{"guid": "a592b2c5-996e-4d60-a758-a3f1d2dce6ca:d9391501-8068-4ab1-9db7-f2721b76d9f2", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8124207340.2", "spisova_znacka": "18Csp/69/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/69/2024 z 8. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 8. januára 2025, sp. zn. 18Csp/69/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8124207340.2", "identifikacne_cislo": "8124207340", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Dominika Vitteková PhD.", "sudca_id": 2749, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dominika-vittekova-phd-2749", "datum_vydania": "2025-01-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "7CoCsp/6/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "da2f476c-7bb7-4fe8-afc8-12cd30f0d9ae:38ab8a9b-e000-4dbe-94c3-c6ad687ce614", "datum": "2025-06-10", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d9391501-8068-4ab1-9db7-f2721b76d9f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124207340.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8124207340.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8124207340.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n18Csp/69/2024\n8124207340\n08. 01. 2025\nJUDr. Dominika Vitteková PhD.\nECLI:SK:OSPO:2025:8124207340.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.\nXX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zast. Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10,\n089 01 Svidník, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575.951, so sídlom Hodžova\n11, 010 11 Žilina, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, 811\n05 Bratislava, o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, o vydanie bezdôvodného obohatenia\nvo výške 471,12 eur s prísl. a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto\nrozhodol:\nI. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa\n29.05.2015, je bezúročný a bez poplatkov.\nII. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 471,12 eur spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 471,12 eur od 12.9.2024 do zaplatenia, to všetko do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku.\nIII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202,\nzo dňa 29.05.2015, v článku 1. Úver a Účel, v bode 1.2. Základné podmienky, v znení: „Poplatok\nza poskytnutie Úveru 93,00 EUR a Poplatok za upomienku za neuhradenie splátky 15,00 EUR.“, je\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nIV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202,\nzo dňa 29.05.2015, v článku 2. Práva, povinnosti a vyhlásenie klienta, v bode 2.3., v znení: „Klient\nvyhlasuje, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke (v prípade nepravdivosti tohto vyhlásenia\nbude banka postupovať podľa článku 17 VOP).“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo\ndňa 29.05.2015, v článku 2. Práva, povinnosti a vyhlásenie klienta, v bode 2.6., v znení: „Ak klient poruší\nakúkoľvek povinnosť vyplývajúcu z tejto zmluvy, banka je oprávnená požadovať od klienta zaplatenie\nzmluvnej pokuty vo výške 200,00 EUR, a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti. Nárok\nna náhradu škody týmto nie je dotknutý.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nVI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202,\nzo dňa 29.05.2015, v článku 2. Práva, povinnosti a vyhlásenie klienta, v bode 2.8., v znení: „Klient\nvyhlasuje, že: - prevzal a oboznámil sa pred uzavretím tejto zmluvy s jej súčasťami: formulár so\nštandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere; OP; VOP; Sadzobník.“, je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou.\nVII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úvery občanom – Prima\nbanka Slovensko, a.s. k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa 29.05.2015, v\nčlánku 2. Všeobecne o úveroch, v bode 2.7 Povinnosti klienta, v znení: „Počas celej doby trvania úveru\nmusí klient plniť nasledovné povinnosti: (b) písomne oznámiť banke všetky zmeny svojich identifikačných\n\na kontaktných údajov vrátane telefonického kontaktu, ako aj iné skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť\nplnenie jeho záväzkov podľa zmluvy o úvere (napr. začatie trestného stíhania, nariadenie výkonu trestu,\nzačatie exekučného konania), ihneď ako nastali, resp. sa o nich dozvie;“, je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou.\nVIII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úvery občanom\n– Prima banka Slovensko, a.s. k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa\n29.05.2015, v článku 2. Všeobecne o úveroch, v bode 2.9. Omeškanie dlžníka, v časti 2.9.3 Postup\npri omeškaní klienta, odsek 2 a odsek 3, v znení: „Banka môže za účelom úhrady svojej pohľadávky\nuplatniť právo započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke klienta na výplatu zostatku z ktoréhokoľvek\nbežného účtu vedeného bankou pre klienta, a z takéhoto účtu odpísať čiastku potrebnú na vyrovnanie\npohľadávky banky. Ak je tento účet vedený v cudzej mene, vykoná banka pred odpísaním čiastky z účtu\nkonverziu kurzom devíza nákup v súlade so svojim kurzovým lístkom. ... Banka môže ďalej odmietnuť\nďalšie čerpanie úveru. Aj bez predchádzajúceho písomného oznámenia môže tiež zablokovať všetky\núčty klienta vedené bankou. Počas trvania blokácie účtov môže klient so zablokovanými peňažnými\nprostriedkami na účtoch nakladať iba so súhlasom banky.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nIX. Určuje, že časť zmluvnej podmienky uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima\nbanka Slovensko, a.s. k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa 29.05.2015,\nv článku 21. Započítanie, v znení: „Banka môže započítať aj také vzájomné pohľadávky, z ktorých\nniektorá ešte nie je splatná, alebo je premlčaná, ako aj pohľadávky, ktoré nemožno uplatniť na súde\na pohľadávky, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Započítateľné sú aj\npohľadávky znejúce na rôzne meny, a to aj v prípade, že tieto meny nie sú voľne zameniteľné. Za\noznámenie o započítaní sa považuje aj informácia obsiahnutá vo výpise z účtu.“, je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou.\nX. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že jej poskytnutý uver na základe Zmluvy\no spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202 zo dňa 29.5.2015 (ďalej tiež „Zmluva“) je bezúročný\na bezpoplatkový dôvodiac to absenciou obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f, g, k\nzákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Tiež sa domáhala vydania\nbezdôvodného obohatenia vo výške 471,12 eur. Rovnako tak sa domáhala určenia neprijateľných\nzmluvných podmienok uvedených vo výroku rozsudku.\n2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril s tým, že žalobu považuje za nedôvodnú a zjavne šikanóznu.\nŽalobkyňa dobrovoľne a predčasne splatil celý poskytnutý úver dňa 9.3.2016. Z uvedenej informácie\nvyplýva, že žaloba bola podaná po takmer ôsmich rokoch od zániku dlhu. Je potrebné skúmať motív\npodania určovacej žaloby. Osobitne so zreteľom na okolnosti prípadu žiadal, aby súd komplexne posúdil\nkonanie žalobkyne aj cez prizmu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 OZ). Zo žaloby rovnako plynie, že\nžalobkyňa úver nepreplatila. Podľa Zmluvy mala uhradiť 5274,96 eur, ale reálne zaplatila iba sumu\n3478,12 eur, t.j. 1796,84 eur menej. Skartovanie celej úverovej dokumentácie po uplynutí 5-ročnej\ndoby (§ 48 ods. 1 zákona č. 483/2001 z.z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“) nemôže byť na\nťarchu žalovaného, preto sa nemôže procesne brániť. V ďalšom žalovaný uvádza cit.: „Žalovaný trvá\nna tom, že pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy o\núvere (ako aj po uzavretí zmluvy o úvere) si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon č.\n129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) a súvisiace právne\npredpisy (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, Zákon o bankách a pod.). Žalobca tendenčne\nnamieta, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, a to z nasledujúcich dôvodov:\nabsencia doby trvania zmluvy, nesprávny údaj o celkovej výške úveru, absencia predpokladov použitých\nna výpočet RPMN.\nSub a) Doba trvania zmluvy\n\nZo zmluvy o úvere vyplýva, že bola uzavretá na dobu určitú (do splatenia všetkých záväzkov, ktoré z\nnej vyplývajú), a to na obdobie 84 mesiacov (7 rokov), čo korešponduje aj so žiadosťou o úver a so\nštandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere. Pri riadnom plnení všetkých zmluvných\npovinností to znamená, že doba trvania zmluvy o úvere je ohraničená dňom konečnej splatnosti úveru.\nAko už bolo spomenuté, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere (v súlade s rozsudkom Súdneho dvora\nEurópskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej ) bola aj ďalšia úverová\ndokumentácia. Žalobkyňa bola dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne informovaná o dĺžke trvania\nzmluvného vzťahu so žalovaným. Dátum 1. splátky bol stanovený na deň 23.6.2015.“ Poukázal na\nuznesenie NS SR zo dňa 21.4.2022 sp. zn. 7Cdo/277/2021, uznesenie NS SR zo dňa 27.4.2022 sp. zn.\n1Cdo/167/2021, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2019 sp. zn. 14Co/189/2019.\n„Sub b) Nesprávny údaj o výške úveru\nV deň poskytnutia úveru žalovaný zúčtoval aj poplatok za jeho poskytnutie vo výške 93,- EUR. Žalobcovi\ntak bola na základe úverovej zmluvy údajne poskytnutá iba čiastka 3.007,- EUR. Tým, že žalovaný\n„nesprávne“ zahrnul poplatok za poskytnutie úveru do celkovej výšky spotrebiteľského úveru, došlo\npodľa súdu k určeniu nesprávnej celkovej výšky úveru, čo sa malo následne negatívne premietnuť aj\ndo výpočtu RPMN (jej podhodnoteniu). Uvedené malo mať vplyv aj na iné náležitosti zmluvy (úroková\nsadzba, výška, počet a termíny splátok).\nŽalovaný v tejto súvislosti poukazuje na znenie čl. 3.5 Obchodných podmienok pre úvery občanom (ďalej\nlen ako „OP“)1 v zmysle ktorého bol poplatok za poskytnutie úveru účtovaný hneď na to, ako bol úver\nposkytnutý, a zvyšok bol žalobcovi vyplatený na ním určený účet. Týmto vopred dohodnutým postupom\nnebol žalobca ukrátený a na svojich právach a právom chránených záujmoch.\nInštitút odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver slovenský právny poriadok vyslovene predpokladá\n(§ 499 ObZ). Legitimita poplatku rezonuje aj v rozhodovacej praxi súdov, vrátane Súdnehodvora EÚ\n(rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/294/2019 a 4Cdo/292/2021; rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa\n3.10.2019 vo veci Gyula Kiss proti CIB Bank Zrt. a spol., C-621/17).\nMožno konštatovať, že pokiaľ sú na úhradu poplatku použité peňažné prostriedky z poskytnutého\nspotrebiteľského úveru, musí byť celková výška úveru vždy znížená o sumu tohto poplatku. Nie je však\nničím výnimočným, že spotrebiteľ nedisponuje inými peňažnými prostriedkami a peniaze, ktoré inkasoval\nz banky, by použil na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, aby sa vyhol eventuálnemu omeškaniu a\nnásledkom predpokladaným v zmluve o úvere. Ak spotrebiteľ nemá dostatok finančných prostriedkov na\núhradu poplatku za poskytnutie úveru, je účelné a vzájomne výhodné, ak bude tento poplatok zúčtovaný\nz poskytnutého úveru. Nemusí to byť iba otázka nedostatku financií, ale aj výsledok konsenzu medzi\nkontrahentmi, ako u žalobkyne a žalovaného.\nAj pri tejto námietke zdôrazňujeme, že OP tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere.\nCSACH, K.: O prílohách zmluvy. Súkromné právo č. 6/2021: „Slovenské súkromné právo neobmedzuje\nobsah prílohy zmluvy ani inej nepriamej súčasti zmluvy. Príloha zmluvy môže obsahovať aj cenu či\npredmet zmluvy, teda to, čo zvykneme označovať ako podstatné náležitosti zmluvy, a to dokonca aj v\nspotrebiteľskom práve (pozn. žalovaného - autor článku priamo v poznámke odkazuje na uznesenie\nNS SR zo dňa 27.5.2020 sp. zn. 4 Cdo 9/2019). Nie je vylúčená ani samotná identifikácia strán v\nprílohe zmluvy. V našich končinách sa tak nepresadila línia rozhodovania českého ústavného súdu,\npodľa ktorého mohli byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách len\nurčité nepodstatné a technické otázky. Prílohy ako súčasť právneho úkonu musia spĺňať náležitosti jeho\nformy. Avšak ak ide o nepriame súčasti zmluvy a tieto sú riadne inkorporované, nemusia byť podpísané\n(pozn. žalovaného – autor článku opätovne odkazuje na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 4 Cdo\n9/2019, vrátane právnej doktríny v SR).“ (str. 207).“ Poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 27.5.2020\nsp. zn. 4 Cdo 9/2019, analogicky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.5.2020 sp.\nzn. 16Co/113/2019 a rozsudok NS SR zo dňa 28.2.2022 sp. zn. 7Cdo/294/2019. „Domnievame sa, že\nprezentované závery sú plne aplikovateľné aj v tomto. Žalobca vopred vedel, že musí zaplatiť poplatok\nza poskytnutie úveru, poznal jeho výšku a rovnako spôsob jeho zúčtovania. Ak napriek tomu zmluvu o\núvere uzavrel (čím nepochybne vyjadril svoj súhlas aj s poplatkom, jeho výškou a spôsobom úhrady),\npoplatok za poskytnutie úveru nielenže nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale nemožno\nani uvažovať o ňom ako o náklade, ktorý by mal byť v rozpore so zákonom zahrnutý do celkovej výšky\núveru. Určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru predstavuje preto pre žalovaného neprimerane\ntvrdú sankciu.\nSub c) Absencia predpokladov použitých na výpočet RPMN\nPokiaľ ide o použité predpoklady na výpočet RPMN, tie boli prehľadne uvedené v zmluve o úvere:\nvýška mesačnej splátky (61,69 EUR). Do výpočtu RPMN vstupoval dátum čerpania, dátum prvej splátky\n23.6.2015, doba trvania zmluvy (84 mesiacov), úroková sadzba (15,9 % p.a.). RPMN 18,63 % p.a je\n\nzaokrúhlená na jedno desatinné miesto vo výstupe. Nemožno opomenúť, že aj aktuálna rozhodovacia\nprax rešpektuje, že veritelia mali až do momentu prijatia opatrenia Národnej banky Slovenska č. 5/2020\nnezjednotené postupy pri výpočte RPMN, čo nemôže ísť na ťarchu žalovaného: „V tejto súvislosti\nodvolací súd opakovane poukazuje na nezjednotené postupy pri výpočte RPMN , keď Národná banka\nSlovenska prijatím opatrenia č. 5/2020 „spresnila a vysvetlila“ postup pri výpočte RPMN a aj z tohto\nprecizovania jednoznačne vyplýva, že postup žalovaného pri poskytnutí predmetného spotrebiteľského\núveru nemal žiadny vplyv na výslednú hodnotu RPMN, pričom v konaní nebol (ohľadne spôsobu jej\nvýpočtu, resp. výslednej hodnoty) preukázaný opak.“ (ods. 16 rozsudok Krajského súdu v Žiline zo da\n31.5.2022 sp. zn. 11CoCsp/38/2021). Žalobca nepreukázal a ani v konaní netvrdí, aká by mala byť podľa\nneho výška RPMN. V tejto súvislosti vopred uvádzame, že v obdobných súdnych konaniach nemožno\nzjednodušene akceptovať výsledok z interaktívnej kalkulačky MF SR, ktorá je jednak nastavená podľa\nnovoprijatých pravidiel NBS, a ktorá má minimum vstupných údajov pre výpočet RPMN. Napokon,\nidentifikovaná kalkulačka nie je právne záväzná, ale naopak iba informatívna pre spotrebiteľov. Žalobca\nv tomto smere poukazuje na právne záväzny rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 19.12.2019 vo\nveci C-290/19 (RN c/a Home Credit Slovakia a.s.), v zmysle ktorého, ak veriteľ uvedie v zmluve o\núvere presnú výšku RPMN (nie ako rozpätie hodnôt), splnil si voči spotrebiteľovi svoju informačnú\npovinnosť podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES zo dňa 23.4.2008 o zmluvách\no spotrebiteľskom úvere: Ods. 30 a 33 odôvodnenia: „Z tohto hľadiska informačná povinnosť uvedená\nv článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, podľa ktorej zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza\nRPMN, prispieva k dosiahnutiu cieľov sledovaných touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok z\n5. septembra 2019, Pohotovosť, C-331/18, EU:C:2019:665, bod 42 citovanú judikatúru), najmä cieľa\nvysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. (...) Smernica 2008/48 totiž v časti II prílohy I upravuje dodatočné\npredpoklady určené na uľahčenie výpočtu RPMN v prípade, že nie sú známe určité skutočnosti, alebo\nak ich nie je možné určiť z iných dôvodov.“ Výrok rozsudku: „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o\nzrušení smernice Rady 87/102/EHS, zmenenej smernicou Komisie 2011/90/EÚ zo 14. novembra 2011,\nsa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vyjadrená\nnie ako jedna konkrétna hodnota, ale ako rozpätie uvádzajúce najnižšiu a najvyššiu hodnotu.“. V zmluve\no úvere je výška RPMN uvedená priamo v čl. 1.2 zmluvy o úvere. K tomu analogicky poukazujeme\naj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.2.2021 sp. zn. 7Cdo/183/2020, publikované pod R\n86/2021 (právna veta): „Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských\núveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení do 31. marca 2015 nevyplýva,\nže by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej\npercentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet.“. R 86/2021 (z odôvodnenia): „Dovolací\nsúd, na rozdiel od súdov nižších inštancií, zastáva názor, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona\nč. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet\nročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN\nšpeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Takúto požiadavku pritom nie je\nmožné vyvodiť gramatickým (jazykovým) ani teleologickým (účelovým) výkladom daného zákonného\nustanovenia. (...) V posudzovanom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neuvádza uviesť\nv zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ako to vyplýva z dovolaním\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič\nmu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme.“ (ods. 12 a ods. 12.2). V prípade pretrvávajúcej spornosti\nohľadom výpočtu RPMN žalovaný zároveň navrhuje, aby súd postupom podľa § 189 CSP, § 190 CSP\na § 206 CSP\na) požiadal Národnú banku Slovenska (NBS), aby sa (i) vyjadrila k RPMN, (ii) konkretizovala, či\nexistovalo v čase uzavretia spornej zmluvy o úvere opatrenie alebo iný vnútorný predpis NBS, na základe\nktorého mali veritelia postupovať pri výpočte RPMN;\nb) vyžiadal od Národnej banky Slovenska, aby predložila do konania odborné vyjadrenie k tomu,\n(i) k akému výpočtu RPMN na základe poskytnutých údajov dospela NBS (ii) či možno považovať\nvýpočet žalovaného za správny, (iii) v akom rozsahu je prípadná matematická odchýlka vo výpočte\nRPMN (spravidla spôsobená rozdielnym zaokrúhlením) prípustná z pohľadu NBS. V dobrej viere\nosobitne poukazujeme na elementárne právne princípy a zásady, platiace aj v spotrebiteľských sporoch:\nnevyvrátiteľnú právnu domnienku - ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje)\nvyjadrenú v § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinnom od 1.1.2016): „O všetkom, čo bolo v zbierke\nzákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.“,\nktorá vždy platila pre každého (vrátane spotrebiteľov) aj za účinnosti pôvodného znenia § 2 zákona NR\n\nSR č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, účinného od 1.1.1993 do 31.12.2015: „O\nvšetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym\nkaždému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov\nje nevyvrátiteľná.“. vedomosť o vlastnom (vnútroštatnom) spotrebiteľskom práve, ktorá vyplýva aj zo\nsmernice č. 93/13/EHS (prijatej pred takmer tridsiatimi rokmi), kde sa v úvode deklaruje: „RADA\nEURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (...) keďže vo všeobecnosti spotrebitelia nepoznajú právne pravidlá,\npodľa ktorých sa v členských štátoch iných, než je ich vlastný, riadia zmluvy na predaj tovarov alebo\nslužieb; keďže tento nedostatok znalostí im môže brániť v priamych transakciách pri kúpe tovarov alebo\nslužieb v inom členskom štáte (...) PRIJALA TÚTO SMERNICU; skutočnosť, že nedostatky v zmluve\nsú spotrebiteľovi známe už v čase uzavretia zmluvy; predpokladá sa, že spotrebiteľ zmluvu (v danom\nprípade v rozsahu troch A4) pred podpísaním čítal a jej eventuálne neprečítanie nemôže byť v jeho\nprospech.“ K neprijateľným podmienkam uviedol nasledovné cit.: „\nAD 1) Poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za upomienku\nŽalovaný opakovane poukazuje na to, že slovenský právny poriadok vyslovene predpokladá dojednanie\nodplaty za poskytnutý úver [§ 499 ObZ v spojení s § 2 písm. l) ZoSÚ]. Poplatok za poskytnutie úveru\nje legitímny, čo rezonuje v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít súdov [napr. rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 294/2019 (R 12/2022) a 4 Cdo 292/2021; rozsudok SD EÚ zo\ndňa 3.10.2019 vo veci Gyula Kiss proti CIB Bank Zrt. a spol., C-621/17]. Opodstatnenosť primeraného\npoplatku alebo provízie, ktoré sa platia jednorazovo a obvykle pri uzavretí zmluvy, akcentuje SD EÚ\naj v recentnom rozsudku zo dňa 16.3.2023 vo veci Caixabank SA proti XA, C-565/21 s poukazom\nna oddiel 4 prílohy II časti B k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo dňa 4.2.2014\no zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene\nsmerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010: „V oddiele týkajúcom sa ‚ďalších\nzložiek [ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN)]’ sa uvedú všetky ostatné náklady zahrnuté v\n[TAEG] vrátane jednorazových nákladov, ako sú administratívne poplatky, a pravidelných nákladov, ako\nje ročný poplatok za vedenie úveru.“ (ods. 6). Pre úplnosť uvádzame, že spomínaná kompenzácia\nnákladov na strane banky pri tomto druhu (v bankovej praxi štandardného) poplatku spočíva najmä v\ntom, že banka ešte pred definitívnym poskytnutím úveru (k čomu reálne ani nemusí dôjsť, ak sa klient\nrozhodne úver nečerpať) bezodplatne posudzuje žiadosť klienta o úver, vykonáva rozsiahle lustračné\núkony v rôznych registroch a databázach v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. ZoSÚ za účelom overenia\ntzv. bonity klienta, fyzicky poskytuje klientovi úverovú dokumentáciu a prostredníctvom príslušného\nšpecializovaného zamestnanca mu poskytuje bankové poradenstvo a osobitné poučenia k jednotlivým\nzmluvným podmienkam, vrátane pomoci s ďalšími právnymi alebo technickými úkonmi (napr. zriadenie\núčtu, nastavenie príkazov a pod.). Nárok na inkasovanie poplatku za poskytnutie úveru teda vzniká\nbanke až vtedy, keď:\na) dôjde k platnému uzavretiu zmluvy o úvere a\nb) k skutočnému poskytnutiu celej dohodnutej výšky spotrebiteľského úveru na bankový účet klienta (je\núplne irelevantné, či ide o úverový alebo osobný účet).\nPoplatky za upomienky s vopred stanovenou sumou preventívne pôsobia na úverového dlžníka, aby ten\nsplácal riadne a včas mesačné splátky podľa určeného rozpisu a dodržiaval zásadu pacta sunt servanda.\nV prípade, že si dlžník plní svoje povinností v súlade s úverovou zmluvou, k vyrubeniu poplatkov za\nupomienky nikdy nedôjde. Procesný útok žalobcu je z uvedeného zjavne účelový, s cieľom sa nedôvodne\ndomôcť plnenia, ktoré žalovaný nikdy voči nemu neuplatnil. Žalovaný v žiadnom prípade tak nemohol\nkonať v rozpore s dobrými mravmi, ako sa žalobca mylne domnieva. Akcentujeme, že v danom prípade\nnejde o žiadne „skryté“ poplatky. Poplatok za vystavenie upomienky je v bankovej praxi bežne účtovaným\npoplatkom. Účtuje ho nielen žalobca, ale aj iné banky pôsobiace na území Slovenskej republiky. V\ntejto súvislosti uvádzame, že Národná banka Slovenska v rámci dohľadu na činnosťou bánk doposiaľ\nvo vzťahu k žiadnej banke pôsobiacej na území Slovenskej republiky nenamietla neprimeranosť výšky\nvyrubovaných poplatkov. Pri posúdení výšky poplatku za upomienku pritom nemožno vychádzať iba\nz reálnych nákladov spojených s daným úkonom (napr. zaslanie upomienky prostredníctvom pošty).\nNemožno pritom opomenúť aj ďalšie aspekty, ktoré sa vo všeobecnosti s vyrubovaním poplatkov za\nupomienky v bežných spoločenských vzťahoch spájajú. Upomienka bez súčasného postihu v podobe\npoplatku za jej vystavenie by nemala požadovaný efekt. Prejavuje sa tým predovšetkým jej preventívna\nfunkcia, ktorá má odrádzať od porušovania dohodnutých povinností. Jej úlohou je zabezpečiť, aby bol\ndlžník motivovaný splniť konkrétny záväzok riadne a včas, t.j. aby omeškanie so zaplatením dohodnutej\nsplátky úveru bolo pre neho ekonomicky nevýhodné. Opačný názor, ktorý vedie k absolútnemu\nodbremeneniu spotrebiteľa od úhrady poplatku za upomienku je neprijateľný a znamená spochybnenie\nfunkcií, ktoré má takýto druh poplatku plniť. Obdobné právne závery vyplývajú aj z rozsudku Krajského\n\nsúdu v Plzni zo dňa 12.6.2013, sp. zn. 25Co/60/2013: „Nicméně odvolací soud neshledal důvodnou\nnámitku neplatnosti ujednání o placení poplatků za zasílané upomínky. Pokud jde o upomínky, je\nsituace poněkud odlišná, a to zejména v tom, že dlužník může předejít nutnosti platit za zasílané\nupomínky včasným placením. Nejde o poplatky, které by tedy bylo nutné platit vždy.“. Odhliadnuc od\nuvedeného, pri posúdení primeranosti poplatku za konkrétne úkony veriteľa je nerozhodné, či veriteľ\nposkytol dlžníkovi určité protiplnenie alebo či predmetný poplatok pokrýva aj náklady na vnútornú činnosť\nveriteľa. Poplatky súvisiace so spotrebiteľským úverom predstavujú bežnú časť ceny úveru, na ktorú\nsa v súlade s § 53 ods. 1 i.f. OZ nevzťahuje súdny prieskum jej primeranosti [nález Ústavného súdu\nČR zo dňa 10.4.2014, sp. zn. III. ÚS 3725/2013 (publikovaný v Sbírke nálezů a usnesení ÚS pod č.\n73/2014)]. Právna ochrana spotrebiteľa musí mať „zdravé“ a racionálne limity, a to najmä s prihliadnutím\nna nevyhnutné rešpektovanie princípu pacta sunt servanda a zásady zmluvnej voľnosti. Deklarovaná\nautonómia vôle môže byť v materiálnom právnom štáte obmedzovaná iba tam, kde je to v súlade so\nzákonom a pri sledovaní legitímneho cieľa nutné (zásah výlučne v čo najmenšej miere). Predmetný\npoplatok účtuje žalovaný dlžníkom iba v prípade omeškania so splácaním úveru, t.j. iba v prípade ich\nvlastného delikventného správania (!), ktoré je pre veriteľa neakceptovateľné.\nAD 2) Osobitný vzťah klienta k banke a povinnosť klienta oznámiť všetky skutočnosti, ktoré by mohli\nohroziť splnenie jeho záväzku (napr. začatie trestného, či exekučného konania a pod.) Namietané\nzmluvné ustanovenia sú plne v súlade so zákonom o bankách a nespôsobujú u žalobcu značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach. Samotný zákon o bankách vo vyššie citovanom ustanovení\ndefinuje osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke a súčasne stanovuje klientom banky povinnosť\nposkytnúť doklady a údaje preukazujúce a dokladujúce schopnosť klienta splniť si záväzky z obchodu,\nak o to banka požiada. Banka je povinná zisťovať bonitu klienta, a to nielen pred uzatvorením zmluvy o\núvere, ale aj počas jej trvania. Je preto dôležité, aby v prípade zahájenia trestného, konkurzného alebo\nexekučného konania týkajúceho sa majetku klienta, oznámil klient túto skutočnosť banke, z dôvodu\nprípadného negatívneho dopadu na splácanie jeho zmluvného záväzku. Navyše oznámenie zahájenia\nkonkurzného alebo exekučného konania je pre banku dôležité aj z hľadiska možnosti požadovať\npredčasné splatenie pohľadávky. Námietka žalobcu je v tomto ohľade zjavne účelová a špekulatívna,\nbez akéhokoľvek vecného súvisu s právnym dôvodom a výškou uplatnených peňažných nárokov.\nŽalovaný sa zo žaloby nedozvedel, z akého dôvodu majú byť predmetné ustanovenie neprijateľnými\nzmluvnými podmienkami, v čom má spočívať značná nerovnováha v právach a povinnostiach na strane\nspotrebiteľa. Všeobecné poukazovanie na neskoršie stanovisko Komisie zo dňa 24.1.2017, ktoré bolo\nprijaté až po zániku dlhu žalobcu, nemôže v danom prípade obstáť. Vecná argumentácia k vágnym\ntvrdenia žalobcu je preto objektívne nemožná.\nAD 3) Zmluvná pokuta\nPodľa čl. 2.3. zmluvy o úvere v spojení s čl. 2.9 písm. (c), (d), (k) a (o) OP môže (nemusí) žalovaný\npožadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200,- EUR, a to za každé jednotlivé porušenie\nzmluvnej povinnosti, ak:\ni. (nedodržanie účelu) klient bez predchádzajúceho súhlasu banky použil poskytnuté peňažné\nprostriedky v rozpore so zmluvou o úvere na iný ako dohodnutý účel;\nii. (nevypovedanie, nezrušenie refinancovaného úveru) klient úverom splatí povolené prečerpanie\nalebo obdobný kontokorentný úver (vrátane úveru formou kreditnej karty) avšak nevypovie jeho ďalšie\nposkytnutie alebo ho inak nezruší;\niii. (nepravdivosť vyhlásení a údajov, falošné doklady, zatajenie informácie) ktorékoľvek z vyhlásení\nklienta obsiahnutých v zmluve o úvere alebo akákoľvek podstatná informácia týkajúca sa úveru\nposkytnutá klientom banke sa ukážu ako nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce alebo akýkoľvek\ndoklad predložený klientom banke sa ukáže ako falošný;\niv. (opakované neplnenie) klient napriek upozorneniu opakovane poruší ktorúkoľvek povinnosť zo zmluvy\no úvere alebo porušenie bez zbytočného odkladu neodstráni ani po výzve. S poukazom na charakter\núveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere (bezúčelový úver) sú minimálne prípady porušenia pod\nbodmi i. a ii. vo vzťahu k žalobkyni úplne bez právneho významu. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že\nzmluvná podmienka nepočíta ani so žiadnymi prípadnými objektívnymi dôvodmi na strane spotrebiteľa,\nresp. s dôvodmi, ktoré spotrebiteľ nezavinil. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, dlžník nie je povinný\nzmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 OZ). Žalovaný a žalobca sa\nnedohodol inak, a teda pri nezavinenom porušení povinností nie je povinnosťou žalobcu zaplatiť zmluvnú\npokutu. Nehovoriac o tom, že banka môže požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty. K uplatneniu\nzmluvnej pokuty tak vôbec nemusí dôjsť.\nAD 4) Vyhlásenie klienta, že si prevzal a oboznámil s Úverovou dokumentáciou\n\nIdentifikovaná námietka je absolútne neodôvodnená zo strany žalobcu a neobstojí vo vzťahu k aktuálnej\nrozhodovacej praxi Súdneho dvora EÚ (C-42/15), Najvyššieho súdu SR (4 Cdo 9/2019), ako aj právnej\ndoktríny (CSACH, K.: O prílohách zmluvy. Súkromné právo č. 6/2021). O to viac, ak toto ustanovenie\nžalobca namieta 8 rokov po splatení úveru.\nAD 5) K zmluvným podmienkam, týkajúcim sa započítaniu pohľadávok\nArgumentácia žalobcu ohľadom údajného nezákonného započítavania platieb dlžníkov je príliš\nvšeobecná a bez akejkoľvek konkretizácie toho, v čom by mala spočívať údajná nerovnováha v právach\na povinnostiach zmluvných strán. Podotýkame, že banka v danom prípade neuplatnila voči žalobcovi\nnamietané zmluvné podmienky (dohodnuté medzi stranami v roku 2015) a je absurdné namietať ich\nneprijateľnosť pre domnelé rozpor s § 54a OZ, ktorý nadobudol účinnosť až dňa 5.12.2018.\nŽalobca odkazuje na závery Komisie na posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok v\nspotrebiteľských zmluvách zo dňa 24.1.2017, v ktorých nebolo posudzované ustanovenie zmluvy, ale\nustanovenie Obchodných podmienok (samostatného dokumentu, pri ktorom spotrebiteľ nepotvrdzuje\noboznámenie sa s ním vlastnoručným podpisom ako pri zmluve o úvere). Navyše, závery Komisie\nnie sú pre súd právne záväzné (majú iba odporúčací charakter), nevzťahujú sa na Všeobecné\nobchodné podmienky účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy a nezohľadňujú neskôr vydané\nuznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.5.2020 sp. zn. 4 Cdo 9/2019. Akcentujeme, že Ministerstvo\nspravodlivosti SR (MS SR), nie je orgánom oprávneným rozhodnúť o subjektívnych právach a právom\nchránených záujmoch v občianskoprávnych veciach: rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n26.10.2017 sp. zn. 4Cob/235/2015 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.4.2018 sp. zn.\n27Co/221/2017. Žalovaný vzniesol námietku premlčania uvádzajúc cit.: „Žalovaný trvá na tom, že\núver nemožno určiť za bezúročný a bez poplatkov, keďže spĺňa všetky zákonné náležitosti. Napriek\ntomu žalovaný vznáša aj námietku premlčania, keďže nárok uplatnený žalobou je zjavne premlčaný v\ndvojročnej subjektívnej lehote ako aj v trojročnej objektívnej premlčacej lehote, ktorá v danom prípade\nzačala plynúť od momentu splatenia úveru (9.3.2016). Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej\nlehoty je určujúcim moment, keď sa oprávnený dozvie o skutočnostiach, na základe ktorých môže\nuplatniť nárok na súde, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe\nobohateného. Okamih, v ktorom spotrebiteľ zistí, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok vyplývajúci\nz týchto skutkových okolností, nie je pri posudzovaní začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty\nrelevantný (rozsudok NS SR zo dňa 1.5.2013 sp. zn. 1 Cdo 67/2011, publikované v časopise ZSP\npod č. 22/2013; totožne aj NS ČR: rozsudok zo dňa 27.9.2000 sp. zn. 20 Cdo 927/98, uznesenie zo\ndňa 27.11.2013 sp. zn. 28 Cdo 3914/2012, rozsudok zo dňa 28.11.2013 sp. zn. 33 Cdo 2225/2012\na mnohé iné). Vedomosť osoby o určitých skutočnostiach je vnútorným psychickým stavom a preto\nnemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť iba skutočnosti vonkajšieho\nsveta, prostredníctvom ktorých sa tento vnútorný psychický stav subjektu prejavuje navonok, a teda\nokolnosti, z ktorých možno existenciu vedomosti vyvodiť (m.m. R 45/1986, 2 Cdo 109/2007, 3 Cdo\n224/2017, 5 Cdo 64/2018, 4 Cdo 120/2019, 1 VObdo 2/2020 a mnohé iné). Aplikujúc tieto závery na\ndaný prípad: Pri úverových vzťahoch má dlžník vedomosť o tom, komu plní, bezprostredne po uzavretí\nzmluvy. Dlžník uzavrel zmluvu o úvere so žalovaným dňa 29.5.2015; počas celého trvania úverového\nvzťahu vedel, že plní v prospech žalovaného; Rozsah bezdôvodného obohatenia je spotrebiteľovi zrejmý\nnajneskôr pri splatení úveru, resp. pri realizácii poslednej splátky (v danom prípade 9.3.2016). Vtedy\nnepochybne vie určiť, akú celkovú čiastku veriteľovi uhradil. V období od 29.5.2015 až do 9.3.2016\nžalobca objektívne vedel komu plní. Tieto znalosti mu nepochybne stačia na iniciovanie súdneho\nkonania o vydanie bezdôvodného obohatenia. Či ide skutočne o bezdôvodné obohatenie alebo nie,\nurčí záväzne až súd. Preto nemožno počítať začiatok subjektívnej premlčacej lehoty od momentu,\nkeď spotrebiteľovi niekto údajne poskytol právne posúdenie veci. Ani prípadná porada s advokátom\nnemôže určovať plynutie subjektívnej premlčacej lehoty, keďže by tiež išlo iba o právne posúdenie veci\na nie o oznámenie rozhodujúcich skutočností, ktoré sú už spotrebiteľovi (aj tak) známe. Akceptácia\ntohto „potvrdenia“, ako jediného dôkazu o vedomosti spotrebiteľa, ponecháva plynutie premlčacej lehoty\nv jeho absolútnej dispozícii. Spotrebiteľ, motivovaný procesným úspechom v spore, môže požiadať\nzdruženie, aby mu vydalo potvrdenie o poskytnutí informácie s dátumom, ktorý bude dlžníkovi vyhovovať\npre zachovanie subjektívnej premlčacej lehoty. Preto nejde o objektívny dôkaz, ale iba o účelovo\nvykonštruované potvrdenie. Preukazovanie vedomosti žalobcu oznámením Združenia na ochranu\nobčana spotrebiteľa HOOS bolo rázne odmietnuté Okresným súdom Prešov vo veci vedenej pod sp.\nzn. 11Csp/133/2019. V rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.10.2019 č.k. 11Csp/133/2019–46\nsa uvádza, že: „Súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa sa o skutkových okolnostiach bezdôvodného\nobohatenia žalovaného dozvedela v čase jednotlivých úhrad presahujúcich istinu úveru a pre súd je\nnemysliteľné, aby bol akceptovateľný názor o plynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby až od\n\nčasu, kedy sa žalobkyňa údajne dozvedela o bezdôvodnom obohatení žalovaného od Združenia na\nochranu občana spotrebiteľa HOOS. Ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka by totiž stratilo\nsvoje opodstatnenie, keďže každý oprávnený subjekt by si počiatok plynutia tejto lehoty prispôsobil\ntak, aby nárok premlčaný nebol, keďže posúdenie by záviselo len od jeho tvrdenia. V tejto súvislosti\nsúd poukazuje aj na nevyvrátiteľnú domnienku o znalosti právnych predpisov upravenú v § 2 zákona\nč. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR, podľa ktorého o všetko čo bolo v zbierke zákonov uverejnené,\nplatí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému koho sa týka; domnienka o znalosti\nvyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Napokon samotná výpoveď\nžalobkyne preukazuje „fabrikovanie“ prehlásení Združenia HOOS tak, aby spotrebiteľ bol v lehote pri\npodávaní takýchto žalôb, keďže sama uviedla, že o preplatení úveru, a teda bezdôvodnom obohatení\nžalovaného sa dozvedela pred niekoľkými rokmi, čo opäť vedie k záveru o uplynutí dvojročnej premlčacej\nlehoty.“ (ods. 62 a 63 rozsudku). Tento rozsudok bol potvrdený aj odvolacím súdom v rozsudku\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 29.9.2020 č. k. 9Co/128/2019-151 (priložený k vyjadreniu). Osobitne\nupozorňujeme, že predložené Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 26.8.2022 nie\nje podpísané žalobcom, v dôsledku čoho je nehodnoverné, a teda právne bezvýznamné. Objektívna\npremlčacia lehota sa neodvíja od subjektívnych okolností (vedomosť oprávneného). Pre jej začiatok\nje naopak určujúce, kedy došlo k vzniku danej právnej skutočnosti. Uplynutím tejto lehoty dochádza\nk definitívnemu premlčaniu nároku. Ide o nástroj absolútneho vymedzenia časových horizontov na\nuplatňovanie práv. Eliminuje sa tým tiež špekulatívne konanie, smerujúce k účelovému predlžovaniu\nsubjektívne premlčacej lehoty. Ak by sa teda v tomto prípade použila trojročná premlčacia lehota, nárok\nžalobcu by bol ku dňu podania žaloby taktiež premlčaný. Pri objektívnej premlčacej lehote je nutné sa\nvysporiadať aj so závermi rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa zo dňa 22.4.2021 vo veci LH proti Profi\nCredit Slovakia s.r.o., C-485/19 (na ktorý poukazuje aj žalobca). Z tohto rozhodnutia vyplýva, že nie je v\nsúlade so zásadou efektivity, aby sa pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila trojročná\nobjektívna premlčacia lehota, ktorá začne plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.\nTo však neznamená, že by sa objektívna premlčacia lehota nemala uplatniť vôbec. Súdny dvor EÚ\ntotiž vychádzal z predpokladu, že pri dlhodobých úverových vzťahoch, môže táto lehota uplynúť ešte\npredtým, ako dôjde k ukončeniu zmluvy. To však v tejto veci neplatí. Žalobca uhradil posledné čiastočné\nplnenie v roku 2016. Za daných skutkových okolností nie je dôvodné vylúčiť uplatnenie objektívnej\npremlčacej lehoty. Dlžník by mal v takom prípade priestor svojvoľne disponovať so subjektívnou lehotou\nbez možnosti definitívneho uplynutia objektívnej premlčacej lehoty. Z týchto dôvodov žalovaný vznáša\nnámietku premlčania. Podotýkame, že Súdny dvor EÚ vo vzťahu k premlčaniu spotrebiteľských nárokov\nprijal vo svojej rozhodovacej činnosti aj závery2, že:\na) stanovenie primeraných lehôt spotrebiteľom na podanie žaloby pod hrozbou premlčania v záujme\nprávnej istoty je zlučiteľné s právom Európskej únie. To sa týka aj pravidla umožňujúceho vzniesť\nnámietku premlčania proti žalobám podaným spotrebiteľom aj pri žalobách o uplatnenie reštitučných\núčinkov vyplývajúcich z určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru;\nb) ak je premlčacia lehota stanovená v zákone a je vopred známa, ide o dostatočné opatrenie na to,\naby dotknutému spotrebiteľovi umožnila pripraviť a podať účinný prostriedok nápravy. Dĺžka premlčacej\nlehoty tak sama osebe nie je nezlučiteľná so zásadou efektivity.\nAnalogicky poukazujeme na aktuálne uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 10.5.2023 sp. zn. II. ÚS\n249/2023: „Začiatok plynutia premlčacej doby vo všeobecnosti nemôže byť závislý od vôle subjektu.\nMusí byť určiteľný na základe objektívneho kritéria, ktorým v okolnostiach veci je vznik objektívnej\nmožnosti zabezpečiť dôkazy alebo určiť rozsah škody, teda nie až momentom vyhotovenia dôkazu\n(posudku) o ňom. Preto, ak neexistovala objektívna prekážka vyhotovenia dôkazu o rozsahu škody,\nnie je možné považovať za ústavne nesúladný záver, že okamih začiatku plynutia premlčacej doby bol\nurčený na základe tejto úvahy.“. Tieto závery musia platiť aj v tomto spore, kedy nemôže byť začiatok\nplynutia premlčania viazaný na moment porady spotrebiteľa s advokátom (alebo so spotrebiteľským\nzdružením), ktorý možno jednoducho „antedatovať“ s cieľom jej predĺženia. Okresný súd Prešov sa v\nrozsudku zo dňa 18.10.2019 č. k. 11Csp/133/2019 konštatoval: „(...) pre súd je nemysliteľné, aby bol\nakceptovateľný názor o plynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby až od času, kedy sa žalobkyňa\núdajne dozvedela o bezdôvodnom obohatení žalovaného od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa\nHOOS. Ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka by totiž stratilo svoje opodstatnenie, keďže\nkaždý oprávnený subjekt by si počiatok plynutia tejto lehoty prispôsobil tak, aby nárok premlčaný nebol,\nkeďže posúdenie by záviselo len od jeho tvrdenia. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nevyvrátiteľnú\ndomnienku o znalosti právnych predpisov upravenú v § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR,\npodľa ktorého o všetkom čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia\nsa stalo známym každému koho sa týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných\n\nprávnych predpisov je nevyvrátiteľná.“ (ods. 62). Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 29.9.2020 č. k. 9Co/128/2019-151. Rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa\n23.11.2023 č. k. 8Csp/43/2023-113: „Z listinného dokladu označeného ako aktuálny stav úveru (č. l. 17)\nmá súd preukázané, že žalobcovia poslednú splátku zo zmluvy o úvere lepšia splátka zo dňa 11.1.2013\nvykonali dňa 20.09.2013 v sume 8.481,33 Eur, t. j. v sume prevyšujúcej žiadané bezdôvodného\nobohatenie ( 1161,54 eur). Keďže v danom prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach, každá splátka\nsa premlčuje samostatne. Objektívna premlčacia doba 3 rokov pri poslednej uhradenej splátke začala\nplynúť 20.09.2013 a uplynula dňa 20.09.2016. Z listinného dokladu označeného ako aktuálny stav\núveru (č. l. 15) má súd preukázané, že žalobcovia poslednú splátku zo zmluvy o úvere lepšia splátka\nzo dňa 17.06.2014 vykonali dňa 31.10.2014 v sume 16.205,73 Eur, t. j. v sume prevyšujúcej žiadané\nbezdôvodného obohatenie ( 594,69 eur). Keďže v danom prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach,\nkaždá splátka sa premlčuje samostatne. Objektívna premlčacia doba 3 rokov pri poslednej uhradenej\nsplátke začala plynúť 31.10.2014 a uplynula dňa 31.10.2017. Z listinného dokladu označeného ako\naktuálny stav úveru (č. l. 12) má súd preukázané, že žalobcovia poslednú splátku zo zmluvy o úvere\nlepšia splátka zo dňa 31.10.2014 vykonali dňa 20.10.2015 v sume 23.651,17Eur, t. j. v sume prevyšujúcej\nžiadané bezdôvodného obohatenie ( 3583,17 eur). Keďže v danom prípade bolo dohodnuté plnenie v\nsplátkach, každá splátka sa premlčuje samostatne. Objektívna premlčacia doba 3 rokov pri poslednej\nuhradenej splátke začala plynúť 20.10.2015 a uplynula dňa 20.10.2018. Ak bola žaloba podaná na\nsúd až 04.05.2023 bola podaná po uplynutí 3 – ročnej objektívnej doby pri všetkých troch zmluvách.\nVzhľadom k tomu, že subjektívna lehota musí uplynúť v rámci objektívnej lehoty a keďže objektívna\nlehota uplynula ešte pred podaním žaloby, nebolo potrebné podrobnejšie sa zaoberať momentom, kedy\nsa žalobcovia dozvedeli o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto zaň zodpovedá. V tomto\nprípade je potom už nepodstatné tvrdenie žalobcov, že moment ich subjektívneho dozvedenia sa mal\nbyť až 14.03.2023, od ich právneho zástupcu, ktorému predložili k nahliadnutiu predmetné zmluvy\no spotrebiteľskom úvere spolu s listinnými dokumentmi. V tomto prípade nie je možné aplikovať ani\nrozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C -485/19 z 22.04.2021, keďže žalobcovia po tom, ako dňa\n20.9.2013, 31.10.2014 a 20.10.2015 uhradili už poslednú splátku (mimoriadnu až v sume 8.481,33 eur,\n16.205,73 eur a 23.651,17 eur ) ktorá je/sú práve splátkou prevyšujúcou poskytnuté plnenie zo strany\nžalovaného žalobcom a po vykonaní ktorej/ktorých úhrady už nevykonávali žiadne ďalšie splátky. (...).“.“\n3. Aplikujúc sudcovskú koncentráciu súd neprihliadal na skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v replike,\nktorá bola súdu zaslaná pár hodín pred nariadeným pojednávaním, teda oneskorene.\n4. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi\nnachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:\n5. Z výsluchu žalobkyne plynie, že v roku 2005 na brala úver od žalovaného. V roku 2022 jej kamarátka\nzo združenia povedala, že sa môže stretnúť s pani D., že sú tam nečestné podmienky. Úver vzala\n3100 eur a vyplatil jej 3007 eur. Žalovaného žaluje preto, aby sa jej vrátili úroky, čo jej stiahli za nečestné\npodmienky. Chce, aby to bolo bezúročné. Najprv si vzala prvý úver, potom jej ponúkli druhý úver.\nZamestnankyňa banky jej volala, nepamätala si, aký tam bol zostatok, možno 1500 eur s tým, že ho\nvedia splatiť a poskytnúť jej druhý úver. Je vdovou, 1 dcéra jej zomrela, ďalšie 2 deti študovali na školách,\npreto si tento druhý úver vzala. So zmluvnými podmienkami asi súhlasila, keď to podpísala, ale všetko\nsi to tam nepozerala, nie je právnik. Až potom jej povedali, že sú nečestné. K časovému horizontu\npodpisovania prvej úverovej zmluvy uviedla, že to mohlo byť tak hodinu, možno ani nie toľko. V tomto\nsmere však zo strany žalovaného na ňu nebol vyvíjaný žiaden tlak. K sume, aká by bola za celkový\núver, ak by tento nesplácala predčasne, sa vyjadriť nevedela, nepamätala si to. Ku kontraktačné mu\nprocesu uviedla, že prišla tam, dala občiansky preukaz, zamestnankyňa niečo dala do počítača a potom\nlen podpísala papiere. Žalovaný dal podmienky a takto to bolo. Zmluvné podmienky nečítala, ale túto\nmožnosť mala tak doma, ako aj pred uzavretím zmluvy.\n6. Žalobkyňa so žalovaným uzavreli Zmluvu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobkyni úver\nvo výške 31000 eur, s dohodnutým poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 93 eur, s dohodnutou\nmesačnou splátkou vo výške 61,69 eur, s počtom splátok 84, ročnou úrokovou sadzbou 15,9% a RPMN\n18,63%. Celkovú čiastku úveru činí 5274,96 eur.\n7. Z výpisu z účtu plynie, že čerpanie úveru bolo dňa 29.6.2005 vo výške 3007 eur.\n\n8. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa\n29.05.2015, v článku 1. Úver a Účel, v bode 1.2. Základné podmienky znie: „Poplatok za poskytnutie\nÚveru 93,00 EUR a Poplatok za upomienku za neuhradenie splátky 15,00 EUR.“.\n9. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa\n29.05.2015, v článku 2. Práva, povinnosti a vyhlásenie klienta, v bode 2.3 znie: „Klient vyhlasuje, že nie je\nosobou s osobitným vzťahom k banke (v prípade nepravdivosti tohto vyhlásenia bude banka postupovať\npodľa článku 17 VOP).“.\n10. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa\n29.05.2015, v článku 2. Práva, povinnosti a vyhlásenie klienta, v bode 2.6. znie: „Ak klient poruší\nakúkoľvek povinnosť vyplývajúcu z tejto zmluvy, banka je oprávnená požadovať od klienta zaplatenie\nzmluvnej pokuty vo výške 200,00 EUR, a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti. Nárok\nna náhradu škody týmto nie je dotknutý.“.\n11. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa\n29.05.2015, v článku 2. Práva, povinnosti a vyhlásenie klienta, v bode 2.8. znie: „Klient vyhlasuje,\nže: - prevzal a oboznámil sa pred uzavretím tejto zmluvy s jej súčasťami: formulár so štandardnými\neurópskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere; OP; VOP; Sadzobník.“\n12. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úvery občanom – Prima banka\nSlovensko, a.s. k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa 29.05.2015, v článku\n2. Všeobecne o úveroch, v bode 2.7 Povinnosti klienta, znie: „Počas celej doby trvania úveru musí\nklient plniť nasledovné povinnosti: (b) písomne oznámiť banke všetky zmeny svojich identifikačných a\nkontaktných údajov vrátane telefonického kontaktu, ako aj iné skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť plnenie\njeho záväzkov podľa zmluvy o úvere (napr. začatie trestného stíhania, nariadenie výkonu trestu, začatie\nexekučného konania), ihneď ako nastali, resp. sa o nich dozvie;“\n13. Zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úvery občanom – Prima banka\nSlovensko, a.s. k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa 29.05.2015, v článku\n2. Všeobecne o úveroch, v bode 2.9. Omeškanie dlžníka, v časti 2.9.3 Postup pri omeškaní klienta,\nodsek 2 a odsek 3, znie: „Banka môže za účelom úhrady svojej pohľadávky uplatniť právo započítať\nsvoju pohľadávku voči pohľadávke klienta na výplatu zostatku z ktoréhokoľvek bežného účtu vedeného\nbankou pre klienta, a z takéhoto účtu odpísať čiastku potrebnú na vyrovnanie pohľadávky banky. Ak je\ntento účet vedený v cudzej mene, vykoná banka pred odpísaním čiastky z účtu konverziu kurzom devíza\nnákup v súlade so svojim kurzovým lístkom. ... Banka môže ďalej odmietnuť ďalšie čerpanie úveru. Aj\nbez predchádzajúceho písomného oznámenia môže tiež zablokovať všetky účty klienta vedené bankou.\nPočas trvania blokácie účtov môže klient so zablokovanými peňažnými prostriedkami na účtoch nakladať\niba so súhlasom banky.“\n14. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko,\na.s. k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa 29.05.2015, v článku 21.\nZapočítanie, v znení: „Banka môže započítať aj také vzájomné pohľadávky, z ktorých niektorá ešte nie\nje splatná, alebo je premlčaná, ako aj pohľadávky, ktoré nemožno uplatniť na súde a pohľadávky, ktoré\nnemožno postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Započítateľné sú aj pohľadávky znejúce na\nrôzne meny, a to aj v prípade, že tieto meny nie sú voľne zameniteľné. Za oznámenie o započítaní sa\npovažuje aj informácia obsiahnutá vo výpise z účtu.“\n15. Dňa 9.3.2016 strany sporu uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000290604 – Pôžička\ns dohodnutým účelom – refinancovanie iných úverov s výškou úveru 3000 eur.\n16. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 26.8.2022 plynie, že\nžalobkyňa im dňa 17.8.2022 predložila Zmluvu. Bola informovaná o tom, že Zmluva obsahuje\nneprijateľné zmluvné podmienky a že ak jej veriteľ poskytol 3007 eur napriek schválenému úveru vo\nvýške 3100 eur a uhradila 3528,12 eur, čiže vyššiu sumu, pravdepodobne došlo k bezdôvodnému\nobohateniu, o čom je oprávnený rozhodnúť súd. Odporučilo jej obrátiť sa na advokáta.\n17. Zistený skutkový stav takto právne posúdil\n\nPodľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 29.5.2015 (ďalej len\n„ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi\nspotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové\nnáklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.\nPodľa § 2 písm. a) ZoSÚ, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania\nalebo povolania,5a.\nPodľa § 2 písm. b) ZoSÚ, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje\nspotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.\nPodľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky\nnáklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť\nv súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;\ndo celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom\núvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej\nslužby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.\nPodľa § 2 písm. g) ZoSÚ, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené\nso spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa\n§ 19.\nPodľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí\npodľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:\na) druh spotrebiteľského úveru,\nb) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,\nmiesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;\nak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom\nfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u\nveriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,\nc) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,\nd) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,\ne) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa\nokamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva\nk tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,\nf) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,\ng) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,\nh) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo\nslužby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo\nak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,\ni) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo\nreferenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,\nako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,\npodmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové\nsadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových\nsadzbách spotrebiteľského úveru,\nj) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)\nk) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,\nl) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom\nsa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami\nspotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,\nm) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa\namortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek\npočas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\n\nn) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a\nnepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,\no) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú\nplatobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie\nplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy\no spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,\np) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej\núpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nq) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,\nr) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,\ns) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,\nt) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,\nu) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení\nspotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred\nlehotou splatnosti podľa § 16,\nv) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nw) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nx) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo\nuplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť\nčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej\nvýpočtu,\ny) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,\nz) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu\npodpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;\nplatnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver\npri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej\nhodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota\nročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny\nštvrťrok.\naa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.\nPodľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak\na) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,\nb) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),\nc) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie\nalebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo\nd) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v\nneprospech spotrebiteľa,\ne) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.\nPodľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 29.5.2015\n(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára\ndodávateľ so spotrebiteľom.\nPodľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy\nkoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.\nPodľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná\nv rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.\nPodľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len\n„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné\npodmienky individuálne dojednané.\nPodľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú\ntaké, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť\n\nich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a\nspotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.\nPodľa ustanovenia § 53 odsek 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa\npovažujú najmä ustanovenia, ktoré\na) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,\nb) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu\nspotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky\nspotrebiteľa,\nc) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa\nspotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,\nd) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo\nzodpovednosti za škodu,\ne) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ\nneuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,\nf) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi\nto neumožňujú,\ng) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na\ndobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,\nh) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,\ni) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,\nj) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú\nna zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena\ndohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,\nk) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako\nsankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,\nl) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré\nby podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,\nm) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane\nobmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane\npráva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,\nn) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva\nuzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu\ns predĺžením platnosti zmluvy,\no) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú\nprávo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,\np) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú\nuzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,\nq) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok\nustanovených osobitným zákonom,\nr) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane\nvyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o\nzabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,\ns) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere\nnesleduje záujmy spotrebiteľa,\nt) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo\nzrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,\nu) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy\npreukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ\nnedostáva dohodnuté protiplnenie,\nPodľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\nPodľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od\ntohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré\nmu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu\nspotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.\n\nPodľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho\nobchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\nPodľa § 551 ods. 1 až 3 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi\nveriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri\nvýkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa\nplatiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone\nrozhodnutia nakladá ako so mzdou.\nPodľa § 35 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom dňa 29.5.2015, banka a pobočka\nzahraničnej banky nesmú vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah, obchody, ktoré\nvzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Banka a pobočka\nzahraničnej banky sú povinné pred uzavretím a vykonaním takého obchodu preveriť, či osoba, s ktorou\ntakýto obchod vykonávajú, k nim nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť banke a pobočke\nzahraničnej banky pravdivé informácie, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky potrebujú na účel tohto\npreverenia. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť poskytnutých údajov písomne\nzabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa § 5 písm. a) sankciou neplatnosti\nuzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej\nsumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov,\nvrátane splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu úveru.\n18. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však\nnepochybne zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ,\nkeďže žalobkyňa vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa.\nBezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru\n19. Žalobkyňa podanou žalobou namieta absenciu obligatórnych náležitostí v Zmluve, a to v zmysle\nust. § 9 ods. 2 píms. f, g, k) ZoSÚ.\n20. Z právnej úpravy účinnej v čase uzavretia Zmluvy je zrejmé, že absencia čo i len jednej v ust. § 11\nods. 1 písm. b) ZoSÚ uvedenej náležitosti spôsobuje záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.\n21. Je nepochybné, že žalobkyňa uzavrela Zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť\njej úver vo výške 3100 eur. Niet pochybností ani v tom, že žalobkyni na účet bolo poskytnutých 3007\neur s poznámkou čerpanie úveru.\n22. V prípade úveru poskytnutého vo výške 3100 eur, suma 93 eur predstavujúca poplatok za poskytnutie\núveru, ktorá bola uhradená postupom vyplývajúcim z článku 3.5 OP, v zmysle ktorého mal byť\nz poskytnutých prostriedkov zaplatený (zinkasovaný) poplatok za poskytnutie úveru.\n23. Ak žalovaný do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru,\nide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť\nekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru. Žalobkyni nebol poskytnutý úver v\nskutočnosti vo výške 3100 eur, ale vo výške 3007 eur.\n24. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14 svojim rozsudkom zo dňa 21.04.2016 vyslovil, že\nčlánok3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majú\nvykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá\nbola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu\nnákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V\ntomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ak pojem „celková čiastka, ktorú musí\nspotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v článku 3 písm. h) Smernice 2008/48 ako „ súčet celkovej výšky úveru\na celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“\na „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto\nnemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej\nvýšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 Smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo\n\nsúm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne\npoplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.\n25. Pokiaľ sa žalovaný bráni tým, že uvedený postup je výsledkom konsenzu medzi zmluvnými stranami,\nsúd poznamenáva, že uvedené je súčasťou OP. Ustanovenia o zinkasovaný poplatku z poskytnutých\nprostriedkov v OP tvorili predtlač k Zmluve bez možnosti voľby ich prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom\nna charakter dojednania a jeho začlenenia v texte OP - Čerpanie, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že\ntento postup nebol dojednaný individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď\nby práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní\nvšak nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných\nmožností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v Zmluve a OP, minimálne\nich nemôže vylúčiť (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp 53/2021).\n26. Nesprávne uvedená výška spotrebiteľského úveru má nepochybne vplyv aj na ďalšiu náležitosť\nzmluvy o úvere vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Ročnou percentuálnou mierou nákladov\nv súlade s ust. § 2 písm. i) zákona ZoSÚ sa rozumeli celkové náklady spotrebiteľa spojené so\nspotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa\n§ 19. Ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru,\nbez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od výšky úveru.\nS neuvedením celkovej výšky spotrebiteľského úveru, za čo je potrebné považovať aj jej neuvedenie\nv správnej výške, rovnako s uvedením nesprávnej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech\nspotrebiteľa, je v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) a písm. d) ZSoSÚ spojená sankcia v podobe\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.\n27. S poukazom na uvedený záver o absencii obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k)\nZoSÚ, ktorého dôsledkom je posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, považoval súd za\nnehospodárne a neúčelné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k správnemu výpočtu RPMN (ako ďalšej\nnamietanej obligatórnej náležitosti spôsobujúcej tej istý právny dôsledok vo forme posúdenia úveru\nako bezúročného a bezpoplatkového) a návrh na vykonanie dôkazov smerujúcich na Národnú banku\nSlovenska (odborné vyjadrenie, stanovisko k existencii opatrenia resp. vnútorného predpisu týkajúceho\nsa spôsobu výpočtu RPMN) zamietol.\nBezdôvodné obohatenie\n28. Niet sporu v otázke, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 3478,12 eur.\n29. Keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bezpoplatkový, žalobkyňa bola povinný vrátiť iba istinu\n(3007 eur). Plnenie nad rámec uvedeného je plnením bez právneho dôvodu a predstavuje bezdôvodné\nobohatenie.\n30. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor\niného bezdôvodne obohatí (v predmetnom spore žalovaný), toto obohatenie vydať tomu, na koho\núkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (v predmetnom spore žalobkyňa). Právny vzťah\nbezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného\nprávneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu\nbezdôvodného obohatenia.)\n31. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku, súd posudzoval jej\ndôvodnosť a dospel k záveru, že nárok z bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný.\n32. V otázke premlčania je pri spotrebiteľských úveroch potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho\nzákonníka (§ 52 ods. 2 OZ). Nárok z bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, ktoré sa\npremlčuje (§ 100 ods. 1, 2 OZ). Keďže medzi účastníkmi v dôsledku poskytnutého plnenie bez právneho\ndôvodu, nastal režim vyporiadania nárokov z bezdôvodného obohatenia, bolo dôvodné aplikovať\nustanovenie § 107 ods. 1, 2 OZ.\n33. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a objektívna premlčacia doba je 3-ročná. Subjektívna\npremlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia subjektívnej\n\npremlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a\nkto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k\nbezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo. Súdna prax v tejto spojitosti už dávnejšie dovodila,\nže začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je nezávislý od akejkoľvek subjektívnej vedomosti\noprávneného o bezdôvodnom obohatení a viaže sa len na jedinú rozhodujúcu okolnosť, ktorou je vznik\nbezdôvodného obohatenia (k tomu porovnaj R 25/1986).\n34. Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby. V tomto smere súd túto otázku posudzoval\nv súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2021, sp. zn. 5 Cdo\n29/2021 zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov 2/2022 cit: „Podstatnou skutkovou\nokolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota,\nje vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu,\nkedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej\nokolnosti (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013) je potrebné si uvedomiť, že\nide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia\nuplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď\nsa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti\nmal už skôr. Aj v prejednávanom spore je potom potrebné individualizovať, kedy žalobkyňa nadobudla\nvedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.\nVychádzať treba z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor\nbezdôvodne obohatil (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/121/2009). V prejednávanom spore je\npotrebné vychádzať z momentu, kedy si žalobkyňa sama musela byť vedomá, že bez existujúceho\n(platného) právneho dôvodu previedla na účet žalovaného určitú čiastku resp. čiastky. Týmto momentom\nje aj podľa dovolacieho súdu porada, ktorú absolvovala žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka fyzická\nosoba s jej právnou zástupkyňou, kedy sa dozvedela o rozpore niektorých jednotlivých konkrétnych\ndojednaní zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou (túto vedomosť\nje potrebné odlišovať od znalosti právnej kvalifikácie plnenia poskytnutého žalobkyňou nad rámec\nzákladnej sumy úveru ak o bezdôvodného obohatenia).“\n35. S poukazom na uvedené má za to, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení na svoj úkor\ndozvedela od Občianskeho združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, a to 26.8.2022, čo plynie\nz dôkazu predloženého v tomto spise. Keďže žaloba bola podaná 19.8.2024, bola podaná v rámci 2ročnej subjektívnej doby.\n36. Pokiaľ ide o posúdenie objektívne premlčacej doby, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 28. februára 2022, sp. zn. 7Cdo 268/2021 zverejnené v Zbierke stanovísk NS\na rozhodnutí súdov 2/2022, v zmysle ktorého analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej\ndoby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107\nods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je\nprávnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C - 485/19 zo dňa 22. apríla\n2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky.\n37. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave\nobjektívnej trojročnej premlčacej lehote, kedy je potrebné (nevyhnutné) na tento typ nárokov subsidiárne\nuplatňovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to\nbez skúmania zavinenia. Vo vzťahu k aplikácii 10 ročnej alebo 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty\nje potrebné preto vychádzať zo záverov Písomných pripomienok európskej komisie vo veci C485/19 zo\ndňa 7.10.2019, kde Európska komisia uviedla, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady\n93/13/EHS z 5.4.1993\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že\nmu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie\nplnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej\npodmienky, má pre uplatnenie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ\númyselne porušil práva spotrebiteľa.\n38. Akékoľvek plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu je od tohto okamihu bezdôvodným obohatením,\na týmto okamihom tiež začína plynúť objektívna lehota pre jeho vydanie.\n\n39. Vzhľadom na uvedené, žaloba bola podaná aj v rámci 10 ročnej premlčacej doby, keďže žalobkyňa\nplnila žalovanému počnúc júnom 2015 (23.6.2015 prvá splátka úveru).\n40. Vznesenú námietku premlčania považoval súd majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti za\nnedôvodnú, preto žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel.\nNeprijateľné zmluvné podmienky\n41. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo\nZmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c)\nCSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie\nje, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak\nvyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane\nspotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu\npráv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva\n(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).\n42. V súvislosti argumentáciou žalovaného o procesnej neprípustnosti žaloby súd považujúc túto za\nnedôvodnú poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo\n127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti\nzmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik\nzáväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už\nbolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské\nzmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje\nv povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto\nprípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci\nzo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky\nzánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na\nžalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že\nnárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,\no ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by\nv podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými\npodmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských\nzmluvách (ďalej len „smernica“).“\n43. Súdny dvor Európskej únie v tomto smere uviedol v bode 38 rozsudku C-776/19 až C-782/19 cit.:\n„Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi\nvyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu\nzmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej\npodmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky\nuvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať\nnijakej premlčacej lehote.“ Námietky sú preto v tomto smere (aj vo vzťahu k potrebe skúmania motívu\npodania žaloby) nedôvodné.\n44. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť\nk záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti\nceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné\npodmienky individuálne dojednané.\n45. Zmluvné podmienky sa netýkajú hlavného predmetu plnenia.\n46. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho\nzmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť\nobsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho\nzákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium\nkedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2\nOZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu\npri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal\n\nmožnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť\nnávrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový\nnávrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba\ndôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy\ns dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho\nzmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a\nkol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). Zmluvné\npodmienky v Zmluve sú predtlačené na formulári, vopred pripravené, teda o ich individuálnom dojednaní\nnemôže byť ani reč. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že zmluvné podmienky boli vopred dané a nebola\ndopytovaná, či by niečo v Zmluve chcela meniť.\n47. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu\nv neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).\n48. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá\nnebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,\nobsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,\na že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom\nna povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace\ns uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB\nPénzügyi Lízing)\n49. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako\nslabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen\npodmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale\naj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého\nbola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok\nspotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom\ndodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).\n50. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných\nzmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo\nzmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach\na povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť\nparticipovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej\npozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).\n51. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej\nnerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej\npodmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej\ntransakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho\npostavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných\nvnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú\nzo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne\npredpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej\nexistencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom\nzmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky\nzmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)\n52. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,\nktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so\nstavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá\numožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.\nZ praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve\nzáväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže\nmať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná\nfilozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá\nvýchodiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom\n\nštátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých\npristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu\nprospechu jednej strany na úkor strany druhej. E., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny\ndvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že\nvlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú\nna predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že\ntest neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho\nstavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným\nbodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej\nzmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej\npodmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,\nktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,\nBajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.\nKomentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).\n53. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny\nznak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:\na)\nznačná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej\nklauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej\nzmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie\nprípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných\na náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného\nustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko\nsúvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ\nje vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného\nvzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom\nv prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok\nv spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská\nkomisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa\nprejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené\natribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými\npodmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností\nv spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti\nspotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo\nzmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia\npráva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene\npodmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou\noboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;\nb)\nznačná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej\nklauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio\nlegis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej\nkogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide\no identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu\nprávnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa\nod ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nv neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,\npodľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe\nzmluvnej pokuty. Normy Občianskeho zákonníka ustanovujú, že nárok na náhradu škody v tomto prípade\nzo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve\ntáto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu\nv právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po\nzániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej\npokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na\nprospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,\na to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej\núpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj\n\nobdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím\nprávnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio\nlegis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a\nkol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).\n54. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)\nz 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je\npredmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou\nspája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.\n55. Majúc na zreteli vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné ustanovenia\nsú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.\nZmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa\n29.05.2015, v článku 1. Úver a Účel, v bode 1.2. Základné podmienky, v znení: „Poplatok za poskytnutie\nÚveru 93,00 EUR a Poplatok za upomienku za neuhradenie splátky 15,00 EUR.“\n56. Žalovaný poukazuje na zbierkové rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo\n294/2019 (R 12/2022), tiež sp. zn. 4Cdo 292/2021 a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-621/17.\n57. V súvislosti s namietaním nemožnosti súdnemu prieskumu napadnutých zmluvných podmienok súd\npoukazuje body 59-63 odôvodnenie rozsudku Súdneho dvora C-714/22, v zmysle ktorého cit:\n„ 59V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 4 ods. 2 smernice 93/13 stanovuje výnimku\nz mechanizmu vecného preskúmania nekalých podmienok, ako je upravený v rámci systému ochrany\nspotrebiteľov zavedeného touto smernicou, a že toto ustanovenie sa preto má vykladať reštriktívne\n(rozsudok z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C-186/16, EU:C:2017:703, bod 34, ako aj citovaná\njudikatúra).\n60\nPokiaľ ide o kategóriu zmluvných podmienok vzťahujúcich sa na pojem „hlavný predmet zmluvy“\nv zmysle uvedeného ustanovenia, Súdny dvor rozhodol, že tieto podmienky sa musia chápať ako\npodmienky, ktoré upravujú základné plnenia tejto zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú. Naopak, na\npodmienky, ktoré majú doplnkovú povahu vo vzťahu k podmienkam vymedzujúcim samotnú podstatu\nzmluvného vzťahu, by sa tento pojem nemal vzťahovať (rozsudok z 20. septembra 2017, Andriciuc\na i., C-186/16, EU:C:2017:703, body 35 a 36, ako aj citovaná judikatúra).\n61\nZákladné plnenia vyplývajúce zo zmluvy o úvere spočívajú v tom, že veriteľ sa predovšetkým zaväzuje\nposkytnúť dlžníkovi určitú sumu peňazí, pričom dlžník sa zase zaväzuje predovšetkým splatiť túto sumu,\nv zásade aj s úrokmi, podľa stanoveného splátkového kalendára [pozri v tomto zmysle rozsudok zo\n16. marca 2023, Caixabank (Provízia za poskytnutie úveru),C-565/21, EU:C:2023:212, bod 18 a citovanú\njudikatúru].\n62\nVzhľadom na povinnosť vykladať článok 4 ods. 2 smernice 93/13 reštriktívne, Súdny dvor rozhodol,\nže povinnosť odmeniť služby spojené s preskúmaním, poskytnutím a spracovaním úveru alebo iné\npodobné služby, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou činnosti veriteľa v súvislosti s poskytnutím úveru,\nnemožno považovať za povinnosť patriacu medzi základné plnenia vyplývajúce zo zmluvy o úvere\na uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku [rozsudok zo 16. marca 2023, Caixabank (Provízia\nza poskytnutie úveru),C-565/21, EU:C:2023:212, bod, body 22 a 23].\n63\nTreba tiež pripomenúť, že zmluvné podmienky, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, sú vyňaté\nz posúdenia ich nekalej povahy len v prípade, že sa príslušný vnútroštátny súd na základe preskúmania\nv každom jednotlivom prípade domnieva, že boli predajcom alebo dodávateľom formulované jasne\na zrozumiteľne (rozsudok z 5. júna 2019, GT, C-38/17, EU:C:2019:461, bod 31 a citovaná judikatúra).“\n58. Z vyššie citovanej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je nepochybné, že tak poplatok za\nupomienku, ako aj poplatok za poskytnutie úveru podliehajú súdnemu prieskumu neprijateľnosti.\n\n59. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí\njudikatúra Súdneho dvora Európskej únie pri výklade smernice 93/13/EHS umožnila preskúmať zmluvné\npodmienky (vrátane napadnutých) aj z ďalších hľadísk.\n60. Z rozsudku Súdneho dvora Euróspkej únie C – 565/21 z 16.03.2023 plynie cit.: „Vzhľadom na\npovinnosť vykladať článok 4 ods. 2 smernice 93/13 striktne nemožno povinnosť odplaty za takéto služby\npovažovať za súčasť hlavných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, tak ako ich identifikovala\njudikatúra pripomenutá v bode 18 tohto rozsudku, teda na jednej strane poskytnutie peňažnej sumy\nveriteľom a na druhej strane vrátenie tejto sumy, vo všeobecnosti aj s úrokmi, podľa stanoveného\nsplátkového kalendára. Bolo by totiž v rozpore s touto povinnosťou striktného výkladu zahrnúť pod pojem\n„hlavný predmet zmluvy“ všetky služby, ktoré sú jednoducho spojené so samotným hlavným predmetom\na ktoré preto majú vedľajšiu povahu v zmysle judikatúry spomenutej v bode 17 tohto rozsudku.\nSúdny dvor zdôraznil, že požiadavka transparentnosti uvedená v článku 5 smernice 93/13 by nemala byť\nobmedzená len na zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska týchto zmluvných podmienok,\nale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený touto smernicou vychádza z myšlienky, že\nspotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,\nnajmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania\nzmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená uvedenou smernicou, sa musí chápať široko.\nUvedenú požiadavku je teda potrebné chápať tak, že neukladá len povinnosť, aby bola dotknutá\nzmluvná podmienka pre spotrebiteľa formulovaná z gramatického hľadiska zrozumiteľne, ale aj to, aby\nzmluva transparentným spôsobom vyjadrovala konkrétne fungovanie mechanizmu, na ktorý sa odvoláva\ndotknutá podmienka, ako aj prípadne vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným\nostatnými podmienkami, aby bol spotrebiteľ schopný na základe presných a zrozumiteľných kritérií\nposúdiť ekonomické dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.\nJe pravda, že z tejto judikatúry nevyplýva, že veriteľ je povinný v dotknutej zmluve podrobne\nšpecifikovať povahu všetkých služieb, ktoré poskytuje ako protihodnotu poplatkov stanovených\nv jednej alebo viacerých zmluvných podmienkach. Vzhľadom na ochranu, ktorú má smernica 93/13\nposkytovať spotrebiteľovi z dôvodu, že sa nachádza v znevýhodnenom postavení voči predajcovi alebo\ndodávateľovi, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, je však dôležité, aby povaha\nskutočne poskytnutých služieb mohla byť rozumne pochopená alebo vyvodená zo zmluvy posudzovanej\nako celok. Okrem toho spotrebiteľ musí byť schopný overiť, že sa rôzne poplatky alebo služby, za ktoré\nsa poplatky platia, neprekrývajú.\nV bode 69 rozsudku zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (C-224/19\na C-259/19, EU:C:2020:578), Súdny dvor rozhodol, že požiadavka transparentnosti vyplývajúca tak\nz článku 4 ods. 2 smernice 93/13, ako aj z jej článku 5, bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sa\nzmluvná podmienka sama osebe považuje za transparentnú bez toho, aby príslušný súd musel vykonať\npreskúmanie, aké je opísané v bodoch 31 až 33 tohto rozsudku.\nPokiaľ ide o posúdenie jasnosti a zrozumiteľnosti takejto podmienky, z judikatúry pripomenutej\nv bodoch 31 až 33 tohto rozsudku vyplýva, že príslušný súd je povinný, vzhľadom na všetky relevantné\nskutkové okolnosti, overiť, či bol dlžník schopný posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré mu z toho\nvyplývajú, pochopiť povahu služieb, ktoré poskytuje ako protihodnotu poplatkov stanovených v uvedenej\npodmienke, a overiť, že sa rôzne poplatky stanovené v zmluve alebo služby, za ktoré sa poplatky platia,\nneprekrývajú.\nV tejto súvislosti, pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v druhej otázke, treba po prvé konštatovať, že\nrozšírená znalosť podmienky stanovujúcej províziu za poskytnutie úveru medzi spotrebiteľmi je nezávislá\nod spôsobu, akým je takáto podmienka formulovaná v rámci konkrétnej zmluvy, o ktorú ide v spore vo\nveci samej. Všeobecná známosť takejto podmienky preto nie je faktorom, ktorý by sa mohol brať do\núvahy v rámci posúdenia jej jasnej a zrozumiteľnej povahy.\nPokiaľ ide o preskúmanie existencie prípadnej značnej nerovnováhy, toto preskúmanie sa nemôže\nobmedzovať na kvantitatívne ekonomické posúdenie spočívajúce v porovnaní jednak celkovej hodnoty\ntransakcie, ktorá je predmetom zmluvy, a jednak nákladov, ktoré na základe tejto podmienky znáša\nspotrebiteľ. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného\nnarušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza\nna základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa\ntýchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej\npovinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa.“\n61. Nadväzujúc na ďalšiu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C – 229/19, C – 776/19, C – 212/20,\nC – 405/21, C – 321/23) plynú tieto závery:\n\n- je nepodstatné, že sa zmluvná podmienka týka nízkej sumy a to 1,66 Eur. Značná nerovnováha\ntotiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia,\nv ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych\npredpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy,\nprekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy\nnestanovujú,\n- s cieľom určiť, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán\nvyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy\nuplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto\nzmysle,\n- dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 93/13 nemožno zabezpečiť,\nak by dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky\nv zmysle článku 4 ods. 2 tejto smernice niesol spotrebiteľ,\n- aj keď zmluva nemusí obsahovať vyčerpávajúci výpočet služieb poskytovaných za jednotlivé poplatky\nvyberané veriteľom, vždy musí obsahovať ako celok také skutočnosti, z ktorých bude zrejmé za čo sa\npoplatok účtuje a že služby poskytované za tento poplatok sa neúčtujú duplicitne napr. formou iného\npoplatku,\n- všeobecná známosť podmienky nie je faktorom, ktorý by sa mohol brať do úvahy v rámci posúdenia\njej jasnej a zrozumiteľnej povahy,\n- požiadavka transparentnosti uvedená v článku 5 smernice 93/13 by nemala byť obmedzená len na\nzrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska týchto zmluvných podmienok,\n- vzhľadom na povinnosť vykladať článok 4 ods. 2 smernice 93/13 striktne, nemožno povinnosť odplaty\nza takúto službu považovať za súčasť hlavných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere (porov.\nrozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9CSp 74/2022 z 6.5.2024)\n62. Predmetná zmluvná podmienka je podľa názoru súdu netransparentná, nakoľko zo Zmluvy nie je\nmožné ustáliť, aké činnosti sú v tomto poplatku zahrnuté.\n63. Žalovaný nazýva tento poplatok „štandardný v bankovej praxi“, čo v zmysle judikatúry samo o sebe\nnemôže vyvodzovať jeho prijateľnosť, keď ako uviedol Súdny dvor EÚ, všeobecná známosť takejto\npodmienky nie je faktorom, ktorý by sa mohol brať do úvahy v rámci posúdenia jej jasnej a zrozumiteľnej\npovahy.\n64. Pokiaľ na tento účel žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, že tento poplatok pokrýva najmä\núkony pred definitívnym poskytnutí úveru bezodplatne, potom súdu (nie to spotrebiteľovi) o to viac nie\nje zrejmé, čo daný poplatok potom má zahŕňať, keďže banka poskytuje tieto činnosti bezodplatne. Ak\nsú tieto úkony bezodplatné, na základe čoho si ich banka potom kompenzuje?, resp. možno uviesť, že\nreálna bezodplatnosť nikdy nenastala. Tiež pokiaľ žalovaný uvádza, že nárok na poplatok vznikne, ak\ndôjde k uzavretiu zmluvy a skutočnému poskytnutiu úveru, potom nie je súdu zrejmé, z akého dôvodu\nza tieto úkony nie je účtovaný poplatok spotrebiteľom, ktorým úver napr. v konečnej fáze poskytnutý\nnebol, resp. z akéhokoľvek dôvodu k uzavretiu zmluvy o úvere nedošlo oproti spotrebiteľom, ktorí zmluvu\no úvere podpísali a úver im bol poskytnutí.\n65. K neprijateľnej zmluvnej podmienke – poplatok za upomienku - sa rovnako vyjadrili súdy a súd\nnevidí dôvod na odklon od vysloveného právneho záveru cit.: „38. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke v\nzmluve o úvere, v Sadzobníku poplatkov – účinného od16.05.2011, a to v časti Úvery pre obyvateľstvo,\nPôžička na bývanie, v znení: „Zasielanie upomienok: 6.1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 € 7.\n2. upomienka po omeškaní splátky 24,90 €.“ odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že\nich výška prevyšuje náklady na ich vyhotovenie a zaslanie a že svojou povahou ide o skryté sankcie\npredstavujúce zmluvnú pokutu, ktorá podľa odvolacieho súdu predstavuje neprijateľnú podmienku v\nzmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Takéto poplatky majú jednoznačne sankčný charakter, nie je za ne\nani poskytované protiplnenie, čo treba považovať za neprijateľné (tzv. teória skutočného plnenia). V\ntomto smere je irelevantné, či žalovaný vystavil, alebo nevystavil žalovanej upomienky, a či za ne účtoval\nv zmluve o úvere uvedené poplatky; relevantné pre súdne rozhodnutie je to, že takéto podmienky\nvo formulárovej, žalovaným pripravenej zmluve zakotvené boli. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal\nakékoľvek výdavky dodávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, ktoré si v zmluve\nvopred sám určil pevnou sumou, jedná o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a\nspôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,\n\npričom poplatok umožňuje získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech nad rámec skutočných a\núčelných výdavkov. Zmyslom upomienky je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si dodatočne\nsplnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní (por. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.\n9C/137/2016 z 03.10.2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15CoCsp/23/2020z 11.02.2021,\nrozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 22CoCsp/18/2021 z 29.06.2021, či rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove, sp. zn. 18CoCsp/36/2020 z 28.09.2021).“ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 6CoCsp 16/2024 z 19.9.2024).\nZmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa\n29.05.2015, v článku 2. Práva, povinnosti a vyhlásenie klienta, v bode 2.3., v znení: „Klient vyhlasuje,\nže nie je osobou s osobitným vzťahom k banke (v prípade nepravdivosti tohto vyhlásenia bude banka\npostupovať podľa článku 17 VOP).“\n66. Podľa názoru súdu je v predmetnom zmluvnom ustanovení značná nerovnováha v právach\na povinnostiach v neprospech spotrebiteľa založená, nakoľko je spotrebiteľ vystavený nejasnej,\nnezrozumiteľnej zmluvnej podmienke spočívajú v používaní komplikovaných a sofistikovaných termínov,\nktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa, a to pod sankciou okamžitého zosplatnenia úveru.\n67. Na právnom posúdení súdu nemení nič zákonný odkaz zákon o bankách, pretože existuje\nnezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ z dôvodu svojej nevedomosti netuší, čo má chápať pod\ntermínom osobitný vzťah k banke. (pozri v tomto zmysle v súvislosti so smernicou Rady 93/13/EHS z\n5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd.\n15/002, s. 288), rozsudok Mostaza Claro, C 168/05, EU:C:2006:675, bod 28 a citovanú judikatúru, ako aj\nv súvislosti so smernicou Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych\npredpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42,\n1987, s. 48; Mim. vyd. 15/001, s. 326), rozsudok Rampion a Godard, C 429/05, EU:C:2007:575, bod 65).\n68. Rovnako súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp 74/2022\nz 24.10.2022, s ktorého dôvodmi sa v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje na ne cit.: „68. Zároveň\nz ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka nemôže vykonáva s osobami, ktoré k\nnim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali\ns ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním takéhoto obchodu preveriť, či\nosoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a táto osoba je povinná poskytnúť\nbanke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v\nzmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o\núvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej\nbanky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov. 69. Súd I. inštancie sa stotožňuje s argumentáciou\nžalobcu o neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania, ktoré umožňuje banke kedykoľvek vyhlásiť\nmimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia nepravdivosti údajov o existencii osobitného vzťahu k\nbanke. 70. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách,\nv zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba\ntie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.\nUvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu\nklienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len\ntoho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu\nosobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený\npojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré\nuvedený pojem upravuje.“\n69. Rovnako súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoCsp\n17/2023 z 4.4.2024, ktorý k zmluvnej podmienky v obdobnom znení uviedol cit.: „25. K zmluvnej\npodmienke v čl. VII. Porušenie zmluvných povinností bod 6. odvolací súd stotožňujúc sa s názorom\nsúdu prvej inštancie na podporu argumentácie poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa\n15.06.2023 sp. zn. III. ÚS 111/2023, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, cit.: „21. ....Pokiaľ ide o\npožiadavku transparentnosti zmluvných podmienok, ako vyplýva z čl. 4 ods. 2 smernice 93/13, Súdny\ndvor zdôraznil, že táto požiadavka, uvedená aj v čl. 5 tejto smernice by nemala byť obmedzená len\nna ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, ,,... požiadavka jasného\na zrozumiteľného formulovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená rovnakou\n\nsmernicou, sa musí chápať široko“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. 4. 2014, Kásler a Káslerné\nRábai, C-26/13, EU:C:2014:282, body 71 a 72, ako aj z 9. 7. 2015, Bucura, C-348/14, neuverejnený,\nEU:C:2015:447, bod 52). 22. Ku konfrontácii inštitútov neurčitosti a neprijateľnosti treba poznamenať,\nže podľa všeobecných súdov bola neurčitosť zmluvnej podmienky nie prekážkou, ale naopak, dôvodom\nvyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach v\nneprospech spotrebiteľa je založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej\nalebo neurčitej zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti spotrebiteľa. Najčastejšie\nprípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných a\nnáročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného ustanovenia,\nktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko súvisí s jej\nnezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ je vystavený\nprávnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu. Nejasnosť,\nneurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa prejavuje jednoducho,\na to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností (ŠTEVČEK, M., DULAK, A.,\nBAJÁNKOVÁ, J. a kolektív. Občiansky zákonník I. Druhé vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019,\n564 s.)......24. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že „... informácie o zmluvných podmienkach\na dôsledkoch tohto uzavretia zmluvy poskytnuté pred uzavretím zmluvy majú pre spotrebiteľa zásadný\nvýznam. Najmä na základe týchto informácií sa tento spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný\npodmienkami, ktoré predajca alebo dodávateľ vopred vypracoval“ (rozsudky z 21. 3. 2013, RWE\nVertrieb, C-92/11, EU:C:2013:180, bod 44, ako aj z 21. 12. 2016, Gutiérrez Naranjo a i., C-154/15,\nC-307/15 a C-308/15, EU:C:2016:980, bod 50). Súdny dvor tiež rozhodol, že „v každom prípade je súd\nčlenského štátu povinný preskúmať, či zmluvná podmienka týkajúca sa hlavného predmetu zmluvy bola\nformulovaná jasne a zrozumiteľne“ (rozsudok C-224/19, b. 71; týka sa provízie za poskytnutie úveru,\ntiež rozsudok z 21. 12. 2016 v spojených veciach C-154/15, C-307/15, C-308/15, F.:F.:G.:XXXX:XXX).“\n70. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly\nust.§ 53 ods. 1 OZ.\nZmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa\n29.05.2015, v článku 2. Práva, povinnosti a vyhlásenie klienta, v bode 2.6., v znení: „Ak klient poruší\nakúkoľvek povinnosť vyplývajúcu z tejto zmluvy, banka je oprávnená požadovať od klienta zaplatenie\nzmluvnej pokuty vo výške 200,00 EUR, a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti. Nárok\nna náhradu škody týmto nie je dotknutý.\n71. Predmetné zmluvná podmienka je rovnako netransparentná, nakoľko jej aplikácia pripadá do úvahy\npri akomkoľvek porušení povinnosti zo Zmluvy.\n72. Ustanovenie § 544 OZ umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať si\nzmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je\ndlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o\nzmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom\nlimitovaná.\n73. Žalovaný určil paušálnu zmluvnú pokuta za každé porušenie povinnosti nezohľadňujúc intenzitu\na význam toho ktorého porušenia ustanovenia Zmluvy. Banke ako obchodníkovi naopak umožňuje pri\nakomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v\nplnej výške Rovnako nezohľadňuje prípad, ak by spotrebiteľ porušil svoju povinnosť uhradiť 0,1 eur zo\nsplátky. Zmluvné ustanovenia by aj v tomto prípade umožňovalo uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú\npokutu vo výške 200 eur.\n74. Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj\ndojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú\nsumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, čo je podľa názoru súdu daný prípad.\nZmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa\n29.05.2015, v článku 2. Práva, povinnosti a vyhlásenie klienta, v bode 2.8., v znení: „Klient vyhlasuje,\nže: - prevzal a oboznámil sa pred uzavretím tejto zmluvy s jej súčasťami: formulár so štandardnými\neurópskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere; OP; VOP; Sadzobník.“\n\n75. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle\nust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.\n„28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v tomto\nprávnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal\nnávrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek\npochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a\nokolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy\nžalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie.\nTakéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k\npotencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len\nv dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo\nnávrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná\npodmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,\nže sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a\nporozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,\nv dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,\npodnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná\npodľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho,\nObčiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené\nv spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú\nspotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,\nmala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani\nu zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne\nmenoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať\niné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §\n53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021\nz 13.12.2021).\nZmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úvery občanom – Prima banka\nSlovensko, a.s. k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa 29.05.2015, v článku\n2. Všeobecne o úveroch, v bode 2.7 Povinnosti klienta, v znení: „Počas celej doby trvania úveru musí\nklient plniť nasledovné povinnosti: (b) písomne oznámiť banke všetky zmeny svojich identifikačných a\nkontaktných údajov vrátane telefonického kontaktu, ako aj iné skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť plnenie\njeho záväzkov podľa zmluvy o úvere (napr. začatie trestného stíhania, nariadenie výkonu trestu, začatie\nexekučného konania), ihneď ako nastali, resp. sa o nich dozvie;\n76. Ako bolo vyššie poukázané na judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12 Constructora\nPrincipado, existencia „značnej nerovnováhy“ môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne\nzávažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana\nnachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú\nvnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa.\n77. S poukazom na uvedené sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku Okresného\nsúdu Prešov sp. zn. 11C 115/2016 z 29.6.2016, v zmysle ktorého cit.: „V danom prípade napadnuté\nzmluvné podmienky jednoznačne nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, nepredstavujú ani hlavný predmet zmluvy a ani netýkajú sa primeranosti ceny.\nKeďže sú súčasťou obchodných podmienok žalovaného, ktoré sú vopred stanovené, rozhodne nie\nsú individuálne vyjednané medzi účastníkmi. Úspešnosť žaloby tak závisela na posúdení toho, či v\nnich ide o hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Sporné\nzmluvné podmienky podľa súdu nie sú formulované určito a zrozumiteľne, ostáva totiž len na posúdení\nbanky, ktoré zmeny ovplyvňujúce bonitu žalobcu považuje za relevantné, ktoré by mal žalobca oznámiť.\nNavyše samotný vznik nejakej skutočnosti ohrozujúcej pohľadávku banky neznamená, že žalobca by\nsa nedokázal s ňou vyporiadať. Zanedbateľné nie je ani to, že súd postráda praktický význam splnenia\ntejto povinnosti, ktorá nemôže ovplyvniť už daný záväzok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy. Nemožno\n\nsúhlasiť s tým, že by sporné zmluvné podmienky boli v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách,\nuvedený zákon vo vzťahu k fyzickej osobe, čo nepochybne je aj spotrebiteľ, žiadne podobné povinnosti\nneukladá. Preverovanie bonity spotrebiteľa sa vyžaduje pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere,\nčo upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 7 ods. 1 alebo § 11 ods. 2. Nemá\nteda žiadne právne a ani faktické opodstatnenie preskúmavať bonitu spotrebiteľa po uzavretí úverovej\nzmluvy...“.\n78. Dodávateľ teda uložil povinnosti spotrebiteľovi nad rámec zákonnej úpravy (preverenie bonity za\ntrvania zmluvného vzťahu).\n79. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly\nust.§ 53 ods. 1 OZ.\nZmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úvery občanom – Prima banka\nSlovensko, a.s. k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa 29.05.2015, v článku\n2. Všeobecne o úveroch, v bode 2.9. Omeškanie dlžníka, v časti 2.9.3 Postup pri omeškaní klienta,\nodsek 2 a odsek 3, v znení: „Banka môže za účelom úhrady svojej pohľadávky uplatniť právo započítať\nsvoju pohľadávku voči pohľadávke klienta na výplatu zostatku z ktoréhokoľvek bežného účtu vedeného\nbankou pre klienta, a z takéhoto účtu odpísať čiastku potrebnú na vyrovnanie pohľadávky banky. Ak je\ntento účet vedený v cudzej mene, vykoná banka pred odpísaním čiastky z účtu konverziu kurzom devíza\nnákup v súlade so svojim kurzovým lístkom. ... Banka môže ďalej odmietnuť ďalšie čerpanie úveru. Aj\nbez predchádzajúceho písomného oznámenia môže tiež zablokovať všetky účty klienta vedené bankou.\nPočas trvania blokácie účtov môže klient so zablokovanými peňažnými prostriedkami na účtoch nakladať\niba so súhlasom banky.“\nČasť zmluvnej podmienky uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka\nSlovensko, a.s. k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000215202, zo dňa 29.05.2015, v článku\n21. Započítanie, v znení: „Banka môže započítať aj také vzájomné pohľadávky, z ktorých niektorá ešte\nnie je splatná, alebo je premlčaná, ako aj pohľadávky, ktoré nemožno uplatniť na súde a pohľadávky,\nktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou. Započítateľné sú aj pohľadávky\nznejúce na rôzne meny, a to aj v prípade, že tieto meny nie sú voľne zameniteľné. Za oznámenie o\nzapočítaní sa považuje aj informácia obsiahnutá vo výpise z účtu.“,\n80. Jednotiacim dôvodom neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok je rozpor so zákonom, a to ust.\n§ 580 OZ.\n81. Súd nevidí dôvod na odklon od záverov rozsudkov v obdobných veciach a v plnom rozsahu odkazuje\nna odôvodnenie rozhodnutia cit.: „34. K záveru o neprijateľnosti zmluvných podmienok zmluvy\no úvere, uvedených v obchodných podmienkach pre úver – pôžička na bývanie, účinných\nod 01.08.2011, v článku 7 – Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bode\n7.1., v znení: „[ii] započítaním pohľadávky z ktoréhokoľvek Účtu Dlžníka vedeného Bankou voči\nPohľadávke Banky vzniknutej na základe ZoÚ. Za postačujúci prejav započítania sa pritom považuje\nnásledné doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý deň a rozsah započítania.“, a v bode 7.3., v\nznení: „Platby od Dlžníka sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké\nzáväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov,\núrok z omeškania, úrok z úveru, splátka istiny úveru. V prípade viacerých Pohľadávok banky voči\nDlžníkovi sa platby Dlžníka započítavajú najskôr na Pohľadávku banky skôr splatnú podľa uvedeného\nporadia. Ak je Dlžník Majiteľom účtu, príp. spoludisponentom Účtu vedeného Bankou, podpisom Návrhu\nudeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto Účtu na účely\nsplácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné\npohľadávky voči Dlžníkovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Dlžníka\nvoči Banke. Banka je z tohto dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek príkaz Dlžníka vo\nvzťahu k týmto prostriedkom, či inak neumožniť Dlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek\nÚčte Dlžníka na čo ju Dlžník týmto splnomocňuje.“, s ktorým sa odvolací súd taktiež stotožňuje, je\npotrebné doplniť, že prvá z citovaných zmluvných podmienok umožňuje započítanie pohľadávok\nžalovaného ako dodávateľa bez jeho výslovnej notifikácie, čo je skutočne nutné považovať za\nrozporné s právnou úpravou zakotvenou v § 580 OZ, vyžadujúcou právny úkon smerujúci k\nzapočítaniu voči druhému účastníkovi právneho vzťahu, ktorým nemôže byť s časovým odstupom\n\ndoručený výpis z účtu, z ktorého by bol spotrebiteľ nútený takéto započítanie dešifrovať. Druhá\nz citovaných zmluvných podmienok zase jednostranne odoberá spotrebiteľovi ako dlžníkovi právo na\nurčenie pohľadávok, na ktoré majú byť jednotlivé platby dlžníka započítané (por. slová cit.: „bez\nohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná“), zjavne za účelom úročenia dlžnej istiny, ktorá\nmá byť splácaná až ako posledná. Uvedenou zmluvnou podmienkou je ešte pred vznikom konkrétnej\npohľadávky vnútený spotrebiteľovi odklon od dispozitívneho ustanovenia upravujúceho takúto situáciu (§\n566 OZ). Preto obidve tieto zmluvné podmienky zavedené do obchodných podmienok pre úver –\npôžička na bývanie nepochybne spôsobujú hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech\nspotrebiteľa a sú v rozpore s § 53 ods. 1 OZ. V kontexte odvolacej argumentácie žalovaného odvolací\nsúd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III.ÚS 307/2020 z 15.04.2021 sa\nsíce dotkol otázky posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom\nzákonníku v spotrebiteľských právnych vzťahoch, avšak v okolnostiach označeného prípadu nie\nv súvislosti s prednostným započítavaním úhrad spotrebiteľa na príslušenstvo, ale v otázke\npoužitia ustanovení o odstúpení od zmluvy v spotrebiteľských právnych vzťahoch a následkoch s nim\nspojených. Preto táto odvolacia argumentácia nie je spôsobilá zvrátiť správnosť právneho posúdenia\nrealizovaného súdom prvej inštancie vo vzťahu k vyššie citovaným zmluvným podmienkam. Na\npodporu vecnej správnosti záveru o neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok odvolací súd\npoukazuje rozsudok č.k. 9Csp/74/2022 - 224 zo dňa 28.11.2022, rozsudok Krajského súdu Žilina sp.\nzn. 9CoCsp/53/2020 zodňa 25.3.2021 a rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/6/2020 z\n29.06.2020 a sp. zn.5CoCsp/46/2020 zo dňa 26.08.2021.“\n82. Predmetné zmluvné ustanovenie považuje súd za neprijateľné podľa § 53 ods. 1 OZ, nakoľko zakladá\nnevyvážený vzťah medzi spotrebiteľmi a žalovaným a poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru\nmožnosť postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítanie pohľadávky sa tak stáva pre\nspotrebiteľov netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou\ndobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa\na je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ).\n83. Naviac zmluvná podmienka umožňuje dodávateľovi započítanie pohľadávky spotrebiteľa voči svojej\nnesplatnej pohľadávke, napriek tomu, že takýto postup explicitne zakazuje ust. § 581 ods. 2 veta druhá\nOZ (cit. „Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.“), resp.\nktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia alebo exekúciou (§ 581 ods. 1 OZ).\n84. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n85. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo\nveci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva\nproti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto neúspešnému\nžalovanému súd uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom\nsúde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej\nveci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie\ndôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom\nsa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\n\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania.\nAk žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie\nexekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {"stav": {"sz": "7CoCsp/6/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "da2f476c-7bb7-4fe8-afc8-12cd30f0d9ae:38ab8a9b-e000-4dbe-94c3-c6ad687ce614", "datum": "2025-06-10", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:ae65b3be-97a8-4bf2-9d11-07957a770694", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.111.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 111/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/2023 z 15. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-15", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.111.2023.2"}, {"guid": "ussr:d7987b52-ac85-4a92-b893-09d23cf21d88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.249.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2023 z 10. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-10", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.249.2023.1"}, {"guid": "ussr:d1afe6d9-117c-4ed7-9e3a-43b92f59c107", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.307.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 307/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 307/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.307.2020.1"}, {"guid": "ussr:bc4b1868-176d-466b-984e-be1f8805b07b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 413/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4b1868-176d-466b-984e-be1f8805b07b"}, {"guid": "6a05b646-dfd8-4eaf-b9e8-128c020e84e0:10fe80af-88e6-4b74-8970-28b549b3f3c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8118216041.1", "spisova_znacka": "1Cdo/167/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/167/2021 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8118216041.1"}, {"guid": "f3cc89a9-3ec0-42db-a5b5-8d0c884498d2:64ad8edd-2cc8-4606-a225-4ad791f5ce09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5817203885.1", "spisova_znacka": "7Cdo/277/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/277/2021 z 21. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-21", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5817203885.1"}, {"guid": "a3bc1742-83ea-4545-baa5-ffb446bb9e4b:dac6ea85-55a5-4753-9d3e-b27ce0d99fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8118202046.1"}, {"guid": "1d0c886c-4483-44f9-811d-141f6ead2b5c:7f00cf6e-e3d9-436c-b851-00a516d0cb92", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4217202137.1", "spisova_znacka": "7Cdo/294/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/294/2019 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4217202137.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "2dcb6763-b2ea-4108-9d1b-1c8a4d7ad0ec:5cd7afdf-780d-48c6-9b37-3ba3c244fddb", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6123333791.1", "spisova_znacka": "6CoCsp/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoCsp/16/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6123333791.1"}, {"guid": "45815898-6231-4c3f-9a0e-38f36e782897:db2be5c8-19d2-4904-981d-272568ebe6b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "13CoCsp/17/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoCsp/17/2023 z 20. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/45815898-6231-4c3f-9a0e-38f36e782897:db2be5c8-19d2-4904-981d-272568ebe6b9"}, {"guid": "11932961-a2bf-4ba6-9656-5ced121595a4:6e44f852-f2a1-4d30-826f-760228c2ecf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "9CoCsp/53/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9CoCsp/53/2021 z 15. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/11932961-a2bf-4ba6-9656-5ced121595a4:6e44f852-f2a1-4d30-826f-760228c2ecf2"}, {"guid": "22e5da97-3c35-4099-8e2c-e744513a033f:c77462f2-6631-4648-beff-7b1e5c53d5dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/46/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/46/2021 z 13. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-12-13", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/22e5da97-3c35-4099-8e2c-e744513a033f:c77462f2-6631-4648-beff-7b1e5c53d5dc"}, {"guid": "70fddb9a-90fe-4162-9187-810b1eaf3187:af6cbabf-ef61-45dc-b9a3-9a43c8183c13", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/38/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoCsp/38/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/70fddb9a-90fe-4162-9187-810b1eaf3187:af6cbabf-ef61-45dc-b9a3-9a43c8183c13"}, {"guid": "1c8c533f-e9b5-4c0e-a1f4-c23fa3fe3cea:556dca3e-b8f5-43c4-98fa-be6785bdb1c4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8619200727.1", "spisova_znacka": "18CoCsp/36/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoCsp/36/2020 z 27. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-09-27", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8619200727.1"}, {"guid": "7d1203f6-5b86-4f2c-925f-e67946e118ac:972ba37f-7b61-4c8e-bb70-3b79bffcc7e2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8120208529.1", "spisova_znacka": "22CoCsp/18/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/18/2021 z 28. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8120208529.1"}, {"guid": "920826fe-c061-4dad-94c0-c52dded902d1:a0a24535-1709-4d1a-9b51-17ab7ce5c108", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:6119467032.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/53/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoCsp/53/2020 z 24. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-03-24", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:6119467032.1"}, {"guid": "38c9f4bb-a2f4-452c-9711-035a850bc5ee:aa4c7494-0201-4925-9f4b-ac772e9982dc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6119341231.1", "spisova_znacka": "15CoCsp/23/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoCsp/23/2020 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6119341231.1"}, {"guid": "1adf62e3-a2da-4621-adc7-b99f42d62181:0c5984f2-8844-45bb-b5ae-5f17dcf014fd", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4216221780.2", "spisova_znacka": "9Co/128/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/128/2019 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4216221780.2"}, {"guid": "3ad56674-f0e8-4e0b-bb12-72ae15131292:94c98b73-408b-4457-ab3e-6df13bc13903", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6117246094.1", "spisova_znacka": "16Co/113/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/113/2019 z 13. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6117246094.1"}, {"guid": "06bd16b6-a3a7-4101-90ae-c3e382d7a8b1:553dc48c-de3a-48f5-af46-6e55421054f2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1218209200.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/6/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/6/2020 z 15. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-03-15", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1218209200.1"}, {"guid": "0bb4b788-2164-4015-9b97-3c9a15e2b6e2:7b48c6f5-415a-4e74-a57a-ab9ce1aa45dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6819200233.1", "spisova_znacka": "14Co/189/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/189/2019 z 9. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-12-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6819200233.1"}, {"guid": "90ec45c2-e1ee-44a4-866e-a064abdcc49a:8a35819b-5ea0-48a1-a1f4-8a05b4578294", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3816208036.2", "spisova_znacka": "27Co/221/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/221/2017 z 16. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-04-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3816208036.2"}, {"guid": "44061f21-550b-4910-bdaf-ae99b3d11842:17c92c9b-e634-447c-b447-ddbd7ed41326", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1113221969.1", "spisova_znacka": "4Cob/235/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/235/2015 z 25. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1113221969.1"}, {"guid": "d9e62a2f-c833-411f-a2b3-55018c28a458:af65ddd3-e423-4470-8af0-f39e2c3d2141", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:1112219442.1", "spisova_znacka": "25Co/60/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/60/2013 z 27. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:1112219442.1"}, {"guid": "9e683300-42bc-42e8-aef5-0eb6fe32b613:42dacd09-d001-48a7-9c83-28a3918e79bc", "ecli": "ECLI:SK:OSKN:2023:6122481362.3", "spisova_znacka": "8Csp/43/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 8Csp/43/2023 z 13. 8. 2023", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2023-08-13", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSKN:2023:6122481362.3"}, {"guid": "7c7a6697-3b77-4cdd-8d4c-7dc5a0f1a1de:70f66f3c-b412-4eda-af79-4716b2aed782", "ecli": null, "spisova_znacka": "29Csp/74/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022 z 24. 10. 2022", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2022-10-24", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7c7a6697-3b77-4cdd-8d4c-7dc5a0f1a1de:70f66f3c-b412-4eda-af79-4716b2aed782"}, {"guid": "84d6ca9d-d134-4407-9299-acfe030c8653:2ee7562a-9c2b-4b04-b0df-a78e4e519743", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Csp/133/2019", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 11Csp/133/2019 z 25. 9. 2019", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/84d6ca9d-d134-4407-9299-acfe030c8653:2ee7562a-9c2b-4b04-b0df-a78e4e519743"}], "citovane_v": []}