{"guid": "f9ba4111-f03e-48e8-9a87-c40bc943586f:9fcc6ae9-63b8-47f0-80dc-d02fdef30cc6", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2026:8124209167.3", "spisova_znacka": "9Csp/159/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/159/2024 z 23. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Prešov z 23. apríla 2026, sp. zn. 9Csp/159/2024, ECLI:SK:OSPO:2026:8124209167.3", "identifikacne_cislo": "8124209167", "sud": {"guid": "sud_156", "nazov": "Okresný súd Prešov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Rastislav Sikorjak", "sudca_id": 2450, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-rastislav-sikorjak-2450", "datum_vydania": "2026-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fcc6ae9-63b8-47f0-80dc-d02fdef30cc6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8124209167.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2026:8124209167.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPO:2026:8124209167.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Prešov\n9Csp/159/2024\n8124209167\n23. 04. 2026\nJUDr. Rastislav Sikorjak\nECLI:SK:OSPO:2026:8124209167.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX B. právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Martina\nBarnová, so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, IČO: 54 061 857 proti žalovanému: Slovak\nTelekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 o určenie neprijateľnosti\nzmluvných podmienok, takto\nrozhodol:\nI. Určuje, že zmluvná podmienka v Dodatku zo dňa 25.11.2008 k Zmluve o pripojení, č. 3067669,\nuvedená v bode 3., v znení:\n„V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej\nv bode 1 písm. b) alebo v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo\nv čl. 5 bod 5.2. písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany\nPodniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.\nV prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je\nzmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty\nz prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo\nPodniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinností, na ktorú je viazaná\ndaná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu\nzmluvnej pokuty.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nII. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o pripojení – služba Rýchly internet, zo dňa 25.11.2008,\nuvedená v bode 2. písm. e), v časti, v znení:\n,,Účastník sa zaväzuje, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä\nhociktorej povinnosti uvedenej v tomto písmene alebo v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo v čl. 5 bod 5.2. písm.\na) až c) Všeobecných podmienok RI) a následnej deaktivácie Služby je Účastník povinný uhradiť Podniku\nzmluvnú pokutu vo výške uvedenej v tabuľke č. 1 tejto Zmluvy. V prípade, ak Účastník využil na základe\ntejto Zmluvy ponuku Podniku aj na kúpu zľavneného NB, je Účastník povinný v prípade porušenia\nzmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v tomto písmene alebo\nv čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok RI) a následnej\ndeaktivácie Služby, s ohľadom na poskytnutú zľavu z ceny NB, uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo\nvýške súčtu sumy zmluvnej pokuty pre koncové zariadenie a sumy zmluvnej pokuty pre NB uvedenej v\ntabuľke č. 1 tejto Zmluvy. Týmto dojednaním nie je dotknuté právo Účastníka požiadať Podnik o dočasné\nprerušenie poskytovania Služby z dôvodov na strane Účastníka; prerušením poskytovania Služby a\nprogramu Služby nie je dotknutá povinnosť Účastníka platiť Podniku mesačný paušálny poplatok za\npríslušný program Služby uvedený v Cenníku.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nIIa. V prevyšujúcej časti citovaného písm. e) v Zmluve o pripojení služba - Rýchly internet zo dňa\n25.11.2008 uvedeného v bode 2. žalobu zamieta.\nIII. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o kúpe PC/notebooku, č. 1003349 zo dňa 25.11.2008,\nuvedená v časti Právny režim, v znení:\n\n„Kupujúci a Predávajúci sa v zmysle ust. § 262 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení\nneskorších predpisov (ďalej len “Obchodný zákonník“) dohodli, že záväzkový vzťah založený touto\nZmluvou a jej súčasťami (najmä Cenník a Osobitné podmienky pre predaj PC/notebookov), sa spravuje\nObchodným zákonníkom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.\nIV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa\nprávoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2024 domáhala určenia neprijateľnosti troch\nzmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o pripojení – Dodatku k tejto Zmluve, Zmluvy\no pripojení – Služba rýchly internet a Zmluvy o kúpe PC/notebooku uzavretých s právnym predchodcom\nžalovaného T - Mobile dňa 25.11.2008.\n1.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že pokiaľ ide o zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty, tieto si\ns právnym predchodcom žalovaného individuálne nedojednala. Boli súčasťou predtlačenej zmluvy a túto\nzmluvnú podmienku žalobkyňa odmietnuť nemohla. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky vo vzťahu\nk žalovanému už bola určená viacerými rozhodnutiami slovenských súdov. Pokiaľ ide o neprijateľnosť\nzmluvnej podmienky o právnom režime Obchodného zákonníka žalobkyňa uviedla, že odporuje § 52\nods. 2 OZ.\n2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril svojím podaním zo dňa 29.11.2024 (č.l. 29 - 31), v ktorom\nuviedol, že podľa jeho názoru žalobca neaplikuje právnu úpravu platnú v rozhodnom čase, pretože\nprípadná aplikácia § 53a OZ by predstavovala zakázanú retroaktivitu. Ďalej má za to, že vzhľadom na\nuplynutý čas od uzavretia a ukončenia predmetných zmlúv nemá rozhodnutie o žalobnom petite žalobcu\nžiadny význam ako aj to, že akékoľvek hmotné nároky, na ktoré by žaloba o určenie bola napojená sú\npremlčané.\nŽalovaný má za to, že neexistuje naliehavý ani iný právny záujem, aby súd rozhodoval o neprijateľnosti\npredmetných napadnutých zmluvných podmienok. Naviac, žalovanému bolo z predmetných zmlúv\nprávoplatne priznané plnenie platobným rozkazom sp.zn. 11Ro/402/2010 a konanie o žalobe na\nobnovu konania bolo neúspešné, keďže bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n16Co/12/2022.\n3. V rámci repliky a dupliky strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach.\n4. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní, na ktorom oboznámil listiny, ktoré tvoria súčasť spisu\na čiastočne aj súčasť pripojených spisov a zistil nasledujúce:\n4.1. Medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou došlo dňa 25.11.2008 k uzavretiu\n- Zmluvy o pripojení č. 3067669 a Dodatku k tejto zmluve,\n- Zmluvy o pripojení – služba Rýchly internet č. 3067740,\n- Zmluvy o kúpe PC/notebooku č. 1003349,\nktorých súčasťou boli aj napádané zmluvné podmienky.\n4.2. Je nesporné, že právny predchodca žalovaného sa žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2010 (č.l.\n113 - 115) domáhal zaplatenia sumy 1 197,55 € spolu s úrokom z omeškania, pričom zo samotného\nnávrhu je zrejmé, že sa domáhal aj plnenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 € a to 2x práve zo zmlúv,\nktoré uviedla žalobkyňa v žalobe.\n4.3. Tomuto návrhu na platobný rozkaz bolo vyhovené Okresným súdom Prešov dňa 10.12.2010,\nktorý prostredníctvom justičného čakateľa vydal platobný rozkaz č.k. 11Ro/402/10-30, ktorým žalobe\nv celom rozsahu vyhovel a to vrátane zmluvných pokút. Pokiaľ ide o otázku skúmania zmluvných\npodmienok, z ktorých vyplývala povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty, v rámci tohto platobného rozkazu\nsa nenachádza žiadne vyjadrenie k tejto otázke.\n4.4. Následne pre zaplatenie sumy priznanej právoplatným platobným rozkazom sa viedla exekúcia\na súd má k dispozícií upovedomenie o začatí exekúcie (č.l. 17), v ktorom sa uvádza, že súd vyzýva\npovinnú (teraz žalobkyňu), aby do 14 dní od doručenia tohto upovedomenia uspokojila pohľadávku\noprávneného a jej príslušenstvo ako aj trovy exekúcie alebo aby vzniesla námietky proti exekúcii. Ani\nz tohto upovedomenia o začatí exekúcie však žiadnym spôsobom nevyplýva, že by sa súdny exekútor\nalebo súd vysporiadali, čo aj negatívne s prípustnosťou zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvných\npokút.\n\n4.5. Pokiaľ ide o samotný spis o platobnom rozkaze, tento už súd k dispozícii nemal z dôvodu jeho\nskartovania a pokiaľ ide o exekučný spis sp.zn. 80Er/341/2014 ten obsahuje iba poverenie a vrátenie\npoverenia súdnym exekútorom zo dňa 21.07.2014 z dôvodu, že došlo k úplnému vymoženiu uplatnenej\npohľadávky vrátane trov konania a trov exekúcie.\n5. Súd sa musel primárne vyrovnať s prípustnosťou podanej žaloby.\n5.1. Súdu je známe rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/144/2024:\n19.1. A pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k právne relevantnej zmene skutkových\nokolností oproti konaniu sp. zn. 29Up/516/2020, sumarizujúc vyššie uvedené oprávňuje dovolací súd\nzduplikovať názor, že vydaný právoplatný platobný rozkaz pod sp. zn. 29Up/516/2020, ktorým bolo\nrozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe o určenie,\nže spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a\no vydanie bezdôvodného obohatenia v aktuálnom konaní.\n6. Súdu sú však známe aj nasledujúce rozhodnutia NS SR, ÚS SR a SdEÚ:\nNS SR sp. zn. 5Cdo/161/2023:\n13.1. Výrok o splnení povinnosti nemôže mať účinok na prejudiciálne posúdenie (určenie) existencie\nalebo neexistencie práva, ktoré determinuje výrok o plnení. Výrok o splnení povinnosti tak je prekážkou\nveci rozsúdenej len voči iným (ďalším) potenciálnym výrokom o splnení povinnosti vyplývajúcej z\ntotožného skutkového základu medzi tými istými subjektami, nie voči neexistujúcemu meritórnemu\nurčeniu determinujúceho práva. Nie je rozumne mysliteľné a nijako logicky vyvoditeľné z výroku o\nplnení dospieť k neexistujúcemu výroku o určení (a vice versa) - ak právoplatnosť môže nadobudnúť\niba výrok rozhodnutia, nie je možné hovoriť o existencii prekážky veci rozsúdenej vo vzťahu k\nneexistujúcemu výroku. Z výroku, že žalovaný je povinný plniť žalobcovi určitú peňažnú sumu, nie\nje možné nijako rozumne vyvodiť výrok o platnosti určitého právneho úkonu či (ne)existencii práva.\nDovodzovať tieto závery z odôvodnenia rozsudku je rovnako nesprávne, pretože účinky spojené s\nmateriálnou právoplatnosťou môže nadobudnúť iba a výlučne enunciát rozsudku, nie jeho odôvodnenie.\nZ tohto dôvodu uvedený výrok netvorí prekážku res iudicata a ani nie je takým rozhodnutím, ktorým by\nbol v dôsledku prejudiciality súd viazaný pri meritórnom alebo prejudiciálnom posudzovaní tejto otázky.\nÚS SR sp. zn. II. ÚS 252/2024 - Aplikovanie koncentračnej zásady podľa § 61k ods. 3 Exekučného\nporiadku vo vzťahu k prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok v prípade, ak dosiaľ súd v\nzákladnom ani exekučnom konaní nevykonal prieskum neprijateľnosti všetkých relevantných zmluvných\npodmienok, porušuje základné právo povinného spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 47 Charty základných\npráv Európskej únie. V takom prípade totiž ochrana spotrebiteľa nebola zavŕšená, a preto nemôže byť\nani časovo limitovaná.\nExekučný súd je povinný už po obdržaní návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či v základom\nkonaní súd vykonal prieskum neprijateľnosti všetkých pre vec podstatných zmluvných podmienok, tento\nprieskum (aspoň stručne) odôvodnil v exekučnom titule a poučil spotrebiteľa o tom, že pri nepodaní\nnámietok už nebude možný opätovný prieskum jeho záverov. Len v prípade zistenia, že v základnom\nkonaní bol prieskum vykonaný riadne a úplne, exekučný súd nie je povinný (a v zásade ani oprávnený)\ntaký prieskum opakovať.\nAk povinný spotrebiteľ v exekučnom konaní v prvom alebo ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie\nnamieta neprijateľnosť zmluvných podmienok, základnému právu na súdnu ochranu zodpovedá\nprocesný postup exekučného súdu, ktorý v záujme ochrany spotrebiteľa podľa výsledku preskúmania\nveci: a) poukáže na to, že prieskum už bol vykonaný, b) vysvetlí, prečo neprijateľnosť namietanej\npodmienky nemá vplyv na rozhodnutie vo veci (ak podmienka dosiaľ nebola preskúmaná), alebo c)\nak zistí, že prieskum relevantnej podmienky nebol vykonaný, s ohľadom na zásadu ex offo prieskumu\nneprijateľnosti zmluvných podmienok tak bez meškania urobí; v takomto prípade, keďže v zásade\nide o pochybenie v doterajšom postupe súdov, exekučný súd nie je oprávnený prieskum odmietnuť\naplikovaním koncentračnej zásady.\nV okolnostiach posudzovanej veci napokon nemožno prihliadať ani na skutočnosť, že od 1. apríla 2017\nExekučný poriadok zrušil možnosť exekučného súdu zastaviť exekučné konanie ex offo. Smernica\n93/13/EHS, ako vyplýva z jej článku 7 ods. 1 v spojení s jej dvadsiatym štvrtým odôvodnením,\nukladá členským štátom povinnosť stanoviť primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu\nuplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo\ndodávateľov (rozsudok Addiko Bank z 26. 6. 2019, C-407/18, EU:C:2019:537, bod 44 a citovaná\njudikatúra). V konkrétnom prípade je teda exekučný súd (napriek zneniu § 61k ods. 2 Exekučného\nporiadku, ktorý počíta s rozhodovaním exekučného súdu len na návrh povinného) povinný aplikovať\n\neurokonformný (a ústavne konformný výklad), ktorý mu (v prípade, ak v rámci opätovného posúdenia\nzistí neprijateľnosť namietaného poplatku alebo iných podmienok) umožní exekučné konanie čiastočne\nalebo úplne zastaviť.\nVo veci neprijateľných podmienok sa nežiada prelamovanie materiálnej právoplatnosti, ale aby súd\naspoň stručne spotrebiteľovi povedal, prečo v teste neprijateľnosti zmluvná podmienka obstojí. Kým\nsa tak nestane, toto bremeno štátu sa bude prenášať do budúcich možných sporov, nevynímajúc ani\nnáhradu škody spôsobenej porušením práva Európskej únie. Exekučný súd by mal byť poslednou\npomyselnou stanicou na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a na „odchytenie“ neprijateľnej zmluvnej\npodmienky. Akonáhle súdy vo vzťahu k spotrebiteľovi právoplatne posúdia (s aspoň stručným\nvysvetlením) otázku neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takúto vec možno považovať za uzavretú (pozri\nrozsudok Súdneho dvora Ibercaja Banco, už citovaný).\nIII. ÚS 193/2023:\n42. Ústavný súd k tomuto uvádza, že na vec sťažovateľa nedopadá už spomínaný § 53 ods. 3 písm. e)\nExekučného poriadku, keďže dané ustanovenie je účinné od 1. apríla 2017, pričom dotknuté exekučné\nkonanie proti sťažovateľovi začalo v roku 2015. V zmysle § 243 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku ak\ntento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017\nsa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ústavný súd však konštatuje, že aj právna\núprava Exekučného poriadku účinná do 31. marca 2017 poskytovala vnútroštátnemu súdu priestor na ex\noffo kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na\nvydanie platobného rozkazu, a to v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rámci povinnosti skúmať súlad\nexekučného titulu so zákonom.\nÚS SR sp.zn. I. ÚS 650/2022:\n27. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom uznesení zo 6. októbra 2020 nezohľadnil\nzávery rozsudku Súdneho dvora C-448/17, smernice 93/13/EHS, ako ani princíp ochrany spotrebiteľa,\nčím z jeho strany došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Zároveň je nutné konštatovať, že\nintenzita predmetného pochybenia dosahuje ústavnoprávnu relevanciu.\n28. Napadnuté uznesenie zo 6. októbra 2020 spočíva na dvoch základných argumentoch, a to i) že\nsúd v rámci exekučného konania nemá právomoc preskúmavať exekučný titul z hľadiska jeho vecnej\nsprávnosti a ii) že proti platobnému rozkazu bolo v základnom konaní prípustné podať odpor, v ktorom\nmohla sťažovateľka namietať tvrdenia týkajúce sa skutkového stavu, tiež okolnosti majúce vplyv na jej\ndlh, avšak možnosť podania odporu nevyužila.\n29. Vo vzťahu k záveru krajského súdu o nemožnosti exekučného súdu skúmať vecnú stránku\nexekučného titulu ústavný súd uvádza, že z rozsudku Súdneho dvora C-448/17 vyplýva, že Súdny\ndvor na rozdiel od krajského súdu v štádiu vykonávacieho konania a priori nevylučuje preskúmanie\nexekučného titulu – platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom z hľadiska existencie\nneprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola podkladom na jeho vydanie,\na teda vecnej správnosti exekučného titulu. Práve naopak, Súdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna\nprávna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom\nstanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje odpor vecne odôvodniť – o takúto situáciu\nide aj v prípade sťažovateľky, pozn.) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných\nzmluvných podmienok vo vykonávacom konaní uskutočniť ex offo (za podmienky, že to vnútroštátna\nprávna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno považovať ciele sledované smernicou 93/13/EHS\nza naplnené. V zmysle záverov Súdneho dvora 11 musí vnútroštátny súd posúdiť, či vnútroštátna právna\núprava takýto prieskum v štádiu vykonávacieho konania umožňuje.\n30. Ústavný súd zdôrazňuje, že z rozsudku Súdneho dvora C-448/17 (body 44 – 54) možno vyvodiť,\nže Súdny dvor v podstate kladie na roveň situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných\nzmluvných podmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu nie je vnútroštátnou právnou úpravou\nstanovené, a situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v konaní\no vydanie platobného rozkazu síce vnútroštátnou právnou úpravou je stanovené, ale právomoc na\nvydanie platobného rozkazu je zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a možnosť podania odporu\nje limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu, pričom vnútroštátna právna úprava\nvyžaduje, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. V takýchto prípadoch spotrebiteľ nepožíva garanciu\nex offo preskúmania neprijateľných podmienok sudcom, v dôsledku čoho obe tieto situácie majú\nza následok nerešpektovanie cieľov smernice 93/13/EHS, pokiaľ ex offo preskúmanie neprijateľných\npodmienok nie je stanovené vo vykonávacom konaní (č. k. PLz. ÚS 1/2022-9 z 15. júna 2022).\n31. Vnútroštátna právna úprava, konkrétne ustanovenie § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku,\npokiaľ ide o jeho doslovné znenie, predpokladá oprávnenie/povinnosť vecného prieskumu exekučného\ntitulu (posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok) v\n\nprípade, „ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať\nneprijateľné zmluvné podmienky“. S poukazom na bod 25 odôvodnenia tohto uznesenia, majúc na\nzreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v\nzáujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu\nústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak,\nže za situáciu predpokladanú § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo\nmožné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď\nv konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné\nzmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu\núradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná\nlehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor\nvecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné\nkonanie – konanie o vydanie platobného rozkazu (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom,\nmožnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť\nodpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných\nzmluvných podmienok sudcom) vyčítaný Súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie\nneprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia §\n53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží\nskúmať exekučný titul – platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia\ndôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská\nzmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok\nvymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS (III.\nÚS 324/2021-49).\n32. S poukazom na to, že krajský súd ako exekučný súd zastáva názor o neexistencii svojej právomoci\nvecne preskúmať exekučný titul – platobný rozkaz vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, je zrejmé,\nže pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh v zmysle § 53 ods. 1 Exekučného\nporiadku splnenie podmienok podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku krajským súdom skúmané\nnebolo, hoci skúmané malo byť. Sťažovateľka však po tom, ako jej súdnym exekútorom bolo doručené\nupovedomenie o začatí exekúcie, podala v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie\nexekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017,\npozn.), podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný\ndôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto je v štádiu posudzovania návrhu na zastavenie\nexekúcie vytvorený priestor pre súd napraviť pochybenie, ktorého sa dopustil pred udelením poverenia\nna vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a exekučný titul skúmať z hľadiska posúdenia dôvodnosti\nvymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva\nneobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v\nexekučnom konaní [§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku].\n33. K argumentácii krajského súdu, že sa sťažovateľka mohla proti platobnému rozkazu v základnom\nkonaní brániť podaním odporu, avšak toto svoje oprávnenie nevyužila, ústavný súd uvádza, že v\nzmysle záverov rozsudku Súdneho dvora C-448/17 je problematickou už samotná situácia, keď je\nprávomoc vydať platobný rozkaz zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi, možnosť podania odporu\nproti platobnému rozkazu je limitovaná lehotou 15 dní a odpor je nutné vecne odôvodniť. Pre Súdny\ndvor nie je rozhodujúcou okolnosťou spôsobilou zvrátiť záver o nenaplnení cieľov smernice 93/13/EHS,\nči spotrebiteľ možnosť podať odpor využil alebo nevyužil. Podľa Súdneho dvora vnútroštátna práva\núprava, akou je právna úprava Slovenskej republiky, vyvoláva nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ\nodpor nepodá. Z tohto pohľadu je preto skutočnosť, že spotrebiteľ (v tomto prípade sťažovateľka, pozn.)\nodpor proti platobnému rozkazu nepodal, irelevantná (body 52 a 53 rozsudku Súdneho dvora C-448/17;\nobdobne č. k. PLz. ÚS 1/2022-9 z 15. júna 2022, III. ÚS 324/2021-49).\n34. Navyše ústavný súd dáva do pozornosti, že síce rozsudok Súdneho dvora C-448/17 bol vydaný vo\nveci týkajúcej sa Slovenskej republiky, pričom reaguje na nedostatky platobných rozkazov, súčasne však\nsú jeho závery podporené aj ďalšou judikatúrou Súdneho dvora, konkrétne rozsudkom zo 7. novembra\n2019 v spojených veciach C-419/18 a C-483/18 (Profi Credit Polska S.A./Bogumiła Włostowska a i.\na Profi Credit Polska S.A./OH). V zmysle predmetného rozhodnutia (bod 66) musí súd ex offo prijať\nopatrenia na vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie v zmluve, ktorá je predmetom sporu,\nktorý prejednáva, a ktorá bola uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do\npôsobnosti smernice, a v prípade, že je to tak, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia\n(m. m. rozsudok z 9. novembra 2010, VB Pénzügyi Lízing, C 137/08, rozsudok zo 14. júna 2012, Banco\nEspanol de Crédito, C 618/10). V prípade, že vnútroštátny súd, ktorý na základe informácií o skutkových\n\na právnych okolnostiach, ktorými disponuje alebo s ktorými sa oboznámil v dôsledku dokazovania\nvykonaného ex offo, zistil, že ustanovenie patrí do pôsobnosti smernice, konštatuje, že toto ustanovenie\nmá nekalú povahu (bod 70), musí o tom informovať účastníkov konania a vyzvať ich, aby sa k tomu\nkontradiktórne vyjadrili (k tomu aj rozsudok z 21. februára 2013, Banif Plus Bank, C 472/11).\n35. Zohľadniac všetky už uvedené závery, tak krajský súd nemohol odmietnuť preskúmanie exekučného\ntitulu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože týmto\npostupom rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý 13 je, spočívajúc v princípe\nrovnosti zbraní, súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Zo strany krajského súdu tak došlo k\nneprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku nálezu).\nSdEÚ v spojených veciach C – 693/19 a C – 831/19:\n65 Vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sa preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok ex\noffo považuje za uskutočnené a nadobudlo právnu silu rozhodnutej veci aj v prípade, že rozhodnutie,\nakým je platobný rozkaz, nie je na tento účel odôvodnené, môže vzhľadom na povahu a význam\nverejného záujmu, ktorý je základom ochrany, ktorú spotrebiteľom priznáva smernica 93/13, zbaviť\nvnútroštátny súd povinnosti preskúmať ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvných podmienok.\n66\nZ toho vyplýva, že v takomto prípade si požiadavka účinnej súdnej ochrany vyžaduje, aby súd\nrozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia mohol posúdiť, a to aj po prvýkrát, prípadnú nekalú povahu\nzmluvných podmienok, na základe ktorých súd vydal platobný rozkaz na návrh veriteľa, a proti ktorému\ndlžník nepodal odpor.\n67\nAko uviedol generálny advokát v bodoch 56 a 57 svojich návrhov, skutočnosť, že dlžník\nv čase nadobudnutia právoplatnosti tohto skoršieho súdneho rozhodnutia nevedel o svojom postavení\nspotrebiteľa v zmysle smernice 93/13, nie je v tejto súvislosti relevantná, keďže, ako bolo pripomenuté\nv bode 53 tohto rozsudku, vnútroštátny súd má ex offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky\npatriacej do pôsobnosti tejto smernice.\n68\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že na otázky položené vo veciach C – 693/19 a C-831/19 treba\nodpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle,\nže bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že ak proti platobnému rozkazu vydanému\nsúdom na návrh veriteľa nepodal dlžník odpor, súd rozhodujúci o nariadení výkonu rozhodnutia nemôže,\nz dôvodu, že právna sila rozhodnutej veci tohto rozkazu sa implicitne vzťahuje na tieto podmienky, čo\nvylučuje akékoľvek preskúmanie ich platnosti, následne preskúmať prípadnú nekalú povahu zmluvných\npodmienok, na ktorých je uvedený rozkaz založený. Skutočnosť, že ku dňu nadobudnutia právoplatnosti\nrozkazu dlžník nevedel o tom, že ho možno považovať za „spotrebiteľa“ v zmysle tejto smernice, nie je\nv tejto súvislosti relevantná.\n7. Podľa § 172 ods.9 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení účinnom ku dňu\n25.11.2008 - Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom\nje spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.\nPodľa § 172 ods.1 O.s.p. - Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu\nvydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce\nzo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od\ndoručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby\nv tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa\nmusí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.\n7.1. Platobný rozkaz bol vydaný súdnym čakateľom a nie sudcom. Odôvodnenie k ne/prijateľnosti\nzmluvných podmienok o zmluvných pokutách sa v ňom nenachádza. Spotrebiteľ musel podať odpor\nv lehote 15 dní, ktorý musel byť odôvodnený. V rámci exekučného konania spotrebiteľ rovnako nedostal\nodpoveď k ne/prijateľnosti zmluvných podmienok o zmluvných pokutách. Spotrebiteľ nebol úplne\npasívny, keďže sa situáciu snažil zvrátiť prostredníctvom inštitútu obnovy konania.\n7.2. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v bode 7.1. odôvodnenia rozsudku, tak súd dospel k záveru\no tom, že bremeno posúdenia ne/prijateľnosti zmluvných podmienok sa prenieslo až do tohto konania.\n8. K námietkam žalovaného o neexistencii akéhokoľvek záujmu na tomto konaní, poukazuje súd za\nustálenú judikatúru uvedenú otázku riešiacu opačne ako je názor žalovaného.\nNS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade žaloby o určenie\nneprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať\nsa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad\n\nv osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona\nč. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny\nzáujem. Vzhľadom na tento dovolacím súdom prijatý záver, právna argumentácia žalovanej, ktorá sa\nv tejto časti týka len určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., sa na vec vôbec nevzťahuje.\nDovolací súd sa preto k nej ani bližšie nevyjadruje.\nPodľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska\nvecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy\nsplnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná\nžaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať\nneprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať\nv spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,\nktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva\npriamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj\nzánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na\nich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového\nprávneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom\nspore vecnú aktívnu legitimáciu.\nSdEÚ č. C- 321/22:\n77\nVzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1\nsmernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej\nprávnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na\nurčenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom,\nvyžaduje dôkaz preukazujúci záujem na konaní, keď sa zistí, že takýto záujem chýba, ak tento spotrebiteľ\ndisponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať\nna túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca\nalebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky.\n8.1. Žalobca teda nebol povinný preukazovať akýkoľvek „záujem“ na vyhlásení neprijateľnosti zmluvných\npodmienok.\n9. Všeobecné východiska žaloby o neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo vzťahu k času uzavretia\nzmluvy.\nSdEÚ spojené veci č. C – 776/19 až C – 782/19:\n33\nSúdny dvor, ktorý poukázal na ochranu, ktorú smernica 93/13 zaručuje spotrebiteľom, rozhodol,\nže táto smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje vnútroštátnemu súdu po uplynutí\nprekluzívnej lehoty konštatovať nekalú povahu podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi\npredajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom .\n38\nZ tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré\nspotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú\npovahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy\nzmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy\npodmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom\nnemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.\nVzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1\na článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že\nbránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely podania návrhu spotrebiteľom:\n–\nna konštatovanie nekalej povahy podmienky nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi\npredajcom alebo dodávateľom a týmto spotrebiteľom stanovuje premlčaciu lehotu.\nPodľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 698/18:\n71. V tejto súvislosti treba konštatovať, že definícia pojmu „spotrebiteľ“ uvedená v článku 2 písm. b)\nsmernice 93/13 neobsahuje žiadny prvok umožňujúci určiť, kedy zmluvný partner prestane byť\nspotrebiteľom v zmysle tejto smernice, a preto sa prestane môcť dovolávať ochrany, ktorú mu priznáva\ntáto smernica.\n73. Ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, splnenie predmetnej zmluvy nemení\nretroaktívne okolnosť, že v čase uzavretia tejto zmluvy sa spotrebiteľ nachádzal v tomto znevýhodnenom\npostavení. Za týchto podmienok obmedzenie ochrany, ktorú smernica 93/13 priznáva spotrebiteľovi iba\nna dobu trvania plnenia predmetnej zmluvy v tom zmysle, že úplné splnenie zmluvy vylučuje akúkoľvek\nmožnosť spotrebiteľa dovolávať sa tejto ochrany, nie je zlučiteľné so systémom ochrany zavedeným\ntouto smernicou. Takéto obmedzenie by bolo predovšetkým neprípustné, ako tvrdí poľská vláda, v rámci\n\nzmlúv, ktoré, ako je napríklad kúpna zmluva, sú vykonané okamžite po ich uzavretí alebo v okamihu\nich uzavretia, keďže neponecháva spotrebiteľom primeranú lehotu na napadnutie nekalých podmienok,\nktoré sú prípadne uvedené v takýchto zmluvách.\n74. Z toho vyplýva, že pojem „spotrebiteľ“ uvedený v článku 2 písm. b) smernice 93/13 sa má vykladať\nv tom zmysle, že skutočnosť, že zmluva je úplne splnená, nevylučuje, aby strana tejto zmluvy mohla byť\nkvalifikovaná ako „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia.\nÚstavný súd SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 - 26. Ak má preto súd predmetom konania napadnutú zmluvnú\npodmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite záujmu spotrebiteľa\nna vyhlásení (určení) zmluvnej podmienky za neprijateľnú a že je tento záujem právny a naliehavý. Tento\nzáujem je daný z povahy veci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená (určená) za nekalú,\ntreba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky.\nUrčenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho\nprávnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala\n(rozsudok Súdneho dvora, Veľká komora, v spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61).\nExistuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva\nna reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je\nprávo na plnenie a s ktorými by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické\naž nemožné.\nAk spotrebiteľ vyvolá individuálny súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd\nex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu\nindividuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo,\naby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v\ntomto slova zmysle nie je rozhodujúce, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie vyplývajúcich z takejto\nneprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá\nnegatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej\npodmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť\nprávneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými\npodmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie\nneprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52).\nRozsudok o určení konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti\nv individuálnej veci predstavuje pre naplnenie právnej istoty spotrebiteľa štandardný prostriedok ochrany.\nBez toho, aby boli dotknuté práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote\no povahe zmluvnej podmienky aj základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa (napr. právo na\nreštitučné plnenie, právo na satisfakciu, právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe\nneprijateľnej zmluvnej podmienky) a má aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká\npovinnosť ukončiť používanie judikovanej neprijateľnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).\n9.1. V zásade tak samotný čas uplynutý od uzavretia zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné\npodmienky nemôže byť dôvodom na jej zamietnutie. Zároveň vzhľadom na citovanú judikatúru žalovaný\nneuviedol dôvody, ktoré by súd mohli viesť k úvahe o zneužití práva a konaní v rozpore s dobrými mravmi.\n10. Všeobecné východiska k prípustnej motivácii žalobcu o podanie žaloby o určenie neprijateľnosti\nzmluvných podmienok.\nNS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí\nneprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním\nzároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil\nsvoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.\n11. Všeobecné kritériá pre určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok.\nSdEÚ spojené veci C – 776/19 až C – 782/19:\n84\nZ tohto hľadiska treba uviesť, že dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného\nsmernicou 93/13, ktorý spočíva v ochrane spotrebiteľa vyvážením asymetrie medzi postavením predajcu\nalebo dodávateľa a postavením spotrebiteľa, nemožno zabezpečiť, ak by dôkazné bremeno v súvislosti\ns preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky v zmysle článku 4 ods. 2 tejto\nsmernice niesol spotrebiteľ.\nSdEÚ č. C-212/20:\n77\nSúdny dvor totiž rozhodol, že s cieľom zabezpečiť odradzujúci účinok článku 7 smernice\n93/13 nemôžu právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý konštatuje existenciu nekalej zmluvnej podmienky\n\nv zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice, závisieť od skutočného uplatňovania tejto podmienky (uznesenie\nz 11. júna 2015, Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-602/13, neuverejnené, EU:C:2015:397, bod 50).\n12. Relevantné právne predpisy v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv 25.11.2008.\nPodľa § 52 ods.1 OZ - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú\nuzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\nPodľa § 52 ods.2 OZ - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia\nupravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech\nzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom\nalebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.\nPodľa § 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len\n„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné\npodmienky individuálne dojednané.\nPodľa § 53 ods.5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\nPodľa § 544 ods.1 OZ - Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,\nje účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi\nporušením povinnosti nevznikne škoda.\n13. Podľa § 298 ods.1 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez\nnávrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo\nv iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade\nsúd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej\nzmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.\nPodľa § 298 ods.2 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu\nvysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných\nzmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd\nuvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej\nzmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.\n14. V tomto konaní teda súd ako 1. v poradí pristúpil k vecnému preskúmaniu napádaných zmluvných\npodmienok.\n14.1. Pokiaľ ide o zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvných pokút, súd rešpektuje, že zmluvná pokuta\nje zákonným zabezpečovacím inštitútom.\nZ vykonaného dokazovania vyplýva, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač Dodatku k zmluve\nalebo zmluvy bez možnosti voľby jeho prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter tohto\ndojednania a jeho začlenenia v texte zmluvy resp. Dodatku, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná\npokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď\nby práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní\nvšak nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných\nmožností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných\npodmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Za nepochybné súd považuje, že žalovaný právo\nna zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka a od spotrebiteľskej\nzmluvy, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah\nzmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Povinnosť zaplatiť\nzmluvnú pokutu hoci v stanovenej výške (10000,-Sk) nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu\n„zľavy“ pri poskytnutom zariadení a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje\nmožnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia\npôsobí disproporčne. Sankcia spočívajúca v zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a\nrozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti\na zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia\ndohodnutá počas celej platnosti zmluvy nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným\nnárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie.\nZmluvná podmienka sa musí vždy vykladať objektívne bez toho, či a ako je dodávateľom realizovaná.\nV prejednávanej veci tak bolo možné žiadať zmluvnú pokutu pri omeškaní so zaplatením sumy\nspotrebiteľom v akejkoľvek, teda aj minimálnej výške. Práve tento aspekt je v neprospech spotrebiteľa\nhrubo nevyvážený a spotrebiteľ by pri jeho vysvetlení individuálne s takouto zmluvnou podmienkou\nnesúhlasil.\n\n14.2. Súd preto žalobe o vyhlásenie neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa zmluvných pokút\nvyhovel.\n14.3. Napádanú zmluvnú podmienku zo Zmluvy o pripojení – Rýchly internet však „okresal“ o znenie –\nPredmetom tejto zmluvy je záväzok Účastníka, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 tejto Zmluvy\n(ďalej len “doba viazanosti“) nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie Služby a že sa nedopustí takého\nkonania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo deaktivovať Službu\nalebo zrušiť túto Zmluvu odstúpením alebo právo vypovedať túto Zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti\nzo strany Účastníka; za žiadosť o deaktiváciu, resp. zrušenie Služby sa pritom považuje najmä výpoveď\ntejto Zmluvy zo strany Účastníka, žiadosť o deaktiváciu Služby v prípade straty alebo krádeže koncového\nzariadenia, ako aj odstúpenie Účastníka tejto Zmluvy z iného dôvodu, ako je porušenie povinností na\nstrane Podniku., ktoré súd za neprijateľné nepovažuje.\n14.4. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa voľby Obchodného zákonníka, táto priamo odporuje\ncitovanému § 52 ods.2 OZ, budí dojem neaplikácie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľskú zmluvu\na na túto zmluvu dojednáva právo profesionálov (Obchodný zákonník), čo je opäť hrubo nevyvážené\nv neprospech spotrebiteľa a preto neprijateľné.\n15. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\nPodľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\nPodľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n15.1. Žalobkyni v konaní plne úspešnej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne\ntrovy v konaní nevznikli. Na plný úspech „okresanie“ znenia zmluvnej podmienky význam nemalo, keďže\nžalobkyňa bola úspešná v základe nároku týkajúcom sa zmluvnej pokuty ako takej.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané.\nOdvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)\nvyhotoveniach.\nPodľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nPodľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia\nlehoty na podanie odvolania.\nPodľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu\nprvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto\nvada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nPodľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\n\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:359d0d3f-4ee9-41df-a8ac-b550e08345e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.252.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 252/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 252/2024 z 16. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.252.2024.1"}, {"guid": "ussr:fccf2401-3896-4e82-b663-0b83e4182704", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.193.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 193/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 193/2023 z 13. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.193.2023.2"}, {"guid": "ussr:6bee84cd-a5ba-4deb-8f57-1716eccd8e2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.650.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 650/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 650/2022 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.650.2022.1"}, {"guid": "ussr:347e50e9-c01e-4558-9087-7451c50fe749", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.324.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 324/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 324/2021 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.324.2021.1"}, {"guid": "ussr:735bba02-43a5-40ba-93b5-72b2ad7a3c00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 z 15. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-15", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:4682a4b4-c6f3-4d70-bb56-899860c1869f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 194, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.124.2020.1"}, {"guid": "eb78cb93-6c80-4b31-b551-5a2556e1bc7f:25817603-0472-45f9-8e73-ef2e1e8b9aaf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6121488806.1", "spisova_znacka": "4Cdo/144/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/144/2024 z 23. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6121488806.1"}, {"guid": "d7ae6c91-deb4-4c90-9853-a346bca05945:a2e0410e-fde2-45e6-ab67-5b11576a6cf0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6120374918.1", "spisova_znacka": "5Cdo/161/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/161/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6120374918.1"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "4abc290d-0d38-4ef9-bd27-d602106dca16:338e9000-606e-4f8e-bbd9-aa0d73fca5dd", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/12/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/12/2022 z 10. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4abc290d-0d38-4ef9-bd27-d602106dca16:338e9000-606e-4f8e-bbd9-aa0d73fca5dd"}], "citovane_v": []}