Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 23Cb/88/2024 z 24. 6. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 24. júna 2025, sp. zn. 23Cb/88/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8124207567.2
Okresný súd Prešov | 23Cb/88/2024 | ECLI:SK:OSPO:2025:8124207567.2 | 2025-06-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aefb8351-bfd0-494b-ab9c-ce3eaba965da
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8124207567.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prešov
23Cb/88/2024
8124207567
24. 06. 2025
Mgr. Alena Paveleková
ECLI:SK:OSPO:2025:8124207567.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu : BFF Central Europe s.r.o.,
Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 81 102, IČO : 44 414 315, v konaní právne zastúpený
Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o.,, Ružová Dolina 8, Bratislava, 821 09, IČO : 47 248 301, proti
žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Jána Hollého 5898/14, Prešov,
08181, IČO : 00 610 577, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o.,
Kupeckého 4, 040 01, Košice, IČO : 36 863 947, o zaplatenie 136 120,01 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Konanie v časti o zaplatenie 136.120,01 Eur z a s t a v u j e .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy
135.654,52 Eur od 29.03.2024 do 19.12.2024, úroky z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 465,49
Eur od 29.03.2024 do 19.12.2024, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo
výške 80 Eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.08.2024 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
sumy 136 120,01 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 135 654,52 Eur od
29. 29.03.2024 do zaplatenia, vo výške 13,5 % ročne zo sumy 465,49 Eur od 29.03.2024 do zaplatenia,
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80 Eur, a náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že disponuje voči žalovaným pohľadávkami pozostávajúcimi z dvoch
samostatných istín súhrne vo výške 136 120,01 Eur, originálne nadobudnutého príslušenstva týchto
pohľadávok, originálneho nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok
vo výške 80 Eur.
3. Uviedol, že pôvodným vlastníkom pohľadávok bola obchodná spoločnosť EUCOS SK s.r.o., ktorá
ako zhotoviteľ uzatvorila dňa 04.04.2023 so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, predmetom
ktorej bola modernizácia oddelenia chirurgickej endoskopie. Dňa 12.07.2023 bol uzatvorený dodatok č.
1, ktorým došlo k úprave ceny diela o sumu 8528,55 Eur bez DPH. Pôvodný veriteľ dielo riadne zhotovil
a odovzdal žalovanému, vystavil žalovanému dňa 31.07.2023 faktúru č. 23S08015 na sumu 455 654,52
Eur, splatnú dňa 29.09.2023. Žalovaný vystavil spoločnosti EUCOS SK s.r.o. dňa 25.08.2023 objednávku
č. 26041/23/To na montáž obkladov v izbách lekárov CHM na sumu 465,49 Eur. Pôvodný veriteľ dielo v

zmysle objednávky riadne zhotovil a odovzdal žalovanému a následne vystavil dňa 07.09.2023 faktúru
č. 23S08019 na sumu 465,49 Eur, splatnú dňa 06.10.2023. Žalovaný dobrovoľne uhradil pohľadávku
pôvodného veriteľa v zmysle faktúry č. 23S08015 v sume istiny 70 000 Eur. Žalobca uviedol, že toto
plnenie má účinky uznania vo zvyšku dlhu v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Obchodného zákonníka).
4. Žalobca uviedol, že v ručiteľskom vyhlásení zo dňa 04.03.2024 sa zaviazal, že ako ručiteľ žalovaného
uspokojí veriteľa, a to spoločnosť EUCOS SK s.r.o., ktorá bola veriteľom žalovaného v prípade, ak
žalovaný neuhradí svoj dlh voči veriteľovi až do súhrnnej výšky 386 120,01 Eur. Pôvodný veriteľ dňa
06.03.2024 doručil žalovanému výzvu na plnenie zo dňa 05.03.2024. Žalovaný mal uhradiť dlh na
bankový účet spoločnosti EUCOS SK s.r.o. Pôvodný veriteľ v predmetnej výzve uviedol, že v prípade,
ak nebudú pohľadávky uhradené, výzva na úhradu bude adresovaná žalobcovi ako ručiteľovi, ktorý sa
stal ručiteľom žalovaného na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.03.2024.
5. Žalobca uviedol, že žalovaný dlh uhradil len sčasti, a to vo výške 250 000 Eur z faktúry č.
23S08015 vystavenej dňa 31.07.2023. Pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 19.03.2024 vyzval žalobcu na
plnenie vyplývajúce z ručiteľského vyhlásenia zo dňa 04.03.2024 v zostávajúcej neuhradenej časti
nimi fakturovanej istiny, a to vo výške 136 120,01 Eur. V nadväznosti na výzvu pôvodného veriteľa
zo dňa 19.03.2024 sa žalobca obrátil na žalovaného s oznámením o uplatnení si nárokov z ručenia
zo dňa 19.03.2024. Ďalej žalobca upovedomil žalovaného, že v prípade, ak mu nebudú v stanovenej
lehote doručené žiadne námietky, nebude si môcť žalovaný neskôr uplatniť námietky, pričom odkázal
na ustanovenie § 309 Obchodného zákonníka. Uvedené bolo doručené žalovanému dňa 22.03.2024.
Žalovaný na výzvu nereagoval.
6. Žalobca ako ručiteľ pristúpil dňa 28.03.2024 k plneniu v prospech pôvodného veriteľa a uhradil mu
sumu 136 120,01 Eur (potvrdenie o úhrade uvádza nižšiu sumu, nakoľko si žalobca voči pôvodnému
veriteľovi započítal zmluvne dojednanú odplatu za poskytnuté ručenie). Pôvodný veriteľ dňa 16.08.2024
písomne potvrdil, že mu bolo poskytnuté zo strany žalobcu ako ručiteľa plnenie vo výške 136 120,01 Eur.
7. Žalobca oznámením o plnení z ručenia zo dňa 02.04.2024 upovedomil žalovaného o tom, že dňa
28.03.2024 plnil miesto neho jeho záväzky voči pôvodnému veriteľovi v celkovej výške 136 120,01 Eur.
8. Žalobca rekapituloval, že pôvodnému veriteľovi bolo poskytnuté plnenie v sume 135 654,52 Eur vo
vzťahu k pohľadávke pôvodného veriteľa v zmysle faktúry č. 23S08015 vystavenej dňa 31.07.2023,
splatnej dňa 29.09.2023, na sumu 455 654,52 Eur (žalovaný dobrovoľne uhradil 320 000 Eur), a ďalej v
sume 465,49 Eur vo vzťahu k pohľadávke pôvodného veriteľa v zmysle faktúry č. 23S08019 vystavenej
dňa 07.09.2023, splatnej dňa 06.10.2023. Čo sa týka príslušenstva pohľadávok, uviedol, že v podobe
úrokov z omeškania disponuje voči žalovanému na základe plnenia ručiteľského vyhlásenia nárokom
počnúc dňom 29.03.2024, deň nasledujúci po dni plnenia z titulu ručenia pôvodnému veriteľovi, pričom
sadzba úrokov z omeškania v závislosti od pôvodného okamihu vzniku omeškania je 13,5 % ročne,
nakoľko prvý pôvodný deň omeškania žalovaného so zaplatením istiny nastal v období po 20.09.2023.
9. Žalobca teda uviedol, že sa stal vlastníkom dvoch pohľadávok, pričom celková výška istiny týchto
pohľadávok po tom, ako vstúpil v zmysle § 308 Obchodného zákonníka do práv pôvodného veriteľa, je
136 120,01 Eur. V dôsledku zaplatenia istiny z titulu ručenia sa teda žalobca na základe subrogácie,
respektíve zákonnej cessie, stal aj vlastníkom originálneho príslušenstva týchto pohľadávok v podobe
úrokov z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni, kedy žalobca ako ručiteľ plnil dlžnú istinu
pôvodnému veriteľovi miesto žalovaného, ako aj nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky.
10. Súd následne doručil žalobu spolu so všetkými pripojenými listinnými dôkazmi žalovanému.
11. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 04.10.2024 (č. l. 98).
12. Žalovaný uviedol, že konanie žalobcu súvisiace s jeho uplatňovaním predstavuje zjavné zneužitie
práva, zároveň je v rozpore s poctivým obchodným stykom a prieči sa dobrým mravom. Žalovaný
uviedol, že žalobca sa dostáva do pozície ručiteľa žalovaného cielene a účelovo a predmetný nárok
uplatňuje napriek tomu, že po všetkých právnych úkonoch zakladajúcich záväzkovo-právne vzťahy

medzi žalovaným a jeho pôvodným veriteľom mali zmluvné strany dojednané obmedzenie postupovania
pohľadávok pod sankciou neplatnosti jeho porušenia v zmysle príkazu ministra zdravotníctva č. 7/2017.
Teda pri založení záväzkového vzťahu žalovaný s pôvodným veriteľom deklarovali vôľu, aby práva a
povinnosti zo vzniknutých záväzkových vzťahov zostali zachované medzi týmito zmluvnými stranami,
obmedzili postupovanie pohľadávok aj s podmienkou spočívajúcou v udelení súhlasu zriaďovateľa
žalovaného a sankcionovali ich neplatnosťou.
13. Žalovaný uviedol, že žalobca dohodou s pôvodným veriteľom na vzniku ručiteľského záväzku
účelovo obišiel zakotvený zákaz postupovania pohľadávok, ktorý mal žalovaný dojednaný s pôvodným
veriteľom. Žalovaný nikdy neprejavil vôľu, aby sa žalobca stal jeho veriteľom. Žalobca sa stal ručiteľom
bez akejkoľvek ingerencie žalovaného, v spojení s tou skutočnosťou, že žalovaný a pôvodný veriteľ si
dojednali zákaz postupovania pohľadávok a žalovaný už v čase vzniku ručiteľského záväzkového vzťahu
bol v omeškaní s uspokojením pôvodného veriteľa, čo indikuje nepoctivý zámer žalobcu nadobudnúť
postavenie a práva veriteľa voči žalovanému. Poukázal na to, že žalobca už niekoľko rokov systematicky
v oblasti zdravotníctva uplatňuje nároky voči zadlženým štátnym zdravotníckym zariadeniam, ktoré z
dôvodu nedostatočného finančného krytia z prostriedkov poskytovaných zdravotnými poisťovňami nie
sú objektívne schopné splácať všetky svoje záväzky včas. Žalovaný poukázal na to, že Ministerstvo
zdravotníctva SR rieši plošne zadlženosť štátnych zdravotníckych zariadení prostredníctvom štátom
riadenej koncepcie oddlženia. Žalobca sa nikdy tejto koncepcie nezúčastnil a nevyužil pomoc od
štátu touto formou, ktorej podmienkou každého oddlženia je obligatórne vzdanie sa príslušenstva
pohľadávok zo strany veriteľov, ktoré však predstavuje podstatný zdroj príjmov žalobcu. Teda podľa
názoru žalovaného uvedené svedčí o nepoctivosti žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že verejné financie
titulom platenia zdravotného poistenia majú slúžiť k uhrádzaniu a skvalitňovaniu zdravotnej starostlivosti
a nie k tvorbe ziskov podnikateľského subjektu pôsobiaceho mimo odvetvia zdravotníctva.
14. Žalovaný tiež uviedol, že na základe týchto osobitných a špecifických skutočností v oblasti dodávania
zdravotníckeho tovaru či služieb poskytovaných žalovanému je postup žalobcu možné považovať za
zneužitie práva a za rozpor s poctivým obchodným stykom.
15. Žalovaný uviedol, že z týchto osobitných a špecifických okolností daného prípadu by tak výkon
práva žalobcu v kontexte s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka nemal požívať právnu ochranu
a nárok žalobcu by mal byť v celom rozsahu zamietnutý. Uviedol, že u žalovaného nejde o „obyčajného“
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ale o zdravotnícke zariadenie tvoriace jednu minimálnu sieť
poskytovateľov a v rámci nej pevnú sieť poskytovateľov, a ide o jednu z fundamentálnych zložiek
fungujúceho systému poskytovania zdravotnej starostlivosti v príslušnom regióne. Žalovaný poukázal,
čo do časti príslušenstva žalobcom uplatňovaného nároku, že túto argumentáciu podporil právnym
názorom aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 2Obdo/73/2022 zo dňa 31.01.2024, kde
rozhodol o dôvodnosti námietky žalovaného, ktorý namietal právne posúdenie otázky poctivého
obchodného styku a dobrých mravov aj v časti príslušenstva pohľadávky zdravotníckeho zariadenia
zúčastňujúceho sa na koncepcii oddlženia zdravotníckych zariadení súdmi prvej a druhej inštancie
v právnej veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 22Cb/72/2009. Najvyšší súd Slovenskej
republiky sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, s tým, že žalobca, ktorý pôsobí mimo
odvetvia zdravotníctva, nepodniká v ňom, netvorí v ňom žiadne hodnoty a zároveň sa odmieta zúčastniť
štátom riadenej koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, koná v rozpore s poctivým obchodným
stykom a dobrými mravmi, pokiaľ nerešpektuje obchodnú zvyklosť v odvetví zdravotníctva spočívajúcu
v dobrovoľnom neuplatňovaní príslušenstva pohľadávky pôvodnými veriteľmi voči zdravotníckym
organizáciám. Žalovaný zároveň poukázal aj na skutočnosť, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti
je verejným záujmom najužšie súvisiacim so základnými hodnotami chránenými aj ústavnými normami,
nakoľko fungujúci systém chráni život a zdravie pacientov.
16. Následne žalovaný navrhol, aby súd na tieto skutočnosti prihliadol aj v prípade, ak by žalobca mal
úspech v súdnom konaní, a teda nepriznal náhradu trov konania, nakoľko nepriznanie nároku na náhradu
trov konania nebude mať nepriaznivý vplyv na status žalobcu, pričom naopak u žalovaného by to mohlo
ohroziť riadne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a tým aj životy a zdravie pacientov.
17. Súčasne žalovaný navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. 22Cb/72/2019, ktorá bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obdo/73/2022, pretože ide o
skutkovú a právnu obdobnú vec.
18. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 24.10.2024 (č. l. 13). Uviedol, že
žalovaný v rámci vyjadrenia nepoprel, že bol dlžníkom pôvodného veriteľa, nespochybnil, že mu
bolo dielo pôvodným veriteľom riadne vyhotovené a odovzdané, nepoprel právny dôvod ani výšku
jednotlivých faktúr, netvrdil, že by žalované pohľadávky čo len sčasti uhradil, nespochybnil existenciu
ručenia poskytnutého zo strany žalobcu a ani to, že bol zo strany žalobcu a pôvodného veriteľa o
existencii ručenia a o možnosti vzniesť námietky voči pôvodnému veriteľovi písomne informovaný,
a nepoprel ani to, že žalobca z titulu ručenia plnil pôvodnému veriteľovi vo výške žalovanej istiny.
Následne teda jeho obrana bola len založená na tom, že výkon práva žalobcu je v rozpore s poctivým
obchodným stykom, že sa prieči dobrým mravom a že zo strany žalobcu sa jedná o zjavné zneužitie
práva. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2Obdo/73/2022, žalovaný opomenul poukázať na podstatný právny záver, že Najvyšší súd SR
poukázal na to, že ak by sa pôvodný veriteľ - postupca tejto koncepcie oddlženia nezúčastnil, podľa
názoru Najvyššieho súdu SR by bolo možné prijať právny záver konajúcich súdov, že uplatnenie
nároku na príslušenstvo zo strany postupníka nemôže byť klasifikované ako rozporné s poctivým
obchodným stykom a dobrými mravmi a išlo by o legitímny nárok. Poukázal, že pôvodný veriteľ
spoločnosť EUCOS SK s.r.o. vo vzťahu k pohľadávkam uplatňovaným v tomto konaní sa koncepcie
oddlžovania zdravotníckych zariadení nezúčastňovala. Z toho teda vyplýva, že žalobca si uplatňuje v
tomto konaní nárok, ktorý nemôže byť klasifikovaný ako rozporný s poctivým obchodným stykom a
dobrými mravmi, ale ide o legitímny nárok. Vzhľadom na to aj považoval návrh na prerušenie konania na
čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 22Cb/72/2019
za nedôvodný.
19. Pokiaľ ide o príkaz ministra zdravotníctva č. 7/2017, uviedol, že tento bol iba interným riadiacim
aktom štatutára ministerstva, ktorý nie je všeobecne záväzným právnym aktom, a poukázal na rozsudok
Okresného súdu Košice II č.k. 31Cb/120/2021-444 zo dňa 24.04.2023. Následne uviedol, že nie je
možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, podľa ktorého inštitút ručenia bol zo strany žalobcu zneužitý,
nakoľko žalobca vraj dohodou s pôvodným veriteľom ku vzniku ručiteľského vzťahu účelovo obišiel
zakotvený zákaz postupovania pohľadávok, ktorý mal žalovaný dojednaný s pôvodným veriteľom
v zmluve. Uviedol, že predmetný príkaz sa týka len zákazu postupovania pohľadávok. Súčasne
uviedol, že podľa právnej úpravy ručenia upraveného v Obchodnom zákonníku toto vzniká na základe
jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa adresovaného veriteľovi, pre zmluvné postúpenie
pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka sa však vyžaduje dohoda medzi veriteľom ako postupcom
a medzi postupníkom, t.j. osobou, ktorej sa pohľadávka postupuje. Dohoda o zákaze cessie v zmysle
ustanovenia § 525 Občianskeho zákonníka vylučujúca zmluvné postúpenie pohľadávok nemá potenciál
mať vplyv na platnosť ručiteľského vyhlásenia. A v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Košice II sp.zn. 35 Cb/95/2020, ktorý bol vydaný v konaní vedenom medzi totožnými s stranami
sporu, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Cob/43/2022.
20. Uviedol, že využiť inštitút ručenia upraveného v Obchodnom zákonníku je právom každého subjektu
akéhokoľvek záväzkového vzťahu, v ktorom je tento inštitút možné použiť. V podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky takzvaný za „zákaz ručenia“ nie je možné platne dojednať ani v prípade,
ak by bol súčasťou obojstranne podpísanej zmluvy.
21. Poukázal ďalej na to, že omeškanie dlžníka so zaplatením svojho záväzku voči veriteľovi je
porušením práva, pričom zodpovednosť dlžníka za svoje omeškanie je objektívna a veriteľ nemusí
preukazovať zavinenie dlžníka na omeškaní so zaplatením. Namietal, že snaha žalovaného dosiahnuť
akýsi zákaz nakladania s pohľadávkou neposkytuje žiadnu odpoveď na to, prečo by mal veriteľ
zotrvať niekoľko rokov v záväzkovom vzťahu s dlžníkom v omeškaní, ktorý sa už vopred zjavne
pripravoval na to nezaplatiť ani pôvodnému veriteľovi, ani ručiteľovi, spoliehajúc sa na budúce oddlženie
z verejných prostriedkov. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že nikdy neprejavil vôľu, aby sa žalobca
stal jeho ručiteľom, žalobca poukázal na to, že v právnom štáte by malo byť absolútne vylúčené, aby
dlžník, ktorý je opakovane a dlhodobo v omeškaní s úhradou svojich splatných záväzkov, obmedzoval
veriteľov v spôsobe zabezpečenia ich pohľadávok a tieto snahy označoval za nepoctivý zámer. Žalobca
pripomenul, že zákonodarca transponoval do ustanovení § 369a a § 369d Obchodného zákonníka
ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady ES č. 7/2011/EÚ v boji proti oneskoreným

platbám zdravotníckych zariadení svojim dodávateľom a iným zmluvným partnerom. Účelom malo byť
skrátenie doby splácania záväzkov zo strany nemocníc. Následne poukázal žalobca aj na to, že dňa
05.07.2023 podala Európska komisia voči Slovenskej republike žalobu, v rámci ktorej navrhla, aby
súd určil, že Slovenská republika si tým, že v rokoch 2015 až 2018 pretrvávajúco nezabezpečila,
aby verejnoprávne subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť splácali svoje obchodné dlhy v lehote
najviac 60 kalendárnych dní, nesplnila svoje povinnosti. Pričom bol vydaný rozsudok dňa 19.09.2024,
ktorý konštatoval, že si tieto povinnosti nesplnila. Zhrnúc uvedené, žalobca uviedol, že je jednoznačne
judikované, že neuhrádzanie platieb dodávateľom v sektore zdravotníctva v lehote splatnosti 60 dní
predstavuje porušenie práva Európskej únie. Následky tohto pochybenia nie je možné prenášať na
súkromnoprávne subjekty - veriteľov subjektov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ ide o
tvrdenie žalovaného, že tým, že sa žalobca nezúčastnil koncepcie oddlženia, svedčí o nepoctivosti
žalobcu, uviedol, že tento argument bol riešený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
2Cob/108/2023 zo dňa 25.09.2024, kde jednoznačne uviedol, že žalobcom uplatňovaný nárok nie je v
rozpore s poctivým obchodným stykom, neprieči sa dobrým mravom a zo strany žalobcu ani nejde o
zjavné zneužitie práva. Pokiaľ ide o osobitnú povahu pohľadávok v oblasti zdravotníctva, uviedol, že
zastáva názor, že samotná skutočnosť, že žalovaným je nemocnica, ešte neznamená, že si nemá riadne
a včas plniť svoje zmluvné záväzky. Aj k tomuto žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 7Cob/74/2020. Uviedol, že všeobecné súdy opakovane v rámci svojich rozhodnutí vysvetlili, že
ak si voči nemu veriteľ uplatňuje zaplatenie zákonného nároku, nejde o konanie v rozpore s dobrými
mravmi ani o konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Zadlženosť nemocnice nie
je ospravedlnením pre zjavne dlhodobé a opakované porušovanie zmluvných povinností a tiež nie je
vinou žalobcu, že v Slovenskej republike nemocnice neplatia svoje záväzky riadne a včas. Žalobcom
uplatnené pohľadávky sú pohľadávkami zo súkromnoprávneho záväzkového vzťahu medzi dvoma
subjektmi podľa obchodnoprávnej zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka. Následne žalobca
nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že v prípade úspechu žalobcu v spore sú dané podmienky pre
aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a poukázal taktiež, že táto otázka bola
vyriešená rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 25Cb/3/2022.
22. Žalovaný v podaní zo dňa 20.11.2022 (č. l. 133) uviedol, že zotrváva na svojej pôvodnej argumentácii,
pričom za rozhodujúce považuje potrebu posúdenia sporných otázok medzi stranami sporu, a to či výkon
práva žalobcom, ktorý sa cielene dostáva k pohľadávkam v oblasti zdravotníctva napriek tomu, že nie
je podnikateľským subjektom v oblasti zdravotníctva, a pre posúdenie tohto cieľa účelovo obchádza
zakotvený inštitút medzi pôvodnými účastníkmi záväzkového vzťahu s cieľom zamedziť zmene v osobe
veriteľa cez inštitút ručenia bez akejkoľvek ingerencie dlžníka, je možné klasifikovať ako zneužitie práva
zo strany žalobcu, nakoľko vôľa žalovaného s pôvodným dodávateľom bola zamedziť takémuto stavu a
predchádzať jeho vzniku. Následne žalovaný poukázal na totožné argumenty ako vo vyjadrení k žalobe.
23. Podaním zo dňa 28.01.2025 žalobca zobral žalobu čiastočne späť a navrhol zastaviť konanie v
časti žalovanej istiny v sume 136 120,01 Eur a navrhol, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 3,5 % ročne zo sumy 135 654,52 Eur od 29.03.2024
do 19.02.2024 a vo výške 13,5 % ročne zo sumy 465,49 Eur od 29.03.2024 do 19.12.2024 a zaplatiť
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 80 Eur.
24. Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že žalovaný po podaní žaloby dňa 19.12.2024 zaplatil
bezhotovostným prevodom žalovanú istinu vo výške 136 120,01 Eur, čím došlo k zániku pohľadávky
splnením. Pre vylúčenie pochybností uviedol, že sa to žiadnym spôsobom netýka uplatňovaného nároku
na zaplatenie úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov, a taktiež žiadal, aby mu súd priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne a k čiastočnému späťvzatiu došlo len
z dôvodov na strane žalovaného, ktorý po podaní žaloby uhradil istinu žalovaných pohľadávok.
25. Súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi, ktoré boli
stranami sporu navrhnuté, pričom zistil tento skutkový stav veci:
26. Nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom a žalovaným ako
objednávateľom bola uzatvorená zmluva o dielo. Predmetom tejto zmluvy bolo vykonanie stavebných
úprav v rozsahu uvedenom v súťažných podkladoch procesu verejného obstarávania s názvom
„Modernizácia oddelenia chirurgickej endoskopie“, a to v súlade s projektovou dokumentáciou a
výkazom výmer, ktoré tvorili prílohu zmluvy. Dielo malo byť realizované na 4. nadzemnom podlaží

chirurgického monobloku Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, a to na vlastné
náklady a na vlastné nebezpečenstvo zhotoviteľa.
27. Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo riadne a včas, pričom za včasné vykonanie diela sa považovalo
jeho vykonanie najneskôr v lehote 3 mesiacov od dňa prevzatia staveniska. Cena diela bola dohodnutá
ako maximálna vo výške 447 629,10 Eur bez DPH. Zmluva stanovovala, že faktúra za zhotovené dielo
bude vystavená po jeho prevzatí objednávateľom, a lehota splatnosti faktúry bola dohodnutá na 60 dní.
28. Zmluvné strany sa dohodli, že zmluva nadobudne účinnosť dňom podpisu oboma stranami a že sa
riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.
29. Súd vykonal dokazovanie výpisom zo zverejnenia zmluvy v Centrálnom registri zmlúv, z ktorého bolo
preukázané, že medzi Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J. A. Reimana Prešov ako objednávateľom
a spoločnosťou EUCOS SK s. r. o. ako zhotoviteľom bola uzatvorená zmluva o dielo č. 1662/2023,
zverejnená dňa 04.04.2023.
30. Zo zverejneného záznamu vyplýva, že zmluvná cena bez DPH bola dohodnutá vo výške 447 629,16
Eur. Zmluva bola zverejnená na portáli UVO pod číslom 7714575. Zmluva nadobudla účinnosť dňa
04.04.2023. Súčasťou záznamu je aj informácia o uzavretí dodatku č. 1 zo dňa 13.07. 2023, ktorým
bola cena navýšená o 10 234,26 Eur s DPH. Zhotoviteľom dodatku bol opäť EUCOS SK s. r. o. a
objednávateľom žalovaný.
31. Z uvedeného dôkazu jednoznačne vyplýva existencia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania,
ako aj zverejnenie zmluvy a jej dodatku.
32. Súd vykonal dokazovanie aj faktúrou č. 23S08015 vystavenou spoločnosťou EUCOS SK s. r. o. na
odberateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, z ktorej vyplynulo, že fakturácia sa
týka plnenia poskytnutého na základe zmluvy o dielo uzavretej dňa 06.04.2023. Z faktúry vyplýva najmä
dátum dodania tovaru/služby: 29.09.2023, dátum splatnosti: 16.07.2023, predmet fakturácie: jednotlivé
práce a dodávky v rámci modernizácie oddelenia chirurgickej endoskopie: Práce a dodávky HSV a PSV,
práce HSV a PSV pre časť „Modrá zóna“ a „HZS - Hospodárske zázemie stavby“, Celková suma na
úhradu: 455 654,52 Eur, pričom faktúra je vystavená v režime prenesenia daňovej povinnosti (tzn. bez
DPH).
33. Faktúra bola potvrdená Oddelením technických činností Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A.
Reimana Prešov.
34. Súd vykonal dokazovanie ďalšou faktúrou, a to č. 23S08019 vystavenou spoločnosťou EUCOS SK
s. r. o. na objednávateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, z ktorej vyplýva,
že predmetom fakturácie bolo plnenie na základe objednávky č. 26041/23/To zo dňa 25.08.2023. Z
faktúry vyplýva dátum dodania tovaru/služby 25.08.2023, dátum splatnosti: 06.10.2023, forma úhrady:
príkazom, predmet fakturácie: účtovaný bol „materiál na opravu lekár CHMI, SVP 3“.
35. Medzi stranami nebolo sporné, že zhotoviteľ realizoval dohodnuté práce podľa zmluvy o dielo a za
tieto si uplatnil právo na zaplatenie fakturovanej sumy, na úhradu ceny diela.
36. Súd vykonal dokazovanie ručiteľským vyhlásením spoločnosti žalobcu, ktoré bolo vystavené podľa
§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tohto dôkazu bolo preukázané, že uvedená spoločnosť sa ako
ručiteľ zaviazala uspokojiť veriteľa – spoločnosť EUCOS SK s. r. o., pokiaľ jej pohľadávky nebudú riadne
a včas splnené dlžníkom, ktorým bol žalovaný. Ručiteľ sa zaviazal uhradiť veriteľovi záväzky dlžníka,
ak dlžník nesplní svoje záväzky, a to až do výšky 386 120,01 Eur. Záväzky sa týkali plnení zo zmluvy o
dielo č. 1662/2023 a jej dodatku č. 1, konkrétne z faktúr: č. 23S08015 na sumu 455 654,52 Eur (časť vo
výške 70 000 Eur krytá iným mechanizmom), č. 23S08019 na sumu 465,49 Eur, spolu suma garantovaná
ručiteľom vo výške 386 120,01 Eur. Z listiny zároveň vyplývalo, že veriteľ bol oprávnený požadovať
plnenie od ručiteľa, ak nedôjde k úhrade pohľadávok zo strany dlžníka, pričom ručiteľ poskytne plnenie
po doručení písomnej výzvy.
37. Súd vykonal dokazovanie výzvou na plnenie zo dňa 05.03.2024, ktorú adresovala spoločnosť
EUCOS SK s. r. o. ako veriteľ Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov ako dlžníkovi.
Výzva odkazovala na zmluvu o dielo č. 1662/2023. Veriteľ vyzýval dlžníka na úhradu dlžnej sumy do
5 pracovných dní od doručenia výzvy ako aj upozornenie, že v prípade, že dlžník neuhradí sumu v
určenej lehote, veriteľ pristúpi k uplatneniu ručiteľského záväzku spoločnosti BFF Central Europe s. r.
o. podľa už predloženého ručiteľského vyhlásenia.
38. Podľa doručenky doporučenej zásielky, je zrejmé, že listina odoslaná spoločnosťou EUCOS SK s. r.
o. ako odosielateľom bola riadne doručená adresátovi – Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana
Prešov, Hollého 14, 081 81 Prešov. Dňa 06.03.2024.
39. Súd vykonal dokazovanie výzvou na plnenie z ručiteľského záväzku, ktorú spoločnosť EUCOS SK
s. r. o. adresovala dňa 19.03. 2024 spoločnosti BFF Central Europe s. r. o. ako ručiteľovi, na základe

ručiteľského vyhlásenia z 04.03.2024. Na celkovú neuhradenú pohľadávku voči dlžníkovi v sume 136
120,01 Eur.
40. Uvedený mal súd preukázané, že veriteľ po márnom uplynutí lehoty na plnenie zo strany dlžníka
riadne a v súlade so zákonom uplatnil svoje právo voči ručiteľovi. Tým sa aktivoval mechanizmus ručenia
v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka.
41. Súd vykonal dokazovanie oznámením o uplatnení si nároku z ručenia, ktoré zaslala spoločnosť BFF
Central Europe s. r. o. ako ručiteľ dlžníkovi – Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov.
Z obsahu listiny vyplynulo, že oznámenie nadväzuje na ručiteľské vyhlásenie z 04.03.2024, na základe
ktorého sa spoločnosť BFF Central Europe s. r. o. stala ručiteľom voči veriteľovi – spoločnosti EUCOS SK
s. r. o.. Predmetom ručenia bola pohľadávka veriteľa voči nemocnici vyplývajúca z objednávok tovaru,
materiálov a služieb v celkovej výške 136 120,01 Eur, ku ktorým boli vystavené faktúry.
42. Veriteľ EUCOS SK s. r. o. potvrdil, že mu bolo zo strany spoločnosti BFF Central Europe s.
r. o. (ako ručiteľa) dňa 28.03.2024 poskytnuté plnenie za pohľadávky voči dlžníkovi – Fakultnej
nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov. Plnenie sa týkalo záväzku vyplývajúceho z objednávok
zdravotníckeho materiálu, tovaru a služieb a vystavených faktúr v sume istiny 136 120,01 Eur (slovom:
jednostotridsaťšesťtisíc stodvadsať eur a jeden cent). Na základe tohto plnenia sa spoločnosť BFF
Central Europe s. r. o. stala dňa 28.03.2024 novým veriteľom dlžníka (nemocnice) vo vzťahu k
uvedeným pohľadávkam, a to v zmysle § 308 Obchodného zákonníka. Potvrdenie bolo datované ku
dňu 16.08.2024.
43. Tento dôkaz jednoznačne preukázal, že ručiteľ v zmysle ručiteľského vyhlásenia svoj záväzok splnil,
pohľadávku uhradil a tým sa stal novým veriteľom dlžníka – nemocnice.
44. Súd vykonal dokazovanie aj výpisom z bankového účtu, ktorý sa vzťahuje na účet vedený v A. A.,
B., na meno BFF Central Europe s. r. o., za účtovné obdobie 28.03.2024. Z výpisu bolo zrejmé, že dňa
28.03.2024 bol zrealizovaný platobný príkaz na úhradu vo výške 131 219,69 Eur. Čo korešponduje s
bankovým účtom uvedeným v predchádzajúcich listinách ako účet ručiteľa – BFF Central Europe s. r. o..
45. Podľa oznámenia o plnení z ručenia, ktoré zaslala spoločnosť BFF Central Europe s. r. o., sídlo
Mostová 2, Bratislava, dlžníkovi – Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana Prešov. Spoločnosť
BFF Central Europe s. r. o. ako ručiteľ na základe ručiteľského vyhlásenia z 04.03.2024 splnila svoj
záväzok za dlžníka a dňa 28.03.2024 uhradila pohľadávky veriteľa EUCOS SK s. r. o. v celkovej výške
136 120,01 Eur. Týmto plnením voči pôvodnému veriteľovi došlo k uspokojeniu pohľadávky a zároveň
sa spoločnosť BFF Central Europe stala novým veriteľom nemocnice. Doručenka doporučenej zásielky,
potvrdzuje doručenie listiny označenej ako „Oznámenie R/01/02/2024“ adresátovi Fakultná nemocnica
s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Hollého 14, 081 81 Prešov.
46. Súd vykonal dokazovanie aj príkazom ministra zdravotníctva SR č. 7/2017, z ktorého vyplýva, že
štatutári príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva (napr. fakultné nemocnice) sú povinní pri
postúpení pohľadávky získať predchádzajúci súhlas ministerstva. Príkaz upravuje postup pri uzatváraní
zmlúv a zabezpečuje kontrolu nad nakladaním s majetkom štátu.
47. Podľa výpisu z bankového účtu spoločnosti BFF Central Europe s. r. o. za deň 19.12.2024, na
účet žalobcu vedený vo A. A., B., IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, bola pripísaná platba zo
strany Fakultnej nemocnice s poliklinikou C. B. D. E., vo výške 136 120,01 Eur, čo zodpovedá výške
pohľadávky z titulu ručenia predtým uhradenej spoločnosťou BFF Central Europe veriteľovi EUCOS SK
s. r. o. žalovaný teda uhradil svoj záväzok voči novému veriteľovi, t. j. ručiteľovi, ktorý plnil za neho.
48. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
49. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len Obchodného zákonníka) , právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
50. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
51. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
52. Podľa § 304 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v
budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
53. Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči
dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré
sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

54. Podľa § 332 ods. veta druhej Obchodného zákonníka, súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba
za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.
55. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
56. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len Občianskeho zákonníka), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
57. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len Občianskeho zákonníka), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.
58. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
59. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť' splniť záväzok.
60. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
61. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ' je oprávnený to od neho požadovať.
62. Podľa § 121 ods. 3 Obchodného zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
63. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
64. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
65. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem
nárokov podľa §§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
66. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
67. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1
zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
68. Súd mal za základe vykonaného dokazovania za preukázané, zo zmluvy o dielo č. 1662/2023,
ručiteľského vyhlásenia BFF Central Europe s. r. o. zo dňa 04.03.2024, potvrdenia EUCOS SK s. r. o.
o prijatí plnenia zo dňa 28. 03. 2024 a oznámenia ručiteľa dlžníkovi, že žalobca (BFF Central Europe
s. r. o.) sa po splnení ručenia stal novým veriteľom žalovaného (FNsP J. A. Reimana Prešov) v istine
136 120,01 Eur (§ 308 Obchodného zákonníka).
69. Žalobca pre splnenie dlhu po podaní žaloby, čo do istiny zobral žalobu späť.
70. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
71. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
72. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späť vzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
73. Žalobca má právo so svojim návrhom disponovať, t. j. môže ho za konania vziať späť, či už celkom,
alebo sčasti. Späťvzatím návrhu žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne
nerozhodol. V prípade, že k späťvzatiu návrhu dôjde pred predbežným prejednaním sporu alebo pred
prvým pojednávaním, na rozhodnutie súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu súhlas
žalovaného nie je potrebný.

74. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby pred predbežným
prejednaním sporu, resp. pred otvorením pojednávania, keď sa súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu
v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 CSP nevyžaduje.
75. Súd konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP v časti istiny zastavil (II. výrok).
76. Predmetom sporu tak zostal úrok z omeškania.
77. Žalovaný v konaní nepopieral, že pohľadávky uplatnené v tomto konaní neboli z jeho strany
pôvodnému veriteľovi uhradené a, že faktúry vystavené pôvodným veriteľom sú dôvodné. Faktúra
č. 23S08015: neuhradená časť 135 654,52 Eur bola splatná 29.09.2023. Faktúra č. 23S08019:
neuhradených 465,49 Eur bola splatná 06.10.2023.
Žalovaný bol v omeškaní od 29.03.2024 (uplynutie lehoty podľa výzvy veriteľa) do dňa zaplatenia 19.12.
2024.
78. Keďže medzi stranami nebola dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, uplatní sa § 369 ods. 2
Obchodného zákonníka, dlžník je povinný platiť úroky v sadzbe určenej vládnym nariadením. Podľa
§ 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. umožňuje veriteľovi namiesto sadzby podľa ods. 1
požadovať úrok z omeškania vo výške základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania
+ 9 percentuálnych bodov (p. b.). Takto určená sadzba platí počas celej doby omeškania.
79. Žalovaný sa dostal do omeškania 29.03.2024 k tomuto dňu bola základná úroková sadzba ECB
4,50 %.
80. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. patrí veriteľovi
jednorazová náhrada 40 Eur za každú neuhradenú pohľadávku (faktúru), nezávisle od jej výšky či dĺžky
omeškania. Keďže predmetom konania boli dve samostatné faktúry, veriteľ si uplatnil a súd priznal 2
× 40 Eur = 80 Eur.
81. Sporné bolo žalovaným namietané konanie žalobcu označené v rozpore s poctivým obchodným
stykom a zneužitia práva, potreby súhlasu žalovaného na platnosť jednostranného ručiteľského
vyhlásenia v zmysle ust. § 303 Obchodného zákonníka.
82. Čo sa týka námietky žalovaného konania žalobcu v rozpore s poctivým obchodným stykom a
zneužitia práva, súd poukazuje na to, že uvedené už bolo posudzované vo viacerých obdobných
konaniach súdmi na úrovni prvej aj druhej inštancie. Naposledy v takmer totožnej veci Krajským súdom
v Košiciach č.k. 2Cob/108/2023 zo dňa 25.09.2024.
83. Predmetný právny úkon t.j. ručenie je zabezpečovacím inštitútom Obchodného zákonníka. Zmluvná
cesia nie je zabezpečovacím inštitútom, jej podstata spočíva v zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka.
Dohoda o zákaze cesie v zmysle ust. § 525 OZ vylučujúca zmluvné postúpenie pohľadávok nemá
potenciál mať vplyv na platnosť ručiteľského vyhlásenia. S ohľadom na uvedené námietky žalovanej o
zákaze postúpenia v zmysle príkazu ministra zdravotníctva SR č. 7/2017 sú teda bez právnej relevancie.
Žalobca vystavením písomných ručiteľských vyhlásení s ohľadom na zásadu zmluvnej voľnosti v
súkromnom práve nekonal v rozpore so žiadnymi ustanoveniami Obchodného zákonníka či iných
právnych predpisov.
84. Súd taktiež poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že žalovaný je nemocnica, ešte neodôvodňuje,
aby si nemocnica riadne a včas neplnila svoje záväzky voči veriteľom. Nemocnica ako štátna
príspevková organizácia je štandardným účastníkom zmluvných vzťahov. Žalobca nie je subjekt,
ktorý je zodpovedný za nefungujúci systém verejného zdravotníctva a za finančné poddimenzovanie
štátnych nemocníc. Zanedbanie si povinností štátu nemôže ísť na úkor veriteľa a jeho zákonného
nároku. Samotná skutočnosť, že žalované pohľadávky a ich príslušenstvo vznikli na základe dodania
zdravotníckeho materiálu a liekov taktiež nemôže odôvodňovať záver súdu, podľa ktorého je žalované
príslušenstvo nemravné a nepoctivé. Nepoctivým a nemravným nie je ani poskytnutie ručenia za
pohľadávky a ich príslušenstva. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 22.3.2011, sp.zn. 32Cdo 4932/2009, v rámci ktorého sa zaoberal aj otázkou, či
aspekt dodávania krvného derivátu žalovanej Fakultnej nemocnici Brno spočívajúci v potrebe záchrany
života a zdravia môže odôvodňovať nepriznanie nároku na žalobcom (dodávateľom) žiadané úroky z
omeškania z dôvodu, že takýto žiadaný nárok je v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého
obchodného styku v zmysle ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka. Najvyšší súd Českej republiky
konštatoval, že charakter tovaru, hoci slúžiaceho k záchrane ľudského života a zdravia, sám o sebe ešte
neospravedlňuje omeškanie nemocnice so zaplatením kúpnej ceny a nerobí zákonné právo dodávateľa
na úroky z omeškania nemravným alebo nepoctivým.
85. Pre úplnosť súd uvádza, že v danom prípade ide o peňažnú pohľadávku. Peňažná pohľadávka nie
je spätá s osobou pôvodného veriteľa. Jej obsahom je povinnosť dlžníka plniť svoj záväzok v peniazoch
a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na jej
obsah. Z vyhlásenia je zrejmé, ktorý záväzok má byť ručením zabezpečený. Je daná jeho presná

identifikácia z hľadiska jeho obsahu a rozsahu, aj právneho dôvodu. Nebolo preukázané, že by žalovaná
po tom, čo jej žalobca oznámil, vzniesla akékoľvek námietky.
86. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že na rozdiel od úpravy ručenia v Občianskom zákonníku,
podľa právnej úpravy vzniku ručenia na základe jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa v
zmysle Obchodného zákonníka, sa v záujme zjednodušenia vzniku ručenia v obchodných vzťahoch,
vychádza z prezumovanej akceptácie ručenia zo strany veriteľa, ktorej však zodpovedá právo veriteľa
odmietnuť vznik ručenia. Bez akceptácie veriteľa nemôže byť ručenie voči nemu účinné, avšak v
obchodnoprávnych vzťahoch táto akceptácia môže byť neformálna, faktická či dokonca prezumovaná.
Napriek tomu, že ust. § 303 Obchodného zákonníka dohodu medzi veriteľom a ručiteľom výslovne
nespomína, treba ju predpokladať, nakoľko vyplýva zo samej podstaty ručenia ako jedného z druhov
zabezpečovacích inštitútov.
87. Vzhľadom na uvedené tak mal súd za to, že nárok žalobcu je dôvodný a žalobcovi vznikol nárok
na zaplatenie úroku z omeškania zo súm vymedzených v jednotlivých faktúrach, ktoré medzi stranami
sporu sporné neboli.
88. Žalobca si nárok viažuci sa na tieto samostatné pohľadávky uplatnil v jednom súdnom konaní nemení
nič na skutočnosti, že právo na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa viaže na
uplatnenú pohľadávku, a to bez ohľadu na počet konaní, v ktorých si dané pohľadávky žalobca uplatní.
Vzhľadom na uvedené súd považoval nárok žalobcu aj v tejto za opodstatnený v celej jeho uplatnenej
výške.
89. Súd zamietol návrh na žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 22Cb/72/2019, ktorá bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obdo/73/2022, pretože
ide o skutkovo inak súdenú vec, nakoľko v tejto prejednávanej veci sa pôvodný veriteľ nezúčastnil
koncepcie oddlženia, z tohto dôvodu národ, ktorý si žalobca uplatňuje v tejto právnej veci nemôže byť
klasifikovaný ako rozporný s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi.
90. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
91. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
92. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
93. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, kde žalovaný argumentoval ustanovením § 257 CSP tu súd v
tomto smere poukazuje opätovne na rozhodnutie v takmer totožnej veci, kde rovnako pozícii žalovaného
bola Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov č. k. 2Cob/108/2023 - 424, zo dňa
25.09.2024, kde odvolací súd uviedol, že pokiaľ žalovaný za okolnosti hodné osobitného zreteľa označil
okolnosti veci a strán sporu. Odvolací súd uviedol, že zastáva názor, že ním tvrdené skutočnosti nie sú
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalobcovi priznať náhradu trov konania.
Poukázal na to, že zo spisu nevyplývajú žiadne jedinečné osobitosti prejednávanej veci, ktoré by
odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu. Uviedol, že takýmto dôvodom
nie je ani to, že žalobca sa nezapojil do procesu oddlženia, keďže uplatnenie nároku žalobcom súdnou
cestou po tom, čo žalovaný neplnil svoje splatné záväzky, nie je dôvodom na nepriznanie náhrady trov
konania žalobcovi, čo by poprelo zmysel a podstatu uvedenej právnej normy, bolo by voči žalobcovi
nespravil odlive a v konečnom dôsledku trestajúce túto stranu sporu.
94. V danom prípade mal žalobca v tomto konaní plný úspech (konanie bolo zastavené len v nepatrnej
časti príslušenstva), preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.
Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená
v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.