Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 7Csp/40/2025 z 24. 9. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 24. septembra 2025, sp. zn. 7Csp/40/2025, ECLI:SK:OSPO:2025:6124455993.2
Okresný súd Prešov | 7Csp/40/2025 | ECLI:SK:OSPO:2025:6124455993.2 | 2025-09-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3a081b3-c43a-4969-8435-8cb619ec4967
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:6124455993.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prešov
7Csp/40/2025
6124455993
24. 09. 2025
JUDr. Dana Farkášová
ECLI:SK:OSPO:2025:6124455993.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
7Csp/40/2025
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., v spore o zaplatenie 6 683,39 Eur
s prísl., takto
rozhodol:
7Csp/40/2025

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.194,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15%
ročne z dlžnej sumy odo dňa 04.07.2025 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.
III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
7Csp/40/2025
1. Žalobca návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania
žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu celkovo vo výške 7.037,56 eur pozostávajúcu
z istiny vo výške 6.683,39 eur, úroku 4,71 eur a úroku za hotovostné transakcie vo výške 349,46 eur.
Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným
dňa 10.09.2020 Úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
revolvingový úver s výškou úverového rámca 8.000 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
zmluvných povinností, keď splátky riadne a včas nesplácal. Žalobca výzvou zo dňa 21.09.2024 vyzval
žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené. Žalovaný napriek výzve dlžné
splátky neuhradil. Z tohto dôvodu žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, budúcich
splátok úveru výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 22.10.2024 pre omeškanie s úhradou splátky
splatnej dňa 20.07.2024. Pred podaním žaloby, žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 08.11.2024 k
úhrade dlžnej sumy. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil.

2. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica vydanom v upomínacom konaní pod spisovou
značkou 9Up/2239/2024 zo dňa 04.02.2025 bol žalovaný zaviazaný, aby do pätnástich dní odo dňa
doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi istinu 6.683,39 eur, úrok 354,17 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,40% ročne zo sumy 6.683,39 eur odo dňa 07.11.2024 do zaplatenia.
3. Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému do vlastných rúk a návrhu žalobcu, bola
vec postúpená Okresnému súdu Prešov na ďalší procesný postup.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Predžalobnou výzvou zo dňa 08.11.2024 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 7.354,63 eur.
6. Dňa 10.09.2020 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom podpísaná Zmluva
o spotrebiteľskom úvere revolvingový úver, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový
revolvingový úver s výškou úverového rámca 1.600 eur, s výškou mesačnej splátky 2,43%, z výšky
úverového rámca 38,88 eur, RPMN 28%, s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 1.815,80 eur a s
frekvenciou splátok 20. dňa v mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. pre úverovú kartu Tesco. Dňa 26.05.2021 bol medzi
žalobcom a žalovaným podpísaný dodatok k úverovej zmluve s priradeným variabilným symbolom, na
základe ktorého sa upravila výška kreditného limitu na čiastku 6.000 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný
splácať v minimálnej mesačnej splátke 145,80 eur.
7. Z predloženej úverovej správy vyplýva osobný úver žalovaného existujúci s celkovou čiastkou úveru
200 eur, s výškou mesačnej splátky 200 eur a rovnako tak existujúci osobný úver žalovaného s výškou
mesačnej splátky 355 eur. Rovnako pokiaľ ide o kreditné karty splátkové s mesačnou splátkou úverového
rámcu 500 eur. Žalobca súdu predložil posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver, v
ktorom rátal s výškou čistého mesačného príjmu žalovaného 845 eur a s príjmom partnera 1.400 eur.
8. Výzvou zo dňa 21.09.2024 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 583,20
eur. Dňa 22.10.2024 žalobca úver zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
7.543,96 eur.
9. Z výpisu čerpania splátok a úhrad pre súd vyplynulo, že žalovaný z úverového rámca čerpal sumu
18.948 eur a zaplatil sumu 17.753,44 eur.
10. Vykonaným šetrením súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, z tohto dôvodu súd zverejnil
postupom podľa § 116 ods. 1 až 3 C.s.p. oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu s tým, že žaloba sa považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú
a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
11. Súd osobitnou výzvou vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v súlade s § 7 a § 11 ods. 2 Zákona
číslo 129/2010 Z.z. predložil súdu listiny, ktorými veriteľ overoval bonitu žalovaného ako dlžníka pri
poskytovaní úveru, z ktorej by mal súd za preukázaný postup veriteľa konať s odbornou starostlivosťou
pri poskytovaní úveru dlžníkovi. Žalobca v podaní zo dňa 03.09.2025 súdu predložil potvrdenie o
prevedení overenia bonity klienta, kde je uvedený rodinný stav ženatý vydatá, druh bývania vlastný
dom – byt, počet detí 0, čistý príjem klienta 845 eur, 13.06.2020 - 900 eur, príjem partnera 1.400 eur,
splátky iným spoločnostiam 0. Zároveň bol predložený výpis zo Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva,
že žalovaný dosahoval vymeriavací základ od všetkých zamestnávateľov aspoň 845 eur. Rovnako bola
súdu predložená úverová správa, z ktorej vyplývajú dve splátkové úvery žalovaného s výškou mesačnej
splátky 200 eur a s výškou mesačnej splátky pri celkovej čiastke úveru 355 eur. Rovnako kreditná karta
splátkového úveru s výškou mesačnej splátky 242 eur a sumy zvyšných splátok 3.267 eur. Žalobca
súdu predložil aj dodatok k úverovej zmluve, na základe ktorej sa strany dohodli na zmene kreditného
limitu na sumu 8.000 eur s výškou mesačnej splátky 194,40 eur.

12. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 24.09.2025 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili v písomnom podaní a zároveň súhlasili s prejednaním
veci v ich neprítomnosti. Na súdom nariadené pojednávanie sa neustanovil žalovaný, u ktorého súd
mal vykázané doručenie predvolania na toto pojednávanie cestou fikcie doručenia, svoju neprítomnosť
neospravedlnil a pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť.
13. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 10.09.2020 ( ďalej len Zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet
stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.
file_0.wmf

5
7Csp/40/2025
Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť
úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za
podmienok ustanovených osobitným zákonom.
Podľa § 7 ods. 19 Zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
file_1.wmf

5
7Csp/40/2025

dľa § 7 ods. 20 Zákona č. 129/2010 Z.z.,

Po
file_2.wmf

5
7Csp/40/2025

Podľa § 7 ods. 20 Zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a)
čistý príjem spotrebiteľa,
b)
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c)
výška splátky spotrebiteľského úveru a
d)
peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a)
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c)
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d)
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f)
veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g)
ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov. file_3.wmf

5
7Csp/40/2025
file_4.wmf

5
7Csp/40/2025
file_5.wmf

5
7Csp/40/2025
file_6.wmf

5
7Csp/40/2025
Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa z na predpis alebo ustanovenie" § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa o "Odkaz na predpis alebo
ustanovenie" § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za
hrubé porušenie povinnosti podľa is alebo ustanovenie" § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení §
7 ods. 19 až 42.
14. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14, ktorý rozhodol, že v
spotrebiteľských zmluvách sú súdy povinné ex offo skúmať existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok. Okrem uvedenej povinnosti možnosť judikatúry Súdneho dvora EÚ vyvodiť okrem iného
aj povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských zmluvách bonitu spotrebiteľa (C–679/18) a údaje
týkajúce sa RPMN (C–76/10) a v prípade zistených nedostatkov na tieto pri rozhodovaní prihliadať. Z
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/18 vyplýva: „Články 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmavať
ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú vykladať ďalej v tom zmysle, že bránia
vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinností veriteľa posúdiť pred
uzatvorením zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej
s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,
uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe.“
15. Cieľom § 7, ako aj § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení
úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy
a výdavky, tak aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy
s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať, napríklad predpokladaný príjem a podobne. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa pritom vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napríklad
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie
a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom

úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si
má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných
informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií
dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z
iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek
problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného
analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet, a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo
inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
16. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí 6Co/171/2016 k otázke skúmania bonity spotrebiteľa
uviedol: „Podľa článku 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred
uzatvorením zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môže túto povinnosť zachovať.“
17. Z ustanovenia § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí
povoleného prečerpania sa za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
18. Vychádzajúc z cit. zák. ust. (§ 7 zák. č. 129/2010 Z. z.) je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom
konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky
povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu
spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie.
Bolo na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť
vyplývajúcu mu z ust. §7 zák.č.129/2010Z.z. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov,
ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka.
Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom
publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa zák. č. 110/2006 Z. z. a o priemerných
výdajoch obyvateľstva a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o
jeho príjmoch a výdavkoch (Najvyšší súd ČR pod sp. zn. 33Cdo/2178/2018).
19. Ustanovenie § 11 ods. 2 Zákona č.129/2010 Z.z. sa má vykladať tak, že bonita dlžníka musí byť
skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy, pričom
nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 3Co/53/2019, 22Co/107/2018, 7Co/126/2016 a 12Co/107/2019).
20. Žalobca súdu nepreukázal, že si splnil povinnosti odbornej starostlivosti predpokladané ustanovením
§ 7 ods.19, 20 a 21 zák. č.129/2010 Z.z. pri určení ukazovateľa schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver.
21. Z ustanovenia § 7 ods. 19 a 20 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
pritom vyplýva, že veriteľ je povinný určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti príjmu.

Na výpočet uvedeného ukazovateľa sa má pritom vychádzať z čistého príjmu spotrebiteľa, nákladov na
zabezpečenie základných potrieb spotrebiteľa s prihliadnutím na výšku splátky spotrebiteľského úveru
a ďalšie peňažné záväzky znižujúci príjem spotrebiteľa.
22. Súčasne z ustanovenia § 7 ods. 21 zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že banka je povinná limit pre
ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb, výšky splátky spotrebiteľského úveru a peňažných
záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa, neprevyšoval hodnotu položky čistého mesačného príjmu.
23. Národná banka Slovenska dňa 14.11.2017 vydala Opatrenie č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
24. Z ustanovenia § 2 ods.5 uvedeného opatrenia pritom vyplýva, že výška nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods.2 citovaného zákona sa určuje najmenej vo
výške sumy životného minima spotrebiteľa a životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu
povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti. Celkovou výškou nákladov sa rozumie
výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená
o 40% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimum spotrebiteľa,
životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom
v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo
výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu.
25. Pokiaľ žalobca ako veriteľ si neoveril informáciu o výške čistého mesačného príjmu žalovaného pred
poskytnutím úveru z verejne dostupných registrov, potom nedisponoval relevantnou informáciou pre
účely splnenia si povinnosti odbornej starostlivosti predpokladanej ustanovením § 7 ods. 19 až 21 zák.
č.129/2010 Z.z. pre určenie ukazovateľa schopnosti splácať úver spotrebiteľom za účelom posúdenia,
či žalovaný spĺňa zákonné podmienky pre poskytnutie predmetného úveru. Na základe uvedeného
je potom možné konštatovať, že žalobca pred poskytnutím úveru žalovanému si nesplnil povinnosti
odbornej starostlivosti predpokladané ustanovením § 7 ods.19 až 21 zák. č.129/2010 Z.z. Pokiaľ sa za
hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.1 zák. č.129/2010 Z.z. (viď. §11 ods.2) považuje aj porušenie
povinnosti podľa § 7 ods.19 až 21 citovaného zákona, potom je nutné posúdiť predmetný spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov a súčasne žalobca nebol oprávnený predmetný úver predčasne
zosplatniť.
26. Súd je toho názoru, že žalobca hrubým spôsobom porušil povinnosti veriteľa konať s odbornou
starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému ako dlžníkovi. Pokiaľ ide o čistý príjem, žalobca sa
uspokojil iba s potvrdením a s vyhlásením výšky príjmu klienta 845 eur a od 13.06.2021 vo výške 900
eur, pričom na preukázanie tejto skutočnosti súdu predložil odpoveď zo Sociálnej poisťovne, z ktorej
vyplýva vymeriavací základ žalovaného 845 eur a od 13.06.2021 900 eur. Uvedené nie je postačujúce,
nakoľko vymeriavací základ nie je čistým príjmom zamestnanca, navyše súd poukazuje na § 2 ods.
4 Opatrenia NBS číslo 10/2017, podľa ktorého, celková výška čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7
ods. 20 písm. a) zákona sa vypočíta ako aritmetický priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa
spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením
schopnosti splácať. Žalobca si teda čistý príjem za posledné 3 mesiace, ktoré predchádzali uzatvoreniu
úverového vzťahu, od žalovaného dostatočným spôsobom neoveril predložením výplatných pások,
predložením výpisu z účtu. Teda nedisponoval informáciou o čistom mesačnom príjme žalovaného za
posledné 3 mesiace pred uzatvorením úverového vzťahu. Rovnako bolo úlohou žalobcu vykonať audit
domáceho rozpočtu žalovaného, a to aj s poukazom na existujúce splátkové úvery a kreditné karty
žalovaného, ktoré vyplývajú z predloženej úverovej správy. Do úvahy nevzal životné minimum platné v
čase uzatvorenia úverového vzťahu a nebral do úvahy ani žiadne ďalšie nevyhnutné mesačné výdavky
žalovaného. Uspokojil sa iba s výškou príjmu, ktorý deklaroval žalovaný a ktorý overil iba vymeriavacím
základom od Sociálnej poisťovne, čo pre súd nebolo postačujúce.
27. Z predloženého výpisu úverového účtu vyplýva, že žalovaný čerpal finančné prostriedky z úverového
rámca výbermi s bankomatu a platbami v celkovej výške 18.948 Eur. Keďže žalobcovi poukázal úhrady
v celkovej výške 17.753,44 Eur, nesplatená časť istiny úveru tak predstavuje sumu 1.194,56 Eur.

28. S poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má tak žalobca nárok iba na zaplatenie
nesplatenej istiny úveru vo výške 1.194,56 Eur, preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel
a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. Keďže žalobca nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, potom súd prvej inštancie v
zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka priznal uplatnený úrok z omeškania určený v súlade s ust.
§ 3 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. po doručení žaloby (03.07.2025) od 04.07.2025 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol.
30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca bol v prevažnej miere
neúspešný, keď od žalovaného požadoval zaplatenie sumy celkovo vo výške aj s úrokom 7.037,56 Eur,
úspešný bol iba o zaplatenie sumy vo výške 1.194,56 Eur. Jeho úspech v spore predstavoval 16,97%
a neúspech 83,03%. Z tohto dôvodu súd vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania
a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu súdneho spisu mu žiaden
trovy konania nevyplývajú.
Poučenie:
7Csp/40/2025
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.