Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/23/2026 z 14. 5. 2026 Citácia: rozsudok Okresného súdu Prešov z 14. mája 2026, sp. zn. 9Csp/23/2026, ECLI:SK:OSPO:2026:8126201366.1 Okresný súd Prešov | 9Csp/23/2026 | ECLI:SK:OSPO:2026:8126201366.1 | 2026-05-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d741b8f-f419-4c07-bda5-5f79149390eb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8126201366.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Prešov 9Csp/23/2026 8126201366 14. 05. 2026 JUDr. Rastislav Sikorjak ECLI:SK:OSPO:2026:8126201366.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX A., právne zastúpený: JUDr. Dáša Komková, advokátka, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 34 904 620 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 53 255 739 právne zastúpený: soukeník – štrpka, s.r.o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o primerané finančné zadosťučinenie, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 450 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorá bude vypočítavaná z prisúdenej sumy a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov. odôvodnenie: 1. Žalobou došlou súdu dňa 17.02.2026 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1200 €. 1.1. Žalobca v žalobe uviedol: „Na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17Csp/11/2024 prebiehalo konanie o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. V tomto základnom konaní som bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný v uplatňovaných nárokoch - šiestich neprijateľných zmluvných podmienok rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 17Csp/11/2025 zo dňa 8.8.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, č.k. 10CoCsp/22/2025 – 191 zo dňa 20.1.2026. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. PFZ požadujem vo výške 1200,-- eur. Nárok ako ho požadujem, zohľadňuje skutočnosť, že žalovaná v zmluve použila šesť neprijateľných zmluvných podmienok a za každé z týchto porušení spotrebiteľského práva si uplatňujem PFZ vo výške 200,-- eur. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúco: - neuznáva vznesený nárok ani čo do dôvodu ani čo do výšky, - zdôrazňuje, že od uzatvoreniu zmluvy, ktorej obsahom boli aj neprijateľné zmluvné podmienky, prešlo už viac ako 18 rokov, - ochrana bola žalobcovi priznaná už rozsudkom v základnom konaní, - požadované PFZ je z hľadiska výšky neprimerané a nemôže mať sankčný charakter. 3. V replike a duplike strany sporu zotrvali na svojich stanoviskách. 4. Súd z listín tvoriacich súdny spis zistil nasledujúce: 4.1. Žalobca na OS Prešov podal žalobu voči žalovanému, ktorou sa domáhal určenia bezúročnosti úveru a určenia neprijateľnosti šiestich zmluvných podmienok. 4.2. OS Prešov rozsudkom č.k. 17Csp/11/2025 – 111 zo dňa 8. augusta 2026 takto právoplatne rozhodol (rozsudok bol potvrdený KS v PO): I. Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 28.2.2007 v čl. I. Základné podmienky, v časti Poplatky platné ku dňu uzavretia tejto zmluvy, v znení: „Poplatok za poskytnutie úveru: 1.500,- Sk Poplatok za I. upomienku: 200,- Sk Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 1.000,- Sk Poplatok za vedenie úverového účtu: 40,- Sk/ mesačne.“ sú neprijateľné zmluvné podmienky. II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 28.2.2007 v čl. II., bod 2. v znení: „Dlžník potvrdzuje, že bol oboznámený s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 28.2.2007 v čl. II., bod 4. v znení: „ Podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že nie je / nie sú osobou s osobitným vzťahom k banke podľa § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“). V prípade zistenia nepravdivosti tohto vyhlásenia si je dlžník vedomý toho, že úver sa stáva okamžite splatný vrátane príslušenstva, a to dňom keď sa banka dozvedela o nepravdivosti tohto údaju v súlade s § 35 ods. 1 zákona o bankách.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 28.2.2007, v čl. II., bod 5. v znení: „Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 28.2.2007 v čl. II., bod 6. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí flexipôžičky, reg. číslo: XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej dňa 28.2.2007 v čl. II., bod 8. v znení: „Podpisom tejto zmluvy dlžník súhlasí, aby banka v zmysle zákona o ochrane osobných údajov poskytla jeho osobné údaje a informácie, ktoré tvoria alebo sú chránené bankovým tajomstvom (ďalej len „údaje a informácie“) svojej ovládajúcej osobe, spoločnosti Banca Intesa, Miláno, Taliansko, dcérskym spoločnostiam VÚB, a.s. a spoločnostiam patriacim do skupiny s úzkymi väzbami v zmysle z. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov vrátane spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb pre dlžníka a ponuky služieb a produktov spoločnosti patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k banke, a to v rozsahu údajov uvedených v tejto zmluve na dobu 10 rokov od vyporiadania záväzkového vzťahu vzniknutého z tejto zmluvy medzi dlžníkom a bankou, pričom dlžník je oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu, a to písomným oznámením doručeným na pobočku VÚB, a.s., v ktorej má otvorený svoj bežný účet. Podpisom tejto zmluvy dlžník potvrdzuje dobrovoľnosť tohto súhlasu. Dlžník ďalej súhlasí s tým, aby VÚB, a.s., poskytla jeho osobného údaje a informácie prevádzkovateľovi tlačového centra VÚB, a.s., v rozsahu a za podmienok uvedených v tomto článku vyššie, pokiaľ príslušný právny predpis neurčuje inak, za účelom plnenia právnych povinnosti VÚB, a.s. vyplývajúcich z jej postavenia ako banky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 5. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco: Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 – Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa § 53 ods.1 zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024. Podľa § 3 ods.1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa – každý spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. 5.1. Keďže uplatnenie nároku na PFZ nie je nárokom zo zmluvy ale nárokom z porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa deklarovaného súdnym rozhodnutím, na prejednávanú vec sa vzťahuje § 3 ods.1 písm.e) zákona č. 108/2024 Z.z. 6. Vo vzťahu k vyššie citovanému rozhodujúcemu ustanoveniu zákona, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá iba príkladom ustanovuje kritéria na vymedzenie toho, ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že PFZ sa poskytuje bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu spotrebiteľovi. 6.1. V prejednávanom prípade zo strany žalobcu došlo k iniciovaniu súdneho konania z dôvodu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Úspešne teda uplatnil porušenie jeho práv garantovaných ako zákonom o ochrane spotrebiteľa tak aj Občianskym zákonníkom. 6.2. Pri výklade § 3 ods.1 písm.e) č. 108/2024 Z.z. treba akcentovať, že jeho znenie zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa bez toho, žeby sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 180/2004 Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je daná aj odpoveď na obvyklú argumentáciu žalovaných dodávateľov, ktorej podstata spočíva v tvrdení, že právo na primerané finančné zadosťučinenie dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak“. Podľa názoru súdu dotknuté zákonné ustanovenie žiadnu takúto podmienku nestanovuje a naopak dovršuje sa ním ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom vzťahu. Primerané zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 180/2024 Z.z. nemá napriek svojmu názvu nič spoločné s obdobným inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto nie je potrebné skúmať, či a ako bolo zasiahnuté do osobnostnej sféry spotrebiteľa. 6.3. Súd má za to, že s prihliadnutím na stanovené kritéria výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba pri jej určovaní vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu satisfakčnú a primerane aj funkciu preventívno - sankčnú (pričom však táto funkcia sama o sebe nespôsobuje zvýšenie sumy priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia) tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať predovšetkým ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Samotná doba uplynutá od uzavretia zmluvy podstatná nie je, keďže ani po splnení záväzkov zo zmluvy spotrebiteľ svoje postavenie spotrebiteľa nestráca a rozsudok v základnom konaní porušenie jeho práv deklaroval. Podľa NS SR sp. zn 6 Cdo/127/2017 - Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. 7. Súd teda dospel k záveru, že základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je daný. 8. Zákonom stanovenými kritériami pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia sú najmä povaha, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. 9. Žalobcovi z porušenia jeho práv nevznikla ujma, ktorú by tvrdil alebo preukázal (napr. na jeho úkor žalovaným získané bezdôvodné obohatenie a pod.). Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky žalobca netvrdil a súd nezistil, žeby zo strany žalovaného išlo o použitie neprijateľných ZP po ich právoplatnom judikovaní. Naopak, žalobca mal uľahčenú úlohu, keďže zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti sa domáhal, boli už v obdobných typových zmluvách za neprijateľné opakovane judikované o čom svedčí množstvo odkazov v rozsudku zo základného konania na už existujúce rozsudky. 9.1. Súd primerané finančné zadosťučinenie chápe ako dovŕšenie nápravy vadného stavu, ktorého základom však bol úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, ktorého sa zúčastnil ako žalobca alebo žalovaný. Potom primerané finančné zadosťučinenie po úspechu v tzv. základnom konaní mu má naviac nahradiť „určitý“ diskomfort spôsobený súdnym konaním (či už vyhľadanie občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľa alebo advokáta, alebo účasť na súde a pod., keďže tento čas mohol využiť inak). 9.2. Strany sporu preukázali súdnymi rozhodnutiami značný rozptyl priznávaného zadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku od sumy 10 € až po sumu 300 €. Súd má za to, že v tomto type konaní je možná (a v podstate aj nevyhnutná) určitá paušalizácia náhrad, aby sa nepriznávali len symbolické sumy bez hospodárskeho významu (ale ako výsledok zaťažovania súdneho systému žalobami o bagateľné sumy) alebo sumy premrštené vedúce k obohacovaniu spotrebiteľov. Tak súd za základnú sumu zadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje sumu 100 € s možným posunom oboma smermi na základe charakteru zmluvnej podmienky (potvrdené rozsudkom KS v Prešove sp. zn 3CoCsp/38/2024 zo dňa 04.03.2025 – bod 29. odôvodnenia). 9.3. Aj v prejednávanej veci chcel súd podľa závažnosti jednotlivých zmluvných podmienok priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 € a 100 €. Vo veciach Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/1/2025 a 9Csp/58/2025 však KS v Prešove v rozsudkoch sp. zn. 17CoCsp/9/2025 zo dňa 06.11.2025 a sp. zn. 6CoCsp/21/2025 zo dňa 27.11.2025 uviedol: O 17CoCsp/9/2025 – „13. V prejednávanej veci je možné pripustiť úvahu prvoinštančného súdu, že každé rozhodnutie o neprijateľnej zmluvnej podmienke v pôvodnom konaní môže byť primerane priznaná vo forme primeraného finančného zadosťučinenia suma vo výške 100 eur. Je potrebné však vyhodnotiť, či pôvodné konanie a pôvodná obrana spotrebiteľa, teda žalobkyne, vo veci sp. zn. 20Csp/45/2024 sledovala cieľ ubrániť sa aktívnemu konaniu dodávateľa, teda žalovaného pri uplatňovaní aj neprijateľných zmluvných podmienok v konaní proti spotrebiteľke, alebo išlo len o konanie, kde nebolo potrebné, vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu a už nemožnosti aplikovať neprijateľné zmluvné podmienky žalovaným sa cielene a aktívne nárokom dodávateľa brániť. V tejto veci však odvolací súd zistil a nakoniec to strany sporu ani nepopreli, dokonca ani žalobkyňa netvrdila, že tomu tak nie je, že konanie, ktoré prebiehalo pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 20Csp/45/2024 nebolo iniciované žalobkyňou na obranu proti aktívnemu uplatňovaniu neprijateľných zmluvných podmienok žalovaným, alebo bolo iniciované po tom, čo žalobkyňa si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému splnila a žalovaný už nemal možnosť za žiadnych okolností voči žalobkyni aktívne uplatňovať akékoľvek nároky z takto ukončenej zmluvy. Za tohto stavu potom paušalizácia všetkých primeraných finančných zadosťučinení je prípustná v rozsahu 100 eur, ale len v prípade, ak aktívne bola žalobkyňa zúčastnená na obrane svojich spotrebiteľských práv, nie, ak vyvolala pôvodný spor, ktorý bol základom uplatneného nároku sama, bez ďalšej hrozby sankcií z napadnutých neprijateľných zmluvných podmienok. Za tejto situácie nie je možné zmluvné podmienky považovať za závažnejšie či menej závažné, vzhľadom na hrozbu ich použitia v neprospech spotrebiteľa. Tieto podmienky je možné považovať vo všeobecnosti v prejednávanej veci za podmienky už neaplikovateľné vo vzťahu k žalobkyni, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa svojich práv sa môže domáhať kedykoľvek, pri určení neprijateľných zmluvných podmienok hrozba ich aplikácie pominula, a preto primerané finančné zadosťučinenie za jednotlivé zmluvné podmienky, vzhľadom na neexistujúcu hrozbu, ani v pôvodnom konaní ani aktuálne, nie je možné považovať za závažné, alebo priemerne závažné, ale ako nezávažné, bez priameho dopadu na žalobkyňu. Žalobkyňa sa hrozbe prípadného uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok žalovaným nemusela aktívne brániť, dokonca jej nehrozilo ani uplatňovanie finančných nárokov žalovaným, pretože zmluva bola 24.7.2012 doplatená a ukončená a 5.8.2024, kedy podala žalobu o neprijateľné zmluvné podmienky by bol každý finančný nárok žalovaného premlčaný, na čo by musel súd aj bez námietky žalobkyne prihliadnuť. Taktiež pri sporoch o úhradu súd ex offo skúma v spotrebiteľských konaniach, či uplatnené nároky sú alebo nie sú nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok. Preto obavy žalobkyne pred prípadným ďalším uplatňovaním neprijateľných zmluvných podmienok voči jej osobe žalovaným sú len v teoretickej rovine. Aj tvrdenie, že žalobkyni podanie žaloby o neprijateľnosť zmluvných podmienok spôsobovalo diskomfort nielen pri hľadaní právnej pomoci, ale aj v súvislosti s investovaným časom do takéhoto sporu je tvrdenie, ktoré vzhľadom na to, že sa sama rozhodla pôvodný spor iniciovať s cieľom využiť možnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., keďže mala v minulosti uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej boli uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli aj v iných konaniach v obdobných veciach judikované ako neplatné, ktoré sa nejaví ako nevyhnutnosť pred hroziacimi praktikami žalovaného. Uvedené konanie žalobkyne sledovalo, a to zdôrazňuje odvolací súd napriek týmto výhradám, legitímny záujem spotrebiteľa, dosiahnuť predpoklad pre postup uplatnenia nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. Preto náhradu týchto primeraných finančných zadosťučinení za každú podmienku odvolací súd považuje za primeranú v rozsahu 50 eur. Táto suma zodpovedá zákonnému kritériu primeranosti finančného zadosťučinenia v prejednávanej veci.“ O 6CoCsp/21/2025 - 21. V prejednávanej veci je možné pripustiť úvahu prvoinštančného súdu, že každé rozhodnutie o neprijateľnej zmluvnej podmienke v pôvodnom konaní môže byť primerane priznaná vo forme primeraného finančného zadosťučinenia suma vo výške 100,- EUR. Je potrebné však vyhodnotiť, či pôvodné konanie a pôvodná obrana spotrebiteľa, teda žalobcu, vo veci sp. zn. 9Csp/140/2024 sledovala cieľ ubrániť sa aktívnemu konaniu dodávateľa, teda žalovaného pri uplatňovaní aj neprijateľných zmluvných podmienok v konaní proti spotrebiteľovi, alebo išlo len o konanie, kde nebolo potrebné, vzhľadom na ukončenie zmluvného vzťahu a už nemožnosti aplikovať neprijateľné zmluvné podmienky žalovaným sa cielene a aktívne nárokom dodávateľa brániť. 22. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pôvodné konanie, vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Csp/140/2024 bolo iniciované žalobcom za účelom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydania bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil tým, že od žalobcu prijal sumu, ktorá prevyšovala sumu poskytnutého úveru, na ktorú mal žalovaný nárok. Za tohto stavu potom paušalizácia všetkých primeraných finančných zadosťučinení je prípustná v rozsahu 100,- EUR, ale len v prípade, ak aktívne bol žalobca zúčastnený na obrane svojich spotrebiteľských práv, nie, ak vyvolal pôvodný spor, ktorý bol základom uplatneného nároku sám, bez ďalšej hrozby sankcií z napadnutých neprijateľných zmluvných podmienok. Za tejto situácie nie je možné zmluvné podmienky považovať za závažnejšie, či menej závažné, vzhľadom na hrozbu ich použitia v neprospech spotrebiteľa. 23. Odvolací súd má za to, že žalobca sa hrozbe prípadného uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok žalovaným nemusel aktívne brániť. Pri sporoch o úhradu súd ex offo skúma v spotrebiteľských konaniach, či uplatnené nároky sú alebo nie sú nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok. Preto obavy žalobcu pred prípadným ďalším uplatňovaním neprijateľných zmluvných podmienok voči jeho osobe žalovaným sú len v teoretickej rovine, najmä za situácie, keď tieto zmluvné podmienky boli všeobecnými súdmi opakovane posúdené ako neprijateľné zmluvné podmienky, o čom mal žalobca vedomosť, keďže sa na početné rozhodnutia súdov vo vzťahu k ním namietaným zmluvným podmienkam v pôvodnom konaní odvolával. Z uvedených dôvodov náhradu týchto primeraných finančných zadosťučinení za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku odvolací súd považuje za úplne postačujúcu a primeranú v rozsahu 50,- EUR. Táto suma zodpovedá zákonnému kritériu primeranosti finančného zadosťučinenia v prejednávanej veci zohľadňujúc všetky okolnosti a osobitosti predmetného prípadu, pričom vo vzťahu k žalovanému bude pôsobiť dostatočne odradzujúco a súčasne na strane žalobcu nebude plniť funkciu finančného obohatenia, či majetkovej škody. Žalobca v pôvodnom konaní domáhal určenia neprijateľnosti celkovo 6 zmluvných podmienok, pričom vo vzťahu k všetkým šiestim aj bol úspešný. S prihliadnutím na už prijaté závery odvolací súd ustálil výšku primeraného finančného zadosťučinenia za všetky zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosti sa žalobca domohol na sumu 300,EUR. 24. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd má za to, že žalobca sa v tomto ohľade musel aktívne domáhať svojich práv a súčasne brániť proti praktikám žalovaného, ktorý od žalovaného nadobudol plnenie aj nad rámec toho, na čo mal zákonný nárok. Vzhľadom na posúdenie predmetnej zmluvy v pôvodnom konaní ako bezúročnej a bezpoplatkovej mal žalovaný nárok len na zaplatenie istiny, ktorú žalobcovi reálne poskytol. Ako odvolací súd konštatoval už vyššie, všetky primerané finančné zadosťučinenia paušalizoval na sumu 100,- EUR. S ohľadom na túto skutočnosť, odvolací súd žalobcovi priznal sumu 100,- EUR za predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola súdom posúdená ako bezúročná a bezpoplatková a sumu 100,- EUR za bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. 25. Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného rozsudok vo výroku I. postupom podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu k žalovanému vo výške 500,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 9.4. Súd si je však vedomý, že iné senáty KS v PO rozhodujú v zmysle, že primerané finančné zadosťučinenie za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku v sume nižšej ako 100 € je nedostatočné. Vychádzajúc tak z rozhodovacej praxe KS v PO priznal súd primerané finančné zadosťučinenie za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku v sume priemeru uvádzaných súm 75 € (spolu 6 x 75 € = 450 €). Celkom priznanú sumu 450 € považuje súd z hľadiska prejednávanej veci za primeranú. 10. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10.1. Žalobcovi v konaní plne úspešnému, čo do základu nároku, patrí náhrada trov konania v rozsahu 100%, keďže išlo o konanie, v ktorom výška plnenia závisela od úvahy súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.