Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 34Csp/20/2024 z 20. 3. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 20. marca 2025, sp. zn. 34Csp/20/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8124201626.1
Okresný súd Prešov | 34Csp/20/2024 | ECLI:SK:OSPO:2025:8124201626.1 | 2025-03-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: OZ, CSP, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ZKR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/492b0878-ee96-4fd4-9f3e-b0a9a0684195
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124201626.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prešov
34Csp/20/2024
8124201626
20. 03. 2025
JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.
ECLI:SK:OSPO:2025:8124201626.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu Silverside
Financial services, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
51 179 172, zast. VIVID LEGAL, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09
Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 807 915, proti žalovanému A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom
C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., o zaplatenie 822,31 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Spoločnosť UBC 2020, k.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 53 151 135 (ďalej aj
ako „Správca“), ako správca úpadcu SILVERSIDE, a.s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821
09 Bratislava, IČO: 50 052 560 (ďalej aj ako „Úpadca“ alebo aj ako „Veriteľ“) sa žalobou doručenou
súdu dňa 22.4.2024 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 822,31 EUR spolu s príslušenstvom,
zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 130,09 EUR a nahradenia trov konania.
1.1. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako dlžník a Úpadca ako veriteľ uzatvorili dňa 9.8.2018 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva”), na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 4.800 EUR (ďalej aj ako „Úver“), ktorý žalovaný k dňu podania žaloby nesplatil.
1.2. Dňa 9.8.2018 uzavrel žalovaný so žalobcom Zmluvu o zabezpečení poistenia schopnosti splácať
úver č. XXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva o zabezpečení poistenia“). Žalovaný sa zaviazal splácať
mesačné náklady spojené s poistením vyplývajúcim zo Zmluvy o zabezpečení poistenia vo výške 7,68
EUR, a to vždy spolu s pravidelnou mesačnou splátkou Úveru.
1.3. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 31K/25/2022 zo dňa 22.9.2022 publikovaným v
Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 dňa 29.09.2022 (ďalej aj ako „Uznesenie o vyhlásení konkurzu“)
bol vyhlásený konkurz na majetok Úpadcu. Nakoľko bolo Uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejnené
v Obchodnom vestníku dňa 29.9.2022, účinok zosplatnenia Úveru nastal dňa 30.9.2022 ex lege v zmysle
§ 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „Zákon o konkurze“).
1.4. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému pohľadávky v tejto štruktúre: (-) istina vo výške
822,31 EUR (dlžná istina z Úveru); (-) istina vo výške 53,76 EUR (mesačné náklady spojené s poistením);
(-) zmluvné úroky vo výške 53,53 EUR (zmluvné úroky vo výške 19,23 % p.a.); (-) zmluvná pokuta
vo výške 130,09 EUR (zmluvná pokuta vo výške 10 % p.a. zo súm omeškaných splátok Úveru); (-)

zmluvná pokuta vo výške 10 % p.a. z dlžnej istiny Úveru od 1.10.2022 do dňa podania žaloby; (-) úroky
z omeškania z dlžnej istiny Úveru; (-) úroky z omeškania zo súm omeškaných splátok Úveru; (-) úroky
z omeškania zo súm omeškaných mesačných nákladov spojených s poistením; (-) náklady za vystavenie
upomienok.
2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.3.2024 uzavretej medzi Úpadcom v zastúpení
Správcom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (ďalej aj ako „Zmluva o postúpení“) bola
pohľadávka uplatnená v tomto konaní voči žalovanému spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou
spojenými postúpená žalobcovi ako postupníkovi.
2.1. Nakoľko k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní došlo po podaní žaloby, tak súd
procesným postupom podľa § 80 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) pripustil zmenu právneho predchodcu žalobcu (Úpadcu), na
miesto ktorého vstúpil žalobca.
3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 29.2.2024, avšak do rozhodnutia vo veci samej sa k nej
žiadnym spôsobom nevyjadril.
4. Súd po podaní žaloby vyzval žalobcu aby uviedol a preukázal (-) spôsob posúdenia schopnosti
žalovaného splácať spotrebiteľský úver a (-) spôsob preverenia príjmu žalovaného (bonitu) pred
uzavretím predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
4.1. Žalobca v podaní doručenom dňa 10.5.2024 uviedol, že v žiadosti o poskytnutie Úveru žalovaný
poskytol žalobcovi informácie v rozsahu jeho osobných údajov, príjmov a výdavkov. Žalovaným uvedené
príjmy žalobca overil z dokumentov poskytnutých žalovaným, a to (-) výplatne pásky. Žalobca si
zároveň vykonal aj vlastné šetrenie, prostredníctvom informácií z príslušných databáz, a to dopytom
nasledujúcich registrov: (-) register – CRIF - nebank, (-) register – CRIF - bank, (-) register úverov
s.r.o., (-) register insolvencií. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností, vyplynul preukázaný záver, že
pravidelné mesačné príjmy žalovaného predstavujú sumu vo výške 674,12 EUR a zároveň pravidelné
mesačné výdavky žalovaného spolu s rezervou predstavujú sumu vo výške 535,66 EUR. Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný v čase posudzovania žiadosti pravidelne disponoval voľnými zdrojmi vo výške
138,46 EUR mesačne.
5. V zmysle § 297 písm. b) CSP a s poukazom na to, že v tomto prípade ide o tzv. drobný spotrebiteľský
spor, ktorého hodnota neprevyšuje 1.000 EUR, pričom zároveň ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci (platí fikcia o nesporných skutkových tvrdeniach s poukazom na § 151 ods. 1 CSP) a
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, tak súd nenariaďoval pojednávanie na prejednanie tejto veci a
určil termín verejného vyhlásenia tohto rozsudku.
6. Z písomných vyjadrení žalobcu a vykonaného dokazovania listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.
6.1. Medzi Úpadcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
Úver vo výške 4.800 EUR, ktorý sa zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 125,12 EUR, pri
ročnej úrokovej sadzbe 19,23 % (RPMN 20,68 %), a to až do celkovej čiastky Úveru vo výške 7.507,20
EUR, pričom prvá splátka bola dohodnutá na deň 20.9.2018.
6.2. Uznesením o vyhlásení konkurzu bol na majetok Úpadcu vyhlásený konkurz.
6.3. Z upomienok vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžných súm.
6.4. Z Platobnej disciplíny a z vyjadrenia žalobcu mal súd taktiež za preukázané, že žalovaný zaplatil
žalobcovi titulom poskytnutého Úveru sumu v celkovej výške 7.132,03 EUR.
6.5. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že
žalovaný poskytol žalobcovi informácie v rozsahu jeho osobných údajov, príjmov a výdavkov. Žalovaným
uvedené príjmy žalobca overil z dokumentov poskytnutých žalovaným, a to (-) výplatne pásky. Žalobca
si zároveň vykonal aj vlastné šetrenie, prostredníctvom informácií z príslušných databáz, a to dopytom

nasledujúcich registrov: (-) register – CRIF - nebank, (-) register – CRIF - bank, (-) register úverov s.r.o.,
(-) register insolvencií.
6.6. Titulom Zmluvy o postúpení došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto
konaní (pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej časti Úveru a ostatných nárokov vyplývajúcich
zo Zmluvy).
7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania strán
sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený
právny stav): (-) § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 3 ods.1 Občianskeho
zákonníka, (-) § 39 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) §
11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 46 ods. 1 Zákona o konkurze.
8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie
uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.
9. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby mal súd za preukázanú zo Zmluvy o postúpení.
10. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu (resp. Úpadcu) a žalovaného založený titulom Zmluvy ako vzťah
spotrebiteľský, a teda naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na
úpravu takýchto vzťahov.
11. Súd považoval Zmluvu za platné uzatvorenú, avšak dospel k záveru, že žalobca si nesplnil povinnosť
podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmluvy nepostupoval
s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať Úver.
12. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať Úver, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že
žalovaný poskytol žalobcovi informácie v rozsahu jeho osobných údajov, príjmov a výdavkov. Žalovaným
uvedené príjmy žalobca overil z dokumentov poskytnutých žalovaným, a to (-) výplatne pásky. Žalobca
si zároveň vykonal aj vlastné šetrenie, prostredníctvom informácií z príslušných databáz.
13. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalobca povinný pred
uzatvorením Zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať Úver, pričom
bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol Úver, jeho výšku, príjem žalovaného a
aj účel Úveru. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods.
1 v spojení s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj
skutočností, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou
pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že
cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so
žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti
spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním
aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte

dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet,
a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.
Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k
posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
14. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017
zo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné
skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore
s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na
vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší
úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,
ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,
a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom
trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože
pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo
postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých
pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od
neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových
pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o
výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti.
15. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalobca dostatočne nepreukázal, že by ho zaujímala
bonita žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalobca sa obmedzil len
na tvrdenie žalovaného, ktoré si sčasti verifikoval. Žalobca vychádzal zo skutočnosti, že pravidelné
mesačné príjmy žalovaného predstavujú sumu vo výške 674,12 EUR. Z výplatných pások pritom vyplýva,
že za mesiac apríl 2018 bola žalovanému na účet poukázaná suma 552,39 EUR, za mesiac máj 2018
suma 551,86 EUR a za mesiac jún 2018 suma 568,60 EUR, čo v priemere predstavuje sumu vo výške
557,61 EUR. Vychádzajúc z pravidelných mesačných výdavkov žalovaného vo výške 535,66 EUR
vyplýva, že žalovaný v čase posudzovania žiadosti pravidelne disponoval voľnými zdrojmi vo výške
21,95 EUR a nie 138,46 EUR. Podľa názoru súdu je pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať Úver
relevantná suma, ktorá príde reálne žalovanému na účet, resp. ktorá mu je vyplatená, ako tá, ktorá je
ako čistý príjem uvedená na výplatnej páske.
16. Pre naplnenie dikcie § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne
zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a
odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto

ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ žalobca ako veriteľ
využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity
žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim
odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaného žalobca nepostupoval. Bolo pritom základnou
povinnosťou žalobcu vo vzťahu k bonite žalovaného získať informácie od neho priamo a v jeho
súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či
a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom považujú iba také informácie
o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej
situácii. Spôsob, akým žalobca posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver, nebol podľa názoru
súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalovaného finančnej situácii, pričom porušenie tejto
povinnosti bolo v intenzite hrubého porušenia, a teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti
žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver.
18. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úver je potrebné v zmysle § 11 ods.
2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný by teda mal za použitia vyššie spomenutej zákonnej fikcie (očistenia Úveru od úrokov a
poplatkov) žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého Úveru, t. j. sumu v celkovej výške 4.800 EUR.
19. Žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi sumu v celkovej výške 7.132,03 EUR, ktorá prevyšuje sumu
Úveru, a teda nemá voči žalobcovi žiaden dlh. Uplatnený nárok žalobcu tým pádom súd vyhodnotil ako
nedôvodný a neopodstatnený, a tak z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti zaplatenia istiny
z Úveru spolu s príslušenstvom zamietol.
20. Žalobný nárok v časti nezaplateného poistného považoval súd za nedôvodný a žalobu v tejto časti
zamietol.
20.1. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie poisteného v celkovej výške 53,76 EUR spolu
s úrokmi zo súm omeškaných mesačných nákladov spojených s poistením.
20.2. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.
20.3. Žalobca však výšku žiadanej sumy súdu žiadnym spôsobom neozrejmil. V tomto smere zároveň
súd poukazuje na § 132 ods. 1 a 2 CSP v zmysle ktorého, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy.
21. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd však tento žalobný nárok považoval
za nedôvodný a žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol.
21.1. Súd považuje dohodu o uplatnenej zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Predmetná zmluvná podmienka už bola pritom všeobecnými súdmi vyhlásená za neprijateľnú (napr.
Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5Csp/99/2018 zo dňa 10.10.2019 v spojení
s Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9CoCsp/23/2020 zo dňa 29.04.2021) a vzhľadom na
odôvodnenie uvedených rozhodnutí súd nevidí dôvod sa od tohto záveru odkloniť.

21.2. Na doplnenie súd uvádza, že k predčasnému zosplatneniu Úveru nedošlo z dôvodu na strane
žalovaného a postupom v zmysle § 53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka ale z dôvodu
na strane žalobcu, resp. Úpadcu a v zmysle § § 46 ods. 1 Zákona o konkurze. Z uvedeného dôvodu
považuje súd za potrebné na uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty (zmluvná pokuta z
dlžnej istiny Úveru odo dňa nasledujúceho po vyhlásení konkurzu do dňa podania žaloby) nazerať
aj optikou dobrých mravov, ktoré možno považovať za súhrn etických, všeobecne zachovávaných
a uznávaných zásad, tak aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými právnymi a morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti.
22. Napokon súd žalobu v časti zaplatenia upomienok zamietol, a to s odkazom na záver o bezúročností
a bezpoplatkovostí Úveru.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalovaný mal v spore
plný úspech, a preto by mal mať vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania v zmysle obsahu súdneho spisu nevznikli, tak súd
mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.