{"guid": "3ffc1651-39bf-4cf0-8154-b230e043dc6e:f2b3fb33-1e04-4584-b2f0-82e428f2c45d", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2024:8723211785.4", "spisova_znacka": "25Cr/1/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 25Cr/1/2023 z 3. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Poprad z 3. júla 2024, sp. zn. 25Cr/1/2023, ECLI:SK:OSPP:2024:8723211785.4", "identifikacne_cislo": "8723211785", "sud": {"guid": "sud_160", "nazov": "Okresný súd Poprad", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-poprad"}, "sudca": "JUDr. Lucia Baštová", "sudca_id": 2203, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-bastova-2203", "datum_vydania": "2024-07-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5CoR/1/2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "ee06cb6a-d839-45f7-9107-9d9525c49306:d2c850f9-4b14-4f21-a9a0-24c2db72b577", "datum": "2024-12-10", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2014/335", "nazov": "zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/335-2014"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2b3fb33-1e04-4584-b2f0-82e428f2c45d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2024:8723211785.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8723211785.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSPP:2024:8723211785.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Poprad\n25Cr/1/2023\n8723211785\n03. 07. 2024\nJUDr. Lucia Baštová\nECLI:SK:OSPP:2024:8723211785.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom C. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej RIEDL advokátska kancelária s. r. o., so sídlom\nSlovenská 46, 080 01 Prešov, IČO : 54 359 490, proti žalovanej: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova\n25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Heged?šovou, advokátkou,\nso sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., so\nsídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava,\nIČO : 35 922 761, sp. zn. SR 06300/14\nzo dňa 27.10.2014.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške\nktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad dňa 27.10.2023 žiadala, aby súd\nzrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom\nKarloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO : 35 922 761, sp. zn. SR 06300/14 zo dňa 27.10.2014\na priznal jej nárok na náhradu trov konania.\n2. Žalobu odôvodnila tým, že Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.\n10Er/230/2015 poveril súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora, Haburská 49/A, 821 01 Bratislava\nvykonaním exekúcie v prospech žalovanej, na základe exekučného titulu rozsudku rozhodcovského\nsúdu vydaného dňa 27.10.2014 Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská,\na. s., pod sp. zn. SR 06300/14, ktorým ju zaviazal na zaplatenie sumy 6.005,96 eur, zmenkového úroku\n0,25 % denne, úroku 6 % ročne a trov rozhodcovského konania vo výške 1.148,22 eur v 400,- eur\nmesačných splátkach. Upovedomenie o začatí exekúcie jej bolo doručené dňa 16.10.2023, kedy si bola\nna súde vyžiadať aj všetky listiny týkajúce sa exekučného konania. Tak z konania pred rozhodcovským\nsúdom ako aj z exekučného konania vyplýva, že v jej prípade nejde o záväzkový spotrebiteľský vzťah, ale\npodnikateľský, čo podľa nej nie je pravda, pretože žalovaná disponovala len predtlačeným prehlásením\no tom, že peňažné prostriedky mali byť poskytnuté na podnikanie. Ona však takúto skutočnosť osobne\nneprehlásila a na podnikanie od žalovanej peniaze nikdy nežiadala ani ich na taký účel nepoužila.\nZmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba nepodnikateľ, a to, že sa v nej nachádza IČO, bolo len\nz toho dôvodu, že na výzvu obchodného zástupcu žalovanej musela preukázať spôsob svojej obživy.\nTáto skutočnosť však nemôže preukazovať podnikateľský charakter zmluvy, pretože ako živnostník by\nnemohla vôbec získať spotrebiteľský úver. Dôkazné bremeno o účele poskytnutého úveru znáša veriteľ\na v zmluve sa podľa nej nenachádza informácia o účele použitia úveru, len všeobecné konštatovania.\n\nSamotná zmluva o úvere je pre obchádzanie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch\na o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a rozpor\ns dobrými mravmi neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože sú do nej zakomponované\nnezmyselné a likvidačné sankcie spolu s nemorálne vysokou odplatou. Pri uzatváraní zmluvy o úvere\npodpísala aj rozhodcovskú zmluvu, ktorej uzavretie nemohla odmietnuť, pretože by jej nebol poskytnutý\núver. Ak by jej boli vysvetlené limitácie takého konania, nepristúpila by k podpisu. Poprela, že by\npodpis na predloženej blankozmenke bol jej, pretože nemala o nej ani vedomosť a taktiež nevedela\nani o Dohode o vyplnení zmenky. Zo samotného rozhodcovského rozsudku nevyplýva, ako súd dospel\nk výške uplatneného nároku. Nakoľko žalobu podala v lehote stanovenej v poučení upovedomenia\no začatí exekúcie zo dňa 08.09.2023 z dôvodov v § 45 ods. 1 písm. b), e), g), i), k) a l) zákona č. 335/2014\nZ. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keďže neaplikovaním noriem ochrany spotrebiteľa došlo\nzo strany rozhodcovského súdu k porušeniu právnych predpisov a zásahu do jej práv a oprávnených\nzáujmov bez právneho dôvodu v rozpore s dobrými mravmi, žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel a zrušil\npredmetný rozhodcovský rozsudok.\n3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa na výzvu súdu označila a predložila rozsudok\nStáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06300/14 zo dňa 27.10.2014, zmluvu o úvere zo dňa\n14.02.2013, rozhodcovskú zmluvu zo dňa 14.02.2013, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,\nzmenku zo dňa 14.02.2013, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 13.03.2015, žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 13.05.2015, poverenie súdneho exekútora zo dňa 23.09.2020,\nvýpis zo živnostenského registra\na upovedomenie o začatí exekúcie\nzo dňa 08.09.2023 s potvrdením o prevzatí dňa 16.10.2023.\n4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 27.11.2023 nesúhlasila s argumentmi\nžalobkyne, žalobu považovala za nedôvodnú a žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. Podľa nej\nspornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobkyni boli\nfinančné prostriedky poskytnuté na výkon podnikania, čo podľa nej preukazuje vlastnoručne žalobkyňou\npodpísané prehlásenie. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobkyňa\nfinančné prostriedky použila. Žalovaná je teda povinná preukázať, na aký účel boli peňažné prostriedky\nposkytnuté, nenesie však povinnosť preukazovať, či klient naozaj použije prostriedky na daný účel.\nJe nemysliteľné, aby žalovaná kontrolovala, ak uzatvorila vyše 400 000 zmlúv o úvere, každého\nklienta, na čo financie použije, pretože ten sa sám svojim podpisom zaväzuje, že prostriedky budú\npoužité na poskytnutý účel. V tomto prípade je nesporné, že žalobkyňa finančné prostriedky použila\nna výkon podnikania, nie na osobnú spotrebu, a preto nie je spotrebiteľom. Sama neuniesla dôkazné\nbremeno a nepreukázala podriadenie tohto sporu pod režim zákona o spotrebiteľských úveroch.\nOkrem spotrebiteľského charakteru zmluvy namietala aj spornosť zachovania lehoty na podanie žaloby\no zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní, keď táto bola podaná na súde v roku 2023, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa\n27.10.2014, z čoho vyplýva, že žalobkyňa nepodala žalobu do 60 dní od doručenia rozhodcovského\nrozsudku. Z tohto dôvodu považovala za nadbytočné vyjadrovať sa k ďalším skutočnostiam ako napr.\nk neplatnej rozhodcovskej zmluve. K listinným dôkazom predloženým žalobkyňou, ktoré jej boli zaslané\nna vyjadrenie uviedla, že sa vyjadrila k všetkým relevantným skutočnostiam vo svojom predošlom podaní\na v celom rozsahu na nich trvá. Žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložila.\n5. V spore bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa nedostavila žalovaná ani jej právna zástupkyňa,\nktoré neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlnili z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti\na súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie\npojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával\nv neprítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne.\n6. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní súdu zotrvala na podanej\nžalobe z dôvodov v nej uvedených, keď žalobu podala hneď potom ako sa v exekučnom konaní\ndozvedela o tom, že bol voči nej vydaný rozhodcovský rozsudok. Na základe argumentácie obsiahnutej\nv podanej žalobe žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal jej náhradu trov konania.\nPri svojom výsluchu za účelom preukázania spotrebiteľského charakteru zmluvy uviedla, že peniaze si\npožičala preto, lebo ich potrebovala do domácnosti, keďže manžel jej nedával peniaze a v tom čase\nmala doma dvoch študentov. IČO v dokumentoch uviedla len preto, lebo to bol jej zdroj príjmu, keďže\nv tom čase nebola zamestnaná. Podľa nej ani nebol dôvod použitia peňazí na podnikanie, keďže mala\n\nživnosť na sprostredkovanie obchodu a služieb a tam nepotrebovala nič kupovať, žiaden materiál. Spolu\nso zmluvou o úvere podpisovala žiadosť o úver a ešte nejakú zmluvu, v ktorej bol asi rozhodcovský súd,\npretože všetko jej to dali automaticky, bez vysvetlenia podpísať. O rozhodcovskom súde sa dozvedela\naž potom, čo zistila, že súdny exekútor jej zablokoval účet. Až vtedy začala realizovať kroky, išla na\nsúd, za advokátom a následne jej prišlo upovedomenie o začatí exekúcie. Dovtedy jej neprišlo nič\nz rozhodcovského súdu.\n7. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi\npredloženými žalobkyňou, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom\nvyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a žalovaná žiadne dôkazy nepredložila a oboznámením sa\ns exekučným spisom Okresného súdu Poprad sp. zn. KK- 10Er/230/2015, zistil nasledovný skutkový\nstav:\n8. Žalobkyňa ako dlžník uzatvorila dňa 14.02.2013 so žalovanou ako veriteľom zmluvu o úvere č.\nXXXXXXXXX, základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 3.500,- eur, ktorý sa zaviazala žalovanej\nsplatiť v 4 mesačných splátkach vo výške po 1.330,- eur, spolu s poplatkom vo výške 1.820,- eur, t.\nj. spolu zaplatiť žalovanej celkovú čiastku 5.320,- eur. V zmluve je žalobkyňa ako dlžník označená\nobchodným menom A. B., IČOm XX XXX XXX a miestom podnikania D. XXXX/XX, XXX XX C.. Zároveň\nje v nej uvedené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.\nZmluva je podpísaná len žalobkyňou ako dlžníkom. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky\nposkytnutia úveru. Uzatvoreniu zmluvy o úvere predchádzala žiadosť o úver zo dňa 08.02.2013,\nv ktorej žalobkyňa v časti žiadateľ označila krížikom voľbu spoločník/živnostník a v časti údaje\no zamestnávateľovi žiadateľa/živnostníkovi uviedla IČO a skratku SZČO. Ako doklady k žiadosti o úver\nje označené predloženie kópie OP a ostatných identifikačných dokladov. A napokon v časti, v ktorej je\nuvedené žiadateľ žiada finančné prostriedky na výkon: žalobkyňa označila krížikom políčko iný účel.\n9. V rovnaký deň, t. j. 14.02.2013 bola podpísaná len žalobkyňou ako dlžníkom a mandatárom na\nosobitnej listine Rozhodcovská zmluva podľa ustanovenia §3 a nasledujúce zákona č. 244/2002 Z. z. o\nrozhodcovskom konaní. V článku II tejto zmluvy je ustanovené, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy\no úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 14.02.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie\nalebo spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a\nuplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú\nriešené:\na) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom\nrozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho\nrozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,\npričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského\nrozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;\nb) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu podľa príslušného\nprávneho predpisu ( zákon č.99/1963 Občiansky súdny poriadok ).\nZmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie\nakéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku, považuje sa\ntáto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy.\n10. Z predloženého rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom\nSlovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761\n(ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. SR 06300/14 vyplýva, že tento rozhodcovský súd vydal dňa\n27.10.2014 rozhodcovský rozsudok, ktorým uložil žalobkyni zaplatiť žalovanej sumu vo výške 6.005,96\neur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 6.005,96 eur od 15.07.2014 do\nzaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 6.005,96 eur od 27.08.2014 do zaplatenia\na nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 1.148,22 eur, to všetko v mesačných splátkach vo\nvýške 400,- eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka\nsa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až\ndo úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade\nnezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský\nrozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.12.2014 a vykonateľnosť dňa 22.12.2014.\n\n11. Z obsahu rozhodcovského rozsudku ďalej vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v spore\nkvalifikovanom rozhodcovským súdom ako tzv. nespotrebiteľský spor, v ktorom súd konštatoval, že\nzmluvu o úvere, teda hlavný kauzálny vzťah, nie je možné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch, pretože žalobca návrh na začatie rozhodcovského konania smeroval voči\nfyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorej živnostenské oprávnenie síce zaniklo dňa 23.07.2013,\navšak zánik oprávnenia na podnikanie ju nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla z titulu\npodnikania. Rozhodcovský súd konanie v spore začal na základe žaloby podanej žalovanou na\nrozhodcovský súd dňa 11.09.2014.\n12. V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 08.09.2023 súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor okrem iného\npoučil žalobkyňu ako povinnú, že môže podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii (pozn. súdu\ndo 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku\npodľa osobitného predpisu. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené žalobkyni dňa 16.10.2023\n(viď čl. 72 rub spisu).\n13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu\n14.02.2013 (ďalej aj „zákon č. 244/2002 Z. z.“ alebo „zákon o rozhodcovskom konaní“) rozhodcovská\nzmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi\nvznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom\nkonaní.\n14. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy\nalebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je\nneplatná.\n15. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj\nvtedy,\na) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo\nb) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu\na osoby, ktorá právny úkon urobila.\n16. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská\ndoložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.\n17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 335/2014 Z. z.“ alebo „zákon o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní“) v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno\nrozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane\nsporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení\npodľa tohto zákona má len spotrebiteľ.\n18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľským sporom je spor medzi obchodníkom\na spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.\nSpotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe\nspotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3\nmôže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.\n19. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania\nsa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského\nrozsudku, ak\na) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú\nrozhodcovskú zmluvu,\nb) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení\nrozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na\nspotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,\nc) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva\nnepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského\nrozhodcovského konania,\n\nd) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok\nmohol mať vplyv na výsledok sporu,\ne) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti\nspotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,\nf) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval\npodľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala\npotreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s\nnávrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,\ng) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil\npredložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a\ntoto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,\nh) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,\ni) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov\nna ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,\nj) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,\nktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,\nk) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,\nl) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n20. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.\nc), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd\nzruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej\nčasti výroku rozhodcovského rozsudku.\n21. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať\nv lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského\nrozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu\nrozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od\ndoručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.\n22. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže\nspotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu\naj v exekúcii.\n23. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom\nje spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v\nrozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.\n24. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do\n31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.\n25. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015\nsa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.\n26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) v znení\núčinnom ku dňu 14.02.2013 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,\nktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n27. Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať\nustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,\nktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú\nvyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za\n\nindividuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť\noboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.\n28. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené\nv spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej\ndoložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.\n29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských\nzmluvách sú neplatné.\n30. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a\ncena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a\noznačení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.\n31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 14.02.2013 (ďalej\nzákona č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie\npeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej\nplatby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\n33. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú\nformu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom\ntrvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.\n34. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných\nnáležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:\npísm. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index\nalebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,\nako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,\npodmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové\nsadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových\nsadzbách spotrebiteľského úveru,\npísm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané\nna základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky\npredpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.\n35. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za\nbezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.\n2 písm. a) až k), r) a y).\n36. Žalobkyňa sa v spore domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, nakoľko má za to, že\nrozhodcovský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď\nneprihliadol na jej postavenie ako na spotrebiteľa, čím rozhodol v rozpore s ustanoveniami právnych\npredpisov na ochranu práv spotrebiteľa, čo malo v konečnom dôsledku vplyv aj na výsledok sporu.\n37. Za nespornú skutočnosť v tomto konaní súd považoval to, že medzi stranami sporu bola na základe\nžiadosti žalobkyne zo dňa 08.02.2013, dňa 14.02.2013 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX,\nktorou bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 3.500,- eur. Nespornou skutočnosťou bolo aj to,\nže v rovnaký deň bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva a taktiež aj to, že dňa 27.10.2014 bol\nrozhodcovským súdom vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn.\nSR 06300/14. A napokon\nmedzi stranami nebolo sporné ani to, že dňa 08.09.2023 bolo vydané súdnym exekútorom JUDr. Ivanom\nNestorom upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo dňa 16.10.2023 doručené žalobkyni.\n38. Spornou skutočnosťou ostalo to, či žalobkyňa uzavrela so žalovanou úverovú zmluvu ako spotrebiteľ\nalebo ako podnikateľ, to zn. ne/spotrebiteľský charakter zmluvy a či zo strany žalobkyne bola zachovaná\n\nlehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, teda či táto žaloba bola podaná včas a\nči je rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu platná.\n39. Pokiaľ ide o žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd tento spor posudzoval podľa zákona\nč. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní\n(viď § 73 tohto zákona). Žalobkyňa\nsa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zároveň pre\nto, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv\nspotrebiteľa. Súd však ex offo\nv zmysle ustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.\nskúmal, či sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.1 písm. c), e) a i) až\nl) zákona č. 335/2014 Z. z. Samotnú rozhodcovskú zmluvu však posudzoval podľa zákona č. 244/2002\nZ. z. (v zmysle § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z.).\n40. Žalobkyňa sa žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku zo dňa 27.10.2014. Podľa\n§ 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do\n31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté, čo znamená, že ak bol podaný\nnávrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu\no zrušenie rozhodcovského\nrozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj\nv exekúcii. V tomto\nkonkrétnom prípade bol voči žalobkyni dňa 13.03.2015 podaný návrh na vykonanie exekúcie a táto\nbola upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 08.09.2023 poučená, že v lehote na podanie námietok\nproti exekúcii, t. j. v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, môže podať žalobu\no zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa upovedomenie o začatí\nexekúcie prevzala dňa 16.10.2023 a dňa 27.10.2023 podala na súde žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku. Z uvedeného je možné bez pochybností prijať záver, že žalobu podala v lehote 14 dní od\ndoručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda bola zachovaná lehota na podanie žaloby, a preto\nnámietka žalovanej, že žalobkyňa zmeškala lehotu na jej podanie je nedôvodná.\n41. Žalovaná ďalej namietala aj spotrebiteľský charakter zmluvy tvrdiac, že žalobkyni bol poskytnutý\núver na účel podnikania, čo vyplýva z ňou vlastnoručne podpísaného prehlásenia, ktoré však súdu\nnepredložila. Keďže od posúdenia vzťahu medzi stranami sporu ako spotrebiteľského sa odvíja\nposúdenie ďalších rozhodujúcich skutočností, súd mal za to, že v prvom rade je potrebné predbežne\nvyriešiť otázku tzv. skutočného účelu zmluvy.\nZ predmetnej úverovej zmluvy\nvyplýva, že žalobkyňa ako dlžník je v úverovej zmluve identifikovaná menom, priezviskom, adresou\nbydliska a IČO-m. V zmluve je zároveň uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú mu\nposkytnuté na výkon podnikania. Súd mal z exekučného spisu sp. zn. KK-10Er/230/2015 k dispozícii\naj žiadosť o poskytnutie úveru, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa žiadala poskytnutie úveru na iný účel\na nie na účel podnikania, napriek tomu, že aj táto voľba tam bola uvedená. Zo žiadosti ďalej vyplýva,\nže žalobkyňa uviedla svoje IČO v časti údaje o zamestnávateľovi a taktiež uviedla, že ako žiadateľ je\nživnostník. Súdu preto nie je zrejmé, ako žalovaná dospela k tomu, že žalobkyni poskytla úver na výkon\npodnikania, následne túto zmluvu nepovažovala za spotrebiteľskú, pričom takéto jej konanie bolo a je\nv rozpore so žiadosťou žalobkyne. Navyše žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu uzatvárala\nako spotrebiteľ, neuzatvárala ju ako podnikateľka a peniaze z úveru použila do domácnosti, keďže\nmanžel jej nedával peniaze a v tom čase mala doma dvoch študentov. IČO vo všetkých dokumentoch\nuviedla len preto, lebo to bol jej zdroj príjmu, keďže v tom čase nebola zamestnaná, ale SZČO, čo vyplýva\naj z výpisu zo živnostenského registra. Podľa nej ani nebol dôvod použitia peňazí na podnikanie, keďže\nmala živnosť na sprostredkovanie obchodu a služieb a tam nepotrebovala nič kupovať, žiaden materiál.\n42. Súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je\nfyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná\nv rámci\npredmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ak žalovaná tvrdí, že žalobkyňa\nako dlžník nemienila použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom, je\npovinná označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,\na to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu v zmysle článku 8 Základných princípov\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Nakoľko však žalovaná ohľadne tohto svojho\ntvrdenia neuniesla dôkazné bremeno a súd nemal dôvod neveriť výpovedi žalobkyne, mal za to, že\npredmetnú zmluvu uzatvárala žalobkyňa ako fyzická osoba spotrebiteľ, a preto túto zmluvu považoval\nza zmluvu spotrebiteľskú.\n\n43. K tvrdeniu žalovanej, že dôležité je na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobkyňa\nfinančné prostriedky použila súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. I.\nÚS 232/2023-39 zo dňa 15.08.2023, z ktorého cituje: „V zhode s najvyšším súdom aj ústavný súd\nopakuje, že samotný štatút podnikateľa nevylučuje spotrebiteľskú ochranu. Je potrebné vychádzať z tzv.\nskutočného účelu zmluvy, ktorým nie je, resp. nemusí byť účel formálne v zmluve deklarovaný. Iba v\nprípade jasného preukázania existencie skutočného účelu zmluvy, a teda i záväzku možno jednoznačne\nustáliť, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah. V zmysle uvedeného by vo všeobecnosti výpoveď\nsvedka, ktorý so sťažovateľom uzatváral úverové zmluvy, nemohla prispieť k ustáleniu skutočného\ncharakteru predmetných úverových zmlúv, keďže by nebola spôsobilá preukázať použitie poskytnutých\nfinančných prostriedkov na iný účel ako podnikateľskú činnosť. Na tomto mieste je však nevyhnutné\nprihliadnuť na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, keď okresný súd (nesprávne) ustálil charakter\npredmetných zmlúv iba na základe ich obsahu s ohľadom na to, že ich sťažovateľ uzavrel pod svojím\nobchodným menom, prideleným identifikačným číslom\na miestom podnikania a zároveň\nobsahujú osobitné podpísané prehlásenie sťažovateľa, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon\npodnikania....28. V tejto súvislosti ústavný súd upriamuje pozornosť na § 295 CSP, ktorý predstavuje\njedno z kľúčových ustanovení prelamujúce dispozičný princíp v civilnom procese s cieľom poskytnúť\nspotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných hmotným právom. Možnosť vykonať\naj nenavrhnuté dôkazy úzko súvisí s povinnosťou ex offo kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.\nJudikatúra Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rovnako zaväzuje súd, aby v prípade\npotreby ex offo prijal potrebné opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom doplniť súdny spis tým,\nže účastníkov konania pri dodržaní kontradiktórnosti vyzve, aby mu predložili vysvetlenia a doklady\npotrebné na tento účel (SDEÚ vo veci C-511/17, Lintner).....V súvislosti s § 295 CSP je v individuálnych\nspotrebiteľských sporoch potrebné aplikovať aj § 132 ods. 3 CSP. Nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak\nv žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného\ndeficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za\nspotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy\nvlastnou vinou. Obdobné platí aj v prípade, ak je spotrebiteľ žalovaný a nepripojí všetky dôkazy k\nvyjadreniu k žalobe (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022. s. 1157.).\n29. Povinnosť skúmať skutočný účel zmluvy sa pritom prirodzene spája s dôkazným bremenom\ndodávateľa. V každom konaní, ktorého predmetom budú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak bude\nsúčasne spochybňovaný jeho štatút, bude povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v\nrámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa plynie\nz povinnosti odbornej starostlivosti a je potvrdená aj skutočnosťou, že celý proces kontraktácie ovláda\ndodávateľ. Ak teda dodávateľ v každom jednom spornom prípade za použitia prostriedkov známych\npre dôkazné konanie neunesie dôkazné bremeno preukázania štatútu nespotrebiteľa, bude sa mať za\nto, že osoba je vždy spotrebiteľom, ktorému patrí spotrebiteľská právna ochrana (porov. Števček, M.,\nDulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.\nKomentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2019. s. 529.).\n44. Na tomto mieste nemožno opomenúť ani rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS\n1930/2011 zo dňa 10.01.2012, ktoré poukazuje na porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, ak\nsa spotrebiteľovi nepriznávajú práva len kvôli držbe živnostenského listu. Žalobkyňa bola v čase podpisu\nzmluvy síce vedená v živnostenskom registri ako samostatne zárobkovo činná osoba- živnostník, avšak\nzmluvu o úvere uzatvárala výlučne pre svoje osobné potreby a potreby svojej rodiny, a teda v čase\nuzavretia zmluvy o úvere nevystupovala ako podnikateľ ale ako fyzická osoba- nepodnikateľ. Žalovaná\nako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy len využila moment prekvapenia a neskúsenosť žalobkynespotrebiteľa, ktorá nemala možnosť na mieste samom posúdiť vzniknutú situáciu. Je preto nepochybné,\nže zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľská.\n45. Po ustálení spotrebiteľského charakteru zmluvy a zachovania lehoty na podanie žaloby, súd pristúpil\nk skúmaniu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.\n46. Napadnutým rozhodcovským rozsudkom bol v rozhodcovskom konaní rozhodnutý spor o plnenie\nvyplývajúci zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2013, ktorý zákon o rozhodcovskom konaní\nz rozhodovania nevylučuje. Žalobkyňa dňa 14.02.2013 uzavrela aj rozhodcovskú zmluvu podľa § 3\nzákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX\nuzatvorenej dňa 14.02.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré\n\nvzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto\nvyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené :\na) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom\nrozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho\nrozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,\npričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského\nrozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;\nb) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu podľa príslušného\nprávneho predpisu (zákon č.99/1963 Občiansky súdny poriadok).\n47. Do 31.12.2014 na Slovensku platil zákon o rozhodcovskom konaní. Až\ns\núčinnosťou od 01.01.2015 bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákon\no\nspotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské rozsudky preto do 31.12.2014 vydávali výlučne\nrozhodcovské súdy zriadené podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré jediné mali právomoc veci\npodané na rozhodcovské súdy rozhodovať podľa tohto zákona, a to bez ohľadu na to, či na jednej\nstrane sporu bol spotrebiteľ alebo išlo o vzťah medzi podnikateľmi. Od 01.01.2015 rozhodcovské\nrozsudky začali vydávať v spotrebiteľských veciach už rozhodcovské súdy, ktoré splnili podmienky\nzákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v konaniach, a to už podľa tohto nového zákona.\nZákon\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v prechodných ustanovenia § 73\nupravuje aplikáciu tohto nového zákona vo vzťahu k rozhodcovským konaniam, ktorých predmetom bol\nspotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015, avšak rozhodcovská zmluva uzavretá pred\n1.\njanuárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.\n48. Žalobkyňa rozhodcovskú zmluvu uzavrela dňa 14.02.2014, t. j. predo dňom účinnosti zákona\nspotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (01.01.2015), a preto súd túto zmluvu posudzoval podľa zákona\no rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 ods. 1 a 2 Zákona\no rozhodcovskom\nkonaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky\nk zmluve, s tým, že musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zákon o rozhodcovskom konaní\núčinný do 31.12.2014 teda vyžadoval pre rozhodcovskú zmluvu výslovne iba písomnú formu, pričom\nzmluva mohla mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Zákon\no rozhodcovskom konaní nemal žiadne iné výslovné požiadavky na formálne náležitostí a žiadne\nvýslovné požiadavky na obsahové náležitosti rozhodcovskej zmluvy tak, ako to neskôr s účinnosťou od\n01.01.2015 zaviedol\nv § 3 ods. 2 a 3 zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. To však\nneznamená, že platnosť rozhodcovských zmlúv uzavretých či už za účinnosti zákona o rozhodcovskom\nkonaní alebo neskôr za účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní by súd nemal\nposudzovať aj z hľadiska všeobecných náležitosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka, a ako\nto vyplýva aj z doterajšej rozhodovacej činnosti slovenských súdov predovšetkým z hľadiska ustanovení\nhmotného práva týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľov. Súd tu dáva do pozornosti komentár A.\nBělohlávka, Zákon o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezu, Komentár 2, vyd. Praha: C.H.Beck,\n2012, s. 220 až 232, podľa ktorého rozhodcovská zmluva je síce procesnou zmluvou v širšom slova\nzmysle, v podstatnej miere sa však na ňu použije hmotnoprávna úprava. Taktiež podľa historického\nvýkladu záver, podľa ktorého možno spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu ako procesnú zmluvu v širšom\nslova zmysle posudzovať aj z hľadiska všeobecných hmotnoprávnych náležitostí právneho úkonu podľa\nObčianskeho zákonníka (vrátane úpravy týkajúcej sa ochrany práv spotrebiteľa), je v súlade aj s cieľom\nzákonodarcu vyjadreným v § 45 ods. 1 písm. e) zákona\no spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní, v ktorom zákon uvádza“ aj „iný dôvod neplatnosti„ rozhodcovskej zmluvy ako\nje absencia formálnych a obsahových náležitostí vymedzených v ust. § 3.\n49. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady 93/13/EHS“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé\npodmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa\npodľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto\npodmienok záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.\nPodľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky\ndefinované v čl.3.\nPodľa čl. 3 ods. 1 a 3 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne\ndohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v\n\nprávach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmlúv, ku škode spotrebiteľa. Príloha obsahuje\nindikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.\nPodľa ods. 1 písm. q) Prílohy Smernice Rady 93/13/EHS za nekalé sa môžu považovať podmienky,\nktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva\npodať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby\nriešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup\nk dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi\nzmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.\n50. Ako citovaná úprava práva Európskeho spoločenstva či už priamo aplikovateľného alebo\nsubsidiárneho charakteru, tak aj samotné vyššie citované ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho\nzákonníka v zásade nevylučujú dojednanie rozhodcovskej zmluvy vo veciach spotrebiteľských zmlúv,\nteda dojedanie, že spory, ktoré vzniknú v určenom spotrebiteľskom zmluvnom právnom vzťahu, sa\nrozhodnú v rozhodcovskom konaní. Naopak, právna úprava Európskeho spoločenstva predpokladá\nvyužitie zmluvného dojednania alternatívneho riešenia sporov, vrátane možnosti riešenia sporov\nrozhodcami aj v spotrebiteľských veciach. Je však vždy vecou vnútroštátneho súdu posúdiť, či\nrozhodcovská zmluva v danom konkrétnom prípade v spotrebiteľskej veci je alebo nie je neprijateľnou\n(nekalou) podmienkou.\n51. Súd preskúmal predmetnú rozhodcovskú zmluvu a dospel k záveru, že aj napriek tomu, že\nbola uzavretá na samostatnom papieri, nebola individuálne dojednaná, nebola výsledkom prejavenej\nslobodnej vôle zmluvných strán, a preto je dôvodné považovať ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku,\na teda za neplatnú.\n52. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere formou osobitnej\nformulárovej zmluvy, oddelene od zmluvy o úvere. Bola teda zachytená na samostatnej listine\na žalobkyňou na tejto samostatnej listine osobitne podpísaná, oddelene od podpisov na zmluve\no úvere. Tento technicky oddelený spôsob uzavretia rozhodcovskej zmluvy však nič nemení na\nskutočnosti, že rozhodcovská zmluva má charakter typických štandardných formulárových zmlúv.\nTechnická samostatnosť listiny, ktorá zachytáva obsah rozhodcovskej zmluvy, bez ďalšieho, ešte\nneznamená, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne a že spotrebiteľ mal možnosť\novplyvniť jej obsah. Podľa cit. ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne\ndojednané zmluvné ustanovenia sa totiž nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť\nsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Bolo na žalovanej, aby v danom prípade,\nkedy rozhodcovská zmluva vyplýva iba z textu štandardne vopred pripraveného formulára zmluvy, v\nsúlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka preukázala, že rozhodcovská zmluva ako zmluvná\npodmienka boli vyjednaná individuálne, čo žalovaná ničím nepreukázala.\n53. Je preto nepochybné, že osobitný podpis žalobkyne ako spotrebiteľa samostatne na rozhodcovskej\nzmluve ako osobitnej listine ešte, bez ďalšieho, nepreukazuje individuálne dojednanie rozhodcovskej\nzmluvy v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z výpovede žalobkyne, ktorej\nevidentne nebol zrejmý ani samotný pojem „rozhodcovská zmluva“ a jej predmet vyplýva, že spolu so\nzmluvou o úvere automaticky, bez bližšieho vysvetlenia podpísala aj ďalšiu zmluvu, ktorú jej predložila\nžalovaná a o ktorej ani nevedela, že sa týka nejakého rozhodcovského konania, keďže toto sa dozvedela\naž od súdneho exekútora. Zmluva bola vopred pripravená a ona len pristúpila na vopred pripravené\nvzájomne nevyjednané a ňou neovplyvnené podmienky obsiahnuté v zmluvnom dodávateľom vopred\npripravenom formulári, a to bez tohto, aby ako slabšia strana vôbec poznala\na\nuvedomila si tzv. pravidlá arbitráže.\n54. Účelom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán\nrozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegujú. Rozhodcovská\nzmluva má preto osobitý význam, nakoľko v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a\nprávom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán a založí nový kvalifikovaný záväzok z\npôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie\nprincípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. Vznik\nrozhodcovskej zmluvy si preto vyžaduje osobitné individuálne vyjednanie uzavrieť takúto rozhodcovskú\nzmluvu. Ak rozhodcovská zmluva v spotrebiteľskej veci nebola osobitne vyjednaná alebo vyplýva iba\nzo štandardnej formulárovej zmluvy pripravenej dodávateľom vopred na tlačive, v nerovnovážnom\n\nspotrebiteľskom vzťahu je plne na mieste obava, že spotrebiteľ ako slabšia strana si svoj osud v tak\nzávažnej veci, ako neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite zvážiť.\n55. Ak rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom má byť akceptovateľná ako prejav zmluvnej\nautonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. Slobodné, individuálne dojednanie je\ntaké, kde má spotrebiteľ možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci ho pripravil dodávateľ. Dôkazné bremeno\nna preukázaní individuálneho dojednania je v tomto prípade na samotnom dodávateľovi - žalovanej.\nSúd sa neuspokojil so skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola na samostatnom papieri, a že v\nzmluve bolo uvedené, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez\nuvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Zo súdnej praxe v obdobných\nsporoch považuje súd za pravdepodobné, že neuzavretím rozhodcovskej zmluvy by žalobkyni úver nebol\nposkytnutý. Vychádzajúc aj z už uvedenej výpovede žalobkyne, táto nemala možnosť ovplyvniť ani jej\nznenie ani konkrétny obsah. Mohla len túto rozhodcovskú zmluvu (ako aj úverovú zmluvu) odmietnuť\nako celok alebo ich prijať a podrobiť sa všetkým podmienkam. Nemala možnosť ani sama vyplniť v\nzmluve kolónku, ktorý orgán bude rozhodovať v prípade sporu a takisto ani nemala možnosť ovplyvniť\nvýber rozhodcovského súdu prípadne samotného rozhodcu.\n56. Okrem už uvedeného text tejto zmluvy je písaný malými písmenami a obsahuje množstvo právnickej\nterminológie, ktorú žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ nemohla pochopiť v krátkej dobe, bez možnosti\nvopred oboznámiť sa s textom zmluvy, nakoľko tak zmluvu o úvere ako aj rozhodcovskú zmluvu\npodpisovala v jeden deň. Takáto rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach zmluvných strán\nv neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a to\ntým, že v prípade podania žaloby dodávateľom (žalovanou) núti spotrebiteľa (žalobkyňu) podrobiť sa\nrozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vybral dodávateľ (žalovaná) a zbavujú tak\nžalobkyňu možnosti riešiť spor pred všeobecným súdom a teda brániť svoje práva pred všeobecným\nsúdom, hoc alternatíva prejednania sporov zo zmluvy pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom\nje daná. Z praxe je totižto známe, že návrhy na začatie konania podávajú výlučne dodávatelia, čím sú\nspotrebitelia zbavení možnosti obrátiť sa na všeobecný súd. Za danej situácie, kedy žalovaná ničím\nnepreukázala, že zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom\na spotrebiteľom\nv rozhodcovských zmluvách možno považovať za individuálne dojednané, súd vzhľadom na vyššie\nuvedené závery rozhodcovskú zmluvu v predmetnom spore nepovažoval za individuálne dojednanú.\n57. Súd ešte dodáva, že vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy, ak rozhodcovské konanie vyvolal\ndodávateľ (čo bolo aj v prípade predmetného spotrebiteľského rozhodcovského konania), žalobkyňa\nsa musela rozhodcovskému konaniu podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovský súd má totiž rovnaké\núčinky, ako keby bola podaná žaloba na všeobecnom súde, a po začatí rozhodcovského konania\nnemožno v tej istej veci konať\na rozhodovať pred všeobecným súdom. Podaním žaloby\nna rozhodcovský súd dodávateľ tiež jednostranne stanovil miesto súdneho konania bez prihliadnutia\nna geografickú vzdialenosť sídla rozhodcu a miestne príslušného všeobecného súdu žalobkyne ako\nspotrebiteľa (§ 13, §14 a § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku).\n58. Tu súd plne poukazuje na stanovisko schválené dňa 27.09.2010 na spoločnom rokovaní\nobčianskoprávneho a obchodného kolégia Krajského súdu v Prešove, od ktorého sa nemal dôvod\nodkloniť, a v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zmluvná podmienka\nv štandardnej\nformulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach\ninkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje\nod spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby\nna základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom\nna udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ\npodľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto\ndoložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa\nrozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému\nkonaniu“. V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza:„...Vysoká miera zneužitia, zjavné uprednostňovanie\nefektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom\na fakt, že sa rozhodovanie rozhodcami stalo\npredmetom biznisu, plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným\ntitulom“. Taktiež sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (K. Csach): „Z pohľadu spotrebiteľa\nje rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná\nzmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve\n\nproti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus\nspotrebiteľsko - právnej ochrany pred štandardnými zmluvami“.\n59. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva v danom prípade núti\nžalobkyňu ako spotrebiteľa, aby v prípade, že rozhodcovské konanie začne na návrh dodávateľa,\nsa rozhodcovskému konaniu podrobila a nedáva jej možnosť výberu medzi všeobecným súdom a\nrozhodcovským súdom, preto súd prijal záver, že takáto rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán\nv neprospech žalobkyne ako\nspotrebiteľa, a preto je podľa cit. ustanovení § 53 ods. 5 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Vzhľadom k tomu súd žalobe žalobkyne na\nzrušenie rozhodcovského rozsudku\nz dôvodu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. e)\nZákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyhovel a napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.\nKeďže v prípade neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo\nveci rozhodnúť, súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil v plnom rozsahu s tým, že podľa §\n47 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bude na návrh niektorého z účastníkov\nspotrebiteľského rozhodcovského konania pokračovať vo veci už všeobecný súd.\n60. Nakoľko pre záver súdu o dôvodnosti zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku v plnom\njeho rozsahu postačoval záver o existencii dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní, tzn. o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, súd z dôvodu hospodárnosti konania k\nnadväznosti na tvrdenia žalobkyne týkajúce sa ďalších dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku\nuvedených v § 45 ods. 1 písm. g), i), k) a l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uvádza,\nže po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. má za to, že zmluva o\núvere\nč. XXXXXXXXX zo dňa14.02.2013 je v zmysle ustanovenia § 11 ods.1 písmeno b) zákona\nč. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č.\n129/2010 Z. z. ročnú percentuálnu mieru nákladov. V tomto prípade uvedenie výšky RPMN v zmluve o\núvere absentuje. V zmluve o úvere taktiež absentuje aj údaj\no úrokovej sadzbe tak, ako je\nto upravené v ustanovení § 9 ods.1 písmeno i) zákona\nč. 129/2010 Z. z. Úver vo výške\n3.500,- eur bol žalobkyni poskytnutý, pretože jej suma úveru bola v hotovosti vyplatená dňa 14.02.2013.\nUzavretá zmluva o úvere je platná, avšak vzhľadom na absenciu RPMN a údaja o úrokovej sadzbe je\nposkytnutý úver zo zákona bezúročný a bez poplatkov.\n61. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku mal za to, že medzi stranami sporu ide o záväzkový\nvzťah, ktorý je potrebné posúdiť ako absolútny obchod v zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného\nzákonníka (strana 3 rozhodcovského rozsudku), čím rozhodol\nv rozpore s ustanoveniami\nvšeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok\nsporu (§ 45 ods.1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z.z. ). Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvný vzťah\nmedzi stranami ako spotrebiteľský, je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na\nplnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže žalobkyňa nemohla byť z dôvodu, že poskytnutý úver je zo\nzákona bezúročný a bez poplatkov zaviazaná na plnenie, na ktorého výrok ju rozhodcovský rozsudok\nzaviazal.\n62. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku\nexistujú aj ďalšie dôvody, a to dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. l) zákona o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom (nesprávne právne posúdenie veci rozhodcovským súdom), ktorý sa v prípade\nspotrebiteľa prekrýva s dôvodmi uvedenými\nv § 45 ods. 1 písm. i) zákona o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní (rozhodnutie\nv rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných\nprepisov na ochranu spotrebiteľa)\na dôvodom podľa § 45 ods. 1 písm.\nl) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (záväzok účastníka na plnenie, ktoré je právom\nnedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 45\nods. 1 písm. i) a l) sú v prípade spotrebiteľa vo vzťahu špeciality k dôvodu podľa § 45 ods. 1 písm. l)\nzákona\no spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.\n63. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262\nods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže žalobe vyhovel, a preto priznal žalobkyni voči žalovanej\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto\nrozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súdny úradník.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.\nV odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {"stav": {"sz": "5CoR/1/2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "ee06cb6a-d839-45f7-9107-9d9525c49306:d2c850f9-4b14-4f21-a9a0-24c2db72b577", "datum": "2024-12-10", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:ca270c1e-6a9f-4cdf-9e06-ad4b5e678b61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.232.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 232/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.232.2023.2"}, {"guid": "167f639f-38a1-4e7f-be93-64b1ffe10bf8:e889d8e9-5650-4834-96f6-86fcf0b2d490", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/230/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10Er/230/2015 z 25. 5. 2015", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2015-05-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/167f639f-38a1-4e7f-be93-64b1ffe10bf8:e889d8e9-5650-4834-96f6-86fcf0b2d490"}], "citovane_v": []}