{"guid": "c3b7216c-4725-4ffc-9eca-af79b6086abb:b34cf60b-b216-4b1f-b82f-0b71a296df02", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8324201409.4", "spisova_znacka": "24Cb/17/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Cb/17/2024 z 11. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 11. apríla 2025, sp. zn. 24Cb/17/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8324201409.4", "identifikacne_cislo": "8324201409", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Ivana Hanuščinová", "sudca_id": 2839, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ivana-hanuscinova-2839", "datum_vydania": "2025-04-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b34cf60b-b216-4b1f-b82f-0b71a296df02", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8324201409.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8324201409.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8324201409.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n24Cb/17/2024\n8324201409\n11. 04. 2025\nMgr. Ivana Hanuščinová\nECLI:SK:OSPO:2025:8324201409.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščinovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast. JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom, so sídlom\nKomenského 2663/13, 069 01 Snina, IČO: 37 940 864, proti žalovanému: Bytové družstvo Snina, so\nsídlom Budovateľská 2204, 069 01 Snina, IČO: 00 617 318, o zaplatenie 3 693,95 eur s príslušenstvom,\ntakto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu zamieta.\nII. Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania voči žalobcovi.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 22.5.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal\nžalovaného na zaplatenie sumy 3 693,95 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od\n27.6.2022 do zaplatenia a trovami konania. Po preradení do registra „Cn“ bola predmetná vec prípisom\nsp. zn. 6Cn/3/2024 zo dňa 4.6.2024 postúpená tunajšiemu súdu z dôvodu kauzálnej príslušnosti.\n2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že ako kupujúci/nadobúdateľ uzavrel so žalovaným ako predávajúcim\ndňa 13.6.2022 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu s príslušenstvom, ktorý vklad\nbol povolený rozhodnutím Okresného úradu Snina, katastrálny odbor č. V854/2022 dňa 19.7.2022.\nPrávne účinky vkladu nastali dňa 27.6.2022. Ku dňu podpísania zmluvy bol žalobca člen družstva,\nt. j. žalovaného, a nájomca predmetného bytu. S poukazom na čl. V ods. 2 a 3 zmluvy žalobcovi\nzaniklo členstvo v organizácii dňom 27.6.2022, pričom so zánikom členstva za trvania družstva je\nspojený nárok na vyrovnací podiel. Opierajúc sa o ustálenú rozhodovaciu prax a judikatúru najvyšších\nsúdnych autorít a nálezu ÚS SR žalobca vyvodzuje, že vyrovnací podiel sa spravidla nekryje s členským\npodielom (rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 17C/48/2010 z 12.5.2011 v spojitosti s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/89/2011 z 23.6.2012 a uznesením NS SR sp. zn. 1Cdo/202/2012\nz 29.10.2013 a uznesením ÚS SR č. III.ÚS 310/2014 z 6.5.2014). Žalobca je členom žalovaného, resp.\nprávnym nástupcom od r. 1991 do 27.6.2022. Keďže žalobcovi nie sú k dispozícii účtovné a daňové\ndoklady, navrhol vykonať znalecké dokazovanie k určeniu výšky vyrovnacieho podielu podľa zákona.\nV Dohode o prevode členských práv a povinností je uvedená zostatková hodnota jeho členského podielu\n3 693,95 eur, avšak po určení výšky vyrovnacieho podielu znaleckým dokazovaním žalobca upraví petit\nžaloby formou zmeny žaloby.\n3. Žalovaný k žalobe v písomnom vyjadrení z 2.9.2024 uviedol, že je pravdou, že členstvo žalobcu\n(resp. jeho právnych predchodcov) v Bytovom družstve Snina vzniklo dňa 27.6.1991, ako aj že žalobca\nnadobudol vlastníctvo k predmetnému bytu kúpnou zmluvou z 13.6.2022 a vklad jeho vlastníckeho\npráva bol zapísaný dňa 19.7.2022. Stanovy žalovaného boli prijaté dňa 16.6.2021. Ostatné skutočnosti\n\ntvrdené žalobcom sa nezakladajú na pravde. V zmysle čl. XI ods. 3 Zmluvy o prevode vlastníctva\nbytu „ak nadobúdateľ nezaplatil základný členský vklad vo výške a lehote uvedenej v ods. 2, zaniká\nčlenstvo nadobúdateľa v Bytovom družstve, Snina dohodou dňom vkladu vlastníckeho práva k bytu do\nkatastra nehnuteľností.“ Žalobca základný členský vklad ku dňu podania návrhu nezaplatil a tak jeho\nčlenstvo zaniklo ku dňu 19.7.2022, k čomu žalovaný odkázal na ust. § 233 ods. 5 zákona č. 513/1991\nZb. Obchodného zákonníka (ďalej iba „Obchodný zákonník“) a na čl. 11 ods. 5 a 6, čl. 20 ods. 1 a 2\nStanov. Prevodom vlastníctva k družstevnému bytu zaniká nárok člena družstva na vrátenie členského\npodielu, čo znamená, že hodnota členského podielu je v takom prípade „0“, a teda aj jeho vyrovnací\npodiel je v takom prípade nulový. K tomuto poukázal na znenie rozsudkov, na ktoré vo svojom žalobnom\nnávrhu poukázal sám žalobca – rozsudky Okresného súdu Humenné č. k. 17C/48/2010 – 443 zo dňa\n22.11.2016 a Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2017 – 477 z 4.5.2017. Na základe uvedeného\nnavrhol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.\n4. Žalobca v replike zo dňa 20.9.2024 opätovne poukázal na ním už uvádzané súdne rozhodnutia a na\nskutočnosť, že stanovy v časti, ktorá vylučuje, aby člen družstva po zániku svojho členstva nemal vôbec\nnárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu treba považovať za rozporné s kogentným ustanovením § 233\nods. 1 Obchodného zákonníka a neplatné. Súdy judikovali, že stotožňovať vyrovnací podiel a členský\npodiel úpravou v Stanovách družstva nie je možné. Žalobca ako člen družstva počas svojho členstva\nvniesol do družstva majetok v podobe členského vkladu a ďalšieho členského vkladu s týmto majetkom\nsa podieľal na tvorbe ďalšieho majetku družstva, ktorý sa vysporiadava formou tzv. vyrovnacieho podielu\n– z uvedeného súdy vyvodili, že vyrovnací podiel sa spravidla nekryje s členským podielom. Z čl. 2\nods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) vyplýva povinnosť\nsúdu, že ak rieši právnu otázku (alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená rozhodovať\nv obdobných veciach rovnako. Nemožno akceptovať tvrdenie žalovaného, že prevodom vlastníctva\nk družstevnému bytu zaniká nárok člena družstva na vrátenie členského podielu, čo znamená, že\nvyrovnací podiel pri zániku členstva je nulový, lebo vyrovnací podiel pri zániku členstva sa rovná výške\nzákladného členského vkladu. „Členský podiel sa zakladá na členskom vklade, predstavuje ho sústava\npráv a povinností člena družstva a tvorí majetkovú hodnotu, ktorá je predmetom právneho vzťahu“ (L.\nŽitňanská – Základy obchodného práva. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition. 2009 str. 491). Čl. 20 ods.\n2 Stanov tým, že účelovou formuláciou vylučuje, aby člen družstva po zániku svojho členstva mal vôbec\nnárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu považovať za rozporný s kogentným ustanovením § 233 ods.\n1 Obchodného zákonníka a za neplatný, a je potrebné postupovať podľa § 233 ods. 2 až 4 Obchodného\nzákonníka.\n5. Podľa dupliky žalovaného zo dňa 4.10.2024 je zrejmé, že strany sa odvolávajú na rozsudky z tej\nistej veci, len z iného časového obdobia (žalovaným bolo Bytové družstvo Humenné). Okresný súd\nHumenné v danej veci vydal medzitýmny rozsudok (o opodstatnenosti nároku na vyrovnací podiel)\na potom následne rozhodoval o tom, aká suma má byť žalobcovi vyplatená. O skutočnosti, aká výška\nvyrovnacieho podielu žalobcovi patrí, rozhodli Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 17C/48/2010\n– 433 z 22.11.2016 a Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Co/26/2017 – 477 z 4.5.2017 tak, že\nžaloba bola zamietnutá, pričom dovolanie bolo uznesením NS SR sp. zn. 6Cdo/217/2017 z 20.12.2017\nodmietnuté. Žalobca doteraz nepreukázal akým spôsobom vypočítal žalovanú sumu, a nepredložil dôkaz\nkedy a v akej výške zaplatil základný členský vklad, resp. ďalší členský vklad.\n6. Žalovaný pred pojednávaním vo veci predložil súdu vyjadrenie, v ktorom opätovne poukázal na už\noznačené rozsudky súdov, z ktorých vyplýva, že „pri prevode vlastníctva bytu žalobcu mu bol vydaný\njeho splatený majetkový podiel, zvýšený o ním splatený úver a o štátny príspevok, vo forme hmotného\nmajetku, t.j. nehnuteľnosti – bytu. Týmto momentom žalobca prestal mať splatený akýkoľvek členský\nvklad v bytovom družstve. Žiaden iný členský vklad žalobca v družstve splatený nemal“ a „nárok na\nvyrovnací podiel vzniká až momentom skončenia členstva a preto pre výpočet vyrovnacieho podielu je\nrelevantný len splatený členský vklad v momente skončenia členstva.“ Pokiaľ výška členského podielu\nžalobcu je nula, potom aj výsledok matematických operácií podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka\nmusí byť nula.\n7. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorému právnemu\nzástupcovi bolo doručené Upovedomenie o odročení pojednávania dňa 12.2.2025, kedy bol upozornený\nna obsah poučení a príkazov uvedených v predchádzajúcom doručenom predvolaní. Prítomný žalovaný\nsa na pojednávaní vyjadril, že právny predchodca žalobcu sa stal členom v r. 1991, a uhradil\n\ndružstvu členský podiel vo výške 31 700,- Kčs (členský vklad bol súčasťou členského podielu).\nČlenstvo v družstve upravovali vzorové stanovy, ktoré boli schválené uznesením vlády ČSSR, a ktoré\nneobsahovali pojem ako členský vklad, ani delenie na členský vklad a ďalší členský vklad. V tej dobe\nbol člen družstva povinný uhradiť členský podiel v takej výške, ktorá pokrývala zvyšok stavebných\nnákladov na výstavbu bytového dobu, ktorá nebola pokrytá inými zdrojmi ako bol v tej dobe nenávratný\nfinančný príspevok a bankový úver so štátnou zárukou na družstevnú výstavbu. Keď sa byty prevádzali\ndo osobného vlastníctva, tak automaticky sa majetok družstva znižoval odúčtovaním o hodnotu bytu,\nktorý sa prevádzal z majetku družstva do majetku člena. Preto aj ust. § 17 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov hovorí, že prevodom vlastníctva družstevného bytu zaniká\nnárok člena na vrátenie členského podielu. Po prevode bytu bola majetková účasť žalobcu v družstve 0,eur, pričom v iných prípadoch, kde členský vklad bol zaplatený, žalovaný vyrovnacie podiely vypočítava\na vypláca bývalým členom v zmysle Obchodného zákonníka a Stanov, a na tento účel má aj špeciálny\nvýpočtový softvér.\n8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných vyjadrení strán obsahujúcich\nskutkové tvrdenia i prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ako aj jednotlivých predložených\nlistinných dôkazov, najmä Stanov Bytového družstva Snina zo dňa 16. júna 2021, Zmluvy o prevode\nvlastníctva bytu z 13.6.2022, Rozhodnutia Okresného úradu Snina – katastrálny odbor č. vkladu\nV 854/2022, Dohody o prevode členských práv a povinností z 11.4.2022, Dohody o prevode členských\npráv a povinností z 1.12.1998, Dohody o prevode členských práv a povinností z 15.11.1996, Rozhodnutia\no pridelení družstevného bytu z 26.2.1992, Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 26.2.1992,\nRozhodnutia o prijatí za člena z 27.6.1991, a výpisu z obchodného registra, na základe čoho zistil a ustálil\nnasledovný skutkový stav :\n9. V predmetnom spore nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné, že napriek vydaniu rozhodnutia\no prijatí právnej predchodkyne žalobcu pod hlavičkou Okresného stavebného bytového družstva so\nsídlom v Humennom, členstvo právnej predchodkyne žalobcu v Bytovom družstve Snina (zapísanom\nv obchodnom registri ako samostatná právnická osoba od 15.5.1991) započalo dňom 27.6.1991, t. j.\nza účinnosti zákona č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve, a že po\nprevode členských práv a povinností bol žalobca členom družstva aj v čase uzavretia Zmluvy o prevode\nvlastníctva bytu dňa 13.6.2022, ktorý byt bol jeho právnej predchodkyni po zaplatení členského podielu\nrozhodnutím pridelený dňa 9.3.1992. Pri poslednom prevode členských práv a povinností medzi\nprevodcom E. B. a nadobúdateľom A. B. z obsahu Dohody o prevode členských práv a povinností\nuzavretej dňa 11.4.2022 vyplynulo, že účtovná hodnota členského podielu prevodcu v Bytovom družstve\nSnina ku dňu nadobudnutia účinnosti dohody bola 3 693,95 eur, ktorá suma pozostávala z podielu\n1 052,25 eur zaplateného pri prvom pridelení bytu a splatenej časti investičného úveru na výstavbu\ndružstevného bytu s príslušenstvom vo výške 2 641,70 eur. Zostatok nesplateného investičného úveru\nk 31.12.2021 činila hodnota 973,01 eur.\n10. Nesporné medzi stranami bolo aj uzatvorenie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu dňa 13.6.2022\nmedzi žalobcom ako nadobúdateľom a žalovaným ako prevodcom, a to v znení ako bola predložená\nsúdu, kedy kúpna cena nehnuteľnosti sa rovnala nesplatenému investičnému úveru s príslušenstvom\nv sume 921,47 eur v súlade s ust. § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov.\n11. Podľa čl. IX ods. 1 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu: „Nadobúdateľ nadobudne vlastníctvo bytu,\nspoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení domu, dňom podania návrhu na vklad do\nkatastra nehnuteľností na Katastrálnom odbore Okresného úradu v Snine.“\n12. V spore žiadna zo strán nespochybnila tú skutočnosť, že Okresný úrad Snina, katastrálny odbor\nrozhodnutím č. vkladu V 854/2022 z 19.7.2022 rozhodol o návrhu navrhovateľa Bytové družstvo\nSnina doručenom dňa 27.6.2022 tak, že povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností\nk identifikovanej nehnuteľnosti. Vklad bol povolený dňa 19.7.2022 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie\nprávoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 27.6.2022, a to v súlade s čl. IX ods. 1 Zmluvy o prevode\nvlastníctva bytu a § 28 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), čím došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti v prospech\nžalobcu.\n\n13. Nesporné medzi stranami bolo predložené znenie Stanov Bytového družstva Snina zo dňa 16.6.2021\n(ďalej iba „Stanovy“), účinné v rozhodnom čase, podľa ktorého čl. 11 ods. 5: „Prevodom vlastníctva\nk družstevnému bytu zaniká nárok člena družstva na vrátenie členského podielu (§ 17 ods. 6 zákona\n182/1993 Z.z.). Prevodom bytu do vlastníctva stráca člen majetkovú účasť v družstve na nákladoch\ndružstevnej bytovej výstavby. Pre zachovanie členstva a nadobudnutie majetkovej účasti člena na\nmajetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva, musí nadobúdateľ vlastníctva bytu uhradiť členský\nvklad na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva podľa Článku 10, ods. 3., písm. B/ pri\npodpise zmluvy o prevode vlastníctva bytu z majetku družstva do vlastníctva člena. Pre počítanie dĺžky\nčlenstva platí ustanovenie Článku 5, ods. 5. a 6. týchto Stanov.“\n14. Podľa čl. 10 ods. 3 písm. b/ Stanov, majetkovú účasť člena na majetku, podnikaní a ostatnom\nhospodárení družstva tvorí: Členský vklad na majetku, podnikaní a hospodárení družstva je pre všetkých\nčlenov družstva rovnaký a je vo výške 16,60 eur.\n15. Z uvedeného znenia Stanov, ktoré zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 17 ods. 7 zákona č.\n182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, mal súd za to, že dňom prevodu vlastníctva\nbytu zanikol ex lege nárok žalobcu na vrátenie jeho členského podielu.\n16. Keďže prevod vlastníctva družstevného bytu do osobného vlastníctva nájomcu a súčasne člena\nbytového družstva sám o sebe nespôsobuje zánik členstva v družstve, ale iba stratu nároku na vrátenie\ncelého členského podielu, žalobca so žalovaným pristúpili k osobitného zmluvnému dojednaniu v rámci\nZmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 13.6.2022 o ukončení členstva v družstve, a to postupujúc\nv súlade s ust. čl. 12 ods. 1 písm. a/ Stanov, v zmysle ktorého členstvo v družstve zaniká dohodou.\n17. Podľa čl. XI ods. 2 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu: „Uzavretím tejto zmluvy členstvo\nnadobúdateľa v organizácii prevádzajúceho – Bytové družstvo, Snina nezaniká, ak nadobúdateľ zaplatil\nprevádzajúcemu základný členský vklad vo výške 16,60 € (slovom: Šestnásť eur a šesťdesiat centov)\nku dňu podania návrhu na vklad vlastníckeho práva bytu do katastra nehnuteľností.“\n18. Podľa čl. XI ods. 3 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu: „Ak nadobúdateľ nezaplatil základný členský\nvklad vo výške a lehote uvedenej v odst. 2, zaniká členstvo nadobúdateľa v Bytovom družstve, Snina\ndohodou, dňom vkladu vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností.“\n19. S ohľadom na skutočnosť, že návrh na povolenie na vkladu bol doručený Okresnému úradu\nSnina dňa 27.6.2022, pre zachovanie členstva v bytovom družstve mal žalobca k tomuto dňu zaplatiť\npožadovaný členský vklad v zmysle dojednania čl. XI ods. 2 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žalobca\nnetvrdil, že by uvedené vykonal. Naopak, obe strany sporu zhodne tvrdili, že došlo k ukončeniu členstva\nžalobcu v družstve. A hoci strany uvádzali rozdielny časový údaj o zániku členstva, zo zmluvného\ndojednania žalobcu a žalovaného vyjadreného v čl. XI bod. 3 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu\njednoznačne vyplynulo, že k zániku členstva žalobcu v družstve došlo dohodou, a to dňom vkladu\nvlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Snina, t. j. dňom\n19.7.2022.\n20. V tomto smere sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že k zániku členstva došlo dňom 27.6.2022,\nktoré tvrdenie žalobca bližšie nezdôvodnil. Zákon totiž rozlišuje pojmy vklad a právne účinky vkladu, kedy\nprávne účinky vkladu, ktorými sú primárne vznik, zmena či zánik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,\nmôžu nastať k inému dátumu ako je deň rozhodnutia príslušného okresného úradu o povolení\nvkladu, avšak samotný vklad je faktický úkon, ktorý je možné realizovať iba na základe právoplatného\nrozhodnutia okresného úradu vo vzťahu k evidencii katastra nehnuteľností (§ 28 a § 29 katastrálneho\nzákona). Žalovaný správne ako dátum ukončenia členstva žalobcu v družstve označil dátum 19.7.2022,\nktorý deň vkladu zreteľne vyplýval zo žalobcom predloženého rozhodnutia Okresného úradu Snina,\nkatastrálny odbor.\n21. Podľa § 11 ods. 6 Stanov: „Člen má právo na výplatu vyrovnacieho podielu za podmienok uvedených\nv Článku 20.“\n22. Podľa čl. 20 ods. 1, 2, 3 Stanov: „Pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok\nna vyrovnací podiel.\n\n(2) Vyrovnací podiel pri zániku členstva sa rovná výške základného členského vkladu.\n(3) Vyrovnací podiel pri zániku členstva člena, ktorý má majetkovú účasť na majetku, podnikaní\na ostatnom hospodárení družstva, tým, že uhradil členský vklad na majetku, podnikaní a ostatnom\nhospodárení družstva, sa určí nasledovne:\nA. Vyrovnací podiel sa vypočíta ako podiel majetkovej účasti člena družstva na čistom obchodnom imaní\ndružstva podľa účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnávacieho\npodielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v zabezpečovaných fondoch, a to : v nedeliteľnom fonde,\nfonde základného imania, v štatutárnych fondoch, kapitálových fondoch, sociálnom fonde, podporno\nprevádzkových fondoch, a vo fondoch prevádzky, údržby a opráv, vytvorených v súlade so zákonom č.\n182/1993Z.z.\nB. Podiel majetkovej účasti člena družstva na čistom obchodnom imaní družstva sa určí ako pomer\nsplateného členského vkladu na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva podľa Článku 5,\nods. 4 doterajšieho člena, násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva, k súhrnu splatených\nčlenských vkladov na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva členov s uhradenými\nčlenskými vkladmi na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva, násobených ukončenými\nrokmi členstva týchto členov.\nC. Na členské vklady na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva členov družstva s kratším\nako ročným členstvom pred dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje sa neprihliada.“\n23. Podľa čl. 10 ods. 5 Stanov: „Majetková účasť na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva\nsa vzťahuje na tých bývalých členov družstva – nájomníkov družstevných bytov a členov družstva –\nvlastníkov bytov, ktorí zaplatili členský vklad na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva\nvo výške 16,60 eur.\n24. Pri takto ustálenom skutkovom stave prejednávanej veci sa žalobca domáhal, aby súd s poukazom\nna čl. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku postupoval v zmysle rozhodnutí Okresného\nsúdu Humenné sp. zn. 17C/48/2010 z 12.5.2011, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/89/2011\nz 23.6.2012, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/202/2012 z 29.10.2013 a Ústavného súdu SR č. III. ÚS\n310/2014 z 6.5.2014, ako ustálenej rozhodovacej praxe a judikatúry najvyšších súdnych autorít.\n25. Podľa čl. 2. ods. 2 a 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku, právna istota je\nstav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,\nv ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na\nzáklade prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo\nna dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.\n26. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu\nSR, vydávanej Najvyšším súdom SR od 01.01.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a\nstanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako aj\nrozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne\naj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto\nrozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a\nstanovísk vydávaných Najvyšším súdom ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe\ndo 31.12.1992, ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ a rozhodovaní súdov a\nsúdnych rozhodnutí najvyšších súdom ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I,\n1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 - 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä\nz hľadiska ich súladu s hodnotami demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou\njudikatúrou. Napokon vzhľadom na čl. 2 ods. 2 CSP je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax\ndovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného\nsúdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie (uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. 6Cdo/29/2017 – R 71/2018).\n27. V zmysle uvedeného za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít nemožno považovať\nstranami sporu označené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, ktoré odmietajúce rozhodnutia neobsahovali žiadne vlastné právne posúdenie vo\n\nveci samej. Uznesením č. k. 1Cdo/202/2012 zo dňa 29.10.2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž\nodmietol dovolanie z dôvodu jeho neprípustnosti, a ku konaniu, ktoré predchádzalo podaniu dovolania\niba stručne zhrnul odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu, ktorý prvostupňový súd\ns ustanoveniami stanov „o tom, že prevodom družstevného bytu zanikol žalobcovi nárok na vyplatenie\nvyrovnacieho podielu, sa súd nestotožnil“, a odvolací súd sa vo vzťahu k nároku na vyrovnací podiel\nstotožnil s názorom, „že pokiaľ stanovy žalovaného podmienili toto právo priznané zákonom vrátením\ndružstevného bytu, v tejto časti sú v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Obchodného zákonníka.“\nÚstavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 310/2014 – 11 z 6.5.2014 odmietol\nsťažnosť z dôvodu (ad 1) nedostatku právomoci na jej prerokovanie, (ad 2) zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti vo vzťahu k posúdeniu dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, ktoré nemožno\nhodnotiť ako arbitrárne, a (ad 3) nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uznesením sp. zn. 6Cdo/217/2017 zo dňa 20.12.2017 odmietol dovolanie z dôvodu neplnenia\npodmienok podľa § 429 CSP.\n28. Pokiaľ sa žalobca dovolával, aby tunajší súd postupoval v súlade s právnymi závermi Okresného\nsúdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/48/2010, súd má za to, že označené rozhodnutia\nOkresného súdu Humenné a Krajského súdu v Prešove nenapĺňajú atribúty ustálenej rozhodovacej\npraxe najvyšších súdnych autorít. Poukazujúc pritom na znenie Stanov Bytového družstva Snina\nsúd nemôže bezmyšlienkovite prevziať právne závery prijaté v inom súdnom spore bez zohľadnenia\nkonkrétnych okolností prejednávaného prípadu, o to viac v situácii, kedy súd v odkazovanom súdnom\nkonaní (v časti meritórneho rozhodnutia) posudzoval výsostne individuálnu otázku súladu konkrétneho\nznenia stanov družstva so zákonom. Z vykonaného dokazovania v tomto spore bolo pritom zrejmé, že\nStanovy žalovaného priznávali členovi družstva pri zániku členstva nárok na vyrovnací podiel (čl. 20\nods. 1 Stanov) a súčasne nepodmieňovali nárok na vyrovnací podiel vrátením bytu a ani neuvádzali\nexplicitne nič o zániku alebo vylúčení nároku na vyrovnací podiel.\n29. Podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší\nčlen nárok na vyrovnací podiel.\n30. Podľa § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka, ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ\nstanovy neurčujú inak.\n31. V prejednávanej veci Stanovy žalobcu upravovali nárok na vyrovnací podiel v čl. 20 ods. 1, 2 a 3,\nv ktorom ustanovení priznávali členovi družstva pri zániku jeho členstva vyrovnací podiel, a rozlišovali, či\nčlen družstva mal alebo nemal majetkovú účasť na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva,\npričom ak túto majetkovú účasť mal, ustanovenie konkrétne určovalo spôsob výpočtu jeho vyrovnacieho\npodielu, inak výšku vyrovnacieho podielu stanovilo vo výške základného členského vkladu. Nárok na\nvyrovnací podiel ako taký nebol Stanovami vylúčený.\n32. Hlavným účelom vyrovnacieho podielu v zmysle Stanov žalovaného i príslušnej zákonnej úpravy\nObchodného zákonníka je vyrovnanie majetku medzi družstvom a jeho bývalým členom, ktoré má\nspravodlivo odraziť hodnotu, ktorú člen družstva vložil do majetku družstva v podobe členských vkladov\nalebo iných hodnôt, a umožniť mu získať späť primeranú časť majetku družstva, na ktorej sa svojimi\npríspevkami podieľal. Zo samotnej podstaty vyrovnacieho podielu tak vyplýva, že pre jeho stanovenie\nsa na spoločnom majetku družstva musel člen družstva ukončujúci svoje členstvo nejakým spôsobom\npodieľať, teda niečo do neho vložiť. Bez vloženia akejkoľvek dovolenej hodnoty, ktorá by sa podieľala\nna spoločnom majetku družstva aj v čase zániku členstva, by nemal vzniknúť vyrovnací podiel, pretože\nneexistuje majetkový podiel člena družstva, ktorý by bolo so zánikom jeho členstva v družstve potrebné\nvyrovnať.\n33. Hoci v okolnostiach danej veci bol na žalobcu prevedený členský podiel jeho právnej predchodkyne,\nktorá sa stala členom družstva a uhradila členský podiel v súlade s právnou úpravou stanovenou\nzákonom č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve, ktorý zákon bol\nzrušený k 31.12.1991, realizácia prevodu vlastníctva bytu bola spojená s účinkami vymedzenými\nzákonom č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré nemožno opomenúť.\n34. Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak sa\nprevádza byt alebo ateliér z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý\n\nje jeho nájomcom, je člen povinný uhradiť bytovému družstvu ako cenu bytu nesplatený investičný\núver s príslušenstvom pripadajúci na tento byt. Prevodom vlastníctva družstevného bytu zaniká nárok\nčlena družstva na vrátenie členského podielu. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú týmto zákonom\ndotknuté.\n35. Z výkladu tohto zákonodarcom prijatého zákonného ustanovenia sa možno „domnievať, že\ns ohľadom na zdroje financovania družstevnej bytovej výstavby bolo úmyslom zákonodarcu zabrániť\nčlenom družstva po prevode bytu žiadať i hodnotu členského vkladu, ktorým sa sčasti podieľali na\nvýstavbe bytového domu. Na základe ich účasti v družstve im je prevodom poskytovaný ekvivalent\nvloženej hodnoty v podobe bytu alebo ateliéru. Je namieste prikloniť sa k výkladu ustanovenia podľa\nvyššie opísaného pravdepodobného sledovaného účelu, čiže nasledovať ratio legis. Ak sa teda člen\ndružstva rozhodne pre úkon, s ktorým sa spája zánik jeho účasti počas trvania družstva a po prevode\nbytu, nárok na vyrovnací podiel voči družstvu mu nevznikne... V neposlednom rade považujeme za\npotrebné zdôrazniť, že i keď vo vyššie uvedenej súvislosti hovoríme o nevzniknutí práva na vyrovnací\npodiel, uvedomujeme si zásadné rozdiely medzi nevzniknutím práva a zánikom nároku (o ktorom\nnormuje interpretovaný zákonný text). O zániku nároku možno hovoriť ako o zániku zložky práva\nzaručujúcej mu vynútiteľnosť. Právo, ku ktorému má nárok zaniknúť, musí v čase tohto zániku už\nexistovať, zánik nároku bez existencie práva je absolútne vylúčený. Ak členstvo v bytovom družstve\nprevodom bytu alebo ateliéru nezaniká, právo na vyrovnací podiel neexistuje. Ak právo na vyrovnací\npodiel ku dňu prevodu bytu alebo ateliéru neexistuje, nemôže nárok k nemu sa vzťahujúci zaniknúť. Z\nuvedeného vyplýva, že jedinou právne udržateľnou interpretáciou regulácie „zániku nároku na vrátenie\nčlenského podielu“ je rozumieť ním zákonodarcom stanovenú výnimku z ust. § 233 ods. 1 OBZ.\nKomentované ustanovenie by tak malo byť vnímané ako lex specialis k ust. § 233 ods. 1 OBZ a\njeho uplatnenie v situácii člena družstva, ktorému bol prevedený byt a neskôr mu zanikne členstvo za\ntrvania družstva, absolútne vylúčiť.“ (Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, J. Zákon o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 1514 – 1515)\n36. V okolnostiach danej veci aj s ohľadom na vyššie uvedené bolo podľa názoru súdu nutné dospieť\nk záveru, že prevodom vlastníctva bytu členovi družstva sa hodnota pôvodného členského podielu\ntransformovala do hodnoty bytu, keďže člen družstva v podstate vymenil plnú hodnotu vlastného podielu\nv družstve (s doplatením nesplateného investičného úveru a príslušenstva) za vlastníctvo nehnuteľnosti,\nktorú bol predtým ako člen družstva a nájomca oprávnený užívať.\n37. Keďže po prevode vlastníctva bytu už nie je možné zohľadňovať pôvodný členský podiel vo vzťahu\nk majetku družstva, v prípade ak člen družstva nepristúpil k vykonaniu iného príspevku (napr. Stanovami\nči Zmluvou požadovanými vkladmi), ostáva síce naďalej členom družstva, avšak bez akéhokoľvek\npodieľania sa na majetku družstva. Práve prevodom vlastníctva bytu totiž došlo k vzájomnému\nmajetkovému vysporiadaniu družstva a jeho člena ešte počas trvania členstva. S neskorším skončením\nčlenstva tak už neostala žiadna majetková hodnota, ktorá by bola spôsobilá k vyporiadaniu vo forme\nvyrovnacieho podielu, a to ani v prípade žalobcom požadovanej aplikácie ust. § 233 ods. 2 až 4\nObchodného zákonníka. Aj z toho dôvodu súd nevzhliadol rozpornosť znenia čl. 20 Stanov žalovaného\ns ustanovením § 233 Obchodného zákonníka.\n38. Konštatujúc, že žalobou uplatňovaný nárok žalobca odvodzoval výlučne od existencie prevedeného\nčlenského podielu pred nadobudnutím vlastníctva bytu, v spore neuniesol bremeno tvrdenia a s tým\nspojené dôkazné bremeno o tom, že by uhradil Bytovému družstvu Snina akýkoľvek iný peňažný vklad\nnezohľadnený v členskom podiele, ktorý zanikol pri prevode vlastníctva bytu, a preto dospel súd k záveru,\nže vyrovnací podiel v kladnej hodnote pri ukončení členstva žalobcu v bytovom družstve nemohol\nvzniknúť, a to ani v zmysle čl. 20 ods. 2 Stanov ako ani čl. 20 ods. 3 Stanov či zákonného ust. § 233\nods. 2 až 4 Obchodného zákonníka.\n39. Súd rozhodol o nevykonaní dokazovania nariadením znaleckého skúmania, nakoľko nekonštatoval\nneplatnosť Stanov žalovaného, a s ohľadom na neexistenciu, resp. netvrdenú a nepreukázanú existenciu\nakéhokoľvek peňažného vkladu žalobcu v bytovom družstve po prevedení vlastníctva nehnuteľnosti\nv jeho prospech, ako základného a nevyhnutného prvku pre stanovenie hodnoty členského podielu\n(miery účasti člena na družstve) a následnú kalkuláciu vyrovnacieho podielu, by ani nebolo možné\naplikovať žalobcom požadovaný výpočet vyrovnacieho podielu, ktorý sa zakladá práve na existencii\n\nkladnej hodnoty pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva v okamihu zániku členstva\nv družstve.\n40. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n43. Po posudzovaní úspechu v spore súd dospel záveru, že žalovaný síce bol úspešný v plnom rozsahu\nv dôsledku zamietnutia žaloby, avšak v danom spore si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.\n44. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení\nmá nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem. V súlade s čl. 17\nZákladných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keďže si strana náhradu trov konania\nneuplatnila, rozhodol súd priamo tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde\nPrešov, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 355 a § 356 CSP)\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)\nV odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nuvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z\nakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha\n(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1\nCSP)\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala\nvplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:97a4561d-daf4-4b5d-ae6f-8d3afb0f637b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 310/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 310/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:97a4561d-daf4-4b5d-ae6f-8d3afb0f637b"}, {"guid": "e165e6b9-10bd-45b9-95b6-0fea966b3916:c4e3c937-091f-46a7-8162-7093b74dd3eb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8310202382.2", "spisova_znacka": "3Co/26/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/26/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8310202382.2"}], "citovane_v": []}