Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/44/2023 z 6. 6. 2024 Citácia: rozsudok Okresného súdu Poprad z 6. júna 2024, sp. zn. 8T/44/2023, ECLI:SK:OSPP:2024:8723010413.9 Okresný súd Poprad | 8T/44/2023 | ECLI:SK:OSPP:2024:8723010413.9 | 2024-06-06 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: TZ, § 157 ods. 1 TZ, § 36 TZ, § 38 ods. 2 TZ, § 38 ods. 3 TZ, § 49 ods. 1 písm. a) TZ, § 49 ods. 50 TZ, TP, § 287 ods. 1 TP, § 288 ods. 1 TP, § 288 ods. 2 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70cfd028-bfde-4155-af4e-e44678c1ceed Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8723010413.9 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Poprad 8T/44/2023 8723010413 06. 06. 2024 JUDr. Richard Bureš ECLI:SK:OSPP:2024:8723010413.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní 6. júna 2024 takto rozhodol: Obžalovaná A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., okr. Humenné, rod. E., trvale bytom F. G. XX, je vinná, že dňa 16.12.2022 asi o 16.30 hod. v Červenom Kláštore, okr. G., v mieste svojho trvalého bydliska, v rodinnom dome s popisným číslom 19, pri vykonávaní starostlivosti o svojho psa plemena nemecký ovčiak menom Rex, zanedbala potrebné opatrenia na zamedzenie voľného pohybu psa, čím porušila ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov tým spôsobom, že psa vypustila na oplotený dvor rodinného domu a následne odišla do priestorov garáže rodinného domu a stratila voľne vypusteného psa z dohľadu a kontroly, pričom pes menom Rex nezisteným spôsobom prekonal oplotenie rodinného domu, vyšiel von na verejné priestranstvo, kde v oblasti parcely číslo KN-C 697 zaútočil na tam prítomnú poškodenú H. I., ktorú začal hrýzť do rúk, do nôh, do oblasti chrbta, zvalil ju na zem, pričom pri páde na zem pocítila silnú bolesť v ľavom kolene na ktoré spadla a následne zápasila s útočiacim psom až upadla do bezvedomia a následne po prebratí sa odplazila k dverám stavby rekreačnej chaty, ktorá je v susedstve rodinného domu A. B., kde sa zavrela a privolala pomoc, pričom pri útoku psa utrpela stredne ťažné poranenia, a to zlomeninu jabĺčka ľavého kolena s posunom úlomkov, viacpočetné hryzné rany a kožné odreniny s krvnými podliatinami v oblasti ľavej ruky, pravého predlaktia, pravého predkolenia a pravého stehna, zranenia si vyžadovali hospitalizáciu od 16.12.2022 do 20.12.2022 na oddelení úrazovej chirurgie Nemocnice Stará Ľubovňa s potrebou vykonania operačného zákroku, s dobou liečenia v trvaní najmenej 16 týždňov, pričom práceneschopnosť poškodenej H. I. trvala od 17.12.2022 do 20.12.2023, teda inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchala prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a za to jej u k l a d á : Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinenej ukladá uhradiť poškodenej H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XX titulom odškodnenia za bolesť odškodnenie vo výške 3.876,-- eur. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinenej ukladá uhradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 titulom uhradenej poskytnutej zdravotnej starostlivosti sumu 2.360,82 eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú E. D., J. XX. K. X K. XX, XXX XX L., IČO: 30807484 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku. Po preskúmaní obžaloby samosudca pod č. k. 8T/44/2023 – 125 dňa 10.7.2023 rozhodol vec trestným rozkazom ktorým uznal obvinenú za vinnú zo spáchania skutku, ktorý mala spáchať tak, že dňa 16.12.2022 asi o 16.30 hod. v F. G., okr. G., v mieste svojho trvalého bydliska, v rodinnom dome s popisným číslom 19, pri vykonávaní starostlivosti o svojho psa plemena nemecký ovčiak menom Rex, zanedbala potrebné opatrenia na zamedzenie voľného pohybu psa, čím porušila ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov tým spôsobom, že psa vypustila na oplotený dvor rodinného domu a následne odišla do priestorov garáže rodinného domu a stratila voľne vypusteného psa z dohľadu a kontroly, pričom pes menom Rex nezisteným spôsobom prekonal oplotenie rodinného domu, vyšiel von na verejné priestranstvo, kde v oblasti parcely číslo KN-C 697 zaútočil na tam prítomnú poškodenú H. I., ktorú začal hrýzť do rúk, do nôh, do oblasti chrbta, zvalil ju na zem, pričom pri páde na zem pocítila silnú bolesť v ľavom kolene na ktoré spadla a následne zápasila s útočiacim psom až upadla do bezvedomia a následne po prebratí sa odplazila k dverám stavby rekreačnej chaty, ktorá je v susedstve rodinného domu A. B., kde sa zavrela a privolala pomoc, pričom pri útoku psa utrpela stredne ťažné poranenia, a to zlomeninu jabĺčka ľavého kolena s posunom úlomkov, viacpočetné hryzné rany a kožné odreniny s krvnými podliatinami v oblasti ľavej ruky, pravého predlaktia, pravého predkolenia a pravého stehna, zranenia si vyžadovali hospitalizáciu od 16.12.2022 do 20.12.2022 na oddelení úrazovej chirurgie Nemocnice Stará Ľubovňa s potrebou vykonania operačného zákroku, s dobou liečenia v trvaní najmenej 16 týždňov, pričom práceneschopnosť poškodenej H. I. od 17.12.2022 trvá až doposiaľ a za to jej uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov, výkon ktorého jej podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinenej zároveň uložil uhradiť poškodenej H. I. titulom odškodnenia za bolesť odškodnenie vo výške 3.876,-- eur a poškodenej H. M. D., a. s., Bratislava – mestská časť Petržalka, titulom uhradenej poskytnutej zdravotnej starostlivosti sumu 2.360,82 eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú Sociálnu poisťovňu s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú H. I. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Po doručení trestného rozkazu toto rozhodnutie napadla účinne vtedy obvinená odporom, ktorý súd doručil stranám trestného konania. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná na podanom odpore trvala, obhajkyňa žalovaný skutok za trestný čin nepovažovala, poškodená H. I. trvala na uplatnenom nároku na náhradu škody, a nároky ďalších poškodených strán súd prečítal. Po zákonom poučení a po poučení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobila obžalovaná vyhlásenie, že je nevinná a k veci vypovedala. Uviedla, že počas kŕmenia psa tohto zrazu zbadala vonku, pričom nevie, ako sa tam dostal a počula, že niekto kričí. Vtedy zistila, že kričí pani I., ktorá si predtým prišla k ním po balík, na čo pes reagoval, ako uviedla, strašným štekotom. Priznala, že útok psa na poškodenú videla. Pripustila, že pes ju mohol aj zvaliť, ale videla, že ju hrýzol ešte vtedy, keď stála, a vie, že po útoku spadla. Predpokladá, že zranenia, ktoré poškodená utrpela jej mohol spôsobiť týmto útokom jej pes. Ešte predtým, ako si prišla poškodená po zásielku, túto doniesol do ich dvora kuriér, ktorý keď odchádzal, bola určite brána zatvorená a pes bol vo voliére. Dodala, že zvykla psa kŕmiť večer po tme, keď vonku nebolo veľa ľudí, pretože nechcela psa púšťať za vidna. Jej manžela pes poslúchal. V tom čase bol však po operácii kolena, takže mal obmedzenú pohyblivosť. Poškodená H. I. si išla ku obžalovanej po balík. Pýtala sa jej, že môže vojsť, či jej pes nič neurobí. Po odchode išla upratovať do blízkej stavby svojho syna. Neskôr ju pes pani B. napadol, čo obžalovaná aj videla, a to tak, že pes začal skákať a začal ju hrýzť. Obžalovaná jej povedala, že pes ju nepočúva, pričom nijako na útok psa nereagovala. Počas útoku upadla do bezvedomia, spadla do snehu, a keď sa prebrala, pes ju stále hrýzol. Pred psom chcela uniknúť, čo sa jej podarilo len s námahou, nakoľko jej prasklo koleno a preto sa doslova doplazila ku vchodu synovej stavby, vošla dnu, zabuchla dvere a zavolala si pomoc. Uvedený pes obžalovanej mal takú povesť, že niekoho zožerie, vkuse sa točil vo voliére, skákal, brechal. To uvádzali A. N., O. N., P. Q. a robotníci na ich stavbe. V čase útoku pes vybehol od bránky domu obžalovanej, bránka bola vtedy asi otvorená, lebo pani stála pred bránkou. Poškodená, ako uviedla ďalej má z uvedeného incidentu trvalé následky na fyzickom zdraví, ale aj psychické, ktoré ale nijako neriešila. Na záver sa obžalovaná poškodenej ospravedlnila s tým, že ju mrzí čo sa stalo, čo aj poškodená prijala. V záujme objektívneho zistenia skutkových okolností súd vykonal okrem výsluchu svedka A. B. a znalca nad rámec prípravného konania pomerne rozsiahle dokazovanie. Svedok A. B. – manžel obžalovanej potvrdil, že v čase skutku bol po operácii kolena. Pred večerom išla jeho manželka nakŕmiť psa, potom zakričala, že ich pes ušiel. Ani jemu nie je známe, ako sa pes dostal von, skúmali to aj policajti. Útok psa na poškodenú videl, keďže sa na miesto útoku za pomoci bariel presunul, pričom bránka bola vtedy otvorená a jeho manželka išla na ulicu cez malú bránku. Inak bránka je vždy zamknutá. Vtedy zbadal poškodenú ako leží spadnutá na zemi, pes vtedy skákal, a ona ho odstrkovala palicou a žiadala ho, aby zavolal psa. Potvrdil aj skutočnosť, že manželku pes neposlúchal, akurát v čase jeho choroby psa kŕmila. Potom sa pes rozbehol a zrazilo ho auto. Keď poškodená vchádzala do penziónu, bol on pri nej a po vstupe za sebou zamkla. Potom hneď prišiel pán Q. a poškodená si privolala zdravotnú pomoc. S poškodenou mali normálne vzťahy. Čo sa týka psa, nemal agresívne prejavy tohto venčil aj pusteného aj na vôdzke. Cvičil ho sám. Cez zimu býval stále pustený mimo koterca. Znalec na výsluchu na hlavnom pojednávaní trval na tom, že poškodená H. I. 16.12.2022 utrpela nasledujúce poranenie: zlomeninu jabĺčka ľavého kolena s posunom úlomkov, viacpočetné hryzné rany a kožné odreniny s krvnými podliatinami v oblasti ľavej ruky, pravého predlaktia, pravého predkolenia, pravého stehna, pričom poranenie zlomeninu ľavého jabĺčka kolena s posunom úlomkov hodnotil ako poranenie stredné ťažké s dobou liečenia a PN 16-20 týždňov, poranenie viacpočetné hryzné rany a kožné odreniny s krvnými podliatinami v oblasti ľavej ruky, pravého predlaktia, pravého predkolenia a pravého stehna hodnotil ako poranenia ľahké s dobou liečenia a PN v priemere 10-14 dní. Čo sa týka mechanizmu poranení mohlo vzniknúť po napadnutí psom tak, ako to udáva poškodená, pričom poranenia viacpočetné hryzné rany, kožné odreniny s krvnými podliatinami v oblasti ľavej ruky, pravého predlaktia, pravého predkolenia a pravého stehna u poškodenej vznikli pohryzením psom a škrabancami spôsobenými psom. Zlomenina jabĺčka ľavého kolena s posunom úlomkov vznikol nárazom kolena na podložku a mohlo sa tak stať pri páde poškodenej na zem po útoku psa. Bolestné bolo vyčíslené za uvedené poranenie 160 bodov. Čo sa týka trvalých následkov uviedol, že sa dajú posudzovať po roku od úrazu. Na otázku OP, koľko minimálne bolo tých jednotlivých útokov psa, znalec uviedol, že minimálne šesť. Na otázku, ktoré bolo najnebezpečnejšie alebo najviac ohrozujúcich zdravie, znalec uviedol, že najzávažnejšia bola zlomenina jabĺčka, ktorá vznikla pádom a tie ostatné rany boli približne rovnakého charakteru. Na otázku, či pád môže súvisieť s útokom psa, znalec uviedol, že predpokladá, že pri napadnutí psom je možné, že ju zhodil na zem, to sa nedá z medicínskeho hľadiska určiť. Liečba a poranenie jabĺčka si vyžiadali hospitalizáciu a obmedzenie obvyklého spôsobu života, bola hospitalizovaná od 16.12. – 20.12., bola aj operovaná, následne mala doporučenú chôdzu s barlami, koleno bolo fixované ortézou, nemohla ho ohýbať, ortézu mala na kolene do 16.1.2023, t. j. po mesiaci, kedy mala doporučenú rehabilitáciu individuálne, pri kontrole 16.2.2023 mala stále obmedzený pohyb kolenného kĺbu a mala doporučenú rehabilitáciu na stredisku, kde bola objednaná až na 9.3.2023. O prípadnom porušení liečebného režimu sa v dostupnej dokumentácii záznamy nenachádzajú. Určite už mal takéto prípady, no nie je to bežné. Ťažké je povedať, či pes pri útoku vláčil po zemi napadnutú osobu, nevedel ani jej váhu. Je vysoko pravdepodobné, že tie rany spôsobil pes, ale zlomeninu jabĺčka spôsobil pád. Na otázku obhajkyne, či sa dá vylúčiť, že poranenie jabĺčka vzniklo napr. pred útokom psa, napr. pošmyknutím, znalec uviedol, že sa to nedá vylúčiť. Obžalovaná uviedol, že poškodená sa pri útoku oháňala palicou, tak pes odišiel, potom ona išla do penziónu a tam spadla. To videla. V tom čase auto zrazilo psa. Svedok P. Q. bol poškodenou cestou svojej manželky privolaný k penziónu, ktorý vlastní syn poškodenej. Našiel ju tam v zlom stave, nevládala sa ani hnúť, bolo vidno cez legíny, že má pohryzené nohy, zakrvavené ruky. Sťažovala sa na bolesti nohy a strašnú bolesť kolena. Poranenie jej mal spôsobiť pes patriaci B., ktorý ju napadol tak, že ku nej priletel a začal ju hrýzť. Bola tam aj jej sestra so svojou dcérou. Členovia záchrannej služby zistili, že sa poškodená nemôže hýbať, dali ju na nosidlá, po ošetrení ju brali do nemocnice v Starej Ľubovni. V telefonáte jeho manželke uvádzala poškodená, že volá preto, že ju pohrýzol pes a nemôže vstať. Svedok psa obžalovanej poznal, chodieval k nim na návštevu. Pes bol väčšinou zavretý v koterci, z akého dôvodu svedok nevedel. K povahe psa sa vyjadriť nevedel. Nie je mu známy názor na tohto psa ani od iných ľudí. Na správanie psa sa nesťažovali ani jeho majitelia. Nemá vedomosť o tom, aby sa tento pes dostal voľne na ulicu. Keby bol pes vypustený z koterca, tak by sa na ulicu nedostal, nakoľko manželia B. mali oplotenie okolo celého domu. Svedok O. N. vedel z počutia, že pes B. pohrýzol pani I.. Viac o tom nevie, nebol pri tom, nevie prečo, a ani ako sa to stalo. Dozvedel sa to na druhý deň. Svedok tiež chodieval do domu obžalovanej, pes bol vtedy vždy uzatvorený, Nepočul, že by sa na toho psa niekto niekedy sťažoval. Pes býval mimo koterca iba vtedy, ak s nim išiel jeho pán na prechádzku. Voľne behať psa nikdy nevidel. B. sa na psa pred ním nesťažovali, aby sa zle správal, alebo, že ho nezvládajú. Keď prišiel ku nim na návštevu, pes bol vždy zavretý. Do domu sa dostal vždy tak, že po zazvonení sa mu otvorila brána. Svedkyňa R. B. – neter poškodenej bola na návšteve u svojej matky v Červenom Kláštore, keď volala poškodená, že ju pohrýzol pes od pani B. a žiadala od nich pomoc s tým, že by si dávali pozor, že pes je pustený. Keď prišli k objektu, kde sa poškodená nachádzala, vonku stál manžel pani B. a dnu bol okrem nej ešte pán Q.. Vtedy sa dozvedela od pána B., že pes je zabitý autom. V objekte našla poškodenú pohryzenú do oboch nôh. Od tety vie, že ju pohrýzol pes, ktorého bila paličkou a kričala na obžalovanú, aby jej pomohla. Od poškodenej sa vtedy dozvedela aj to, že pes sa dostal von tak, že pri voliére na niečo stúpil a vďaka tomu preskočil plot. Svedkyňa taktiež nevedela uviesť, kadiaľ mohol pes ujsť. Svedkyni nebolo predtým známe ani to, že B. majú nejakého psa. Poškodená vylúčila, že by bol pes vyskočil z voliéry, nakoľko táto bola riadne prikrytá. Podobné skutočnosti na hlavnom pojednávaní uvádzala aj svedkyňa S. B. – sestra poškodenej. Priebeh incidentu jej priblížila tak, že keď odchádzala z penziónu zamkla, zozadu sa na ňu vyrútil pes, zvalil ju a začal ju hrýzť. Bol veľmi rozzúrený. Tým, že sa zaháňala, útočiť prestal. Bolo jej známe, že sa tam ku B. bála chodiť poštárka, lebo pes brechal. Medzi nimi a jej sestrou žiaden spor nebol, ak by bol, určite by o tom vedela. Svedkyni bolo ľúto, že sestre B. vtedy neprišli na pomoc, inak majú s nimi normálne vzťahy. Ku skutku sa písomne vyjadrila aj súdom predvolaná svedkyňa A. N.. Toto vyjadrenie súd na hlavnom pojednávaní prečítal, skonštatovať však musí, že sa nejedná o relevantný dôkaz, o ktorý by súd mohol oprieť svoje skutkové zistenia. Na vypočutí tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní strany trestného konania a ani súd netrvali. Súd ďalej oboznámil aj listinné dôkazy v spise obsiahnuté. Takto zistil, že Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Spišskej Starej Vsi bolo odovzdané konanie o priestupku pre podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Z predložených lekárskych správ vychádzal pri spracovávaní znaleckého posudku z odvetvia úrazovej chirurgie príslušný znalec. Z ďalších dokladov vyplýva, že pes Rex, vlastníkom ktorého bol manžel obžalovanej, bol riadne zaevidovaný v príslušnej veterinárnej ambulancii, a bol aj v súlade s príslušnými predpismi riadne vakcinovaný. Ohliadka miesta činu bola vykonaná dňa 26.5.2023, spolu s fotodokumentáciou mala preukázať miesto úniku psa. Súd potom nazhromaždené dôkazy vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a dospel k nasledovným skutkovým záverom: Je nepochybné, že skutok sa stal tak, ako bol uvedený v právnej vete obžaloby. Uvedeného dňa sa o psa menom Rex, ktorý bol napísaný na majiteľa A. B. dotyčne starala obžalovaná A. B., keďže majiteľ psa tak nemohol konať pre pohybové problémy. Preukázané je taktiež, že obžalovaná psa vpustila na oplotený dvor rodinného domu a následne odišla do priestorov garáže rodinného domu a stratila voľne vypusteného psa z dohľadu. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu bolo potrebné ustáliť, že uvedený pes nezisteným spôsobom prekonal oplotenie rodinného domu, vyšiel von na verejné priestranstvo, kde zaútočil na tam prítomnú poškodenú H. I.. Uvedené skutočnosti v súvislosti s tým, že pes v podstate prekonal určitým spôsobom prekážku a dostal sa na verejné priestranstvo nepoprela vo svojej výpovedi ani obžalovaná. Táto skutočnosť je preukázaná aj výpoveďou svedka A. B., svedkyne poškodenej H. I. ale aj výpoveďami ďalších svedkov a to P. Q., O. N., R. B. a S. B.. K tomu treba dodať, že v zmysle zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou nemožno uzavrieť, že polodetailné fotografie by objektívne zachytávali miesto úniku psa. Skutočnosť, že tento úkon prípravného konania bol prevedený po viac ako piatich mesiacoch, v úplne odlišnom ročnom období uvedený záver konajúceho policajta spochybňujú. Pritom je známe, že podobný úkon mohol byť vykonaný v deň incidentu, keď uvedenú záležitosť na mieste šetrila aj privolaná policajná hliadka. Ak by sa tak stalo, mohlo by to mať zásadný vplyv pri posudzovaní skutku s ohľadom na formu nedbanlivostného zavinenia, prípadne aj na posúdenie právnej kvalifikácie skutku, keď je známe, že trestné stíhanie bolo začaté pre iný nedbanlivostný prečin. Tvrdenie poškodenej, že pes pri voliére na niečo stúpil a vďaka tomu preskočil plot sa iným dôkazom nepotvrdilo. Útok psa voči poškodenej H. I. nespochybnila v tomto trestnom konaní žiadna z relevantných strán a zároveň žiaden svedok. Je preukázaný taktiež výpoveďou obžalovanej, poškodenej a už vyššie označených svedkov. K tejto skutočnosti treba prirátať aj výsledky znaleckého dokazovania z odvetvia úrazovej chirurgie, pričom výsluchom znalca sa zistilo, že útočiaci, rozzúrený pes minimálne šesťkrát na poškodenú zaútočil pohryzením, a spôsob tohto útoku mal za následok aj pád poškodenej, pri ktorom jej bolo spôsobené najzávažnejšie stredne ťažké poranenie, a to zlomeninu ľavého jabĺčka kolena s posunom úlomkov. Napriek tomu, že znalec nevylúčil, že poranenie jabĺčka mohlo vzniknúť pred útokom psa napríklad pošmyknutím súd túto skutočnosť právne posúdil tak ako prokurátor, s tým, že poškodená pri páde na zem pocítila silnú bolesť v ľavom kolene. Uvedený záver súd opiera aj o vyjadrenie znalca MUDr. Zdenka Holešovského, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že tie rany spôsobil pes, ale zlomeninu jabĺčka spôsobil pád. Uvedeným právnym rozborom súd dospel aj k logickému záveru, že nebyť útoku psa, nedošlo by k pádu poškodenej na zem, ktorá pri bránení sa útoku psa vykonávala nekoordinované pohyby za účelom svojej záchrany. Z hľadiska právneho posúdenia veci je potrebné sa vyrovnať s ďalšou skutkovou okolnosťou, či obžalovaná zanedbala potrebné opatrenia na zamedzenie voľného pohybu psa, čím mala porušiť ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. K tomu treba priblížiť aj príslušnú právnu úpravu na ktorú poukázala vo svojej záverečnej reči obhajkyňa obžalovanej. Platí, že podľa § 4 ods. 1 tohto zákona vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil, alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru, alebo zariadenia môže len osoba plne spôsobilá na právne úkony, pričom taký pes musí mať na verejnom priestranstve nasadený náhubok. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona nebezpečným psom je každý pes, ktorý pohrýzol, alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý, alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane, alebo krajnej núdzi. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona voľným pohybom psa je pohyb psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov. Treba skonštatovať, že obžalovaná v kritickom čase neporušila žiadnu povinnosť v rámci vyššie citovanej právnej úpravy, okrem skutočnosti, ktorá je aj premetom skutku uvedenom v tomto rozsudku, pretože súd považuje za preukázané, že obžalovaná bola povinná ovládať svojho psa v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil, alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí. Na tomto mieste považuje súd za preukázané, že obžalovaná svoju povinnosť ovládať svojho psa v každej situácii zanedbala a zároveň porušila svoju preventívnu povinnosť, aby pes neútočil. Zistilo sa, že pes obžalovanú na rozdiel od jej manžela neposlúchal. V čase útoku psa obžalovaná na túto skutočnosť nijako nereagovala, i keď ju napadnutá poškodená o zásah žiadala. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na vyjadrenie svedkyne - poškodenej H. I. na hlavnom pojednávaní, keď uviedla, že každý povedal, že ten pes niekoho zožerie, vkuse sa točil vo voliére, skákal, brechal. Pes však býval vždy, aj keď do domu obžalovanej prišla návšteva zavretý v koterci. Pokiaľ s ním išiel majiteľ na prechádzku, bol na vôdzke, alebo aj na voľno. Pokiaľ majiteľ psa uviedol, že pes v zime bol vždy počas dňa mimo koterca možno z toho vyvodiť, že útok tohto psa na človeka bol len otázkou času. Vyjadrenie obžalovanej v tom zmysle, že psa kŕmila večer, keď bola tma, pre istotu keď vonku bolo menej ľudí svedčí o tom, že v tomto ohľade bola obžalovaná opatrná, ale aj o určitej vedomosti, že by pes mohol hoc čo vyparatiť. Okrem toho si osoby zodpovedné za správanie psa museli byť vedomé jeho agresivity. Uvedené úvahy vedú k záveru, že útočiaci pes bol pre svoje okolie bezpečný iba vtedy, keď bol zavretý vo voliére. Teda ani počas kŕmenia nesmel byť ani na krátku chvíľu bez dohľadu a kontroly zodpovednej osoby. Z preventívnych dôvodov bolo potrebné zisťovať a kontrovať možnosti neočakávaného úniku psa, a podľa toho vykonať potrebné opatrenia na jeho zamedzenie. Keďže sa tak nestalo, došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví poškodenej, následky útoku psa v podstate pretrvávajú, bolo potrebné vzhľadom na závažnosť poranení poškodenej vyvodiť voči konkrétnej osobe trestnú zodpovednosť. Psa obžalovanej nemožno označiť za nebezpečného psa, nakoľko nebolo zistené, že by uvedený pes niekedy predtým pohrýzol, alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý, alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane, alebo krajnej núdzi. Pokiaľ by v konkrétnej trestnej veci bolo preukázané, že by išlo o nebezpečného psa išlo by o porušenie dôležitej povinnosti a o zanedbanie náležitého dohľadu nad nebezpečným (ostrým) psom alebo osobou, ktorá nad ním vykonáva dohľad, v dôsledku čoho by bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. V tomto prípade by bola na mieste zmena právnej kvalifikácie skutku na prečin podľa § 158 Trestného zákona, kde platí, že páchateľ sa potrestá odňatím slobody až na jeden rok. Súd sa stotožnil s návrhom obžaloby čo sa týka právnej kvalifikácie skutku, i keď ten je v podstate koncipovaný tak, že by mohlo ísť o porušenie dôležitej povinnosti, pretože v zmysle platnej judikatúry platí, že poranenie, ktoré spôsobil inému útok psa zakladá u majiteľa, resp. chovateľa psa znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona po subjektívnej stránke. V danom prípade obžalovaná ako osoba zodpovedná za psa (osoba ktorá nad psom vykonáva dohľad) v danom čase neurobila všetky opatrenia primerané konkrétnej situácii, aby zabezpečila ochranu zdravia spoluobčanov pred útokom psa, hoci vedela, alebo mala a mohla vedieť, že pes môže byť útočný a nebezpečný voči cudzím osobám. V konkrétnom prípade súd posúdil formu zavinenia v zmysle § 16 písmeno b) Trestného zákona. Obžalovaná mala povinnosť a súčasne i možnosť predvídať, že spôsobenie ujmy poškodenej útokom psa môže nastať. Zistilo sa, že medzi porušením potrebnej miery opatrnosti a následkom bola daná príčinná súvislosť, čo je nevyhnutným predpokladom vzniku trestnej zodpovednosti. Súčasne bolo preukázané aj subjektívne hľadisko pri predvídaní spôsobenia následku, pričom ide o individuálne hľadisko, ktoré je u každého človeka iné, lebo je dané jeho znalosťami, skúsenosťami, možnosťami, alebo duševnými a telesnými schopnosťami. Obžalovaná A. B. všetkým atribútom tohto posudzovania bezpochyby vyhovuje. Podľa § 123 ods. 3 písmeno i) Trestného zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Bolo preukázané, že poranenia poškodenej si vyžadovali dobu liečenia v trvaní najmenej 16 týždňov, pričom vážna porucha zdravia pretrvávala ešte aj v čase podania obžaloby, ktorá doba násobne prekračuje akceptovateľnú hranicu súdnej praxe asi 6 týždňov. Konanie obžalovanej je protiprávne, ustanovenie § 157 ods. 1 Trestného zákona chráni ľudské zdravie, teda normálne funkcie ľudského tela vrátane riadnej funkcie všetkých orgánov. Obžalovaná A. B. je osobou bezúhonnou v registri trestov a v evidencii správnych deliktov a priestupkov nemá žiaden záznam. Z miesta bydliska je hodnotená pozitívne. Pokiaľ súd rozhodol o vine obžalovanej, bolo jeho povinnosťou uložiť jej zákonný a spravodlivý trest v zmysle zákonných kritérií uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 Trestného zákona. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu na to, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak. Splniť požiadavku uložiť obžalovanej zákonný a zároveň spravodlivý trest sa súdu až tak úplne nepodarilo, keď nedopatrením uložil trest odňatia slobody pod zákonom stanovenou trestnou sadzbou, čo možno považovať za poľutovania hodné. Na druhej strane však treba trvať na tom, že obžalovanej bolo potrebné priznať jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Trestného zákona, keď je zrejmé, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Uvedené prináša so sebou zákonnú výhodu pri ukladaní trestu, keď podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trest mal byť takto ukladaný v rozmedzí 6 mesiacov až 18 mesiacov odňatia slobody. Obžalovaná splnila všetky podmienky k tomu, aby jej trest bol podmienečne odložený a to na najnižšiu možnú skúšobnú dobu, a to vzhľadom na jej osobu doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný (§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona). Súd rozhodol aj o uplatnených nárokoch na náhradu škody. O uplatnenom nároku za odškodnenie bolesti vo výške 3.876 eur (160 bodov) nebolo v súlade s ohodnotením znalca pochýb. Podobne bol priznaný nárok Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. v plnom rozsahu titulom uhradenej poskytnutej zdravotnej starostlivosti o poškodenú, nakoľko tento nárok vo výške 2.360,82 euro bol riadne a včas vyčíslený a najmä riadne vyšpecifikovaný. Sociálna poisťovňa bola s celým nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces, pretože nárok bolo možné vyčísliť kompletne až po skončení pracovnej neschopnosti poškodenej H. I.. S tým súvisí aj ďalší nárok samotnej poškodenej na náhradu škody, ktorý si bude môcť poškodená uplatniť v civilnom procese nakoľko k tomu by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania. To isté platí aj o uplatnenom nároku Sociálnej poisťovne. inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.