{"guid": "bc7b88f9-2a45-43f4-89bc-1ad34fc98aee:b447722d-f370-46e4-9d45-0cff61613e37", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8622201849.7", "spisova_znacka": "40Cb/86/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 40Cb/86/2023 z 10. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 10. marca 2025, sp. zn. 40Cb/86/2023, ECLI:SK:OSPO:2025:8622201849.7", "identifikacne_cislo": "8622201849", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Žaneta Motyková", "sudca_id": 3304, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zaneta-motykova-3304", "datum_vydania": "2025-03-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b447722d-f370-46e4-9d45-0cff61613e37", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8622201849.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8622201849.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8622201849.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n40Cb/86/2023\n8622201849\n10. 03. 2025\nJUDr. Žaneta Motyková\nECLI:SK:OSPO:2025:8622201849.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v právnej veci žalobcu: Contax Trade s.r.o.,\nso sídlom Stročín 123, 089 01 Stročín, IČO: 46 054 740, právne zast.: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát,\nDr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, IČO: 40 803 350, proti žalovanému: HK LOAN Sp. z.o.o., so\nsídlom A. B. XX B., XXX XX C., D. E., IČO: 9542745296, právne zast.: JUDr. Jozef Bujdoš, advokát,\nHlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO: 42 088 461, o zaplatenie 13.236,- Eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 12.516,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo\nvýške 8 % ročne zo sumy 12.516,- Eur od 20.05.2023 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške\nktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca podal dňa 12.02.2022 Okresnému súdu Svidník návrh na vydanie Európskeho platobného\nrozkazu, v ktorom žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 13 236,- Eur s príslušenstvom\nako doplatok kúpnej ceny za dodanie tovaru a služby spojené s predajom tovaru. Žalobca nadobudol\npredmetnú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu, spoločnosti Contax\nSk, s.r.o. zo dňa 08.12.2022. Predmetom postúpenia bola faktúra číslo 2018120006 zo dňa 11.12.2018\nvo výške 4 865,50 Eur, faktúra číslo 2018120007 zo dňa 13.12.2018 vo výške 4 891,40 Eur, faktúra číslo\n2018120008 zo dňa 14.12.2018 vo výške 4 958,- Eur a faktúra číslo 2018120009 zo dňa 14.12.2018 vo\nvýške 720,- Eur. Žalovaný uhradil časť faktúry číslo 2018120006 vo výške\n2 198,40 Eur\na preto neuhradená čiastka z predmetnej faktúry predstavuje sumu 2 666,60 Eur.\n2. Okresný súd Svidník vydal vo veci dňa 22.03.2023 Európsky platobný rozkaz sp. zn. 4Cb/10/2022,\nproti ktorému podal žalovaný včas odpor. Následne Okresný súd Svidník dňa 05.10.2023 postúpil spor\nkauzálne príslušnému Okresnému súdu Prešov.\n3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného doručeného súdu dňa 14.12.2023\n– replika uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti na obranu svojich\ntvrdení a tento neobsahuje vecné odôvodnenie. Na preukázanie svojho uplatneného nároku predložil\nsúdu mailovú komunikáciu právneho predchodcu žalobcu a žalovaného, vystavené faktúry právnym\npredchodcom žalobcu pre žalovaného, prijaté platby od žalovaného, výpisy z banky za mesiace 11/2018,\n12/2018 a 01/2019 a posledné 3 faktúry od dodávateľa tovaru INŽINIERING PLUS s.r.o.\n\n4. Žalovaný vo svojej duplike doručenej súdu dňa 01.07.2024 uviedol, že právnemu predchodcovi\nžalobcu uhradil všetky pohľadávky a svoje záväzky týkajúce sa predaja potravinárskej pšenice v období\nnovember a december 2018. V mesiaci september 2020 malo dôjsť k rokovaniu medzi konateľmi\nžalovaného a právneho predchodcu žalobcu, kde došlo k prepočítaniu a preskúmaniu všetkých platieb a\ndlžná suma voči spoločnosti Contax Sk s.r.o. bola ustálená na sumu vo výške 3 640,- Eur, ktorú žalovaný\nzaplatil bezhotovostným prevodom dňa 05.10.2020, čím boli vysporiadané všetky vzájomné pohľadávky\na záväzky medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu týkajúce sa predaja potravinárskej\npšenice rozhodnom období. Žalovaný poukázal na platbu, ktorú vykonal dňa 21.12.2018, ktorou malo\ndôjsť okrem iného k úhrade sumy vo výške 720,- Eur za služby spojené s predajom pšenice za mesiac\n12/2018, ktoré boli fakturované žalovanému na základe faktúry číslo 2018120009 uplatnenej v tomto\nkonaní. Ostatné záväzky uplatnené v tomto konaní ako čiastočne nezaplatená faktúra číslo 2018120006,\n2018120007 a 2018120008 boli uhradené žalovaným dňa 25.01.2009 vo výške 8 900,- Eur.\n5. Žalobca vo svojom vyjadrení doručeným súdu dňa 18.09.2024 uviedol, že medzi žalobcom a\nžalovaným nedošlo k vzájomnému rokovaniu ohľadom nevysporiadaných a nevyplatených faktúr za\npredaj potravinárskej pšenice a suma 3 640,- Eur uvádzaná žalovaným nemá súvis s prejednávanou\nprávnou vecou, čomu nasvedčuje cena pšenice výške 140,- Eur za tonu uvedená v potvrdení o\npredmetnej platbe. Navyše, číslo účtu v potvrdení o vykonanej platbe patrí žalobcovi, pričom v tom čase\nešte nedošlo k postúpeniu pohľadávky a neexistoval žiaden dôvod, aby žalovaný plnil žalobcovi a nie\njeho právnemu predchodcovi. Podľa názoru žalobcu žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza nepravdivé a\nneúplné skutkové tvrdenia a úhrada sumy 8 900,- Eur nie úhradou na uplatnené faktúry v tomto konaní.\n6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 27. 11. 2025 a 10.03.2025, na ktorých\nvykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom F. G.. Právny zástupca žalobcu\nargumentoval, že úhrada zo dňa 25.01.2019 vo výške 8 900,- Eur bola na faktúry s koncovými číslami\n004 a 005 na č.l. 69 a 70, pretože tieto neboli uhradené a preto považuje faktúry uplatnené v tomto\nkonaní za neuhradené.\nNa základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:\n7. Žalovaný si od právneho predchodcu žalobcu objednal potravinársku pšenicu na základe objednávky\npotvrdenej emailom zo dňa 13.11.2018 v objeme 10 000 ton za dojednanú cenu 175,- Eur/tonu pšenice\n(č.l. 49).\n8. Za dodanie tovaru právny predchodca žalovanému vystavil faktúry, vrátane faktúr uplatnených v tomto\nkonaní:\n- faktúra číslo 2018120006 zo dňa 11.12.2018 vo výške 4 865,50 Eur, pričom žalovaný uhradil časť\nfaktúry číslo 2018120006 vo výške 2 198,40 Eur a preto neuhradená čiastka z predmetnej faktúry\npredstavuje sumu 2 666,60 Eur (č.l. 71),\n- faktúra číslo 2018120007 zo dňa 13.12.2018 vo výške 4 891,40 Eur (č.l. 72),\n- faktúra číslo 2018120008 zo dňa 14.12.2018 vo výške 4 958,- Eur (č.l. 73),\n- faktúra číslo 2018120009 zo dňa 14.12.2018 vo výške 720,- Eur (č.l. 74).\n9. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu dňa 21.12.2018 sumu 4 290,50 Eur ako doplatok\nfaktúry 2018120003 a úhradu faktúry za služby 12m/2018 vo výške 720,- Eur (č.l. 139).\n10. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu dňa 25.01.2019 sumu 8 900,- Eur na faktúru číslo\n2018120004 zo dňa 07.12.2018 a faktúru číslo 2018120005 zo dňa 10.12.2018 (č.l. 69-70).\n11. Žalovaný uhradil dňa 05.10.2020 žalobcovi sumu 3 640,- Eur za 26 ton pšenice ako pôžičku.\n12. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2022 právny predchodca žalobcu postúpil\npohľadávky uplatnené v tomto konaní na žalobcu.\n13. Žalovaný uplatnenú pohľadávku nad sumu 720,- Eur žalobcovi do dnešného dňa neuhradil.\nZistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:\n\n14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“),\ntento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy\nsúvisiace s podnikaním.\n15. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy\nmedzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich\npodnikateľskej činnosti.\n16. Podľa § 409 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu\nhnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo\nk tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.\n17. Podľa § 323 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,\npredpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj\nv prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného\nzáväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.\n18. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie\núčinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.\n19. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu\ndlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo\na všetky práva s ňou spojené.\n20. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj\nzáväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným\nspôsobom.\n21. Podľa § 369 odsek 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ak je dlžník v omeškaní so\nsplnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné\npovinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve,\na to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je\npovinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.\n22. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej\ncentrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o\nosem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto\nkalendárneho polroka omeškania.\nPrávne posúdenie veci:\n23. Medzi stranami konania nebolo sporné, že si žalovaný objednal u právneho predchodcu žalobcu\npotravinársku pšenicu. Rovnako nebolo sporné, že právny predchodca dodával žalovanému objednaný\ntovar a žalovaný mu uhrádzal vystavené faktúry. Sporným bolo, či došlo k úhrade faktúr uplatnených\nv tomto konaní.\n24. Vzťah medzi sporovými stranami súd posudzoval ako obchodnoprávny a aplikoval na neho príslušné\nust. Obchodného zákonníka a to s poukazom na skutočnosť, že pôvodný vzťah právneho predchodcu\nžalobcu a žalovaného spadá pod charakteristiku relatívnych obchodnoprávnych vzťahov podľa ust.\n261 ods. 1 Obchodného zákonníka a preto aj vzťah medzi sporovými stranami po postúpení má\nobchodnoprávny charakter.\n25. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný neuhradil žalobcovi ani jeho právnemu\npredchodcovi zostatok faktúry číslo 2018120006 vo výške 2 666,60 Eur, faktúru číslo 201120007 vo\nvýške 4 891,40 Eur a faktúru číslo 2018120008 vo výške 4 958,- Eur.\n\n26. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany spočiatku tvrdil, že medzi právnym predchodcom\nžalobcu a žalovaným prebehlo v septembri 2020 rokovanie, kde sa mali zmluvné strany dohodnúť\na vysporiadať svoje vzájomné vzťahy. Na základe uvedeného preto podľa žalovaného neexistovala\npohľadávka, ktorá by mohla byť predmetom postúpenia a preto namietol aktívnu legitimáciu žalobcu\nv konaní. Žalobca však tieto skutočnosti v celom rozsahu poprel a tvrdil, že k žiadnemu stretnutiu\na urovnaniu vzájomných vzťahov nedošlo. V zmysle negatívnej dôkaznej teórie bolo preto na\nžalovanom, aby preukázal, že k predmetnému stretnutiu skutočne došlo a že skutočne došlo aj k\nusporiadaniu vzťahov medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalovaný na preukázanie\nsvojich tvrdení síce navrhol výsluch konateľov sporových strán, avšak konateľ žalovaného sa nezúčastnil\nani jedného z vytýčených pojednávaní a vo veci nevypovedal. Výsluch konateľa žalobcu k okolnostiam\nprípadného stretnutia medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu súd nevykonal a zamietol\ns poukazom na skutočnosť, že konateľ žalobcu nebol účastný pôvodného zmluvného vzťahu medzi\nprávnym predchodcom žalobcu a žalovaným a preto nebol ani účastný na tvrdenom rokovaní, na\nktorom sa mal zúčastniť právny predchodca žalobcu a nie žalobca. Takýmto dokazovaním podľa\nsúdu nemohlo dôjsť k objasneniu žalovaným tvrdených skutočností ohľadne rokovania právneho\npredchodcu žalobcu a žalovaného. Naopak, súd v konaní vypočul F. G., ktorý bol v rozhodnom období\nseptembra 2020 konateľom právneho predchodcu žalobcu, avšak tento nepotvrdil rokovania medzi\nprávnym predchodcom žalobcu a žalovaným a v tejto súvislosti sa strana žalovaného pri výsluchu\nani nedopytovala na predmetné stretnutie a nežiadala, aby bolo takéto rokovanie medzi poôvonými\nzmluvnými stranami zo strany F. G. potvrdené. Tvrdenia žalovaného o vzájomnom vyporiadaní právnych\nvzťahov medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tak zostali len v rovine tvrdenia a žalovaný\nv tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno. Na základe uvedeného má súd za to, že pohľadávky\nuplatnené v tomto konaní boli spôsobilými na postúpenie na základe Zmluvy o postúpení zo dňa\n08.12.2022, žalobca tieto nadobudol, v konaní je aktívne vecne legitimovaný na ich uplatnenie a\nnámietky žalovaného v tomto smere súd vyhodnotil ako nedôvodné .\n27. Žalovaný ďalej v rámci prostriedkov procesnej obrany poukazoval na to, že dňa 25.01.2019 došlo\nz jeho strany v prospech právneho predchodcu žalobcu k úhrade sumy 8 900,- Eur. V poznámke k\ntejto platbe je len uvedené, že ide o platbu za pšenicu, pričom táto platba nie je nijakým spôsobom\nšpecifikovaná, a teda nie je možné vyvodiť, na úhradu ktorej faktúry bola určená. Žalobca v konaní tvrdil,\nže išlo o úhradu faktúry číslo 2018120004 zo dňa 07.12.2018 na č.l. 69 a faktúry číslo 2018120005\nzo dňa 10.12.2018 na č.l. 70 a preto faktúry uplatnené v konaní zostali neuhradené. V tomto kontexte\nmá súd opäť za to, že v zmysle negatívny dôkaznej teórie bolo na žalovanom, aby preukázal, že tieto\nfaktúry (2018120004 a 2018120005) už uhradené boli a preto žalobca nebol oprávnený pripísať úhradu\nvo výške 8 900,- Eur na tieto faktúry. Žalovaný však v konaní tieto skutočnosti nepreukázal a preto má\nsúd za to, že úhradou zo dňa 25.01.2019 vo výške 8 900,- Eur žalovaný uhradil iné faktúry, ako tie,\nktoré sú uplatnené v tomto konaní a preto túto úhradu nemožno započítať na faktúry uplatnené v tomto\nkonaní. Ak žalovaný v konaní namietal, že žalobca svojvoľne páruje úhrady k jednotlivým faktúram, bolo\njeho povinnosťou uviesť a preukázať, ktoré faktúry uhradil a zároveň uviesť, kedy a akými úhradami tak\nučinil. V opačnom prípade nesie dôsledky za neunesenie dôkazného bremena v podobe straty sporu.\n28. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že dňa 05.10.2020 zaplatil právnemu predchodcovi\nžalobcu, spoločnosti Contax Sk, s.r.o. bezhotovostným prevodom sumu 3 640,- Eur, ktorú je potrebné\nzapočítať na žalobcom uplatnený nárok. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že finančné\nprostriedky vo výške 3 640,- Eur žalovaný uhradil na účet žalobcu, spoločnosti Contax Trade, s.r.o. a\nnie na účet právneho predchodcu žalobcu a to v čase, kedy ešte nedošlo k postúpeniu pohľadávok na\nžalobcu. Navyše, z poznámky pri vykonanej platbe jednoznačne vyplýva, že ide o úhradu pôžičky na\nContax trade a preto má súd za preukázané, že ide o úhradu vyplývajúcu z právneho vzťahu medzi\nžalobcom a žalovaným z obdobia, kedy žalobca nevlastnil pohľadávky uplatnené v tomto konaní a preto\npredmetnú platbu nie je možné na tieto započítať. Navyše, v poznámke tejto platby je uvedené, že\nsuma 3 640,- Eur je za 26 ton pšenice, čo v prepočte činí sumu 140,- Eur/tonu pšenice, pričom právny\npredchodca žalobcu a žalovaný mali dojednanú cenu pšenice vo výške 175,- Eur/tonu. Žalovaný v tejto\nsúvislosti navrhol dokazovanie, na základe ktorého súd zistil, že účet, na ktorý žalovaný plnil sumu 3\n640,- Eur skutočne patril žalobcovi, spoločnosti Contax trade, s.r.o. a nie jeho právnemu predchodcovi.\nTvrdenia žalovaného v tejto súvislosti, že nevedel, komu plní a mal za to, že plní právnemu predchodcovi\nžalobcu sa javia ako neopodstatnené a účelové. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným\npreukázateľne existoval zmluvný vzťah a prebiehala medzi nimi početná fakturácia a úhrady, o čom\nsvedčia dôkazy predložené v konaní a preto neobstojí námietka žalovaného, že nevedel, na koho účet\n\nplatí, resp. si myslel, že plní na účet žalovaného. Predmetnú platbu preto podľa názoru súdu nemožno\nposudzovať ako úhradu žalobcom uplatnenej pohľadávky.\n29. Na základe uvedeného má súd za to že úhrady zo dňa 25.01.2019 vo výške 8 900,- Eur a zo\ndňa 05.10.2020 vo výške 3 640,- Eur v prospech právneho predchodcu žalobcu nemožno započítať na\nfaktúry uplatnené v tomto konaní.\n30. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úhradou zo dňa 21.12.2018 vo výške 4 290,50\nEur došlo k doplateniu faktúry číslo 201120003 (ktorá nie je predmetom tohto konania) a k zaplateniu\nfaktúry za služby v 12. mesiaci roku 2018 vo výške 720,- Eur. Takúto platbu vo výške 720,- Eur možno\npodľa názoru súdu jednoznačne považovať za úhradu faktúry uplatnenej v tomto konaní. Ide o faktúru\nčíslo 2018120009 zo dňa 14.12.2018 vystavenú za služby spojené s predajom pšenice vo výške 720,Eur a preto súd považuje nárok žalobcu v tejto časti za nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol.\n31. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo rozumné a logické vysvetlenie vzájomných\nvzťahov medzi sporovými stranami, resp. právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalovaný\nkonzistentne počas celého konania zotrval na svojej právnej argumentácii. Naopak, žalovaný v\nkonaní vzniesol viaceré námietky a použil viaceré prostriedky procesnej obrany, avšak súd nemohol\nprehliadnuť, že tvrdenia žalovaného sú rozporuplné, keď na jednej strane argumentuje, že z jeho\nstrany došlo k úhrade žalobcom uplatneného nároku, na druhej strane však jedným dychom dodáva,\nže uplatnené faktúry mu nikdy neboli doručené. V rozpore s uvedeným zároveň argumentoval, že\nmedzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k usporiadaniu vzťahov v roku 2020, avšak\nsvoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Za rovnako neopodstatnenú považuje súd argumentáciu\nžalovaného, ktorou namietal Knihu pohľadávok právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti Contax\nSk, s.r.o. (č.l. 188). Žalovaný v konaní žiadal, aby žalobca predložil Knihu pohľadávok svojho\nprávneho predchodcu, aby bolo zrejmé, akým spôsobom právny predchodca žalobcu evidoval uplatnené\npohľadávky, pretože žalovaný tvrdil, že vzájomné vzťahy medzi právnym predchodcom žalobcu a\nžalovaným boli vysporiadané. Žalobca predložil súdu Knihu pohľadávok svojho právneho predchodcu za\nrozhodné obdobie, t.j. od 01.01.2018 do 31.12.2018, z ktorej jednoznačne vyplýva, že faktúry uplatnené\nv tomto konaní právny predchodca žalobcu v rozpore s tvrdeniami žalovaného riadne evidoval vo\nsvojom účtovníctve a preto tieto boli spôsobilé byť predmetom postúpenia. Argumentáciu žalovaného,\nže právny predchodca žalobcu aj v súčasnosti - ku dňu 10.02.2024 eviduje uplatnené faktúry vo svojom\núčtovníctve a preto tieto nikdy neboli postúpené na žalobcu považuje súd za neopodstatnenú až\nnezrozumiteľnú, pretože Kniha pohľadávok síce bola vyhotovená ku dňu 10.02.2025, avšak vzťahuje\nsa na obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018. Kniha pohľadávok tak nepreukazuje žalovaným tvrdené\nskutočnosti, a síce, že v súčasnej dobe právny predchodca žalobcu eviduje uplatnené pohľadávky\nvo svojom účtovníctve. Predložený dôkaz preukazuje, že pred postúpením pohľadávky v roku 2018\nprávny predchodca žalobcu evidoval pohľadávky voči žalovanému vo svojom účtovníctve. Na základe\nuvedeného preto argumentácia žalovaného v tejto súvislosti nemôže obstáť. Žalovaný na pojednávaní\ndňa 10.03.2025 navrhoval v tejto súvislosti vypočuť účtovníčku žalobcu a jeho právneho predchodcu,\npani A., avšak súd považuje dôkaz v podobe Knihy pohľadávok za jasný, jednoznačný a zrozumiteľný\na výsluch účtovníčky za nehospodárny a nadbytočný. Navyše, žalovaný neuviedol, aké skutočnosti by\nmali z jej výsluchu vyplynúť a aké skutočnosti chce v tejto súvislosti preukazovať a preto takýto návrh\nna doplnenie dokazovania zamietol.\n32. Žalovaný zároveň v priebehu konania podal viaceré návrhy na doplnenie pomerne rozsiahleho\ndokazovania a preto ho súd na pojednávaní dňa 10.03.2025 vyzval, aby sumarizoval svoje návrhy\nna doplnenie dokazovania. Žalovaný navrhoval vypočuť konateľa žalobcu, pána H. I., k tomu, či\nžalobca vôbec trvá na podanej žalobe. K takémuto dokazovaním však súd uvádza, že na pojednávaní\nsa zúčastnil právny zástupca žalobcu a preto nemožno spochybňovať vôľu žalobcu vo vzťahu k\npodanej žalobe a súd považuje za nehospodárne vypočúvať žalobcu k tomu, či trvá na podanej\nžalobe a preto dokazovanie v tomto smere uznesením na pojednávaní dňa 10.03.2025 zamietol.\nTakýto návrh na doplnenie dokazovania považuje súd za minimálne neštandardný. Vo vzťahu k návrhu\nna výsluch pani A. ako účtovníčky žalobcu a jeho právneho predchodcu sa súd vyjadril v bode 31\ntohto rozsudku. Vo vzťahu k výsluchu konateľa žalovaného súd opätovne uvádza, že žalovaný sa\nnedostavil ani na jedno z nariadených termínov pojednávania a preto si sám zmaril možnosť byť v\nkonaní vypočutý a súd neodročil ďalšie pojednávanie za účelom jeho výsluchu a takýto návrh zamietol.\nZároveň žalovaný žiadal, aby žalobca predložil súdu všetky faktúry, ktoré obdržal v rozhodnom období\n\nod svojho subdodávateľa, spoločnosť Inžiniering Plus, s.r.o. na preukázanie objemu a ceny dodanej\npšenice právnemu predchodcovi žalobcu. V tejto súvislosti však súd poukazuje na skutočnosť, že to,\nod koho a v akom objeme právny predchodca žalobcu objednával tovar - pšenicu, ktorú následne\npredával žalovanému nemá vplyv na opodstatnenosť uplatneného nároku a preto návrhy žalovaného\nna doplnenie dokazovania v tomto spore zamietol. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že samotný\nžalovaný vo svojej duplike zo dňa 27.06.2024 namietal, že emailová komunikácia a faktúry medzi\nprávnym predchodcom žalobcu a jeho subdodávateľom, spoločnosťou inžiniering Plus, s.r.o. sú bez\nprávnej relevancie, pretože spoločnosť Inžiniering plus, s.r.o. nie je sporovou stranou a tieto dôkazy\nnepreukazujú nároky žalobcu. Na druhej strane však navrhoval predloženie dôkazov od tej istej\nspoločnosti, ktorá nie je sporovou stranou na preukázanie svojich tvrdení.\n33. Z uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná do výšky\n12.516,- Eur a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 720,- Eur žalobu zamietol.\n34. Žalobca si v súdnom konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne\nzo sumy uplatnenej jednotlivými faktúrami a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti týchto faktúr a\nto až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia. V tejto súvislosti\nvšak súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v konaní namietal nedoručenie faktúr a žalobca\nhodnoverným spôsobom nepreukázal ich doručenie zo strany právneho predchodcu žalobcu, preto súd\npriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému\n(20.05.2023), kedy sa žalovaný preukázateľným spôsobom oboznámil s faktúrami uplatnenými v tomto\nkonaní a v prevyšujúcej časti uplatnené úroky z omeškania súd zamietol. Zákonná výška úrokov z\nomeškania ku dňu 20.05.2023 predstavovala 8 % ročne. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom\nobdobí bola 0%, čo po zvýšení predstavuje 8 %. Žalovaný sa nezaplatením sumy 12.516,- Eur dostal\ndo omeškania dňom 20.05.2023, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo\nsumy 12.516,- Eur od 30.05.2023 do zaplatenia.\n35. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 a § 255 CSP.\nŽalobca bol v spore úspešný v pomere 89,2 % (úspech 94,6 % mínus neúspech 5,4 %), preto súd\npriznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 89,2 % voči neúspešnému žalovanému,\nkeďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.\n36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci\nsamej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.\nPodľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nPodľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nPodľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že\nprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu\nuvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nPodľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže\nžalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}