{"guid": "b3438d9a-d11a-429c-b0c4-a4928e6e4942:5c077cbf-b1de-4792-9124-45562806e495", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8124201119.1", "spisova_znacka": "13C/5/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/5/2024 z 22. 10. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Prešov z 22. októbra 2025, sp. zn. 13C/5/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8124201119.1", "identifikacne_cislo": "8124201119", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Peter Revický", "sudca_id": 2807, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-revicky-2807", "datum_vydania": "2025-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c077cbf-b1de-4792-9124-45562806e495", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124201119.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8124201119.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8124201119.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n13C/5/2024\n8124201119\n22. 10. 2025\nMgr. Peter Revický\nECLI:SK:OSPO:2025:8124201119.1\n\nUznesenie\nOkresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, XX. XXXXXXX XXXX/XX, C.,\nzastúpeného JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom, SNP 744, 908 79 Borský Svätý Jur, proti žalovanej:\nD. E., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. XX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto\nrozhodol:\nNávrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a .\nNáhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Písomným podaním zo dňa 1.2.2024 doručeným súdu 5.2.2024 a označeným ako návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia žalobca žiadal, aby súd vydal uznesením toto neodkladné opatrenie:\n„Žalovaná je povinná zdržať sa akéhokoľvek konania na sociálnych sieťach smerujúceho voči osobe\nžalobcu. Žalovanej sa zakazuje prostredníctvom sociálnych sietí, akýchkoľvek médií vrátane tlače\nrozširovať informácie týkajúce sa trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve policajného\nzboru Bratislava V pod č.k. ORP-33/1VYS-BA-2024.“\n2. Návrh odôvodnil tým, že „žalovaná od začiatku mesiaca január šíri najmä na instagrame pod účtom\ns názvom „lenockatt“ jednak nepreverené informácie, druhak nepravdivé informácie a hlavne informácie\ndehonestujúceho charakteru na osobu žalobcu ako i jeho rodinu, najmä matku, ktorá situáciu i tak ťažko\npsychicky znáša“ /pozn. súdu: žalobca pritom ale v návrhu výslovne nešpecifikoval žiadne konkrétne\ninformácie - viď § 132 ods. 2 CSP, ktoré by o ňom žalobkyňa mala šíriť, a ktoré by mali byť nepravdivé,\nani informácie dehonestujúce charakteru na jeho osobu a jeho rodinu, najmä matku (ktorá navyše nie je\núčastníkom tohto konania, a žiadne jej práva nie sú predmetom tohto konania), a napokon ani konkrétne\n„nepreverené“ informácie šírené žalovanou, a svoje tvrdenie o ich vadnosti/nepravdivosti).\n3. Žalobca uviedol, že dokonca žalovaná založila jednu samostatnú zložku na IG účte s názvom „akcia\npotkan“, kde verejne rozpráva o žalobcovi, celkovo sa vyjadruje pejoratívne, hanlivo, vulgárne. Čo však\nviacej, svojimi vyjadreniami v postavení svedka v trestnej veci práve vedenej na MS BA 5 pod spis. Zn.\n52T/5/2024, ktoré sa celkovo vedie na OKP Bratislava 5 pod spis. Zn. ORP-33/1-VYSBA-2024 vynáša\nna verejnosť vlastnými slovami zreprodukované informácie čo sa prípadu týka, a to tak podrobne, že\njej konaním môže prísť k ovplyvňovaniu svedkov, poškodenej .... Aktivita na IG účte žalovanej ohľadom\npersóny žalobcu je veľmi produktívna, kedy „len“ v akcii potkan má 2 videá zo dňa 4.1., zo dňa 5.1. – 6\nvideí, zo dňa 8.1. – 18 videí, zo dňa 9.1. – 4 videá, 1 video zo dňa 10.1., zo dňa 31.1 – 8 videí, zo dňa\n1.2. jedno video a zo dňa 2.2. – 1 video, kde žalobcu jednak nazýva vulgárnymi výrazmi, spomína ho\ncelým menom A. B.+ aj odkiaľ pochádza a kde aktuálne býva, nazýva ho potkan, skunk, had, „pičús“,\npäťkorunový gádžo, vyjebanec, zverejňuje bez súhlasu žalobcu súkromné telefonáty so žalobcom,\nsprávy na sociálnej sieti medzi žalobcom a žalovanou, navádza verejnosť/ženy aby ju kontaktovali, kedy\nhovorí o údajnom vydieraní zo strany žalobcu, že mal ženy sexuálne zneužívať, odkazuje na celé video\nohľadom danej kauzy na stránku na F. ako i ohľadom kauzy vedenej na polícii.\n\n4. Žalobca dodal, že žalovaná aktívne pôsobí proti osobe žalobcu na stránke F., dáva rozhovory o trestnej\nveci pre médiá, informuje verejnosť o trestnom konaní nielen veciach verejných ale i súkromných, ktoré\nsú predmetom vyšetrovania, „rieši“ obhajcu žalobcu ako i obhajobu samotnú, rozoberá čo sa kto pýtal\na podobne, čím podľa neho jednoznačne marí spravodlivé vyšetrovanie vo veci. Podľa žalobcu žalovaná\nzasahuje do zákonom chráneného práva – ochrana osobnosti, integrity, právo na súkromie a rodinu,\ndobré meno, vynášanie informácií rozhodných pre vyššie špecifikovanú trestnú vec, a vzhľadom na\nto navrhuje, aby súd vydal (požadované) neodkladné opatrenie. K návrhu priložil fotografie, resp. tzv.\nscreenshoty rôznych postov či správ zobrazených na displeji neznámeho elektronického zariadenia (bez\noznačenia jednotlivých dôkazov, viď § 132 ods. 1 CSP a primerane § 220 ods. 2 CSP) o rôznych osobách\noznačených okrem iného aj ako A., D., A., A., F., G., D. E., ďalej o tom, že A. B. mal byť dňa 31.1.2024\nvzatý do väzby, o výzve aby sa prihlásili dievčatá ktorým ublížil, a o tom že bol obvinený zo sexuálneho\nnásilia, vydierania a kupliarstva.\n5. V ďalšom svojom podaní zo dňa 8.2.2024 označenom ako doplnenie listinných dôkazov, adresovanom\npodľa jeho záhlavia Ministerstvu vnútra SR, Okresnému riaditeľstvu PZ Bratislava V., Mestskému\nsúdu Bratislava I., Krajskému súdu Bratislava, tunajšiemu súdu a Mestskému súdu Bratislava IV.\nk listu označenému ako ČVS:ORP-33/1-VYS-B5-2024 52Tp/5/2024 žalobca (prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu) predložil ďalšie fotografie, resp. tzv. screenshoty rôznych postov či správ\nzobrazených na displeji neznámeho elektronického zariadenia (taktiež bez označenia jednotlivých\ndôkazov, viď § 132 ods. 1 CSP a primerane § 220 ods. 2 CSP) od osoby označenej ako lenockatt\nkomunikujúcej o tom, ako osoba s menom Robko vypovedala o svojej nevine či priznaní v trestnom\nkonaní s tým, že ponechávajú „na zvážení, či to nie je práve svedok (D. E.), kto sa dopúšťa svojim\nkonaním trestnej činnosti za spoluúčasti iných osôb,“ a to nie len voči ich klientovi.\n6. Napokon dňa 11.2.2024 žalobca súdu doručil ďalšie podanie, ku ktorému opätovne doložil ďalšie\nfotografie, resp. tzv. screenshoty rôznych postov či správ zobrazených na displeji neznámeho\nelektronického zariadenia (niektoré opakovane, a znova bez označenia jednotlivých dôkazov) s tým, že\nk návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dokladajú v prílohe „články, stories zo strany žalovanej,\nz ktorých je evidentné, že táto naďalej jednak marí vyšetrovanie, pokračuje v páchaní trestnej činnosti,\npričom táto ešte graduje.“\n7. Z formulácie a obsahu podaní žalobcu vyplýva, že jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia\nby mal súvisieť s vyhľadávaním a šírením informácií zo strany žalovanej o negatívnej, resp. nezákonnej\nčinnosti žalobcu, ktorej sa mal (žalobca) podľa žalovanej dopustiť, spolu so šírením kritiky a negatívneho\nhodnotenia jeho osoby, ako aj informácií o jeho väzobnom stíhaní a trestnom konaní (v ktorom žalobkyňa\nvystupovala v pozícii svedka), vo vzťahu k vecnej pravdivosti ktorých a ich dôvodov sa však žalobca vo\nsvojom návrhu nijako konkrétne nevyjadril, a vo vzťahu ku existencii ktorých (resp. ich opaku), vrátane\npreukázania obsahu konkrétneho trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve policajného\nzboru Bratislava V. pod sp. zn. ORP-33/1-VYS-BA-2024 (a jeho vzťahu k žalobcovi), nepredložil ani\nžiadny dôkaz. Žalobca sa pritom vo svojom návrhu domáha ochrany proti konaniu žalovanej, ktoré\nvymedzuje (iba) jeho všeobecným smerovaním (výsledkovo) proti akémukoľvek konaniu žalovanej na\nsociálnych sieťach smerujúceho voči osobe žalobcu, a rozširovaniu informácií týkajúcich sa trestného\nkonania bez toho aby bolo dostatočne určito, zrozumiteľne a vykonateľne zrejmé čoho konkrétne - akého\nkonkrétneho konania na sociálnych sieťach „smerujúceho voči osobe žalobcu“ (na ktoré vzhľadom na\nnejaké konkrétne skutočnosti nemá byť oprávnená), sa má žalovaná v tejto súvislosti zdržať (porovnaj\n§ 325 ods. 2 písm. d) CSP, podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť aby niečo\nvykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala). Je to obdobné tomu, ako by sa žalobca domáhal,\naby sa žalovaná (prípadne ktokoľvek iný) neurčito zdržala (všeobecne) úplne všetkého (každého, bližšie\nneurčeného konania), ktoré by (eventuálne) mohlo „smerovať“ voči osobe žalobcu bez toho, aby z toho\nbolo zrejmé čoho konkrétne a v akej miere sa tak má vlastne reálne zdržať (a čo naopak konať môže), a\nteda bez toho aby bolo zrejmé (a osvedčené) aké konkrétne neoprávnené konanie resp. činnosť, ktorej\nsa má žalovaná zdržať, to vlastne právom chránenému záujmu žalobcu od žalovanej bezprostredne\nhrozí, a teda prečo je tak potrebné a dôvodné pomery navrhovaným spôsobom bezodkladne upraviť.\n8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh\nnariadiť neodkladné opatrenie.\n\nPodľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť\npomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\nPodľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\nPodľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby\npodľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy\npomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich\ndôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého\nneodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\nPodľa § 326 ods. 1 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\nPodľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo\nvykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.\nPodľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti\nalebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia\npokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.\nPodľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do\n30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.\nPodľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu\nprvej inštancie.\n9. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona,\nv jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.\n4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením\nvlády podľa čl. 120 ods. 2.\n10. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom\nalebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu\nna hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a\ntelevízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 26 ods. 3 Ústavy SR cenzúra sa zakazuje.\n11. V návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na základe\nakých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP musí žalobca\nv žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok\n(povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).\n12. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.\nNárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj\nnárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je\npotom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi\nskutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na\nakom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj\ntiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor\nrozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).\n13. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno\ntvrdenia), je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový\nstav aplikovať.\n14. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá riadny, a teda\núplný, zrozumiteľný a určitý (po materiálnej stránke vykonateľný) návrh na jeho vydanie podaný\noprávnenou osobou a potrebu, aby boli pomery strán (v medziach právomoci súdu) neodkladne dočasne\n(len po určený čas) alebo trvalo (§ 336 ods. 1 CSP, resp. bez obmedzenia - arg. a contrario podľa\n§ 330 ods. 1 CSP do jeho zrušenia podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať\nz toho, že navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha (v tomto prípade zrejme\n\nprávo na to, aby sa žalovaná zdržala „akéhokoľvek konania“ na sociálnych sieťach smerujúceho „voči\nosobe žalobcu“, a „nerozširovala“ prostredníctvom sociálnych sietí, akýchkoľvek médií vrátane tlače\n„informácie týkajúce sa“ žalobcom označeného „trestného konania“), a že bez navrhovanej neodkladnej\nochrany (konkrétnym neoprávneným konaním alebo činnosťou druhej strany v budúcnosti, ktorým chce\nzabrániť, a ktorých hrozbu i neoprávnenosť musí nie len tvrdiť, ale aj osvedčiť) jej bezprostredne hrozí\n(neoprávnená) ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody či zhoršenia\nprávnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v občiansko-právnych vzťahoch strán, a sledovaný\núčel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie (podobne ako predbežné\nopatrenie v minulosti) totiž nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických (nie právnych)\nvzťahov strán sporu (Bureš, J. – Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck, Praha 1994, s.\n88). Súdna ochrana (v občianskom súdnom konaní) sa totiž poskytuje (občiansko)právnemu nároku,\na nie (občiansko)právne nedôvodnej, iba fakticky, politicky alebo sociálne zdôvodňovanej (právne\nnepodloženej) požiadavke (záujmu) – inak by (vo všeobecnosti) existovalo riziko, že by neodkladné\nopatrenie mohlo byť zneužívané. To, že má ísť o ochranu konkrétneho občianskoprávneho nároku\nvyplýva napokon aj so záverov najvyšších súdnych autorít, keď podľa Ústavného súdu SR súd musí\nuž v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na základe predložených\ndôkazov vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti úspechu navrhovateľa neodkladného opatrenia v konaní\no veci samej. Ústavný súd neakceptuje postup, v rámci ktorého sa skúmanie nároku vo forme osvedčenia\nodkáže na konanie vo veci samej (III. ÚS 139/2022). Obdobne aj podľa NS SR má súd povinnosť\nzaoberať sa v primeranom rozsahu aj pravdepodobnosťou úspechu navrhovateľa vo veci samej (sp. zn.\n1 Obo 8/2019, Obdo 79/2020). „Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným\nopatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné,\nale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať\ndanosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie\ntejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom\npredpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. ...\nOsvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo\nsa javí ako preukázané – niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to,\nčo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné\nči neodkladné hmotnoprávne posúdenie).“ (III. ÚS 458/2022).\n15. Inými slovami - podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je podanie (riadneho) návrhu\nna jeho nariadenie smerujúceho k dostatočne určitému rozhodnutiu o uložení povinnosti protistrane\na patriacemu do právomoci súdu, osvedčenie práva navrhovateľa (že podľa ním uvedených\na osvedčených skutočností mu pravdepodobne patrí s tým súvisiace právo, a protistrana má požadovanú\ntomu zodpovedajúcu povinnosť, ktorých ochrany či plnenia sa domáha), ďalej osvedčenie že ide o taký\nstav, ktorý neznesie odklad, a teda že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by právo alebo\nprávom chránený záujem navrhovateľa vo veci samej boli (vážne či ťažko napraviteľné) ohrozené, a že\nochranu týchto záujmov (sledovaný účel) nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. K nariadeniu\nneodkladného opatrenia preto môže dôjsť iba v prípade, ak okrem osobného záujmu navrhovateľa, ktorý\nmusí byť naliehavý, z osvedčeného skutkového stavu zároveň vyplýva (je osvedčená) aj s tým súvisiaca\ndanosť jeho práva vo veci samej, ktoré vo svojom obsahu zahŕňa aj oprávnenie a povinnosť, resp. úpravu\npomerov obsiahnutú v navrhovanom neodkladnom opatrení /v tomto prípade občianskoprávny nárok\nžalobcu, aby sa žalovaná zdržala „akéhokoľvek konania“ na sociálnych sieťach smerujúceho „voči osobe\nžalobcu“, a zároveň aj (absolútne) šírenia (akýchkoľvek) „informácií týkajúcich sa“ žalobcom označeného\n„trestného konania“ (aj keby to robila vecne, slušne, primerane a objektívne, resp. v tomto prípade\ndokonca bez ohľadu na objektívnu pravdu, ku ktorej sa žalobca nevyjadril, ústavné práva žalobkyne na\nzhromažďovanie a šírenie informácii, ako aj jej právo na slobodu prejavu, a navyše bez akéhokoľvek\nčasového obmedzenia/, teda vecná (hmotnoprávna) legitimita (oprávnenie) navrhovateľa vo vzťahu\nk predpokladanému predmetu konania vo veci samej - aby sa uplatňovaný nárok javil ako dôvodný (s\nperspektívou zachovania tohto stavu aj po eventuálnom rozhodnutí vo veci samej). Z uvedeného je\ntak zrejmé, že na základe tvrdených a osvedčených skutočností musí byť daná vecná súvislosť medzi\nnavrhovaným neodkladným opatrením a potenciálnym návrhom (konaním) vo veci samej.\nPred vydaním neodkladného opatrenia teda musí jeho navrhovateľ tvrdiť a osvedčiť aspoň základné\nskutočnosti o pravdepodobnosti občiansko-právneho nároku (vrátane jeho podstaty a rozsahu), ktorému\nsa má poskytnúť neodkladná (predbežná) ochrana (presný opis právnych vzťahov, ich podstaty, a\nrozsahu vzájomných práv a povinností – vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov svojich konkrétnych\nobčianskoprávnych nárokov, a osvedčiť ich – predložiť právne relevantné dokumenty, resp. dôkazy\n\nosvedčujúce tento stav a nárok – v danom prípade zdržať sa absolútne a neurčito „akéhokoľvek“ konania\nna sociálnych sieťach smerujúceho voči osobe žalobcu, a rozširovania informácií týkajúcich sa žalobcom\noznačeného trestného konania), a tiež skutočnosti o potrebe upraviť pomery strán navrhovaným\nspôsobom vyplývajúce najmä z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby neboli\nvážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe navrhovanej neodkladnej úpravy občianskoprávnych\nvzťahov (vrátane jej naliehavosti, určitosti, primeranosti a rozsahu), a teda že navrhované neodkladné\nopatrenie je zároveň aj primeraným a vhodným, resp. správne zvoleným nástrojom právnej ochrany\n(neodkladné opatrenie totiž nemá nahrádzať iné právne inštitúty – v zmysle ust. § 324 ods. 3\nCSP ho napr. nemožno vydať, ak jeho účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, prípadne\nzabezpečujú inštitúty trestného práva). Subsidiarita týkajúca sa nariadenia neodkladných opatrení je\nsíce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru\nústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť\ndosiahnutá účinná súdna ochrana (IV. ÚS 13/2020 a I. ÚS 257/2019). Neodkladným opatrením, o ktorom\nsa rozhoduje v skrátenom konaní (len na základe skutočností predložených navrhovateľom), preto\nnemožno upravovať pomery strán nad naliehavú nevyhnutnú mieru a neurčito (ale len v potrebnom\nneodkladnom rozsahu). Formulácia navrhovaného neodkladného opatrenia (jeho petit) musí byť preto\nnavyše zároveň nepochybne aj určitá a zrozumiteľná tak, aby rozhodnutie, ak mu súd vyhovie (a\npovinnosti z neho vyplývajúce), mohli byť zároveň aj jasné a vykonateľné, nakoľko v opačnom prípade\nby bolo zbytočné (nepotrebné).\nPodmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je teda jednak riadny, úplný, určitý a zrozumiteľný\n(po materiálnej stránke vykonateľný) návrh na jeho nariadenie, a ďalej najmä osvedčenie konkrétneho\npráva a toho, že ide o taký stav, ktorý neznesie odklad preto, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy\npomerov, by právo alebo právom chránený záujem strany vo veci samej boli ohrozené, či už v podobe\nnenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného\nstavu v občianskoprávnych vzťahoch strán. Navyše, keďže neodkladné opatrenia má upravovať právne\nvzťahy resp. pomery spravidla len do času definitívnej súdnej (právnej) ochrany (§ 336 ods. 1, resp. §\n337 ods. 1 CSP), z jeho návrhu, aj pre posúdenie primeranosti, musí byť tiež zrejmé, čoho presne sa\nmá, resp. by sa mal jeho navrhovateľ alebo odporca (ak by s takýmto právom navrhovateľa nesúhlasil)\ndomáhať návrhom vo veci samej, teda akého konkrétneho a dostatočne určitého hmotnoprávneho\nnároku (osvedčeného práva) sa neodkladné opatrne týka, resp. akému konkrétnemu osvedčenému\n(pravdepodobnému) právnemu nároku má poskytovať ochranu. Pri nariadení neodkladného opatrenia\ntotiž súd musí zároveň jeho navrhovateľovi uložiť povinnosť podať (v určitej lehote), resp. protistranu\npoučiť o možnosti podať konkrétnu (nie akúkoľvek) žalobu vo veci samej (viď úvodný odsek tohto bodu\no potrebe existencie vecnej súvislosti medzi navrhovaným neodkladným opatrením a konaním vo veci\nsamej).\n16. „Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, či bude nasledovať žaloba na\nurčenie (pričom treba uviesť konkrétny právny vzťah či právo, ktoré by malo byť predmetom takého\nurčenia s uvedením, z čoho navrhovateľ vyvodzuje svoj naliehavý právny záujem na požadovanom\nurčení), či tu má nasledovať žaloba na plnenie s uvedením dôvodu požadovaného plnenia. Až vtedy\nmôže súd pri nariadení predbežného opatrenia navrhovateľovi zároveň podľa § 76 ods. 3 OSP uložiť,\naby návrh na začatie konania v lehote, ktorú mu určí, podal.“ /Uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp.\nzn. 7 Cmo 237/2000 (citované podľa časopisu Soudní rozhledy č. 10/.\n17. O nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje v skrátenom konaní spravidla len na základe\nosvedčeného návrhu jednej strany bez riadneho dokazovania a vyjadrenia protistrany, pričom vydané\nneodkladné opatrenie je zároveň (predbežne) vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP), a predstavuje\ntak veľmi vážny zásah súdu do právneho vzťahu, resp. pomerov strán. Neodkladné opatrenie je preto\nmožné vydať len výnimočne v prípadoch, ak navrhovateľ uvedie také skutočnosti, z ktorých jeho\nprávo, resp. nárok vyplýva (v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP skutočnosti hodnoverne osvedčujúce\ndôvodnosť a trvanie nároku), a zároveň však, okrem svojho práva (vrátene jeho rozsahu), konkrétnymi\nskutočnosťami odôvodní a súčasne aj primerane osvedčí, že je zároveň naliehavo resp. nevyhnutne\npotrebné upraviť pomery strán navrhovaným spôsobom (ktorý musí byť ale zároveň tomuto nároku aj\nprimeraný, keďže neodkladným opatrením nemožno pomery strán upravovať nad nevyhnutnú mieru,\nale len v potrebnom neodkladnom rozsahu). Znamená to, že už zo skutočností uvedených v návrhu,\nprípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že\nnavrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že toto jeho právo je reálne\n\n(podľa konkrétnych osvedčených skutočností alebo úkonov druhej strany, prípadne aspoň indícií o nich)\nohrozené, a navrhovaná bezodkladná úprava pomerov strán je tak potrebná.\n18. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia je návrhovým konaním, v ktorom súd nemôže za\núčastníkov nachádzať skutkové tvrdenia potrebné na ochranu práva, a na osvedčenie tvrdených\nskutočností sú účastníci povinní označiť a predložiť dôkazy. Súd je v konaní o neodkladnom opatrení\nviazaný návrhom na jeho vydanie (§ 216 ods. 1 CSP) a o neodkladnom opatrení rozhoduje len na základe\nskutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov, pričom možnosť súdu vykonať iné\nnež navrhované dôkazy je v tomto prípade, vzhľadom na charakter tohto konania (v ktorom sa klasické\ndokazovanie nevykonáva), a predovšetkým vzhľadom prejednaciu zásadu (pri ktorej v zmysle ust. § 185\nods. 2 CSP súd v konaní iné než navrhované dôkazy, okrem dôkazov vyplývajúci z verejných registrov,\nprípadne dôkazov známych mu z jeho inej činnosti, vykonať nemôže), prakticky vylúčená.\n19. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie\npredbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú vážnejšie\npochybnosti o ich pravdivosti, a je dôvodný predbežný skutkový záver o tom, že tvrdené skutočnosti\nsú pravdivé. Z hľadiska právneho je však zároveň, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej\nujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových\nokolností možno vyvodiť predbežný záver pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva\ntoho, kto vydanie neodkladného opatrenia žiada (teda o existencii občianskoprávneho nároku, ktorému\nsa má poskytnúť ochrana), a jeho súvis s navrhovanou dočasnou úpravou (a jej potrebou). Znamená\nto, že už zo skutočností uvedených v návrhu, prípadne dokladov k nim pripojeným, sa dá urobiť záver\no dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej by mal byť pre navrhovateľa\nneodkladného opatrenia priaznivý, a dočasná úprava pomerov, s perspektívou zachovania tohto stavu\naj po rozhodnutí vo veci samej, je potrebná.\n20. V danom prípade však súd na základe podaní žalobcu, označených ako návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia a jeho doplnenie, a k nim priložených listín, dospel k jednoznačnému záveru,\nže tieto nespĺňajú všetky potrebné náležitosti riadneho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,\na že jeho neurčitý nárok, aby sa žalovaná zdržala ním vymedzeného konania, je zároveň aj celkom\nzjavne nedôvodný.\n21. Žalobca sa svojimi podaniami totiž domáhal toho, aby sa žalovaná zdržala „akéhokoľvek konania na\nsociálnych sieťach smerujúceho voči osobe žalobcu“, a všeobecne aj rozširovania informácií týkajúcich\nsa žalobcom označeného trestného konania (ktorého skutočný obsah a jeho vzťah ku svojej osobe\n– či a ako sa ním označené trestné konanie reálne týka žalobcu - navyše skutkovo nijako konkrétne\nnevymedzil, a žiadnou listinou opatrenou ním deklarovanou značkou Okresného riaditeľstva policajného\nzboru Bratislava V. č.k. ORP-33/1VYS-BA-2024, preukazujúcou o aké trestné konanie a voči komu by\nmalo ísť, napr. uznesením o vznesení obvinenia, ani neosvedčil) bez toho, aby bolo z takéhoto jeho\nnávrhu zrejmé určité, zrozumiteľné a vykonateľné vymedzenie z toho vyplývajúcej povinnosti žalovanej\n(jej jednoznačná identifikácia) akého konania „smerujúceho voči osobe žalobcu“ sa má žalovaná zdržať,\na aké informácie (a prečo) týkajúce sa označeného trestného konania, nemá prostredníctvom sociálnych\nsietí, akýchkoľvek médií vrátane tlače rozširovať (čo všetko sa pod pojmom „zdržať sa akéhokoľvek\nkonania voči žalobcovi“ a „rozširovaním informácií týkajúcich sa trestného konania“ má na mysli),\na zároveň z čoho by mali takto (široko, absolútne a všeobecne) vymedzený právny nárok žalobcu a jemu\nzodpovedajúce povinnosti žalovanej vyplývať. Uvedená všeobecnosť podania označeného ako návrh\nna nariadenie neodkladného opatrenia, pri ktorom odstraňovanie vád neprichádza do úvahy (§ 327 CSP\nin fine), pritom podstatne sťažuje aj možnosť jeho uchopenia a riadneho vybavenia.\n22. Formulácia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania na sociálnych sieťach smerujúceho voči\nosobe žalobcu je tak všeobecná a neurčitá, že z nej nie je zrejmé čo presne a v akom rozsahu sa\ntým má konkrétne na mysli. Z návrhu žalobcu nie je zrejmé, čo treba rozumieť pod pojmom zdržať\nsa akéhokoľvek konania smerujúceho voči osobe žalobcu tak, aby bolo zrejmé akého konkrétneho\nkonania, za akých okolností a v akej miere by sa mala žalovaná zdržať na mysli, a dodržanie\ntejto povinnosti mohlo vyhodnocovať. Konaním na sociálnych sieťach smerujúcim voči osobe žalobcu\npritom napokon môže byť vo výsledku (svojim výsledkom) – za určitých okolností, resp. predpokladov,\nktoré žalobca v návrhu nijako neobmedzil – v podstate akékoľvek, a to dokonca aj dovolené či\n\noprávnené konanie žalovanej resp. konajúcej osoby, pri ktorom to žalovaná, resp. konajúci subjekt,\nvlastne ani nemusí predpokladať. Žalovaná by sa tak podľa návrhu žalobcu zrejme mala zdržať\nv podstate zrejme akéhokoľvek konania na sociálnych sieťach, keďže vo výsledku, tak ako je to\nnaznačené už vyššie, konaním na sociálnych sieťach voči osobe žalobcu (ako neurčitý pojem) môže byť\nv podstate akékoľvek (aj oprávnené) konanie žalovanej na sociálnych sieťach. Návrh žalobcu (i tomu\nzodpovedajúce vyhovujúce rozhodnutie súdu) s povinnosťou žalovanej zdržať sa akéhokoľvek konania\nvymedzeného iba jeho všeobecným výsledkom či smerovaním voči osobe žalobcu (jeho záujmom),\nby tak bolo možné vykladať aj ako povinnosť žalovanej zdržať sa absolútne akéhokoľvek konania\nna sociálnych sieťach, ktoré by mohlo byť v rozpore s akýmikoľvek záujmami žalobcu, čo je zjavný\nnezmysel. Rozhodnutie súdu v sebe nemôže nezhŕňať neurčité pojmy, a preto z návrhu na jeho vydanie\ni skutočností, ktoré ho odôvodňujú, musí byť zrejmé akého konkrétneho (ako a v akej miere žalobcu\nohrozujúceho) konania by sa žalovaná mala zdržať, a podľa čoho sa bude splnenie tejto povinnosti\nnásledne vyhodnocovať, resp. ak to nesplní, kedy, akým spôsobom, v akej miere a za akých okolností\nby sa mali potom tieto jej povinnosti (exekučne alebo inak) právne vynucovať.\nObdobne tak aj formulácia povinnosti smerujúca k zdržaniu sa rozširovania (akýchkoľvek) informácií\ntýkajúcich sa žalobcom označeného trestného konania (bez ohľadu na ich povahu, druh, obsah a vzťah\nk žalobcovi) je tak všeobecná a neurčitá (osobitne v súvislosti s ústavou zaručeným základným právom\nžalovanej na slobodu prejavu a šírenie informácií), že ani z tejto nie je zrejmé čo presne a v akom\nrozsahu sa tým má konkrétne na mysli, najmä čo treba rozumieť pod pojmom informácie týkajúce sa\ntrestného konania, ktorého obsah a konkrétne okolnosti žalobca (okrem jeho spisovej značky) nijako\nbližšie nešpecifikoval tak, aby bolo zrejmé aké konkrétne informácie, akej povahy a v akom rozsahu,\nktoré sa „týkajú“ trestného konania (označeného iba jeho spisovou značkou), žalovaná nemá šíriť.\n23. Žalobca pritom v súvislosti s týmito neurčitými nárokmi vo svojom návrhu neuviedol a neosvedčil\nani žiadne skutočnosti svedčiace o takýchto (absolútnych) občianskoprávnych nárokoch voči žalovanej.\nUviedol (všeobecne), že žalovaná v postavení svedka šíri, resp. (jeho slovami) „vynáša“ na verejnosť\nvlastnými slovami zreprodukované informácie týkajúce sa ním označeného prípadu bez toho, aby\ntvrdil, že sú nepravdivé, a neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by mala vyplývať (občianskoprávna)\npovinnosť žalovanej „zdržať sa (absolútne) akéhokoľvek konania na sociálnych siatiach smerujúceho\nvoči osobe žalobcu“ a „prostredníctvom sociálnych sietí a akýchkoľvek médií vrátane tlače nerozširovať\n(žiadne) informácie týkajúce sa žalobcom označeného trestného konania.“ V nadväznosti na to súd\npripomína, že podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na\nzáklade zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou\npodľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb,\nalebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 10. Podľa čl. 26 ods. 1-3 Ústavy SR žalovaná má\nv Slovenskej republike zaručenú slobodu prejavu a právo na informácie, ďalej má právo vyjadrovať\nsvoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať,\nprijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu, a cenzúra je zakázaná. V danom\nprípade neexistuje žiadny právny predpis, podľa ktorého by žalovaná (v postavení svedka), podľa\nskutočností uvedených žalobcom, popri svojich povinnostiach podľa ich negatívneho vymedzenia v ust.\n§ 13 Občianskeho zákonníka (zdržať sa, resp. upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu\nosobnosti), a občianskoprávnej zodpovednosti za prípadnú škodu za neoprávnený zásah podľa § 16 OZ,\nresp. trestnoprávnej zodpovednosti za eventuálne poškodenie záujmov žalobcu chránených Trestným\nzákonom (napr. za Marenie spravodlivosti podľa § 344 TZ, alebo Krivé obvinenie podľa § 345 TZ), bola\nnad uvedené povinná zdržať sa absolútne akéhokoľvek konania smerujúceho voči osobe žalobcu, a\nrozširovania (akýchkoľvek) informácií týkajúcich sa žalobcom označeného trestného konania.\n24. Okrem toho, v súvislosti so zásadou primeranosti a subsidiarity z podania žalobcu nie je vlastne\nvôbec zrejmé, prečo by vzhľadom na ním sledovaný účel, nemali postačovať priamo už zákonom\nstanovené (v predchádzajúcom odseku príkladom uvedené) povinnosti a zodpovednosť žalovanej,\na pomery treba podľa neho upraviť aj navrhovaným neodkladným opatrením. Navyše, pokiaľ by išlo\no ochranu pred jednotlivými (nevhodnými) programami, videami vytvorenými užívateľmi a mediálnou\nkomerčnou komunikáciou na sociálnych sieťach (ktoré žalobca v petite návrhu nijako konkrétne\nnešpecifikoval), v zmysle ust. § 49 ods. 1 zák. č. 264/2022 Z.z. o mediálnych službách (na ktorý na str. 2\nsvojho návrhu všeobecne poukázal aj žalobca) verejnosť, vrátane žalobcu, má k dispozícii oprávnenie\nposkytovateľovi platformy na zdieľanie videí nahlasovať a označovať (nevhodný) obsah poskytovaný na\nplatforme na zdieľanie videí, a žiadať o prijatie vhodných opatrení.\n\n25. „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí primárne spĺňať všeobecné náležitosti návrhu\nv zmysle 42 ods. 3 OSP a súčasne musí spĺňať aj náležitosti návrhu v zmysle § 79 ods. 1 OSP.\nNavrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu\nna podanie návrhu. Navrhovateľ má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že\nje daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka\nskutočností, odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. To znamená, že navrhovateľ musí\nosvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca\nneodstrániteľná.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2011, sp. zn. 4 Obdo 30/2010)\n26. „Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky\npodstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo\nobranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť\npravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti\nvedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre\nneunesenie konkrétneho procesného bremena. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie\nprocesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich\npravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 50). „Všeobecné, vágne\na paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilé byť predmetom\ndokazovania. Takéto nesubstancované prejavy žalobcu súd v konaní legitímne opomenie a nevykonáva\nvo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie.“ (in: tamtiež, s. 670).\n27. Nedostatok vyššie uvedených základných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, najmä nedostatok určitosti požadovaných povinností, ako aj absencia opísania rozhodujúcich\nskutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a akýchkoľvek skutočností\nhodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie žalobcom formulovaného (absolútneho) nároku (aby sa\nzdržala akéhokoľvek konania voči nemu a šírenia akýchkoľvek informácií týkajúcich sa ním označeného\ntrestného konania), pritom dosahuje takú intenzitu, že bráni v určitom a zrozumiteľnom konaní o takomto\nneodkladnom opatrení pokračovať (na základe čoho konkrétne a prečo vlastne – z hľadiska rozsahu\nvymedzenia rozhodujúcich skutočností a ich totožnosti – má súd o neodkladnom opatrení práve\nnavrhovaným spôsobom, vrátane jeho rozsahu, rozhodnúť), a preto súd tento návrh podľa § 327 CSP\nako zjavne neurčitý (i v súvislosti s jeho prípadnou nevykonateľnosťou) odmietol.\n28. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku\nna náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §\n255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262\nods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n29. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 257 CSP výnimočne\nsúd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\n30. Žalovaná bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia procesne úspešná, a preto\nby mal súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznať jej podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania, o ktorej\nvýške by následne v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodol po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným\nuznesením (ktoré by vydal súdny úradník). Keďže však žalovanej v konaní o neodkladnom opatrení\nžiadne odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva\n(trovy konania) nevznikli, a o jej eventuálnych neskorších trovách môže byť rozhodnuté v prípadnom\nodvolacom konaní, a neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá právo, súd náhradu trov konania\nstranám nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa\npodáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach\n\npodania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje\na podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:aea3ea51-1b64-419b-bb71-ea34187c3cc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.458.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 458/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.458.2022.2"}, {"guid": "ussr:434ec480-6599-48ef-934d-94f19df19f57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.139.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 139/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.139.2022.2"}, {"guid": "ussr:ebaa7574-df06-4d42-91cf-7cdca30c4185", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.13.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 13/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 13/2020 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.13.2020.1"}, {"guid": "ussr:f5d287f9-8a26-440f-a2dd-9a360a01859f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.257.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 257/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.257.2019.1"}], "citovane_v": []}