedúceho odboru SoL, na čo žalobca\nreagoval písomne dňa 25.5.2022 opäť s tvrdením o skončení pracovného pomeru fikciou v zmysle § 29a\nZákonníka práce. Dňa 15.6.2022 bol žalobca písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny\ntým, že nenastúpil do práce a dňa 22.7.2022 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru\npodľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalobca neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru\nodôvodnil absolútnou neplatnosťou daného právneho úkonu, keďže v tom čase už jeho pracovný pomer\nnetrval. Ako ďalší dôvod uviedol to, že list o okamžitom skončení pracovného pomeru prevzala jeho\nmatka a nie on. Žalobca v žalobe zvýraznil, že netrvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával. Nárok\nna odstupné odôvodnil § 76 ods. 2 písm. d/ Zákonníka práce (štvornásobok priemerného mesačného\nzárobku), článkom 25 ods. 2 podnikovej kolektívnej zmluvy) navýšenie o dvojnásobok priemerného\nmesačného zárobku) a odmenu odôvodnil článkom 38 ods. 6 spomínanej kolektívnej zmluvy vo výške\npäťnásobku priemernej mesačnej mzdy. Napokon nárok na náhradu za ošatenie uplatnil podľa protokolu\nz 31.3.2022 prílohy 1D.\n2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že súd sa môže zaoberať len neplatnosťou\nokamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14.7.2022 a nie tým, že pracovný pomer skončil\npodľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Podľa neho nie je možné určovať, že jedno skončenie\npracovného pomeru je neplatné a zároveň určiť iné skončenie pracovného pomeru. V prípade vyslovenia\nneplatného skončenia pracovného pomeru ten trvá, nie končí iným spôsobom. Podľa žalovaného je\nneprípustná žiadna fikcia uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá je dvojstranným\nprávnym úkonom. Poukázal na to, že žalobca napriek výzve žalovaného nenastúpil do práce, preto\ns ním bol skončený pracovný pomer okamžite a z toho dôvodu nemá nárok na odstupné, či iné plnenie.\nŽalovaný tiež uviedol, že v danom prípade nie je možné aplikovať § 29s (správne „a“ poznámka súdu)\nZákonníka práce a citoval zo záverov Inšpektorátu práce, ktorý to skonštatoval. Žiadal preto žalobu\nzamietnuť.\n3. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný sa vôbec nevyjadril k neplatnosti okamžitého skončenia\npracovného pomeru, k tomu, že len 20 dní od zlúčenia pôvodného zamestnávateľa so žalobcom\nbol odvolaný z funkcie námestníka, pričom mu bola ponúknutá pôvodne pracovná pozícia vedúceho\nodborného referenta na odbore SoL a až neskôr – 23.5.2022 jeho pôvodná pracovná pozícia zástupcu\nvedúceho odboru a toto miesto ku dňu delimitácie neexistovalo. Zmenou jeho pracovnej pozície po\nodvolaní z funkcie námestníka riaditeľa by došlo k zmene jeho platových pomerov so zaradením do 9.\ntarifnej triedy a to je zásadná zmena pracovných podmienok. Mal za to, že žalovaný postupoval v rozpore\ns dobrými mravmi, keďže opakovane od neho požadoval výkon ponúknutej pracovnej pozície napriek\njeho zjavného nesúhlasu a pod hrozbou skončenia pracovného pomeru. Uvedené kroky vykonával\nžalovaný v snahe vyhnúť sa plneniu, ktoré žalobcovi vyplývajú zo skončenia pracovného pomeru podľa\n§ 63 ods. 1 písm. b/ zákonníka práce.\n4. Žalovaný v duplike vytkol žalobcovi, že neuvádza zásadnú časť vyjadrenia Inšpektorátu práce, ktorý\nsa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o skončení jeho pracovného pomeru. K okamžitému skončeniu\npracovného pomeru uviedol, že mu bolo riadne doručené. Došlo k nemu v dôsledku toho, že napriek\ntrvaniu pracovného pomeru žalobca do práce nenastúpil a to ani po výzve žalovaného.\n\n5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobcu, pracovnou zmluvou\nžalobcu a dohodami o zmene jeho pracovnej zmluvy, menovacím dekrétom, oznámením o prechode\npráv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, čiastkovým delimitačným protokolom, odvolaním\nz funkcie zo dňa 20.4.2022, návrhom na uzavretie dohody o zmene pracovnej zmluvy, listami žalobcu\nzo dňa 21.4.2022, 22.4.2022, 25.5.2022, písomným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo\ndňa 27.5.2022, odpoveďou žalobcu zo dňa 15.6.2022, okamžitým skončením pracovného pomeru zo\ndňa 14.7.2022 s doručenkou, oznámením výsledku inšpekcie práce, podnikovou kolektívnou zmluvou\nna rok 2022, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:\n6. Žalobca bol zamestnancom Štátnych lesov Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici od\n1.7.2007 na základe pracovnej zmluvy z 25.6.2007 s dohodnutým druhom práce vedúci odborný referent\nna oddelení SoL. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňa 1.8.2014 bola uzavretá písomná\ndohoda o zmene pracovnej zmluvy žalobcu ohľadom druhu práce, ktorý sa zmenil na zástupcu vedúceho\nodboru. Od 1.1.2018 bol žalobca poverený vedením odboru SoL a neskôr bol menovaný do tejto funkcie\nna základe výsledkov výberového konania od 1.7.2018. Následne bol žalobca z tejto funkcie odvolaný\na dňa 24.1.2019 uzavrel so zamestnávateľom ďalšiu písomnú dohodu o zmene pracovnej zmluvy na\nzástupcu vedúceho odboru. Dňa 15.5.2020 bol žalobca poverený výkonom funkcie námestníka riaditeľa\na dňa 30.10.2020 bol do tejto funkcie menovaný, avšak dohoda o zmene jeho pracovnej zmluvy nebola\npísomne uzavretá.\n7. Dňa 1.4.2022 nadobudol účinnosť zákon č. 6/2022 Z.z., ktorým sa doplnil zákon č. 543/2002 Z.z.\no ochrane prírody a krajiny, v dôsledku ktorého zamestnávateľ žalobcu zanikol zlúčením so žalovaným\na to od 1.4.2022.\n8. Podľa § 65b ods. 1 písm. a/ citovaného zákona bola zriadená Správa Tatranského národného parku so\nsídlom v Tatranskej Lomnici a to ako príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva\n(ods. 2).\n9. Podľa § 104i ods. 2 citovaného zákona príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného\nparku so sídlom v Tatranskej Lomnici sa od 1.4.2022 zlučuje s príspevkovou organizáciou Správa\nTatranského národného parku. Príspevková organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku so\nsídlom v Tatranskej Lomnici jej zlúčením s príspevkovou organizáciou Správa Tatranského národného\nparku 1.apríla 2022 zaniká. Majetok vo vlastníctve štátu v správe príspevkovej organizácie Štátne lesy\nTatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici prechádza 1.apríla 2022 do správy\npríspevkovej organizácie Správa Tatranského národného parku, ak ods. 3 neustanovuje inak. Na Správu\nTatranského národného parku prechádzajú 1.4.2022 aj práva a povinnosti príspevkovej organizácie\nŠtátne lesy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici vrátane práv a povinností\nvyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ak ods. 3 neustanovuje\ninak. Ustanovenia osobitného predpisu sa na zlúčenie príspevkovej organizácie Štátne lesy Tatranského\nnárodného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici s príspevkovo organizáciou Správa Tatranského\nnárodného parku nepoužijú.\n10. Podľa delimitačného protokolu funkcia námestníka riaditeľa, ktorú žalobca vykonával ku dňu\n1.4.2022 prešla na jeho nového zamestnávateľa – žalovaného. Žalobca túto funkciu vykonával\nu žalovaného aj po 1.4.2022, bol si pritom vedomý toho, že môže byť kedykoľvek z tejto funkcie odvolaný.\nK presvedčeniu o tom, že u žalovaného nechce pracovať, nadobudol až 20.4.2022, po odvolaní z funkcie\nnámestníka riaditeľa, čo uviedol vo svojej výpovedi.\n11. Dňa 20.4.2022 bol žalobca odvolaný žalovaným z funkcie námestníka riaditeľa bez uvedenia dôvodu\na bol mu predložený návrhu dohody o zmene pracovnej zmluvy na vedúceho odborného referenta na\nodbore SoL od 21.4.2022. Žalobca reagoval listom z 21.4.2022, ktorý žalovaný prevzal v ten istý deň\na v ktorom mu oznámil, že s návrhom dohody o zmene pracovnej zmluvy nesúhlasí a využíva svoje\nprávo nepokračovať v pracovnoprávnom vzťahu s nástupníckym zamestnávateľom.\n12. Listom z 21.4.2022 žalovaný vyzval žalobcu k nástupu do práce vo funkcii vedúceho odborného\nreferenta na odbore SoL, na čo reagoval žalobca listom z 22.4.2022, v ktorom sa domáhal vystavenia\npísomného dokladu o skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/\nZákonníka práce s poukazom na § 29a Zákonníka práce, článku 2 a § 54 Zákonníka práce.\n\n13. V liste z 25.4.2022 žalovaný uviedol, že žalobca nemá nárok na zaplatenie odstupného v zmysle\nzákona pre nenaplnenie zákonných podmienok podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktoré\nkonkretizoval, ponúkol mu viaceré voľné pracovné miesta s tým, že ak neprijme niektoré z nich a nedôjde\nk inej dohode, bude nútený pracovný pomer ukončiť výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d/ Zákonníka\npráce.\n14. Listom z 23.5.2022 žalovaný oznámil žalobcovi nesúhlas so skončením pracovného pomeru\ndohodou a zároveň vyzval žalobcu, aby nastúpil najneskôr 26.5.2022 na výkon práce v zmysle dohody\no zmene pracovnej zmluvy z 24.1.2019 – teda na pozíciu zástupcu vedúceho odboru SoL. Žalobca\nv reakcii v liste z 25.5.2022 len zopakoval, že došlo k fikcii o skončení jeho pracovného pomeru dohodou\na preto túto výzvu považoval za bezpredmetnú.\n15. Keďže žalobca do práce nenastúpil, žalovaný ho 27.5.2022 písomne upozornil na porušenie\npracovnej disciplíny s tým, že v prípade opakovaného porušenia bude postupovať podľa § 63 ods. 1\npísm. e/ Zákonníka práce.\n16. Žalobca toto upozornenie prevzal 15.6.2022 a hneď v ten istý deň napísal žalovanému list, v ktorom\nzopakoval svoju doterajšiu argumentáciu a ktorú doplnil o konštatovanie, že ponúknuté pracovné miesto\nku dňu 1.4.2022, ale ani ku dňu jeho odvolania z funkcie námestníka riaditeľa neexistovalo, čo vyplýva\naj z delimitačného protokolu.\n17. Listom zo dňa 14.7.2022 adresovanom žalobcovi žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so\nžalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a to z dôvodu, že sa nedostavil na výkon práce\nna pracovnú pozíciu – vedúci odborný referent na odbore SoL, zástupcu vedúceho odboru a to od\n26.5.2022, k čomu bol písomne vyzvaný listom zo dňa 23.5.2022, ktorý žalobca prevzal 24.5.2022. V liste\nžalovaný poukázal na to, že žalobca sa nedostavil na výkon spomínanej práce od 26.5.2022 až doposiaľ,\nmimo obdobia jeho práceneschopnosti, ktorá trvala od 17.6. do 7.7.2022. Tento list bol žalobcovi\ndoručovaný poštou doporučene a do vlastných rúk. Zásielku prevzala 22.7.2022 matka žalobcu ako jeho\nsplnomocnenec.\n18. Podľa správy Slovenskej pošty a.s. k splnomocneniu F. C. na preberanie zásielok žalobcu určených\ndo vlastných rúk došlo v zmysle bodu 6.7.5. Poštových podmienok na základe žiadosti žalobcu zo\n14.7.2022, ktorú pripojila.\n19. Žalobca podal podnet na vykonanie inšpekcie práce u žalovaného. Výsledok bol mu oznámený\npísomne 15.8.2022. V ňom Inšpektorát práce uviedol, že pri menovaní žalobcu do funkcie námestníka\nriaditeľa a pri jeho odvolaní z funkcie sa žalobca a zamestnávateľ nedohodli na tom, že po odvolaní z tejto\nfunkcie sa vráti na predošlú alebo inú pracovnú pozíciu. Poukázal na to, že bolo právom žalovaného\nodvolať žalobcu z funkcie námestníka riaditeľa avšak následne malo dôjsť k dohode o zmene pracovnej\nzmluvy, pokiaľ ide o druh práce ako obligatórnej náležitosti pracovnej zmluvy, avšak k takejto dohode\nnedošlo. Konštatoval porušenie povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 54 Zákonníka práce a preto\nžalovaný nebol oprávnený požadovať výkon pracovnej pozície a to aj predošlej, na ktorej sa nedohodli.\nV zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR 1MCdo 13/2009, ktorý riešil obdobný prípad so záverom,\nže zamestnanec sa nedopustil porušenia pracovnej disciplíny – absencií, pretože nastal stav, ktorý je\npotrebné považovať za prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce.\nInšpektorát práce však zároveň konštatoval, že došlo k prechodu pracovnoprávnych vzťahov zo zákona\nz pôvodného zamestnávateľa žalobcu na terajšieho, pričom žalobca vykonával prácu námestníka\nriaditeľa aj po tomto prechode až do 20.4.2022. Zamestnanec má v prípade prechodu pracovnoprávnych\nvzťahov možnosť nepokračovať v pracovnom pomere s nástupníckym zamestnávateľom, čím dôjde\nk nevyvrátiteľnej právnej fikcii o skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov podľa § 63 ods. 1\npísm. b/ Zákonníka práce. Inšpektorát práce však zároveň dospel k záveru, že v prípade žalobcu nejde\no takú situáciu, keďže svoj nesúhlas s pokračovaním pracovného pomeru žalobca prejavil až po tomto\nprechode a až po podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá však nebola v príčinnej súvislosti\ns týmto prechodom, ale súvisela až s neskorším jeho odvolaním z funkcie. Preto inšpektorát práce sa\nnestotožnil s názorom žalobcu o skončení jeho pracovného pomeru spomínanou fikciou.\n\n20. Žalobca nárok na odstupné a odmenu odôvodnil aj podnikovou kolektívnou zmluvou Štátnych lesov\nTatranského národného parku platnou v roku 2022. V nej sa odstupné rieši v článku 25. Konkrétne\npodľa článku 25 ods. 2 zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru dohodou\nz dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ alebo b/ Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec\nstratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať\ndoterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume uvedenej v ustanovení § 76 ods. 2 Zákonníka práce.\n21. Podľa článku 25 ods. 5 v prípade prechodu práv a povinností na nového zamestnávateľa v zmysle\nčlánku 48, ak tento nový zamestnávateľ ukončí pracovný pomer s predchádzajúcim zamestnancom\nvýpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ alebo b/ Zákonníka práce, po\nsplnení povinností vyplývajúcich z § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ pri skončení pracovného\npomeru vyplatí zamestnancovi odstupné v sume uvedenej v ustanovení § 76 Zákonníka práce navýšenú\no dvojnásobok priemerného mesačného zárobku.\n22. Článok 38 kolektívnej zmluvy upravuje iné formy odmeňovania. Podľa ods. 6 v prípade skončenia\npracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou a zároveň za podmienky vyplatenia odstupného podľa\nčlánku 25 – bodov 4 alebo 5 tejto kolektívnej zmluvy prináleží zamestnancovi za zásluhovosť pri\nvykonávaní práce mimoriadna odmena v závislosti od dĺžky nepretržite odpracovaných rokov a to\nv prípade, ak odpracuje najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov vo výške päťnásobku priemernej\nmesačnej mzdy.\n23. Nárok na náhradu za ošatenie žalobca odôvodnil prílohou č. 1 – časť D, ktorú tvorí čiastkový\ndelimitačný protokol. Ten uvádza bodové nároky konkrétnych zamestnancov k 31.3.2022 bez bližšieho\nvysvetlenia a pri žalobcovi je uvedená suma 303.\n24. Podľa § 27 Zákonníka práce ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú\npráva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje\ninak.\n25. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi\nzamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie\npracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.\n26. Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie\nako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa\nustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v\npriamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá\npísomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.\n27. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa\na zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné\nnáležitosti, ktorými sú:\na)\ndruh práce a jeho stručná charakteristika,\nb)\nmiesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je\nviac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec,\nc)\ndeň nástupu do práce,\nd)\nmzdové podmienky.\n28. Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,\na)\nzamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za\nvykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné\npodmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,\nb)\n\nzamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej\nzmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.\n29. Podľa § 47 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti,\nak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré\na)\nsú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,\nb)\nbezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.\n30. Podľa § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa\nzamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej\nzmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.\n31. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer\nvýnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec\na)\nbol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,\nb)\nporušil závažne pracovnú disciplínu.\n32. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný\npomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,\nnajneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako\nplatia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.\n33. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj\nzamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné\nzameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je\nneplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.\n34. Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný\npomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že\nzamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť\nvykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume\na)\njeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a\nmenej ako päť rokov,\nb)\ndvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej\npäť rokov a menej ako desať rokov,\nc)\ntrojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej\ndesať rokov a menej ako dvadsať rokov,\nd)\nštvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej\ndvadsať rokov.\n35. Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou\nz dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil\nvzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu\nprácu, odstupné najmenej v sume\na)\njeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,\nb)\ndvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej\ndva roky a menej ako päť rokov,\nc)\n\ntrojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť\nrokov a menej ako desať rokov,\nd)\nštvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej\ndesať rokov a menej ako dvadsať rokov,\ne)\npäťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej\ndvadsať rokov.\n36. Podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného\npomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa\nzamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.\n37. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým\nskončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ\nuplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.\nNa predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia\nochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného\npomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa\nochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak\nby zamestnanec nebol v ochrannej dobe.\n38. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo\nak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil\nzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s\nvýnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca\nnaďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada\npatrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá\nna ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd\nrozhodne o skončení pracovného pomeru.\n39. Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a\nzamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom\nnedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak\na)\nbola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,\nb)\nbol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný\npomer skončiť.\n40. Podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec\nmá nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch\nmesiacov.\n41. Podľa § 29a Zákonníka práce ak sa zamestnancovi prevodom majú zásadne zmeniť pracovné\npodmienky a zamestnanec s ich zmenou nesúhlasí, pracovný pomer sa považuje za skončený dohodou\nz dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) ku dňu prevodu. Zamestnávateľ vydá zamestnancovi písomný\ndoklad o skončení pracovného pomeru podľa prvej vety. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné\npodľa § 76.\n42. V prvom rade súd musel posúdiť, či v tomto prípade je potrebné aplikovať § 29a Zákonníka práce,\npri ktorom pri prechode pracovnoprávnych vzťahov k čomu nepochybne došlo zo zákona s účinnosťou\nod 1.4.2022 z predchádzajúceho zamestnávateľa žalobcu, ktorý zanikol na žalovaného, došlo k fikcii\no skončení pracovného pomeru z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ku dňu tomuto\nprechodu. Ide o zákonnú fikciu, pre splnenie ktorej musia byť naplnené dve zákonné podmienky a to, že\nzamestnanec nechce pracovať pre nového zamestnávateľa a druhou je skutočnosť, že prechodom by\nsa u neho mali u nového zamestnávateľa zásadne zmeniť pracovné podmienky v jeho neprospech. Obe\n\ntieto podmienky však musia byť naplnené ku dňu prechodu, keďže tak sa to výslovne uvádza v § 29a\nZákonníka práce. V takom prípade totiž dôjde k skončeniu pracovného pomeru zamestnanca s novým\nzamestnávateľom zo zákona ku dňu prechodu bez toho, aby zamestnávateľ musel uplatniť výpoveď\nz pracovného pomeru.\n43. Súd zastáva názor, že v tomto prípade nešlo o situáciu, pre ktorú by mala platiť fikcia o skončení\npracovného pomeru podľa § 29a Zákonníka práce a to z jednoduchého dôvodu, že k splneniu vyššie\nuvedených zákonných podmienok nedošlo ku dňu prechodu t.j. 1.4.2022. Nie je možné prijať záver, že\nak neskôr dôjde k zmene pracovných podmienok pre zamestnanca nepriaznivej, s ktorou zamestnanec\nnesúhlasí, je možné spätne aplikovať § 29a Zákonníka práce. Žalobca poukazuje na krátku dobu –\n20 dní po prechode, kedy bol odvolaný z funkcie námestníka riaditeľa, čím nepochybne išlo o zmenu\npracovných podmienok v jeho neprospech. K nej však nedošlo ku dňu prechodu. Úvaha žalobcu v tomto\nsmere nie je správna, nie je možné uvažovať v tom duchu aká lehota by bola akceptovateľná pre zmenu\npracovných podmienok, pri ktorej by už nebol dôvod na fikciu o skončení pomeru, či je to mesiac, dva\nmesiace alebo dlhšia doba. Zákon jednoznačne uvádza, že k zmene pracovných podmienok musí dôjsť\nku dňu prechodu a fikcia o skončení pracovného pomeru nastane vtedy, ak zamestnanec nechce byť\ns novým zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu ku dňu prechodu a až vtedy nastáva spomínaná\nfikcia o skončení pracovného pomeru ako je to uvedené v zákone.\n44. Žalobca bol do funkcie námestníka riaditeľa vymenovaný počas jeho pracovného pomeru\nu predchádzajúceho zamestnávateľa a musel si byť vedomý toho, že kedykoľvek môže byť z tejto\nfunkcie odvolaný a to aj bez uvedenia dôvodu, teda nemohol si byť istý touto pracovnou pozíciou tak\nako iný zamestnanec vykonávajúci práce len na základe pracovnej zmluvy bez menovania do funkcie.\nJe pritom nesporné, že žalobca sa stal zamestnancom žalovaného od 1.4.2022 vo funkcii námestníka\nriaditeľa a túto funkciu vykonával až do 20.4.2022, kedy bol z nej odvolaný. Jeho ďalšie kroky súvisiace\ns jeho opakovanými žiadosťami o vyznačenie skončenia pracovného pomeru dohodou v zmysle § 29a\nZákonníka práce nepochybne súviseli s jeho odvolaním z funkcie námestníka riaditeľa a v dôsledku\ntoho so znížením jeho platového zaradenia a tým jeho nespokojnosťou s touto zmenou, na ktorú\nvšak žalovaný ako jeho zamestnávateľ mal nárok. Súd nezdieľa názor, že by žalovaný postupoval\nv rozpore so zákonom alebo v rozpore so zásadou dobrých mravov. Žalobca argumentoval tým, že\nžalovaný, ktorý ho odvolal z funkcie 20 dní po prechode pracovnoprávneho vzťahu postupoval v rozpore\ns dobrými mravmi resp. z jeho strany išlo o obchádzanie zákona v snahe, aby žalobcovi nevznikol\nnárok na odstupné. Uvedená argumentácia má význam len pri posudzovaní platnosti právneho úkonu,\nkeďže ak by bol právny úkon vykonaný v rozpore s dobrými mravmi alebo išlo by ním o obchádzanie\nzákona, spôsobilo by to absolútnu neplatnosť príslušného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka. Žalobca však nikdy netvrdil, že považuje jeho odvolanie z funkcie námestníka riaditeľa zo\nstrany žalovaného za neplatné, napokon ak by to tvrdil, nemohol by sa úspešne dovolávať skončenia\npracovného pomeru podľa § 29a Zákonníka práce, keďže by nebola splnená základná podmienka\nzásadnej zmeny pracovných podmienok v jeho neprospech. Preto súd postráda relevanciu spomínaných\ntvrdení žalobcu. Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že ak žalovaný ho odvolal z funkcie 20 dní po prechode\npracovnoprávneho vzťahu postupoval v rozpore s dobrými mravmi alebo obchádzal zákon. Takýto výklad\nby znamenal, že nástupnicky zamestnávateľ by nemohol v nijakej dobe odvolať z funkcie zamestnanca,\nktorý bol do nej menovaný predchádzajúcim zamestnávateľom. To však z nijakého právneho predpisu\nnevyplýva. Súd opäť zdôrazňuje, že zákonné podmienky pre fikciu o skončení pracovného pomeru\ndohodou v zmysle § 29a Zákonníka práce musia byť splnené ku dňu prechodu pracovnoprávneho\nvzťahu, to znamená, že aj podmienka zásadnej zmeny pracovných podmienok žalobcu by musela byť\nsplnená ku dňu 1.4.2022 a teda jeho odvolanie z funkcie by muselo byť v priamej príčinnej súvislosti\ns týmto prechodom, čo však nepochybne nebolo splnené. Žalobca totiž ešte 20 dní po prechode\npracovnoprávneho vzťahu pracoval u žalovaného vo funkcii námestníka riaditeľa a teda aj logicky\nnemôže sa úspešne dovolávať skončenia pracovného pomeru podľa § 29a Zákonníka práce, pretože\nk tomu by muselo dôjsť spätne, teda ku dňu 1.4.2022 aj keď žalobca v tom čase vykonával funkciu\nnámestníka riaditeľa u žalovaného až do dňa 20.4.2022.\n45. Súd sa teda úplne stotožňuje so závermi Inšpektorátu práce o výsledku inšpekcie práce u žalovaného\nv správe z 15.8.2022, ktorý nesúhlasil s tvrdením žalobcu o skončení pracovného pomeru v zmysle §\n29a Zákonníka práce, keďže nesúhlas s trvaním pracovného pomeru u nového zamestnávateľa žalobca\nprejavil až po prechode pracovnoprávneho vzťahu na žalovaného a až po podstatnej zmene pracovných\npodmienok, ktorá však nebola v príčinnej súvislosti s týmto prechodom, ale až po ňom a to po odvolaní\n\nz funkcie. Súd preto žalobu o určenie skončenia pracovného pomeru dohodou v zmysle § 29a Zákonníka\npráce a o povinnosti vydať potvrdenie a opravu zápočtového listu o tomto skončení ako nedôvodnú\nzamietol.\n46. S týmto právnym posúdením súvisí aj posúdenie nároku na zaplatenie odstupného, či už podľa § 76\nods. 2 písm. d/ Zákonníka práce alebo podľa článku 25 ods. 5 kolektívnej zmluvy. Nárok na odstupné\nby žalobcovi vznikol len v prípade, ak by súd dospel k záveru o skončení jeho pracovného pomeru\nfikciou v zmysle § 29a Zákonníka práce, k čomu však nedošlo. Keďže nebol naplnený ani iný dôvod pre\nposkytnutie odstupného v zmysle § 76 Zákonníka práce, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol aj v tejto\nčasti a zamietol ako nedôvodnú aj žalobu o zaplatenie odmeny, na ktorú vzhľadom na uvedené právne\nzávery žalobcovi nevznikol nárok v zmysle článku 38 ods. 6 podnikovej kolektívnej zmluvy.\n47. Súd sa ďalej zaoberal posúdením žaloby o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru\nžalobcu listom žalovaného zo dňa 14.7.2022. Žalobca považoval tento právny úkon žalovaného za\nabsolútne neplatný z dôvodu, že v tom čase už pracovný pomer so žalovaným neexistoval, s čím sa\nvšak súd nestotožnil, ako to rozobral v predchádzajúcej časti rozsudku. Súd nesúhlasil ani s tým, že\nby žalovaný nepreukázal účinné doručenie skončenia pracovného pomeru žalobcovi, keďže daný list\nbol doručovaný žalobcovi doporučene a s poznámkou „do vlastných rúk“ ako to vyplýva z predloženej\ndoručenky, pričom tento list prevzala matka žalobcu ako jeho splnomocnenec, čo je pri jej podpise na\ndoručenke aj uvedené. Postup pri doručovaní písomnosti zamestnávateľa je upravený v § 38 Zákonníka\npráce.\n48. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a\nskončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z\npracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach\ntýkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo\npracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte\nalebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom\nako doporučenú zásielku.\n49. Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ\nzasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou\na poznámkou „do vlastných rúk\". Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako\ndesať dní.\n50. Podľa § 38 ods. 5 Zákonníka práce pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené\npodmienky podľa osobitného predpisu.\n51. V tomto prípade žalovaný doručoval okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu poštou na jeho\nadresu, keďže do práce žalobca nechodil a list posielal ako doporučenú zásielku určenú do vlastných rúk\nadresáta. Je pritom nepochybné, že pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru sa vyžaduje\naj jeho doručenie zamestnancovi ako to vyplýva z § 70 Zákonníka práce. Zo Zákonníka práce však\nnevyplýva, že nie je možné takúto zásielku doručiť splnomocnencovi zamestnanca zvlášť, ak v § 38 ods.\n5 Zákonníka práce sa konštatuje prípustnosť doručovania písomností poštou za splnenia podmienok\npodľa osobitného predpisu. Za tento osobitný predpis je potrebné považovať zákon č. 324/2011 Z.z.\no poštových službách.\n52. Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 324/2011 Z.z. adresát má právo na prevzatie danej poštovej\nzásielky, a ak nemôže osobne prevziať dodanú poštovú zásielku, určenie osoby, ktorá je splnomocnená\nju prevziať pre adresáta.\n53. V danom prípade bol list o okamžitom skončení pracovného pomeru doručený splnomocnencovi\nžalobcu, ktorého žalobca splnomocnil aj na preberanie zásielok určených do vlastných rúk v súlade\ns poštovými pravidlami, ktoré pošta dodržala a preto súd mal za to, že napadnuté okamžité skončenie\npracovného pomeru bolo žalobcovi riadne doručené do vlastných rúk. Pokiaľ žalobca poukázal na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR R29/95 (4Cdo/41/1994 zo dňa 27.6.1994), uznesenie Najvyššieho súdu\nSR 1Cdo/165/10 zo dňa 30.11.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Cz/35/81 z 27.1.1982, všetky\ntie rozhodnutia sa týkali prípadov, ak okamžité skončenie pracovného pomeru (resp. výpoveď) prevzal\n\nniekto iný než zamestnanec, ktorému boli adresované, ale z tých rozhodnutí vôbec nevyplýva, že\npreberateľom bola osoba, ktorú adresát splnomocnil na preberanie zásielok. Tieto rozhodnutia teda\nvôbec nerozoberali účinnosť doručenia takejto zásielky splnomocnencovi a navyše v tom čase ešte\nnebolo v Zákonníku práce ustanovenie § 38 ods. 5 poukazujúce na doručovanie poštou za splnenia\npodmienok podľa osobitného predpisu.\n54. Aj keď žalobca v žalobe výslovne neuviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné\nz dôvodu, že sa nedopustil vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny, tento záver vyplýva z jeho\ntvrdenia v žalobe o tom, že jeho pracovný pomer u žalovaného v tom čase už netrval. Navyše v replike\ncitoval aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1MCdo 13/2009 a tiež z listu inšpektorátu práce, ktoré\ntomu nasvedčujú. Súd sa teda sústredil na to, či došlo u žalobcu k porušeniu jeho pracovnej disciplíny\nabsenciami tak ako to bolo uvedené v okamžitom skončení jeho pracovného pomeru. Žalobca mal\nuzavretú pracovnú zmluvu, v zmysle nej naposledy vykonával funkciu námestníka riaditeľa, aj keď jeho\nvtedajší zamestnávateľ, ktorý ho do tejto funkcie menoval, mal túto skutočnosť podchytiť v písomnej\ndohode o zmene pracovnej zmluvy spočívajúcej v zmene druhu práce. Síce tak neurobil, avšak k tejto\ndohode nepochybne došlo, hoci nie písomnou formou, čo vzhľadom na § 17 ods. 2 Zákonníka práce\nnespôsobilo neplatnosť takejto dohody. Tým, že žalobca bol žalovaným odvolaný z funkcie námestníka\nriaditeľa, jeho pracovný pomer nezanikol. Aby žalobca mohol vykonávať iný druh práce, muselo by dôjsť\nk zmene jeho pracovnej zmluvy v zmysle § 54 Zákonníka práce a to nie je možné jednostranným úkonom\nzamestnávateľa, ale len na základe dohody so zamestnancom. Pokiaľ k tejto dohode nedôjde, čo bol aj\ntento prípad, platí preto, že zamestnanec (žalobca) nemohol vykonávať prácu pre prekážky na strane\nzamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce a v zmysle tohto ustanovenia má nárok na náhradu\nmzdy. Nie je preto možné prijať záver o absenciách žalobcu. Vyplýva to z uznesenia Najvyššieho súdu\nSR 1MCdo/13/09 z 21.10.2010, ktorý riešil obdobný prípad a ktorý uviedol, že v prípade odvolania\nz funkcie nastáva situácia, v ktorej povinnosť zamestnávateľa prideľovať prácu, ale aj povinnosť\nzamestnanca vykonávať prácu zodpovedajúcu funkcii, do ktorej bol menovaný, zanikla a iná práca,\nktorú by bol zamestnávateľ zamestnancovi povinný prideľovať a zamestnanec bol povinný vykonávať,\nnebola dohodnutá. Nastáva teda stav, v ktorom chýba jeden zo základných prvkov pracovného pomeru\n– druh práce. Podľa dovolacieho súdu takýto stav treba považovať za prekážku v práci na strane\nzamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 zákonníka práce. Za existencie tejto prekážky v práci na strane\nzamestnávateľa nemá zamestnanec povinnosť sa dostavovať na pracovisko a zotrvávať na ňom po\ncelý pracovný čas. Je na zamestnávateľovi, aby túto situáciu riešil či už dosiahnutím dohody o zmene\npracovnej zmluvy alebo skončením pracovného pomeru so zamestnancom zákonným spôsobom.\n55. Uvedené závery sú plne aplikovateľné aj pre tento spor, keďže nebolo preukázané, že by žalobca\na bývalý zamestnávateľ, prípadne žalovaný sa dohodli na tom, že v prípade jeho odvolania z funkcie\nnámestníka riaditeľa bude žalobca vykonávať druh práce podľa pracovnej zmluvy dohodnutej pred jeho\nmenovaním do tejto funkcie. Tým, že po odvolaní z funkcie námestníka riaditeľa žalobca nechodil do\npráce a to v dôsledku toho, že nedošlo k dohode so žalovaným o zmene jeho pracovnej zmluvy, čo\npredstavuje prekážky v práci na strane zamestnávateľa, nebolo možné dospieť k záveru, že žalobca\nsa dopustil porušenia pracovnej disciplíny a keďže žalobu podal v zákonnej lehote uvedenej v § 77\nZákonníka práce, súd jeho žalobe o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel. Pre\núplnosť súd dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca už v žalobe prehlásil, že netrvá na tom,\naby ho žalovaný zamestnával, jeho pracovný pomer u žalovaného skončil dňom 22.7.2022 s poukazom\nna § 79 ods. 4 písm. b/ Zákonníka práce a aj keď žalobca v takomto prípade mal nárok na náhradu mzdy\nza dva mesiace v zmysle § 79 ods. 5 Zákonníka práce, tento nárok si neuplatnil.\n56. Na záver súd k argumentácii žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe o tom, že žalobca nemôže\nžalovať o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a zároveň sa domáhať iného skončenia\npracovného pomeru navyše dohodou, ku ktorej nedošlo, súd uvádza, že s týmto názorom nesúhlasí.\nPredovšetkým žalobca netvrdí, že so žalovaným uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru,\nale uvádza, že platí fikcia o skončení pracovného pomeru dohodou v zmysle § 29a Zákonníka práce\na preto súd nemá výhrady voči formulácii jeho žalobného petitu. Žalobcovi nie je možné vytknúť ani\nto, že zároveň sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Napokon\ndôvodnosť tejto žaloby vyplynula aj z tohto rozsudku, ktorým súd žalobe v tejto časti vyhovel.\n\n57. O nároku na náhradu za ošatné súd nemohol rozhodnúť, keďže žalobca doposiaľ nepreukázal ani\nzáklad tohto nároku, ním predložené listiny ho nepreukazujú. Preto súd žalobu v tejto časti vylúčil na\nsamostatné konanie s použitím § 166 ods. 2 CSP.\n58. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP\npodľa úspechu tej ktorej strany sporu v konkrétnom konaní, keďže súd nezistil dôvody pre nepriznanie\nnároku na náhradu trov konania úspešnej strane v zmysle § 257 CSP. V spore o neplatnosť okamžitého\nskončenia pracovného pomeru súd preto priznal nárok na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi\na v konaní o ďalších nárokoch, ktoré súd zamietol, bola priznaná náhrada trov konania úspešnému\nžalovanému.\n59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci\nsamej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia\nna Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,\nkto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje\nza nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť\npodpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nPodľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len\ndo uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {"stav": {"sz": "5CoPr/4/2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "2a326d4b-f85a-4a74-8090-c78031b56ecf:8371281e-a39e-4295-85fc-1601ac6f1272", "datum": "2025-02-27", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:79e0b07c-478e-454a-bb5b-95627436f005", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.137.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 137/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.137.2026.1"}, {"guid": "ca0483f4-965f-4ac9-8f7c-3151838fb1e3:5ed2dbc1-364c-41a3-9695-551d70fa16b3", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8125202648.3", "spisova_znacka": "11Cpr/2/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Cpr/2/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8125202648.3"}]}