Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 25Cb/74/2023 z 14. 10. 2024 Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 14. októbra 2024, sp. zn. 25Cb/74/2023, ECLI:SK:OSPO:2024:8822201705.3 Okresný súd Prešov | 25Cb/74/2023 | ECLI:SK:OSPO:2024:8822201705.3 | 2024-10-14 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/af5af3df-59f6-4e3a-b9f4-7f751f7f430e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8822201705.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Prešov 25Cb/74/2023 8822201705 14. 10. 2024 JUDr. Ondrej Havír ECLI:SK:OSPO:2024:8822201705.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: REAGRO s.r.o., so sídlom Buglovce 64, 053 04 Buglovce, IČO: 46 156 801, právne zastúpený: JUDr. Marek Sahuľ, advokát, so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, IČO: 17 083 362, proti žalovanému: Agrodružstvo v Soli, so sídlom Soľ 12, 094 35 Soľ, IČO: 36 504 459, právne zastúpený: JUDr. Juraj Ferenčík, advokát, so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 35 557 320, o zaplatenie 10 565,40 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10 565,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 10 565,40 Eur od 27.11.2016 do zaplatenia v lehote tri dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Vranov nad Topľou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na uhradenie sumy 10 565,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 10 565,40 Eur od 15.11.2016 do zaplatenia a trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca pre žalovaného vykonal mechanický zber úrody v rozsahu 218,7 ha a 96,9 ha, čo žalovaný potvrdil na výkaze práce dňa 12.10.2016. Tieto práce žalobca vyfakturoval faktúrou číslo 2016019 zo dňa 26.10.2016 vo výške 19 517,40 Eur vrátane DPH. Žalovaný z tejto faktúry uhradil sumu 1 952,- Eur dňa 09.08.2017 a dňa 29.01.2018 vo výške 7 000,- Eur, spolu tak uhradil sumu 8 952,- Eur. Zvyšok fakturovanej sumy doposiaľ neuhradil ani napriek výzve žalobcu. Okresný súd Vranov nad Topľou vyzval žalobcu na predloženie faktúry číslo 2016019, na ktorú odkázal v podanej žalobe, keďže táto nebola prílohou žaloby. Následne dňa 14.08.2023 Okresný súd Vranov nad Topľou postúpil vec Okresnému súdu Prešov postupom podľa § 22 písmeno e/ v spojení s § 43 odsek 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.), ako kauzálne príslušnému súdu, ktorý vec vedie pod spisovou značkou 25Cb/74/2023. Okresný súd Prešov následne znovu vyzval žalobcu na predloženie predmetnej faktúry, ktorú však žalobca nepredložil. 2. V podanom odpore žalovaný uviedol, že žalovanému nebola doručená žaloba žalobcu. Žalovaný disponuje iba upovedomením Okresného súdu Vranov nad Topľou, že vec bola postúpená Okresnému súdu Prešov. Okresný súd Prešov však nepripojil žalobu k výzve na vyjadrenie sa. Okresný súd Prešov následne aj napriek tomu, že disponoval doručenkou preukazujúcou doručenie výzvy žalovanému spolu s pripojenou žalobou opätovne žalovanému doručoval prostredníctvom jeho právneho zástupcu podanú žalobu. V ďalšom vyjadrení žalovaného zo dňa 05.09.2024 uviedol, že v podanej žalobe nie je ani zmienka o tom, že žalovaný fakturoval žalobcovi faktúrou číslo 20160232 zo da 24.11.2016 sumu vo výške 10 565,40 Eur za realizáciu mechanizovaného zberu kombajnom pre družstvo Branisko v množstve 96,9 ha a 69,50 ha. Žalovaný keďže nemal žiadnu zmluvu s uvedeným družstvom predložil faktúru žalobcovi, ktorý ju prijal a nenamietal. Následne po vzájomnej dohode si strany sporu započítali vzájomné pohľadávky dňa 31.12.2016. Sú pravdivé tvrdenia žalobcu o vystavení faktúry číslo 2016019 žalovanému vo výške 19 517,40 Eur, rovnako sú pravdivé tvrdenia o čiastočnom plnení žalovaného, čo žalovaný nerozporuje. Žalobca síce nepodpísal zmluvu o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 31.12.2016, žalobca však akceptoval tento zápočet po úhrade sumy vo výške 8 952,- Eur žalovaným. Žalovaný v tejto súvislosti predložil súdu príkaz na prácu a výkaz práce, z ktorého je zrejmé, že vykonal opisované práce pre žalobcu, podľa tohto výkazu žalovaný vyhotovil faktúru žalobcovi, ktorú následne aj započítal oproti pohľadávke žalobcu. Žalovaný preto navrhol vo veci vypočuť svedka A. A. B., ktorý potvrdí tieto tvrdenia. Žalovaný navrhol zamietnuť žalobu žalobcu. 3. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril podaním zo dňa 18.09.2024 žalobca, kde uviedol, že žalovaný pre žalobcu v roku 2016 nevykonával žiadne práce, nikdy uvedenú faktúru žalobcovi nedoručil, preto je uplatnená suma nedôvodná. Faktúra mala byť vystavená dňa 24.11.2016 a tohto dňa aj odoslaná. Ako deň plnenia je uvedený deň 11.11.2016. Odoslaná mala byť podľa priloženého dokumentu dňa 14.12., čo svedčí o pochybnosti jej pravosti. Výkazy práce, ktoré predložil žalovaný sú podpísané Družstvom Branisko aj napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že ich potvrdil žalobca. Navyše žalovaný uvedenou faktúrou fakturoval rovnakú sumu pri rozlohe spolu 166,1 ha, čo je dôkazom o jej údajnosti, keďže nie je možné dosiahnuť rovnakú sumu pri prácach na inom území, za iných podmienok a v inom čase. Pokiaľ ide o zmluvu o vzájomnom zápočte, táto je neplatná, keďže nie je podpísaná žalobcom a nikdy mu ani nebola doručená. Žalovaný navrhol vypočuť ako svedka brata konateľa žalobcu, táto výpoveď je však pochybná pre nepriateľské vzťahy medzi žalobcom a svedkom, okrem toho z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že so svedkom konzultoval výpoveď pred súdom. Žalobca preto navrhuje, aby súd žalobe vyhovel. 4. Dňa 09.10.2024 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o faktúru číslo 20160232, táto nemusela a nemohla byť doručená žalobcom, nakoľko administratívne práce pre žalobcu vykonával v tom v čase jeho brat a komunikoval so žalovaným ohľadom všetkých finančných aj iných záležitostiach. Pokiaľ ide o sporné výkazy prác, tieto boli vyhotovené zamestnancom žalovaného, ktorý vykonával žatevné práce pre družstvo Branisko v Širokom, avšak s týmto subjektom nemal žalovaný uzatvorený žiadny kontrakt, preto za uvedené žatevné práce fakturoval žalovaný finančnú čiastku vo výške 10 565,40 Eur žalobcovi. Žalobca tiež neuznáva zmluvu o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 31.12.2016, k tomuto žalovaný uvádza, že aj v tomto prípade rokovanie o predmetnej zmluve bolo medzi žalovaným a bratom žalobcu, ktorý s predloženým zápočtom súhlasil. 5. Dňa 14.10.2024 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili právni zástupcovia strán konania, štatutárny zástupca žalobcu a svedok A. B.. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu navrhol zmenu žaloby vzhľadom na nesprávne uplatnený nárok na príslušenstvo pohľadávky tak, aby súd ďalej konal o príslušenstve vo výške 8,00% ročne zo sumy 10 565,40 Eur od 27.11.2016 do zaplatenia, s čím právny zástupca žalovaného súhlasil. Súd preto na uvedenom pojednávaní pripustil zmenu v súlade s § 139 a nasl. C.s.p. v uvedenom rozsahu a ďalej konal o príslušenstve v zmysle návrhu žalobcu. V konaní bol ďalej vypočutý svedok A. B. navrhnutý žalovaným, ktorý k veci uviedol, že štatutárny zástupca žalobcu je jeho bratom. S bratom podniká od roku 2004, v spoločnosti zabezpečoval administratívne vzťahy, riešil aj pracovnoprávne vzťahy. Súd následne dopytom u svedka zisťoval, či uvádzané činnosti realizoval v spoločnosti žalobcu REAGRO s.r.o., na čo svedok uviedol, že nie, jednalo sa o spoločnosť A. B. S a R, so spoločnosťou žalobcu nemá žiaden vzťah. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým s podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 26.07.2022 a k nej pripojenými listinnými dôkazmi, výkazom práce zo dňa 12.10.2016, výpisom z účtu zo dňa 09.08.2017, urgenciou zo dňa 24.03.2022, výpisom z účtu zo dňa 29.01.2018, výzvou zo dňa 22.02.2022, výzvou žalobcu Okresným súdom Vranov nad Topľou zo dňa 06.06.2023, oznámením o postúpení veci Okresným súdom Vranov nad Topľou Okresnému súdu Prešov zo dňa 04.08.2023, vyjadrením žalovaného zo dňa 04.03.2024, vyjadrením žalovaného zo dňa 05.09.2024 a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi faktúrou číslo 20160232 zo dňa 24.11.2016 vo výške 10 565,40 Eur, odsúhlasením pohľadávok zo dňa 26.01.2017, odpoveďou na výzvu žalobcu zo dňa 25.02.2022, odpoveďou na výzvu žalobcu zo dňa 30.01.2018, faktúrou číslo 2016019 zo dňa 26.10.2016 vo výške 10 565,40 Eur, odpoveďou zo dňa 31.03.2022, zmluvou o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 31.12.2016, výkazom práce, tabuľkou žatva 2016, príkazom na prácu a výkazom práce zo dňa 10.11.2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 18.09.2024 a pripojenými listinnými dôkazmi faktúrou číslo 2016019 zo dňa 26.10.2016 vo výške 10 565,40 Eur a pripojeným výpisom z účtu, ako aj obsahom zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.10.2024 a výsluchu svedka A. A. B.. 7. Podľa § 1 odsek 1 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 8. Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 9. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 10. Podľa ustanovenia § 261 odsek 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 11. Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 12. Podľa § 536 odsek 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 13. Podľa § 536 odsek 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 14. Podľa § 546 odsek 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 15. Podľa § 580 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 16. V konaní súd vyhodnotil ako nesporné skutkové tvrdenia vystavenie faktúry číslo 2016019 žalobcom žalovanému, výška vystavenej faktúry číslo 2016019 a čiastočnú úhradu faktúry číslo 2016019 žalovaným. Sporné skutkové tvrdenia sú pohľadávka žalovaného voči žalobcovi titulom faktúry číslo 20160232 a vzájomný zápočet pohľadávok strán konania. 17. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného vystupujú podnikateľské subjekty vykonávajúce podnikateľskú činnosť v rámci predmetu svojho podnikania, na strane žalobcu obchodná spoločnosť a na strane žalovaného družstvo. Medzi stranami konania teda došlo k uzavretiu neformálnej, nepomenovanej zmluvy s prvkami zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní tvrdí, že pre žalovaného vykonal mechanický zber úrody, za čo mu vystavil faktúru číslo 2016019 vo výške 19 517,40 Eur, ktorú žalovaný uhradil iba čiastočne vo výške 8 952,- Eur, teda neuhradená ostala časť faktúry vo výške 10 565,40 Eur. Žalovaný uvedené odmieta a tvrdí, že vykonal mechanizovaný zber pre družstvo Branisko vo výške 10 565,40 Eur pre žalobcu, na základe čoho sa následne dohodli, že voči sebe vzájomným zápočtom tieto pohľadávky započítajú. Žalobcova pohľadávka tak zanikla a žalovaný jej existenciu odmieta. K charakteru vzťahu medzi stranami konania 18. Žalobca v konaní tvrdí, že pre žalovaného vykonal mechanický zber úrody v rozsahu 218,7 ha a 96,9 ha, na základe čoho vystavil žalovanému faktúru číslo 2016019 vo výške 19 517,40 Eur, ktorú žalovaný uhradil iba čiastočne s tým, že neuhradená ostala suma vo výške 10 565,40 Eur. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.09.2024 uvedené nepoprel. Sám uviedol, že sú pravdivé tvrdenia žalobcu o vykonaní uvedených prác ako aj výške fakturovanej sumy a sumy, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil. Táto pohľadávka však zanikla vzájomným zápočtom, keďže žalovaný disponoval voči žalobcovi pohľadávkou v rovnakej výške, keď pre žalobcu vykonal žatevné práce pre Družstvo Branisko, ktoré na seba prevzal žalobca. Následne si uvedené pohľadávky voči sebe započítali. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca vystavil žalovanému faktúru číslo 2016019 vo výške 19 517,40 Eur, ktorú žalovaný čiastočne uhradil a neuhradená ostala suma vo výške 10 565,40 Eur. Žalovaný predložil faktúru číslo 20160232 v rovnakej výške, ako ostala neuhradená suma faktúry vystavenej žalobcom. Ďalej predložil výkaze práce, ktoré majú preukazovať výšku vystavenej faktúry žalovaným a reálnosť vykonaných prác pre žalobcu. Okrem toho predložil aj zmluvu o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 31.12.2016. Z dôkazov predložených žalovaným však vyplýva, že síce žalovaný vystavil uvedenú faktúru žalobcovi, nepreukázal však jej doručenie žalobcovi. Ak by však aj jej doručenie preukázal, výkazy práce, ktoré majú preukazovať vykonanie prác pre žalobcu a ich rozsah sú podpísané odlišným subjektom od žalobcu, a to Družstvom Branisko. Žalovaný žiadnym spôsobom teda nepreukázal, že uvedené práce vykonal pre žalobcu, resp. že výkon týchto prác pre Družstvo Branisko na seba prevzal žalobca. Takisto pokiaľ ide o zmluvu o vzájomnom zápočte pohľadávok strán konania, táto je podpísaná iba žalovaným, teda žalovaný nepreukázal, že s týmto zápočtom žalobca súhlasil. Súčasne nepreukázal ani jednostranný zápočet pohľadávok, navyše nepreukázal ani svoju pohľadávku, ktorá mu mala vzniknúť voči žalobcovi. Pokiaľ ide o príkaz na prácu a výkaz práce zo dňa 10.11.2016, je na ňom síce uvedená spoločnosť žalobcu, tento príkaz je však podpísaný iba žalovaným a nepreukazuje objednanie ani dodanie prác žalobcovi. 19. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 09.10.2024 uviedol, že pokiaľ ide o faktúru číslo 20160232, táto nemusela a nemohla byť doručená žalobcovi, nakoľko administratívne práce u žalobcu vykonával v tom čase jeho brat a tento komunikoval so žalovaným ohľadom všetkých finančných aj iných záležitostiach za žalobcu. Tiež uviedol, že žalobca neuznáva ani zmluvu o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 31.12.2016, avšak že aj v tomto prípade rokovanie o predmetnej zmluve bolo medzi žalovaným a bratom žalobcu, ktorý s predloženým zápočtom súhlasil. Na pojednávaní bol vypočutý brat štatutárneho zástupcu žalobcu A. B., ktorý však uviedol, že pre spoločnosť žalobcu nikdy nevykonával administratívne činnosti a s touto spoločnosťou nemá žiaden vzťah. Z výpisu z Obchodného registra SR žalobcu vyplýva, že uvedený svedok A. B. nikdy nevystupoval v spoločnosti žalobcu ako štatutárny orgán, prípadne iný orgán v riadiacej funkcii. Výsluchom predmetného svedka tak bolo preukázané, že tento v žiadnom prípade nemohol zaviazať žalobcu k akémukoľvek právnemu úkonu, či už v rámci administratívnych prác pri preberaní faktúry vystavenej žalovaným alebo vzájomnom zápočte pohľadávok týchto subjektov, keďže na to nebol oprávnený. 20. Žalobca tak v konaní riadne preukázal dodanie fakturovaných prác žalovanému a súčasne aj výšku vystavenej faktúry, čiastočnej úhrady a výšky zostávajúcej neuhradenej časti vystavenej faktúry, čo v konaní žalovaný nerozporoval, práve naopak potvrdil. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď síce predložil faktúru vystavenú žalobcovi číslo 20160232 v rovnakej výške ako žalobcom uplatnená istina v konaní, nepreukázal však dodanie týchto prác žalobcovi, doručenie uvedenej faktúry žalobcovi a ani vzájomný zápočet pohľadávok medzi stranami konania, preto súd podanej žalobe v časti istiny vyhovel. 21. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 22. Podľa § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 23. Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 24. Podľa § 1 odsek 1 nariadenia vlády SR číslo 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. 25. Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania voči žalovanému v zákonnej výške 8,00% odo dňa 15.11.2016, ktorý následne opravil v rámci konania tak, že tento si uplatnil odo dňa nasledujúceho od splatnosti vystavenej faktúry, t.j. od 27.11.2016. Uplatnený úrok z omeškania žalovaný nerozporoval, súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu priznal žalobcovi po pripustení zmeny žaloby v tejto časti nárok na vyššie uvedené príslušenstvo pohľadávky, na ktoré žalobcovi vznikol zákonný nárok, preto žalobe vyhovel aj v tejto časti a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 10 565,40 Eur od 27.11.2016 do zaplatenia. 26. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu 100%. V tejto súvislosti súd uvádza, že ak by aj nedošlo k zmene žaloby zo strany žalobcu, jeho neúspech v časti príslušenstva (nárok priznaný o 11 dní menej) by bol tak nepatrný, že žalobca by mal aj napriek tomu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. 30. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 odsek 3 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 odsek 1 C.s.p. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.) Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 odsek 3 C.s.p.) Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.