Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Cb/17/2024 z 11. 4. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 11. apríla 2025, sp. zn. 24Cb/17/2024, ECLI:SK:OSPO:2025:8324201409.4
Okresný súd Prešov | 24Cb/17/2024 | ECLI:SK:OSPO:2025:8324201409.4 | 2025-04-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ObZ, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b34cf60b-b216-4b1f-b82f-0b71a296df02
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8324201409.4

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Prešov
24Cb/17/2024
8324201409
11. 04. 2025
Mgr. Ivana Hanuščinová
ECLI:SK:OSPO:2025:8324201409.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščinovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast. JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom, so sídlom
Komenského 2663/13, 069 01 Snina, IČO: 37 940 864, proti žalovanému: Bytové družstvo Snina, so
sídlom Budovateľská 2204, 069 01 Snina, IČO: 00 617 318, o zaplatenie 3 693,95 eur s príslušenstvom,
takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 22.5.2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 3 693,95 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od
27.6.2022 do zaplatenia a trovami konania. Po preradení do registra „Cn“ bola predmetná vec prípisom
sp. zn. 6Cn/3/2024 zo dňa 4.6.2024 postúpená tunajšiemu súdu z dôvodu kauzálnej príslušnosti.
2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že ako kupujúci/nadobúdateľ uzavrel so žalovaným ako predávajúcim
dňa 13.6.2022 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu s príslušenstvom, ktorý vklad
bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Snina, katastrálny odbor č. V854/2022 dňa 19.7.2022.
Právne účinky vkladu nastali dňa 27.6.2022. Ku dňu podpísania zmluvy bol žalobca člen družstva,
t. j. žalovaného, a nájomca predmetného bytu. S poukazom na čl. V ods. 2 a 3 zmluvy žalobcovi
zaniklo členstvo v organizácii dňom 27.6.2022, pričom so zánikom členstva za trvania družstva je
spojený nárok na vyrovnací podiel. Opierajúc sa o ustálenú rozhodovaciu prax a judikatúru najvyšších
súdnych autorít a nálezu ÚS SR žalobca vyvodzuje, že vyrovnací podiel sa spravidla nekryje s členským
podielom (rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 17C/48/2010 z 12.5.2011 v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/89/2011 z 23.6.2012 a uznesením NS SR sp. zn. 1Cdo/202/2012
z 29.10.2013 a uznesením ÚS SR č. III.ÚS 310/2014 z 6.5.2014). Žalobca je členom žalovaného, resp.
právnym nástupcom od r. 1991 do 27.6.2022. Keďže žalobcovi nie sú k dispozícii účtovné a daňové
doklady, navrhol vykonať znalecké dokazovanie k určeniu výšky vyrovnacieho podielu podľa zákona.
V Dohode o prevode členských práv a povinností je uvedená zostatková hodnota jeho členského podielu
3 693,95 eur, avšak po určení výšky vyrovnacieho podielu znaleckým dokazovaním žalobca upraví petit
žaloby formou zmeny žaloby.
3. Žalovaný k žalobe v písomnom vyjadrení z 2.9.2024 uviedol, že je pravdou, že členstvo žalobcu
(resp. jeho právnych predchodcov) v Bytovom družstve Snina vzniklo dňa 27.6.1991, ako aj že žalobca
nadobudol vlastníctvo k predmetnému bytu kúpnou zmluvou z 13.6.2022 a vklad jeho vlastníckeho
práva bol zapísaný dňa 19.7.2022. Stanovy žalovaného boli prijaté dňa 16.6.2021. Ostatné skutočnosti

tvrdené žalobcom sa nezakladajú na pravde. V zmysle čl. XI ods. 3 Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu „ak nadobúdateľ nezaplatil základný členský vklad vo výške a lehote uvedenej v ods. 2, zaniká
členstvo nadobúdateľa v Bytovom družstve, Snina dohodou dňom vkladu vlastníckeho práva k bytu do
katastra nehnuteľností.“ Žalobca základný členský vklad ku dňu podania návrhu nezaplatil a tak jeho
členstvo zaniklo ku dňu 19.7.2022, k čomu žalovaný odkázal na ust. § 233 ods. 5 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka (ďalej iba „Obchodný zákonník“) a na čl. 11 ods. 5 a 6, čl. 20 ods. 1 a 2
Stanov. Prevodom vlastníctva k družstevnému bytu zaniká nárok člena družstva na vrátenie členského
podielu, čo znamená, že hodnota členského podielu je v takom prípade „0“, a teda aj jeho vyrovnací
podiel je v takom prípade nulový. K tomuto poukázal na znenie rozsudkov, na ktoré vo svojom žalobnom
návrhu poukázal sám žalobca – rozsudky Okresného súdu Humenné č. k. 17C/48/2010 – 443 zo dňa
22.11.2016 a Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2017 – 477 z 4.5.2017. Na základe uvedeného
navrhol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalobca v replike zo dňa 20.9.2024 opätovne poukázal na ním už uvádzané súdne rozhodnutia a na
skutočnosť, že stanovy v časti, ktorá vylučuje, aby člen družstva po zániku svojho členstva nemal vôbec
nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu treba považovať za rozporné s kogentným ustanovením § 233
ods. 1 Obchodného zákonníka a neplatné. Súdy judikovali, že stotožňovať vyrovnací podiel a členský
podiel úpravou v Stanovách družstva nie je možné. Žalobca ako člen družstva počas svojho členstva
vniesol do družstva majetok v podobe členského vkladu a ďalšieho členského vkladu s týmto majetkom
sa podieľal na tvorbe ďalšieho majetku družstva, ktorý sa vysporiadava formou tzv. vyrovnacieho podielu
– z uvedeného súdy vyvodili, že vyrovnací podiel sa spravidla nekryje s členským podielom. Z čl. 2
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) vyplýva povinnosť
súdu, že ak rieši právnu otázku (alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená rozhodovať
v obdobných veciach rovnako. Nemožno akceptovať tvrdenie žalovaného, že prevodom vlastníctva
k družstevnému bytu zaniká nárok člena družstva na vrátenie členského podielu, čo znamená, že
vyrovnací podiel pri zániku členstva je nulový, lebo vyrovnací podiel pri zániku členstva sa rovná výške
základného členského vkladu. „Členský podiel sa zakladá na členskom vklade, predstavuje ho sústava
práv a povinností člena družstva a tvorí majetkovú hodnotu, ktorá je predmetom právneho vzťahu“ (L.
Žitňanská – Základy obchodného práva. 1. vydanie. Bratislava: Iura Edition. 2009 str. 491). Čl. 20 ods.
2 Stanov tým, že účelovou formuláciou vylučuje, aby člen družstva po zániku svojho členstva mal vôbec
nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu považovať za rozporný s kogentným ustanovením § 233 ods.
1 Obchodného zákonníka a za neplatný, a je potrebné postupovať podľa § 233 ods. 2 až 4 Obchodného
zákonníka.
5. Podľa dupliky žalovaného zo dňa 4.10.2024 je zrejmé, že strany sa odvolávajú na rozsudky z tej
istej veci, len z iného časového obdobia (žalovaným bolo Bytové družstvo Humenné). Okresný súd
Humenné v danej veci vydal medzitýmny rozsudok (o opodstatnenosti nároku na vyrovnací podiel)
a potom následne rozhodoval o tom, aká suma má byť žalobcovi vyplatená. O skutočnosti, aká výška
vyrovnacieho podielu žalobcovi patrí, rozhodli Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 17C/48/2010
– 433 z 22.11.2016 a Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Co/26/2017 – 477 z 4.5.2017 tak, že
žaloba bola zamietnutá, pričom dovolanie bolo uznesením NS SR sp. zn. 6Cdo/217/2017 z 20.12.2017
odmietnuté. Žalobca doteraz nepreukázal akým spôsobom vypočítal žalovanú sumu, a nepredložil dôkaz
kedy a v akej výške zaplatil základný členský vklad, resp. ďalší členský vklad.
6. Žalovaný pred pojednávaním vo veci predložil súdu vyjadrenie, v ktorom opätovne poukázal na už
označené rozsudky súdov, z ktorých vyplýva, že „pri prevode vlastníctva bytu žalobcu mu bol vydaný
jeho splatený majetkový podiel, zvýšený o ním splatený úver a o štátny príspevok, vo forme hmotného
majetku, t.j. nehnuteľnosti – bytu. Týmto momentom žalobca prestal mať splatený akýkoľvek členský
vklad v bytovom družstve. Žiaden iný členský vklad žalobca v družstve splatený nemal“ a „nárok na
vyrovnací podiel vzniká až momentom skončenia členstva a preto pre výpočet vyrovnacieho podielu je
relevantný len splatený členský vklad v momente skončenia členstva.“ Pokiaľ výška členského podielu
žalobcu je nula, potom aj výsledok matematických operácií podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka
musí byť nula.
7. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorému právnemu
zástupcovi bolo doručené Upovedomenie o odročení pojednávania dňa 12.2.2025, kedy bol upozornený
na obsah poučení a príkazov uvedených v predchádzajúcom doručenom predvolaní. Prítomný žalovaný
sa na pojednávaní vyjadril, že právny predchodca žalobcu sa stal členom v r. 1991, a uhradil

družstvu členský podiel vo výške 31 700,- Kčs (členský vklad bol súčasťou členského podielu).
Členstvo v družstve upravovali vzorové stanovy, ktoré boli schválené uznesením vlády ČSSR, a ktoré
neobsahovali pojem ako členský vklad, ani delenie na členský vklad a ďalší členský vklad. V tej dobe
bol člen družstva povinný uhradiť členský podiel v takej výške, ktorá pokrývala zvyšok stavebných
nákladov na výstavbu bytového dobu, ktorá nebola pokrytá inými zdrojmi ako bol v tej dobe nenávratný
finančný príspevok a bankový úver so štátnou zárukou na družstevnú výstavbu. Keď sa byty prevádzali
do osobného vlastníctva, tak automaticky sa majetok družstva znižoval odúčtovaním o hodnotu bytu,
ktorý sa prevádzal z majetku družstva do majetku člena. Preto aj ust. § 17 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov hovorí, že prevodom vlastníctva družstevného bytu zaniká
nárok člena na vrátenie členského podielu. Po prevode bytu bola majetková účasť žalobcu v družstve 0,eur, pričom v iných prípadoch, kde členský vklad bol zaplatený, žalovaný vyrovnacie podiely vypočítava
a vypláca bývalým členom v zmysle Obchodného zákonníka a Stanov, a na tento účel má aj špeciálny
výpočtový softvér.
8. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením písomných vyjadrení strán obsahujúcich
skutkové tvrdenia i prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ako aj jednotlivých predložených
listinných dôkazov, najmä Stanov Bytového družstva Snina zo dňa 16. júna 2021, Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu z 13.6.2022, Rozhodnutia Okresného úradu Snina – katastrálny odbor č. vkladu
V 854/2022, Dohody o prevode členských práv a povinností z 11.4.2022, Dohody o prevode členských
práv a povinností z 1.12.1998, Dohody o prevode členských práv a povinností z 15.11.1996, Rozhodnutia
o pridelení družstevného bytu z 26.2.1992, Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 26.2.1992,
Rozhodnutia o prijatí za člena z 27.6.1991, a výpisu z obchodného registra, na základe čoho zistil a ustálil
nasledovný skutkový stav :
9. V predmetnom spore nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné, že napriek vydaniu rozhodnutia
o prijatí právnej predchodkyne žalobcu pod hlavičkou Okresného stavebného bytového družstva so
sídlom v Humennom, členstvo právnej predchodkyne žalobcu v Bytovom družstve Snina (zapísanom
v obchodnom registri ako samostatná právnická osoba od 15.5.1991) započalo dňom 27.6.1991, t. j.
za účinnosti zákona č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve, a že po
prevode členských práv a povinností bol žalobca členom družstva aj v čase uzavretia Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu dňa 13.6.2022, ktorý byt bol jeho právnej predchodkyni po zaplatení členského podielu
rozhodnutím pridelený dňa 9.3.1992. Pri poslednom prevode členských práv a povinností medzi
prevodcom E. B. a nadobúdateľom A. B. z obsahu Dohody o prevode členských práv a povinností
uzavretej dňa 11.4.2022 vyplynulo, že účtovná hodnota členského podielu prevodcu v Bytovom družstve
Snina ku dňu nadobudnutia účinnosti dohody bola 3 693,95 eur, ktorá suma pozostávala z podielu
1 052,25 eur zaplateného pri prvom pridelení bytu a splatenej časti investičného úveru na výstavbu
družstevného bytu s príslušenstvom vo výške 2 641,70 eur. Zostatok nesplateného investičného úveru
k 31.12.2021 činila hodnota 973,01 eur.
10. Nesporné medzi stranami bolo aj uzatvorenie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu dňa 13.6.2022
medzi žalobcom ako nadobúdateľom a žalovaným ako prevodcom, a to v znení ako bola predložená
súdu, kedy kúpna cena nehnuteľnosti sa rovnala nesplatenému investičnému úveru s príslušenstvom
v sume 921,47 eur v súlade s ust. § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov.
11. Podľa čl. IX ods. 1 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu: „Nadobúdateľ nadobudne vlastníctvo bytu,
spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení domu, dňom podania návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností na Katastrálnom odbore Okresného úradu v Snine.“
12. V spore žiadna zo strán nespochybnila tú skutočnosť, že Okresný úrad Snina, katastrálny odbor
rozhodnutím č. vkladu V 854/2022 z 19.7.2022 rozhodol o návrhu navrhovateľa Bytové družstvo
Snina doručenom dňa 27.6.2022 tak, že povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
k identifikovanej nehnuteľnosti. Vklad bol povolený dňa 19.7.2022 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie
právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa 27.6.2022, a to v súlade s čl. IX ods. 1 Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu a § 28 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), čím došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti v prospech
žalobcu.

13. Nesporné medzi stranami bolo predložené znenie Stanov Bytového družstva Snina zo dňa 16.6.2021
(ďalej iba „Stanovy“), účinné v rozhodnom čase, podľa ktorého čl. 11 ods. 5: „Prevodom vlastníctva
k družstevnému bytu zaniká nárok člena družstva na vrátenie členského podielu (§ 17 ods. 6 zákona
182/1993 Z.z.). Prevodom bytu do vlastníctva stráca člen majetkovú účasť v družstve na nákladoch
družstevnej bytovej výstavby. Pre zachovanie členstva a nadobudnutie majetkovej účasti člena na
majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva, musí nadobúdateľ vlastníctva bytu uhradiť členský
vklad na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva podľa Článku 10, ods. 3., písm. B/ pri
podpise zmluvy o prevode vlastníctva bytu z majetku družstva do vlastníctva člena. Pre počítanie dĺžky
členstva platí ustanovenie Článku 5, ods. 5. a 6. týchto Stanov.“
14. Podľa čl. 10 ods. 3 písm. b/ Stanov, majetkovú účasť člena na majetku, podnikaní a ostatnom
hospodárení družstva tvorí: Členský vklad na majetku, podnikaní a hospodárení družstva je pre všetkých
členov družstva rovnaký a je vo výške 16,60 eur.
15. Z uvedeného znenia Stanov, ktoré zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 17 ods. 7 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, mal súd za to, že dňom prevodu vlastníctva
bytu zanikol ex lege nárok žalobcu na vrátenie jeho členského podielu.
16. Keďže prevod vlastníctva družstevného bytu do osobného vlastníctva nájomcu a súčasne člena
bytového družstva sám o sebe nespôsobuje zánik členstva v družstve, ale iba stratu nároku na vrátenie
celého členského podielu, žalobca so žalovaným pristúpili k osobitného zmluvnému dojednaniu v rámci
Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 13.6.2022 o ukončení členstva v družstve, a to postupujúc
v súlade s ust. čl. 12 ods. 1 písm. a/ Stanov, v zmysle ktorého členstvo v družstve zaniká dohodou.
17. Podľa čl. XI ods. 2 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu: „Uzavretím tejto zmluvy členstvo
nadobúdateľa v organizácii prevádzajúceho – Bytové družstvo, Snina nezaniká, ak nadobúdateľ zaplatil
prevádzajúcemu základný členský vklad vo výške 16,60 € (slovom: Šestnásť eur a šesťdesiat centov)
ku dňu podania návrhu na vklad vlastníckeho práva bytu do katastra nehnuteľností.“
18. Podľa čl. XI ods. 3 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu: „Ak nadobúdateľ nezaplatil základný členský
vklad vo výške a lehote uvedenej v odst. 2, zaniká členstvo nadobúdateľa v Bytovom družstve, Snina
dohodou, dňom vkladu vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností.“
19. S ohľadom na skutočnosť, že návrh na povolenie na vkladu bol doručený Okresnému úradu
Snina dňa 27.6.2022, pre zachovanie členstva v bytovom družstve mal žalobca k tomuto dňu zaplatiť
požadovaný členský vklad v zmysle dojednania čl. XI ods. 2 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žalobca
netvrdil, že by uvedené vykonal. Naopak, obe strany sporu zhodne tvrdili, že došlo k ukončeniu členstva
žalobcu v družstve. A hoci strany uvádzali rozdielny časový údaj o zániku členstva, zo zmluvného
dojednania žalobcu a žalovaného vyjadreného v čl. XI bod. 3 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu
jednoznačne vyplynulo, že k zániku členstva žalobcu v družstve došlo dohodou, a to dňom vkladu
vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Snina, t. j. dňom
19.7.2022.
20. V tomto smere sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že k zániku členstva došlo dňom 27.6.2022,
ktoré tvrdenie žalobca bližšie nezdôvodnil. Zákon totiž rozlišuje pojmy vklad a právne účinky vkladu, kedy
právne účinky vkladu, ktorými sú primárne vznik, zmena či zánik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
môžu nastať k inému dátumu ako je deň rozhodnutia príslušného okresného úradu o povolení
vkladu, avšak samotný vklad je faktický úkon, ktorý je možné realizovať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu vo vzťahu k evidencii katastra nehnuteľností (§ 28 a § 29 katastrálneho
zákona). Žalovaný správne ako dátum ukončenia členstva žalobcu v družstve označil dátum 19.7.2022,
ktorý deň vkladu zreteľne vyplýval zo žalobcom predloženého rozhodnutia Okresného úradu Snina,
katastrálny odbor.
21. Podľa § 11 ods. 6 Stanov: „Člen má právo na výplatu vyrovnacieho podielu za podmienok uvedených
v Článku 20.“
22. Podľa čl. 20 ods. 1, 2, 3 Stanov: „Pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok
na vyrovnací podiel.

(2) Vyrovnací podiel pri zániku členstva sa rovná výške základného členského vkladu.
(3) Vyrovnací podiel pri zániku členstva člena, ktorý má majetkovú účasť na majetku, podnikaní
a ostatnom hospodárení družstva, tým, že uhradil členský vklad na majetku, podnikaní a ostatnom
hospodárení družstva, sa určí nasledovne:
A. Vyrovnací podiel sa vypočíta ako podiel majetkovej účasti člena družstva na čistom obchodnom imaní
družstva podľa účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnávacieho
podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v zabezpečovaných fondoch, a to : v nedeliteľnom fonde,
fonde základného imania, v štatutárnych fondoch, kapitálových fondoch, sociálnom fonde, podporno
prevádzkových fondoch, a vo fondoch prevádzky, údržby a opráv, vytvorených v súlade so zákonom č.
182/1993Z.z.
B. Podiel majetkovej účasti člena družstva na čistom obchodnom imaní družstva sa určí ako pomer
splateného členského vkladu na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva podľa Článku 5,
ods. 4 doterajšieho člena, násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva, k súhrnu splatených
členských vkladov na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva členov s uhradenými
členskými vkladmi na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva, násobených ukončenými
rokmi členstva týchto členov.
C. Na členské vklady na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva členov družstva s kratším
ako ročným členstvom pred dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje sa neprihliada.“
23. Podľa čl. 10 ods. 5 Stanov: „Majetková účasť na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva
sa vzťahuje na tých bývalých členov družstva – nájomníkov družstevných bytov a členov družstva –
vlastníkov bytov, ktorí zaplatili členský vklad na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva
vo výške 16,60 eur.
24. Pri takto ustálenom skutkovom stave prejednávanej veci sa žalobca domáhal, aby súd s poukazom
na čl. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku postupoval v zmysle rozhodnutí Okresného
súdu Humenné sp. zn. 17C/48/2010 z 12.5.2011, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/89/2011
z 23.6.2012, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/202/2012 z 29.10.2013 a Ústavného súdu SR č. III. ÚS
310/2014 z 6.5.2014, ako ustálenej rozhodovacej praxe a judikatúry najvyšších súdnych autorít.
25. Podľa čl. 2. ods. 2 a 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku, právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
26. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu
SR, vydávanej Najvyšším súdom SR od 01.01.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a
stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako aj
rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne
aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto
rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk vydávaných Najvyšším súdom ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe
do 31.12.1992, ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ a rozhodovaní súdov a
súdnych rozhodnutí najvyšších súdom ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I,
1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 - 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä
z hľadiska ich súladu s hodnotami demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou
judikatúrou. Napokon vzhľadom na čl. 2 ods. 2 CSP je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného
súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. 6Cdo/29/2017 – R 71/2018).
27. V zmysle uvedeného za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít nemožno považovať
stranami sporu označené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktoré odmietajúce rozhodnutia neobsahovali žiadne vlastné právne posúdenie vo

veci samej. Uznesením č. k. 1Cdo/202/2012 zo dňa 29.10.2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky totiž
odmietol dovolanie z dôvodu jeho neprípustnosti, a ku konaniu, ktoré predchádzalo podaniu dovolania
iba stručne zhrnul odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu, ktorý prvostupňový súd
s ustanoveniami stanov „o tom, že prevodom družstevného bytu zanikol žalobcovi nárok na vyplatenie
vyrovnacieho podielu, sa súd nestotožnil“, a odvolací súd sa vo vzťahu k nároku na vyrovnací podiel
stotožnil s názorom, „že pokiaľ stanovy žalovaného podmienili toto právo priznané zákonom vrátením
družstevného bytu, v tejto časti sú v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Obchodného zákonníka.“
Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 310/2014 – 11 z 6.5.2014 odmietol
sťažnosť z dôvodu (ad 1) nedostatku právomoci na jej prerokovanie, (ad 2) zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti vo vzťahu k posúdeniu dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, ktoré nemožno
hodnotiť ako arbitrárne, a (ad 3) nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. 6Cdo/217/2017 zo dňa 20.12.2017 odmietol dovolanie z dôvodu neplnenia
podmienok podľa § 429 CSP.
28. Pokiaľ sa žalobca dovolával, aby tunajší súd postupoval v súlade s právnymi závermi Okresného
súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/48/2010, súd má za to, že označené rozhodnutia
Okresného súdu Humenné a Krajského súdu v Prešove nenapĺňajú atribúty ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít. Poukazujúc pritom na znenie Stanov Bytového družstva Snina
súd nemôže bezmyšlienkovite prevziať právne závery prijaté v inom súdnom spore bez zohľadnenia
konkrétnych okolností prejednávaného prípadu, o to viac v situácii, kedy súd v odkazovanom súdnom
konaní (v časti meritórneho rozhodnutia) posudzoval výsostne individuálnu otázku súladu konkrétneho
znenia stanov družstva so zákonom. Z vykonaného dokazovania v tomto spore bolo pritom zrejmé, že
Stanovy žalovaného priznávali členovi družstva pri zániku členstva nárok na vyrovnací podiel (čl. 20
ods. 1 Stanov) a súčasne nepodmieňovali nárok na vyrovnací podiel vrátením bytu a ani neuvádzali
explicitne nič o zániku alebo vylúčení nároku na vyrovnací podiel.
29. Podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší
člen nárok na vyrovnací podiel.
30. Podľa § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka, ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ
stanovy neurčujú inak.
31. V prejednávanej veci Stanovy žalobcu upravovali nárok na vyrovnací podiel v čl. 20 ods. 1, 2 a 3,
v ktorom ustanovení priznávali členovi družstva pri zániku jeho členstva vyrovnací podiel, a rozlišovali, či
člen družstva mal alebo nemal majetkovú účasť na majetku, podnikaní a ostatnom hospodárení družstva,
pričom ak túto majetkovú účasť mal, ustanovenie konkrétne určovalo spôsob výpočtu jeho vyrovnacieho
podielu, inak výšku vyrovnacieho podielu stanovilo vo výške základného členského vkladu. Nárok na
vyrovnací podiel ako taký nebol Stanovami vylúčený.
32. Hlavným účelom vyrovnacieho podielu v zmysle Stanov žalovaného i príslušnej zákonnej úpravy
Obchodného zákonníka je vyrovnanie majetku medzi družstvom a jeho bývalým členom, ktoré má
spravodlivo odraziť hodnotu, ktorú člen družstva vložil do majetku družstva v podobe členských vkladov
alebo iných hodnôt, a umožniť mu získať späť primeranú časť majetku družstva, na ktorej sa svojimi
príspevkami podieľal. Zo samotnej podstaty vyrovnacieho podielu tak vyplýva, že pre jeho stanovenie
sa na spoločnom majetku družstva musel člen družstva ukončujúci svoje členstvo nejakým spôsobom
podieľať, teda niečo do neho vložiť. Bez vloženia akejkoľvek dovolenej hodnoty, ktorá by sa podieľala
na spoločnom majetku družstva aj v čase zániku členstva, by nemal vzniknúť vyrovnací podiel, pretože
neexistuje majetkový podiel člena družstva, ktorý by bolo so zánikom jeho členstva v družstve potrebné
vyrovnať.
33. Hoci v okolnostiach danej veci bol na žalobcu prevedený členský podiel jeho právnej predchodkyne,
ktorá sa stala členom družstva a uhradila členský podiel v súlade s právnou úpravou stanovenou
zákonom č. 176/1990 Zb. o bytovom, spotrebnom, výrobnom a inom družstevníctve, ktorý zákon bol
zrušený k 31.12.1991, realizácia prevodu vlastníctva bytu bola spojená s účinkami vymedzenými
zákonom č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré nemožno opomenúť.
34. Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak sa
prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý

je jeho nájomcom, je člen povinný uhradiť bytovému družstvu ako cenu bytu nesplatený investičný
úver s príslušenstvom pripadajúci na tento byt. Prevodom vlastníctva družstevného bytu zaniká nárok
člena družstva na vrátenie členského podielu. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú týmto zákonom
dotknuté.
35. Z výkladu tohto zákonodarcom prijatého zákonného ustanovenia sa možno „domnievať, že
s ohľadom na zdroje financovania družstevnej bytovej výstavby bolo úmyslom zákonodarcu zabrániť
členom družstva po prevode bytu žiadať i hodnotu členského vkladu, ktorým sa sčasti podieľali na
výstavbe bytového domu. Na základe ich účasti v družstve im je prevodom poskytovaný ekvivalent
vloženej hodnoty v podobe bytu alebo ateliéru. Je namieste prikloniť sa k výkladu ustanovenia podľa
vyššie opísaného pravdepodobného sledovaného účelu, čiže nasledovať ratio legis. Ak sa teda člen
družstva rozhodne pre úkon, s ktorým sa spája zánik jeho účasti počas trvania družstva a po prevode
bytu, nárok na vyrovnací podiel voči družstvu mu nevznikne... V neposlednom rade považujeme za
potrebné zdôrazniť, že i keď vo vyššie uvedenej súvislosti hovoríme o nevzniknutí práva na vyrovnací
podiel, uvedomujeme si zásadné rozdiely medzi nevzniknutím práva a zánikom nároku (o ktorom
normuje interpretovaný zákonný text). O zániku nároku možno hovoriť ako o zániku zložky práva
zaručujúcej mu vynútiteľnosť. Právo, ku ktorému má nárok zaniknúť, musí v čase tohto zániku už
existovať, zánik nároku bez existencie práva je absolútne vylúčený. Ak členstvo v bytovom družstve
prevodom bytu alebo ateliéru nezaniká, právo na vyrovnací podiel neexistuje. Ak právo na vyrovnací
podiel ku dňu prevodu bytu alebo ateliéru neexistuje, nemôže nárok k nemu sa vzťahujúci zaniknúť. Z
uvedeného vyplýva, že jedinou právne udržateľnou interpretáciou regulácie „zániku nároku na vrátenie
členského podielu“ je rozumieť ním zákonodarcom stanovenú výnimku z ust. § 233 ods. 1 OBZ.
Komentované ustanovenie by tak malo byť vnímané ako lex specialis k ust. § 233 ods. 1 OBZ a
jeho uplatnenie v situácii člena družstva, ktorému bol prevedený byt a neskôr mu zanikne členstvo za
trvania družstva, absolútne vylúčiť.“ (Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, J. Zákon o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 1514 – 1515)
36. V okolnostiach danej veci aj s ohľadom na vyššie uvedené bolo podľa názoru súdu nutné dospieť
k záveru, že prevodom vlastníctva bytu členovi družstva sa hodnota pôvodného členského podielu
transformovala do hodnoty bytu, keďže člen družstva v podstate vymenil plnú hodnotu vlastného podielu
v družstve (s doplatením nesplateného investičného úveru a príslušenstva) za vlastníctvo nehnuteľnosti,
ktorú bol predtým ako člen družstva a nájomca oprávnený užívať.
37. Keďže po prevode vlastníctva bytu už nie je možné zohľadňovať pôvodný členský podiel vo vzťahu
k majetku družstva, v prípade ak člen družstva nepristúpil k vykonaniu iného príspevku (napr. Stanovami
či Zmluvou požadovanými vkladmi), ostáva síce naďalej členom družstva, avšak bez akéhokoľvek
podieľania sa na majetku družstva. Práve prevodom vlastníctva bytu totiž došlo k vzájomnému
majetkovému vysporiadaniu družstva a jeho člena ešte počas trvania členstva. S neskorším skončením
členstva tak už neostala žiadna majetková hodnota, ktorá by bola spôsobilá k vyporiadaniu vo forme
vyrovnacieho podielu, a to ani v prípade žalobcom požadovanej aplikácie ust. § 233 ods. 2 až 4
Obchodného zákonníka. Aj z toho dôvodu súd nevzhliadol rozpornosť znenia čl. 20 Stanov žalovaného
s ustanovením § 233 Obchodného zákonníka.
38. Konštatujúc, že žalobou uplatňovaný nárok žalobca odvodzoval výlučne od existencie prevedeného
členského podielu pred nadobudnutím vlastníctva bytu, v spore neuniesol bremeno tvrdenia a s tým
spojené dôkazné bremeno o tom, že by uhradil Bytovému družstvu Snina akýkoľvek iný peňažný vklad
nezohľadnený v členskom podiele, ktorý zanikol pri prevode vlastníctva bytu, a preto dospel súd k záveru,
že vyrovnací podiel v kladnej hodnote pri ukončení členstva žalobcu v bytovom družstve nemohol
vzniknúť, a to ani v zmysle čl. 20 ods. 2 Stanov ako ani čl. 20 ods. 3 Stanov či zákonného ust. § 233
ods. 2 až 4 Obchodného zákonníka.
39. Súd rozhodol o nevykonaní dokazovania nariadením znaleckého skúmania, nakoľko nekonštatoval
neplatnosť Stanov žalovaného, a s ohľadom na neexistenciu, resp. netvrdenú a nepreukázanú existenciu
akéhokoľvek peňažného vkladu žalobcu v bytovom družstve po prevedení vlastníctva nehnuteľnosti
v jeho prospech, ako základného a nevyhnutného prvku pre stanovenie hodnoty členského podielu
(miery účasti člena na družstve) a následnú kalkuláciu vyrovnacieho podielu, by ani nebolo možné
aplikovať žalobcom požadovaný výpočet vyrovnacieho podielu, ktorý sa zakladá práve na existencii

kladnej hodnoty pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva v okamihu zániku členstva
v družstve.
40. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
41. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Po posudzovaní úspechu v spore súd dospel záveru, že žalovaný síce bol úspešný v plnom rozsahu
v dôsledku zamietnutia žaloby, avšak v danom spore si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
44. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem. V súlade s čl. 17
Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keďže si strana náhradu trov konania
neuplatnila, rozhodol súd priamo tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Prešov, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 355 a § 356 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.