{"guid": "ed881902-84ba-471d-a753-5531759f13d8:cacc0b41-bb6c-4bdf-8d84-3c99cbe047f5", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2025:8722203522.6", "spisova_znacka": "40Cb/89/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 40Cb/89/2023 z 27. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 27. januára 2025, sp. zn. 40Cb/89/2023, ECLI:SK:OSPO:2025:8722203522.6", "identifikacne_cislo": "8722203522", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Žaneta Motyková", "sudca_id": 3304, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zaneta-motykova-3304", "datum_vydania": "2025-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "3Cob/68/2025", "sud": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "guid": "d0bf7baa-73c7-4aed-9f37-890975179e09:7e2a87e4-30ee-4ae8-ae88-f85eb83170f6", "datum": "2026-04-30", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cacc0b41-bb6c-4bdf-8d84-3c99cbe047f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2025:8722203522.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8722203522.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2025:8722203522.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n40Cb/89/2023\n8722203522\n27. 01. 2025\nJUDr. Žaneta Motyková\nECLI:SK:OSPO:2025:8722203522.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v právnej veci žalobcu: RITRO Invest spol. s\nr.o., so sídlom L. Svobodu 2493/52, 058 01 Poprad, IČO: 44 540 973, právne zastúpeného: JUDr. Marek\nRadačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 36 553 961, proti žalovanému: RAUL\nInternational, s.r.o., so sídlom Okružná 768/63, 058 01 Poprad, IČO: 36 782 360, právne zastúpeného:\nMgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 50 053 167 o\nzaplatenie 235.384,94 EUR s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 235.384,94 Eur spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 9 % ročne zo sumy 235.384,94 Eur od 01.01.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní\nod právoplatnosti tohto rozsudku.\nII. Žalobca m á\nn á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške\nktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca podal dňa 19.12.2022 Okresnému súdu Poprad návrh na vydanie platobného rozkazu, v\nktorom žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 235 384,94 Eur s úrokom z omeškania\nako aj nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa\n28.03.2016 uzatvorená Zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi\npôžičku v celkovej výške 220 000,- Eur za účelom financovania dostavby plničky minerálnej vody.\nNásledne zmluvné strany dňa 30.12.2017 uzatvorili Dodatok číslo 1 k Zmluve o pôžičke, v rámci ktorého\nbola navýšená suma istiny o nesplatené úroky za obdobie rokov 2016 a 2017 v celkovej výške 9 643,74\nEur. K 01.01.2018 tak bola nová výška istiny peňažnej pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke\na jej dodatku rovnajúca sa sume 229 643,84 Eur. Dňa 31.12.2018 zmluvné strany uzatvorili Dodatok číslo\n2 k Zmluve o pôžičke, v rámci ktorého bola navýšená suma istiny o 5 741,10 Eur ako úrok za obdobie\nod 01.01.2018 do 31.12.2018. K 01.01.2019 tak bola nová výška istiny peňažnej pôžičky poskytnutej\nna základe Zmluvy o pôžičke a jej dodatkov rovnajúca sa sume 235 384,94 Eur, pričom žalovaný svoj\ndlh do dnešného dňa neuhradil.\n2. Dňa 06.10.2023 Okresný súd Poprad postúpil spor vecne, kauzálne a miestne príslušnému\nOkresnému súdu Prešov.\n3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 05.02.2024 uviedol, že vzťah medzi\nsporovými stranami považuje za občianskoprávny, pretože žalobca pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke\nnevystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pretože v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke\nnevykonával podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania úverov alebo pôžičiek. Rovnako namietal,\nže ani na strane žalovaného nie je daná existencia súvisu s podnikateľskou činnosťou. Vo veci samej\n\nuviedol, že žalobca mal mať splatnú pohľadávku v enormnej výške už od 01.01.2020 a napriek tomu\npodal žalobu na súd až v decembri 2022. Vo svojom vyjadrení zároveň tvrdil, že medzi sporovými\nstranami existovala ústna dohoda, že za sprostredkovanie obchodných príležitostí žalobca žalovanému\nvyplatí odmenu vo výške zodpovedajúcej sume 220 000,- Eur, pričom žalobca prišiel v tejto súvislosti s\nnávrhom, že uzavrú Zmluvu o pôžičke a následne sa žalobca vzdá nároku z pôžičky a záväzky medzi\nsebou takto urovnajú.\n4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení – replike doručenej súdu dňa 20.03.2024 okrem iného uviedol,\nže vyjadrenie žalovaného považuje za iracionálne a výsostne účelové a poprel všetky skutkové a právne\ntvrdenia protistrany. Uviedol, že od 01.04.2017 do 31.10.2021 bol A. B. - jediný spoločník žalovaného\nzamestnancom žalobcu na pracovnej pozícii business development manager a všetky vzájomné vzťahy\nz tohto pracovnoprávneho pomeru boli vysporiadané v Dohode o ukončení pracovného pomeru zo\ndňa 22.10.2021. Tvrdenie, že mal odmeniť A. B. prostredníctvom pôžičky pre právnickú osobu RAUL\nInternational s.r.o. považoval za odporujúce akejkoľvek logickej úvahe a poprel uzatvorenie akýkoľvek\nústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným.\n5. Žalovaný vo svojej duplike doručenej súdu dňa 25. 04. 2024 poukázal na to, že A. B. a C. D. E. ako\nkonatelia sporových strán mali od roku 2015 viaceré spoločné podnikateľské aktivity a A. B. dojednával\npre ďalšiu spoločnosť C. D. E., spoločnosť VIA INVEST s.r.o. kúpu nehnuteľností, za realizáciu ktorých\nmal A. B. získať odmenu vo výške 220 000,- Eur a pre prípad, že by súd vyhodnotil nárok žalobcu\nako dôvodný si in eventum započítal svoju pohľadávku z titulu neuhradenej odmeny za realizáciu\ninvestičných príležitostí vo výške 220 000,- Eur voči žalobcom uplatňovanému nároku. Zároveň navrhol\noboznámiť spisy týkajúce sa konkurzného a reštrukturalizačného konania žalobcu vedené na Okresnom\nsúde Prešov pod spisovou značkou 1K/11/2021 a 2R/3/2022.\n6. Súd vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný namietal kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Prešov\nsvojím podaním zo dňa 16.10.2024 vyslovil nesúhlas s postúpením sporu z Okresného súdu Poprad.\nKrajský súd v Prešove uznesením zo dňa 31.10.2024 č. k. 6Ncb/3/2024 - 137 rozhodol, že nesúhlas\nOkresného súdu Prešov s postúpením veci z Okresného súdu Poprad nie je dôvodný a príslušným\nna prejednanie veci je Okresný súd Prešov s odôvodnením, že v prejednávanej právnej veci sa\njedná o obchodnoprávny spor napriek skutočnosti, že žalobca nemal v rámci predmetu podnikania,\ntzv. základných činností poskytovanie pôžičiek. Túto činnosť je potrebné považovať za činnosť\nzabezpečujúcu chod a rozvoj podniku, tzv. akcesorickú činnosť, ktorá sa subsumuje pod obchodné\nzáväzkové vzťahy.\n7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 27.01.2025, na ktorom právni zástupcovia\nsporových strán zotrvali na svojich argumentáciách. Právny zástupca žalovaného namietal, že\nžalovanému nebolo doručené Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.10.2024 č.k.\n6Ncb/3/2024, čím mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom. Súd vykonal dokazovanie\npredloženými listinnými dôkazmi a výsluchom žalobcu v zastúpení konateľa C. D. E. a zamietol návrh\nžalovaného na dokazovanie spismi vedenými na Okresnom súde Prešov pod. sp. zn. 1K/11/2021 a\n2R/3/2022.\nNa základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:\n8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28.03.2016 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca ako\nveriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 220 000,- Eur s konečným\ntermínom splatnosti dňa 31.12.2019 za účelom financovania dostavby plničky minerálnej vody z\nprameňa Smokovecká kyselka s úrokovou sadzbou vo výške 2,5 % ročne z poskytnutých finančných\nprostriedkov, vždy k 31.12 príslušného kalendárneho roka, pričom prvá splátka úrokov bola dohodnutá\nna 31.12.2017, následne 31.12.2018 a posledná 31.12.2019.\n9. Dňa 01.04.2016 žalobca poskytol žalovanému sumu 220 000,- Eur.\n10. Dňa 30.12.2017 zmluvné strany Zmluvy o pôžičke uzatvorili Dodatok č. 1 k uzatvorenej zmluve,\npredmetom ktorého bola písomná dohoda, že o dlžnú čiastku rovnajúcu sa nesplatenému úroku za\nobdobie 2016 - 2017 vo výške 9 643,84 Eur bude navýšená suma istiny pôžičky. K 01.01.2018 tak\n\npredstavovala výška istiny pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.03.2016 v znení\ndodatku číslo 1 sumu 229 643,84 Eur.\n11. Dňa 31.12.2018 zmluvné strany Zmluvy o pôžičke uzatvorili Dodatok č. 2 k uzatvorenej zmluve,\npredmetom ktorého bola písomná dohoda, že o dlžnú čiastku rovnajúcu sa nesplatenému úroku za\nobdobie roku 2018 vo výške 5 741,10 Eur bude navýšená suma istiny pôžičky. K 01.01.2019 tak\npredstavovala výška istiny pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.03.2016 v znení\ndodatku číslo 2 sumu 235 384,94 Eur.\n12. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil žalobcovi svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo\ndňa 28.03.2016 v znení dodatku číslo 1 a 2 vo výške 235 384,94 Eur.\nZistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:\n13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“),\ntento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy\nsúvisiace s podnikaním.\n14. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú\nustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa\npredpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa\nobchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.\n15. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy\nmedzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich\npodnikateľskej činnosti.\n16. 16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie\ndlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté\npeňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n17. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie\npeňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.\n18. Podľa § 502 odsek 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník\npovinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom\nalebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované\nza úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky\nvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie\nprípustnej výške.\n19. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj\nzáväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným\nspôsobom.\n20. Podľa § 369 odsek 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného\nzáväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo\npožadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby\nosobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky\nz omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.\n21. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej\ncentrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o\nosem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto\nkalendárneho polroka omeškania.\nPrávne posúdenie veci:\n\n22. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že medzi stranami sporu bola dňa 28.03.2016 uzatvorená\nZmluva o pôžičke a rovnako nebolo sporné, že zmluvné strany následne uzatvorili k Zmluve o pôžičke\nzo dňa 28.03.2016 dodatky - dodatok číslo 1 z dňa 30.12.2017 a dodatok číslo 2 zo dňa 31.12.2018.\nSporným bolo, resp. prostriedky procesnej obrany žalovaného spočívali v tom, že predmetný spor nie je\nobchodnoprávnym sporom a že žalovaný na základe takto uzatvorenej zmluvy neposkytol žalovanému\nsumu vo výške 220 000,- Eur. Žalovaný zároveň namietal, že medzi sporovými stranami existovala\nústna dohoda, že za sprostredkovanie obchodných príležitostí žalobca vyplatí žalovanému odmenu vo\nvýške zodpovedajúcej sume 220 000,- Eur a že sa žalobca vzdá svojho nároku z pôžičky a záväzky\nmedzi sebou takto urovnajú. Z uvedeného dôvodu žalovaný disponuje voči žalobcovi pohľadávkou vo\nvýške 220 000,- Eur, ktorú si v konaní započítal na žalobcom uplatnený nárok.\n23. Predmetnú zmluvu uzatvorili žalobca a žalovaný ako podnikateľské subjekty pri výkone svojej\npodnikateľskej činnosti, preto súd tento vzťah posudzoval ako obchodnoprávny. Napriek skutočnosti,\nže v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke dňa 28.03.2016 žalovaný nemal v predmete podnikania\nposkytovanie úverov alebo pôžičiek, takúto činnosť možno jednoznačne subsumovať pod podnikateľskú\nčinnosť ako sekundárnu činnosť podnikateľa, ktorá súvisí s podnikaním, a teda zabezpečujúcou chod\na rozvoj podniku. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v konaní namietal, že predmetný spor má\nobčianskoprávny a nie obchodnoprávny charakter, čím by sa menila kauzálna príslušnosť súdu, Okresný\nsúd Prešov predložil spor svojmu inštitucionálne nadriadenému súdu - Krajskému súdu v Prešove, ktorý\nsvojím uznesením zo dňa 31.10.2024 sp. zn. 6Ncb/3/2024 rozhodol, že príslušný na prejednanie veci\nje Okresný súd Prešov ako kauzálne príslušný súd v obchodnoprávnych sporoch a konštatoval, že v\nprejednávanej právnej veci sa jednoznačne jedná o obchodnoprávny spor a to bez ohľadu na skutočnosť,\nže v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke žalobca nemal v predmete podnikania poskytovanie pôžičiek a\núverov. Krajský súd uviedol, že „záväzky vzniknuté v rámci predmetu podnikania (tzv. základné činnosti),\nako aj záväzky vzniknuté z činností súvisiacich s predmetom podnikania (t.j. činností zabezpečujúcich\nchod a rozvoj podniku, tzv., akcesorické činnosti) sa budú subsumovať pod obchodné záväzkové vzťahy,\nt.j. budú mať charakter obchodných záväzkov a budú sa riadiť Obchodným zákonníkom\". Krajský súd\nzároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca sa nielen voči žalovanému, ale aj voči Futbalovému klubu\nPoprad, občianske združenie v minulosti ako aj v súčasnosti domáha svojich nárokov titulom zmlúv o\npôžičke, ktoré uzatvorili ešte v čase, keď žalobca nemal takýto predmet podnikania (poskytovanie úverov\na pôžičiek) zapísané ako predmet podnikania v obchodnom registri. Z uvedeného je tak evidentné,\nže žalobca postupoval v rámci podnikateľskej činnosti a to s prihliadnutím na všetky okolnosti vzniku\nzáväzku a preto je takýto záväzok potrebné subsumovať pod obchodné záväzkové vzťahy, ktoré sa\nbudú riadiť Obchodným zákonníkom.\n24. Vzhľadom ku skutočnosti, že v prejednávanej právnej veci sa jedná o obchodnoprávny vzťah,\nsúd na neho aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že na obchodnoprávne\nvzťahy sa subsidiárne v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použijú ustanovenia\nObčianskeho zákonníka, jedná sa o prípady, kedy obchodnoprávna úprava vymedzená v Obchodnom\nzákonníku absentuje na daný právny vzťah. Zákonodarca v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka explicitne\nvymedzuje, že ustanovenie Občianskeho zákonníka sa použijú len v prípade, ak niektoré otázky\nnemožno riešiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. O takýto prípad sa však nejedná v prejednávanej\nprávnej veci, pretože právna úprava vymedzená v Obchodnom zákonníku vymedzuje poskytnutie\npeňažných prostriedkov dlžníkovi a ich vrátenie veriteľovi za dojednané úroky v § 497. Na predmetný\nprávny vzťah je možné použiť konkrétnu právnu úpravu vymedzenú v § 497 a nasledovné Obchodného\nzákonníka a preto je neplatná dohoda zmluvných strán, v zmysle, ktorej si tieto dojednali zmluvu\no pôžičke podľa ustanovenia § 657 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z týchto\nustanovení je zrejmé, že všeobecné súdy pri posúdení otázky premlčania museli rozhodnúť o tom, či\nsa na vzťah strán sporu použije Občiansky alebo Obchodný zákonník, teda či je platné dojednanie\nstrán, že na ich vzťah sa použije Občiansky zákonník. Ak by išlo o obchodný vzťah, bola by takáto\ndohoda neplatná, keďže podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka si strany môžu dohodnúť, že ich\nzáväzkový vzťah, ktorý nespadá pod Obchodný zákonník, sa bude spravovať Obchodným zákonníkom,\nno dojednanie Občianskeho zákonníka na obchodnoprávny vzťah možné nie je. (III. ÚS 153/2020). Na\nzáklade uvedeného súd zmluvu zo dňa 28.03.2016 právne posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497\nObchodného zákonníka, pretože na základe takto uzatvorenej zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal,\nže na požiadanie žalovaného ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy\na dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.\n\n25. K prostriedkom procesnej obrany žalovaného, ktorý v konaní uviedol, že mu žalobca žiadne finančné\nprostriedky neposkytol, súd uvádza, že žalobca hodnoverným spôsobom súdu preukázal, že sumu 220\n000,- Eur previedol zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovaného. Z výpisu z bankového účtu\nžalobcu z č.l. 8 jednoznačne vyplýva, že dňa 01.04.2016 žalobca previedol na účet žalovaného sumu\n220 000,- Eur. Argumentácia žalovaného v tomto smere je preto neopodstatnená a nedôvodná.\n26. Za rovnako neopodstatnenú považuje súd argumentáciu žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa\n01.02.2004, kde poprel žalobcom uplatnený nárok a uviedol: „Naopak, medzi žalobcom a žalovaným\nexistovala ústna dohoda, že za sprostredkovanie obchodných príležitostí žalobca žalovanému vyplatí\nodmenu vo výške zodpovedajúcej sume 222 000,- Eur.“ Takéto tvrdenie žalovaného je však ničím\nnepodložené a podľa názoru súdu nemôže spochybniť žalobcom uplatnený nárok. K takto vymedzeným\nskutkovým tvrdeniam žalovaný nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy na ich preukázanie. Žalobca síce\nnásledne súdu predložil v konaní 3 kúpne zmluvy zo dňa 21.12.2015, avšak tieto zmluvy neboli\nuzatvorené medzi sporovými stranami a nijako nesúvisia s prejednávanou vecou. Predmetné kúpne\nzmluvy boli uzatvárané medzi spoločnosťou Pilsberg Investment s.r.o. a spoločnosťou VIA INVEST s.r.o..\nKonateľom spoločnosti VIA INVEST s.r.o. je C. D. E., ktorý je zároveň konateľom žalobcu, avšak táto\nskutočnosť nepreukazuje žalovaným tvrdené skutočnosti. Rovnako žalovaným tvrdenú ústnu dohodu\nmedzi sporovými stranami nepreukazuje, že kontaktnou osobou pre spoločnosť VIA INVEST s.r.o. bol\nkonateľ žalovaného, A. B.. Podľa tvrdení samotného žalovaného mali C. D. E. a A. B. od roku 2015\nviaceré podnikateľské aktivity, následne bol A. B. ako fyzická osoba zamestnaný v spoločnosti RITRO\nInvest spol. s r.o., avšak žiadna z týchto skutočností nepreukazuje žalovaným tvrdené skutočnosti.\n27. Žalovaný v konaní v zmysle vyššie uvedeného neuniesol dôkazné bremeno. Ide o procesnú\nzodpovednosť strany sporu, ktorá v prípade neunesenia takéhoto procesného bremena nesie formu\nprocesnej sankcie v podobe straty sporu. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 24.03.2010 sp. zn. 5 Obo 52/2010 „Dôkazným bremenom sa rozumie\nprocesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z\ntoho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena\nje umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa\nhmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky\nhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,\nže by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom\núčastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;\nide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.“\n28. Súd tak v konaní nemal preukázané, že by žalovanému vznikol nárok voči žalobcovi na zaplatenie\nsumy 220 000,- Eur za sprostredkovanie investičných príležitostí a preto ani nemohlo dôjsť k započítaniu\nneexistujúcej žalovaným tvrdenej pohľadávky. K započítaniu by mohlo dôjsť v prípade existencie\nvzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie, pričom v prejednávanej právnej veci\nžalovaný nepreukázal samotnú existenciu jeho pohľadávky vo výške 220 000 Eur, pretože predložené\nzmluvy medzi spoločnosťou Pilsberg Investment s.r.o. a spoločnosťou VIA INVEST s.r.o. nepreukazujú\nnárok žalovaného, ktoré by bolo možné započítať na žalobcom uplatnený nárok.\n29. Žalovaný v konaní zároveň poukázal na skutočnosť, že A. B. požičal žalobcovi na základe\nZmluvy o pôžičke zo dňa 13.08.2018 finančné prostriedky. Predmetná zmluva však nijako nesúvisí s\nprejednávanou právnou vecou a nijakým spôsobom nespochybňuje žalobcom uplatnený nárok. Zmluva\no pôžičke zo dňa 13.08.2018 je uzatvorená medzi inými subjektmi a to medzi žalobcom a fyzickou\nosobou A. B.. Osobu A. B. pritom nemožno zamieňať so spoločnosťou RAUL International s.r.o. ako\npasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní a to napriek skutočnosti, že A. B. je konateľom\nžalovaného.\n30. Prostriedky procesnej obrany žalovaného v prejednávanej právnej veci spočívali aj v tom, že s\nkonateľom žalobcu mal dobré vzťahy, dôveroval mu a nemal pochybnosti o jeho úmysloch a preto\npristúpil na uzatvorenie takejto „fiktívnej“ zmluvy. Sú však opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca\nreálne previedol na bankový účet žalovaného finančné prostriedky vo výške 220 000,- Eur, čo vyvracia\nžalovaným tvrdenú fiktívnosť Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.03.2016.\n\n31. Za rovnako irelevantné súd považuje, že A. B. bol od 01.04.2017 do 31.10.2021 zamestnancom\nžalobcu, pretože v konaní nebol preukázaný súvis tejto skutočnosti so Zmluvou o pôžičke zo dňa\n28.03.2016 medzi spoločnosťou RITRO Invest spol s r.o. a spoločnosťou RAUL International s.r.o..\n32. Žalovaný v konaní zároveň namietal, že nemá vedomosť o tom, akým spôsobom viedol žalobca\nuplatnenú pohľadávku vo svojom účtovníctve. V tejto súvislosti navrhol pripojiť spisy vedené na\nOkresnom súde Prešov pod sp. zn. 1K/11/2021 a 2R/3/2022. Súd však následne zamietol návrh\nžalovaného na dokazovanie v súvislosti s pripojenými spismi, pretože žalovaný vo svojom podaní zo\ndňa 25.04.2024 navrhol oboznámiť oba kompletné spisy. Na opakovanú výzvu súdu na pojednávaní dňa\n27.01.2025, ktorú listinu z predmetného spisu navrhuje žalovaný dokazovať, tento uviedol, že nepozná\nobsah týchto spisov a navrhuje preukázať, ako dlžník priznal uplatnenú pohľadávku a ako s ňou bolo\nnaložené. CSP však nepozná dokazovanie celým spisom, resp. dokazovanie celým pripojeným spisom\nnie je v súlade s pravidlami dokazovania podľa slovenského právneho poriadku. Dokazovanie musí\nbyť vykonané spôsobom, ktorý je v súlade so zásadami súdneho konania, pričom vykonať listinný\ndôkaz možno len oboznámením sa s konkrétnou listinou. Podľa názoru súdu argumentácia právneho\nzástupcu žalovaného, že nepozná obsah týchto pripojených spisov nemôže mať vplyv na vykonávanie\ndokazovania a je jeho povinnosťou právne relevantným spôsobom navrhnúť dokazovanie, v opačnom\nprípade môže dôjsť k zamietnutiu návrhu na doplnenie dokazovania tak, ako tomu bolo v prejednávanej\nprávnej veci. Odkaz na celý spisový materiál pripojeného spisu nie je dostatočne určitým návrhom\nna dokazovanie a na preukazovanie žalovaným tvrdených skutočností. Súd poukazuje na rozsudok\nNejvyššího soudu sp. zn. 30 Cdo 1653/2009, zo ddňa 31. 8. 2010: I. Nejvyšší soud ve svých rozhodnutích\nopakovaně zaujal právní názor, že provádění důkazu celým spisem souhrnně není správné, neboť nelze\nposoudit, který z konkrétních důkazních prostředků z trestního, případně jiného spisu soud využil, když\nzpravidla nedochází k tomu, že by byl v občanském soudním řízení čten nebo sdělován obsah celého\nspisu. II. Důkaz listinou lze ve smyslu § 129 odst. 1 o.s.ř. provést pouze tak, že ji nebo její část při jednání\npředseda senátu přečte nebo sdělí její obsah. Jestliže důkaz listinou je proveden jiným – zákonem\nnepředvídaným – způsobem, je třeba konstatovat, že takové dokazování nebylo učiněno v souladu s §\n129 odst. 1 o.s.ř. a že zjištění, která soud jako zásadně významná pro právní posouzení věci činil z takto\nvadně provedených důkazů, nelze při rozhodování využít.\n33. Nad rámec uvedeného súd poukazuje aj na skutočnosť, že ak by si aj žalobca nesplnil svoje\npovinnosti vo vzťahu k vedeniu predmetnej pohľadávky vo svojom účtovníctve, neodôvodňuje to záver\nsúdu v prejednávanej právnej veci o nedôvodnosti uplatnenej pohľadávky. V prejednávanej právnej veci\nrámci súdneho konania žalobca právne relevantným spôsobom preukázal svoj nárok.\n34. Žalovaný zároveň v konaní namietal, že boli porušené jeho práva na spravodlivý proces tým, že mu\nsúd nedoručil uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. októbra 2024 sp. zn. 6Ncb/3/2024, ktorým\nrozhodol o nesúhlase Okresného súdu Prešov s postúpením veci z Okresného súdu Poprad a určil, že\npríslušným na prejednanie veci je Okresný súd Prešov. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že\nna pojednávaní dňa 27.01.2025 súd oboznámil sporové strany s predmetným rozhodnutím, proti ktorému\nnavyše nie je prípustné odvolanie. Z uvedeného dôvodu nemožno prijať záver tvrdený žalovaným o\nporušení jeho procesných práv.\n35. S poukazom na uvedené súd vyhodnotil nárok žalobcu ako dôvodný a žalovaného zaviazal doplatiť\nžalobcovi dlžnú sumu vo výške 235 384,94 Eur.\n36. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 9,00 % ročne\nzo sumy 235 384,94 Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti záväzku žalovaného v zmysle dodatku\nč. 2, t. j. od 01.01.2020, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do\nzaplatenia.\n37. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu\ntrov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore bol plne úspešný žalobca, preto mu súd priznal\nnárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257\nCivilného sporového poriadku.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v\nKošiciach prostredníctvom Okresného súdu Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v\nznení neskorších predpisov.", "vazby": {"stav": {"sz": "3Cob/68/2025", "sud": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "guid": "d0bf7baa-73c7-4aed-9f37-890975179e09:7e2a87e4-30ee-4ae8-ae88-f85eb83170f6", "datum": "2026-04-30", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:5e0ef64a-72eb-462d-81d2-0d6a2dfaf368", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.153.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 153/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/2020 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.153.2020.1"}], "citovane_v": []}