{"guid": "c6775fe8-1aa4-4fee-8b56-22193b93dda6:85dab744-50a5-4f2a-84b6-9198eaf85014", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2024:8718201394.11", "spisova_znacka": "12C/13/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/13/2018 z 25. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 25. novembra 2024, sp. zn. 12C/13/2018, ECLI:SK:OSPP:2024:8718201394.11", "identifikacne_cislo": "8718201394", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. František Zelený", "sudca_id": 2578, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-frantisek-zeleny-2578", "datum_vydania": "2024-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "13Co/21/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "dca46d75-3ec3-4da3-ade2-88d221f04a15:99ea66ef-3af3-4eda-9d82-1ffc7d43c871", "datum": "2025-09-09", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "nazov": "§ 116 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-116", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-15", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-16", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-116", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/85dab744-50a5-4f2a-84b6-9198eaf85014", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8718201394.11", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8718201394.11", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8718201394.11/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n12C/13/2018\n8718201394\n25. 11. 2024\nJUDr. František Zelený\nECLI:SK:OSPP:2024:8718201394.11\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX,\nbytom C. XX/XX, D. E., pošta Veľká Lomnica 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, D. E., pošta\nVeľká Lomnica 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, D. E., pošta Veľká Lomnica a 4/ A. B.,\nnar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX, D. E., pošta Veľká Lomnica, zast. matkou A. B., nar. X.X.XXXX,\nbytom C. XX/XX, D. E. , pošta Veľká Lomnica, všetky práv. zast. JUDr. Peter Harakály, advokát,\nMlynská 28, Košice, IČO: 00620157, proti žalovanému Nemocnica Poprad, a.s., Banícka 803/28, 058 45\nPoprad, IČO: 36513458, práv. zast. BELLAN & Partners, s.r.o., Jilemnického 30, Martin, IČO:52934969,\no náhradu nemajetkovej ujmy s prísl., takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť z titulu náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni v 1./rade sumu\n10.000,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyni v 2./rade sumu 5.000,- eur, žalobkyni v 3./\nrade sumu 5.000,- eur a žalobkyni v 4./rade sumu 5.000,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu\n\nzamieta.\n\nIII. Žalobkyne majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške\nnáhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí.\nodôvodnenie:\n1.Žalobkyne sa žalobou doručenou súdu dňa 13.3.2018 domáhali, aby zaviazal žalovaného zaplatiť im\nz titulu náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni v 1./rade 25.000,- eur a žalobkyniam v 2. až v 4./rade po\n20.000,- eur. Žalobu v písomnom podaní odôvodnili tým, že manžel a otec žalobkýň v 1. až v 4./rade pri\núdržbe záhrady dňa 22.6.2016 utrpel úraz následkom pádu z rebríka z výšky asi 4 metrov. Žalovaným\nbol liečený operačne. Po ukončení operácie začal pociťovať bolesti dolných končatín, tŕpnutie od\npása dole s následnou stratou hybnosti dolných končatín. Podľa znaleckého posudku znalcom z odboru\nzdravotníctva pre odvetvie chirurgie, neurochirurgia ku poškodeniu obalu miechy, jej koncových štruktúr\na následne k rozvoju neurologických príznakov poškodeného nedošlo počas úrazového deja, ale\nnásledkom neoptimálneho operačného prístupu do tela stavca L1 žalovaným. Liečebný postup počas\noperácie bol neadekvátny a neštandardný. Vzhľadom na výšku poškodenia miechy má poškodený\núplne ochrnuté dolné končatiny. Poškodený si v konaní pred súdom vedenom pod sp. zn. 20C 58/2017\nuplatňuje nárok na náhradu škody. Postupom žalovaného došlo k protiprávnemu zásahu do chráneného\nvšeobecného osobnostného práva žalobkýň. V dôsledku vážneho poškodenia zdravia poškodeného\ndošlo u všetkých žalobkýň k ujme na osobnostných právach, pretože tieto s ním zdieľajú spoločnú\ndomácnosť a vytvárali s ním mimoriadne silné rodinné, citové a emocionálne väzby. V dôsledku\nporušenia práva poškodeného na zdravie, ktoré je imanentnou súčasťou plnohodnotného práva na\nživot, došlo k nedovolenému zásahu do osobnostného práva žalobkýň, konkrétne k zásahu do práva\n\nna súkromie, ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby, ktoré mu poskytuje ochranu\n§ 11. Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo\ninej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť . U poškodeného\ndošlo v príčinnej súvislosti s operáciu vykonanou dňa 22.6.2016 v zdravotníckom zariadení žalovaného\nku vzniku trvalého poškodenia zdravia, ktoré pred vykonanou operáciou nebolo prítomné, a to ku vzniku\npo úrazovej paraplégie dolných končatín, nedomykavosti ritných zvieračov, močovej inkontinencie,\npoúrazovému obmedzeniu hybnosti driekovej chrbtice a hrudno-driekového prechodu, pooperačných\nplošných jaziev, poruche sexuálnych funkcií a neuropatickej bolesti. K uvedenému stavu došlo\nnásledkom intradurálneho krvácania v dôsledku operačného prístupu do tela stavca L1, ktoré viedlo ku\nporaneniu durálneho vaku (obalu miechy), ako aj cievy. U poškodeného došlo vo veľmi krátkom čase\npo operácii ku rozvoju neurologických príznakov, a ku vzniku škody na zdraví, v dôsledku čoho má\núplne ochrnuté dolné končatiny. Ku vzniku škody na zdraví došlo v priamej príčinnej súvislosti práve\ns vykonanou operáciou. Uvedené skutočnosti potvrdzuje operačný nález neurochirurgického pracoviska\nv Ružomberku. Defekt durálneho vaku vznikol poškodením zavádzajúcim inštrumentom cez ľavý\npedikel. Ku vzniku škody poškodeného došlo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v povahe prístroja\nalebo inej veci. Pre daný typ zodpovednosti za škodu nie je vyžadovaná existencia subjektívneho prvku\nv podobe zavinenia škody. Ide o zodpovednosť objektívnu bez možnosti liberácie a tejto sa nemožno\nzbaviť. Zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu na zdraví poškodeného je uplatnená v spore 20C\n58/2017 a za v tomto konaní žalované nemajetkové ujmy vzniknuté žalobkyniam v 1. a v 4./rade, je\ndaná objektívne podľa ust. § 421a OZ. Neodmysliteľným právom na ochranu osobnosti je aj právo na\nsúkromie, ktoré je chránené tiež medzinárodnými dohovormi, ako aj vnútroštátnymi právnymi predpismi.\nV právnom poriadku Slovenskej republiky je to deklarované v článku 19 ods.2 Ústavy SR a v ust.\n§ 11 OZ. V rámci práva na súkromie je chránená nielen intímna sféra, ale aj rodinný život fyzickej\nosoby, vrátane práva na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s inými ľudskými bytosťami, najmä s blízkymi\npríbuznými a priateľmi. Rodinný život je zložkou súkromného života, ktorého súčasťou sú aj súčasné\nsociálna a emocionálne vzťahy. Porušením práva jednej osoby môže dôjsť k nedovolenému zásahu do\npráva na súkromie aj tej druhej z týchto osôb tvoriacich rodinné spoločenstvo. Zásah do rodinného života\nfyzickej osoby spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, ktorej následkom je vážne poškodenie\nzdravia blízkej osoby zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti. Je neoprávneným zásahom do\nsúkromia členov rodiny. K takémuto zásahu dochádza nielen k dôsledku úmrtia, ale aj v prípade vážneho\npoškodenia zdravia blízkej osoby, s ktorou dotknutá osoba zdieľala spoločnú domácnosť, citový život,\nrodinné vzťahy a podobne. Tu odkázal na rozsudok KS Nitra sp. zn. 9Co 330/2012, NS ČR sp. zn. 30Cdo\n535/2007 a 30Cdo 947/2011. Hmotnoprávnymi predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy sú existencia ujmy na osobnosti žalobcov, protiprávny zásah do chráneného všeobecného\nosobnostného práva žalobkýň, ktorý je objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť ich osobnosť a príčinná\nsúvislosť medzi ujmou a protiprávnym zásahom. Všetky žalobkyne s poškodeným zdieľali spoločnú\ndomácnosť, vytvárali mimoriadne silné rodinné a citové a emocionálne väzby. Tieto poškodením zdravia\nu poškodeného boli nenávratne narušené tak, že bola narušená celistvosť rodiny. Bolo zasiahnuté do\nich rodinného a súkromného života, pričom následky sú nenapraviteľné, neodstraniteľné. Psychická\ntrauma, ktorou žalobkyne touto udalosťou trpeli zanechala nezmazateľné stopy na ich psychike,\na táto tragická udalosť sa natrvalo vryla do ich života. Všetci členovia rodiny prežívali plnohodnotný\nrodinný a súkromný život, pomáhali si v každej oblasti rodinného života a boli si navzájom oporou.\nPoškodený bol živiteľom rodiny, staral sa o rodinu finančne. Spolu trávili veľa času. Vzťah medzi nimi\nbol citovo naplnený. Chodili na výlety do prírody, dovolenky, trávili spolu veľa času športovaním. V čase\núrazu mal poškodený necelých 46 rokov. Ujma spočíva aj v zmarení očakávaného rodinného života\ns milovaným otcom a manželom. Žalobkyne trpia nepríjemnými pocitmi úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku\nneočakávaným ťažkým ublížením na zdraví poškodeného a preto, žiadna z morálnych foriem zadosť\nučinenia nepostačovala k tomu, a by bola primerane vyvážená a zmiernená.\nNa preukázanie svojich tvrdení predložili znalecký posudok č. 6/2017, oznámenie úradu pre dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou a navrhli ich vypočutie a svedka G. B..\n2.V ďalších písomných podaniach uviedli, že vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca MUDr Petra\nLevkuša je z popisu operačného nálezu z neurochirurgického pracoviska v Ružomberku evidentné, že\nna okraji durálneho vaku v mieste zavedenia stentu bol defekt durálneho vaku. Ten vznikol poškodením\nzavádzajúcim operačným inštrumentom cez ľavý pedikel, smer zavedenia kamily cez tento ľavý pedikel\nnebol optimálny, nakoľko kamila prechádzala cez spinálny kanál, čím došlo k nabodnutiu durálneho\nvaku, pričom došlo s najväčšou pravdepodobnosťou k natrhnutiu cievy durálneho vaku, ktoré potom\nspôsobilo intradurálne krvácanie. Samotnú operáciu nie je možné považovať za neoprávnený zásah,\n\npretože zásah tejto povahy do telesnej integrity osoby má vo všeobecnosti za cieľ zlepšiť zdravotný\nstav a tým v istom zmysle posilniť i samotné právo na ochranu osobnosti. Pokiaľ však počas úkonu\nzdravotnej starostlivosti dôjde k neoptimálnemu či zlému zavedeniu implantátu, čím sa nielenže nepodarí\nzlepšiť zdravotný stav osoby, ale v dôsledku toho dôjde k zhoršeniu či poškodeniu zdravia, nemožno\ntakýto zásah do telesnej integrity osoby v žiadnom prípade označiť za oprávnený. Pokiaľ tým dôjde\nk poškodeniu ďalších štruktúr organizmu osoby, je možné tento zásah označ za neoprávnený. Pritom nie\nje vôbec podstatné, či takýto neoprávnený zásah bol vykonaný zavinene alebo nie, resp. či pri ňom bola\nzavinene porušená povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť lege artis alebo nie. Zodpovednosť\nstanovená v ust. § 13 OZ je totiž zodpovednosťou objektívnou. Tu poukázali na rozhodnutie ÚS ČR\nsp. zn. IVÚS 315/01 zo dňa 20.5.2020. Počas operácie nebol optimálne zavedený stent, čo malo pre\nzdravie poškodeného a pre obsah práva na ochranu osobnosti žalobcov ako blízkych osôb mimoriadne\nnepriaznivé následky. Pasívna vecná legitimácia v prípade nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\nvzniknutej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti svedčí jednoznačne pôvodcovi\ntohto neoprávneného zásahu, ktorým je žalovaný. Je možné analogické použitie ust. § 421a OZ, ktorej\nzodpovednosti nie je možné sa zbaviť. Aj v danom prípade vyvolali škodlivý následok charakteristické\nvlastnosti implantátu použité pri operácii manžela a otca žalobcov, tvoriacej jeho povahu, konkrétne\nto bola tvrdosť jeho materiálu ako aj ostrosť, ktoré pri neoptimálnom zavinení spôsobili prebodnutie\ndurálneho vaku, natrhnutie cievy a intradurálne krvácanie. Ak sa na okresnom súde vedie iné konanie,\njeho predmetom sú jeho nároky.\n3.Právny zástupca žalobkýň sa na pojednávaní vyjadril, že ich nároky na náhradu nemajetkovej\nujmy spôsobenej protiprávnym zásahom žalovaného do ich práva na ochranu osobnosti, konkrétne\ndo ich práva na súkromný a rodinný život, sú preukázané. Poškodenie zdravia manžela a otca\nžalobkyne spôsobilo ujmu na ich právach, znížilo kvalitu prežívania ich spoločných vzťahov, spôsobilo\nto, že žalobkyne nemôžu svoj rodinný a súkromný život prežívať spôsobom, akým ho plánovali\nprežívať a protiprávny zásah spôsobil aj emocionálne negatívne pocity u jednotlivých žalobkýň. Výška\nuplatnenej náhrady je vecou úvahy súdu. Súd by mal pri stanovení výšky náhrady prihliadať na\nokolnosti, za ktorých došlo ku vzniku protiprávneho zásahu a k závažnosti ujmy. Pokiaľ ide o okolnosti\nžalobkyne poukazujú na to, že protiprávnemu zásahu došlo najmä z dôvodu ľahkovážneho zanedbania\nelementárnych povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ich manželovi, a otcovi, na tomto\nžalovaný nedostatočne zvážil dispozíciu stavcov p. B. a pri operácii mu aplikoval stenty nesprávnych\nrozmerov. Tieto skutočnosti vyplývajú zo znaleckého posudku Dr. De Rigga. Zváženie dispozície\nstavcov bolo pritom podľa znalca možné a zistiteľné z RN vyšetrenia p. B.. U všetkých žalobkýň došlo\nk podstatnej degradácii ich rodinného súkromného života. Pri posudzovaní nároku žalobkyne v 4./rade\nby mal súd zohľadniť ani nie tak okolnosti, ako sa dotknutá osoba cítila, ale či mala vzhľadom na všetky\nokolnosti dôvod cítiť sa, byť na hodnotách poškodená. Takýto názor zaujal NS ČR v rozhodnutí sp.\nzn. 30Cdo /3007/2010 zo dňa 31.8.2011. Pri poškodení práva na súkromný a rodinný život ide totiž\no psychickú kategóriu, ktorú je niekedy ťažké vyjadriť a je ťažko empiricky preukázateľná. O závažnosti\nujmy u žalobkyne v 4./rade vypovedá aj samotný fakt, že táto v dôsledku ťaživých pocitov vo vzťahu\nk predmetnej veci nechcela využiť svoje právo podať výpoveď.\n4.Žalobkyňa A. B. ako strana vo svojej výpovedi uviedla, že s manželom G. B. sa poznali dávnejšie,\nbližší vzťah začali udržiavať v roku 2002. V tom čase bola slobodnou matkou dvoch maloletých detí\nF. a F.. Manželstvo uzavreli v roku 2005. Zo spolužitia s manželom sa im narodila dcéra Viktória.\nŽili v zhode, občas sa pohádali. Chodili na spoločné dovolenky. Ich najväčšou spoločnou záľubou je\nzáhradka v Starej Lesnej. Bývajú u manželovej matky v obci Stará Lesná v rodinnom dome. Manžel sa\no deti staral. Jej dcéry si neosvojil, nesú síce jeho priezvisko, ale biologický otec súhlasil so zmenou\npriezviska na Janečekové. Manžel sa o všetky deti staral rovnako, nerobil medzi nimi rozdiely. Biologický\notec o deti neprejavuje žiadny záujem.\nManžel utrpel dňa 22.6.2016 úraz, kedy bol susedovi pomáhať zberať bazu. Po operácii ho navštívila,\nvyjadril sa, že mu trpnú ruky aj nohy, ale že nohy si necíti. Do rúk sa mu vrátil cit. Po liečení zostal\nna vozíku. Manželov stav je teda nemenný, berie lieky proti bolesti, je liečený na neurológii. Už pred\núrazom bol invalidným dôchodcom, pretože prekonal chorobu jedného druhu rakoviny. Od roku 2011\nnepracuje a je na invalidnom dôchodku. Od času, kedy manžel spadol, prestala pracovať a opatruje\nho. Poberám príspevok za opatrovanie. Pôvodný manželov zdravotný stav sa ustálil, začal poberať\nčiastočný invalidný dôchodok a mali spolu plán, že si otvorí živnosť a spolu ju budú prevádzkovať\nv predmete činnosti ošetrovanie záhrad, ich údržby a podobne. Manžel však zostal ochrnutý od pása\ndole, nemôže sa vôbec postaviť. Väčšinou je doma. Obmedzenie pohybu vyplýva aj z bariér. Intímne\n\nnežijú. Manžel je nervózny, občas sa nekontroluje. Má 48 rokov, dosť zabúda. Jeho starostlivosť o deti je\nna tom základe, že ak sa ho niečo spýtajú k výučbe v škole, tak im odpovie. Predtým sa manžel deťom\nvenoval, chodil s nimi lyžovať, plávať. Atmosféra v domácnosti bola uvoľnená, teraz je to stresujúce.\nManžel je zo všetkého nervózny. Má zábrany.\n5.Žalobkyňa v 2./rade F. B. vo svojej výpovedi uviedla, že je študentkou Hotelovej akadémie Kežmarok\nv 3. ročníku. Biologického otca vôbec nepoznajú, nikdy sa s ním nestretli. Vie o tom, že manžel jej matky\nnie je jej biologickým otcom. Brali ho však ako vlastného otca, vychovával ich, staral sa o ne. Spolu\nchodili na dovolenky, lyžovať, postavil im bazén. Pomáhal , keď chceli niečo vysvetliť. Ohľadne školy\nviac aktivít mala mama. V súčasnej dobe mame pomáhajú v starostlivosti o otca. Nikam s ním sa teraz\nnedá chodiť. Ťažké je to aj po finančnej stránke realizovať nejaké aktivity. Preto si našla brigádu, aby\nfinančne pomohla aj sebe. Predtým to bolo kľudnejšie, všetko v pohode. Teraz je to napätejšie, tatík\nje nervóznejší, smutný. Na oslavy k rodine chodia iba vtedy, keď sa otec na to cíti. Za otcom chodili\nnávštevy častejšie pred úrazom, teraz príde málokto. Na dovolenky chodili v lete cez školské prázdniny,\nlyžovať do Bachledovej, v lete na Šíravu, na Domašu.\n6.Žalobkyňa v treťom rade F. B. vo výpovedi uviedla, že je študentkou 3. ročníka Hotelovej akadémie\nv Kežmarku. So sestrou chodia do jednej triedy. Poukázala na výpoveď jej sestry. K otcovi mala pozitívny\nvzťah.\n7.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že nie je daný\nprávny základ žaloby, pretože pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti G. B. nepochybil, postupoval lege\nartis, čo potvrdil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Teda nemohlo dôjsť k protiprávnemu\nzásahu do osobnostných práv žalobcov. G. B. si uplatnil právo na náhradu škody v konaní pred\nOkresným súdom sp.zn. 20C 58/2017, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Navrhol, aby súd\nz dôvodu existencie poistnej zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou Allianz – Slovenská poisťovňa,\na.s., vyzval poisťovňu na vstup do konania.\nNa preukázanie svojich tvrdení predložil protokol ÚDZS č. 1043/2016, záznam o poučení a informovaný\nsúhlas pacienta.\n8.Podaním zo dňa 9.11.2018 súd vyzval spoločnosť Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava,\naby v súdom stanovenej lehote oznámil, či vstupuje na výzvu žalovaného do konania ako intervenient.\nV prípade nedoručenia oznámenia bude mať súd za to, že ako intervenient do konania nevstupuje.\nPoisťovňa sa v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.\n9.V ďalších písomných podaniach žalovaný spochybnil znalecký posudok MUDr. Petra Levkuša\nz dôvodu, že tento nijako nezohľadnil stav pacienta pred úrazom, existenciu závažných ochorení,\nktoré mohli mať vplyv na komplikácie po vykonaní operačného zákroku dňa 23.6.2016, že pacient\npo operácii nemal žiadne ťažkosti, že znalec uvádza pojem kostný cement, pričom sa v uvedenom\nprípade žiadny kostný cement nepoužíval. Navrhol doplniť dokazovanie nariadením nového znaleckého\ndokazovania znaleckým ústavom. Poprel zodpovednosť podľa § 421a OZ s tým, že škoda na zdraví\nnebola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v použitom implantáte alebo inom prístroji. Išlo o úrazový\nstav pacienta, ktorý si spôsobil sám, bez zavinenia žalovaného. Pacient bol pred operáciou náležite\npoučený o možných rizikách a komplikáciách.\n10.Žalovaný na pojednávaní ďalej uviedol, že v inom súdnom konaní bolo vyslovené, že žalovaný\nspôsobil svojim konaním škodu na zdraví manželovi žalobkyne v 1./rade a otcovi žalobkyne v 4./rade.\nV týchto intenciách žalobkyne v 1. a v 4./rade vzhľadom na okolnosti, ktoré mali vplyv na zdravie\np. B. a v súvislostiach s ktorými malo dôjsť k zásahu do ich osobnostných práv , týmto odôvodňujú\nsvoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výškach uvedených v žalobe. Navrhol, aby\nsúd prihliadal na okolnosti, za ktorých k ujme malo dôjsť. Na základe operačného výkonu, ktorý bol\nrealizovaný po úraze p. B., operatér mal zaviesť stent nesprávne. Zámerom vykonania operácie bolo\npráve zlepšenie zdravotného stavu, avšak bohužiaľ sa tak nestalo. Nebolo v žiadnom prípade úmyslom\noperatéra poškodiť zdravie p. B. a následne spôsobiť zásah do osobnostných práv žalobkýň, práve\nnaopak. Jedným z argumentov žalobkýň v 1. a v 4./rade pri uplatnení ich nárokov bolo, že p. B. finančne\nzabezpečoval rodinu a po spomínanej udalosti rodina mala prísť o príjem. V konaní nebolo preukázané,,\nže došlo k poklesu príjmu v rodine, aké príjmy mal p. B. pred touto udalosťou spolu s manželkou a po\nnej, teda, či k úbytku finančných prostriedkov aj reálne došlo. Žalovaný si je vedomý situácie, že táto\n\novplyvnila život manželky a dcéry p. B.. Je však na posúdení súdu, či výška náhrady nemajetkovej\nujmy tak ako je žalobkyňou v 1. a v 4./rade vyčíslená, aj skutočne odzrkadľuje ich nárok. Navrhol, aby\nnárok žalobkyne v 1. a v 4./rade s prihliadnutím k uvedenému znížil, prípadne, aby žalobu v tomto\nrozsahu zamietol. Súd nemal možnosť vierohodným spôsobom zistiť skutočný zásah do osobnostných\npráv žalobkyne v 4./rade, ako aj reálnu ujmu na jej právach.\nŽalobkyňa v 2. a v 3./rade nie sú potomkami p. B.. K ich osvojeniu nikdy nedošlo, a teda nevznikol medzi\nnimi príbuzenský pomer. Žalobkyňa v 2. /rade a žalobkyňa v 3./rade boli v čase operačného výkonu 16ročné dievčatá, ktoré po skončení školy sa odsťahovali do zahraničia, a žalobkyňu v 1./rade a svedka –\np. B. navštevujú len výnimočne. Z výpovede žalobkyne v 2. a v 3./rade nevyplynulo, že by ich vzájomné\ncitové väzby boli natoľko silné, že zhoršenie zdravotného stavu svedka by odôvodňovalo zásah do ich\nosobnostných práv a teda aj ním navrhované finančné zadosťučinenie. Práve naopak, ich správanie\npreukazuje opak, preto navrhol ich žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Navrhol, aby súd taktiež prihliadol\nna skutočnosť, a vzal do úvahy aj samotný odmietavý postoj p. B. navštíviť psychologickú, prípadne\npsychiatrickú ambulanciu. Chápe zmenu v správaní p. B., a žiadnym spôsobom nespochybňuje fakt, že\ntáto okolnosť p. B. ovplyvnila. No svoju úlohu zohráva pri naštrbení vzájomných rodinných vzťahov aj\njeho odmietavý postoj, možnosti vyhľadať odbornú psychologickú pomoc, a tak podľa možností aspoň\nčiastočne zmierniť negatívny dopad na naštrbené rodinné vzťahy.\n11.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím žalobkýň v 1. až\nv 3./rade, svedka G. B., oboznámením listinných dôkazov, a to znaleckých posudkov, správy úradu pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou, protokolu, lekárskych správ, a.i\nRozsudkom zo dňa 10.11. 2022 v bode I. žalovaného zaviazal zaplatiť z titulu náhrady nemajetkovej\nujmy žalobkyni v 1./rade sumu 10.000,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobkyni v 2./\nrade sumu 5.000,- eur, žalobkyni v 3./rade sumu 5.000,- eur a žalobkyni v 4./rade sumu 5.000,eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V bode II. v prevyšujúcej časti žalobu\nzamietol. V bode\nIII. priznal žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške\nnáhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí. Pri vydaní rozhodnutia vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého\ndňa 22.6.2016 p.Janeček podpísal záznam o poučení a informovaný súhlas pacienta s poskytnutím\nzdravotnej starostlivosti na pracovisku, oddelenie úrazovej chirurgie a JIS pri diagnóze kompresívna\nzlomenina L1, zlom.fib.maleolu, hospitalizácia 3 až 5 dní. Dňa 23.6.2016 podpísal ďalší informovaný\nsúhlas, že pri poskytnutí anamnestických údajov nezatajil žiadne vážnejšie ochorenie. Bol informovaný\no poskytnutí , o spôsobe, povahe a možnostiach zdravotnej starostlivosti, ktorá mu bude poskytnutá ako\naj o možných následkoch, rizikách spojených s navrhovanou zdravotnou starostlivosťou. Najčastejšie\nanesteziologické komplikácie sú v prílohe záznamu o poučení. Bol poučený tiež o možnosti odmietnutia\nposkytnutia zdravotnej starostlivosti. Dňa 22.2.2017 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou\n–pobočka Prešov vyhotovil pod č. 1043/2016 protokol o vykonanom dohľadne na diaľku vo veci\nsprávnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, D.\nE. za dohľadané obdobie 22.6.2016-25.7.2016. Podľa záveru skupina vykonávajúca dohľad nezistila\nz dohliadaného subjektu v rámci predmetu dohľadu nedostatky. Výkonom dohľadu úrad nezistil\nporušenie § 4 ods. 3 Zák. č. 576/2004 Z. z. Dňa 27.2.2017 Úrad pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou F. B. na základe jej podnetu vo veci prešetrenia poskytnutej zdravotnej starostlivosti jej\nbratovi, že zdravotná starostlivosť mu v Nemocnici Poprad, a.s. na oddelení úrazovej chirurgie bola\nposkytnutá správne. Každý operačný výkon je zaťažený určitým percentom komplikácií. U pacienta\nB. došlo ku krvácaniu v intradurálnom priestore po stentoplastike, správne bola indikovaná otvorená\ndekompresia, stav pacienta bol odkonzultovaný a následne doriešený na neurochirurgickom pracovisku\nv Ružomberku. Postup primárne poskytnutej zdravotnej starostlivosti na oddelení úrazovej chirurgie\nv Poprade bol štandardný a adekvátny. Diagnostické terapeutické a časové postupy vrátane riešenia\na organizácie pooperačnej komplikácie boli v súlade so štandardnými postupmi a súčasnými odbornými\npoznatkami. Podľa záverov znaleckého posudku č. 6/2017 znalca MUDr. Petra Levkuša, vyhotoveného\nna základe zakázky zadávateľa JUDr. Petra Harakályho vo veci určenia bolestného a sťaženia\nspoločenského uplatnenia v súvislosti so zranením, ktoré utrpel dňa 22.6.2016, menovaný dňa\n22.6.2016 utrpel kompresívnu stabilnú zlomeninu prvého driekového stavca bez poranenia nervových\nštruktúr a zlomeninu vonkajšieho členka vľavo. Z lekárskeho hľadiska pri oboch poraneniach išlo\no ťažké poranenia. Počas úrazového deja ani následne po ňom nedošlo k poškodeniu miechy,\nani koreňov kaudi. Poškodenie koncovej časti miechy a koreňov kaudi spôsobilo chabú paraplégiu\n(úplné ochrnutie) dolných končatín, poruchu citlivosti – disestéziu. Došlo aj k poškodeniu nervových\nštruktúr ovládajúcich močenie a stolicu, čo sa prejavilo inkontinenciou močenia stolice a sexuálnymi\n\nporuchami. Následky predmetnej operačnej liečby sa prejavujú v jeho každodennom živote. Zlepšenie\nzdravotného stavu je nepravdepodobné. K záverom, ktoré vypracoval Ústav pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou v Prešove uviedol, že krvácanie bolo spôsobené latrogénne v dôsledku nesprávneho\numiestnenia operačného inštrumentu v ľavom pediglestavca L1, preto bol postup zdravotníckeho\nzariadenia v operačnom postupe neadekvátny a neštandardný. K poraneniu nervových štruktúr podľa\nbodu 2 záveru došlo tým, že priebeh vytvoreného operačného kanála pre operačný inštrument cez ľavý\npedikel nebol správny, lebo prebiehal cez vnútornom okraji pedikla a prechádzal cez chrbticový kanál.\nInštrument prechádzajúci chrbticovým kanálom spôsobil poškodenie durálneho vaku (obal miechy)\na cievy nachádzajúcej sa v tomto priestore. Následne poranenie cievy spôsobilo intradurálne krvácanie,\npričom hromadenie krvi v intradurálnom priestore svojou postupnou expanziou spôsobilo kompresiu\nnervových štruktúr kaudi a koncovej časti miechy. Podľa záveru znaleckého posudku č. 4/2020 G.\nB. I. J. vo veci žalobcu G. B. proti Nemocnici Poprad, a.s., vyhotoveného na základe uznesenia\nsúdu vo veci 20C 58/2017, znalec v bode 2.2 záveru znaleckého posudku na strane 56 okrem iného\nkonštatuje, že operatér nezhodnotil dostatočne anatomicky stavbu stavca L1 – nepomer medzi rozmermi\nexpandabilných skrutiek a rozmermi pediklov stavca L1. V bode 2.5 na strane 57 posudku konštatuje,\nže nekorektný priebeh umiestnenia ľavého OsseoFix, ktorým bola zachytená a poranená jedna zadná\nsegmentálna medulárna tepnička (miechová tepnička odstupujúca zo segmentálnej tepny), čím vznikol\nzdroj pokračujúceho krvácania a narušilo sa cievne zásobenie miechy, čo v kombinácii s kompresívne sa\nsprávajúcim krvácaním do durálneho vaku spôsobilo tlakovo ischemické poškodenie miechy s prejavmi,\nako ich opisuje neurológ vo vyšetrení od miechového segmentu T-H8 nadol. V odpovedi na otázku č.60\nna strane 60 znalec uvádza, že v priebehu samotného úrazového deja nedošlo k žiadnemu poškodeniu\nmiechy. Ku poškodeniu miechy došlo až následne vývojom zmien miechy, ako následkov poškodenia\njej cievneho zásobenia a krvácania v tesnom pooperačnom období. V odpovedi na otázku č. 7 znalec\nuvádza, že nekorektný priebeh umiestnenia ľavého OsseoFix, ktorým bola zachytená a poranená jedna\nzadná segmentálna medulárna tepnička (miechová tepnička odstupujúca zo segmentálnej tepny), čím\nsa narušilo cievne zásobenie miechy, ktoré v kombinácii s kompresívne sa správajúcim krvácaním do\ndurálneho vaku spôsobilo najskôr funkčné poškodenie v prvej etape v podobe bolesti v hornej časti\nbrucha so zvracaním a v ďalšej etape rozvinutím motorického poškodenia. V odpovedi na bod 10\nznalec uvádza, že zo strany žalovaného pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobcovi nebol dodržaný\nštandardný terapeutický postup. Svedok G. B. uviedol, že žalobcami v konaní sú moja manželka – A. B.\na dcéry – Alica, Adela a Viktória. Manželstvo so žalobkyňou v 1./rade uzavrel v roku 2005, žalobkyne v 2.\na v 3./rade – dvojičky sú dcéry jeho manželky, ktoré si ľudovo povedané vyženil. Deti sa manželke narodili\nmimo manželstva, a ich biologický otec nikdy o nich neprejavil žiadny záujem. Najmladšia dcéra A. sa\nnarodila už po uzavretí manželstva. Vo vzťahu k dvojičkám si manželka riešila vyživovaciu povinnosť od\nbiologického otca. Prebiehali aj súdne spory, preto neriešili otázku možného osvojenia. Dosiahli sa na\ntom, že dcéry majú jeho priezvisko. V čase úrazu staršie dievčatá mali skoro 16 rokov a mladšia 11.\nS manželkou mali pohodový život bez vážnejších konfliktov. Pracoval v organizácii VSE. Voľný čas trávili\nspolu ako rodina, chodili na výlety, na turistiku. Zo športov to bol o lyžovanie, sánkovanie, badminton.\nStaršie dievčatá v puberte už vedeli, že nie je ich biologickým otcom, no takto ho oslovovali. V roku\n2016 bývali všetci v spoločnej domácnosti. V roku 2011 sa liečil zo zdravotných problémov, podarilo\nsa mu vyliečiť a pred úrazom viedol plnohodnotný život, dokonca mu bol odobratý invalidný dôchodok\na priznaný iba čiastočný. Naposledy pracoval do roku 2012, kedy sa do práce vrátil po liečbe. Bol\nelektrikárom, no zamestnávateľ ho vzhľadom k prekonanej chorobe prepustil. Následne pracoval iba na\ndohody, chceli s manželkou začať podnikať v oblasti správy nehnuteľností, záhradníctva, poskytovania\nubytovania. Spoločné úspory však sa za 6 rokov minuli.\nNa vozíku je od absolvovaných operácií. Prvej sa podrobil v Nemocnici Poprad a druhej v Ružomberku.\nUž po operácii v Poprade prestal cítiť nohy, a nezmenilo sa to ani následnou operáciou. Bol mu priznaný\nplný invalidný dôchodok.\nPo návrate z nemocnice to bolo pre manželku stresujúce. Pribudli jej ďalšie práce , starostlivosť\no záhradu, práce v záhrade. Prvé 4 roky po tom, ako sa stal vozíčkarom v podstate celý čas preležal. Na\nvozík sa dostal iba keď odchádzal na toaletu, na súd, alebo k lekárom. Voľnočasové aktivity s deťmi padli,\ntieto si museli voľný čas plne organizovať samé. To, čo sa stalo , sa dotklo asi najviac A.. Doposiaľ má\nz toho stresy. Každý príchod rýchlej zdravotnej pomoci alebo predvolania na súd bolo pre ňu stresujúce,\nmanželka ju musela utešovať, aby neplakala. Manželka sa stala opatrovateľkou na plný úväzok. Bez nej\nby nemohol nijak fungovať. Kde je treba, tak ho vozí autom. Kvôli tomu si urobila vodičský kurz. Nemá\nčas na svoje záľuby. Všetok čas venuje jemu a domácnosti.\nČo sa týka zdravotného stavu, zatiaľ nie je žiadna prognóza, že sa postaví na nohy. Neurochirurgovia\njeho diagnózu už v podstate uzavreli. Základom je rehabilitácia. Bol pokus v Nemocnici Poprad dostať ho\n\naspoň na chodítka, no neúspešne. Intímny život s manželkou neprebieha, ani napriek pokusom. Dvojičky\npo ukončení strednej školy vzhľadom k situácii, aká sa vyvinula, si našli zamestnanie v Rakúsku. Preč sú\nasi 2 roky. Navštevujú ho v čase dovolenky. Najmladšia dcéra chodí na strednú školu a stále býva s nimi.\nOkresný súd v konaní vedenom pod sp. zn 20C 58/2017 rozsudkom zo dňa 18.12.2020 v právnej veci\nžalobcu G. B. proti žalovanému Nemocnica Poprad a.s. s spore o náhradu škody na zdraví\nI. konanie v časti náhrady za bolestné vo výške 4.239,- eur zastavil.\nII. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 12.009,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%\nročne od 28.8.2017 do zaplatenia z titulu náhrady za bolesť, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 169.084,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n5% ročne od 28.8.2017 do zaplatenia z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, do 3 dní\nod právoplatnosti tohto rozsudku.\nIV. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 33.816,96 eur spolu z titulu zvýšenia náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nV. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a v bode VI. a VII. rozhodol o trovách konania.\nNa základe odvolania žalovaného súd druhej inštancie rozsudkom sp. zn. 22Co/31/2021 -582 zo dňa\n28.2. 2022 odmietol odvolanie žalovaného voči výroku I. Potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku\nII. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.009 eur z titulu náhrady za bolesť a v prevyšujúcej\nčasti výrok II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo\nsumy 12.009 eur od 28.08.2017 do zaplatenia zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nPotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu\n169.084,80 eura z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a v prevyšujúcej časti výrok III.\no povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 169.084,80\neura od 28.08.2017 do zaplatenia zrušuje a vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zrušil rozsudok\nvo výrokoch IV., V., VI. a VII. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie.\nPodľa odôvodnenia rozhodnutia súdu druhej inštancie , bod 22,23,24 tento konštatoval, že súd prvej\ninštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu na\nzdraví žalobcu v zmysle § 421a Občianskeho zákonníka boli splnené, keďže vychádzajúc zo záverov\nznaleckého dokazovania dospel k záveru, že k poškodeniu zdravia žalobcu (vzniku škody) došlo v\ndôsledku použitia stentu Osseofix pri operácii, ktorej sa podrobil u žalovaného. Škodlivý účinok použitia\nstentu videl v jeho charakteristických vlastnostiach, ktorými boli tvrdosť materiálu a jeho ostrosť, ktorá\npri chybnom zavedení spôsobila škodné následky na mieche žalobcu.\nSúd prvej inštancie správne poukázal na absolútnu objektívnu zodpovednosť žalovaného (kde zákon\nnepripúšťa žiaden liberačný dôvod), pričom vychádzal zo správnej úvahy, že predpokladom nároku\nžalobcu je zistenie, že u žalobcu došlo k porušeniu durálneho vaku miechy s krvácaním a následnou\nparaplégiou dolných končatín v príčinnej súvislosti s operačným zákrokom v zdravotníckom zariadení\nžalovaného s tým, že nie je dôležité, či zákrok bol urobený v tom čase lege artis, ale to, či v dôsledku tohto\nzákroku došlo k poškodeniu zdravia žalobcu. V prejednávanom prípade žalobca predložil za účelom\npreukázania vzniku škody na jeho zdraví znalecky posudok MUDr. Petra Levkuša, keďže nesúhlasil\nso stanoviskom Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, že mu bola poskytnutá zdravotná\nstarostlivosť správne a že postup primárne poskytnutej zdravotnej starostlivosti bol štandardný a\nadekvátny. Vzhľadom na rozpor znaleckého posudku MUDr. Petra Levkuša so stanoviskom Úradu\npre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, bolo v konaní nariadené ďalšie znalecké dokazovanie, a to\nznalcom MUDr. Júliusom De Riggom. Znalec vo svojom znaleckom posudku odpovedal kladne na otázku\nsúdu prvej inštancie, či je možné nepochybne, jednoznačne a preukázateľne dokázať priamu súvislosť\n(príčinný vzťah) medzi operačným výkonom a následným poškodením zdravia žalobcu. Podľa znalca\nto dokazujú CT vyšetrenia driekovej chrbtice pred operáciou 22.06.2016 o 20:17 hod, CT vyšetrenie\ndriekovej chrbtice po operácii 23.06.2016 o 18:24 hod. a Operačný protokol z Neurochirurgickej kliniky\nUNV Ružomberok zo dňa 23.06.2016 popisujúci priebeh operácie žalobcu od 22:30 hod do 23:50\nhod. Ďalej znalec Július De Riggo konštatoval, že k poškodeniu zdravia došlo v dôsledku hematómu,\nktorého vznik zapríčinil chybne zavedený veľkostne neprimeraný ľavý Osseofix. Došlo k chybnému\nvýberu veľkosti implantátu v kombinácii s jeho chybným zavedením. Z uvedených zistení znalca sa\nteda dá odvodiť záver, že na poškodení zdravia žalobcu sa podieľala okrem chybného zavedenia stentu\nOsseofix aj jeho neprimeraná veľkosť, ktorý následne svojou charakteristickou tvrdosťou a ostrosťou\nspôsobil krvácanie v oblasti miechy, čo malo následky čo do prerušenia cievneho zásobenia miechy a\nprerušenia miechy.\nVzhľadom na závery znaleckého posudku znalca De Rigga sa odvolací súd nestotožňuje s\ntvrdením žalovaného o spôsobení poškodenia zdravia žalobcu v dôsledku úrazu v kombinácii s\n\npooperačnou komplikáciou krvácania nesúvisiacou so samotným prevedením zákroku (kyfoplastika),\nale s pacientovou doterajšou anamnézou a možnou cievnou anomáliou. Znalec B. I. J. jasne vyslovil\nzáver, že k poškodeniu miechy nedošlo v dôsledku úrazu (pádu z rebríka) a na komplikáciách\npo chirurgickej liečbe žalobcu sa nepodieľali ochorenia, ktorými trpel/trpí žalobca. Konštatoval, že\nkomplikáciou u žalobcu bolo krvácanie pod tvrdý obal miechy spôsobené iatrogenným poranením\ncievy, zle umiestnenou skrutkou OsseoFix. V tejto súvislosti povedal, že na vzniku komplikácií u\nžalobcu sa nemôže podieľať nedodržanie liečebného procesu, pričom žiadne také porušenie nebolo\nzdokumentované.\nPri preukazovaní príčinnej súvislosti medzi trvalým poškodením zdravia žalobcu a použitím prístroja\nžalovaného (zavedenie stentu Osseofix do stavca) súd správne vychádzal z výsledkov znaleckého\ndokazovania a dospel k správnemu záveru, že medzi zavedením stentu Osseofix a poškodením zdravia\nžalobcu je príčinná súvislosť, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje.\n12.Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd dospel k záveru že žaloba všetkých žalobkýň je\nčo do základu dôvodná. Súd konštatoval, že sú splnené zákonné podmienky na priznanie nemajetkovej\nujmy za porušenie práva na súkromie u všetkých žalobcov a to žalobkyne v 1./rade - manželky G. B.,\nžalobkyne v 4./rade – dcéry G. B. a žalobkýň v 2. a v 3./rade, detí žalobkyne v 1./rade ako osôb G. B.\nblízkych v chápaní ust. § 116 O.z. Žalobkyne v druhom a treťom rade tvorili od uzavretia manželstva ich\nmatky s G. B. nerozlučnú súčasť jeho rodiny, v čase ujmy spoločnú domácnosť ,prijali jeho priezvisko\na boli vychovávané spoločne s ich maloletou dcérou A. B..\nVlastného biologického otca nepoznajú a nemajú k nemu žiadnu citovú väzbu. Žalobkyňa a svedok\npodrobne popísali, že iba z dôvodu uplatnenia si nároku na výživné voči biologickému otcovi nedošlo\nk ich osvojeniu. To ich však nevylučuje z okruhu osôb, ktoré sa môžu domáhať svojho nároku podanou\nžalobou. Iná situácia je v prípade postmortálnej ochrane osobnosti, kedy zákon vymenúva osoby, ktoré\nsi môžu uplatňovať právo na ochranu osobnosti za osobu po jej úmrtí a ktorými sú iba manžel, deti\na rodičia. Súd sa zaoberal skutkovými okolnosťami, za ktorých došlo k zásahu do práv žalobcov ,\nv čom zásah spočíval. Žalovaný zodpovedá za ujmu, pretože ju spôsobil svojim protiprávnym konaním,\nčo nepochybne vyplýva z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C/58/2017 – 521 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/31/2021 – 582, ako aj znaleckých posudkov\nznalcov G. K. E. a G. B. de J. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti G. B., manželovi žalobyne\n1, otcovi žalobkyne 4 a osoby blízkej žalobkyniam 2 a 3 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti\nnebol dodržaný štandardný terapeutický postup, ako to podrobne popisuje znalec I. J. v bode 2.2 a\n2.5. svojho znaleckého posudku č.4/2020 . V dôsledku chybne zavedeného veľkostne neprimeraného\nľavého OsseoFixu došlo ku vzniku hematónu a následným rozvinutím motorického poškodenia pacienta/\ntlakovo ischemické poškodenie miechy/. Medzi trvalým poškodením zdravia pacienta a použitím prístroja\nžalovaného / zavedenie stentu/ je priama príčinná súvislosť. Protiprávnym konaním žalovaného bol\nvážne poškodený na svojom zdraví G. B., ktorý sa stal imobilným a poškodenie jeho zdravia je\ns prognózou trvalého charakteru a nie je dohľadný predpoklad toto zmeniť. Žalovaný bol právoplatným\nrozhodnutím súdu v inom konaní zaviazaný na náhradu škody danému pacientovi. Právo na ochranu\nzdravia je jedným z najvýznamnejších práv týkajúcich sa ochrany osobnosti. Nie je možné dôvodiť, že\nuplatnenie nároku z titulu práva na ochranu osobnosti supluje resp. doplňuje a rozširuje rozsah náhrady\nškody. Jedná sa o celkom svojbytné a samostatné nároky.\nAk medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich\nsúkromného a rodinného života, porušením práva jednej osoby môže dôjsť k nedovolenému zásahu\ndo práva na súkromie aj tej druhej z týchto osôb tvoriacich rodinné spoločenstvo. Právo na súkromie\nv rôznych poňatiach môže zahŕňať tak ochranu rodinného života, súkromie obydlia, ako aj ochranu cti,\npovesti človeka a i. Aj v ústavnej rovine je zakotvené v článku 16 Ústavy SR nedotknuteľnosť osoby a jej\nsúkromia, ktorá je zaručená, pričom každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do\nsúkromného rodinného života. Súčasťou práva je i právo na rodinný život.\nŽalobkyne preukázali, že žalovaný svojim protiprávnym konaním vo vzťahu ku G. B. zasiahol do\nich práva na súkromie. Právo zásahu do emocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobený protiprávnym\nkonaním tretej osoby, následkom ktorej je tak závažná ujma blízkej osoby, ako je v danom prípade,\nzakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane\nosobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takomto úzkom vzťahu\nk postihnutej fyzickej osobe.\nNesporne bolo v konaní preukázané, že vzťahy medzi žalobkyňami a G. B. boli veľmi dobré, spoločne\nvytvárali šťastnú a harmonickú rodinu. Žalobcovia spolu s poškodeným pred poškodením zdravia aktívne\ntrávili voľný čas, realizovali výlety, športové akcie, starali sa o nehnuteľnosť, záhradu. Rodičia boli\n\naktívnym príkladom pre nimi vychovávané deti. Toto bezproblémové harmonické rodinné spolužitie bolo\nnarušené protiprávnym konaním žalovaného, ktoré podstatným spôsobom zmenilo nepriaznivo život\ncelej rodiny.\nNávrat G. B. v stave jeho imobility zmenil rodinné vzťahy. Žalobkyňa\nzabezpečuje celodennú\nstarostlivosť o manžela, pociťuje vyčerpanosť a unavenosť z daného stavu. Zmenili sa plány manželov\nv ďalšom súkromnom a pracovnom živote. Zlý psychický stav G. B. sa odzrkadlil v interakcii k\nžalobkyniam v 2. až v 4./rade tak pri pomoci vo výučbe, ale najmä trávení spoločného času. Žalobkyňa\nvo štvrtom rade je stále maloletou, a s existujúcim stavom sa doposiaľ ťažko vyrovnáva. / nezvládnutie\nsvojej účasti na súdnom pojednávaní a možnosti výsluchu. Ujma na zdraví G. B. podstatnou a závažnou\nmierou teda zasiahla do rodinného života všetkých žalobcov. Došlo k narušeniu existujúcich sociálnych,\ncitových a kultúrnych rodinných vzťahov v rámci súkromného života žalobcov. Táto ujma spôsobila pocit\nstresu, smútku, frustrácie a straty budúcnosti v aktívnom spoločenstve s milovanou osobou.\nZmyslom peňažného zadosťučinenia je výhradne zmiernenie následkov vzniknutej nemajetkovej ujmy\nna osobnosti fyzickej osoby. Finančná náhrada neplní funkciu reparačnú celej nemajetkovej ujmy.\nV bode 31. odôvodnenia súd konštatoval, že Súd pri úvahe o primeranosti požadovanej satisfakcie\nvychádzal tak z celkovej povahy ako aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu. Primárnou funkciou\nnáhrady nemajetkovej ujmy je funkcia satisfakčná, teda primerane s ohľadom na všetky okolnosti\nkonkrétneho prípadu, optimálne a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného\nzásahu. Nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom zmysle slova\nani nedá odškodniť a jej rozsah nie je možné ani exaktne kvantifikovať a vyčísliť. Namiesto nej je\nmožné len poskytnutie zadosťučinenia. Súd pri úvahe o primeranosti tohto zadosťučinenia vychádzal\nz celkovej povahy aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu (intenzita, spôsob neoprávneného\nzásahu k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, veku postihnutých osôb, následky). Je\nnepochybné, že navrhovateľky - manželka a dcéra mali usporiadaný a blízky rodinný vzťah s nebohým.\nMali spoločné plány tak na úseku chodu rodiny, pracovných a voľnočasových aktivít ako aj výchovy resp.\nspolupôsobenia na výchove vnučky . S jeho stratou sa stále nedokázali vnútorne vysporiadať ani pri\nposkytnutej pomoci kvalifikovanej osoby psychiatra. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť\nvzniknutú ujmu, iba zabezpečiť jej zmiernenie. Odškodnenie by však nemalo predstavovať neprimeranú\nfinančnú náhradu a jeho cieľom nie je zabezpečenie náhrady príjmov alebo zdroja obživy ale sadisfakcia.\nPri priznaní nemajetkovej ujmy súd prihliadol tiež k rozhodovacej činnosti súdov (napríklad rozsudok NS\nSR sp. zn. 3Cdo 292/2009.\nV bode 32 uviedol : Na druhej strane súd zohľadnil, že zdravotný stav G. B., aj keď sa javí nemenný,\nnemožno hodnotiť ako fatálny. Menovaný napriek existujúcemu stavu imobility dolných končatín je\nschopný spoluvytvárať, aj keď v podstatne obmedzenej miere, súkromný a rodinný život žalobcov. Preto\nnárok v priznanej výške pokladá za dostatočný a je primeranou satisfakciou, ktorá určitým spôsobom\nzmierni vzniknutú nemajetkovú ujmu, ku ktorej došlo. V prevyšujúcej časti žaloby túto zamietol ako\nnedôvodnú.\n13.Proti výroku II. rozsudku súdu podali odvolanie žalobkyne, v ktorom súd prvej inštancie žalobu\nv prevyšujúcej časti zamietol. Žalobcovia sa stotožnili so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie\nohľadom závažnosti vzniknutej ujmy, ako aj okolnosťami, za ktorých bola spôsobená. Nesúhlasili s\nprávnym posúdením primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Poukázali na ust. § 13 ods. 3\nObčianskeho zákonníka, ktoré súd nedostatočne bral do úvahy. Vážne telesné postihnutie síce na\nrozdiel od smrti nebráni absolútne možnosti vytvárať súkromné a rodinné vzťahy, no najbližšia rodina\nje denne traumatizovaná a konfrontovaná s nezvratným ťažkým telesným postihnutím zdravia blízkeho\npríbuzného, čo má podobný negatívny a závažný dopad ako v prípade smrti. Pri smrti blízkej osoby\nnegatívne dôsledky časom slabnú, kým pri vážnom telesom postihnutí dochádza k dennej konfrontácii\ns týmito následkami v rovnakej intenzite. Práve blízke osoby sú konfrontované s týmito následkami\na sprievodným javom v súkromí je napätá smutná a pesimistická nálada pri pohľade na utrpenie a\nbolesť blízkeho. Na tieto skutočnosti súd prvej inštancie neprihliadol a komplexne ich nevyhodnotil.\nRovnako súd nebral do úvahy ľahkovážny postup žalovaného pri operácii blízkej osoby žalobcov.\nŽalovaný zanedbal elementárne povinnosti, keď nezohľadnil anatomickú stavbu tela pacienta a zaviedol\nmu stent, ktorý bol neprimerane veľký k veľkosti jeho stavcov. Žalovaný tiež nevyjadril žiadnu ľútosť, ani\nsi nepriznal chybu a neprejavil žiadnu sebareflexiu vo vzťahu k tomuto konaniu. Z týchto dôvodov sú\nnároky uplatnené v žalobe primerané.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že jeho zodpovednosť by nemala byť\nzaložená na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberalizácie. Namietol skutočnosť, že\nžalobkyne v 2. a 3. rade nie sú každodenne konfrontované s pocitmi vo vzťahu k ich blízkemu, nakoľko\n\ntieto opustili spoločnú domácnosť a odišli do zahraničia. Rovnako tak nesúhlasil s tým, že z jeho strany\nišlo o ľahkovážny prístup pri operácii, nakoľko aj zo znaleckého posudku v konaní vyplýva, že pri\ntomto type operácie nie je možné eliminovať absolútne prípadné komplikácie. Znalec nepoužil výraz\nzanedbanie elementárnych povinností a žalobcovia nie sú kompetentnými osobami pre hodnotenie\npráce lekára. Poukázal na protokol Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý nezistil\nporušenie povinnosti žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, preto žalovaný nemal dôvod\npo prešetrení nijakým spôsobom reagovať na vzniknutú situáciu. Vo veci nebolo žiadne administratívne\nči trestné konanie, ktoré by postihovalo žalovaného, preto tento nemohol vyhovieť žiadostiam žalobcu\no kompenzáciu. Žalovaný uviedol, že vyjadril ľútosť s celou situáciou týkajúcou sa zdravotného stavu\nsvojho pacienta, čo predniesol v predošlom konaní, ako aj v tomto konaní.\n14. Súd II. inštancie uznesením zo dňa 10.9.2024 sp. zn. 13Co/33/2024 – 320 na základe podaného\nodvolania zrušil rozsudok vo výroku II. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd poukazuje na závery uvedené\nv rozhodnutí pod sp. zn. 13 Co 30/2023 zo dňa 04.04.2024. S poukazom na vyššie uvedené dôvody\nbol zrušený napadnutý rozsudok aj vo výroku II., kedy je nutné sa vysporiadať s právnym základom\npre posúdenie nároku, či tu existuje základ pre vyhovenie takejto žalobe a až po zodpovedaní tejto\notázky bude možné posúdiť výšku primeranej náhrady. Po vyriešení otázky základu nárokov žalobkýň,\nv prípade, že súd bude mať preukázaný základ nároku je potrebné pri určení výšky nemajetkovej ujmy\nposúdiť primerane aj rozdielnosť oproti nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy pri smrti príbuzného,\nkedy už súdy judikovali primerané plnenie vo viacerých rozhodnutiach.\n15.Proti rozsudku súdu podal odvolanie aj žalovaný. Namietol, že súd prvej inštancie nebral do úvahy\nskutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade a žalobkyňa v 3. rade nie sú biologické dcéry poškodeného a ani\nnedošlo k vzniku rodinného pomeru medzi nimi osvojením, čím tieto osoby nemožno považovať za osoby\nblízke. Tvrdenia žalobkýň v 2. a 3. rade, že utrpeli ujmu, teda nie sú ničím podložené a preukázané.\nTýmto došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalovaného. Rovnako tak žalobkyňa v\n4. rade nebola vypočutá v konaní pred súdom, preto jej tvrdenia o vzniku ujmy sú nepreukázané. Pokiaľ\nsi súd takéto tvrdenia osvojil, dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Zároveň je nepreskúmateľné\nrozhodnutie vo vzťahu čo do výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy s tým, že súd prvej inštancie\npoukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týka nemajetkovej ujmy pri úmrtí blízkej osoby,\nv danom prípade však poškodený žije a v konaní nebolo preukázané, že by ktorákoľvek zo žalobkýň\npotrebovala aj pomoc psychológa, ako to bolo v prípade, na ktorý súd poukázal. Súd teda nedal odpoveď\nna otázku, z akých skutočností vychádzal pri úvahe o výške nemajetkovej ujmy. Z týchto dôvodov navrhol\nzrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie konanie, resp. zmeniť napadnutý rozsudok\na žalobu zamietnuť.\nŽalobcovia vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že priznanie nemajetkovej ujmy nie\nje podmienené pokrvným príbuzenským vzťahom medzi dotknutými osobami, jeho podmienkou je len\nblízky vzťah, ktorý bol vážnym spôsobom narušený v oblasti súkromného a rodinného života, pričom\ntoto v prejednávanej veci u žalobkýň v 2. a 3. rade bolo preukázané. Z výpovedí žalobkýň v 2. a 3.\nrade vyplynulo, že títo poškodeného prirodzene nazývali otcom, ktorý prevzal úlohu ich otca so všetkými\npovinnosťami, preto táto odvolacia námietka je nedôvodná. Rovnako tak u žalobkyni v 4. rade nie sú\nnámietky jej vypočutia dôvodné, nakoľko súd neposudzuje rozsah odškodnenia podľa toho ,ako sa\npoškodený cíti, ale vzhľadom na celkový zásah do jej práv. Vzhľadom na skutočnosť, že táto žalobkyňa je\nmaloletá, nekonal súd prvej inštancie svojvoľne, keď nevykonal jej výsluch. Pokiaľ žalovaný namieta bod\n31 odôvodnenia súdu, jedná sa o skutočnosti, ktoré nemajú závažnosť, aby spochybnili preskúmateľnosť\ntakéhoto rozsudku a navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.\nŽalovaný vo svojej replike k podaniu žalobkýň zo dňa 23.02.2023 uviedol, že nároky a požiadavky na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajú jednak z Ústavy SR a jednak z všeobecných predpisov\na pokiaľ odôvodnenie z rozhodnutia nie je zrozumiteľné a preskúmateľné, ide o porušenie práva na\nspravodlivý proces. Pri závere, ak súd má za to, že je nutné priznať nemajetkovú ujmu, musí jej výšku\naj odôvodniť tak, aby nevznikli pochybnosti, čo v danom prípade rozsudok neobsahuje. Takýto postup\nje porušením práva na spravodlivý proces.\n16.Súd druhej inštancie uznesením zo dňa 4.4. 2024 sp. zn. 13Co/30/2023 – 288 na základe podaného\nodvolania zrušil rozsudok vo výroku I. a III. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\n\n17.Podľa odôvodnenia rozhodnutia z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to v bode\n31 rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie odôvodnil priznanie nárokov s poukazom na rozsudok\nNS SR spisová značka 3Cdo 292/2009, pričom uviedol, že pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie\nodčiniť vzniknutú ujmu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nedošlo k úmrtiu\npríbuzného žalobkýň, preto jednoduchý odkaz na rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky\npri odškodnení pozostalých za smrť svojho príbuzného v danom prípade nepostačuje na odôvodnenie\nnárokov tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že zdravotný stav\npríbuzného žalobkyni nemožno hodnotiť ako fatálny a tento napriek stavu imobility dolných končatín je\nschopný spoluvytvárať v obmedzenej miere súkromný a rodinný život žalobcov. Odvolací súd konštatuje,\nže z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva nesúlad medzi odôvodnením tohto rozsudku, kedy súd\nposúdil nárok príbuzných za ublíženie na zdraví svojho príbuzného v zmysle judikatúry odškodňovania\npozostalých, čo však nie je rovnaký prípad. Bez toho, aby sa venovala bližšia pozornosť rozdielnostiam v\nskutkových stavoch pri uvedených prípadoch nemožno považovať takéto rozhodnutie za preskúmateľné.\nSúdy pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy sa riadia najmä zásadou primeranosti a\nzásadou individualizácie. Konečná výška priznanej ujmy je stále výsledkom voľnej úvahy súdu, kedy\nsúd prihliada na vzájomné do úvahy pripadajúce argumenty, ktorých úlohou je v konkrétnom prípade\nzhodnotiť špecifikum konkrétnej kauzy, čím súd vlastne dotvára právo. Predmetná právna vec je v\nsvojej podstate veľmi špecifická, pretože v súdnej praxi podľa našich zistení obdobný prípad riešený\ndoposiaľ nebol, respektíve určite neexistuje konštantná judikatúra v týchto veciach. Čiastočne sa tejto\nproblematike venuje rozhodnutie NS SR sp.zn. 7 Cdo 65/2013 z 28.05.2014 a to vo vzťahu k rozhodnutiu\nKS Trnava sp. zn. 24 Co 202/2011 z 11.07.2012. Po vyriešení otázky základu nárokov žalobkýň, v\nprípade, že súd bude mať preukázaný základ nároku je potrebné pri určení výšky nemajetkovej ujmy,\nposúdiť primerane aj rozdielnosť oproti nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy pri smrti príbuzného,\nkedy už súdy judikovali primerané plnenie vo viacerých rozhodnutiach. Úlohou súdu prvej inštancie bude\ntak znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom, teda opätovne posúdiť žalobcom\nuplatnený nárok s ohľadom na žalovaným v 3. rade namietané skutočnosti.\n18.Po zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie právny\nzástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že odvolací súd v podstate poukazoval na dostatočné\nrozlišovanie medzi prípadmi, kedy náhradu nemajetkovej ujmy požadujú osoby pozostalé po zomrelej\nosobe, a prípady, kedy túto náhradu požadujú osoby, ktorých blízka osoba nezomrela, ale bolo vážne\npoškodené jej zdravie, a takto bolo zasiahnuté do súkromného a rodinného života jej rodiny. Každý\nprípad má svoje špecifiká a nemožno bez všetkého povedať, že prípad úmrtia sám o sebe odôvodňuje\npriznanie vyššej náhrady, ako je tomu v prípadoch vážneho poškodenia zdravia blízkej osoby. Kým\nv prípade úmrtia blízkej osoby sa stráca možnosť absolútne ďalej vytvárať rodinný vzťah s touto blízkou\nosobou, v prípade vážneho poškodenia zdravia, túto možnosť blízke osoby síce absolútne nestrácajú,\navšak na druhej strane sú denne konfrontovaní s vážnosťou zdravotného postihnutia blízkeho človeka,\nčo môže taktiež zásadným spôsobom poškodzovať súkromné a rodinné vzťahy v danom prostredí. Na\ntúto skutočnosť poukázal aj NS ČR v uzn. sp. zn. 30Cdo/947/2011 zo dňa 27.9.2012. V zmysle § 13\nods.3 OZ treba prihliadať nielen na závažnosť vzniknutej ujmy, ale aj na okolnosti, za ktorých ku vzniku\nujmy došlo. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. De Rigga, ktorý bol vyhotovený v konaní tunajšieho\nsúdu pod sp. zn. 20C/58/2017, a s ktorým bol súdom oboznámený aj v tomto konaní, vyplýva, že\nžalovaný resp. jeho personál pri operácii manžela a otca žalobkýň zanedbal elementárne povinnosti\npri tomto type operácie, keď nezohľadnil anatomickú stavbu tela stavcov G. B. a pri operácii použil\nstent, ktorý bol neprimerane hrubý k anatomickej štruktúre stavca pacienta. Žalobkyne na jednej strane\nvnímajú náročnosť lekárskeho povolania, s ktorým je často spojená rizikovosť zákrokov, ktoré lekári\nprevádzajú na pacientoch, avšak v danom prípade išlo skutočne o zanedbanie elementárnej opatrnosti\ns tým, že žalovaný voči žalobkyniam resp. voči blízkej osobe nepriznal žiadnu sebareflexiu, nepriznal si\nchybu, nevyjadril žiadnu ľútosť nad tým, čo sa stalo, čo frustruje žalobkyne ako aj ich manžela, resp. otca.\nŽalobkyne so svojim manželom, resp. otcom vytvárali vrúcne rodinné puto s hlbokými citmi, sociálnymi\na emocionálnymi väzbami a závažným trvalým poškodením jeho zdravia nedošlo síce k úplnému\npretrhnutiu týchto väzieb, ale došlo k ich znehodnoteniu. V prípade vážneho poškodenia zdravia blízkej\nosoby sa nedá povedať, že by judikatúra súdov bola nejakým spôsobom jednotná v priznávaní určitej\nvýšky náhrady, pretože v každom jednotlivom prípade je potrebné zohľadniť individuálne okolnosti\nprípadu. Príkladmo však uviedol, že sú právoplatné rozhodnutia súdov SR, kde boli poškodeným\nv prípade vážneho poškodenia zdravia blízkej osoby priznané aj oveľa vyššie sumy, ako priznal súd\nvo svojom prvotnom rozsudku, napr. v rozsudku KS KE sp. zn. 3Co/97/2022 zo dňa 11.5.2023, kde\nbola matke poškodenej osoby ako aj samotnej poškodenej osobe priznaná náhrada nemajetkovej ujmy\n\nkaždej v sume po 33.000,- eur, resp. na rozsudok KS KE sp.zn.3Co/132/2023 zo dňa 8.2.2024, kde\nbola rodičom, súrodencovi poškodenej osoby ako aj samotnej poškodenej osobe priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy vo výške 16.200,- eur. V tomto konaní išlo o prípad, kedy sa samotná poškodená\nosoba výrazným spôsobom podieľala na následkoch protiprávneho zásahu, čo v konečnom dôsledku\nmalo vplyv na zníženie priznanej náhrady. Žalobkyne trvajú na tom, že nimi požadovaná náhrada je\nprimeraná k okolnostiam daného prípadu.\nNie je podstatným čisto pokrvný vzťah, ale je podstatné to, či v danom prípade žalobkyne vrátane\nžalobkýň v 2. a v 3./rade skutočne vytvárali rodinné väzby tak, ako je to aj v rodinách, ktoré sú založené\nvýlučne na pokrvnom príbuzenstve. Žalobkyne v 2. a v 3./rade aj vo svojom výsluchu na pojednávaní\nG. B. oslovovali prirodzene ako „otec“, čo je nesporným dôkazom toho, že mali k nemu rovnaký vzťah,\nako keby išlo o ich skutočného pokrvného otca.\nZdravotný stav p. B. je v súčasnej dobe nezmenený, tak, ako bol prezentovaný aj pred prvým\nrozhodnutím súdu s tým, že jeho terajším najväčším trápením je pravidelne a často sa opakujúca bolesť,\nktorú paradoxne aj pri ochrnutí pociťuje v oblasti panvy, resp. v oblasti nôh. Pokiaľ ide o rodinné väzby,\nrovnako sa ich povaha nezmenila s tým, že pokiaľ ide o žalobkyňu v 1. a v 4./rade, tieto naďalej so\nžalobcom zdieľajú spoločnú domácnosť. Žalobkyne v 2. a v 3./rade od skončenia strednej školy pracujú\nv zahraničí s tým, že domov chodia pravidelne.\n19.Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že v prvom rade je potrebné\nvysloviť ľútosť nad poškodením zdravia p. B., nakoľko či už sa jedná o zdravie alebo život jedinca,\nochrana týchto inštitútov je prioritou spoločnosti a taktiež aj je prioritou žalovaného, ktorý vykonáva\nzdravotnú starostlivosť. Nebolo žiadnym spôsobom v úmysle operatéra poškodiť zdravia p. B. týmto\nspôsobom. O uvedenom bolo rozhodnuté rozsudkom v konaní sp. zn. 20C/58/217, na podklade ktorého\nbolo konštatované, , že žalovaný spôsobil svojim konaním škodu na zdraví p. B. ako manžela žalobkyne\nv 1./rade a otca žalobkyne v 4./rade.\nNebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by bolo nejakým príbuzenským spôsobom relevantné\nprepojenie či už príbuzenským alebo rodinným spôsobom medzi poškodeným p. B. a žalobkyňou v 2./\nrade a žalobkyňou v 3./rade. Žalobkyne v 2. a v 3./rade nie sú potomkami p. B., a z vykonaného\ndokazovania je zrejmé, že žiadnym spôsobom nebolo poškodenie zdravia p. B. zasiahnuté do\nosobnostných práv žalobkyne v 2. a v 3./rade. Taktiež vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,\nže by žalobkyniam došlo k poklesu príjmu. Vo vzťahu zodpovednosti žalovaného za škodu poukázal\nna to, že je nutné vo veci aplikovať § 420 OZ, nakoľko v uvedenej veci nie je založená objektívna\nzodpovednosť bez možnosti vyberať si. Vo vzťahu znaleckého dokazovania zo strany MUDr. De Rigga\nžalobkyne svojvoľne ohýbali závery posudku, nakoľko samotná ľútosť, resp. prejavenie ľútosti alebo\nospravedlnenie nebolo vyslovene jednoznačné po dobu objasňovania vecí, nakoľko je zrejmé, že aj Úrad\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 22.2.2017 vyslovil skutočnosť, že nezistil porušenie\nv zmysle ustanovení § 4 ods.3 zák. č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti. Žaloba v časti nároku žalobkýň\nv 2. a v 3./rade by mala byť zamietnutá ako nedôvodná. Čo sa týka žalobkyne v 1./rade a v 4./rade\nnavrhol, aby nárok v tejto časti súd primerane znížil, nakoľko žaloba v tejto časti nároku je neprimerane\nvysoká vo vzťahu k preukázaným skutočnostiam a k zásahu do osobnostných práv kvality života a v\nneposlednom rade preukázateľným príjmom žalobkyne v 1./rade a v 4./rade.\nPodľa Čl.19 ods. 1,2 Ústavy SR\nKaždý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na\nochranu mena.\nKaždý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa § 11 O.z., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej\ncti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.\nPodľa § 13 O.z., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov\ndo práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané\nprimerané zadosťučinenie.\nPokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere\nznížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nVýšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,\nza ktorých k porušeniu práva došlo.\nPodľa § 15 O.z., po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a\ndeťom, a ak ich niet, jeho rodičom.\n\nPodľa § 16 O.z., kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá\nza ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.\nPodľa § 116 O.z., blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere\nrodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna\nz nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.\n20.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia s prihliadnutím k ust.\n§ 391 CSP a vyslovenému právnemu názoru súdom druhej inštancie v zrušovacích rozhodnutiach súd\ndospel k záveru, že žaloba všetkých žalobkýň je dôvodná.\n21.Súd druhej inštancie pre opätovné posúdenie veci uložil súdu v ďalšom konaní zamerať pozornosť\nv naznačenom smere :\nSúdy pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy sa riadia najmä zásadou primeranosti a\nzásadou individualizácie. Konečná výška priznanej ujmy je stále výsledkom voľnej úvahy súdu, kedy\nsúd prihliada na vzájomné do úvahy pripadajúce argumenty, ktorých úlohou je v konkrétnom prípade\nzhodnotiť špecifikum konkrétnej kauzy, čím súd vlastne dotvára právo. Predmetná právna vec je v\nsvojej podstate veľmi špecifická, pretože v súdnej praxi podľa našich zistení obdobný prípad riešený\ndoposiaľ nebol, respektíve určite neexistuje konštantná judikatúra v týchto veciach. Čiastočne sa tejto\nproblematike venuje rozhodnutie NS SR sp.zn. 7 Cdo 65/2013 z 28.05.2014 a to vo vzťahu k rozhodnutiu\nKS Trnava sp. zn. 24 Co 202/2011 z 11.07.2012. Po vyriešení otázky základu nárokov žalobkýň, v\nprípade, že súd bude mať preukázaný základ nároku, je potrebné pri určení výšky nemajetkovej ujmy,\nposúdiť primerane aj rozdielnosť oproti nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy pri smrti príbuzného,\nkedy už súdy judikovali primerané plnenie vo viacerých rozhodnutiach.\n22.Z odôvodnenia Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2014 sp. zn. 7 Cdo\n65/2013 vyplývajú najmä nasledovné závery:\nTen istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a\nsťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej\nosobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich posudzovaní mať\nna zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy, ktorá sa na ne\nvzťahuje.\nČo sa týka nároku žalobcu 2/ rodinný príslušník poškodeného pri dopravnej nehode/ , je nepochybné,\nže predmetná dopravná nehoda sa ho osobne dotkla a zasiahla aj do jeho súkromného a rodinného\nživota, teda do sféry zákonom chránených osobnostných práv. Podľa právneho názoru odvolacieho\nsúdu ale intenzita tohto zásahu a jeho dôsledkov nedosahovala stupeň, ktorý by opodstatňoval priznanie\nnáhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V súvislosti s tým odvolací súd poukázal na len prechodný\nvplyv nehody na súkromný a rodinný život žalobcu 2/, ktorý nebol dlhodobejšie obmedzený v pracovnej\noblasti, nebolo preukázané žiadne zhoršenie rodinných vzťahov a žalobca 2/ sa po čase znova vrátil k\nsvojim predchádzajúcim aktivitám.\nNa rozdiel od zrušenej časti rozsudku odvolacieho súdu týkajúcej sa žalobkyne 1/ dovolací súd za\nsprávny považuje rozsudok odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa žalobcu 2/. Odvolací súd svoje\nrozhodnutie v tejto časti primerane vysvetlil. S jeho záverom, že zásah do osobnostných práv žalobcu\n2/ nedosahoval intenzitu, ktorá by opodstatňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch\npodľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najvyšší súd súhlasí. Vzhľadom na to, že dôvody dovolania\nžalobcu 2/ nie sú dané a neboli zistené ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu v časti týkajúcej sa tohto dovolateľa zrušiť, najvyšší súd dovolanie žalobcu 2/ zamietol\n(§ 243b ods. 1 O.s.p.)\n23.Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci\nich súkromného a rodinného života, porušením práva jednej osoby môže dôjsť k nedovolenému zásahu\ndo práva na súkromie aj tej druhej z týchto osôb tvoriacich rodinné spoločenstvo. Právo na súkromie\nv rôznych poňatiach môže zahŕňať tak ochranu rodinného života, súkromie obydlia, ako aj ochranu cti,\npovesti človeka a i. Aj v ústavnej rovine je zakotvené v článku 16 Ústavy SR nedotknuteľnosť osoby a jej\nsúkromia, ktorá je zaručená, pričom každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do\nsúkromného rodinného života. Súčasťou práva je i právo na rodinný život.\n\n24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd konštatuje, že všetky žalobkyne sú aktívne hmotne\nlegitimovanými osobami na uplatnenie si osobnostných práv a to práva na súkromie z titulu protiprávneho\nzásahu žalovaného do týchto práv. Žalobkyne preukázali, že žalovaný svojim protiprávnym konaním vo\nvzťahu k ich rodinnému príslušníkovi a osoby im blízkej G. B. zasiahol do ich práva na súkromie. Právo\nzásahu do emocionálnej sféry fyzickej osoby spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom\nktorej je tak závažná ujma blízkej osoby, ako je tomu v danom prípade, zakladá právo domáhať sa\nochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. Realizácia tejto\nochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takomto úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe. Súd\nsa zaoberal skutkovými okolnosťami, za ktorých došlo k zásahu do práv žalobcov , v čom zásah spočíval.\nŽalovaný zodpovedá za ujmu, pretože ju spôsobil svojim protiprávnym konaním, čo nepochybne vyplýva\nz rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C/58/2017 – 521 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nPrešov sp. zn. 22Co/31/2021 – 582, ako aj znaleckých posudkov znalcov G. K. E. a G. B. de J.. Zo strany\nžalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti G. B., manželovi žalobkyne 1, otcovi žalobkyne 4\na osoby blízkej žalobkyniam 2 a 3 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebol dodržaný štandardný\nterapeutický postup, ako to podrobne popisuje znalec I. J. v bode 2.2 a 2.5. svojho znaleckého\nposudku č.4/2020 . V dôsledku chybne zavedeného veľkostne neprimeraného ľavého OsseoFixu došlo\nku vzniku hematónu a následným rozvinutím motorického poškodenia pacienta/ tlakovo ischemické\npoškodenie miechy/. Medzi trvalým poškodením zdravia pacienta a použitím prístroja žalovaného /\nzavedenie stentu/ je priama príčinná súvislosť. Protiprávnym konaním žalovaného bol vážne poškodený\nna svojom zdraví G. B., ktorý sa stal imobilným a poškodenie jeho zdravia je s prognózou trvalého\ncharakteru a nie je dohľadný predpoklad toto zmeniť. Žalovaný bol právoplatným rozhodnutím súdu\nv inom konaní zaviazaný na náhradu škody danému pacientovi. Právo na ochranu zdravia je jedným\nz najvýznamnejších práv týkajúcich sa ochrany osobnosti. Nie je možné dôvodiť, že uplatnenie nároku\nz titulu práva na ochranu osobnosti supluje resp. doplňuje a rozširuje rozsah náhrady škody. Jedná sa\no celkom svojbytné a samostatné nároky.\n25.Nárok si uplatnili žalobkyňa v 1./rade - manželka G. B., žalobkyňa v 4./rade – dcéra G. B. a žalobkyne\nv 2. a v 3./rade - dcéry žalobkyne v 1./rade ako osoby G. B. blízkych minimálne v chápaní ust. §\n116 O.z, ktoré v čase protiprávneho zásahu tvorili spoločnú domácnosť. Žalobkyne v druhom a treťom\nrade boli od útleho detstva od uzavretia manželstva ich matky s G. B. nerozlučnou súčasť jeho rodiny,\nprijali jeho priezvisko, v čase ujmy viedli spoločnú domácnosť , a boli vychovávané rovnocenne s ich\nspoločnou maloletou dcérou A. B.. Vlastného biologického otca nepoznajú a nemajú k nemu žiadnu\ncitovú väzbu. Žalobkyňa v prvom rade a svedok G. B. podrobne popísali, že iba z dôvodu nestratenia\nnároku na výživné detí voči biologickému otcovi nedošlo k ich osvojeniu. Nie je podstatným čisto pokrvný\nvzťah, ale je podstatné to, či v danom prípade žalobkyne vrátane žalobkýň v 2. a v 3./rade skutočne\nvytvárali rodinné väzby tak, ako je to aj v rodinách, ktoré sú založené výlučne na pokrvnom príbuzenstve.\nPriznanie nemajetkovej ujmy nie je u žalujúcich osôb podmienené pokrvným príbuzenským vzťahom\nmedzi dotknutými osobami, jeho podmienkou je len blízky vzťah, ktorý bol vážnym spôsobom narušený\nv oblasti súkromného a rodinného života, pričom toto v prejednávanej veci u žalobkýň v 2. a 3. rade bolo\npreukázané. Súd preto neuznal dôvodnou procesnú obranu žalovaného, že žalované v 2 a 3 rade sú\nvylúčené byť nositeľkami nároku iba preto, že nie sú pokrvne príbuzné s poškodeným a neboli ním ani\nosvojené, z ktorého dôvodu by im vznikol rodinoprávny vzťah k poškodenému.\n26.Nesporne bolo v konaní preukázané, že vzťahy medzi žalobkyňami a G. B. boli veľmi dobré, spoločne\nvytvárali šťastnú a harmonickú rodinu. Žalobcovia spolu s poškodeným pred poškodením zdravia aktívne\ntrávili voľný čas, realizovali výlety, športové akcie, starali sa o nehnuteľnosť, záhradu. Rodičia boli\naktívnym príkladom pre nimi vychovávané deti. Toto bezproblémové harmonické rodinné spolužitie bolo\nnarušené protiprávnym konaním žalovaného, ktoré podstatným spôsobom zmenilo nepriaznivo život\ncelej rodiny.\nNávrat G. B. z liečenia v stave imobility a odkázanosti na invalidný vozík a pomoc tretej osoby podstatným\nspôsobom zmenil rodinné vzťahy. Žalobkyňa\nzabezpečuje celodennú starostlivosť o manžela,\npociťuje vyčerpanosť a unavenosť z daného stavu. Zmenili sa plány manželov v ďalšom súkromnom\na pracovnom živote. Zlý psychický stav G. B. sa odzrkadlil v interakcii k žalobkyniam v 2. až v 4./rade tak\npri pomoci vo výučbe, ale najmä trávení spoločného času. Žalobkyňa vo štvrtom rade sa s existujúcim\nstavom doposiaľ ťažko vyrovnáva a podľa vyjadrenia matky ju zasiahol najvýraznejšie. To sa prejavilo\nna nezvládnutí jej účasti na súdnom pojednávaní. Ujma na zdraví G. B. podstatnou a závažnou mierou\nteda zasiahla do rodinného života všetkých žalobcov. Došlo k narušeniu existujúcich sociálnych, citových\n\na rodinných väzieb v rámci súkromného života žalobcov. Táto ujma spôsobila pocit stresu, smútku,\nfrustrácie a straty budúcnosti v aktívnom spoločenstve s milovanou osobou.\n27.Iný prípad je postmortálna ochrana osobnosti, kedy zákon vymenúva aktívne legitimované osoby,\nktoré môžu uplatňovať právo na ochranu osobnosti za osobu po jej úmrtí a ktorými sú iba manžel, deti\na rodičia. Na danú vec nie je možné preto ustanovenie zákona v § 15 O.z. aplikovať.\n28.Prostriedky občiansko-právnej ochrany (§ 11 a nasl. O.z.) fyzickej osoby prichádzajú do úvahy,\npokiaľ hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére. Občiansky zákonník umožňuje\nv ustanovení § 13 ods. 1 postihnutej fyzickej osobe domáhať sa proti subjektu zásahu najmä, aby\nsa upustilo od neoprávneného zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti a aby sa odstránili\nnásledky zásahu, keď zákon len napríklad vymedzuje konkrétne právne prostriedky ochrany fyzických\nosôb spojených s ich osobnosťou a uvedených v ustanovení § 11 a 12 O.z. a aby jej bolo dané\nprimerané zadosťučinenie, ktoré nemá charakter peňažnej náhrady, teda nejde o majetkové plnenie,\nale je výlučne prostriedkom morálneho i materiálneho pôsobenia. V prípadoch, ak by sa nezdalo toto\nzadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plniť tiež\nsatisfakčnú funkciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch(t. j. materiálnej\nsatisfakcie) je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej\nujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k\nporušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú.\nVýška nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život\na prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,\nzávažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, ako i závažnosť následkov, ktoré\nvznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Len tak možno docieliť satisfakčnú funkciu priznanej\nnáhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch, ktorou sa sleduje primerané a zodpovedajúce vyváženie a\nzmiernenie vzniknutej nemajetkovej ujmy osobnosti postihnutej fyzickej osoby.\n29.Vzťahy medzi žalobkyňami a G. B. boli veľmi dobré, spoločne vytvárali šťastnú a harmonickú rodinu.\nŽalobkyne spolu s poškodeným pred jeho poškodením zdravia aktívne trávili voľný čas, realizovali\nvýlety, športové akcie, starali sa o nehnuteľnosť, záhradu. Rodičia boli aktívnym príkladom pre nimi\nvychovávané deti. Toto bezproblémové harmonické rodinné spolužitie bolo narušené protiprávnym\nkonaním žalovaného, ktoré podstatným spôsobom zmenilo nepriaznivo život celej rodiny. Návrat G. B.\nv stave jeho imobility, odkázanosti na vozík a inú osobu , psychickej lability, podstatne zmenil rodinné\nvzťahy, intímny život manželov, a chod rodiny. Žalobkyňa začala zabezpečovať celodennú starostlivosť\no manžela, pociťuje vyčerpanosť a unavenosť z daného stavu. Zmenili sa plány manželov v ďalšom\nsúkromnom a pracovnom živote. Zlý psychický stav G. B. sa nepriaznivo odzrkadlil v interakcii k\nžalobkyniam v 2. až v 4./rade tak pri pomoci vo výučbe, ale najmä trávení spoločného času. Žalobkyňa vo\nštvrtom rade, najmladšia z vychovávaných detí, sa s exisujúcim stavom sa doposiaľ ťažko vyrovnáva. /\nnezvládnutie svojej účasti na súdnom pojednávaní/. Ujma na zdraví G. B. podstatnou a závažnou\nmierou teda zasiahla do osobnostných práv a rodinného života všetkých žalobcov. Došlo k narušeniu\nexistujúcich sociálnych, citových a rodinných väzieb v rámci súkromného života žalobcov. Táto ujma\nspôsobila pocit stresu, smútku, frustrácie a straty budúcnosti v aktívnom spoločenstve s milovanou\nosobou. Je preto odôvodnené priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V žiadnom prípade by\nza danej situácie morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo, nepostačovala na vyváženie a zmiernenie\nnepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv./ Žalovaný na pojednávaní\ns odstupom času vyslovil ľútosť nad poškodením zdravia p. B.. /\n30.Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 OZ je povinnosťou súdu určiť výšku náhrady nemajetkovej ujmy v\npeniazoch nielen s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, ale súčasne musí zvážiť okolnosti, za\nktorých došlo k porušeniu práva. Dané kritérium je určené všeobecne, aby súdu umožnilo prihliadať na\nnajrôznejšie momenty, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby a ktoré\naj prípadne takýto neoprávnený zásah ovplyvnili, resp. eventuálne aj podnietili. Úvaha súdu o výške\nodškodnenia musí abstrahovať od stavu vôle a vedomia pôvodcu neoprávneného zásahu do osobnosti\npoškodenej fyzickej osoby, pretože nemajetková ujma vznikne na dôstojnosti či vážnosti postihnutého\nvždy objektívne nepriaznivo bez ohľadu na to, či pôvodcom neoprávneného zásahu bola spôsobená\nnezavinene či zavinene. Na majetkové pomery dotknutej osoby a pôvodcu zásahu súd nesmie pri\nkvantifikácii výšky náhrady vôbec prihliadať. Okrem iného je potrebné zdôrazniť, že súd je vždy viazaný\n\nnávrhom žalobcu a nesmie prisúdiť vyššiu náhradu, než je suma uvedená v žalobe (sudca nesmie ísť nad\nžalobný návrh- non plus ultra). Požadovaná výška peňažného zadosťučinenia potom tvorí maximálnu\nčiastku, ktorú súd môže priznať (Ro NS SR, sp. zn. 5 Cdo 4/1999).Zmyslom peňažného zadosťučinenia\nje výhradne zmiernenie následkov vzniknutej nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby. Finančná\nnáhrada neplní funkciu reparačnú celej nemajetkovej ujmy.\n31.Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Cdo/13/2022 súd cituje : „ K otázke výšky priznanej náhrady\nnemajetkovej ujmy sa vyjadril dovolací súd v rozhodnutí sp.zn. 7 Cdo 73/2021, v ktorom skonštatoval,\nže táto je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej\nprejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé\njedno rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je založené na riešení čisto individuálnych\notázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady. Pokiaľ účelom § 421 ods. 1 písm.\nb/ CSP zo širších hľadísk je to, aby sa vyriešením niektorej, dosiaľ ešte dovolacím súdom nevyriešenej,\nprávnej otázky vytvorila a ustálila rozhodovacia prax dovolacieho súdu, je namieste konštatovanie,\nže vyriešením takto vysoko individuálnej otázky (akou je určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy)\nsa ani nemôže vytvoriť ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Pri posúdení a hodnotení\nzákonom ustanovených východísk na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy postupujú totiž súdy\nvždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V\ntakto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie\nani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať\na vyčísliť (obdobne 7Cdo/215/2020, 7Cdo/131/2020).\n37. K otázke výšky náhrady nemajetkovej ujmy sa vyjadril aj Ústavný súd SR, a to v náleze sp. zn. III. ÚS\n288/2017 z 5. decembra 2017, v ktorom skonštatoval, že priznanie náhrady nemajetkovej ujmy závisí\nvo veľkej miere na úvahe rozhodujúceho súdu, na druhej strane však táto úvaha neznamená priestor\nna svojvôľu či arbitrárnosť. Príslušný súd musí uskutočniť dokazovanie a následne na základe z neho\nvyplývajúcich skutkových zistení posúdiť, či táto ujma vznikla a ako bola závažná. Jej vznik pritom musí\ntvrdiť a doložiť navrhovateľ, ktorý nesie dôkazné bremeno. Príslušné závery súdu musia byť riadne\nodôvodnené a musia spočívať na logických a legitímnych faktoch. Pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy\nmusia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s\nprincípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako, a v ich judikatúre by tak mal existovať\nvzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady. Poukázal aj na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej náhrada nemajetkovej ujmy musí byť rozumne\nprimeraná utrpenej ujme na povesti (napr. Tolstoy Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo), pričom pri určovaní\nvýšky náhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy (napr. Flux v. Moldavsko\nSteel a Morris v. Spojené kráľovstvo). „\n32.Súd pri úvahe o primeranosti požadovanej satisfakcie mal na zreteli, že výška náhrady nemajetkovej\nujmy je výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej\nprejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, vychádzal tak\nz celkovej povahy ako aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu. Primárnou funkciou náhrady\nnemajetkovej ujmy je funkcia satisfakčná, teda primerane s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho\nprípadu, optimálne a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu.\nNemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom zmysle slova ani nedá\nodškodniť a jej rozsah nie je možné ani exaktne kvantifikovať a vyčísliť. Namiesto nej je možné len\nposkytnutie zadosťučinenia. Odškodnenie by však nemalo predstavovať neprimeranú finančnú náhradu\na jeho cieľom nie je zabezpečenie náhrady príjmov alebo zdroja obživy ale satisfakcia. Súd pri\núvahe o primeranosti tohto zadosťučinenia vychádzal z celkovej povahy aj z jednotlivých okolností\nkonkrétneho prípadu (intenzita, spôsob neoprávneného zásahu k charakteru a rozsahu zasiahnutej\nhodnoty osobnosti, veku postihnutých osôb, následky). Je nepochybné, že navrhovateľky - manželka\na dcéra mali usporiadaný a blízky rodinný vzťah s osobou poškodeniu na zdraví, manželom a otcom.\nMali spoločné plány tak na úseku chodu rodiny, pracovných a voľnočasových aktivít, ktoré boli zmarené\nnatrvalo. Tu v ďalšom súd odkazuje na bod 29 svojho odôvodnenia. Preto nárok v priznanej výške\nmanželke poškodeného v sume 10 000,- eur a žalobkyniam v 2. až 4./rade v čiastke po 5000,eur pokladá súd za dostatočný a je primeranou satisfakciou, ktorá určitým spôsobom zmierni vzniknutú\nnemajetkovú ujmu, ku ktorej došlo .\n\n33.Na druhej strane súd zohľadnil, že zdravotný stav G. B., aj keď sa javí nemenný, nemožno\nhodnotiť ako fatálny. Menovaný napriek existujúcemu stavu imobility dolných končatín je schopný\nspoluvytvárať, aj keď v podstatne obmedzenej miere , súkromný a rodinný život žalobcov.\n34. Ako právne neopodstatnú súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného, že žalované v druhom\na treťom rade s G. B. t. č. nevedú spoločnú domácnosť. Žalobkyne s ním neprerušili rodinné väzby, tohto\npravidelne navštevujú podľa svojich možností. Súd sa plne nestotožnil ani a argumentáciou žalobcov,\nže vážne telesné postihnutie síce na rozdiel od smrti nebráni absolútne možnosti vytvárať súkromné\na rodinné vzťahy, no najbližšia rodina je denne traumatizovaná a konfrontovaná s nezvratným ťažkým\ntelesným postihnutím zdravia blízkeho príbuzného, čo má podobný negatívny a závažný dopad ako\nv prípade smrti. Pri smrti blízkej osoby negatívne dôsledky časom slabnú, kým pri vážnom telesom\npostihnutí dochádza k dennej konfrontácii s týmito následkami v rovnakej intenzite, čo by zrejme malo\nvplývať na priznanie porovnateľnej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Telesné postihnutie G. B.,\nako už bolo vyššie uvedené, je síce závažným, s čím sú spojené negatívne dôsledky na jeho život\na život najbližších, no menovaný nebol a nie je vyradený z akéhokoľvek spoločenského života a dokáže\nvytvárať interaktívne vzťahy so svojou rodinou. Naviac žalované v druhom a treťom rade už t. č. nie\nsú členmi spoločnej domácnosti postihnutého , preto daná argumentácia sa javí ako kontraproduktívna.\nSmrť rodinného príslušníka je stav nezvratný oproti danému stavu.\n35.V prevyšujúcej časti žaloby súd túto zamietol ako nedôvodnú.\n36.Rozhodnutie o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch záviselo od úvahy súdu. Žalobkyne pri\npodávaní žaloby objektívne nemohli vedieť, v akom rozsahu sa súd s ich úvahami o jej výške stotožní.\nV takom prípade pri procesnom úspechu a neúspechu strán sporu nie je možné vychádzať z ust. § 255\nods. 2 CSP, ale z ust. § 255 ods. 1 CSP, kde úspech v spore je daný vtedy, ak je nárok uplatnený správne\nčo do základu. Pri rozhodovaní o náhrade trov je potrebné selektovať čo je základné a čo sprevádzajúce.\nZa základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Výška plnenia je druhotná,\nžalobcov v takomto prípade treba považovať za plne procesne úspešných, keďže mali úspech čo do\nzákladu nároku a výška nadväzujúca na úspech závisela výlučne od úvahy súdu. Výška náhrady trov\nsa priznáva iba z prisúdenej sumy.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde\nvo dvoch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsúd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nsúd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nzistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\nsa týkajú procesných podmienok,\n\nsa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nmá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci alebo\nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.", "vazby": {"stav": {"sz": "13Co/21/2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "dca46d75-3ec3-4da3-ade2-88d221f04a15:99ea66ef-3af3-4eda-9d82-1ffc7d43c871", "datum": "2025-09-09", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:0345ce54-9d54-4035-bfcc-3f6668c4641d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.288.2017.2"}, {"guid": "31e69901-2fd1-46a8-8860-c8ef04273ce4:521c6299-babc-4732-8903-e4239a895939", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4415215165.1", "spisova_znacka": "7Cdo/73/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/73/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4415215165.1"}, {"guid": "7ce63fa9-0871-45f1-a259-d59003215dc4:a7ab11d6-719d-4dd0-8214-83ef67fa8458", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2514200133.1", "spisova_znacka": "7Cdo/215/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/215/2020 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2514200133.1"}, {"guid": "714b9747-7c2b-45f6-85a7-67002508423e:449b2442-352a-48d8-bb5d-82ae7d9f5bc4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6920201528.1", "spisova_znacka": "13Co/30/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/30/2023 z 29. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6920201528.1"}, {"guid": "c93667ef-3cb5-4a4b-8636-77b65b8e8d09:12b82ca8-5a9e-4c6e-8559-fbbcb49b9e72", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6122429725.1", "spisova_znacka": "13Co/33/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/33/2024 z 22. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-05-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6122429725.1"}, {"guid": "376625fd-7c8a-47cb-a11c-5907bcbcbcb4:672d61d6-d898-4cf9-aac0-f3a053494372", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/97/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/97/2022 z 5. 8. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-08-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/376625fd-7c8a-47cb-a11c-5907bcbcbcb4:672d61d6-d898-4cf9-aac0-f3a053494372"}, {"guid": "460bd567-cf28-4122-9efd-32968f729ef1:a87809fa-785e-4992-82b6-0c5412955f3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Co/31/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/31/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/460bd567-cf28-4122-9efd-32968f729ef1:a87809fa-785e-4992-82b6-0c5412955f3d"}], "citovane_v": []}